Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/64/2021 1016201453 18. 02. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201453.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, E., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 42 155 100, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného F. C.: XXXXX/XXXX/XXX, F. G.: H. XXX/XXXXX/ XXXX/I., F. J.: XXXXX/XXXX J. D. XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: BA-7Sa/64/2021 14 BA-7Sa/64/2021 I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím – platobným výmerom F. C.: XXXXX/XXXX/XXX, F. G.: H. XXX/XXXXX/ XXXX, F. J.: XXXXXX/XXXX J. D. XX.XX.XXXX Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – pobočka Trenčín (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj ako „zdravotná poisťovňa“ alebo „ďalší účastník konania“) rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 4.130,00 EUR podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako „zákon č. 580/2004 Z. z.“) a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 SP v sume 5,00 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie “). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bol dňa 14.10.2015 doručený návrh podľa §
17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. na vydanie rozhodnutia platobným rozkazom z dôvodu pohľadávky na poistnom vyplývajúcej z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 4.130,00 EUR spolu s námietkami platiteľa poistného a stanoviskom zdravotnej poisťovne. Ďalej sa správny orgán prvého stupňa v odôvodnení odvolal na skutočnosti uvedené v návrhu zdravotnej poisťovne s uvedením, že na ich základe vydáva prvostupňové rozhodnutie. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 24.11.2015, v ktorom namietal miestnu príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, neodôvodnenosť resp. absenciu riadneho odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, porušenie povinnosti správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý mu neumožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia pred vydaním rozhodnutia. Ďalej namietal skutočnosť, že nedoplatok mal vzniknúť z príjmov z kapitálového majetku a ostatných príjmov podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. Sporný príjem vznikol na základe príkaznej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, pričom zákon nestanovuje, že príkazník je povinným platiteľom zdravotného poistenia a poukázal tiež na to, že právnická osoba v postavení príkazníka nemá povinnosť platiť zdravotné odvody. V tomto prípade išlo o jednorazový príjem, ktorý sa už neopakoval a ktorý nie je možné charakterizovať ani ako príležitostný. Žalobca namietal aj uloženie povinnosti nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania s poukazom na § 31 Správneho poriadku, podľa ktorého trovy konania znáša účastník, ktorému vznikli. 3. Zdravotná poisťovňa v stanovisku zo dňa 16.12.2015 k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vecne a miestne príslušným orgánom, v odvolaní žalobca neuviedol nové skutočnosti ani nové argumenty oproti tým, ktoré uviedol v námietkach proti ročnému zúčtovaniu poistného a zdravotná poisťovňa sa pridržiava svojho stanoviska k týmto námietkam. Poukázala na ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d), § 11, § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. a § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). V prípade žalobcu bol príjem získaný na základe príkaznej zmluvy posúdený ako ostatný príjem podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., keď príkazca síce neplatí preddavky na poistné, ale je povinný zaplatiť poistné na zdravotné poistenie v rámci ročného zúčtovania poistného. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.02.2016 vyjadril nesúhlas so stanoviskom zdravotnej poisťovne zo dňa 16.12.2015 z dôvodov uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 4. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím F. C.: XXXXX/XXXX/ XXX, F. G.: H. XXX/XXXXX/XXXX/I., F. J.: XXXXX/XXXX J. D. XX.XX.XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam žalobcu uviedol, že z § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že úrad vydá platobný výmer iba na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne, a preto nemusí odôvodnenie platobného výmeru obsahovať odôvodnenie. Príslušnosť úradu na rozhodnutie vo veci je určená podľa § 5 Správneho poriadku v osobitnom predpise, a to v § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 a § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. Vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa na konanie a rozhodovanie vo veciach pohľadávok na poistnom na verejnom zdravotnom poistení a o úrokoch z omeškania poukázal žalovaný na § 18 ods. 3 a § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z., § 6 ods. 2 Správneho poriadku a Smernicu žalovaného č. 13/3/2010 Organizačný poriadok, účinnú od 01.01.2012. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol podrobný výpočet sumy poistného za rok 2014. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou, že v prípade príjmu z príkaznej zmluvy išlo o výnimočný, jedinečný a jediný, a teda nie príležitostný príjem žalobcu, keďže podľa obsahu zmluvy išlo o činnosť vykonanú na základe príkaznej zmluvy žalobcom ako príkazníkom, uzatvorenej podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá mala charakter príležitostnej činnosti, inak by musel byť tento príjem posúdený ako závislá činnosť alebo ako príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zdravotná poisťovňa vychádzala pri ročnom zúčtovaní poistného z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu, na základe údajov poskytnutých Finančnou správou SR. Trovy konania boli zdravotnej poisťovni priznané správne s odkazom na § 31 ods. 2 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. a vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 765/2004 Z. z. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 04.08.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.08.2016, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Žalobca namietal miestnu príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa. S interným aktom žalovaného, ktorý určoval miestnu príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, sa žalobca nemohol oboznámiť, keďže nie je verejne dostupný, a to napriek jeho žiadostiam a upozorneniam. Žalobca tiež namietal, že podal žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu, na základe ktorej mal možnosť nahliadnuť do spisu
v pobočke žalovaného v Trenčíne, čo pokladal za nehospodárne, keďže má trvalý pobyt v Bratislave. Z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť argumentáciu, na základe ktorej bol platobný výmer vydaný, pretože prvostupňové rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. Žalobca tiež vytkol správnemu orgánu porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladu na vydanie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie zároveň nepovažoval za vydané bezodkladne po začatí konania, nešlo teda o jednoduchú vec a žalovaný mal riadne zistiť skutkový stav a mal dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný žiadal od žalobcu príslušnú dokumentáciu až v druhostupňovom konaní. Priznanie náhrady trov konania zdravotnej poisťovni pokladal žalobca za nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 22.09.2016 žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedol, že žaloba neobsahuje relevantné argumenty a námietky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ale poukazuje v prvom rade na vady prvostupňového správneho konania, pričom žalobca ignoruje platnú právnu úpravu upravujúcu konanie žalovaného, a to zák. č. 580/2004 Z. z. a zák. č. 581/2004 Z. z., ktoré sú vo vzťahu k Správnemu poriadku vo vzťahu špeciality a obsahujú odlišnú právnu úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Žalovaný nemal povinnosť upovedomiť žalobcu o začatí konania ani podrobne odôvodňovať vydaný platobný výmer, keďže ho vydáva na základe skutočností uvedených zdravotnou poisťovňou v návrhu. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15S/16/2014 zo dňa 03.03.2015, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžso/35/2015 zo dňa 27.07.2016, pokiaľ ide o otázku miestnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a náhrady trov konania. Napadnuté rozhodnutie je po právne, skutkovej i formálnej stránke správne, vydané príslušným orgánom, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujúce predpísané náležitosti. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 07.11.2016 uviedol, že použitie Správneho poriadku v administratívnom konaní je namieste. Poukázal na to, že nemal možnosť pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť sa k návrhu zdravotnej poisťovne na jeho vydanie, a preto došlo k porušeniu práva účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k čomu sa nevyjadril ani žalovaný v druhostupňovom konaní. Opätovne tiež namietal určenie miestnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v odvolacom konaní neodstránil procesné vady, ktoré vznikli v prvostupňovom konaní, nedostatočne zistil skutkový stav veci, porušil zásadu materiálnej pravdy a nerozhodol o odvolaní v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súd je pri povinný zistiť skutkový stav veci vrátane vecných námietok uvádzaných žalobcom, pričom pri rozhodovaní v sociálnych veciach nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 8. Žalovaný sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.11.2016 nevyjadril. V. Priebeh doterajšieho súdneho konania 9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 4Sa/24/2016-66 zo dňa 05.06.2019 žalobu zamietol s uvedením, že žiadna zo žalobných námietok vznesených žalobcom voči napadnutému rozhodnutiu nebola dôvodná. 10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas kasačnú sťažnosť zo dňa 16.08.2019, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom, č. k. 7Sžsk/104/2019-105 zo dňa 26.05.2021 rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sa/24/2016-66 zo dňa 05.06.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj ako „rozhodnutie kasačného súdu“). V odôvodnení poukázal najmä na skutočnosť, že v konaniach v sociálnych veciach správny súd na základe neformálneho posudzovania žaloby koná aj bez toho, aby žaloba formálne obsahovala zákonné náležitosti. Správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, než boli uvedené v žalobe. Správny súd nepostupoval procesne správne, ak napadnuté rozhodnutie preskúmal len v intenciách žaloby a nekonal s ďalším účastníkom administratívneho konania – zdravotnou poisťovňou. 11. Krajský súd v Bratislave následne uznesením, č. k. 7Sa/64/2021-118 zo dňa 08.09.2021 pribral do konania účastníka správneho konania – zdravotnú poisťovňu. Zdravotná poisťovňa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.10.2021 uviedla, že považuje pohľadávku z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 za oprávnenú, uplatnenú a priznanú podľa platných právnych predpisov a námietky vznesené žalobcom považuje za nedôvodné. Pokiaľ žalobca namietal miestnu príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, zdravotná poisťovňa s odkazom na § 18 ods. 3, § 23 ods. 1 písm. c) a § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. uviedla, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bol prvostupňovým orgánom na rozhodovanie o pohľadávkach zdravotnej poisťovne s celoslovenskou pôsobnosťou kauzálne príslušná pobočka žalovaného v Trenčíne, a teda prvostupňové rozhodnutie
vydal miestne a vecne príslušný orgán verejnej správy. Poukazujúc na ustanovenia § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. a § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa uviedla, že námietka žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k podkladom prvostupňového rozhodnutia, nie je dôvodná. Žalobca podal námietky proti výkazu nedoplatkov, ktoré boli postúpené žalovanému spolu s návrhom na vydanie platobného výmeru. Správny orgán prvého stupňa vydal prvostupňové rozhodnutie na základe návrhu zdravotnej poisťovne v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a toto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom stanovené náležitosti. Zdravotná poisťovňa uviedla, že sporná pohľadávky bola žalobcom uhradená vrátane trov konania vo výške 5,00 EUR na účet zdravotnej poisťovne dňa 28.01.2017. Zdravotná poisťovňa uviedla, že žalobca bol počas roka 2014 evidovaný ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., teda ako zamestnanec. Na základe oznámenia Finančnej správy SR mal žalobca podľa ním podaného daňového priznania za rok 2014 príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v sume 29.500 EUR, pričom zdravotná poisťovňa nemá informácie o zmene resp. oprave zdaňovania príjmov žalobcu za rok 2014. Z týchto príjmov bol žalobca povinný platiť poistné podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. 12. Žalobca vo vyjadrení z vyjadreniu zdravotnej poisťovne zo dňa 26.11.2021 uviedol, že trvá na podanej žalobe. K argumentácii týkajúcej sa miestnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že v konaní nebola predložená Smernica žalovaného č. 3/2/2013 a nie je dostupná ani na webovom sídle žalovaného, a preto ide o nepreukázané tvrdenie. Žalobca sa nestotožňuje s názorom, že ak žalobca zdanil príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. za rok 2014, mal povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z týchto príjmov podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. Žalobca ako príkazník nepatrí ani do jednej zo zákonom predpokladanej definície subjektov povinných platiť poistné podľa § 13 ods. 7 ani podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. Pojem „príjmy z príležitostných činností“ podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. je podľa žalobcu potrebné vykladať tak, že ide o nepravidelné príjmy z opakujúcich sa činností, nie o akýkoľvek príjem z jednorazovej činnosti. Jednorazový príjem z príkaznej zmluvy nie je príjmom z príležitostných činností. Poukázal opätovne na to, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti rozhodnutia a žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Uvedené malo za následok úplnú nemožnosť žalobcu uplatniť svoje procesné práva a brániť sa vydaniu prvostupňového rozhodnutia. K splneniu spornej pohľadávky nedošlo dobrovoľne, ale na základe začatia exekučného konania, čo neznamená, že žalobca s napadnutým rozhodnutím súhlasí. 13. Zdravotná poisťovňa vo vyjadrení zo dňa 25.01.2022 k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení zo dňa 07.10.2021. K tvrdeniu, že žalobca ako príkazník nepatrí ani do jednej zo zákonom predpokladanej definície subjektov povinných platiť poistné uviedla, že v súlade s § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. a vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len ako „vyhláška“) vykonala žalobcovi ročné zúčtovanie poistného za rok 2014, keďže splnil podmienky na jeho vykonanie. Zdravotná poisťovňa pri výpočte ročného zúčtovania za rok 2014 vychádzala z údajov poskytnutých Finančnou správou SR podľa § 29b ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. žalobca bol v rozhodnom období evidovaný ako zamestnanec spoločnosti K. H. B., L. a podľa oznámenia Finančnej správy SR mal podľa žalobcom podaného daňového priznania za rok 2014 príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v sume 29.500 EUR. Zákon jednoznačne upravoval povinnosť fyzickej osoby, ktorá má príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. d) platiť poistné aj z týchto príjmov bez ohľadu na to, kto ich poistencovi uhradil. Zdravotná poisťovňa poukázala n to, aký charakter môže mať príjem z činnosti na základe príkaznej zmluvy (príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania alebo ostatný príjem podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z.), pričom na účely posúdenia príjmu je rozhodujúci obsah zmluvy, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť vykonáva a nie formálne pomenovanie zmluvy. Podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa zdaňujú všetky príjmy, ktoré nepatria medzi príjmy uvedené v § 5 až § 7 zákona č. 595/2004 Z. z. Celkový nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2014 predstavoval nedoplatok z príjmu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k pohľadávke v rámci podanej námietky proti výkazu nedoplatkov, ktorú aj využil a bol následne písomne upovedomený o dôvodoch nevyhovenia námietkam proti výkazu nedoplatkov oznámením zo dňa 12.10.2015. 14. Žalovaný sa k uvedeným vyjadreniam žalobcu a ďalšieho účastníka konania nevyjadril. VI. Konanie na správnom súde 15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
16. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 20. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.02.2025 (§ 137 ods. 3 SSP). VII. Aplikovaná právna úprava 22. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.“ 23. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. „Na plnenie úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, môže úrad zriaďovať pobočky.“ 24. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z. „Predseda úradu rozhoduje o zriaďovaní pobočiek úradu, ich územných obvodoch a sídlach.“ 25. Podľa čl. 24 ods. 2 bod 3. Smernice č. 3/3/2013 Organizačný poriadok v znení účinnom od 23.09.2015 „Štruktúra pobočky – Pobočka sa člení na oddelenie pohľadávok a pokút na pobočke Trenčín.“ 26. Podľa čl. 24 ods. 6 písm. d) Smernice č. 3/3/2013 Organizačný poriadok v znení účinnom od 23.09.2015 „Pobočka Trenčín na oddelení pohľadávok a pokút zabezpečuje činnosti: rozhoduje v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na poistnom na zdravotné poistenie, o poplatkoch z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.“ 27. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. „Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 28. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. „Nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. 29. Podľa čl. 1 ods. 6 Metodické usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 1/4/2008 (UD) v znení účinnom od podávanie návrhov na vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného v znení účinnom od 01.10.2014 (ďalej len „Metodické usmernenie“) „Úhrada za vydanie platobného výmeru je stanovená vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov pevnou sumou vo výške 5 eur.“ 30. Podľa § 77a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. „Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje.“
31. Podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. „Úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.“ 32. Podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. „O návrhu podľa odseku 4 je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.“ 33. Podľa § 77a ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. „Platobný výmer sa doručuje všetkým účastníkom konania. Zdravotnej poisťovni sa doručuje platobný výmer v dvoch vyhotoveniach. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.“ 34. Podľa § 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. „Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.“ 35. Podľa § 77a ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z. „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ 36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. „Poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).“ 37. Podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. „Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.“ 38. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. „Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné zamestnanec.“ 39. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 580/2004 Z. z. „Sadzba poistného je pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 14% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6.“ 40. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. „Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.“ 41. Podľa ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. „Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.“ 42. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.“ 43. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. „Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.“ 44. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. „Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.“ 45. Podľa § 17a ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. „Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“ 46. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.“ 47. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6 až 8.“ 48. Podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. „Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ
poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.“ 49. Podľa ustanovenia § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. „Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a.“ 50. Podľa ustanovenia § 29b ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. „Preukazovanie skutočností podľa § 13 a 19 sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Finančná správa Slovenskej republiky s úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.“ 51. Podľa ustanovenia § 29b ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. „Finančná správa Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného podľa § 13 a 19 údaje z daňového priznania k dani z príjmov (ďalej len "daňové priznanie") v rozsahu číslo daňového úradu, rok daňového priznania, dátum podania daňového priznania, identifikácia dátumu odkladu podania daňového priznania, typ daňovníka, druh daňového priznania, rodné číslo, daňové identifikačné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, titul, pohlavie, dátum začiatku evidencie daňovníka, dátum ukončenia evidencie daňovníka, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, banka alebo pobočka zahraničnej banky, číslo bankového účtu, kód banky, úhrn príjmov zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, základ dane z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, základ dane z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu, základ dane z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, príjem z dividend, úhrn vyňatých príjmov, úhrn povinného zdravotného poistenia, úhrn poistného na sociálne poistenie a počet mesiacov vykonávania samostatnej činnosti.“ 52. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 53. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa, ďalej 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 54. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 55. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 56. Žalobca na pojednávaní dňa 18.02.2025 uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a svojich doterajších vyjadrení vo veci. Akcentoval najmä námietky týkajúce sa procesných pochybení žalovaného a námietky uvedené vo vyjadrení zo dňa 26.11.2021. Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
svojom rozhodnutí, ktoré považuje za správne a zákonné po právnej, skutkovej aj formálnej stránke, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujúce zákonné náležitosti. Zástupca zdravotnej poisťovne sa na pojednávaní nezúčastnil. 57. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bola ustálená povinnosť žalobcu odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 vo výške 4.130 EUR. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca mal, vychádzajúc z daňového priznania žalobcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, v roku 2014 tri druhy príjmov, a to príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z.), príjem z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.) a príjem z ostatných príjmov (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.). Ako hlavnú vecnú námietku žalobca vzniesol tak v priebehu administratívneho konania, ako aj v súdnom konaní námietku, že žalobca ako príkazník, ktorý dosiahol v roku 2014 príjem na základe príkaznej zmluvy, nepatrí k tohto dôvodu ani do jednej zo zákonom uvedenej definície subjektov povinných platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Žalovaný naopak tvrdí, že činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy je zárobkovou činnosťou podľa zákona č. 580/2004 Z. z. a príjem z nej dosiahnutý spadá pod § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom fyzická osoba je povinná platiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z tohto príjmu. Okrem uvedenej námietky žalobca namietal aj procesné pochybenia, a to miestnu nepríslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, porušenie jeho práv ako účastníka správneho konania (neumožnenie vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie a k spôsobu jeho zistenia), nedostatočne zistený skutkový stav veci, nedodržanie lehôt na vydanie správnych rozhodnutí a nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. 58. Správny súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkami žalobcu poukazujúcimi na porušenie jeho procesných práv ako účastníka administratívneho konania. Námietku, že v prvom stupni konal miestne nepríslušný orgán verejnej správy, správny súd považuje za nedôvodnú. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, žalovaný môže na plnenie svojich úloh zriaďovať pobočky a predseda úradu rozhoduje o zriaďovaní pobočiek úradu, ich územných obvodoch a sídlach. V súdnom spise sa nachádza Smernica žalovaného č. 3/3/2013 Organizačný poriadok v znení účinnom od 23.09.2015, z čl. 6 písm. d) ktorej vyplýva, že pobočka Trenčín na oddelení pohľadávok a pokút zabezpečuje činnosti: rozhoduje v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na poistnom na zdravotné poistenie. Hoci Správny poriadok pojem funkčnej príslušnosti nepoužíva, je v zásade upravená v § 6 Správneho poriadku a určuje, ktorý organizačný útvar v rámci vecne a miestne príslušného správneho orgánu bude vo veci konať a rozhodovať. Oprávnenie na samostatné konanie vo veci vyplýva priamo zo zákona alebo z interného predpisu správneho orgánu. Žalovaný môže podľa zákona zriaďovať na plnenie svojich úloh pobočky a zároveň zákon priamo neurčuje funkčnú príslušnosť konkrétneho organizačného útvaru žalovaného na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Vnútorné pomery preto môžu byť upravené interným predpisom, v tomto prípade Organizačným poriadkom žalovaného, ktorý určuje funkčnú príslušnosť jednotlivých pobočiek. Žalobcom namietaná miestna (ne)príslušnosť sa stáva relevantnou až po určení vecnej a funkčnej príslušnosti. Keďže podľa interného predpisu žalovaného bola (a aj v súčasnosti je) pobočka Trenčín jedinou pobočkou rozhodujúcou v prvom stupni správneho konania o pohľadávkach na poistnom na zdravotné poistenie, v tejto oblasti pôsobnosti má teda celoslovenskú pôsobnosť, aj z hľadiska miestnej príslušnosti ide o správny orgán príslušný na konanie a rozhodovanie v danej veci v prvom stupni. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že sa nemohol oboznámiť s Organizačným poriadkom žalovaného. Skutočnosť, že žalobca nemal k dispozícii interný predpis žalovaného upravujúci pôsobnosť jednotlivých pobočiek samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Určenie príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa na konanie a rozhodnutie vo veci žalobcu bolo v konaní pred súdom preukázané a súd nemal pochybnosti o tom, že vo veci v prvom stupni konal a rozhodol vecne, miestne a funkčne príslušný orgán verejnej správy. 59. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré žalovaného viedli k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že v tomto prípade ide o osobitné konanie, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon č. 581/2004 Z. z. neustanovuje inak. Konanie začalo na návrh zdravotnej poisťovne a o začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. Správnemu orgánu prvého stupňa boli námietky žalobcu proti výkazu nedoplatkov známe, keďže boli priložené k návrhu zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie zo dňa 09.10.2015. Platobný výmer je možné považovať za osobitnú formu správneho rozhodnutia, ktoré je vydávané na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne. Zákon č. 581/2004 Z. z. neupravuje ďalšie podmienky pre vydanie platobného výmeru, napríklad vyjadrenie účastníka konania. Na druhej strane, ako už je
uvedené v úvode tohto bodu odôvodnenie, na konanie sa Správny poriadok použije v tých častiach, ktoré osobitná právna úprava nerieši. 60. Je síce pravdou, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je pomerne stručné a neobsahuje podrobnejšie vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania, ktoré boli správnemu orgánu známe z príloh návrhu na vydanie platobného výmeru, čo však zodpovedá osobitnému charakteru konania a rozhodnutia a krátkej zákonnej lehote na jeho vydanie. Na druhej strane mal žalobca následne možnosť v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uplatniť svoje doterajšie, prípadne aj ďalšie námietky, čo v danej veci aj využil a žalovaný sa s jeho námietkami v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný svojím postupom v prvostupňovom a odvolacom konaní zároveň dal žalobcovi primeranú možnosť, aby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a navrhovať vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok. Nedošlo teda k porušeniu procesných práv žalobcu v takej miere, ktorá by odôvodňovala zrušiť napadnuté rozhodnutie pre vady prvostupňového správneho konania. Neumožnenie využitia práva účastníka konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v prvostupňovom konaní nie je dostatočným dôvodom zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. V predmetnej veci boli stručné argumenty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí podrobne rozvedené a vysvetlené v napadnutom rozhodnutí a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Žalobca sa podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia vyjadril v rámci námietok podaných proti výkazu nedoplatkov, správny orgán prvého stupňa skutočnosti zistené zdravotnou poisťovňou nedoplnil ďalším dokazovaním a platobný výmer vydal na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne. Žalovaný následne dal žalobcovi v druhostupňovom konaní pred vydaním napadnutého rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku výzvou zo dňa 23.05.2016. K námietke nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je síce stručné, avšak v spojení s napadnutým rozhodnutím možno konštatovať, že žalobcovi boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých mu vznikla povinnosť zaplatiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z ostatných príjmov, ktoré nadobudol zo zárobkovej činnosti vykonanej na základe príkaznej zmluvy v rozhodnom období. Správny súd na základe obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaným boli dostatočne zistené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie a rozhodnutie vo veci. 61. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, prípadné nedodržanie procesných lehôt správnym orgánom sa kvalifikuje ako nečinnosť a účastník konania sa mohol domáhať nápravy príslušnými právnymi prostriedkami. Prípadné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia však nespôsobuje vecnú nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 62. Kľúčovou vecnou námietkou žalobcu bolo, že ako príkazník – fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý dosiahol v roku 2014 príjem na základe príkaznej zmluvy, nie je povinný platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. 63. Z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní je zrejmé, že žalobca uzavrel dňa 20.02.2014 príkaznú zmluvu ako fyzická osoba – nepodnikateľ so spoločnosťou Pre Terra Invest, s. r. o., predmetom ktorej bol záväzok žalobcu obstarať pre príkazcu v roku 2014 jednorazový obchod spočívajúci v získaní bonusu za financovanie solárnej elektrárne s výkonom 3,3 MW postavenej v Rumunskej republike. Výška odmeny bola dohodnutá v závislosti od výšky bonusu vyplateného príkazcovi a splatná do 30 dní odo dňa vyplatenia odmeny príkazcovi. Skutočnosť, že na základe uvedenej príkaznej zmluvy bola žalobcovi v roku 2014 vyplatená odmena vo výške 29.500 EUR, nebola v konaní sporná. Žalobca uvedený príjem uviedol aj v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby zo dňa 14.06.2015 v oddiele VIII. pod položkou 1 – príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov s príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobca v rozhodnom čase bol fyzickou osobou, ktorá bola povinne verejne poistená podľa zákona č. 580/2004 Z. z. V roku 2004 bol povinný platiť poistné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. ako zamestnanec. Fyzická osoba môže byť v rovnakom období povinná platiť poistné z viacerých zákonných dôvodov, keďže môže mať súbežne príjmy napríklad z výkonu závislej činnosti aj výkonu podnikateľskej činnosti, prípadne inej zárobkovej činnosti, pričom na účely
povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie je potrebné posúdiť každú zárobkovú činnosť zvlášť, už aj z dôvodu rozdielnych sadzieb poistného pre jednotlivé subjekty, ktoré sú povinné poistné platiť. Z ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. vyplýva, že ročné zúčtovanie poistného sa vykonáva za všetkých platiteľov poistného okrem štátu. 64. Ako je uvedené vyššie, žalobca mal v roku 2014 príjem z príkaznej zmluvy, z obsahu ktorej vyplýva, že činnosť príkazníka podľa tejto zmluvy nevykonával ani ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Za zárobkovú činnosť sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. považuje aj dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobca tvrdí, že príjem z príležitostných činností podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. je príjem, ktorý nemá charakter sústavných pravidelných činností, ale činností nepravidelných, nie však akýchkoľvek jednorazových činností. Podľa názoru žalobcu, ak by bolo zámerom zákonodarcu zdaniť tiež jednorazový príjem z akýchkoľvek činností, uvedenú skutočnosť by vyjadril buď explicitne alebo by pojem príležitostný vynechal, a preto jednorazový príjem z uzatvorenej príkaznej zmluvy nie je príjmom z príležitostných činností. V tomto bode si žalobca protirečí, keďže sám v podanom daňovom priznaní uviedol príjem dosiahnutý z výkonu činnosti na základe príkaznej zmluvy ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., teda ako príjem z príležitostných činností. Podľa názoru správneho súdu žalobca správne v daňovom priznaní označil tento príjem ako príjem z ostatných príjmov (príjmov z príležitostných činností). Základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) sa následne stáva vymeriavacím základom pre odvod poistného z týchto príjmov (§ 13 ods. 2 a 7 zákona č. 580/2004 Z. z.). Zo skutočnosti, že zákon č. 595/2003 Z. z. používa pojem „príjmy z príležitostných činností“ nie je možné vyvodiť záver, že nemôže ísť o jednorazový príjem. Aj ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. hovorí o dosahovaní príjmu (nie príjmov) z ostatných príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobcom preferovaný zužujúci výklad nesleduje účel zákona č. 580/2004 Z. z. ani zákona č. 595/2003 Z. z. a viedol by k neoprávnenému zvýhodňovaniu fyzických osôb, ktoré by mali iba jednorazový príjem z činnosti, ktorá nespadá podľa § 5 až § 7 zákona č. 595/2003 Z. z resp. k snahám obchádzať povinnosť platiť daň z príjmu a poistné z ostatných príjmov, ak by tieto boli vyplatené jednorazovo na základe výkonu zárobkovej činnosti z jedného právneho vzťahu. 65. Pokiaľ žalobca uvádza, že ak by na mieste príkazníka bola právnická osoba, nevznikla by jej na základe dosiahnutia príjmov za výkon činnosti podľa tejto zmluvy povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie, čím dochádza k diskriminácii fyzických osôb, je potrebné uviesť, že zdravotné poistenie sa vzťahuje iba na fyzické osoby. Je pochopiteľné, že právnické osoby neodvádzajú poistné na verejné zdravotné poistenie samy za seba, keďže z povahy veci im nie je poskytovaná zdravotná starostlivosť. Je na zvážení fyzickej osoby, aký typ zárobkovej činnosti si zvolí pre dosahovanie príjmov, aj s ohľadom na daňové a odvodové povinnosti. 66. Žalovaný preto postupoval správne, keď na základe údajov poskytnutých Finančnou správou Slovenskej republiky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného posúdil príjem, ktorý žalobca dosiahol za výkon zárobkovej činnosti podľa príkaznej zmluvy, ako ostatný príjem, z ktorého je žalobca povinný platiť poistné, a to v sadzbe podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. Výška nedoplatku na poistnom v sume 4.130 EUR bola na základe uvedeného zákonného ustanovenia zdravotnou poisťovňou a žalovaným určená správne. Súladné so zákonom bolo aj uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania vo výške 5,00 EUR, keďže išlo o trovy ďalšieho účastníka konania, ktoré vznikli zavinením žalobcu (§ 31 ods. 2 veta za bodkočiarkou Správneho poriadku). 67. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: BA-7Sa/64/2021 2
BA-7Sa/64/2021 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).