Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5Sd/92/2015 1015201350 19. 08. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:1015201350.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.07.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2016, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.07.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2016 p o t v r dzuje. II. Správny súd v Bratislave účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „odporkyňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.07.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 342,50 EUR mesačne podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 (ďalej len „nariadenie“). V odôvodnení odporkyňa uviedla, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX dosiahol dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. K 12.07.2015 získal 13 405 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. S poukazom na čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia odporkyňa uviedla, že sumu starobného dôchodku je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Rozhodujúcim obdobím v prípade navrhovateľa boli kalendárne roky 1984 až 2014. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984, kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou a obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v Prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2022. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia
je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.08.2015 opravný prostriedok, ktorým žiadal súd o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že žiada o prepočítanie dôchodku tak, aby mu bolo zmenšené celkové obdobie dôchodkového poistenia o roky 1991 až 2000. V uvedených rokoch platil dôchodkové poistenie dobrovoľne ako samostatne zárobkovo činná osoba v zahraničí, keďže podľa vtedy platných predpisov mala nárok na dôchodok osoba dôchodkovo poistená minimálne 25 rokov po dosiahnutí dôchodkového veku. Po roku 2000 sa zákony zmenili tak, že neprispievať do dôchodkového systému v rokoch 1991 až 2000 bolo výhodnejšie, ako prispievať dobrovoľne. Navrhovateľ preto navrhuje, aby ako rozhodujúce obdobie dôchodkového poistenia boli brané do úvahy roky 1984 až 1990 a 2006 až 2014, teda 7805 dní dôchodkového poistenia znížených o 3653 dní (roky 1991 až 2000), čo je 4125 dní (11 rokov a 137 dní). Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia by bol 14,4264 a podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období by predstavoval priemerný osobný mzdový bod 1,282. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 12.07.2015 by bola 10,6865 EUR. Výsledná suma starobného dôchodku by po zvýšení o 5,20 EUR bola suma 367,40 EUR. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že dobrovoľné platenie poistného na dôchodkové poistenie v rokoch 1991 až 2000 mu znížilo výšku starobného dôchodku o takmer 25 EUR mesačne. 3. Dňa 09.02.2016 vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým zmenila napadnuté rozhodnutie tak, že doplnila odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez zmeny vo výrokovej časti (ďalej len „zmenové rozhodnutie“). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo doplnené o uvedenie, že do obdobia dôchodkového poistenia bolo zahrnuté aj obdobie od 01.11.1990 do 03.12.2000, keď bol navrhovateľ zúčastnený na starobnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca v zahraničí podľa § 8 a § 11 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Uvedené obdobie bolo zhodnotené na nárok a na určenie sumy starobného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 4. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 17.02.2016 uviedla, že žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že po podaní opravného prostriedku bol nárok navrhovateľa na starobný dôchodok opätovne posúdený a bolo vydané zmenové rozhodnutie. Poukázala na to, že podrobný výpočet sumy starobného dôchodku je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení zmenového rozhodnutia. K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa vylúčenia obdobia od roku 1991 do roku 2000 z obdobia dôchodkového poistenia uviedla, že do obdobia dôchodkového poistenia bolo zahrnuté aj obdobie od 01.11.1990 do 03.12.2000 (pozn. správne zrejme 31.12.2000), keď bol navrhovateľ zúčastnený na starobnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca v zahraničí podľa § 8 a § 11 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Uvedené obdobie bolo zhodnotené na nárok a na určenie sumy starobného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie je možné vyhovieť žiadosti navrhovateľa o vylúčenie tohto obdobia z obdobia dôchodkového poistenia. Doba zamestnania (poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa boli zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii odporkyne. 5. Na základe výzvy súdu zo dňa 25.02.2016 navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 21.03.2016 uviedol, že vo vyjadrení odporkyne je iba opísané pôvodné rozhodnutie, a preto trvá na podanom opravnom prostriedku. Dobrovoľne prispieval do sociálneho systému za iného právneho stavu, kedy sa výpočet starobného dôchodku riadil zákonom č. 100/1988 Zb. Po zmene právnej úpravy v roku 2003 so spätným účinkom bol potrestaný za dobrovoľné prispievanie do dôchodkového systému znížením starobného dôchodku. 6. Správny súd v Bratislave na pojednávaní dňa 14.12.2023 prerušil súdne konanie v predmetnej veci za účelom doručenia zmenového rozhodnutia navrhovateľovi, keďže v administratívnom spise sa nenachádzal dôkaz o jeho doručení. Po doručení zmenového rozhodnutia navrhovateľ podaním zo dňa 28.02.2024, doručeným správnemu súdu dňa 01.03.2024, žiadal o preskúmanie aj tohto zmenového rozhodnutia. Správny súd následne uznesením, č. k. BA-5Sd/92/2015-59 zo dňa 05.04.2024 návrh v časti o preskúmanie zmenového rozhodnutia vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo na správnom súde následne vedené pod sp. zn. 14Sa/8/2024. Správny súd konanie vo veci, vedenej pod sp. zn. 14Sa/8/2024 uznesením, č. k. 14Sa/8/2024-26 zo dňa 02.05.2024, zastavil a vec postúpil generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. 7. Generálny riaditeľ žalovanej zmenové rozhodnutie preskúmal a dňa 10.07.2024 vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „druhostupňové zmenové rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a zmenové rozhodnutie potvrdil. Voči druhostupňovému zmenovému rozhodnutiu podal
žalobca dňa 06.09.2024 správnu žalobu. Konanie o tejto žalobe bolo vedené na správnom súde pod sp. zn. 16Sas/34/2024 a správny súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 16Sas/34/2024-20 zo dňa 27.03.2025, ktorým druhostupňové zmenové rozhodnutie zrušil. V odôvodnení správny súd uviedol, že „18. Správny súd úvodom konštatuje, že nesprávny bol postup tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-5Sd/92/2015, ktorý podľa § 293dp ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. posúdil návrh na preskúmanie zmenového rozhodnutia správnym súdom ako odvolanie podané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2016 a postúpil ho žalovanej na rozhodnutie. V očiach konajúceho správneho súdu sa nejedná ani o odvolanie a ani o samostatný návrh na osobitný prieskum zákonnosti zmenového rozhodnutia, ale ide kvázi o rozšírenie pôvodného návrhu na preskúmanie primárneho rozhodnutia žalovanej z 23. júla 2015 o nároku a určení výšky starobného dôchodku žalobcu. Je nesporné, že vo veci týkajúcej sa nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho výšky začalo konanie na základe podaného opravného prostriedku ešte dňa 12. augusta 2015 a teda podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, a preto aj na zmenové rozhodnutie z 9. februára 2016 sa mal vzťahovať právny režim účinný do 30. júna 2016. Rozhodovacia prax kasačného súdu je dokonca taká, že v režime účinnom do 30. júna 2016 sa posudzujú všetky nadväzujúce rozhodnutia a to dokonca bez ohľadu na dátum ich vydania. Inými slovami, pokiaľ konanie o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, potom v takom režime treba posudzovať všetky nadväzujúce (spravidla zmenové) rozhodnutia žalovanej vydané v rámci tohto konania bez ohľadu na dátum ich vydania. 21. Možno teda uzavrieť, že ak konanie o opravnom prostriedku začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, potom v takom režime treba posudzovať všetky nadväzujúce rozhodnutia žalovanej vydané v rámci tohto konania bez ohľadu na dátum ich vydania (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/7/2018 zo 4. decembra 2018). 22. Po správnosti mal teda správny súd postupovať podľa ustanovenia § 293dp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016. Podľa § 219 a 220 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2016 preskúmava zákonnosť rozhodnutia o dôchodkových dávkach a teda aj predmetného zmenového rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky súd, v dôsledku čoho možno považovať napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa za vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Správny súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 191 ods. 1 písm. b) SSP zrušiť. 23. Správny súd nepristúpil k postupu podľa § 191 ods. 4 SSP, keďže žalovaná nie je oprávnená posudzovať zákonnosť zmenového rozhodnutia, ale si vec ponechal a bude o nej rozhodovať v zmysle vyššie uvedených záverov ako súčasť konania vedeného pod sp. zn. BA-5Sd/92/2015.“ 8. Po právoplatnosti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 16Sas/34/2024-20 zo dňa 27.03.2025, správny súd pokračoval v konaní vedenom pod sp. zn. BA-5Sd/92/2015, v ktorom preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.07.2015 v znení zmenového rozhodnutia zo dňa 09.02.2016. Správny súd v konaní pokračoval ďalším procesným úkonom, predvolaním účastníkov konania na pojednávanie, keďže nevzhliadol potrebu vydania osobitného uznesenia o pokračovaní v konaní, najmä s ohľadom na to, že v konaní pred jeho prerušením neplynuli žiadne lehoty, na plynutie ktorých by malo prerušenie vplyv. 9. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ 10. Nakoľko v predmetnej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní postupoval podľa ustanovení OSP. 11. Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 OSP „Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.“ 12. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 OSP „Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.“ 13. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP vo veci rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným na pojednávaní dňa 19.08.2025, ktorým napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil.
14. Podľa § 250l ods. 1 OSP „Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.“ 15. Podľa § 250q ods. 3 OSP „O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.“ 16. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11.09.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 17. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný včas (§ 250m ods. 2 OSP), oprávnenou osobou (§ 205m ods. 1 a 3 OSP) a je prípustný (§ 250l ods. 1 OSP, § 248 v spojení s § 250l ods. 2 OSP). 18. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach opravného prostriedku, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v spojení s § 244 ods. 2 a § 250i OSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal z odporkyňou predloženého dávkového spisu. 19. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. poskytuje zo starobného poistenia. 20. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 21. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období „Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“ 23. Podľa § 6a ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov „Osobe zárobkovo činnej v cudzine a osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového zabezpečenia.“ 24. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov „Účasť na dôchodkovom zabezpečení osoby zárobkovo činnej v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, sa hodnotí ako zamestnanie, ak za toto obdobie bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Druhá veta v odseku 4 platí rovnako. Ako zamestnanie sa hodnotí aj obdobie jedného roka spätne od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, ak toto poistné bolo zaplatené.“ 25. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia „Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka).“ 26. Podľa čl. 52 ods. 4 nariadenia „Ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII.“ 27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 342,50 EUR mesačne podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 (ďalej len „nariadenie“) v znení zmenového rozhodnutia. Riadne doručenie uvedených rozhodnutí navrhovateľovi nebolo medzi účastníkmi sporné.
28. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či je možné vylúčiť obdobie rokov 1991 až 2000, keď bol navrhovateľ dobrovoľne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca v zahraničí, z obdobia dôchodkového poistenia. 29. Z predloženého dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 10.07.2015 a žiadal jeho priznanie od 01.06.2015. Presný rozpis období dôchodkového poistenia, počet dní rozhodujúceho obdobia na výpočet dôchodku, sumy osobného a všeobecného vymeriavacieho základu a osobné mzdové body je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý tvorí prílohu preskúmavaného rozhodnutia. Z dôvodu, že v konaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok bolo zistené, že navrhovateľ okrem Slovenskej republiky pracoval aj na území Rakúskej republiky (v rokoch 1991 – 2000), bolo potrebné pri rozhodovaní o žiadosti o starobný dôchodok aplikovať aj nariadenie. Spôsob aplikácie nariadenia nebol v konaní namietaný. 30. Nárok na priznanie starobného dôchodku žiadateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/14/2018 zo dňa 26.02.2020). 31. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok v prípade navrhovateľa, má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 32. Keďže navrhovateľ sa narodil v roku 1953, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa XX.XX.XXXX. 33. Doba dôchodkového poistenia 15 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok je stanovená ako minimálna doba, po ktorú musí byť fyzická osoba dôchodkovo poistená, aby bola splnená jedna z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako (§ 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase). Zákon neumožňuje odporkyni svojvoľne vylúčiť z výpočtu sumy starobného dôchodku obdobia dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, a to ani na žiadosť žiadateľa o starobný dôchodok. Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažujú iba obdobia uvedené v § 60 zákona o sociálnom poistení. Za obdobie dôchodkového poistenia sa podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje aj obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za toto obdobie, okrem období uvedených v § 140 (vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom), bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení a ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. 34. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol v čase od 01.11.1990 do 31.12.2000 dobrovoľne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba pracujúca v zahraniční, pričom poistné na dôchodkové poistenie z tohto titulu bolo z jeho strany riadne zaplatené. O tejto skutočnosti svedčí aj evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za uvedené obdobie nachádzajúci sa v administratívnom spise. Odporkyňa teda správne zahrnula aj toto obdobie do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok. 35. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriacom prílohu napadnutého rozhodnutia, pričom úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 17,6655. 36. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, t. j. priemerný osobný mzdový bod je v prípade navrhovateľa 0,8262. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8593. Aktuálne dôchodkové hodnoty od roku 2015 stanovuje odporkyňa a zverejňuje ich najneskôr do 31.12. príslušného kalendárneho roka na svojom webovom sídle. Pre rok 2015 bola stanovená dôchodková hodnota na 10,6865. 37. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. bola stanovená podľa § 1 písm. c) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z., ktorým sa stanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 na sumu vo výške 5,20 EUR. 38. Navrhovateľ sa domnieva, že výpočet sumy starobného dôchodku podľa právneho predpisu platného a účinného v čase vzniku nároku na starobný dôchodok – zákona č. 461/2003 Z. z. viedol k určeniu
nižšieho starobného dôchodku, než aký by mu patril, ak by bol vypočítaný podľa právneho predpisu platného a účinného v čase, keď bol dobrovoľne dôchodkovo poistený. Správny súd uvádza, že do konca roka 2003 sa starobný dôchodok určoval z mesačného priemeru hrubého zárobku poistenca dosiahnutého v piatich najlepších z posledných desiatich rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok (§ 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.). Takto určené starobné dôchodky možno považovať sa značne nivelizované. Od roku 2004 dôchodkový systém viac zohľadňuje zásluhovosť a kľúčovým meradlom zásluhovosti je osobný mzdový bod, ktorý je určovaný ako podiel celkovej hrubej mzdy poistenca v danom kalendárnom roku a 12-násobku priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike. Po podaní žiadosti o starobný dôchodok je na základe osobných mzdových bodov vypočítaný priemerný osobný mzdový bod. Obdobie dôchodkového poistenia je, zjednodušene povedané, obdobím, v ktorom bol poistenec dôchodkovo poistený a zaplatil riadne poistné na dôchodkové poistenie. Podľa názoru správneho súdu sa navrhovateľ mýli, ak sa domnieva, že zákon, platný a účinný v čase splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok v jeho prípade, sankcionuje dlhšie obdobie poistenia pri výpočte starobného dôchodku. Práve naopak, pri výpočte obdobia poistenia sa berie do úvahy každý deň dôchodkového poistenia a na rozdiel od priemerného osobného mzdového bodu zákon neupravuje žiaden mechanizmus, ktorý by sankcionoval dlhé obdobie dôchodkového poistenia. 39. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že právny predpis, ktorý sa uplatnil na vznik a výpočet nároku na starobný dôchodok, je právne neprípustným spôsobom retroaktívny, správny súd tejto námietke nemôže prisvedčiť. Zjednodušene povedané, pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. V tejto veci však nemožno hovoriť o retroaktivite, ktorá by bola nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Nanajvýš ide o prípad tzv. nepravej retroaktivity, ústavne akceptovateľnej, kedy zákon uznáva skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona (tu určenie období, ktoré sú považované za obdobia dôchodkového poistenia v čase pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení), súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali, čo je prípad žalobcu. V čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. bol žalobca vo veku iba 50 rokov, t. j. nespĺňal podmienku veku pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa žiadneho z ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., nemohol účinne požiadať o starobný dôchodok, a preto tu ani nemožno hovoriť o nejakom už existujúcom právnom vzťahu, do ktorého by zákonodarca spätne vstupoval ústavne nekonformným spôsobom. Ustanovenia § 255 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase odporkyňa aplikovala na ňou ustálený skutkový stav správne. 40. Ustanovenie § 60 zákona o sociálnom poistení vymedzuje, čo sa rozumie na účel zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Skutočne získané obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 13 405 dní, t. j. na účely výpočtu starobného dôchodku 36,7261 rokov dôchodkového poistenia mal navrhovateľ zhodnotené odporkyňou ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok podľa evidencie odporkyne, ňou získanej a overenej počas konania o priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi. Odporkyňa zhodnotené obdobia dôchodkového poistenia v celkovom počte 13 405 dní uviedla v rozhodnutí z 23.07.2015, v zmenovom rozhodnutí z 09.02.2016 a v priložených osobných listoch dôchodkového poistenia, správne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že odporkyňa postupovala správne a obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľovi v počte 13 405 dní t. j. 36 rokov 265 dní určila v súlade s § 60 a § 65 zákona o sociálnom poistení, keďže rozdiel doby namietaný navrhovateľom musí byť zahrnutý do obdobia dôchodkového poistenia. Použitý koeficient obdobia dôchodkového poistenia 36,7261 pre výpočet sumy starobného dôchodku zodpovedá zákonu a rovnako aj určená suma starobného dôchodku ku dňu priznania starobného dôchodku, tzn. pred jeho zákonným zvýšením, v sume 337,30 EUR mesačne (súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8593 x 36,7261 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865). 41. Takto určená suma starobného dôchodku bola aj správne zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania starobného dôchodku o 5,20 EUR mesačne, teda o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. na sumu 342,50 EUR mesačne. 42. Ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už samo predmetom konania a nahradilo
v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O tomto novovydanom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom a pokiaľ ho mení, v spojení s ním, lebo sa týka takisto nároku vyplývajúceho zo spoločného základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Z pripojeného dávkového spisu odporkyne správny súd zistil, že odporkyňa v priebehu súdneho konania vydala zmenové rozhodnutie, ktorým vo veci tej istej žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok znova rozhodla a zmenila napadnuté rozhodnutie. Zmena spočívala iba doplnení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo však nemalo vplyv na záver, ku ktorému dospela odporkyňa už v napadnutom rozhodnutí, a preto aj zmenové rozhodnutie posúdil správny súd ako zákonné. 43. Pri výpočte sumy starobného dôchodku navrhovateľa správny súd nezistil pochybenie odporkyne, ktorá správne zistila obdobie dôchodkového poistenia, získané náhradné doby i výšku zárobkov, ktoré navrhovateľ dosiahol a tieto údaje v celosti preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo u navrhovateľa preukázané. Výpočet uvedený navrhovateľom v podanom opravnom prostriedku nezodpovedá právnej úprave, ktorá sa na jeho vec vzťahuje, ani skutkovému stavu zistenému v konaní o jeho žiadosti o starobný dôchodok. Ani po zohľadnení navrhovateľom uvedených skutočností (nezohľadnenie dôb dôchodkového poistenia v rokoch 1990 až 2000) nie sú hodnoty uvedené navrhovateľom pre výpočet starobného dôchodku korektné. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti však správny súd nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa zaoberať hodnotami uvádzanými navrhovateľom pre výpočet sumy starobného dôchodku. 44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.07.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 09.02.2016 o priznaní sumy starobného dôchodku navrhovateľovi je zákonné a vecne správne, preto ho podľa § 250q ods.3 OSP potvrdil. 45. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný. Správny súd nepriznal trovy konania ani úspešnej odporkyni z dôvodu, že je orgánom štátnej správy a v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu. Odporkyňa si nárok na náhradu trov v konaní ani neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).