{"guid": "9a1527c5-8f61-4a14-bcbf-4687a53e503b:e8760890-66f8-4a1f-a1cc-30caff9874e4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200169.6", "spisova_znacka": "BA-6S/23/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/23/2018 z 14. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. augusta 2025, sp. zn. BA-6S/23/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200169.6", "identifikacne_cislo": "1018200169", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-114.odsek-1", "nazov": "§ 114 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-114.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-40al.odsek-1", "nazov": "§ 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-40al.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001/paragraf-40al"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-114", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-65", "/SK/ZZ/2001/575#paragraf-40al"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8760890-66f8-4a1f-a1cc-30caff9874e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200169.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200169.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200169.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/23/2018\n1018200169\n14. 08. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018200169.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, so sídlom: Hlavná 1/1, 917 01 Trnava,\nproti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464,\nso sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, 811 06 Bratislava), za účasti\nďalších účastníkov konania: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XXXX/XX, XXX XX E., adresa\npre doručovanie: F. G. B. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Ulica Pavla\nMudroňa 7540/10, 917 01 Trnava, za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ A. H. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbydliskom: J. K. XXX/XXX, XXX XX H., 2/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: J. K. XXX/XXX, XXX XX\nH., oboch právne zastúpených: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so\nsídlom: Hlavná 31, 917 01 Trnava, za ktorú koná JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ; substitučne\nzastúpenej: JUDr. Michaela Bielik Beláková, advokátka, so sídlom: Krčméryho 11, 915 01 Nové Mesto\nnad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky\nč. 113/2017, 26859/2017/SL/77389-M zo dňa 06.12.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ministra\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 113/2017, 26859/2017/SL/77389-M zo dňa 06.12.2017 a\nrozhodnutie Ministerstva dopravy\na výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č.\n19436/2017/SV/57349 zo dňa 30.08.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nIII. Ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo\nnáhradu trov konania.\n\nna\n\nIV. Osobám zúčastneným na konaní v 1. a 2. rade súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na\nnáhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, na základe\nnávrhu žalobcu podaného dňa 04.05.2015, vo veci vyvlastnenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\n\nKN „C“ č. 4021/83, o výmere 78 m2, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie H., LV č. XXXXX\n(ďalej len „vyvlastňovaná nehnuteľnosť“), na účely uskutočnenia stavby „Miestna komunikácia – cesta\n„B“ MOK 3,75/30“, Kopánka, Pekné pole - I. etapa, Trnava (ďalej len „predmetná stavba“), rozhodnutím\nč. OU-TT-OVBP2-2015/015750/Pl zo dňa 29.06.2015, právoplatným dňa 27.07.2015, podľa § 108\nods. 2 písm. f), § 114 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnil vyvlastňovanú\nnehnuteľnosť v prospech žalobcu vo výmere podielu 1, teda 39 m2, od spoluvlastníka - právneho\npredchodcu ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ - G. M. N. (ďalej aj „vyvlastnený“), za náhradu\nvo výške 1 068,99 Eur, s povinnosťou, uloženou žalobcovi, zaplatiť náhradu za vyvlastnenie do 21\ndní od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“). K prevodu vyvlastňovanej\nnehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele v 1 z G. M. N. na ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/\ndošlo na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vklad povolený dňa 08.01.2019\n– 135/19, V 8253/2018.\n2. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby (ďalej len „prvostupňový\norgán“), v konaní o preskúmanie vyvlastňovacieho rozhodnutia mimo odvolacieho konania na základe\npodnetu vyvlastneného, vydalo dňa 30.08.2017 rozhodnutie\nč. 19436/2017/\nSV/57349 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),\nz dôvodu porušenia § 3, § 32, § 46 Správneho poriadku a § 108 ods. 3 stavebného zákona, zrušilo\nvyvlastňovacie rozhodnutie s poukazom na to, že nezodpovedá zákonu, keďže žalobca ako navrhovateľ\nvyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia. Prvostupňový orgán konštatoval,\nže v danom prípade navrhovateľ umiestnenia predmetnej stavby a jej stavebník sú iné subjekty ako\nnavrhovateľ vyvlastnenia, keďže územné rozhodnutie, ktoré vydalo Mesto Trnava dňa 20.03.2008 pod\nč. OSaŽP/24222-15305/08/Jč, právoplatné 05.05.2008, na umiestnenie predmetnej stavby, bolo vydané\nna návrh a v prospech osôb zúčastnených na konaní v rade 1/, 2/, ktoré zároveň dňa 07.05.2012 podali\nnávrh na vydanie stavebného povolenia. Navrhovateľ vyvlastnenia nemôže na základe vyvlastnenia\nnadobudnúť vlastnícke práva k pozemkom a následne ich previesť na iný subjekt, ktorý bude stavbu\nrealizovať, ako to vyplýva z predložených dokladov, a navrhovateľ nemôže podať návrh na vyvlastnenie\nv prospech iného subjektu. Od navrhovateľa vyvlastnenia sa požaduje, aby vo vyvlastňovacom konaní\nokrem iného preukázal účel, na ktorý bude vyvlastnený pozemok užívať, a na tento účel nemôže použiť\noprávnenia vydané pre iný subjekt. Tvrdenia žalobcu, že navrhovateľ vyvlastnenia a stavebník nemusí\nbyť tá istá osoba, považoval prvostupňový orgán za nepochopenie ustanovení stavebného zákona\na rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n3. Na základe rozkladu, podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu, minister dopravy a\nvýstavby Slovenskej republiky ako druhostupňový orgán (prvostupňový a druhostupňový orgán ďalej\nspolu len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. 113/2017, 26859/2017/SL/77389-M zo dňa 06.12.2017\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie ako vecne správne a rozklad žalobcu zamietol.\nII.\nŽaloba\n4. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej aj „žaloba“), podanou dňa 05.02.2018\nna Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca, právne zastúpený zamestnancom s právnickým\nvzdelaním na základe udeleného poverenia zo dňa 29.01.2018, domáhal preskúmania zákonnosti\na zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pôvodného žalovaného\n(ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda\npre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostačujúce\nzistenie skutkového stavu v danom konaní.\n5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca namietal rozpor preskúmavaných rozhodnutí so stavebným\nzákonom a so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „cestný zákon“). Z ustanovení cestného zákona podľa žalobcu nevyplýva, že\niba obec môže byť stavebníkom miestnej komunikácie. Rovnako podľa neho žiadne právne predpisy\nnevylučujú, aby bolo územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie na stavbu miestnej komunikácie\n\nvydané fyzickým alebo právnickým osobám. Obec však musí garantovať zachovanie charakteru\nkomunikácií ako miestnych a postarať sa o to, aby boli po ich vybudovaní odovzdané obci. V tejto\nsúvislosti žalobca poukázal predovšetkým na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Sžp/12/2011, 7Sžo/29/2014, z ktorých tieto závery podľa neho vyplývajú,\na zdôraznil význam ústavnokonformného výkladu právnych noriem. Z uvedených rozhodnutí podľa\nžalobcu taktiež jednoznačne vyplýva, že len žalobca mohol byť jediným oprávneným navrhovateľom\nvyvlastnenia na účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. V zmysle platných právnych\npredpisov sa realizuje vyvlastňovacie konanie tak, aby mohol byť účel vyvlastnenia naplnený do\nbudúcnosti, aj preto neexistuje právna úprava, ktorá by ukladala navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť\npreukázať splnenie účelu vyvlastnenia pri podaní návrhu, existuje iba povinnosť využiť vyvlastnenú\nnehnuteľnosť na účely, na ktoré bola vyvlastnená. Jediným budúcim oprávneným vlastníkom miestnej\nkomunikácie je žalobca, preto jedine žalobca môže predmetný pozemok využiť na účel, na ktorý bol\nvyvlastnený.\n6. Žalobca konštatoval, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané v prospech žalobcu ako jediného\noprávneného budúceho vlastníka miestnej komunikácie. Spôsob zabezpečenia výstavby ani spôsob\ndosiahnutia účelu vyvlastnenia neurčuje žiadny právny predpis, ustanovenie § 2 ods. 3 cestného zákona\niba ukladá žalobcovi úlohu zabezpečiť plánovanie, prípravu a výstavbu miestnej komunikácie bez\nohľadu na to, aký spôsob žalobca zvolí. Vždy sa však jej vlastníkom stane žalobca. Osoba stavebníka\nv územnom či stavebnom konaní nijakým spôsobom nebráni ani neobmedzuje dosiahnutie účelu\nvyvlastnenia, preto nie je možné považovať za rozhodujúce, kto bude stavbu realizovať.\n7. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a pôvodnému\nžalovanému vytkol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, na základe čoho dospel\nk záveru, že by mal žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzať toto právo na iný subjekt.\nŽiadny dôkaz, ktorý by preukazoval túto skutočnosť, nebol podkladom pre vyvlastňovacie rozhodnutie,\npreto takáto úvaha nemá pôvod v relevantnom podklade. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\npodľa žalobcu tiež nie je zrejmé, aké skutočnosti boli jeho podkladom, aplikácia ktorých ustanovení\nakých právnych predpisov k nemu viedla, absentujú tam aj dôkazy a dôvody, ktoré by potvrdzovali závery\npôvodného žalovaného, a obdobnými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie.\n8. Podľa žalobcu došlo zo strany pôvodného žalovaného aj k porušeniu § 65 ods. 2 Správneho poriadku,\npretože relevantným spôsobom nepreukázal rozpor vyvlastňovacieho rozhodnutia so zákonom.\nS poukazom na rozsudky NS SR sp. zn. 4Sž/31/2002, 5Sžo/38/2014 žalobca zdôraznil, že rozpor\nprávoplatného rozhodnutia s hmotným právom je potrebné zistiť nepochybným spôsobom pred jeho\nzrušením, čo predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, čo však\nz preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, preto sú arbitrárne, nepreskúmateľné a rozporné so zákonom,\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a absentuje v nich dostatočné odôvodnenie.\nZ preskúmavaných rozhodnutí tiež nie je zrejmé, že by sa k zisteniam vyjadroval správny orgán, ktorý\nvyvlastňovacie rozhodnutie vydal.\n9. Žalobca zhrnul, že preskúmavané rozhodnutia trpia vadami podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d),\npísm. e) SSP a navrhol, aby ich súd zrušil v celom rozsahu, aj s poukazom na § 191 ods. 3 písm. a) SSP.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 09.07.2018. Spochybnil existenciu svojej pasívnej legitimácie v danom konaní\ns poukazom na nesprávne označenie pôvodného žalovaného v žalobe\na na ustanovenia\n§ 32 ods. 2, § 180 ods. 1 SSP. Po zhrnutí skutkového stavu a citácii ustanovení najmä stavebného\nzákona argumentoval poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžp/20/2013, 10Sžo/61/2016 a dospel\nk záveru, že ak stavebníkom nie je osoba, ktorá môže mať vo vlastníctve miestnu komunikáciu, nie je\núplne preukázané, či sa stavba cesty uskutočňuje vo verejnom alebo súkromnom záujme. Stavebný\nzákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva na inú osobu ako\nna navrhovateľa. Žalobca by tak nemohol vyvlastnený pozemok využívať na účel, na ktorý sa vyvlastnil,\nčo je základným predpokladom vyvlastnenia, a tento stav nemožno konvalidovať ani uzatvorenými\n\nzmluvami. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že námietky žalobcu vychádzajú z nepochopenia ustanovení\nstavebného zákona a rozhodnutí NS SR.\n11. V rámci ďalšej argumentácie pôvodný žalovaný sčasti zopakoval odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia a uzavrel, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, vychádzajú z nesprávnej interpretácie\nstavebného zákona a Správneho poriadku, preto nemôžu byť dôvodom na zrušenie preskúmavaných\nrozhodnutí. Navrhol, aby súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n12. Replika zo strany žalobcu nebola podaná.\nIV.\nVyjadrenia ďalších účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní\n13. Uznesením krajského súdu č. k. 6S/23/2018-80 zo dňa 21.06.2021, právoplatným 28.07.2021, boli\ndo konania pribratí ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ ako právni nástupcovia vyvlastniteľa, a zároveň\nkrajský súd priznal osobám zúčastneným na konaní v rade 1/, 2/ na ich podnet postavenie takýchto osôb\ns poukazom na to, že boli účastníkmi konania o umiestnení predmetnej stavby a stavebného konania,\na posúdenie otázok v danom konaní sa ich bezprostredne dotýka.\n14. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.12.2019 osoby zúčastnené na konaní v rade 1/, 2/\n(ďalej len „zúčastnené osoby“) súdu predložili Zmluvu o združení zo dňa 20.12.2012 uzatvorenú so\nžalobcom. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.02.2020 predložili súdu kolaudačné rozhodnutie\nzo dňa 27.11.2009 na stavbu „Verejný káblový rozvod NN“, Trnava, Lokalita IBV – Pekné pole\nI., rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny časti líniovej stavby „SO 04 Plynovod a STL domové\nprípojky“ pred dokončením zo dňa 12.08.2011, Trnava, Kopánka, IBV Pekné pole I. etapa, a územné\nrozhodnutie na predmetnú stavbu zo dňa 20.03.2008. Podaním zo dňa 03.02.2021 zúčastnené osoby\npredložili súdu rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžk/13/2019 a satelitné mapy vyvlastňovanej nehnuteľnosti.\nK predloženiu písomností, ktoré smerovali predovšetkým k dokladovaniu ich záujmu na priznaní\npostavenia zúčastnených osôb, dodali, že súčasní vlastníci vyvlastňovaných pozemkov kupovali\npozemky s vedomím, že sú určené pre výstavbu miestnej komunikácie a technickej infraštruktúry.\nSprávne orgány sa podľa nich od roku 2008 nezaoberali skúmaním otázky, či za daného stavu nedošlo\nk zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami. Podaním\ndoručeným krajskému súdu dňa 08.12.2021 predložili súdu Dodatok č. 1 k Zmluve o združení zo dňa\n18.11.2021.\n15. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.08.2021 sa k veci vyjadrili ďalší účastníci konania\nv rade 1/, 2/. Poukázali na účelovosť tvrdení a konania žalobcu. Zdôraznili, že v danej veci nie\nje možné argumentovať verejným záujmom, ani nevyhnutnosťou navrhovaného riešenia. Podľa ich\nnázoru zásah do ich práv nie je nevyhnutný k tomu, aby sa dotknuté osoby dostali k svojmu pozemku\na vybudovali komunikáciu. Technické riešenie je podľa nich vecou prístupu nielen k pozemku, ale aj\nprístupu k zúčastneným osobám a ich vlastníckym právam. Poukázali na iné prebiehajúce konania,\nvrátane konania týkajúceho sa cesty „A MOK“, ktorá zahŕňa obdobnú situáciu ako v prejednávanej veci.\nZdôraznili, že skutočnosť, že bolo vydané územné rozhodnutie v danej veci, ešte neznamená, že toto\nrozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonom. K podaniu priložili výkres, ktorý\nbol súčasťou územného plánu Mesta Trnava, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na umiestnenie líniovej\nstavby z 13.08.2020, rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo dňa 18.07.2019, týkajúce sa cesty „A“,\na iné prílohy.\n16. Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 23.09.2024 ďalší účastníci konania v rade\n1/, 2/ doplnili svoje vyjadrenie o ďalšie tvrdenia a predložili prílohy, konkrétne mapky územia, fotografie\n– prístupy k domom, ulicu B. K., a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/97/2020 zo dňa\n16.01.2023. Vo svojom podaní poukázali predovšetkým\nna situáciu na vyvlastňovanej\nnehnuteľnosti, i na ďalších nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom vyvlastnenia v iných konaniach,\npoukázali na prístup k nehnuteľnostiam a jeho možnosti, komunikáciu medzi nimi a zúčastnenými\nosobami ohľadom spoločnej dohody a ďalšieho postupu, ako i na stavebnú situáciu na dotknutých\nnehnuteľnostiach. Zdôraznili, že nie je nevyhnutné vyvlastňovať nehnuteľnosti v ich vlastníctve, a záujmy\nniektorých rodín nemožno povýšiť na verejný záujem.\n\n17. Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 22.10.2024 ďalší\núčastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, konkrétne rozsudok\nNS SR sp. zn. 20S/7/2012, výňatok z územného plánu Mesta Trnava, protesty prokurátora v iných\nveciach, urbanistickú štúdiu, otofotomapy a iné. Vo svojom podaní zdôraznili význam verejného záujmu\nna vyvlastnení, ktorý bol podľa nich v danej veci spochybnený, čo dokladovali aj prílohami k podaniu,\na svoju argumentáciu zamerali najmä\nna spochybnenie územného plánu Mesta\nTrnava, na analýzu aktuálnej situácie na vyvlastňovanej nehnuteľnosti, pričom tvrdili, v danej veci\nnejde o verejný záujem, ale o súkromný záujem dvoch rodín. Poukázali na účelovosť konania žalobcu,\npomery v lokalite, spory medzi vlastníkmi nehnuteľností, na zmeny urbanistickej štúdie a uzavreli, že cieľ\nvyvlastnenia je možné dosiahnuť aj inak, pričom túto inú formu – možnosť prístupov k nehnuteľnostiam\nv teréne - podrobne analyzovali. Vyjadrili názor, že žalobca v minulosti viackrát konal v prospech osôb\nzúčastnených na konaní aj za cenu porušenia zákona.\n18. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.05.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne\ndoplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä záväzné stanovisko Mesta Trnava k pripojeniu\nmiestnej cesty zo 14.01.2022, LV č. XXXX, výňatok z územného plánu Mesta Trnava, Zmluvu o združení\nzo dňa 20.12.2012 a iné. Vo svojom podaní analyzovali sieť miestnych komunikácií najmä so zreteľom na\ncestu „A MOK“ a ich pripájanie, zhotovenie cesty a jej odovzdanie, vyjadrili sa k histórii vývoja a rozvoja\ndanej lokality, sčasti zopakovali argumentáciu obsiahnutú v predchádzajúcich podaniach, najmä vo\nvzťahu k územnému plánu Mesta Trnava, pomerom a vzťahom v lokalite, zmenám urbanistickej štúdie,\nalternatívnym možnostiam usporiadania územia a existencii verejného záujmu na vyvlastnení. Uzavreli,\nže neexistuje žiadna prekážka, aby si stavebníci cesty „B“ vybudovali prístupovú komunikáciu k svojim\npozemkom, ktorá by mala tie isté parametre ako cesta „B“ a bola by vybudovaná na ich pozemkoch,\nresp. napojením miestnej komunikácie v lokalite. Pri týchto napojeniach by nemuseli využívať ulicu G.\nB., ktorá je ako jediná v lokalite Pekné pole účelovou komunikáciou.\n19. Podaním doručeným správnemu súdu 26.06.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne\ndoplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä Prehlásenie vlastníkov účelovej komunikácie na F. G.\nB., listy vlastníctva, kolaudačné rozhodnutie na cestu „A“ a ďalšie dokumenty, ktoré už boli predložené\nv ich predchádzajúcich podaniach, najmä Zmluva o združení z 20.12.2012, výňatok z územného plánu\nMesta Trnava a iné. Vo svojom podaní zopakovali argumentáciu obsiahnutú vo svojich predchádzajúcich\npodaniach, najmä vo vzťahu k doplneniu siete miestnych komunikácií, ich odovzdaniu, pripojeniu,\núzemnému plánu Mesta Trnava, k histórii vývoja a rozvoja dotknutej lokality, k alternatívnym možnostiam\nusporiadania územia, a svoju argumentáciu doplnili analýzou charakteru F. G. B., námietkou absencie\nstanoviska cestného orgánu v územnom konaní, stratou platnosti územného rozhodnutia. Na záver\nopakovane zdôraznili verejný záujem a zopakovali svoje závery z predchádzajúcich podaní.\n20. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.07.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne\ndoplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä novinové články, fotografie a fotokópiu zápisnice\nz výkonu štátneho stavebného dohľadu v lokalite Pekné pole, ktorý sa týkal nehnuteľností s inými\nparcelnými číslami oproti vyvlastňovanej nehnuteľnosti v danom konaní. Vo svojom podaní sčasti\nzopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu a vyjadrili sa k rozhodovacej činnosti NS SR. Zdôraznili\nprevahu verejného záujmu a správnym orgánom vytkli, že sa nevysporiadali s tým, či účel vyvlastnenia\nnie je možné dosiahnuť inak.\n21. Podaním doručeným správnemu súdu 25.07.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne\ndoplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä mapky územia, technickú správu, žiadosť o stavebné\npovolenie a iné. Spochybnili úmysel stavebníkov v čase podania žiadosti o vydanie stavebného\npovolenia a v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia a vyjadrili sa k potrebe prepojenia medzi\nulicami G. B. a B. K..\n22. Podaním doručeným správnemu súdu 29.07.2025 ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ opätovne\ndoplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, najmä rozhodnutie o zamietnutí návrhu na umiestnenie\nlíniovej stavby z 22.03.2019, záväzné stanovisko Mesta Trnava k pripojeniu miestnej cesty zo\n14.01.2022, novinové články a iné. Vo svojom podaní navrhli súdu vykonať dôkaz návštevou na mieste\nv lokalite Pekné pole, ktorá by prispela k detailnému pochopeniu pomerov v lokalite. Poukázali na to, že\nžalobca sám poukazoval na to, že fyzické osoby nemôžu byť navrhovateľmi umiestnenia stavby miestnej\nkomunikácie, a že nepovolil trvalé pripojenie cesty na F. G. B.. Vyjadrili sa k zabezpečeniu plánovania,\n\nprípravy a výstavby zo strany žalobcu a poukázali aj na prepojené vzťahy medzi žalobcom, resp. jeho\nzamestnancami, a stavebníkmi.\n23. Podaniami doručenými správnemu súdu v dňoch 08.08.2025 a 11.08.2025 ďalší účastníci konania\nv rade 1/, 2/ opätovne doplnili svoje vyjadrenia a predložili prílohy, konkrétne Žiadosť o sprístupnenie\ninformácií zo dňa 22.07.2025 – odpoveď a Žiadosť o územnoplánovaciu informáciu – odpoveď\nzo dňa 11.06.2013. Vo svojich podaniach analyzovali rozhodovaciu činnosť NS SR a Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), sčasti zopakovali svoju argumentáciu\nz predchádzajúcich podaní, spochybnili existenciu verejného záujmu na vyvlastnení a súladnosť trasy\ncesty „B“ s územným plánom Mesta Trnava.\n24. K podaniam ďalších účastníkov konania v rade 1/, 2/ sa vyjadrili zúčastnené osoby podaním\ndoručeným správnemu súdu dňa 11.08.2025, v ktorom uviedli, že tieto podania nie sú\nvo\nvzťahu k tomuto súdnemu konaniu rozhodné a súčasne sa jedná v značnom rozsahu týchto vyjadrení\no subjektívne hodnotenie ďalších účastníkov konania, ich hypotézy a domnienky. Obsah vyjadrení\noznačili za irelevantný a navrhli rozhodnúť v zmysle žalobného petitu s priznaním náhrady trov konania.\nV.\nRelevantná právna úprava\n25. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n28. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy\na môže sám vykonať dokazovanie, ak\na) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,\nb) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo\nc) rozhoduje podľa § 192.\n29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo\nz nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n30. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo\nna\núplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom\nalebo sčasti úspech.\n31. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n32. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné\nna\nuskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť\nalebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej\nlen \"vyvlastniť\").\n33. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\nvýstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre\nvybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.\n\n34. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku\n2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby\nurčené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj\na ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán\nv záväznej časti\núzemnoplánovacej dokumentácie.\n35. Podľa § 110 stavebného zákona\n(1) Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným\nrozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma\nsa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo\nvo vyvlastňovacom konaní.\n(3) Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť\niba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke\nprávo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo\nk pozemku alebo stavbe a\nvlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo\nk pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len\ns neprimeranými ťažkosťami,\nrozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.\n36. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n\nna\n\n37. Podľa § 3 Správneho poriadku\n(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné\nchrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne\nvyžadovať plnenie ich povinností.\n(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,\nzúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu.\n(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo\npoužívať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených\nosobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány\npodľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.\n(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom\nkonania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú\nk správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej\nzmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného\nzaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\n(6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho\nmajú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí,\nuskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých\nto ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva\na právom chránené záujmy\núčastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná\nverejnosti.\n(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú\naj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.\n38. Podľa § 32 Správneho poriadku\n(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho\n\núradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje\nz informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa\npovažujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník\nkonania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym\norgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu\norgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu\ndokladovať.\n(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické\nosoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie\na rozhodnutie.\n39. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi\na\nostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nzo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n40. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže\nz vlastného\nalebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu\norgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho\nvedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\n41. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny\nsúd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.\nV súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred\nKrajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/23/2018, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-6S/23/2018.\n43. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. ( účinnosť od 1.1.2023), pôsobnosť Ministerstva\ndopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších\nvšeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky. Podľa § 40al ods. 3 cit. zákona č. 575/2001 Z. z., v súvislosti s prechodom\nkompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo\nštátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov\nzabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z\nMinisterstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej\nrepubliky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od\n1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti\no prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi\nMinisterstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností. Na základe\nuvedeného správny súd konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, podľa\n§ 180 ods. 3 SSP ako so žalovaným orgánom verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť\nod pôvodného žalovaného.\n\n44. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP\nna deň 14.08.2025, ktorého sa zúčastnil ďalší účastník konania v rade 1/ a osoby zúčastnené na konaní\nspolu so svojim právnym zástupcom, na ktorom správny súd vyhlásil rozsudok.\n45. Správny súd považoval za potrebné v prvom rade sa zaoberať námietkami pôvodného žalovaného,\nvznesenými v rámci podaného vyjadrenia k žalobe, ktoré spočívali v nedostatku jeho pasívnej žalobnej\nlegitimácie (bližšie viď bod 10. rozsudku). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatórne\nzávery NS SR, podľa ktorých „...nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ\ntáto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby...“ (R 110/2012). Predmetom tohto konania je napadnuté\nrozhodnutie, ktoré vydal pôvodný žalovaný ako orgán verejnej správy v rozkladovom (mimo odvolacom)\nkonaní, pričom tento orgán ako celok má právnu subjektivitu. Z obsahu administratívneho spisu aj\nz obsahu žaloby je zrejmé, proti komu podaná žaloba smeruje, preto správny súd konštatuje, že boli\nsplnené podmienky podľa § 180 ods. 1 SSP. Správny súd sa teda nestotožnil s námietkou pôvodného\nžalovaného a uzatvára, že v prejednávanej veci neexistuje nedostatok pasívnej žalobnej legitimácie na\njeho strane a boli splnené podmienky na meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia.\n46. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods.\n1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. následne meritórne preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pôvodného žalovaného, vrátane konania, ktoré\nvydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie\nexistencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie\ndanej veci.\n47. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými pôvodný\nžalovaný v rámci mimo odvolacieho konania zrušil vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým Okresný úrad\nTrnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad,\npodľa § 108 ods. 2\npísm. f), § 114 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnil v prospech žalobcu\na za náhradu\nvyvlastňovanú nehnuteľnosť v katastrálnom území H., z dôvodu jeho rozporu\nso zákonom.\nPreskúmavané rozhodnutia pôvodný žalovaný založil na absencii preukázania účelu vyvlastnenia zo\nstrany žalobcu s poukazom na to, že na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení\nstavby na iný subjekt a tiež žiadosť o stavebné povolenie na predmetnú stavbu podal iný subjekt\nnež je žalobca (konkrétne zúčastnené osoby, v prospech ktorých bolo vydané územné rozhodnutie\na na základe žiadosti ktorých bolo začaté konanie o vydanie stavebného povolenia), preto žalobca\nnemôže vyvlastnenú nehnuteľnosť využiť na účel, pre ktorý sa vyvlastňovala. Pôvodný žalovaný\nv preskúmavaných rozhodnutiach tak dospel k názoru, že navrhovateľ vyvlastnenia a osoba oprávnená\nz územného rozhodnutia, resp. zo stavebného rozhodnutia, musia byť totožné, čo však v prejednávanej\nveci nebolo splnené, preto vyvlastňovacie rozhodnutie považoval za nesúladné so zákonom s poukazom\nna § 3, § 32, § 46 Správneho poriadku a § 108 ods. 3 stavebného zákona.\n48. Správny súd sa v rámci posudzovania zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí zameral na skúmanie\nsprávnosti vysloveného právneho záveru pôvodného žalovaného. Keďže v priebehu konania zistil, že na\nNSS SR prebieha pod sp. zn. 2Svk/31/2023 konanie o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave č. k. 14S/97/2020-308 zo dňa 16.01.2023,\nv ktorom sa pri totožnom okruhu účastníkov\nkonania na strane žalobcu, žalovaného a zúčastnených osôb, v obdobných skutkových okolnostiach,\nrieši rovnaká právna otázka, aká je predmetom správnej žaloby v danej veci, konkrétne či žalobca ako\nnavrhovateľ vyvlastnenia na ním vymedzený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného\nzákona preukázal\nvo vyvlastňovacom konaní účel vyvlastnenia podľa § 108\nods. 3 stavebného zákona, ak nie je subjektom, v prospech ktorého bolo vydané územné rozhodnutie, a\nnie je účastníkom stavebného konania ako stavebník „Miestnej komunikácie – Cesta „B“ MOK 3,75/30“,\nTrnava, s tým, že\nv konaní sp. zn. 14S/97/2020 bol predmetom vyvlastnenia\npozemok parc. č. XXXX/XXX v rovnakej lokalite, konanie uznesením č. k. BA-6S/23/2018-217 zo dňa\n02.10.2024, právoplatným 05.11.2024, podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP správny súd prerušil až do\nskončenia konania vedeného na NSS SR pod sp. zn. 2Svk/31/2023. Po právoplatnom skončení veci\nna NSS SR vydaním rozsudku sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025, právoplatným dňa 05.05.2025,\nsprávny súd uznesením č.k. BA-6S/23/2018-302 zo dňa 19.05.2025, právoplatným dňa 30.05.2025,\npokračoval v konaní.\n\n49. Správny súd v prvom rade poukazuje na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku NSS SR sp. zn.\n2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025, ktorá znie: „V konaní o vyvlastnení pozemku na vybudovanie miestnej\ncesty vyplývajúcej z územnoplánovacej dokumentácie nie je rozhodujúce, na koho návrh bola stavba\nmiestnej cesty umiestnená, ani kto inicioval stavebné konanie k tejto stavbe.“\n50. Z odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025, ktorým kasačný\nsúd zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2020-308 zo dňa 16.01.2023 tak, že\nrozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 08820/2017/SV/23295\nz 15.05.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vyplýva, že:\n„33. Naostatok je potrebné pripomenúť, že na odvolanie vlastníkov vyvlastňovaného pozemku bolo\nprvostupňové vyvlastňovacie rozhodnutie zrušené podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v podstate\nlen z dôvodu, že žalobca nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu miestnej komunikácie a ako\nnavrhovateľ vyvlastnenia nemôže nadobudnúť vlastníctvo k dotknutému pozemku vyvlastnením a potom\nvlastníctvo previesť na iný subjekt, ktorý bude stavbu miestnej komunikácie realizovať. V následnom\nsúdnom správnom konaní bola posudzovaná primárne otázka, či pre preukázanie účelu vyvlastnenia\na verejného záujmu na vyvlastnení je nevyhnutné, aby bolo mesto Trnava stavebníkom predmetnej\nmiestnej komunikácie.\n34. Kasačný súd pri uvažovaní o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v kontexte právnych\nzáverov krajského súdu vychádzal primárne z toho, čo plynie zo schváleného územného plánu mesta\nTrnava a z územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej cestnej stavby. Je treba si uvedomiť, že\núzemnoplánovacia dokumentácia predstavuje záväzné riešenie priestorového\na\nfunkčného využitia daného územia a jednotlivých pozemkov, ktoré sa v ňom nachádzajú. Schválený\núzemný plán má formou všeobecne záväzného nariadenia (právneho predpisu) a jeho záväzná časť\nplatí pre každého, koho sa týka.\n35. So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu kasačný súd konštatuje, že návrh žalobcu na\nvyvlastnenie pozemku parc. č. XXXX/XXX v k. ú. M. je bezpochyby krokom smerujúcim\nk\nnaplneniu územnoplánovacej dokumentácie, ktorý podľa práva nasledoval po tom, čo nedošlo\nk\ndohode medzi žalobcom a vlastníčkou o odkúpení pozemku na účely vybudovania miestnej cesty.\nKonajúci senát kasačného súdu v tomto ohľade nadväzuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013 v súvisiacej veci týkajúcej sa vyvlastnenia pozemku parc. č. XXXX/\nXX, na ktorom má byť umiestnená miestna komunikácia - Cesta „A“ MOK v lokalite Kopánka, Pekné pole,\nktorý uviedol: „Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie\nje nevyhnutné zdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého\nvýstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice G. B. s ulicou B. K.,\nspôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto\nTrnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. V konaní bolo\npotvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ ... kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre\nvýstavby miestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov,\nako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme.\nRovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť,\nčo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania\npredstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania.\nÚzemný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite.\nVyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili a\nnadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k\nstavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/ ... Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku, je zrejmé, že\nna dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú\nv situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú.“\n36. Kasačný súd pri posudzovaní veci vychádzal z premisy, že vyvlastnenie je vždy výnimočným\nopatrením, ktoré možno uskutočniť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,\nna základe\nzákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), keďže ide o zásah do ústavou garantovaného\nzákladného práva na ochranu vlastníctva. Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie pozemku na účely výstavby miestnej\nkomunikácie je bezpochyby legitímnym opatrením, ak je v súlade s cieľmi\na zámermi\núzemného plánovania, ktoré sa dokazujú primárne územným rozhodnutím, sleduje verejný záujem a v\nintenciách územnoplánovacej dokumentácie uľahčuje osídlenie daného územia, zabezpečuje prístup k\nstavbám a slúži miestnej doprave (§ 4b ods. 2 Cestného zákona).\n\n37. Kasačný súd vzal do úvahy, že stavba Cesta „B“ MOK 3, 75/30, pre ktorú sa má pozemok vyvlastniť,\nsa v budúcnosti má pripojiť na ulicu G. B.. Tá je v súčasnosti verejnou účelovou komunikáciou, a\nto napriek tomu, že s ňou územný plán počítal ako s miestnou cestou. Fakt, že žalobca nedokázal\nzabezpečiť zaradenie cesty na ul. G. B. do siete miestnych ciest, je celkom určite zlyhaním územnej\nsamosprávy pri realizácii územného plánu a budovaní plánovanej siete miestnych komunikácií. Keďže\nvšak ide o verejnú účelovú komunikáciu, nebráni to v ďalšom postupe pri budovaní a prepájaní cestnej\nsiete v danej lokalite. K možnostiam vlastníkov verejnej účelovej komunikácie na ul. G. B. zabrániť\npripojeniu plánovanej miestnej cesty na uvedenú účelovú komunikáciu, sa vyjadril aj Najvyšší súd SR\nv rozsudku sp. zn. 4Sžo/17/2015 zo 4. novembra 2015 v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia\nKrajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP- 2011/00835/P1 zo dňa 15.12.2011, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mesta Trnava zo dňa 18.8.2011 o umiestnení líniovej stavby\n„Miestna líniová komunikácia - Cesta „A“MOK 3,75/30“, keď konštatoval: „Na ďalšiu odvolaciu námietku,\nže je potrebný súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s pripojením ku miestnej komunikácii odvolací\nsúd uvádza, že stavebný zákon ani vykonávajúca vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č.\n453/2000 Z.z. neukladajú navrhovateľom predložiť k vydaniu územného rozhodnutia súhlas vlastníkov\núčelovej komunikácie s napojením miestnej komunikácie. Tiež žiadny z osobitných právnych predpisov\nneustanovuje, že stavebný úrad je povinný žiadať o súhlas vlastníkov verejnej účelovej komunikácie\npre pripojenie navrhovanej miestnej komunikácie. Vlastníci uvedených pozemkov a stavieb sa nemôžu\ndomáhať absolútnej ochrany svojho vlastníckeho práva, na úkor iných a voči verejnému záujmu.\n38. Kasačný súd považuje za potrebné znova pripomenúť, že bol viazaný rozsahom kasačnej\nsťažnosti a sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) a preto rozsudok krajského súdu a\npreskúmavané rozhodnutie nepodrobil právnej analýze z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Pokiaľ\nide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti mesta Trnava, je senát kasačného súdu toho názoru, že\ndeklarovaný účel vyvlastnenia a verejný záujem na zriadení všeobecne prospešnej cestnej stavby na\nvyvlastňovanom pozemku plynúci z územnoplánovacej dokumentácie nie je nezlučiteľný s tým, že\nrozhodnutie o umiestnení miestnej cesty bolo vydané na návrh fyzických osôb, ktoré následne požiadali\naj o vydanie stavebného povolenia. Je na žalobcovi, aby v budúcnosti zabezpečil dodržanie určenia\npredmetnej komunikácie ako miestnej cesty a zabezpečil jej prevod do vlastníctva mesta, pretože pokiaľ\nnebude vo vlastníctve mesta, nebude ju možné skolaudovať ako miestnu cestu a zaradiť ju do siete\nmiestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 Cestného zákona).\n39. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že v záujme efektívneho zabezpečenia nadobudnutia\nvlastníctva obce (mesta) k cestným stavbám, ktoré sú v územnoplánovacej dokumentácii vytýčené ako\nmiestne, ale vznikajú v spolupráci s vlastníkmi priľahlých stavebných pozemkov, príp. už existujúcich\nstavieb, je optimálne, aby bola obec (mesto) účastníkom stavebného konania (stavebníkom) a následne\naj kolaudačného konania k cestnej stavbe. Zároveň však platí, že pre určenie, či bude pozemná\nkomunikácia miestnou cestou, je rozhodujúce, aby bola ako miestna cesta skolaudovaná a odovzdaná\ndo vlastníctva obce (mesta).\n40. V okolnostiach prejednávaného prípadu je zrejmé, že ak žalobca nevstúpi ako stavebník do konania\no vydanie stavebného povolenia, bez dohody so súčasnými stavebníkmi na odovzdaní zhotovenej\ncestnej stavby do vlastníctva žalobcu nebude môcť byť predmetná cesta uvedená do užívania ako\nmiestna. Teoreticky preto nemožno vylúčiť, že by mohla nastať podobná situácia ako v prípade\nkomunikácie na ul. G. B., teda že zhotovená cesta zostane vo vlastníctve fyzických osôb (stavebníkov).\nTo by samozrejme neprípustným spôsobom spochybnilo účel vyvlastnenia pozemku ďalšej účastníčky\n(ak k právoplatnému vyvlastneniu dôjde) a tým aj zákonnosť a ústavnosť celého procesu, a mohlo by\nzakladať aj dôvod na zrušenie vyvlastnenia (§ 17 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní\npozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov).\n41. Napriek tomu však z právneho poriadku nie je možné nateraz vyvodiť ako zákonnú podmienku\nvyvlastnenia pozemku preukázanie, že mesto Trnava je stavebníkom miestnej cesty. Keďže účel\nvyvlastnenia sa preukazuje rozhodnutím o umiestnení stavby, nie je pre rozhodnutie\no vyvlastnení\nani nevyhnutné, aby už v čase vyvlastnenia prebiehalo konanie o vydanie stavebného povolenia k\ncestnej stavbe. Pre účely vyvlastnenia je potrebné zachovať funkčné využitie vyvlastňovaného pozemku\nplynúce z územnoplánovacej dokumentácie, ktorým je vybudovanie prepojovacej komunikácie medzi\nulicami G. B. a B. K.. V tomto štádiu teda nie je rozhodujúce, na koho návrh bola stavba miestnej cesty\numiestnená, resp. či bolo zahájené stavebné konanie a kto je stavebníkom. Z tohto hľadiska bola vec\nposúdená krajským súdom i druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom po právnej stránke nesprávne a\nvo vzťahu k skúmaniu verejného záujmu na vyvlastnení príliš reštriktívne.\n\n42. Kasačný súd podotýka, že žalobca má k dispozícii zmluvné nástroje vo forme zmluvy\no\nbudúcej zmluve a zmluvy o združení uzavretými so stavebníkmi predmetnej cestnej stavby, aby vstúpil\ndo stavebného konania ako ďalší stavebník, nadobudol zhotovenú cestnú stavbu do svojho vlastníctva,\na zabezpečil tak uvedenie budúcej cestnej stavby do užívania ako miestnej cesty.\n43. Pokiaľ ide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti osôb zúčastnených na konaní, kasačný súd súhlasí\ns tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva ako prekážka pre preukázanie účelu vyvlastnenia\ndotknutého pozemku skutočnosť, že stavebníkmi cestnej stavby, pre ktorej vybudovanie sa vyvlastňuje,\nsú aj títo sťažovatelia. Senát kasačného súdu však nemôže súhlasiť s tým, že mesto Trnava nadobudne\nvlastníctvo k cestnej stavbe priamo zo zákona, bez ohľadu na to, kto je jej stavebníkom. Ako už bolo\nnaznačené, pokiaľ žalobca nevstúpi do stavebného konania ako stavebník miestnej cesty a nezabezpečí\nkolaudáciu stavby ako miestnej cesty vo svojom vlastníctve, bude sa vyžadovať právny titul pre prevod\nvlastníctva stavby zo stavebníkov na mesto Trnava, ako to predpokladá už spomenutá zmluva o budúcej\nzmluve.\n44. S ohľadom na nesprávnosť právneho záveru krajského súdu aj druhostupňového vyvlastňovacieho\norgánu, že bez preukázania postavenia žalobcu ako stavebníka miestnej cesty nie je daný verejný\nzáujem ani účel vyvlastnenia pozemku, postupoval kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP a rozsudok\nsprávneho súdu zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky, v dôsledku čoho sa vec vracia žalovanému do štádia konania o odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XXX v k. ú.\nM.. V ďalšom konaní o odvolaní rozhodne Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,\nna ktorý prešli s účinnosťou od 1. januára 2023 kompetencie na úseku územného plánovania, výstavby\na vyvlastnenia z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný vo veci opätovne\nrozhodne podľa platnej právnej úpravy (§ 19b ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.) a v intenciách právneho\nnázoru kasačného súdu, pričom vyhodnotí všetky závery prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení a\nvysporiada sa s odvolacími námietkami ďalšej účastníčky Y.. T..\n45. Kasačný súd nakoniec podotýka, že ideálnym riešením situácie ohľadom prístupu stavebníkov\npredmetnej cesty k svojim stavbám by bolo uzavretie dohody s vlastníkmi dotknutých pozemkov o ich\nodkúpení, príp. zriadení práva prechodu a prejazdu. Z výsledkov pojednávania pred kasačným súdom\ntotiž vyplynulo, že mesto Trnava nie je pri presadzovaní územného plánu pokiaľ ide o cestnú sieť\nv danej lokalite dostatočne aktívne a zatiaľ nezačalo ani s usporiadaním pozemkov pre dokončenie\nprepojovacej komunikácie z ul. G. B. až na ul. M. Hella. Aj túto otázku bude musieť žalovaný v ďalšom\nkonaní vyhodnotiť v súvislosti s posúdením existencie verejného záujmu na vyvlastnení pozemku ďalšej\núčastníčky, pokiaľ by umiestnená miestna cesta nemala pokračovať až na ul. B. K. a mala by slúžiť len\nna zabezpečenie prístupu k stavbám osôb zúčastnených na konaní.“\n51. Správny súd vyššie uvedený právny názor NSS SR aplikoval na prejednávanú vec, v plnom rozsahu\nsa s ním stotožnil, pričom v podrobnostiach na jeho dôvody odkazuje. Na základe neho je potom nutné\nkonštatovať, že v danej veci došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP,\nkeďže preskúmavané rozhodnutia sú založené na právnom názore, že vyvlastňovacím rozhodnutím\nbol porušený stavebný zákon, pretože žalobca nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu, pre ktorú\nsa majú nehnuteľnosti vyvlastniť, a nie je ani subjektom oprávneným z územného rozhodnutia, a teda\nvo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia. Tento právny názor bol rozsudkom NSS\nSR sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025 označený ako nesprávny. Preskúmavané rozhodnutia je\npreto potrebné ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý pri opätovnom\nvyhodnotení podnetu vyvlastneného bude postupovať podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku\nNSS SR sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025.\n52. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n53. Pre úplnosť správny súd dodáva, že hoci žalobca uplatnil aj ďalšie žalobné dôvody podľa § 191 ods.\n1 písm. d), písm. e) SSP, tieto vo svojej podstate obsahovo vychádzajú\nzo\nskutočností, ktoré majú svoj základ v právnom posúdení danej veci, pričom žalobca uplatnil aj žalobný\ndôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ktorý bol pre danú vec zásadný. Správny súd, viazaný rozsahom\n\na dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj jej obsahom (§ 55 ods. 3 SSP), preto označené žalobné\ndôvody nepodrobil osobitnému prieskumu v danom konaní pre predčasnosť.\n54. O návrhoch na vykonanie dôkazov, uplatnených ďalšími účastníkmi konania v rade 1/, 2/ jednak\nv podaní doručenom správnemu súdu dňa 29.07.2025 (bod 22. rozsudku), jednak uplatnených ďalším\núčastníkom konania v rade 1/ priamo na pojednávaní konanom dňa 14.08.2025 rozhodol tak, že im\nnevyhovel a zamietol ich s poukazom na § 120 písm. a) SSP, keďže ich vykonanie nepovažoval za\nnevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Predmetné návrhy podľa správneho súdu neboli spôsobilé ovplyvniť\nvýsledok konania a ich vykonanie by pre vydanie rozhodnutia nemalo potrebnú relevanciu, keďže\npodľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a na\nrozhodnutie vo veci bol postačujúci obsah administratívneho spisu a relevantný právny názor NSS SR\nvyjadrený v rozsudku sp. zn. 2Svk/31/2023 zo dňa 31.03.2025. Na tomto mieste je potrebné zopakovať,\nže predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vydaných v mimo\nodvolacom konaní, ktorými bol vyslovený právny názor týkajúci sa postavenia osoby navrhovateľa\nvyvlastnenia vo vzťahu k subjektu oprávnenému z územného a stavebného rozhodnutia a dôsledkov\nz toho vyplývajúcich pre vyvlastňovacie konanie a preukazovanie jeho účelu. Správny súd v tomto konaní\nposudzoval správnosť tohto právneho záveru, ktorý bol základom preskúmavaných rozhodnutí. Aktuálna\nsituácia a pomery v dotknutej lokalite preto nemohli byť predmetom úvah správneho súdu (§ 135 ods. 1\nSSP), tieto skutočnosti však budú relevantné pre ďalšie konanie uskutočnené orgánom verejnej správy\nv danej veci.\n55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a žalobcovi,\nhoci bol úspešný, nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne\ntrovy nevznikli, a to ani trovy právneho zastúpenia, a náhradu trov konania si žalobca ani neuplatňoval.\n56. O trovách ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ a tiež osôb zúčastnených\nna konaní\nv rade 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že nárok na náhradu trov konania im nepriznal, pretože\nim správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v tomto konaní vznikli,\na to s poukazom na uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025.\n57. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený\nsubjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave.\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a99e1ad0-d6a5-4bb2-8500-2fb64cbc4450:08214efd-8742-4cb7-b4cc-6e84858a47ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3", "spisova_znacka": "2Svk/31/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/31/2023 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3"}, {"guid": "0c5c1de6-4016-4ba4-9664-9d95c7b6eea3:5c0a6696-d6d6-403c-944a-3102eb2e93ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200342.1", "spisova_znacka": "7Svk/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2025 z 26. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200342.1"}], "citovane_v": []}