Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2Svo/6/2024 1018200726 26. 03. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200726.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 6352-P/2018 zo dňa 19. apríla 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania, konania pred správnym súdom a konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky I.A Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. spisu: 13471-3000/2017 zo dňa 7. novembra 2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZoVO“) vo výške XXXXX eur za to, že pri zadávaní nadlimitnej zákazky na predmet „Strážna služba pre Sociálnu poisťovňu“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 188/2015 zo dňa 23. septembra 2015 pod zn. 19226-MSS a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 184/2015 zo dňa 23. septembra 2015 pod č. 334589 spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, konkrétne: I. poskytovanie a výkon strážnej služby za účelom ochrany osôb a majetku v objektoch - administratívnych budovách v hodnote cca. XXXXXXX eur bez DPH spolu s II. dodávkou, inštaláciou a servisom pochôdzkového elektronického systému v hodnote cca. XXXXX eur bez DPH, v dôsledku čoho došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, porušeniu princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípu rovnakého zaobchádzania, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia poznamenal, že žalobca v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania vymedzil ako predmet zákazky I. poskytovanie a výkon strážnej služby za účelom ochrany osôb a majetku v objektoch - administratívnych budovách a II. dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému a jeho integráciu do existujúceho servera integračného bezpečnostného systému C4 v súlade so zákonom č. 473/2005
Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o súkromnej bezpečnosti“). Od uchádzačov žalobca požadoval: I. aby bol uchádzač oprávnený na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a preukázal sa platnou licenciou na prevádzkovanie bezpečnostnej služby a II. aby bol uchádzač oprávnený na dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému a preukázal sa licenciou na prevádzkovanie technickej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a osobitnými certifikátmi (Certifikát business partnera C4, Certifikát systémového integrátora C4, Certifikát na inštaláciu elektronického pochôdzkového systému, Certifikát na integráciu pochôdzkového elektronického systému do integračného bezpečnostného systému C4 a Certifikát kompatibility pochôdzkového elektronického systému a C4, ktorým sa potvrdzuje kompatibilita zariadenia pochôdzkového elektronického systému a integračného bezpečnostného systému C4). Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že pokiaľ by žalobca rozdelil predmet zákazky na časť týkajúcu sa dodania, inštalácie a servisu elektronického pochôdzkového systému a časť poskytovania a výkonu strážnej služby, zabezpečil by tým širšiu hospodársku súťaž, nakoľko by potenciálni záujemcovia poskytujúci len výkon strážnej služby neboli povinní predkladať licencie a certifikáty, ktoré sú potrebné pre dodanie, inštaláciu a servis elektronického pochôdzkového systému a ktoré s výkonom strážnej služby nesúvisia. Ďalej konštatoval, že nerozdelením týchto vecne a funkčne oddeliteľných plnení žalobca postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov. Porušením princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov žalobca spôsobil, že ponuku predložili len dvaja uchádzači (z ktorých jeden bol žalobcom vylúčený), nakoľko pri zohľadnení nerozdelenia zákazky v kombinácií s požiadavkou na obligatórne predloženie certifikátu systémového integrátora C4 obmedzil súťaž na veľmi úzky diapazón hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú nielen služby súkromnej bezpečnostnej služby a inštaláciu pochôdzkového elektronického systému, ale disponujú aj certifikátom systémového integrátora C4. Predmetná zákazka bola podľa prvostupňového orgánu verejnej správy koncipovaná tak, že neumožňovala čestnú a otvorenú hospodársku súťaž, bola preukázateľne spôsobilá odradiť potencionálnych uchádzačov a porušenie, ktorého sa dopustil žalobca, mohlo mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania. 3. K výške pokuty prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na § 182 ods. 2 písm. aa) a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že hodnotil povahu pochybení, ich závažnosť, spôsob a následky porušenia zákona, pričom vzal do úvahy viaceré okolnosti. Za poľahčujúcu okolnosť majúcu vplyv na uloženie pokuty zohľadnil fakt, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu, za ktorý sa mu ukladá pokuta, prvýkrát. Ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil skutočnosť, že žalobca kombináciou nerozdelenia zákazky na časti a súčasnej podmienky predloženia certifikátu systémového integrátora C4 výrazne obmedzil konkurenčné prostredie, čoho následkom bola aj skutočnosť, že ponuku predložili len dvaja uchádzači, z ktorých jeden bol vylúčený. Zároveň uviedol, že nie je možné prehliadnuť ani skutočnosť, že celkový zmluvný objem zákazky predstavuje sumu XXXXXXX eur bez DPH. Uviedol, že predmetné porušenie ZoVO spôsobilo úplné vylúčenie všetkých hospodárskych subjektov, ktorých predmet činnosti tvorí len fyzický výkon strážnej služby alebo len dodávka a servis pochôdzkových elektronických systémov. Navyše požiadavka na predloženie certifikátu systémového integrátora C4 spôsobila, že v čase zadávania zákazky kumulatívne spĺňal stanovené podmienky len úspešný uchádzač, t. j. spoločnosť A., B.. Po zohľadnení týchto skutočností preto rozhodol o uložení pokuty v hornej polovici sankčného rozpätia. Záverom uviedol, že sankciu uložil podľa nového ustanovenia § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 17. apríla 2016, pretože táto úprava je pre páchateľa priaznivejšia oproti pôvodnej úprave § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (spodná hranica 1000 eur oproti spodnej hranici v novej úprave 500 eur). 4. Proti prvostupňového rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím číslo spisu: 6352-P/2018 zo dňa 19. apríla 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým orgánom verejnej správy v jeho závere, že žalobca nerozdelil zákazku na dve časti, t. j. na časť týkajúcu sa dodania pochôdzkového systému a na časť týkajúcu sa fyzického výkonu strážnej služby (už len táto skutočnosť naplňuje znaky skutkovej podstaty správneho deliktu) a navyše žalobca v spojitosti s dodávkou pochôdzkového systému vyžadoval certifikáty C4, čím žalobca touto požiadavkou ešte markantnejším spôsobom zúžil okruh potenciálnych záujemcov na konkrétne jednu spoločnosť v podmienkach Slovenskej republiky, s ktorou žalobca napokon uzavrel zmluvu.
5. K spôsobu výpočtu výšky sankcie žalovaný uviedol, že zmluvná cena zákazky predstavuje hodnotu XXXXXXX eur bez DPH, čo je XXXXXXX eur s DPH. V predmetnom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z., t. j. pokutu v zákonnom rozpätí od 500 do 30000 eur. Žalovaný považoval za dôležité zdôrazniť, že rozhodujúcim faktorom vo výpočte výšky pokuty bola hodnota zmluvy, rovnako ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ktoré sú špecifické pre každý prípad. V tejto súvislosti poukázal na správne delikty reglementované v § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré predstavujú najzávažnejšie zásahy do zákonom chráneného záujmu a sú preto sankcionované 5% zo zmluvnej ceny. V predmetnom prípade pokuta vo výške XXXXX eur predstavuje cca 0,4% zo sumy XXXXXXX eur s DPH. Žalovaný ďalej zdôraznil, že prvostupňový orgán verejnej správy pri výpočte výšky sankcie zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť, ktorou je prvopáchateľstvo žalobcu a z uvedeného dôvodu pristúpil k upusteniu od uloženia pokuty v maximálnej hornej hranici sankčného pásma. Z dôvodu zachovania elementárneho výchovného účelu sankcie, rovnako aj s prihliadnutím na rozsah zákazky a dôsledkov porušenia zákona o verejnom obstarávaní preto žalovaný považoval uloženú pokutu za primeranú. I. B. Konanie pred správnym súdom 6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a priznania práva na náhradu trov konania. 7. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň pokladal zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietal tiež neprimeranosť výšky pokuty s tým, že žalovaný nezohľadnil povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti a uložil žalobcovi pokutu vo výške XXXXX eur, teda takmer v maximálnej sadzbe, ktorú tento zákon pripúšťa, pričom pri určení spôsobu jej výšky použil správnu úvahu porovnaním s uložením pokuty podľa § 182 ods. 1 ZoVO, ktorá podľa názoru žalobcu je neprimeraná a nie je v súlade s dikciou zákona, čím neplní ani svoju výchovnú a predovšetkým preventívnu funkciu. 8. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/74/2018–63 zo dňa 8. septembra 2022 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom sa stotožnil so závermi žalovaného v tom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta. Napadnuté rozhodnutie však považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ išlo o odôvodnenie výšky uloženej pokuty, a z tohto dôvodu pristúpil k jeho zrušeniu. 9. K námietke ohľadom uloženej pokuty krajský súd uviedol, že uložený druh sankcie - peňažná pokuta a ani jej výška (XXXXX eur) nevybočili zo zákonom stanoveného rozpätia pre správny delikt, za ktorého spáchanie bol žalobca uznaný vinným a sankcionovaný. Správny súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku ohľadom odôvodnenia výšky udelenej pokuty žalobcovi v napadnutom rozhodnutí. Prízvukoval, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu v zmysle ustanovenia § 182 ods. 2 písm. aa) ZovO, ktoré stanovuje zákonné rozpätie výšky pokuty od 500 eur do 30000 eur, a to za správny delikt spočívajúci v porušení princípu nediskriminácie uchádzačov verejného obstarávania. Pri takto zistenom správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil, zákon o verejnom obstarávaní stanovuje možnosť uloženia pokuty vo vyššie uvedenom rozmedzí, pričom pri ukladaní pokuty v konkrétnej výške by mal konajúci orgán verejnej správy prihliadať na kritéria príkladmo vymedzené v § 182 ods. 4 ZoVO (povaha, závažnosť, spôsob, následky porušenia povinností). Krajský súd však argumentoval tým, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný svoju správnu úvahu o dôvodnosti výšky uloženej pokuty odôvodnil ustanovením § 182 ods. 1 ZoVO, podľa ktorého sa uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokuta vo výške 5% zmluvnej ceny zákazky, a to za porušenie v tomto ustanovení vymenovaných povinností, medzi ktoré však nepatrí v administratívnom konaní identifikované porušenie povinností žalobcom - nedodržanie princípu zákazu nediskriminácie uchádzačov. Výška možnej uloženej sankcie - pokuty za správny delikt, za ktorý bol žalobca sankcionovaný, je vymedzená v § 182 ods. 2 písm. aa) ZoVO a určená v rozpätí 500 eur – 30000 eur. Žalobcovi bola uložená pokuta v hornej
časti takto určeného zákonného rozpätia (cca 80% maximálnej výšky pokuty). Správny súd odôvodnenie výšky uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí žalovaného vyhodnotil ako celkom zjavne nesprávne a potom uloženú pokutu pokladal za nedostatočne odôvodnenú a napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. I. C Priebeh konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky 10. Žalovaný podal voči rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozhodnutím sp. zn. 1Sfk/6/2023 zo dňa 27. novembra 2024 (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu“), a to tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 11. Kasačný súd uviedol, že predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo prvostupňové rozhodnutie, potvrdené rozhodnutím žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXXXX eur za to, že pri zadávaní zákazky na predmet „Strážna služba pre Sociálnu poisťovňu“ žalobca spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, v dôsledku čoho došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, porušeniu princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípu rovnakého zaobchádzania. 12. V konaní pred kasačným súdom už nebolo sporným, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO (teda že porušil princíp transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie alebo proporcionality a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania), za ktorý žalovaný ukladá pokutu v zákonom stanovenom rozpätí od 500 eur do 30000 eur. 13. Výpočet jednotlivých kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri určení výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia, je stanovený v § 181 ods. 4 ZoVO. Podľa dikcie tohto ustanovenia úrad pri ukladaní pokuty prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty prihliada (t. j. je povinný prihliadať) na kritériá v tomto ustanovení explicitne vymedzené, a to povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, pričom na tieto okolnosti musí prihliadať vždy. Zároveň z tohto znenia vyplýva aj to, že výpočet týchto kritérií nie je vyčerpávajúci, a že žalovaný môže v rámci svojej diskrečnej právomoci prihliadať aj na iné kritériá, než sú výslovne uvedené v tomto ustanovení. Prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok, a teda aj odôvodnenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia je potrebné vnímať ako jeden celok, t. j. vo vzájomných súvislostiach. 14. Pre kasačný súd bolo teda kľúčovým posúdenie, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje dostatočne odôvodnenú správnu úvahu, na základe ktorej správne orgány pristúpili k uloženiu pokuty žalobcovi v konkrétnej výške (XXXXX eur) v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia, teda či toto odôvodnenie obsahovalo reflexiu na obligatórne kritériá určovania výšky pokuty podľa § 181 ods. 4 ZoVO (povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti) a prípadne iné fakultatívne kritériá určovania výšky pokuty, ktoré v § 181 ods. 4 ZoVO nie sú výslovne uvedené. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím dospel kasačný súd k záveru, že správne orgány sa zaoberali všetkými obligatórnymi kritériami určovania výšky pokuty (povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia), ako aj kritériami fakultatívnymi (prvopáchateľstvo, hodnota zákazky), a teda ako dôvodnú vyhodnotil sťažnostnú námietku, že napadnuté rozhodnutia boli preskúmateľné, pokiaľ ide o výšku sankcie. 15. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vytkol žalovanému, že pri výpočte pokuty nesprávne vychádzal z § 182 ods. 1 ZoVO, ktorý upravuje ukladanie pokuty ako percento zo zmluvnej ceny za spáchanie tam uvedených správnych deliktov s tým, že žalobca sa správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 ZoVO nedopustil, ale sa dopustil správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO. K tomu kasačný súd uviedol, že z predmetných rozhodnutí je úplne zrejmé, že žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO. Na § 182 ods. 1 ZoVO žalovaný nepoukazoval ako na právny základ výpočtu pokuty vo veci žalobcu, ale len na účely podpory svojej argumentácie a na účely komparácie. Žalovaný len zdôraznil, že podľa § 182 ods. 1 ZoVO sa pokuta ukladá vo výške
5 % zmluvnej ceny za najzávažnejšie správne delikty, no v uvedenej veci ukladá žalobcovi pokutu „len“ vo výške 0,4 % zmluvnej ceny XXXXXXX eur (teda XXXXX eur). 16. Kasačný súd preto uzatvoril, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože napadnuté rozhodnutie v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím ako celok obsahuje dostatočné odôvodnenie správnej úvahy vo vzťahu k stanoveniu výšky ukladanej sankcie, ktorá je ustanovená v zákonom stanovenom rozmedzí, a preto je uložená v súlade so zákonom. Správne orgány sa podľa názoru kasačného súdu materiálne zaoberali obligatórnymi i fakultatívnymi kritériami § 182 ods. 4 ZoVO a zohľadnili ich pri určení výšky pokuty. Aj podľa názoru kasačného súdu je dôležitým kritériom pre určenie konečnej výšky pokuty represívna a preventívna funkcia postihu vo vzťahu k žalobcovi. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie) ale postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok preto môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. Finančný postih musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda logicky musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. Ak by tomu tak nebolo postih delikventa by nemal žiaden zmysel (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Stk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024). II. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 182 ods. 2 písm. aa) ZoVO, v znení účinnom do 31.10.2017, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo princíp proporcionality okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 18. Podľa § 182 ods. 4 ZoVO, v znení účinnom do 31.10.2017, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b). III. Verejné vyhlásenie rozsudku 19. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a viazaný právnym názorom kasačného súdu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju podľa ust. § 190 ods. 1 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26. marca 2025, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania. IV. Právne hodnotenie správneho súdu 20. Z celkového obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia má správny súd za zrejmé, v čom spočívala povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti žalobcom a ako ich správe orgány vyhodnotili. Spôsob spáchania skutku žalobcom bol správnymi orgánmi v ich rozhodnutiach presne vymedzený, a to ako umelé spojenie zákazky na (I) poskytovanie strážnej služby v hodnote cca. XXXXXXX eur bez DPH a (II) dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému v hodnote cca. XXXXX eur bez DPH, pričom ako zostrujúcu okolnosť považovali ešte to, že v rámci časti (II) zákazky požadoval žalobca predloženie osobitných certifikátov, ktoré okruh uchádzačov hrubo zúžili. Povaha tohto porušenia teda spočívala v neprimeranom zúžení hospodárskej súťaže, porušení princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípu rovnakého zaobchádzania s vplyvom na výsledok verejného obstarávania. V odôvodnení rozhodnutí bola vyhodnotená aj závažnosť konania, a to ako závažnosť zvlášť značná, kedy žalobcom nastavené podmienky zákazky porušovali samotnú podstatu verejného obstarávania t. j. umožniť čo najširšie zapojenie hospodárskych subjektov a hospodársku súťaž veľmi výrazne obmedzili. Žalovaný detailne popísal aj následky porušenia vyúsťujúce do skutočnosti, že kritériá zákazky spĺňala len jedna spoločnosť v Slovenskej republike, s
ktorou žalobca napokon aj zmluvu uzavrel. Na dôvažok správny súd dodáva, že v súčasnosti už nie je sporným, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO. 21. Spornou však naďalej zostala výška uloženej pokuty. Za zistený správny delikt – porušenie princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie alebo proporcionality, ktoré mohlo alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, mohol žalovaný uložiť žalobcovi pokutu v zákonom stanovenom rozmedzí od 500 do 30000 eur. 22. Správny súd si uvedomuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôrazňuje hodnotu zákazky ako dôležité kritérium. Zároveň však konštatuje, že rozhodujúce sú nielen samotná hodnota zákazky, ale aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok. Preto nie je možné vyzdvihovanie hodnoty zákazky vnímať izolovane alebo formalisticky, ale v kontexte celého rozhodovacieho procesu. Hodnota zákazky v skutočnosti nepredstavuje samostatné kritérium oddelené od obligatórnych kritérií uvedených v § 182 ods. 4 ZoVO, ale skôr ich prirodzenú súčasť. Logicky platí, že čím vyššia je hodnota zákazky, resp. uzatvorenej zmluvy, tým závažnejšie je porušenie pravidiel verejného obstarávania, pričom jeho dôsledky majú významný vplyv na hospodársku súťaž a rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi. Správne orgány preto oprávnene zohľadnili výšku predmetnej zákazky, ktorá bola nadlimitná a povinne zverejňovaná v Úradnom vestníku EÚ z dôvodu jej vplyvu na vnútorný trh Únie. Tým pádom reflektovali aj obligatórne kritériá, ako sú povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti žalobcom. 23. Z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že príslušné orgány uznali žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO. Žalovaný to navyše výslovne uvádza v bode 55 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka výšky sankcie. Na § 182 ods. 1 ZoVO žalovaný neodkazoval ako na právny základ výpočtu pokuty v prípade žalobcu, ale len na podporu svojej argumentácie a na účely porovnania ukladanej sankcie. Žalovaný tak iba zdôraznil, že podľa tohto ustanovenia sa za najzávažnejšie správne delikty ukladá pokuta vo výške 5 % zmluvnej ceny, pričom v tomto prípade bola žalobcovi uložená pokuta len vo výške 0,4 % zo zmluvnej ceny XXXXXXX eur, teda XXXXX eur. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je taktiež zrejmé, že pokuta nebola uložená v maximálnej výške 30000 eur, ale bola znížená na XXXXX eur vzhľadom na to, že žalobca je prvopáchateľ. 24. Napadnuté rozhodnutie, v kontexte prvostupňového rozhodnutia, obsahuje dostatočné odôvodnenie správnej úvahy týkajúcej sa výšky uloženej sankcie, ktorá sa nachádza v rámci zákonom stanoveného rozmedzia, a preto je v súlade so zákonom. Správne orgány sa dostatočne zaoberali ako obligatórnymi, tak aj fakultatívnymi kritériami podľa § 182 ods. 4 ZoVO a zohľadnili ich pri určení výšky pokuty. Podľa názoru správneho súdu je kľúčovým kritériom pri určovaní výšky pokuty represívna a preventívna funkcia postihu vo vzťahu k žalobcovi. Preventívna funkcia trestu nezahŕňa len účinky voči žalobcovi (individuálny efekt), ale musí mať aj odstrašujúci účinok na iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálny efekt). Tento účinok môže dosiahnuť iba trest, ktorý zodpovedá významu chráneného záujmu. Finančný postih musí byť v takej výške, aby mal reálny dopad na majetok delikventa, a teda musí obsahovať aj represívnu zložku. Ak by tomu tak nebolo, postih by bol bezo zmyslu. Správny súd preto dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keďže nenašiel žiadny z tvrdených dôvodov nezákonnosti, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 25. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť žalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 SSP. 26. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.