Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/101/2017 1017200828 20. 03. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1017200828.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202, zastúpeného: Mgr. Veronikou Krištofovou, advokátkou, so sídlom Čaklovská 6, 821 02 Bratislava, IČO: 50 122 215, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, P.O.BOX 40, 828 55 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4/PÚ/2017-83 zo dňa 07.03.2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 25.11.2014 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu, označené ako návrh na riešenie sporu medzi podnikmi SWAN, a. s. (ďalej aj ako „SWAN“) a Slovak Telekom, a. s. (ďalej aj ako „Slovak Telekom“) podľa § 77 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), v ktorom žalobca požiadal, aby žalovaný zaviazal ďalšieho účastníka konania poskytnúť žalobcovi služby národného roamingu v zmysle jeho individuálneho povolenia z 30.12.2013 v rozsahu - hlasové služby, dátové služby a SMS služby, pričom žalobca špecifikoval kvalitu služieb a cenové podmienky. 2. Po preskúmaní skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní žalovaný rozhodnutím č. 2830/ OTR/2015 zo dňa 27.07.2015 rozhodol o návrhu žalobcu tak, že určil povinnosť ďalšiemu účastníkovi konania poskytovať na základe písomnej žiadosti žalobcovi národný roaming, pričom určil aj ďalšie podmienky jeho poskytovania. Na podklade žalobcom a ďalším účastníkom konania podaných rozkladov žalovaný v rozkladovom konaní rozhodnutím č. 28/PÚ/2016 zo dňa 29.01.2016 zrušil prvostupňové rozhodnutie z 27.07.2015 a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie s uvedením úloh, ktoré bude potrebné vykonať. 3. Následne po preskúmaní veci a vykonanom ďalšom dokazovaní žalovaný vydal rozhodnutie č. 6/ OTR/2016-2974 zo dňa 17.10.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v súlade s § 77 zákona o elektronických komunikáciách rozhodol o povinnosti ďalšieho účastníka konania poskytovať
žalobcovi národný roaming prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ďalšieho účastníka konania používajúcich frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1 800 MHz v súlade s požiadavkami podľa štandardu 3GPP TS 22.011 (ETSI TS 122 011) za tam uvedených podmienok. 4. Na podklade žalobcom a ďalším účastníkom konania podaných rozkladov žalovaný v rozkladovom konaní vydal rozhodnutie o rozklade č. 4/PÚ/2017-83 zo dňa 07.03.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že v bode 1. výroku určil povinnosť ďalšiemu účastníkovi konania poskytovať v zmysle individuálneho povolenia č. 13105410001 z 30.12.2013 žalobcovi národný roaming prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ďalšieho účastníka konania používajúcich frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1 800 MHz v súlade s požiadavkami podľa štandardu 3GPP TS 22.011 (ETSI TS 122 011) za tam uvedených podmienok v písmenách a) až i) týkajúcich sa postupu na prijatie konečného návrhu podmienok, minimálneho rozsahu služieb národného roamingu, technického riešenia prístupu, kvality poskytovaných služieb, ďalších uvedených podmienok, ako aj cenových podmienok a v bode 2. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu podľa bodu 1. písm. b) tohto rozhodnutia, ďalší účastník konania nie je povinný doručiť konečný návrh podmienok poskytovania národného roamingu. 5. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že podľa jeho názoru sa vysporiadal so všetkými spornými otázkami a v nevyhnutnom rozsahu musel určiť ako pretaviť právo na národný roaming zakotvené v regulačnom rozhodnutí do súkromnoprávneho veľkoobchodného vzťahu poskytovateľa a odberateľa služby so všetkými organizačno-technickými a ekonomickými pravidlami. Stotožnil sa so spôsobom, akým prvostupňový orgán stanovil ceny za služby národného roamingu, a to za asistencie externého poradcu a takisto aj s ich konečnou výškou, ktorá zohľadnila potreby hospodárskej súťaže a pripomienky v rozhodnutí Európskej komisie vo veci SK/2016/1874 z 15.07.2016 (ďalej len „rozhodnutie EK z 15.07.2016“), v ktorom Európska komisia odporučila prednostne zvážiť použitie metódy založenej na bežných cenách používaných na komerčnom trhu národného roamingu na Slovensku, pričom objektívne jediným takýmto komerčným vzťahom bol vzťah medzi spoločnosťami Slovak Telecom a O2 Slovakia, s.r.o. (ďalej len „O2“). Uviedol, že výška maximálnych cien národného roamingu musí reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných operátorov, resp. podobných regulovaných služieb. Ceny služieb národného roamingu vypočítal z cien platných v súčasnosti (vývoj trhu a nárast penetrácie), nie z cien platných v roku 2006, kedy vstúpila spoločnosť O2 na trh. Poplatok za ukončenie volania v mobilnej sieti je vo výške 0,01226 €/min. a cena vypočítaná za volanie v národnom roamingu je v mestských oblastiach 0,0199 €/min. a v mimo-mestských oblastiach 0,0189 €/min, čo považoval žalovaný za primeranú cenu, nakoľko zahŕňa aj odplatu za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu. Uviedol, že nejde len o samotné ukončenie volania, ale o využívanie siete iného operátora poskytujúceho svoju sieť na účely národného roamingu; a nesúhlasil s názorom žalobcu, že cena za služby národného roamingu by mala byť maximálne vo výške poplatkov za ukončenie volania v mobilnej sieti. Aplikáciu ponuky rakúskeho operátora Hutchison ako referenčnú hodnotu (benchmark) z kauzy koncentrácie M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria považoval za zavádzajúcu, pretože v danom prípade sa jednalo o inú situáciu - schválenie koncentrácie realizované na základe vzájomnej dohody dvoch podnikov na rakúskom trhu, rovnako sa nestotožnil s námietkami o diskriminácii žalobcu. Revidovanie cien v budúcnosti nepovažoval za vhodné, a to predovšetkým s ohľadom na krátkosť času, ktorý zostával do 31.12.2018, pretože v tomto čase by sa cenová revízia ani efektívne nedala zrealizovať. II. Správna žaloba 6. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.05.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t. j. z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, rozporu zisteného skutkového stavu s administratívnym spisom a v neposlednom rade z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
7. Uviedol, že žalovaný mal v rámci správneho konania právomoc a povinnosť stanoviť také cenové podmienky národného roamingu, ktoré podporia efektívnosť, hospodársku súťaž a maximálny prospech pre koncových užívateľov elektronických komunikačných služieb. Výška maximálnych cien národného roamingu musí prirodzene reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných operátorov, resp. podobných regulovaných služieb (napr. poplatok za ukončenie volania v mobilnej sieti). Žalovaný nedostatočne odôvodnil vhodnosť použitia cien účtovaných spoločnosťou Slovak Telekom spoločnosti O2 vo vzťahu k národnému roamingu poskytovanému na základe licencie. Absentuje odôvodnenie príbuznosti týchto dvoch obchodných prípadov, ako aj zohľadnenie rozdielov v postavení spoločnosti O2 a SWAN vo vzťahu k nároku na národný roaming, a rovnako absentuje podrobná analýza, či tzv. bežné ceny naplnia účel povinnosti poskytovať národný roaming uloženej licenciou a umožnia žalobcovi konkurovať ostatným operátorom na trhu. 8. Podľa žalobcu cieľom výberového konania, ktorého súčasťou bol záväzok poskytnúť národný roaming, bol rozvoj/podpora efektívnej hospodárskej súťaže a zabránenie jej narušeniu, nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že na trhu existovala efektívna hospodárska súťaž. Zmienil, že traja etablovaní mobilní operátori spoločne bojkotovali vstup žalobcu na trh mobilných komunikácii a odmietali mu predložiť podmienky poskytovania národného roamingu. Od roku 2006, kedy prebehla prvá a jediná analýza tohto veľkoobchodného trhu, nebol tento trh predmetom žiadnych analýz zo strany žalovaného, pritom od roku 2006 boli masívne rozšírené nové moderné elektronické komunikačné siete prostredníctvom nových technológií, ktoré umožňujú vznik a prenos hlasových volaní za podstatne nižšie náklady ako siete GMS. Dal do pozornosti nesúhlasné stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej republiky so závermi žalovaného ohľadom analýzy veľkoobchodného trhu z roku 2006, ako aj to, že odporúčania komisie Európskej únie v príslušnom rozhodnutí nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci predloženého žalovaným. 9. Trval na tom, že z technických noriem je zrejmé, že poskytovanie národného roamingu sa podstatne nelíši od poskytovania inej hlasovej služby, napr. vlastným zákazníkom, a používajú sa rovnaké prvky a rovnaká kapacita siete operátora poskytujúceho národný roaming ako pri ukončení volania v mobilnej sieti. Z toho vyplýva, že aj náklady za použitie siete operátora poskytujúceho národný roaming sú rovnaké alebo nižšie, ako sú náklady na ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti (čo je v súčasnosti regulovaný poplatok vo výške 0,01226 €). Vzhľadom na neefektívnosť na maloobchodnom trhu je potrebné vypočítanú cenu za hovor zostavený v národnom roamingu porovnať s existujúcim poplatkom za ukončovanie volaní a s referenčnou hodnotou (benchmarkom) v kauze koncentrácie M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria. Kým v Rakúsku operátor predložil komerčné ceny za poskytovanie národného roamingu o 50 % nižšie, než bol regulovaný veľkoobchodný poplatok za ukončenie volania, z bežných cien poskytovaných spoločnosťou Slovak Telekom spoločnosti O2 za službu národného roamingu vyplýva plus 62 %. 10. Ďalej argumentoval, že existencia extra poplatku za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu je neodôvodnená, neopodstatnená a v rozpore s účelom uloženej povinnosti poskytovať národný roaming. Nesúhlasil ani s výškou poplatku za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu (v mestských oblastiach 1,99 c€/min. a v mimo-mestských oblastiach 1,89 c€/min.) a to s poukazom pre porovnanie na výšku poplatku za ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti (1,226 c€/min.) a na zmienený rakúsky prípad. Okrem toho cenové podmienky pre spoločnosť O2 a SWAN nemôžu byť rovnaké, pretože nie sú rovnaké podmienky vstupu na trh ani postavenie porovnávaných spoločností v súčasnosti, napr. SWAN musí zákazníkom ponúknuť podstatne agresívnejšiu cenovú stratégiu ako spoločnosť O2 v čase vstupu na trh a zároveň má odlišné podmienky pre budovanie svojej siete. Žalobca avizoval, že u žalovaného prebieha konanie, ktorého výsledkom bude zmena výšky poplatku za ukončenie volania do verejnej mobilnej telefónnej siete, ktorá tvorí podstatnú časť poplatku za národný roaming, pričom táto má v dohľadnej dobe zásadne poklesnúť, čo žalovaný opomenul. Mal za to, že cena národného roamingu by sa mala v čase meniť a reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných operátorov (napr. poplatok za ukončenie volania v mobilnej sieti), a tiež mal byť určený mechanizmus ročného prehodnocovania cien za národný roaming. 11. Namietal, že žalovaný nerozhodol o všetkých otázkach, o ktorých bolo v rámci konania preukázané, že sú medzi podnikmi sporné, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pred začatím poskytovania národného roamingu musia účastníci konania uzatvoriť zmluvu o jeho poskytovaní, čo
podľa žalobcu nie je nevyhnutné a povinnosti stanovené vo výroku napadnutého rozhodnutia v časti 1. písm. a) až c) sú nevykonateľné. Viac ako dvojročné vzájomné rokovania neviedli medzi účastníkmi k dohode a bez zásahu žalovaného nedosiahnu strany dohodu o podmienkach poskytovania národného roamingu. Žalovaný mal v rozhodnutí jednoznačne určiť všetky podmienky poskytovania národného roamingu tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, za akých podmienok má ďalší účastník konania poskytovať žalobcovi ako oprávnenému záujemcovi národný roaming. Uviedol, že ďalší účastník konania v predloženom konečnom návrhu podmienok poskytovania národného roamingu požaduje aj podmienky nad rámec napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby si súd vyžiadal úradný preklad konečného návrhu podmienok poskytovania národného roamingu spoločnosti Slovak Telekom, ktoré boli predložené v anglickom jazyku. Uviedol tiež, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu 4 mesiacov na vydanie rozhodnutia v zmysle § 77 zákona elektronických komunikáciách. III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu, ďalšieho účastníka konania a ďalší priebeh súdneho konania 12. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.09.2017 pridržiaval napadnutého rozhodnutia; k hlavným dôvodom pre podanie žaloby (pod bodmi D/ a E/ žaloby) žalovaný priamo citoval príslušné časti z napadnutého rozhodnutia. Okrem toho uviedol, že hoci žalobca namietal, že žalovaný nerozhodol o všetkých sporných otázkach, žalobca žiadnu konkrétnu nevyriešenú otázku neuviedol. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe z 11.08.2017 uviedol, že v tomto prípade ide o riešenie sporu medzi podnikmi, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinnosti poskytovať národný roaming, čo nemá nič spoločné s reguláciou relevantných trhov. Je zrejmé, že povinnosť poskytovať národný roaming je mimo rámca regulácie elektronických komunikácií podľa zákona o elektronických komunikáciách. Výberové konanie malo za cieľ podporiť hospodársku súťaž, ktorá tu existuje. Podľa ďalšieho účastníka konania žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil použitú metódu pri určení cien, ako aj to, že sa plne pridržal rozhodnutia EK z 15.07.2016. Žalobca si mýli podporu nového operátora s diskrimináciou ostatných hráčov na trhu a domáha sa výhod, ktoré by narušili hospodársku súťaž a boli by v rozpore s cieľmi Európskej komisie, a to budovať siete. 14. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 14.09.2017 doplnil, že podľa § 77 zákona o elektronických komunikáciách žalovaný ani nemohol postupovať spôsobom navrhnutým žalobcom a to z dôvodu, že v prípade riešenia sporu musí vydať meritórne rozhodnutie o sporných otázkach a nemôže podľa uvedeného zákona zaviesť reguláciu. Poukázal na rozdielnosť služieb, čo sa týka služby ukončenia volania v mobilnej sieti (z anglického „Mobile Termination Rate“ ďalej aj ako „MTR“), ktorá je službou regulovanou na základe osobitnej regulácie (vychádzajúc z odhadu výšky vybraných nákladov v ideálnych podmienkach) a služby volania v národnom roamingu – neregulovanej služby. V prípade služby ukončenia volania v mobilnej sieti ide o jednoduchú službu ukončenia volania, kým v prípade volania v národnom roamingu ide o súbor služieb, tak ako je možné vidieť z výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý detailne rozpisuje jednotlivé náležitosti tejto služby. Z uvedeného je zrejmé, že služba ukončenia volania v mobilnej sieti môže tvoriť len jednu čiastku zo služby volania v národnom roamingu, keďže služba volania v národnom roamingu je komplexom služieb (zostavenie volania, ukončenie volania, handover atď.). Teda v prípade služby volania v národnom roamingu nejde len o samotné ukončenie volania, ale o využívanie celej siete iného operátora poskytujúceho svoju sieť na účely národného roamingu. Nesúhlasil s aplikáciou referenčnej hodnoty (benchmarku) z kauzy M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria, pretože ceny v tomto benchmarku boli vypočítané pre účely mobilného virtuálneho sieťového operátora a nie pre účely národného roamingu. 15. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli v súdnom konaní predložené na výzvy súdu. Žalobca dňa 18.03.2025 (t. j. 2 dni pred pojednávaním) doručil do súdneho spisu vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k určeniu maximálnej ceny za národný roaming a jej indexácii v tom zmysle, takže cena za národný roaming zahŕňa poplatok za ukončenie volania v mobilnej sieti a poplatok za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu. Uviedol, že žalovaný neodôvodnil, čo je poplatok za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu, či je jeho výška primeraná ani jeho opodstatnenosť. Čo sa týka ceny poplatku za ukončenie volania v mobilnej sieti poukázal na to, že ceny za MTR v Slovenskej republike postupne klesali, preto je úvaha žalovaného o nemennosti ceny v čase nedôvodná a neopodstatnená. V prílohe priložil tabuľku poplatku za MTR za obdobie rokov 2012
až 2024, z ktorej evidentne vyplýva klesajúci trend ceny tohto poplatku. Uvedené informácie žalobca uviedol aj na pojednávaní a krátkou cestou predložil účastníkom konania zmienené tabuľky a grafy MTR. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“. 17. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“. 19. Podľa § 27 ods. 2 SSP, „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).“ 20. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“. 21. Podľa § 77 zákona o elektronických komunikáciách (v znení účinnom do 31.12.2017), riešenie sporov medzi podnikmi, „Úrad rozhoduje o spore medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu. Ak spor nevznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia vydaného úradom alebo zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, úrad konanie zastaví.“ 22. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, „(1) Úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.“ (2) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu. Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou. (3) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní sietí, služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že a) zabezpečuje, aby v oblasti elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu, nedochádzalo k narušovaniu alebo obmedzovaniu efektívnej hospodárskej súťaže. (4) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že a) podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného regulačného prístupu, b) zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi, c) chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech koncových užívateľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti infraštruktúry, d) podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré znášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu žiadajúcu prístup k sieti,
e) primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a koncových užívateľov v rôznych geografických oblastiach štátu, f) ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 24. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.05.2017, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal dňa 20.03.2025 na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2025 zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a zdôraznil, že v danom čase neexistovala efektívna hospodárska súťaž na trhu, v napadnutých rozhodnutiach nebola stanovená maximálna cena národného roamingu zákonne a odôvodnene, neobsahovala metódu jej stanovenia, ani čo sa týka stanovenia cien jednotlivých poplatkov, ktoré sú súčasťou celkovej ceny za národný roaming. Predložil tabuľky a grafy o vývoji cien za MTR za roky 2014 až po súčasnosť, z ktorých vyplýva že cena klesala, pričom úrad sa so zmenou ceny za MTR nevysporiadal. Poukázal na to, že v Rakúsku sa mobilní operátori dohodli na polovičnej cene, ako je cena za MTR, čo žiadal zohľadniť. Štatutárny orgán žalobcu sa vyjadril hlavne k technickej stránke predmetnej veci. Žalovaný na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na napadnutých rozhodnutiach, aj svojom vyjadrení k žalobe, mal za to, že napadnuté rozhodnutie je súladné so zákonom. Uviedol, že predmetné výberové konanie bolo vyhlásené na podporu hospodárskej súťaže, a tiež že jediná a hlavná námietka sa týkala ceny, pričom úrad má právomoc určiť si metódu jej výpočtu a túto určil v zmysle konzultácie a rozhodnutia od Európskej komisie, teda nepočítal s MTR ale s bežnými cenami, preto poplatok MTR nemá vplyv na metódu, ktorú aplikoval žalovaný. Mechanizmus do budúcnosti pre prehodnocovanie cien nestanovil žalovaný preto, že do konca povinnosti na zaplatenie ostával približne 1 rok a 10 mesiacov a nebol predpoklad zmeny ceny za tak krátke obdobie. Zástupca ďalšieho účastníka konania sa na pojednávaní vyjadril k základným námietkam žalobcu v zhode so žalovaným, dodal, že vývoj cien MTR nie je relevantný, pretože služby MTR a služby poskytovania národného roamingu sú odlišné a s inou cenotvorbou. Uviedol, že existuje aj iný podobný materiál o službe národného roamingu, ako predložil žalobca k MTR, ktorý hovorí, že služba národného roamingu má bližšie k službe zdieľania sietí, teda nie k MTR. Zmienil, že rakúsky prípad uvádzaný žalobcom nie je na danú vec aplikovateľný a vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že v danom čase neexistovala hospodárska súťaž, práve naopak, uviedol tiež širší kontext situácie pri vstupe žalobcu na trh, ako aj to, že predmetné rozhodnutie je podkladom pre civilné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka zaplatenia časti ceny za poskytovanie národného roamingu, ktorá nebola doteraz žalobcom zaplatená. Žalobca reagoval v tom zmysle, že žiadny národný roaming na Slovensku doposiaľ nebol poskytovaný formou zdieľania sietí a Európska komisia poskytuje len konzultácie. Žalovaný dodal, že konzultácie s Európskou komisiou môžu vyústiť až do rozhodnutia Európskej komisie vynútiteľného súdom.
26. Predmetom prieskumu správneho súdu v danom prípade bola správna úvaha žalovaného o úprave práv a povinností medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania ohľadom poskytovania národného roamingu a stanovenia konkrétnych podmienok jeho poskytovania, na ktorej bolo založené napadnuté rozhodnutie žalovaného. V zmysle § 27 ods. 2 SSP správny súd v takomto prípade preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 27. Správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP preskúmal žalobné námietky žalobcu, ktoré sa týkali prioritne stanovených cenových podmienok národného roamingu, ktoré podľa žalobcu (i) nepodporujú efektívnu a hospodársku súťaž, (ii) neodôvodňujú vhodnosť použitia cien účtovaných ďalším účastníkom konania spoločnosti O2 a nezohľadňujú ani rozdiely týchto obchodných prípadov, (iii) mali vychádzať z nákladov na ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti (vo výške 0,01226 €/min. na rozdiel od stanovenej ceny za hlasové služby v mestských oblastiach vo výške 0,0199 €/min. a za hlasové služby v mimo-mestských oblastiach vo výške 0,0189 €/min.), pretože tieto zodpovedajú nákladom za použitie siete operátora poskytujúceho národný roaming, a to i s poukazom na kauzu koncentrácie M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria, (iv) taktiež nedôvodne a neopodstatnene rátajú s extra poplatkom za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu, (v) by sa v čase mali meniť a reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných operátorov, ale týkali sa napr. aj namietaného nerozhodnutia o všetkých sporných otázkach, resp. všetkých podmienkach poskytovania národného roamingu, neschopnosti uzatvoriť zmluvu stranami sporu či nevykonateľnosti takto uloženej povinnosti. 28. Čo sa týka odôvodnenia výšky maximálnej ceny národného roamingu, žalovaný uviedol, že pri stanovení maximálnej výšky ceny národného roamingu postupoval v prvom rade v súlade s rozhodnutím EK z 15.07.2016 o riešení sporov medzi podnikmi na Slovensku v tejto konkrétnej veci, v ktorom Európska komisia vyslovila potrebu zohľadniť metódu založenú na bežných cenách používaných na komerčnom trhu so službami národného roamingu na Slovensku. Ceny za služby národného roamingu boli stanovené za asistencie externého poradcu, vychádzali z objektívne jediného komerčného vzťahu týkajúceho sa poskytovania národného roamingu a na základe toho používajúcich bežných cien služieb medzi spoločnosťami O2 a Slovak Telekom (so zohľadnením mechanizmu zliav), aj so zreteľom na pozíciu spoločnosti SWAN ako nového hráča na trhu, vypočítané z cien platných v danom čase (nie v minulosti v roku 2006, kedy vstúpila spoločnosť O2 na trh). Odplatu za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu považoval žalovaný za opodstatnenú z dôvodu, pretože ide o využívanie siete iného operátora poskytujúceho svoju sieť na účely národného roamingu, nejde len o samotné ukončenie volania. Žalovaný uviedol, že nemožno postupovať podľa ponuky rakúskeho operátora z kauzy koncentrácie M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria, na čo sa odvolával žalobca, pretože sa jednalo o prípad schválenia koncentrácie realizovanej na základe vzájomnej dohody dvoch podnikov na rakúskom trhu, ktorá nebola vypočítaná pre účely poskytovania národného roamingu, ani nereflektovala podmienky slovenského trhu. S potrebou revidovania stanovených cien (určených na obdobie od začatia poskytovania služieb národného roamingu od 08.01.2014 do 31.12.2018) v budúcnosti, žalovaný nesúhlasil s ohľadom na krátkosť času, ktorý zostával do 31.12.2018, v ktorom by sa cenová revízia ani efektívne nedala zrealizovať, pritom pre výpočet boli použité ceny na komerčnom trhu za obdobie jedného kalendárneho roka, v rámci ktorého boli zohľadnené všetky akcie a dočasné zľavy používané na trhu s mobilnými službami, a k zmene ceny dôjde až po zmene fakturovaných cien za dlhšie časové obdobie. 29. Správny súd v danom prípade nezistil v kontexte žalobných námietok v správnej úvahe žalovaného vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ani nedostatočnú odôvodnenosť či rozpory záverov žalovaného. Žalovaný dostatočne, jasne a udržateľným spôsobom reagoval na všetky námietky žalobcu uplatnené v rozkladovom konaní. 30. Námietky žalobcu týkajúce sa stanovenia výšky ceny za národný roaming vyhodnotil súd ako nedôvodné; tieto predstavovali primárne nesúhlas žalobcu so stanovenou cenou a prirodzene jeho záujem o čo najnižšiu cenu, avšak žalobcom navrhovaný spôsob výpočtu ceny národného roamingu nemal oporu v žiadnom predpise či rozhodnutí príslušného vnútroštátneho orgánu alebo orgán Európskej únie, na rozdiel od žalovaným zvoleného Európskou Komisiou odporúčaného postupu a spôsobu výpočtu ceny národného roamingu. Správny súd sa taktiež nestotožnil s potrebou použiť na danú vec referenčnú hodnotu (benchmark) z kauzy M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/
Orange Austria hlavne z dôvodu, že v prípade rakúskeho operátora sa jednalo o schválenie koncentrácie realizovanej na základe vzájomnej dohody dvoch podnikov na rakúskom trhu, ktorú schválil rakúsky regulátor hospodárskej súťaže, pričom referenčná ponuka vznikla v kontexte dobrovoľne prijatých záväzkov v rámci procesu koncentrácie. Pri zostavovaní tejto ponuky nepôsobil rakúsky telekomunikačný regulátor ani nešlo o riešenie sporu medzi podnikmi. Daná ponuka bola vypočítaná z údajov rakúskeho operátora v podmienkach rakúskeho trhu a rakúskych malo-obchodných cien a pre účely mobilného virtuálneho sieťového operátora, nie pre účely národného roamingu. Okrem toho žalobca v rámci žalobných námietok nereagoval na dôvody nemožnosti aplikácie ceny ponuky rakúskeho operátora na daný prípad uvedené žalovaným, teda prečo by aj napriek inej situácii bolo potrebné postupovať ako v prípade uvedeného rakúskeho operátora; viac-menej len zopakoval odvolacie námietky, na ktoré mu žalovaný poskytol zrozumiteľnú odpoveď. 31. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že cena za národný roaming by sa mala rovnať výlučne cene za ukončenie volania v mobilnej sieti, a že poplatok za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu je neopodstatnený. Žalobca jednak neustále opakuje, že stanovenie ceny národného roamingu sa má rovnať cene služby za ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti, k čomu predložil aj grafy vývoja cien a pod., pričom však z ničoho nevyplýva, že by žalovaný pri výpočte ceny národného roamingu z tohto poplatku vychádzal. Žalovaný vychádzal z určenia cien národného roamingu na základe bežných cien na komerčnom trhu, a to z jediného komerčného vzťahu týkajúceho sa národného roamingu medzi spoločnosťami O2 a Slovak Telecom. Teda výpočet ceny národného roamingu žalovaným predstavuje inú metodiku, ako je žalobcom žiadaná metóda výpočtu národného roamingu. Aj z uvedeného dôvodu považuje súd argumentáciu žalobcu o poplatku za ukončenie volania v mobilnej sieti, zmenách tohto poplatku v čase a predložené grafy za nedôvodné, nesúvisiace s metódou skutočného výpočtu ceny národného roamingu žalovaným. Správny súd súhlasí s názorom žalovaného i ďalšieho účastníka konania, že v prípade poskytovania národného roamingu nejde len o poskytovanie služby na samotné ukončenie volania, ale o využívanie siete iného operátora poskytujúceho svoju sieť na účely národného roamingu, a preto je opodstatnená aj odplata za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu. Zároveň výška maximálnych cien národného roamingu musí reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných operátorov, resp. podobných regulovaných služieb, čo je súladné aj s odporúčaním Európskej komisie pre tento konkrétny prípad. 32. Čo sa týka samotného stanovenia ceny národného roamingu, žalovaný v čo najväčšej miere zohľadnil rozhodnutie Európskej komisie a za daným účelom vychádzal z analýzy bežných cien používaných na komerčnom trhu za služby národného roamingu na Slovensku (v jedinom prípade medzi spoločnosťami Slovak Telekom a O2, z faktúr za obdobie od júla 2015 do júna 2016) spracovanej externým poradcom, v čom nevidí správny súd rozpor so zákonom. Súd považoval vysvetlenie žalovaného o nadbytočnosti revidovania stanovených cien v budúcnosti (t. j. do 31.12.2018) za dostatočne vysvetlené s uvedením, že pre krátkosť času ktorý zostával (približne 1 rok a 10 mesiacov) do konca obdobia by sa cenová revízia ani efektívne nedala zrealizovať. Cenové podmienky boli určené pre obdobie od začatia poskytovania služieb národného roamingu po nadobudnutí právoplatnosti individuálneho povolenia Slovak Telecom z 08.01.2014 do najneskôr 31.12.2018, pričom sa vychádzalo z bežnej ceny za poskytovanie národného roamingu za obdobie bezprostredne predchádzajúce času výpočtu cien žalovaným (v roku 2016 a 2017), a prípadné revidovanie cien by sa mohlo týkať nanajvýš len nasledujúceho roku 2018, pričom žalovaný nepredpokladal výraznejšiu zmenu cien v tak krátkom čase. Súd dáva do pozornosti, že ani samotný žalobca nepreukázal, že by v roku 2017 a 2018 došlo k podstatnejšej zmene fakturovaných bežných cien za služby národného roamingu, pričom vývoj poplatku za ukončenie volania v mobilnej sieti a to za obdobie od 2004 do 2024 nie je pre zvolenú metódu výpočtu relevantný, resp. jeho relevancia nie je veľká. Žalovaný pri stanovení predmetnej ceny zobral do úvahy napr. aj vývoj na trhu, keď ceny služby národného roamingu počítal z cien platných k času výpočtu a nie z cien platných v roku 2006, kedy vstúpila spoločnosť O2 na trh. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o potrebe zohľadnenia ďalších rozdielov medzi žalobcom a spoločnosťou O2 a zo žalobcových námietok mu nie je jasné, ako (v akom pomere/percente a podľa čoho) sa tieto rozdiely mali podľa žalobcu prejaviť vo výslednej cene za národný roaming (inak ako v cene národného roamingu rovnajúcej sa cene za službu ukončenia hovoru v mobilnej sieti, s čím sa súd nestotožnil, ako je už uvedené vyššie). 33. K námietkam žalobcu o neexistencii efektívnej hospodárskej súťaže v čase vydania napadnutého rozhodnutia (medzi tromi etablovanými mobilnými operátormi a spoločnosťou SWAN, odôvodňovanej
aj tým, že podpora efektívnej hospodárskej súťaže a zabránenie jej narušeniu boli hlavnými cieľmi výberového konania a uloženie záväzku prístupu formou národného roamingu a s poukazom na § 11 ods. 4 písm. f/ zákona o elektronických komunikáciách) súd uvádza, že výberové konanie na vstup štvrtého mobilného operátora na trh malo za úlohu podporiť hospodársku súťaž, nepredstavovalo deklarovanie neexistencie efektívnej hospodárskej súťaže a táto nenastala automaticky ani po skončení výberového konania, ani ju nepredstavuje situácia, kedy sa operátori medzi sebou dohadujú na podmienkach pripojenia. Žalovaný v danom prípade postupoval a rozhodoval na základe § 77 zákona o elektronických komunikáciách a nie podľa § 11 ods. 4, ako sa snaží naznačiť žalobca, teda žalovaný nerozhodoval v danom prípade preto, že by neexistovala efektívna hospodárska súťaž, ale rozhodoval na návrh strany spor medzi podnikmi týkajúci sa využívania výhod z prístupu alebo prepojenia. Žalobca nepreukázal, že by v danom čase neexistovala efektívna hospodárska súťaž, ani že by išlo o situáciu ako v prípade kauzy koncentrácie M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria. 34. Rovnako sa súd nestotožnil ani s ostatnými námietkami netýkajúcimi sa stanovenia ceny národného roamingu; tieto považoval za nedôvodné, nespôsobujúce vady nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zaviazanie účastníkov konania k povinnosti a postupu ako uzatvoriť zmluvu o poskytovaní národného roamingu/ resp. ako dospieť k poskytovaniu národného roamingu v časti výrokov 1. písm. a) až d) napadnutého rozhodnutia nepovažuje súd za nerozhodnutie o všetkých sporných otázkach. Ako uvádzal žalovaný vo vyjadrení, jeho úlohou bolo rozhodnúť o základných podmienkach poskytovania národného roamingu aspoň v nevyhnutnom rozsahu, pričom nemohol nútiť strany sporu využívať konkrétne technologické riešenie alebo zasahovať do súkromných vzťahov medzi podnikmi nad nevyhnutne potrebný rozsah regulácie. Súd má za to, že žalovaný upravil všetky základné podmienky poskytovania národného roamingu, a tým, že ponechal stranám možnosť dohodnúť si ďalšie detaily jeho poskytovania, či už technického charakteru alebo obchodného charakteru, nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Navyše žalobca neuviedol také podmienky alebo oblasť poskytovania národného roamingu, ktorú by navrhoval upraviť alebo by znemožňovala jeho poskytovanie, a nebola by žalovaným v rámci jeho kompetencií v napadnutom rozhodnutí riešená či upravená. 35. Súd nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz – vyžiadať preklad konečného návrhu podmienok poskytovania národného roamingu (v anglickom jazyku) od ďalšieho účastníka konania, v súvislosti s ktorým žalobca namietal, že je v rozpore s podmienkami stanovenými napadnutým rozhodnutím, a že žalovaný nerozhodol o všetkých sporných otázkach, pretože jednak predloženie relevantných dôkazov súdu je v kompetencii účastníka konania a zabezpečenie prekladu je v jeho schopnostiach, avšak žalobca ani nekonkretizoval, aké podmienky nad rámec napadnutého rozhodnutia si uplatňuje ďalší účastník konania ani ako to súvisí z nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia a čoho sa v tejto súvislosti domáha. 36. Žalobné námietky teda neboli podľa správneho súdu spôsobilé spochybniť správnu úvahu žalovaného a správny súd neidentifikoval rozpor použitej správnej úvahy správneho orgánu so zákonom. Žalovaný svoje napadnuté rozhodnutia o uložení povinnosti spoločnosti Slovak Telekom poskytovať spoločnosti Swan národný roaming prostredníctvom jeho elektronických komunikačných sietí za tam ustanovených podmienok (postupe na prijatie konečného návrhu podmienok, minimálnom rozsahu služieb národného roamingu, technického riešenia prístupu, kvality služieb, ďalších podmienok, cenových podmienok) dostatočne odôvodnil a to za vysporiadania sa so všetkými námietkami oboch účastníkov konania z podaných rozkladov, teda súd nedospel ani k záveru o nedostatočnej odôvodnenosti či nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súd dáva do pozornosti, že sa nemusí zaoberať podrobne každou jednou žalobnou námietkou, ale len tými podstatnými, ktorým sa vyššie venoval. 37. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa najmä nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu či rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi a porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.
38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Zároveň správny súd priznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP v zmysle zásady úspechu, pretože bol v súdnom konaní na strane úspešného žalovaného, pričom v zmysle § 169 SSP má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. 39. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.