Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/23/2018 1018200169 14. 08. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200169.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, so sídlom: Hlavná 1/1, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, 811 06 Bratislava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XXXX/XX, XXX XX E., adresa pre doručovanie: F. G. B. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Ulica Pavla Mudroňa 7540/10, 917 01 Trnava, za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: J. K. XXX/XXX, XXX XX H., 2/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: J. K. XXX/XXX, XXX XX H., oboch právne zastúpených: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom: Hlavná 31, 917 01 Trnava, za ktorú koná JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ; substitučne zastúpenej: JUDr. Michaela Bielik Beláková, advokátka, so sídlom: Krčméryho 11, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 113/2017, 26859/2017/SL/77389-M zo dňa 06.12.2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 113/2017, 26859/2017/SL/77389-M zo dňa 06.12.2017 a rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č. 19436/2017/SV/57349 zo dňa 30.08.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo náhradu trov konania.
na
IV. Osobám zúčastneným na konaní v 1. a 2. rade súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Odôvodnenie I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, na základe návrhu žalobcu podaného dňa 04.05.2015, vo veci vyvlastnenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
KN „C“ č. 4021/83, o výmere 78 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie H., LV č. XXXXX (ďalej len „vyvlastňovaná nehnuteľnosť“), na účely uskutočnenia stavby „Miestna komunikácia – cesta „B“ MOK 3,75/30“, Kopánka, Pekné pole - I. etapa, Trnava (ďalej len „predmetná stavba“), rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/015750/Pl zo dňa 29.06.2015, právoplatným dňa 27.07.2015, podľa § 108 ods. 2 písm. f), § 114 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnil vyvlastňovanú nehnuteľnosť v prospech žalobcu vo výmere podielu 1, teda 39 m2, od spoluvlastníka - právneho predchodcu ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ - G. M. N. (ďalej aj „vyvlastnený“), za náhradu vo výške 1 068,99 Eur, s povinnosťou, uloženou žalobcovi, zaplatiť náhradu za vyvlastnenie do 21 dní od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“). K prevodu vyvlastňovanej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele v 1 z G. M. N. na ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ došlo na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vklad povolený dňa 08.01.2019 – 135/19, V 8253/2018. 2. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby (ďalej len „prvostupňový orgán“), v konaní o preskúmanie vyvlastňovacieho rozhodnutia mimo odvolacieho konania na základe podnetu vyvlastneného, vydalo dňa 30.08.2017 rozhodnutie č. 19436/2017/ SV/57349 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), z dôvodu porušenia § 3, § 32, § 46 Správneho poriadku a § 108 ods. 3 stavebného zákona, zrušilo vyvlastňovacie rozhodnutie s poukazom na to, že nezodpovedá zákonu, keďže žalobca ako navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia. Prvostupňový orgán konštatoval, že v danom prípade navrhovateľ umiestnenia predmetnej stavby a jej stavebník sú iné subjekty ako navrhovateľ vyvlastnenia, keďže územné rozhodnutie, ktoré vydalo Mesto Trnava dňa 20.03.2008 pod č. OSaŽP/24222-15305/08/Jč, právoplatné 05.05.2008, na umiestnenie predmetnej stavby, bolo vydané na návrh a v prospech osôb zúčastnených na konaní v rade 1/, 2/, ktoré zároveň dňa 07.05.2012 podali návrh na vydanie stavebného povolenia. Navrhovateľ vyvlastnenia nemôže na základe vyvlastnenia nadobudnúť vlastnícke práva k pozemkom a následne ich previesť na iný subjekt, ktorý bude stavbu realizovať, ako to vyplýva z predložených dokladov, a navrhovateľ nemôže podať návrh na vyvlastnenie v prospech iného subjektu. Od navrhovateľa vyvlastnenia sa požaduje, aby vo vyvlastňovacom konaní okrem iného preukázal účel, na ktorý bude vyvlastnený pozemok užívať, a na tento účel nemôže použiť oprávnenia vydané pre iný subjekt. Tvrdenia žalobcu, že navrhovateľ vyvlastnenia a stavebník nemusí byť tá istá osoba, považoval prvostupňový orgán za nepochopenie ustanovení stavebného zákona a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 3. Na základe rozkladu, podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu, minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako druhostupňový orgán (prvostupňový a druhostupňový orgán ďalej spolu len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. 113/2017, 26859/2017/SL/77389-M zo dňa 06.12.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a rozklad žalobcu zamietol. II. Žaloba 4. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej aj „žaloba“), podanou dňa 05.02.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca, právne zastúpený zamestnancom s právnickým vzdelaním na základe udeleného poverenia zo dňa 29.01.2018, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pôvodného žalovaného (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostačujúce zistenie skutkového stavu v danom konaní. 5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca namietal rozpor preskúmavaných rozhodnutí so stavebným zákonom a so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). Z ustanovení cestného zákona podľa žalobcu nevyplýva, že iba obec môže byť stavebníkom miestnej komunikácie. Rovnako podľa neho žiadne právne predpisy nevylučujú, aby bolo územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie na stavbu miestnej komunikácie
vydané fyzickým alebo právnickým osobám. Obec však musí garantovať zachovanie charakteru komunikácií ako miestnych a postarať sa o to, aby boli po ich vybudovaní odovzdané obci. V tejto súvislosti žalobca poukázal predovšetkým na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Sžp/12/2011, 7Sžo/29/2014, z ktorých tieto závery podľa neho vyplývajú, a zdôraznil význam ústavnokonformného výkladu právnych noriem. Z uvedených rozhodnutí podľa žalobcu taktiež jednoznačne vyplýva, že len žalobca mohol byť jediným oprávneným navrhovateľom vyvlastnenia na účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. V zmysle platných právnych predpisov sa realizuje vyvlastňovacie konanie tak, aby mohol byť účel vyvlastnenia naplnený do budúcnosti, aj preto neexistuje právna úprava, ktorá by ukladala navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť preukázať splnenie účelu vyvlastnenia pri podaní návrhu, existuje iba povinnosť využiť vyvlastnenú nehnuteľnosť na účely, na ktoré bola vyvlastnená. Jediným budúcim oprávneným vlastníkom miestnej komunikácie je žalobca, preto jedine žalobca môže predmetný pozemok využiť na účel, na ktorý bol vyvlastnený. 6. Žalobca konštatoval, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané v prospech žalobcu ako jediného oprávneného budúceho vlastníka miestnej komunikácie. Spôsob zabezpečenia výstavby ani spôsob dosiahnutia účelu vyvlastnenia neurčuje žiadny právny predpis, ustanovenie § 2 ods. 3 cestného zákona iba ukladá žalobcovi úlohu zabezpečiť plánovanie, prípravu a výstavbu miestnej komunikácie bez ohľadu na to, aký spôsob žalobca zvolí. Vždy sa však jej vlastníkom stane žalobca. Osoba stavebníka v územnom či stavebnom konaní nijakým spôsobom nebráni ani neobmedzuje dosiahnutie účelu vyvlastnenia, preto nie je možné považovať za rozhodujúce, kto bude stavbu realizovať. 7. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a pôvodnému žalovanému vytkol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že by mal žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzať toto právo na iný subjekt. Žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval túto skutočnosť, nebol podkladom pre vyvlastňovacie rozhodnutie, preto takáto úvaha nemá pôvod v relevantnom podklade. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu tiež nie je zrejmé, aké skutočnosti boli jeho podkladom, aplikácia ktorých ustanovení akých právnych predpisov k nemu viedla, absentujú tam aj dôkazy a dôvody, ktoré by potvrdzovali závery pôvodného žalovaného, a obdobnými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie. 8. Podľa žalobcu došlo zo strany pôvodného žalovaného aj k porušeniu § 65 ods. 2 Správneho poriadku, pretože relevantným spôsobom nepreukázal rozpor vyvlastňovacieho rozhodnutia so zákonom. S poukazom na rozsudky NS SR sp. zn. 4Sž/31/2002, 5Sžo/38/2014 žalobca zdôraznil, že rozpor právoplatného rozhodnutia s hmotným právom je potrebné zistiť nepochybným spôsobom pred jeho zrušením, čo predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, čo však z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, preto sú arbitrárne, nepreskúmateľné a rozporné so zákonom, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a absentuje v nich dostatočné odôvodnenie. Z preskúmavaných rozhodnutí tiež nie je zrejmé, že by sa k zisteniam vyjadroval správny orgán, ktorý vyvlastňovacie rozhodnutie vydal. 9. Žalobca zhrnul, že preskúmavané rozhodnutia trpia vadami podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) SSP a navrhol, aby ich súd zrušil v celom rozsahu, aj s poukazom na § 191 ods. 3 písm. a) SSP. III. Vyjadrenie žalovaného 10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 09.07.2018. Spochybnil existenciu svojej pasívnej legitimácie v danom konaní s poukazom na nesprávne označenie pôvodného žalovaného v žalobe a na ustanovenia § 32 ods. 2, § 180 ods. 1 SSP. Po zhrnutí skutkového stavu a citácii ustanovení najmä stavebného zákona argumentoval poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžp/20/2013, 10Sžo/61/2016 a dospel k záveru, že ak stavebníkom nie je osoba, ktorá môže mať vo vlastníctve miestnu komunikáciu, nie je úplne preukázané, či sa stavba cesty uskutočňuje vo verejnom alebo súkromnom záujme. Stavebný zákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva na inú osobu ako na navrhovateľa. Žalobca by tak nemohol vyvlastnený pozemok využívať na účel, na ktorý sa vyvlastnil, čo je základným predpokladom vyvlastnenia, a tento stav nemožno konvalidovať ani uzatvorenými
zmluvami. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že námietky žalobcu vychádzajú z nepochopenia ustanovení stavebného zákona a rozhodnutí NS SR. 11. V rámci ďalšej argumentácie pôvodný žalovaný sčasti zopakoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uzavrel, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, vychádzajú z nesprávnej interpretácie stavebného zákona a Správneho poriadku, preto nemôžu byť dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Navrhol, aby súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 12. Replika zo strany žalobcu nebola podaná. IV. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní 13. Uznesením krajského súdu č. k. 6S/23/2018-80 zo dňa 21.06.2021, právoplatným 28.07.2021, boli do konania pribratí ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ ako právni nástupcovia vyvlastniteľa, a zároveň krajský súd priznal osobám zúčastneným na konaní v rade 1/, 2/ na ich podnet postavenie takýchto osôb s poukazom na to, že boli účastníkmi konania o umiestnení predmetnej stavby a stavebného konania, a posúdenie otázok v danom konaní sa ich bezprostredne dotýka. 14. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.12.2019 osoby zúčastnené na konaní v rade 1/, 2/ (ďalej len „zúčastnené osoby“) súdu predložili Zmluvu o združení zo dňa 20.12.2012 uzatvorenú so žalobcom. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.02.2020 predložili súdu kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.11.2009 na stavbu „Verejný káblový rozvod NN“, Trnava, Lokalita IBV – Pekné pole I., rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny časti líniovej stavby „SO 04 Plynovod a STL domové prípojky“ pred dokončením zo dňa 12.08.2011, Trnava, Kopánka, IBV Pekné pole I. etapa, a územné rozhodnutie na predmetnú stavbu zo dňa 20.03.2008. Podaním zo dňa 03.02.2021 zúčastnené osoby predložili súdu rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžk/13/2019 a satelitné mapy vyvlastňovanej nehnuteľnosti. K predloženiu písomností, ktoré smerovali predovšetkým k dokladovaniu ich záujmu na priznaní postavenia zúčastnených osôb, dodali, že súčasní vlastníci vyvlastňovaných pozemkov kupovali pozemky s vedomím, že sú určené pre výstavbu miestnej komunikácie a technickej infraštruktúry. Správne orgány sa podľa nich od roku 2008 nezaoberali skúmaním otázky, či za daného stavu nedošlo k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 08.12.2021 predložili súdu Dodatok č. 1 k Zmluve o združení zo dňa 18.11.2021. 15. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.08.2021 sa k veci vyjadrili ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/. Poukázali na účelovosť tvrdení a konania žalobcu. Zdôraznili, že v danej veci nie je možné argumentovať verejným záujmom, ani nevyhnutnosťou navrhovaného riešenia. Podľa ich názoru zásah do ich práv nie je nevyhnutný k tomu, aby sa dotknuté osoby dostali k svojmu pozemku a vybudovali komunikáciu. Technické riešenie je podľa nich vecou prístupu nielen k pozemku, ale aj prístupu k zúčastneným osobám a ich vlastníckym právam. Poukázali na iné prebiehajúce konania, vrátane konania týkajúceho sa cesty „A MOK“, ktorá zahŕňa obdobnú situáciu ako v prejednávanej veci. Zdôraznili, že skutočnosť, že bolo vydané územné rozhodnutie v danej veci, ešte neznamená, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. K podaniu priložili výkres, ktorý bol súčasťou územného plánu Mesta Trnava, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na umiestnenie líniovej stavby z 13.08.2020, rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo dňa 18.07.2019, týkajúce sa cesty „A“, a iné prílohy. 16. Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 23.09.2024 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ doplnili svoje vyjadrenie o ďalšie tvrdenia a predložili prílohy, konkrétne mapky územia, fotografie – prístupy k domom, ulicu B. K., a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/97/2020 zo dňa 16.01.2023. Vo svojom podaní poukázali predovšetkým na situáciu na vyvlastňovanej nehnuteľnosti, i na ďalších nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom vyvlastnenia v iných konaniach, poukázali na prístup k nehnuteľnostiam a jeho možnosti, komunikáciu medzi nimi a zúčastnenými osobami ohľadom spoločnej dohody a ďalšieho postupu, ako i na stavebnú situáciu na dotknutých nehnuteľnostiach. Zdôraznili, že nie je nevyhnutné vyvlastňovať nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a záujmy niektorých rodín nemožno povýšiť na verejný záujem.
17. Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 22.10.2024 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, konkrétne rozsudok NS SR sp. zn. 20S/7/2012, výňatok z územného plánu Mesta Trnava, protesty prokurátora v iných veciach, urbanistickú štúdiu, otofotomapy a iné. Vo svojom podaní zdôraznili význam verejného záujmu na vyvlastnení, ktorý bol podľa nich v danej veci spochybnený, čo dokladovali aj prílohami k podaniu, a svoju argumentáciu zamerali najmä na spochybnenie územného plánu Mesta Trnava, na analýzu aktuálnej situácie na vyvlastňovanej nehnuteľnosti, pričom tvrdili, v danej veci nejde o verejný záujem, ale o súkromný záujem dvoch rodín. Poukázali na účelovosť konania žalobcu, pomery v lokalite, spory medzi vlastníkmi nehnuteľností, na zmeny urbanistickej štúdie a uzavreli, že cieľ vyvlastnenia je možné dosiahnuť aj inak, pričom túto inú formu – možnosť prístupov k nehnuteľnostiam v teréne - podrobne analyzovali. Vyjadrili názor, že žalobca v minulosti viackrát konal v prospech osôb zúčastnených na konaní aj za cenu porušenia zákona. 18. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.05.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä záväzné stanovisko Mesta Trnava k pripojeniu miestnej cesty zo 14.01.2022, LV č. XXXX, výňatok z územného plánu Mesta Trnava, Zmluvu o združení zo dňa 20.12.2012 a iné. Vo svojom podaní analyzovali sieť miestnych komunikácií najmä so zreteľom na cestu „A MOK“ a ich pripájanie, zhotovenie cesty a jej odovzdanie, vyjadrili sa k histórii vývoja a rozvoja danej lokality, sčasti zopakovali argumentáciu obsiahnutú v predchádzajúcich podaniach, najmä vo vzťahu k územnému plánu Mesta Trnava, pomerom a vzťahom v lokalite, zmenám urbanistickej štúdie, alternatívnym možnostiam usporiadania územia a existencii verejného záujmu na vyvlastnení. Uzavreli, že neexistuje žiadna prekážka, aby si stavebníci cesty „B“ vybudovali prístupovú komunikáciu k svojim pozemkom, ktorá by mala tie isté parametre ako cesta „B“ a bola by vybudovaná na ich pozemkoch, resp. napojením miestnej komunikácie v lokalite. Pri týchto napojeniach by nemuseli využívať ulicu G. B., ktorá je ako jediná v lokalite Pekné pole účelovou komunikáciou. 19. Podaním doručeným správnemu súdu 26.06.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä Prehlásenie vlastníkov účelovej komunikácie na F. G. B., listy vlastníctva, kolaudačné rozhodnutie na cestu „A“ a ďalšie dokumenty, ktoré už boli predložené v ich predchádzajúcich podaniach, najmä Zmluva o združení z 20.12.2012, výňatok z územného plánu Mesta Trnava a iné. Vo svojom podaní zopakovali argumentáciu obsiahnutú vo svojich predchádzajúcich podaniach, najmä vo vzťahu k doplneniu siete miestnych komunikácií, ich odovzdaniu, pripojeniu, územnému plánu Mesta Trnava, k histórii vývoja a rozvoja dotknutej lokality, k alternatívnym možnostiam usporiadania územia, a svoju argumentáciu doplnili analýzou charakteru F. G. B., námietkou absencie stanoviska cestného orgánu v územnom konaní, stratou platnosti územného rozhodnutia. Na záver opakovane zdôraznili verejný záujem a zopakovali svoje závery z predchádzajúcich podaní. 20. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.07.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä novinové články, fotografie a fotokópiu zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu v lokalite Pekné pole, ktorý sa týkal nehnuteľností s inými parcelnými číslami oproti vyvlastňovanej nehnuteľnosti v danom konaní. Vo svojom podaní sčasti zopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu a vyjadrili sa k rozhodovacej činnosti NS SR. Zdôraznili prevahu verejného záujmu a správnym orgánom vytkli, že sa nevysporiadali s tým, či účel vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť inak. 21. Podaním doručeným správnemu súdu 25.07.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä mapky územia, technickú správu, žiadosť o stavebné povolenie a iné. Spochybnili úmysel stavebníkov v čase podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia a v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia a vyjadrili sa k potrebe prepojenia medzi ulicami G. B. a B. K.. 22. Podaním doručeným správnemu súdu 29.07.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä rozhodnutie o zamietnutí návrhu na umiestnenie líniovej stavby z 22.03.2019, záväzné stanovisko Mesta Trnava k pripojeniu miestnej cesty zo 14.01.2022, novinové články a iné. Vo svojom podaní navrhli súdu vykonať dôkaz návštevou na mieste v lokalite Pekné pole, ktorá by prispela k detailnému pochopeniu pomerov v lokalite. Poukázali na to, že žalobca sám poukazoval na to, že fyzické osoby nemôžu byť navrhovateľmi umiestnenia stavby miestnej komunikácie, a že nepovolil trvalé pripojenie cesty na F. G. B.. Vyjadrili sa k zabezpečeniu plánovania,
prípravy a výstavby zo strany žalobcu a poukázali aj na prepojené vzťahy medzi žalobcom, resp. jeho zamestnancami, a stavebníkmi. 23. Podaniami doručenými správnemu súdu v dňoch 08.08.2025 a 11.08.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, konkrétne Žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 22.07.2025 – odpoveď a Žiadosť o územnoplánovaciu informáciu – odpoveď zo dňa 11.06.2013. Vo svojich podaniach analyzovali rozhodovaciu činnosť NS SR a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), sčasti zopakovali svoju argumentáciu z predchádzajúcich podaní, spochybnili existenciu verejného záujmu na vyvlastnení a súladnosť trasy cesty „B“ s územným plánom Mesta Trnava. 24. K podaniam ďalších účastníkov konania v rade 1/, 2/ sa vyjadrili zúčastnené osoby podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.08.2025, v ktorom uviedli, že tieto podania nie sú vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu rozhodné a súčasne sa jedná v značnom rozsahu týchto vyjadrení o subjektívne hodnotenie ďalších účastníkov konania, ich hypotézy a domnienky. Obsah vyjadrení označili za irelevantný a navrhli rozhodnúť v zmysle žalobného petitu s priznaním náhrady trov konania. V. Relevantná právna úprava 25. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 28. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 31. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 32. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 33. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.
34. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. 35. Podľa § 110 stavebného zákona (1) Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. (3) Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. 36. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
na
37. Podľa § 3 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. 38. Podľa § 32 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 39. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 41. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. VI. Posúdenie veci správnym súdom 42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/23/2018, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-6S/23/2018. 43. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. ( účinnosť od 1.1.2023), pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al ods. 3 cit. zákona č. 575/2001 Z. z., v súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností. Na základe uvedeného správny súd konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, podľa § 180 ods. 3 SSP ako so žalovaným orgánom verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť od pôvodného žalovaného.
44. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 14.08.2025, ktorého sa zúčastnil ďalší účastník konania v rade 1/ a osoby zúčastnené na konaní spolu so svojim právnym zástupcom, na ktorom správny súd vyhlásil rozsudok. 45. Správny súd považoval za potrebné v prvom rade sa zaoberať námietkami pôvodného žalovaného, vznesenými v rámci podaného vyjadrenia k žalobe, ktoré spočívali v nedostatku jeho pasívnej žalobnej legitimácie (bližšie viď bod 10. rozsudku). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatórne závery NS SR, podľa ktorých „...nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby...“ (R 110/2012). Predmetom tohto konania je napadnuté rozhodnutie, ktoré vydal pôvodný žalovaný ako orgán verejnej správy v rozkladovom (mimo odvolacom) konaní, pričom tento orgán ako celok má právnu subjektivitu. Z obsahu administratívneho spisu aj z obsahu žaloby je zrejmé, proti komu podaná žaloba smeruje, preto správny súd konštatuje, že boli splnené podmienky podľa § 180 ods. 1 SSP. Správny súd sa teda nestotožnil s námietkou pôvodného žalovaného a uzatvára, že v prejednávanej veci neexistuje nedostatok pasívnej žalobnej legitimácie na jeho strane a boli splnené podmienky na meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia. 46. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. následne meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pôvodného žalovaného, vrátane konania, ktoré vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie danej veci. 47. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými pôvodný žalovaný v rámci mimo odvolacieho konania zrušil vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, podľa § 108 ods. 2 písm. f), § 114 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnil v prospech žalobcu a za náhradu vyvlastňovanú nehnuteľnosť v katastrálnom území H., z dôvodu jeho rozporu so zákonom. Preskúmavané rozhodnutia pôvodný žalovaný založil na absencii preukázania účelu vyvlastnenia zo strany žalobcu s poukazom na to, že na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby na iný subjekt a tiež žiadosť o stavebné povolenie na predmetnú stavbu podal iný subjekt než je žalobca (konkrétne zúčastnené osoby, v prospech ktorých bolo vydané územné rozhodnutie a na základe žiadosti ktorých bolo začaté konanie o vydanie stavebného povolenia), preto žalobca nemôže vyvlastnenú nehnuteľnosť využiť na účel, pre ktorý sa vyvlastňovala. Pôvodný žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach tak dospel k názoru, že navrhovateľ vyvlastnenia a osoba oprávnená z územného rozhodnutia, resp. zo stavebného rozhodnutia, musia byť totožné, čo však v prejednávanej veci nebolo splnené, preto vyvlastňovacie rozhodnutie považoval za nesúladné so zákonom s poukazom na § 3, § 32, § 46 Správneho poriadku a § 108 ods. 3 stavebného zákona. 48. Správny súd sa v rámci posudzovania zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí zameral na skúmanie správnosti vysloveného právneho záveru pôvodného žalovaného. Keďže v priebehu konania zistil, že na NSS SR prebieha pod sp. zn. 2Svk/31/2023 konanie o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2020-308 zo dňa 16.01.2023, v ktorom sa pri totožnom okruhu účastníkov konania na strane žalobcu, žalovaného a zúčastnených osôb, v obdobných skutkových okolnostiach, rieši rovnaká právna otázka, aká je predmetom správnej žaloby v danej veci, konkrétne či žalobca ako navrhovateľ vyvlastnenia na ním vymedzený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona preukázal vo vyvlastňovacom konaní účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona, ak nie je subjektom, v prospech ktorého bolo vydané územné rozhodnutie, a nie je účastníkom stavebného konania ako stavebník „Miestnej komunikácie – Cesta „B“ MOK 3,75/30“, Trnava, s tým, že v konaní sp. zn. 14S/97/2020 bol predmetom vyvlastnenia pozemok parc. č. XXXX/XXX v rovnakej lokalite, konanie uznesením č. k. BA-6S/23/2018-217 zo dňa 02.10.2024, právoplatným 05.11.2024, podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP správny súd prerušil až do skončenia konania vedeného na NSS SR pod sp. zn. 2Svk/31/2023. Po právoplatnom skončení veci na NSS SR vydaním rozsudku sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025, právoplatným dňa 05.05.2025, správny súd uznesením č.k. BA-6S/23/2018-302 zo dňa 19.05.2025, právoplatným dňa 30.05.2025, pokračoval v konaní.
49. Správny súd v prvom rade poukazuje na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku NSS SR sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025, ktorá znie: „V konaní o vyvlastnení pozemku na vybudovanie miestnej cesty vyplývajúcej z územnoplánovacej dokumentácie nie je rozhodujúce, na koho návrh bola stavba miestnej cesty umiestnená, ani kto inicioval stavebné konanie k tejto stavbe.“ 50. Z odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025, ktorým kasačný súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2020-308 zo dňa 16.01.2023 tak, že rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 08820/2017/SV/23295 z 15.05.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vyplýva, že: „33. Naostatok je potrebné pripomenúť, že na odvolanie vlastníkov vyvlastňovaného pozemku bolo prvostupňové vyvlastňovacie rozhodnutie zrušené podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v podstate len z dôvodu, že žalobca nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu miestnej komunikácie a ako navrhovateľ vyvlastnenia nemôže nadobudnúť vlastníctvo k dotknutému pozemku vyvlastnením a potom vlastníctvo previesť na iný subjekt, ktorý bude stavbu miestnej komunikácie realizovať. V následnom súdnom správnom konaní bola posudzovaná primárne otázka, či pre preukázanie účelu vyvlastnenia a verejného záujmu na vyvlastnení je nevyhnutné, aby bolo mesto Trnava stavebníkom predmetnej miestnej komunikácie. 34. Kasačný súd pri uvažovaní o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v kontexte právnych záverov krajského súdu vychádzal primárne z toho, čo plynie zo schváleného územného plánu mesta Trnava a z územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej cestnej stavby. Je treba si uvedomiť, že územnoplánovacia dokumentácia predstavuje záväzné riešenie priestorového a funkčného využitia daného územia a jednotlivých pozemkov, ktoré sa v ňom nachádzajú. Schválený územný plán má formou všeobecne záväzného nariadenia (právneho predpisu) a jeho záväzná časť platí pre každého, koho sa týka. 35. So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu kasačný súd konštatuje, že návrh žalobcu na vyvlastnenie pozemku parc. č. XXXX/XXX v k. ú. M. je bezpochyby krokom smerujúcim k naplneniu územnoplánovacej dokumentácie, ktorý podľa práva nasledoval po tom, čo nedošlo k dohode medzi žalobcom a vlastníčkou o odkúpení pozemku na účely vybudovania miestnej cesty. Konajúci senát kasačného súdu v tomto ohľade nadväzuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013 v súvisiacej veci týkajúcej sa vyvlastnenia pozemku parc. č. XXXX/ XX, na ktorom má byť umiestnená miestna komunikácia - Cesta „A“ MOK v lokalite Kopánka, Pekné pole, ktorý uviedol: „Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie je nevyhnutné zdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého výstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice G. B. s ulicou B. K., spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. V konaní bolo potvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ ... kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Vyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili a nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k stavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/ ... Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku, je zrejmé, že na dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú v situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú.“ 36. Kasačný súd pri posudzovaní veci vychádzal z premisy, že vyvlastnenie je vždy výnimočným opatrením, ktoré možno uskutočniť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), keďže ide o zásah do ústavou garantovaného základného práva na ochranu vlastníctva. Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie pozemku na účely výstavby miestnej komunikácie je bezpochyby legitímnym opatrením, ak je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa dokazujú primárne územným rozhodnutím, sleduje verejný záujem a v intenciách územnoplánovacej dokumentácie uľahčuje osídlenie daného územia, zabezpečuje prístup k stavbám a slúži miestnej doprave (§ 4b ods. 2 Cestného zákona).
37. Kasačný súd vzal do úvahy, že stavba Cesta „B“ MOK 3, 75/30, pre ktorú sa má pozemok vyvlastniť, sa v budúcnosti má pripojiť na ulicu G. B.. Tá je v súčasnosti verejnou účelovou komunikáciou, a to napriek tomu, že s ňou územný plán počítal ako s miestnou cestou. Fakt, že žalobca nedokázal zabezpečiť zaradenie cesty na ul. G. B. do siete miestnych ciest, je celkom určite zlyhaním územnej samosprávy pri realizácii územného plánu a budovaní plánovanej siete miestnych komunikácií. Keďže však ide o verejnú účelovú komunikáciu, nebráni to v ďalšom postupe pri budovaní a prepájaní cestnej siete v danej lokalite. K možnostiam vlastníkov verejnej účelovej komunikácie na ul. G. B. zabrániť pripojeniu plánovanej miestnej cesty na uvedenú účelovú komunikáciu, sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/17/2015 zo 4. novembra 2015 v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP- 2011/00835/P1 zo dňa 15.12.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mesta Trnava zo dňa 18.8.2011 o umiestnení líniovej stavby „Miestna líniová komunikácia - Cesta „A“MOK 3,75/30“, keď konštatoval: „Na ďalšiu odvolaciu námietku, že je potrebný súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s pripojením ku miestnej komunikácii odvolací súd uvádza, že stavebný zákon ani vykonávajúca vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. neukladajú navrhovateľom predložiť k vydaniu územného rozhodnutia súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s napojením miestnej komunikácie. Tiež žiadny z osobitných právnych predpisov neustanovuje, že stavebný úrad je povinný žiadať o súhlas vlastníkov verejnej účelovej komunikácie pre pripojenie navrhovanej miestnej komunikácie. Vlastníci uvedených pozemkov a stavieb sa nemôžu domáhať absolútnej ochrany svojho vlastníckeho práva, na úkor iných a voči verejnému záujmu. 38. Kasačný súd považuje za potrebné znova pripomenúť, že bol viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) a preto rozsudok krajského súdu a preskúmavané rozhodnutie nepodrobil právnej analýze z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Pokiaľ ide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti mesta Trnava, je senát kasačného súdu toho názoru, že deklarovaný účel vyvlastnenia a verejný záujem na zriadení všeobecne prospešnej cestnej stavby na vyvlastňovanom pozemku plynúci z územnoplánovacej dokumentácie nie je nezlučiteľný s tým, že rozhodnutie o umiestnení miestnej cesty bolo vydané na návrh fyzických osôb, ktoré následne požiadali aj o vydanie stavebného povolenia. Je na žalobcovi, aby v budúcnosti zabezpečil dodržanie určenia predmetnej komunikácie ako miestnej cesty a zabezpečil jej prevod do vlastníctva mesta, pretože pokiaľ nebude vo vlastníctve mesta, nebude ju možné skolaudovať ako miestnu cestu a zaradiť ju do siete miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 Cestného zákona). 39. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že v záujme efektívneho zabezpečenia nadobudnutia vlastníctva obce (mesta) k cestným stavbám, ktoré sú v územnoplánovacej dokumentácii vytýčené ako miestne, ale vznikajú v spolupráci s vlastníkmi priľahlých stavebných pozemkov, príp. už existujúcich stavieb, je optimálne, aby bola obec (mesto) účastníkom stavebného konania (stavebníkom) a následne aj kolaudačného konania k cestnej stavbe. Zároveň však platí, že pre určenie, či bude pozemná komunikácia miestnou cestou, je rozhodujúce, aby bola ako miestna cesta skolaudovaná a odovzdaná do vlastníctva obce (mesta). 40. V okolnostiach prejednávaného prípadu je zrejmé, že ak žalobca nevstúpi ako stavebník do konania o vydanie stavebného povolenia, bez dohody so súčasnými stavebníkmi na odovzdaní zhotovenej cestnej stavby do vlastníctva žalobcu nebude môcť byť predmetná cesta uvedená do užívania ako miestna. Teoreticky preto nemožno vylúčiť, že by mohla nastať podobná situácia ako v prípade komunikácie na ul. G. B., teda že zhotovená cesta zostane vo vlastníctve fyzických osôb (stavebníkov). To by samozrejme neprípustným spôsobom spochybnilo účel vyvlastnenia pozemku ďalšej účastníčky (ak k právoplatnému vyvlastneniu dôjde) a tým aj zákonnosť a ústavnosť celého procesu, a mohlo by zakladať aj dôvod na zrušenie vyvlastnenia (§ 17 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 41. Napriek tomu však z právneho poriadku nie je možné nateraz vyvodiť ako zákonnú podmienku vyvlastnenia pozemku preukázanie, že mesto Trnava je stavebníkom miestnej cesty. Keďže účel vyvlastnenia sa preukazuje rozhodnutím o umiestnení stavby, nie je pre rozhodnutie o vyvlastnení ani nevyhnutné, aby už v čase vyvlastnenia prebiehalo konanie o vydanie stavebného povolenia k cestnej stavbe. Pre účely vyvlastnenia je potrebné zachovať funkčné využitie vyvlastňovaného pozemku plynúce z územnoplánovacej dokumentácie, ktorým je vybudovanie prepojovacej komunikácie medzi ulicami G. B. a B. K.. V tomto štádiu teda nie je rozhodujúce, na koho návrh bola stavba miestnej cesty umiestnená, resp. či bolo zahájené stavebné konanie a kto je stavebníkom. Z tohto hľadiska bola vec posúdená krajským súdom i druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom po právnej stránke nesprávne a vo vzťahu k skúmaniu verejného záujmu na vyvlastnení príliš reštriktívne.
42. Kasačný súd podotýka, že žalobca má k dispozícii zmluvné nástroje vo forme zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o združení uzavretými so stavebníkmi predmetnej cestnej stavby, aby vstúpil do stavebného konania ako ďalší stavebník, nadobudol zhotovenú cestnú stavbu do svojho vlastníctva, a zabezpečil tak uvedenie budúcej cestnej stavby do užívania ako miestnej cesty. 43. Pokiaľ ide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti osôb zúčastnených na konaní, kasačný súd súhlasí s tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva ako prekážka pre preukázanie účelu vyvlastnenia dotknutého pozemku skutočnosť, že stavebníkmi cestnej stavby, pre ktorej vybudovanie sa vyvlastňuje, sú aj títo sťažovatelia. Senát kasačného súdu však nemôže súhlasiť s tým, že mesto Trnava nadobudne vlastníctvo k cestnej stavbe priamo zo zákona, bez ohľadu na to, kto je jej stavebníkom. Ako už bolo naznačené, pokiaľ žalobca nevstúpi do stavebného konania ako stavebník miestnej cesty a nezabezpečí kolaudáciu stavby ako miestnej cesty vo svojom vlastníctve, bude sa vyžadovať právny titul pre prevod vlastníctva stavby zo stavebníkov na mesto Trnava, ako to predpokladá už spomenutá zmluva o budúcej zmluve. 44. S ohľadom na nesprávnosť právneho záveru krajského súdu aj druhostupňového vyvlastňovacieho orgánu, že bez preukázania postavenia žalobcu ako stavebníka miestnej cesty nie je daný verejný záujem ani účel vyvlastnenia pozemku, postupoval kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP a rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, v dôsledku čoho sa vec vracia žalovanému do štádia konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XXX v k. ú. M.. V ďalšom konaní o odvolaní rozhodne Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, na ktorý prešli s účinnosťou od 1. januára 2023 kompetencie na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný vo veci opätovne rozhodne podľa platnej právnej úpravy (§ 19b ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.) a v intenciách právneho názoru kasačného súdu, pričom vyhodnotí všetky závery prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení a vysporiada sa s odvolacími námietkami ďalšej účastníčky Y.. T.. 45. Kasačný súd nakoniec podotýka, že ideálnym riešením situácie ohľadom prístupu stavebníkov predmetnej cesty k svojim stavbám by bolo uzavretie dohody s vlastníkmi dotknutých pozemkov o ich odkúpení, príp. zriadení práva prechodu a prejazdu. Z výsledkov pojednávania pred kasačným súdom totiž vyplynulo, že mesto Trnava nie je pri presadzovaní územného plánu pokiaľ ide o cestnú sieť v danej lokalite dostatočne aktívne a zatiaľ nezačalo ani s usporiadaním pozemkov pre dokončenie prepojovacej komunikácie z ul. G. B. až na ul. M. Hella. Aj túto otázku bude musieť žalovaný v ďalšom konaní vyhodnotiť v súvislosti s posúdením existencie verejného záujmu na vyvlastnení pozemku ďalšej účastníčky, pokiaľ by umiestnená miestna cesta nemala pokračovať až na ul. B. K. a mala by slúžiť len na zabezpečenie prístupu k stavbám osôb zúčastnených na konaní.“ 51. Správny súd vyššie uvedený právny názor NSS SR aplikoval na prejednávanú vec, v plnom rozsahu sa s ním stotožnil, pričom v podrobnostiach na jeho dôvody odkazuje. Na základe neho je potom nutné konštatovať, že v danej veci došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže preskúmavané rozhodnutia sú založené na právnom názore, že vyvlastňovacím rozhodnutím bol porušený stavebný zákon, pretože žalobca nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu, pre ktorú sa majú nehnuteľnosti vyvlastniť, a nie je ani subjektom oprávneným z územného rozhodnutia, a teda vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia. Tento právny názor bol rozsudkom NSS SR sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025 označený ako nesprávny. Preskúmavané rozhodnutia je preto potrebné ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý pri opätovnom vyhodnotení podnetu vyvlastneného bude postupovať podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku NSS SR sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025. 52. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 53. Pre úplnosť správny súd dodáva, že hoci žalobca uplatnil aj ďalšie žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP, tieto vo svojej podstate obsahovo vychádzajú zo skutočností, ktoré majú svoj základ v právnom posúdení danej veci, pričom žalobca uplatnil aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ktorý bol pre danú vec zásadný. Správny súd, viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj jej obsahom (§ 55 ods. 3 SSP), preto označené žalobné dôvody nepodrobil osobitnému prieskumu v danom konaní pre predčasnosť. 54. O návrhoch na vykonanie dôkazov, uplatnených ďalšími účastníkmi konania v rade 1/, 2/ jednak v podaní doručenom správnemu súdu dňa 29.07.2025 (bod 22. rozsudku), jednak uplatnených ďalším účastníkom konania v rade 1/ priamo na pojednávaní konanom dňa 14.08.2025 rozhodol tak, že im nevyhovel a zamietol ich s poukazom na § 120 písm. a) SSP, keďže ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Predmetné návrhy podľa správneho súdu neboli spôsobilé ovplyvniť výsledok konania a ich vykonanie by pre vydanie rozhodnutia nemalo potrebnú relevanciu, keďže podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a na rozhodnutie vo veci bol postačujúci obsah administratívneho spisu a relevantný právny názor NSS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025. Na tomto mieste je potrebné zopakovať, že predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vydaných v mimo odvolacom konaní, ktorými bol vyslovený právny názor týkajúci sa postavenia osoby navrhovateľa vyvlastnenia vo vzťahu k subjektu oprávnenému z územného a stavebného rozhodnutia a dôsledkov z toho vyplývajúcich pre vyvlastňovacie konanie a preukazovanie jeho účelu. Správny súd v tomto konaní posudzoval správnosť tohto právneho záveru, ktorý bol základom preskúmavaných rozhodnutí. Aktuálna situácia a pomery v dotknutej lokalite preto nemohli byť predmetom úvah správneho súdu (§ 135 ods. 1 SSP), tieto skutočnosti však budú relevantné pre ďalšie konanie uskutočnené orgánom verejnej správy v danej veci. 55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a žalobcovi, hoci bol úspešný, nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, a to ani trovy právneho zastúpenia, a náhradu trov konania si žalobca ani neuplatňoval. 56. O trovách ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ a tiež osôb zúčastnených na konaní v rade 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že nárok na náhradu trov konania im nepriznal, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v tomto konaní vznikli, a to s poukazom na uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025. 57. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.