{"guid": "2fab9053-beb8-4be9-9ea4-106ba2d2b49a:9a8c33ce-3916-4222-9316-acc7ef2ec630", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200956.5", "spisova_znacka": "BA-5S/105/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/105/2018 z 13. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. marca 2025, sp. zn. BA-5S/105/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200956.5", "identifikacne_cislo": "1018200956", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2025-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669", "nazov": "zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/669-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a8c33ce-3916-4222-9316-acc7ef2ec630", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200956.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200956.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200956.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/105/2018\n1018200956\n13. 03. 2025\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018200956.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu: A. B. C., D., trvale bytom E. XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému:\nÚrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831\n04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom\nDúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o.,\nso sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 11900/2018/SV/22946 zo dňa 05.04.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.\n11900/2018/SV/22946 zo dňa 05.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Dňa 16.08.2016 bol Okresnému úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len\n„okresný úrad„) doručený návrh ďalšieho účastníka konania - vyvlastniteľa na obmedzenie vlastníckych\npráv vlastníka - žalobcu (vyvlastňovaného), ktorým vyvlastniteľ žiadal okresný úrad o obmedzenie\nvlastníckych práv vyvlastňovaného o výmere 144,6947 m2 pre dočasný záber v trvaní 1 roka\nv hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 673,56 Eur pre výstavbu verejnoprospešnej stavby\n„Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka, sever“ (ďalej len „stavba diaľnice“) v k. ú. D. F., a to s\npoukazom na rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-OVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014\no umiestnení stavby diaľnice v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy č. 27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa\n17.12.2014 (ďalej len „územné rozhodnutie“).\n2. Okresný úrad začal vyvlastňovacie konanie oznámením z 30.09.2016 a nariadil ústne pojednávanie;\nžalobca uplatnil voči vyvlastňovaciemu konaniu písomne námietky, ústneho pojednávania sa\nnezúčastnil. Okresný úrad vydal prvé rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2016/79046/GRJ zo dňa\n03.11.2016, ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb\na o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní pozemkov“) vo verejnom záujme vyvlastnil\npozemky vo výmere zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobcu spolu vo výške 144,6947 m2\nako dočasný záber do 1 roka v hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 673,56 Eur v prospech\nďalšieho účastníka konania pre predmetnú verejnoprospešnú stavbu. Na základe odvolania žalobcu\n\nrozhodovalo v odvolacom konaní Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby\n(ďalej len „ministerstvo“), ktoré vydalo rozhodnutie č. 05807/2017/SV/05956 zo dňa 10.02.2017,\nktorým zrušilo vyššie uvedené rozhodnutie okresného úradu a vrátilo mu vec na nové prejednanie a\nrozhodnutie z dôvodu, že v postupe okresného úradu vytklo nasledovné vady - nesúlad medzi ponukou\nna uzatvorenie nájomnej zmluvy a návrhu na vyvlastnenie, neriešenie právneho statusu stavby\nna dotknutých pozemkoch po jej uskutočnení, nevysporiadanie sa s otázkou obmedzenia ostatných\nspoluvlastníckych pozemkov, absenciou katastrálnej mapy ako prílohy k návrhu na vyvlastnenie.\n3. Po novom prejednaní veci v administratívnom konaní začatom na základe oznámenia z 31.08.2017,\nv ktorom ďalší účastník konania predložil doplnenie návrhu na obmedzenie vlastníckych práv\nžalobcu a okresný úrad uskutočnil ústne pojednávanie, okresný úrad vydal rozhodnutie č. ou-baovbp2-2017/9422/grj zo dňa 23.11.2017, ktorým priznal právo predbežnej držby ďalšiemu účastníkovi\nkonania k dielu č. 784 s výmerou 90 m2, ktorý bol geometrickým plánom oddelený z pozemku\nparcely registra „G.“ H. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 8 096 m2, zapísaného na liste\nvlastníctva č. XXXX v k. ú. D. F., v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu o veľkosti\n1 z celku, ktorého vlastníkom je žalobca, a uviedol, že vyvlastniteľ je oprávnený na vyvlastňovanej\nnehnuteľnosti uskutočniť práce na stavebnom objekte č. 523 „Preložka vodovodu DN200 v križovatke\nRovinka“ v súlade so stavebným povolením vydaným rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad\npre diaľnice č. 052229/2017/C240-SCDPK/4107 zo dňa 05.06.2017, právoplatným dňa 06.09.2017\n(ďalej len „stavebné povolenie“).\n4. Ďalej okresný úrad rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/8341/GRJ zo dňa 19.01.2018 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) dočasne obmedzil vlastnícke právo žalobcu k dielu č. 784 s výmerou 90 m2\n(geometrickým plánom oddeleného z pozemku parcely registra „E“ H. XXX, druh pozemku: orná pôda\no výmere 8 096 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. F.) a k dielu číslo 781 s výmerou\n477 m2 (geometrickým plánom oddeleného z pozemku parcely registra „E“ č. 625/2, druh pozemku:\norná pôda o výmere 7 086 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. F.) v prospech ďalšieho\núčastníka konania. Dočasne obmedzil vlastnícke právo zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu\nžalobcu o výmere 144,6947 m2 ako dočasný záber do 1 roka, a to pre účel podľa § 2 ods. 1 zákona\no vyvlastňovaní pozemkov - verejnoprospešnú stavbu diaľnice. Trvanie obmedzenia vlastníckeho práva\nstanovil na 1 rok s uvedením, že pozemky budú po skončení prác uvedené do pôvodného stavu.\nNáhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pre žalobcu určil vo výške 673,56 Eur v zmysle znaleckého\nposudku č. 33/2016, a to aj s odkazom na § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov o možnosti\nuplatniť požiadavku na vyššiu náhradu na súde. Zároveň určil povinnosť vyvlastniteľovi uhradiť žalobcovi\nfinančnú náhradu za čas výkonu predbežnej držby vo výške 673,56 Eur ročne za obdobie od 28.11.2017\ndo právoplatnosti tohto rozhodnutia alebo zrušenia predbežnej držby, stanovenú vo výške všeobecnej\nhodnoty nájmu znaleckým posudkom č. 33/2016. Námietkam žalobcu na zmenu dočasného záberu\nna trvalý záber, na rozšírenie záberu na celý jeho pozemok, voči výmere a rozsahu vyvlastňovania,\nako ani ostatným námietkam, nevyhovel.\n5. Na základe odvolania žalobcu rozhodovalo v odvolacom konaní ministerstvo, ktoré rozhodnutím\nč. 11900/2018/SV/22946 zo dňa 05.04.2018, právoplatným dňa 16.05.2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), zamietlo odvolanie žalobcu proti výroku o vyvlastnení aj proti výroku o náhrade v zmysle\n§ 13 ods. 2 a ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že pri skúmaní preukázania verejného\nzáujmu na vyvlastnení, respektíve obmedzení vlastníckych práv dotknutých pozemkov, zohľadnilo\nskutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie, v zmysle ktorého je\nuskutočnenie predmetnej stavby vo verejnom záujme, ktorý prevažuje nad ochranou vlastníckych\npráv dotknutých osôb. Realizácia predmetnej stavby je vyvolanou úpravou súvisiacou s výstavbou\nstavby diaľnice. S otázkou usporiadania právneho vzťahu žalobcu ako vlastníka dotknutého pozemku\na vlastníka uskutočnenej stavby po uplynutí dočasného obmedzenia vlastníckeho práva sa ministerstvo\nvysporiadalo tak, že žalobcovi bola opätovne zaslaná ponuka na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy\nspolu s návrhom tejto zmluvy, čím vyvlastniteľ zosúladil ponuku s podaným návrhom na dočasné\nobmedzenie vlastníckeho práva v spojení s jeho doplnením, pričom žalobca na to nereagoval. K určeniu\nvýšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva uviedlo, že táto bola určená so zohľadnením trhovej\nceny nehnuteľností podľa uvedeného znaleckého posudku v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní\n\npozemkov a s odkazom na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov uviedlo, že žalobca\nbol odkázaný s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd, vzhľadom k čomu ministerstvo nie je oprávnené\nrozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie a rovnako nie je oprávnené\nskúmať primeranosť náhrady určenej znalcom v znaleckom posudku.\n7. V súvislosti s otázkou usporiadania práv žalobcu ako vlastníka dotknutých pozemkov a vlastníka\nuskutočnenej stavby po uplynutí dočasného obmedzenia vlastníckeho práva ministerstvo v napadnutom\nrozhodnutí uviedlo, že vyvlastniteľ bol poverený Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s. (ďalej\nlen „BVS, a.s.“) vykonať preložku už existujúceho verejného vodovodu, ktorého vlastníkom je BVS, a.s.,\na ktorej oprávnenia v súvislosti s výkonom činností na cudzích pozemkoch vyplývajú priamo z § 20\nzákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení\nzákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o verejných vodovodoch“), z ktorého obsahu možno vyvodiť, že BVS, a.s. má zákonné vecné\nbremeno. Vzhľadom na uvedené vyvlastniteľ navrhol len dočasné obmedzenie vlastníckeho práva\npre potreby upravenia právneho vzťahu vyvlastniteľa a žalobcu počas doby realizácie stavby. V prípade,\nak by bol žalobca v dôsledku výkonu oprávnení BVS, a.s. obmedzený na svojich právach v obvyklom\nužívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu, ktorú si môže uplatniť podľa § 20 ods. 4 zákona\no verejných vodovodoch u BVS, a.s. ako vlastníka verejného vodovodu. K námietke týkajúcej sa výmery\na rozsahu vyvlastnenia ministerstvo uviedlo, že predmetom tohto vyvlastňovacieho konania nie je trvalé\nodňatie vlastníckeho práva, ale len jeho dočasné obmedzenie, a preto nevznikne zostávajúca časť\npozemku a nie je možné uplatniť § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov. Za nedôvodnú považovalo\naj námietku na zmenu záberu z dočasného na trvalý, pretože dočasné vykonávanie stavebných prác\npri preložke vodovodu si nevyžaduje trvalé odňatie vlastníckeho práva; a trvalé odňatie vlastníckeho\npráva by bolo v tomto prípade v rozpore s princípom § 2 ods. 3, prvej a druhej vety zákona o vyvlastňovaní\npozemkov.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.06.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.06.2018,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj vrátenia veci okresnému\núradu na ďalšie konanie. V prvom rade poukazoval na podstatu a podmienky vyvlastnenia ako takého,\na s tým súvisiacu judikatúru. Namietal porušenie jeho základných práv ako účastníka konania, najmä\n§ 3 ods. 2, ods. 5, § 21 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní\npozemkov tým, že mu okresný úrad nedal na vedomie dodatočné vyjadrenia ďalšieho účastníka\nkonania doručené po ústnom pojednávaní, resp. tým, že na námietky účastníkov uplatnené po ústnom\npojednávaní sa neprihliada. Mal za to, že nedošlo k reálnej ponuke zo strany vyvlastniteľa na uzatvorenie\ndohody, pretože mal navrhnúť trvalé vyvlastnenie, keďže ide o trvalé znehodnotenie vlastníctva, a\npreto nájomné, resp. zriadenie vecného bremena bez určenia primeranej náhrady, nemôže splniť\npodmienku spravodlivo určenej primeranej náhrady, teda nebola naplnená podmienka v zmysle § 2 ods.\n1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní pozemkov.\n9. Ďalej namietal otázku nenaplnenia verejného záujmu a proporcionality vyvlastňovania, nedostatočné\nvysporiadanie sa s jeho námietkami - nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočné\nzistenie skutkového stavu veci, rozsah vyvlastnenia. Uviedol, že predmetná stavba - prekládka\nvodovodného potrubia nebola predmetom pôvodného územného rozhodnutia ani stavebného povolenia\nk stavbe diaľnice, a preto je potrebné skúmať, či je naplnený verejný záujem na danej stavbe. Namietal\ntiež svojvoľnosť umiestnenia potrubia stredom jeho pozemku a nie napr. krajom. Dal do pozornosti,\nže dotknuté nehnuteľnosti nie sú ornou pôdou, ale v zmysle územného plánu hlavného mesta\nBratislavy pozemky určené na stavebné účely. Správne orgány sa nevysporiadali s jeho námietkami\nohľadom odstrániteľnosti predmetnej stavby, či vzniku zákonného ochranného pásma s trvalým\ncharakterom, čo vylučuje vrátenie do pôvodného stavu. Rovnako tak s námietkami na rozšírenie\nvyvlastnenia pozemkov minimálne v rozsahu ochranných pásiem diaľnice D4, t. j. rozšíriť vyvlastnenie\nna celú zostatkovú časť vyvlastnených pozemkov.\n10. Napokon namietal, že v prípade umiestnenia stavby vodovodu do vyvlastňovaných pozemkov\nnemôže byť náhrada za vyvlastnenie riešená formou ročného nájmu a dal do pozornosti potrebu\nzistenia trhovej ceny nehnuteľnosti, s poukazom na príslušnú judikatúru súdov. Mal za to, že jediný\n\nspôsob spravodlivého riešenia tejto situácie je odpredaj/ trvalé vyvlastnenie zvyškových častí dotknutých\npozemkov. Správne orgány sa nevysporiadali s ním uvádzanými oveľa vyššími obvyklými cenami nájmu\nv daných lokalitách, ku ktorým uviedol zdroj a predložil dôkazy.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2018 uviedol, že so žalobou\nnesúhlasí a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že súlad vyvlastnenia, resp. obmedzenia\nvlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, s cieľmi a zámermi územného plánovania okresný\núrad posúdil na základe územného rozhodnutia. Uvedená skutočnosť, ako aj vydanie stavebného\npovolenia či územný plán Bratislavského samosprávneho kraja, Hlavného mesta Slovenskej republiky\nBratislavy, preukazujú existenciu verejného záujmu na vyvlastnení, resp. dočasnom obmedzení\nvlastníckeho práva, ktorý bol správnymi orgánmi riadne skúmaný. Pre posúdenie nevyhnutnosti\nrozsahu vyvlastnenia predmetných nehnuteľností zohľadnil geometrický plán č. 3-24/2015. Uviedol,\nže kompenzáciu za preložku verejného vodovodu si bude môcť žalobca uplatniť u spoločnosti v BVS,\na.s., ktorá je vlastníkom verejného vodovodu. Žalovaný mal za to, že správne orgány dostatočným\nspôsobom zistili skutkový stav veci a ich postup je plne súladný so zákonom. Uviedol, že predmetom\ntohto vyvlastňovacieho konania bolo len dočasné obmedzenie, a v tomto prípade nevznikne zostávajúca\nčasť pozemku, preto nemožno uplatniť § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov. S požiadavkou\no vyššiu náhradu sa žalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti vyvlastniteľovi. Ohľadom\nvýšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva mal za to, že predmetný znalecký posudok\nspĺňa všetky podmienky v zmysle zákona o vyvlastňovaní pozemkov, a to podľa § 4 ods. 3.\n12. V replike zo dňa 02.01.2019 žalobca argumentoval najmä námietkami k otázkam verejného\nzáujmu a náhrady za vyvlastnenie. V danom prípade išlo o preloženie vodovodu krížom\ncez nehnuteľnosti, posúdené ako tzv. „vyvolaná úprava“, čo podľa žalobcu nespĺňa základnú\npodmienku vyvlastnenia – vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, pričom polemizoval, či sa na takéto\nčinnosti vôbec inštitút vyvlastnenia môže aplikovať. Neprimerane nízku sumu náhrady za vyvlastnenie\nodôvodnil reálnymi cenami vyplývajúcimi z obdobných nájomných zmlúv, ktoré sú aj 9-násobne\nvyššie. Poznamenal, že nedostatok vo výške náhrady za vyvlastnenie nemožno odstrániť jednoduchým\nodkazom žalobcu na súd bez prerušenia konania, t. j. nemožno tým ospravedlniť nedodržanie\nzákonného postupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie.\n13. Žalovaný v duplike zo dňa 15.04.2019 zotrval na svojich vyjadreniach, niektoré zopakoval. Uviedol,\nže všeobecný záujem na uskutočnení stavby diaľnice je v danom prípade nespochybniteľný, prináša\nprospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere medzi individuálnym záujmom\nvlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušené užívanie. Poukázal na to, že žalobca\nna nový návrh nájomnej zmluvy nereagoval, ergo nemal záujem o jej uzatvorenie, ale požadoval\ntrvalé vyvlastnenie celého pozemku, čo je vzhľadom na účel vyvlastnenia neprimeraná požiadavka\nz jeho strany, pretože sa v danom prípade jedná iba o preložku verejného vodovodu, čo sa takto\ndeje bežne. S poukazom na postup podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov\nmal za to, že žalovaný nebol oprávnený rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady\nza vyvlastnenie.\n14. Žalobca doručil ďalšie vyjadrenie z 22.05.2019. K veci sa vyjadril aj pribratý ďalší účastník konania\nvyjadrením z 08.08.2019, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že nedošlo k porušeniu\nzákladných práv účastníka konania v prípade žalobcu, ako aj, že existoval verejný záujem na obmedzení\nvlastníckeho práva žalobcu ohľadom prekládky verejného vodovodu ako vyvolanej investície, čo je\njednak vyvolaná úprava stavby diaľnice a tieto prekládky boli aj súčasťou územného rozhodnutia\npreukazujúceho existenciu verejného záujmu. Trval na tom, že vodovod z pozemku žalobcu možno\nkedykoľvek odstrániť a opätovne preložiť. Uviedol, že pozemky v ochrannom pásme diaľnice nikdy\nnevykupuje ďalší účastník konania ani správcovia sietí, pretože tieto možno naďalej užívať vlastníkmi,\naj keď s istými obmedzeniami, za čo sa môžu domáhať primeranej náhrady. K námietkam týkajúcim\nsa predbežnej držby upravenej zákonom č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach\nv príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení\nneskorších predpisov uviedol, že sú irelevantné, pretože napadnuté rozhodnutia sa netýkajú predbežnej\ndržby a tieto nie sú predmetom tohto súdneho konania. K požadovanej zmene dočasného záberu\nna trvalý záber uviedol, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov žalobca v priebehu\n\nvyvlastňovacieho konania nepreukázal, prečo by dočasné obmedzenie jeho vlastníckeho práva\nk pozemkom malo byť pre neho nepriaznivejšie ako trvalý prechod vlastníckeho práva, pričom mal za to,\nže trvalý prechod vlastníckeho práva by bol pre žalobcu nepriaznivejší z dôvodu rozdelenia pozemku\nna 2 časti a nemožnosti prechádzať z jedného pozemku na druhý. Podľa jeho názoru žalovaný nebol\noprávnený skúmať výrok prvostupňového rozhodnutia upravujúci náhradu za vyvlastnenie v zmysle\n§ 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, rovnako ani súd v tomto súdnom konaní nie je\noprávnený skúmať primeranosť výšky náhrady za vyvlastnenie s poukazom na § 14 ods. 2 tohto\nzákona. Okrem toho náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva priznanú v napadnutých rozhodnutiach\npovažoval za adekvátnu, primeranú i správne odôvodnenú.\n15. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadril žalobca vo vyjadrení z 20.09.2019,\nv ktorom zotrval na svojich tvrdeniach o porušení jeho základných práv účastníka konania,\nnepreukázaní verejného záujmu vyvlastnenia pre potreby prekládky vodovodu, nevyjadrení sa\nžalovaného k jeho niektorým námietkam, nedostatočnom zistení skutočného stavu, neprimeranosti\nnáhrady za vyvlastnenie, a svoju argumentáciu k nim zopakoval.\nIV. Relevantná právna úprava\n16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“), „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.\n17. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy, ak tento zákon neustanovuje inak.“.\n18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“.\n19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.“\n20. Podľa § 2 ods. 1 až ods. 5 zákona o vyvlastňovaní pozemkov (v znení účinnom do 31.08.2018),\npodmienky vyvlastnenia,\n„(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len\na) v nevyhnutnej miere,\nb) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní,\nc) za primeranú náhradu, a\nd) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje\núzemným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom\nkonaní.\n(3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o\nprechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva\nbolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva,\nak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj\nkeď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho\nmajetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo\nstavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n(4) Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti\nstavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť\nstavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na\nzostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku\nnajneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej\nčasti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.\nVyužiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na\nzáklade znaleckého posudku.\n\n(5) Neprimeranými ťažkosťami sú najmä\na) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky\nvytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku,\nb) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom,\nc) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb,\nktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok,\nd) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti\nstavby.“\n21. Podľa § 4 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, náhrada za vyvlastnenie,\n„(1) Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.\n(3) Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná\nhodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na\nzáklade znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako\nvšeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.\n(4) Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník\nkonania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku\npriloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo\nvysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za\nvyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami\nkonania, ktoré znáša vyvlastniteľ.“\n22. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov,\n„(3) Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán\na) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu\npodľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a\nvyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie\nv sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\ndo senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade\ns rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. Z dôvodu\npráceneschopnosti členky senátu 8S Mgr. Miroslavy Fodor bol pre účely rozhodnutia predmetnej veci\ndňa 13.03.2025 určený náhradný člen v zmysle rozvrhu práce správneho súdu na rok 2025, a to JUDr.\nKatarína Kučeráková, PhD.\n24. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2023 prešla pôsobnosť\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v oblasti výstavby, vyvlastnenia a územného\nplánovania okrem ekologických aspektov na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky. Z uvedeného dôvodu konal ďalej od tohto času správny súd s Úradom pre územné plánovanie\na výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným.\n25. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.06.2018, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do\n30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje\na rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po\nvyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou\n(§ 178 ods. 1 SSP v spojení s § 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §\n\n182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v\nmedziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho\nv čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového\nstavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal\nna pojednávaní dňa 13.03.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná.\n26. Žalobca na pojednávaní doplnil nové údaje vyplývajúce z plynutia času. Zopakoval, že od začiatku\nadministratívneho konania namietal, že ide o trvalú stavbu, ktorá nebude nikdy premiestnená inde a nie\ndočasnú, čo sa potvrdilo aj tým, že v roku 2023 ho ďalší účastník konania vyzval uzavrieť dohodu o\nvecnom bremene, keďže ide o trvalú stavbu a uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena. Uviedol,\nže nikdy mu nebola daná náhrada ani tých 673,56 Eur v zmysle napadnutého rozhodnutia. Ďalej\ntrval nielen na preskúmaní charakteru vyvlastnenia, t. j. či malo ísť o trvalý alebo dočasný charakter\nvyvlastnenia, ale aj na preskúmaní stanovenej ceny náhrady. Stanovenie primeranej náhrady je jednou\nzo základných podmienok vyvlastnenia, a k stanoveniu ceny náhrady predložil nájomné zmluvy, v ktorých\nsa uzatváral nájom v obdobných lokalitách za približne 10-násobne vyššie sumy. Napokon požiadal,\naby ďalší účastník konania stanovil spravodlivú náhradu za obdobie 10-tich rokov obmedzenia jeho\nvlastníckeho práva (k pozemkom s celomestským a nadmestským významom); navrhol aj uzatvorenie\nzmieru a prejavil ochotu dohodnúť sa na nejakej finančnej náhrade. Ďalší účastník konania sa na\npojednávaní pridržal svojho písomného vyjadrenia a uviedol, že išlo o vyvolanú investíciu preložky\nvodovodu, a k stanoveniu ceny náhrady bol predložený znalecký posudok, ktorý nebol spochybnený.\nUviedol tiež, že správny orgán by nemal skúmať závery znalca v znaleckom posudku, vyššej náhrady sa\nmôže žalobca domáhať v osobitnom súdnom konaní. Žalobca dodal, že daná stavba vznikla posunutím\n„vyosenia celej diaľnice“ a zasiahla pozemky, ktoré nikdy neboli plánované. Uviedol, že nikdy nepodal\ncivilnú žalobu na vyššiu náhradu; mal za to, že správny súd má vyriešiť aj otázku spravodlivej náhrady.\nNa otázku súdu žalobca uviedol, že nepodal žiadnu civilnú žalobu v tomto prípade ohľadom dočasnej\ndržby; sú vedené iné civilné konania, týkajúce sa napr. vyvlastnenia a posúvania diaľnice, ale to sa\nnetýka predmetného správneho konania.\n27. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\na konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal\nporušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, nenaplnenie verejného záujmu a proporcionality\nvyvlastňovania, nevysporiadanie sa s jeho opakovanými námietkami o svojvoľnom umiestnení\nvodovodu, o nemožnosti navrátenia pozemkov do pôvodného stavu, o navrhovanom trvalom vyvlastnení\ndotknutých pozemkov či rozšírení vyvlastnenia na celú zostatkovú časť pozemkov, a napádal\naj neprimeranosť a nedostatočnú odôvodnenosť určenej náhrady za vyvlastnenie.\n28. Čo sa týka žalobných námietok o nedostatočnom vysporiadaní sa správnych orgánov\nso žalobcovými námietkami, žalobca v rámci žalobných bodov namietal nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia konkrétne v nadväznosti na neskúmanie následkov vykonanej prekládky\nvodovodného potrubia, nemožnosť vrátenia nehnuteľností do pôvodného stavu, ergo, že uložením\nstavebných materiálov a potrubia na dotknutých pozemkoch dochádza k trvalému obmedzeniu\nvlastníckeho práva žalobcu, nie dočasnému. Rovnako namietal rozsah vyvlastnenia, s poukazom\nna potrebu využitia pri realizácii aj ďalších častí dotknutých pozemkov, a teda navrhoval rozšíriť\nvyvlastnenie pozemkov na celú ich zostatkovú časť, resp. navrhoval trvalé vyvlastnenie dotknutých\npozemkov. Namietal aj svojvoľné umiestnenie prekládky vodovodu na jeho pozemkoch, ktoré išlo\nstredom, a nie napríklad krajom, čím sa znehodnocuje podstatná časť pozemkov, ktorá patrí\ndo osobitného jedinečného stavebného územia s nadmestským a celomestským významom, a v tej\nsúvislosti potrebu skúmania otázky verejného záujmu a princípu proporcionality či hospodárnosti.\n29. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca uplatňoval totožné námietky aj v rámci\nadministratívneho konania vo svojich písomných podaniach (námietkach voči vyvlastňovaciemu\nkonaniu), pričom okrem iného aj na ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 16.10.2017, zachytenom\nv zápisnici, primárne navrhoval vysporiadať (uzatvorením dohody) zostatkové parcely reg. „G.“ č. XXX\nI. H. XXX/X v k. ú. D. F. (z ktorých boli odčlenené predmetné diely č. 784 a 781) ako trvalý záber\nza primeranú náhradu.\n\n30. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (najmä na str. 10 a 12) s uvedenými hlavnými námietkami\nžalobcu vysporiadal v tom zmysle, že žalobcovi bola opätovne zaslaná ponuka na uzatvorenie novej\nnájomnej zmluvy spolu s návrhom tejto zmluvy, čím vyvlastniteľ zosúladil ponuku s podaným návrhom na\ndočasné obmedzenie vlastníckeho práva v spojení s jeho doplnením, pričom žalobca na to nereagoval.\nAko aj tým, že vyvlastniteľ bol poverený BVS, a.s. vykonať preložku už existujúceho verejného vodovodu,\nktorého vlastníkom bola BVS, a.s., a ktorej oprávnenia v súvislosti s výkonom činností na cudzích\npozemkoch vyplývajú priamo z § 20 zákona o verejných vodovodoch, z ktorého obsahu možno vyvodiť,\nže BVS, a.s. má zákonné vecné bremeno a voči nej si môže žalobca uplatniť právo na primeranú\nnáhradu, a že vzhľadom na uvedené pre potreby upravenia právneho vzťahu vyvlastniteľa a žalobcu\npočas doby realizácie stavby postačovalo len dočasné obmedzenie vlastníckeho práva. K zmene záberu\nz dočasného na trvalý uviedol, že dočasné vykonávanie stavebných prác pri preložke vodovodu si\nnevyžaduje trvalé odňatie vlastníckeho práva; a trvalé odňatie vlastníckeho práva v tomto prípade by\nbolo v rozpore s princípom § 2 ods. 3, prvej a druhej vety zákona o vyvlastňovaní pozemkov, v zmysle\nktorého musí byť rozsah vyvlastnenia primeraný účelu a nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho\npráva tam, kde stačí jeho obmedzenie.\n31. Správny súd v danom prípade nepovažuje odôvodnenie žalovaného za dostatočné. Žalovaný\nv prípade nevhodnosti/nemožnosti trvalého odňatia vlastníckeho práva poukazoval na rozpor s\nprincípom § 2 ods. 3, prvej a druhej vety zákona o vyvlastňovaní pozemkov, avšak opomenul\nnasledujúcu tretiu vetu § 2 ods. 3, v ktorej sa uvádza, že ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo\npre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva,\nak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní\n(čo žalobca aj uplatnil), aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.\nŽalovaný sa s uvedeným ustanovením (§ 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov) nevysporiadal\nkomplexne, resp. jeho tretiu vetu nijako nevyhodnotil. Na návrh žalobcu ohľadom zmeny výmery\na rozsahu vyvlastnenia, ako aj zmeny záberu z dočasného na trvalý, neponúkol v kontexte vyššie\nuvedeného žalobcovi relevantné ani dostatočné odôvodnenie. Informácie poskytnuté žalovaným o\nopätovne zaslanej ponuke vyvlastniteľom, o možnosti uplatňovať právo na primeranú náhradu u BVS,\na.s. či o tom, že sa jedná iba o preložku verejného vodovodu a takto sa to bežne deje, nie sú odpoveďou\nna zmieňované (už v administratívnom konaní) uvádzané hlavné námietky žalobcu (zosumarizované aj\nnapr. v bode 28., 9. tohto rozsudku).\n32. Zároveň ďalší účastník konania v rámci súdneho konania v tejto súvislosti uviedol k žalobcom\npožadovanej zmene dočasného záberu na trvalý záber, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní\npozemkov žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania nepreukázal, prečo by dočasné obmedzenie\njeho vlastníckeho práva k pozemkom malo byť pre neho nepriaznivejšie ako trvalý prechod vlastníckeho\npráva, pričom mal za to, že trvalý prechod vlastníckeho práva by bol pre žalobcu nepriaznivejší\nz dôvodu rozdelenia pozemku na 2 časti a nemožnosti prechádzať z jedného pozemku na druhý.\nSprávny súd podotýka, že žalovaný sa v prvom rade nevysporiadal s/ prehliadol § 2 ods. 3 tretia veta\nzákona o vyvlastňovaní pozemkov, preto bude v ďalšom konaní povinný sa s daným ustanovením\nvysporiadať a svoje závery riadne odôvodniť. Ďalej poznamenáva, že vyššie uvedený názor ďalšieho\núčastníka konania k tejto otázke taktiež nereflektuje žalobcom uvádzané námietky ohľadom nemožnosti\nvyužívať ďalej pozemok tak ako predtým, znemožnení stavať, pestovať na dotknutých pozemkoch,\nvzniku ochranného pásma atď. a predstavuje názor/domnienky ďalšieho účastníka konania. Obdobne\nokresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí ohľadom vysporiadania sa s návrhom žalobcu na zmenu\nzáberu z dočasného na trvalý nekonkretizuje žiadne dôvody, len uvádza, že považuje námietku\nza neopodstatnenú a väčšiu nepriaznivosť obmedzenia vlastníckeho práva ako prechodu vlastníckeho\npráva pre žalobcu za nepreukázanú. Žalobca pritom už v odvolaní z 31.01.2018 aj v námietkach\nvoči vyvlastňovaciemu konaniu z 24.10.2016, 13.11.2017 vyššie uvedené skutočnosti namietal, a to\nv podstate zhodne so žalobnými námietkami, respektíve jeho námietky z vyvlastňovacieho konania sa\npostupne premietli aj do odvolacieho konania aj do konania pred správnym súdom. V zmysle uvedeného\nbude úlohou žalovaného v ďalšom konaní vysporiadať sa s celým ustanovením § 2 ods. 3 zákona\no vyvlastňovaní pozemkov a to aj v kontexte podstatných námietok žalobcu, a svoje závery dôkladne\nodôvodniť.\n33. Neušlo pozornosti správneho súdu, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia (potvrdeného\nnapadnutým rozhodnutím) o dočasnom obmedzení vlastníckeho je uvedené v bode II. v posledných\ndvoch vetách, že trvanie obmedzenia vlastníckeho práva sa stanovuje na 1 rok a pozemky budú\n\npo skončení prác uvedené do pôvodného stavu, čo žalobca taktiež namietal a tvrdil, že zabudovanie\npotrubia do pozemkov a vznik zákonného ochranného pásma s trvalým charakterom vylučuje vrátenie\ndo pôvodného stavu. Správne orgány k uvedenému ponúkli vysvetlenie, že potrubie je odstrániteľné,\nčo však správny súd nepovažuje za korešpondujúce s uvedenou časťou výroku, že pozemky budú\npo skončení prác uvedené do pôvodného stavu. Z logiky veci pozemky so zabudovaným vodovodným\npotrubím spolu so vzniknutým zákonným ochranným pásmom nemožno považovať za pozemky\nv pôvodnom stave, t. j. za pozemky rovnaké s pozemkami bez potrubia a bez akýchkoľvek zásahov. Súd,\nsamozrejme, berie do úvahy aj skutočnosti uvádzané žalovaným, že po uplynutí dočasného obmedzenia\nvlastníckeho práva vznikne vlastníkovi verejných vodovodov BVS, a.s. zákonné vecné bremeno\n(v zmysle § 20 zákona o verejných vodovodoch) a žalobca si bude môcť uplatniť právo na primeranú\nnáhradu za obmedzenie svojich práv v obvyklom užívaní nehnuteľností, avšak aj napriek uvedenému,\nnesedí výrok rozhodnutia o navrátení nehnuteľností do pôvodného stavu, pretože nehnuteľnosti\ndo pôvodného stavu navrátené neboli - ani nebolo mienené ich navrátiť do pôvodného stavu.\n34. S poukazom na § 14 ods. 1 druhá veta zákona o vyvlastňovaní pozemkov, súd dáva do pozornosti,\nže zrušením výroku rozhodnutia o vyvlastnení práv k pozemku stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3\nuvedeného zákona - výrok o náhrade za vyvlastnenie, avšak aj tak sa ďalej bude venovať námietkam\nohľadom náhrady za vyvlastnenie.\n35. Čo sa týka výšky náhrady za vyvlastnenie, žalobca v námietkach proti vyvlastňovaciemu konaniu\nnamietal aj výšku náhrady, potrebu určenia trhovej ceny nehnuteľností, pričom namietal aj výšku\nnájomného, nesprávnosť znaleckého posudku a predložil dôkazy na stanovenie optimálnej výšky\nnáhrady. Ohľadom náhrady za vyvlastnenie okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol,\nže vychádzal zo znaleckého posudku č. 33/2016 priloženého k návrhu vyvlastniteľom a v zmysle § 13\nods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu\nza vyvlastnenie na konanie na súd. Následne žalobca v odvolaní zopakoval svoje námietky ohľadom\nvýšky náhrady vyvlastnenia, prízvukoval potrebu zistiť jej primeranosť, poukazoval na obdobné nájomné\nvzťahy a vhodnosť trvalého vyvlastnenia predmetných pozemkov a určenie trhovej ceny nehnuteľností.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval tak, že sa plne stotožnil s postupom okresného úradu,\nktorý vychádzal zo znaleckého posudku a podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní odkázal\nžalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Mal za to, že ministerstvo nie\nje oprávnené rozhodovať o námietke odvolateľa týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, a že nie je\noprávnené skúmať primeranosť náhrady určenej znalcom v znaleckom posudku ani vhodnosť vybranej\nmetódy pre výpočtové postupy znalca. Žalobca takisto v správnej žalobe namietal neprimeranosť výšky\nurčenej náhrady za vyvlastnenie, potrebu zistenia trhovej ceny nehnuteľností a trvalého vyvlastnenia\npozemkov, ale namietal aj nevysporiadanie sa správnych orgánov s obvyklými cenami nájmu v\ndaných lokalitách, ku ktorým doložil dôkazy (cenové ponuky z inzerátov a nájomné zmluvy). Ďalší\núčastník konania sa stotožnil so závermi žalovaného, stanovenú náhradu považoval za adekvátnu a\nuviedol, že žalovaný nebol oprávnený skúmať výrok prvostupňového rozhodnutia upravujúci náhradu\nza vyvlastnenie zmysle § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, rovnako ani súd v tomto súdnom\nkonaní nie je oprávnený skúmať primeranosť výšky náhrady za vyvlastnenie s poukazom na § 14 ods. 2\ntohto zákona.\n36. Súd má z uvedeného za to, že správne orgány v danom prípade vychádzali výlučne zo\nznaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom - ďalším účastníkom konania, námietkami žalobcu sa\nv konkrétnostiach nijako nezaoberali, a len postupom podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní\npozemkov odkázali žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd. Uvedený postup\nsprávnych orgánov je podľa názoru správneho súdu príliš formalistický, a s poukazom na rozhodnutia\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NSS SR“) sp. zn. 1Sžk/42/2021 z\n23.02.2022, sp. zn. 8Sžk/28/2019 z 30.09.2021, ako aj kompetenčného senátu Najvyššieho súdu\na Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 18Skomp 9/2022 z 25.01.2023, kompetenčného senátu\nNajvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1 KO 13/2020 z 25.11.2020 a v neposlednom rade aj uznesenia\nNSS SR sp. zn. 4Sžk/19/2021 z 28.03.2024 neudržateľný.\n37. Správny súd sa stotožňuje so závermi najvyšších súdnych inštancií vo vyššie uvedených\nrozhodnutiach a teda s tým, že skutočnosť, že je možné podať civilnú žalobu v zmysle všeobecnej\núpravy zákona o vyvlastňovaní pozemkov v § 13 ods. 3 písm. a), časť vety za bodkočiarkou, nevylučuje\npodanie správnej žaloby v zmysle SSP (z rozhodnutia NSS SR sp. zn. 1Sžk/42/2021 z 23.02.2022). V\n\nkonaní pred správnym súdom žalobca musí mať možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené\nkonanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však\npredovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o\nurčení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov\npre rozhodnutie, či nedodržanie procesného postupu s tým spojeného, napr. zabezpečenie odborného\nvyjadrenia alebo vysvetlenia znalca a pod. (z rozhodnutia NSS SR sp. zn. 8Sžk/28/2019 z 30.09.2021).\nStotožňuje sa aj s názorom vyššie uvedených kompetenčných senátov, v zmysle ktorých tieto dospeli\nk jednoznačnému záveru, že výrok rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 zákona\no vyvlastňovaní pozemkov je preskúmateľný v správnom súdnictve v zmysle § 14 ods. 2 citovaného\nzákona na základe všeobecnej správnej žaloby. Pre úplnosť správny súd uvádza, že uznesením\nNSS SR sp. zn. 4Sžk/19/2021 z 28.03.2024 bola postúpená vec (ktorá je obdobná k otázke náhrady\nza vyvlastnenie v predmetnej veci) veľkému senátu NSS SR z dôvodu existencie rozdielnej rozhodovacej\npraxe, ktorá doposiaľ nebola rozhodnutá veľkým senátom, pričom daný senát sa priklonil k väčšinovej\nvyššie uvedenej rozhodovacej praxi súdov a dodal, že žalobca môže v správnom súdnom konaní v rámci\nvymedzených žalobných bodov namietať určité procesné pochybenia orgánu verenej správy, ktoré by\nmohli mať vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. a)\nzákona o vyvlastňovaní pozemkov. K takýmto procesným pochybeniam možno podľa predkladajúceho\nsenátu zaradiť vady týkajúce sa postupu orgánu verejnej správy pri vydávaní rozhodnutia ako napr., že\norgán verenej správy nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, odňal účastníkom\nkonania možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, neobstaral zákonom požadované podklady\npotrebné pre rozhodnutie, nedodržal postup v zmysle § 4 ods. 4 citovaného zákona, prípadne že výrok\njeho rozhodnutia neobsahoval zákonom predpísané náležitosti.\n38. V zmysle vyššie uvedeného má správny súd za to, že v rámci správneho súdneho konania\nako aj v rámci správneho konania je súd či správny orgán oprávnený (dokonca povinný) preskúmať\nvýrok/otázku náhrady za vyvlastnenie, a to predovšetkým v rozsahu námietok týkajúcich sa\nzákonnosti postupu i rozhodnutia správneho orgánu. V tomto konkrétnom prípade sa správny orgán\nnijako nevysporiadal s námietkami žalobcu o nesprávnych záveroch, postupe a metódach znalca\nv predmetnom znaleckom posudku, ani s ním predloženými dôkazmi, rovnako ani nepostupoval v súlade\ns § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, t. j. že ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa\nna vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne\nskutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu (čo žalobca namietal),\nvyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia\nskutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie, čo vychádzajúc\nz administratívneho spisu správny orgán neurobil. Preto bude mať žalovaný v ďalšom konaní za úlohu\nvysporiadať sa aj s námietkami uplatnenými žalobcom ohľadom náhrady za vyvlastnenie, svoje závery\nriadne a zrozumiteľne odôvodniť, a postupovať v súlade so zákonom.\n39. Súd sa nestotožnil so žalobnými námietkami ohľadom porušenia základných práv žalobcu\nako účastníka konania ani o nenaplnení verejného záujmu. Čo sa týka namietaného porušenia\nzákladných práv žalobcu ako účastníka konania, § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní pozemkov\nstanovuje koncentračnú zásadu pre námietky účastníkov konania smerujúce proti vyvlastneniu, ergo\nnevzťahuje sa na vyjadrenie vyvlastniteľa, ktorý logicky nepodáva námietky proti vyvlastneniu, ktoré\nsám navrhuje; podľa súdu teda nedošlo k porušeniu citovaného ustanovenia zákona, ani v danej\nsúvislosti k porušeniu všeobecného právneho predpisu – správneho poriadku. Odôvodneniu verejného\nzáujmu sa správne orgány podľa názoru správneho súdu venovali v dostatočnom rozsahu a jeho\nexistenciu zrozumiteľne odôvodnili, keď jednak poukazovali na to, že vyplýva z územného rozhodnutia\na stavebného povolenia v tejto konkrétnej veci a okrem toho vyhodnotili aj proporcionalitu zásahu\ndo individuálnych oprávnených záujmov žalobcu v porovnaní s verejným všeobecným záujmom\nna projekte verejno-prospešnej stavbe diaľnice v predmetnej veci vyplývajúcej napr. aj z územného plánu\nBratislavského samosprávneho kraja, projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválených vládou\nSlovenskej republiky, územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, či rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/2009.\n40. Správny súd sa stotožnil s vyššie uvedenými žalobnými námietkami, v kontexte ktorých neobstoja\nzávery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, preto správny súd považoval za potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov čo do vysporiadania sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa najmä nevhodnosti/nemožnosti\n\ntrvalého odňatia vlastníckeho práva k predmetným celým pozemkom, nemožnosti navrátenia pozemkov\ndo pôvodného stavu a stanovenia náhrady za vyvlastnenie, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie,\nktorý bude mať za úlohu v ďalšom konaní posúdiť predmetnú vec v kontexte vyššie uvedeného a vo\nveci opätovne rozhodnúť.\n41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní\núspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže bolo vyhovené\njeho žalobnému návrhu v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. Zároveň súd nepriznal\nnáhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania v súlade s § 169 SSP v zmysle zásady úspechu,\npretože ďalší účastník konania bol na strane neúspešného žalovaného, a teda v konaní úspešný nebol.\n42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho\ndoručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}