Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9Sf/3/2024 0824100924 12. 12. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:0824100924.4
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Strong Future, s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 48 209 121, právne zastúpený: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 100953310/2024 zo dňa 21. marca 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 08.11.2024 a následne postúpenou Správnemu súdu v Bratislave ako správnemu súdu vecne a miestne príslušnému domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100953310/2024 zo dňa 21.03.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102663264/2023 zo dňa 25.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie december 2022, ktorá bola začatá dňa 20.03.2023. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 102 056809/2023 dňa 11.08.2023 (ďalej aj „protokol“). Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole boli žalobcovi doručené dňa 14.08.2023. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 21.850,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2022. Správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona o DPH, a to tým, že neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období z prijatých faktúr od Auto Palace Bratislava, s. r. o., keď nepreukázal účel použitia prijatého plnenia, z ktorých odpočítal daň na svoje podnikanie. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 28.03.2024 a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť.
3. Dňa 16.07.2024 žalobca doručil žalovanému podanie, ktorým podal podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku a § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Predmetné rozhodnutie žalovaného bolo preskúmané Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej aj „MF SR“ alebo „Ministerstvo financií SR“). MF SR v oznámení MF SR č. MF/014180/2024-77 zo dňa 13.09.2024 (ďalej len „oznámenie zo dňa 13.09.2024“) dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nenastal dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Oznámenie zo dňa 13.09.2024 bolo doručené žalobcovi dňa 13.09.2024. III. Priebeh konania pred správnym súdom 4. Dňa 08.11.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa zjavne domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj súvisiaceho rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. 5. Vo vzťahu k včasnosti podania správnej žaloby žalobca v žalobe uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k uplynutiu prekluzívnej dvojmesačnej lehoty podľa § 181 ods. 1 a 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), hoci napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 21.03.2024, pretože táto lehota sa nepočíta od okamihu doručenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.03.2024 ako odvolacieho orgánu voči Daňovému úradu Bratislava, ale od doručenia oznámenia Ministerstva financií SR zo dňa 13.09.2024. V tomto bode žalobca argumentoval tým, že striktný a reštriktívny výklad zákona vylučujúci aplikáciu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na dvojstupňové administratívne konanie v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov by bol v ostrom rozpore s právom žalobcu zvoliť si taký opravný prostriedok, ktorý je vzhľadom na meritum a povahu veci najvhodnejší - v tomto prípade je len rozhodnutím žalobcu, či podá voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu alebo mimoriadny opravný prostriedok. Podľa názoru žalobcu by bolo protiústavné, ak by mu zákon neumožňoval využiť oba opravné mechanizmy v takej časovej následnosti, aká je primeraná a nenútila ho podávať správnu žalobu, ktorá je finančne i časovo náročnejšia oproti rýchlejším a systém menej vysiľujúcim mimoriadnym opravným prostriedkom. Uvedené je nutné vyhodnotiť aj vo vzťahu k všeobecnej zásade, že zavinenie na vzniku sporu znáša žalobca, a teda nie je žiaduce, aby sám zákon manévroval daňový subjekt do pozície žalobcu, ak na ňu ešte nie je pripravený a nedisponuje dostatkom informácií, ktoré môže získať len v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Podľa názoru žalobcu § 7 SSP týkajúci sa povinnosti účastníka konania vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky je nutné vykladať extenzívne s poukazom na právo správcu dane ešte pred podaním žaloby sa relevantne vyjadriť ku všetkým podstatným výhradám k protokolu zo strany daňového subjektu. Uvedené je v daňovom konaní totiž možné len po využití mimoriadnych opravných prostriedkov. 6. Postupom podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 SSP Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 3Sf/54/2024-23 zo dňa 27.11.2024 postúpil vec Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako správnemu súdu vecne a miestne príslušnému na konanie v predmetnej veci. 7. Správny súd uznesením č. k. 9Sf/3/2024-28 zo dňa 25.02.2025 (ďalej len „uznesenie zo dňa 25.02.2025“), doručeným žalobcovi dňa 26.02.2025, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia zo dňa 25.02.2025 doplnil k žalobe (i) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy súlade s § 182 ods. 2 písm. c) SSP, (ii) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia v súlade s § 182 ods. 1 písm. d) SSP a (iii) v petite jednoznačne uviedol rozhodnutie, ktorého zrušenia sa domáha, teda číslo rozhodnutia a dátum vydania. Na uznesenie zo dňa 25.02.2025 žalobca nereagoval. 8. Následne správny súd uznesením č. k. 9Sf/3/2024-31 zo dňa 06.05.2025 (ďalej len „uznesenie zo dňa 06.05.2025“), doručeným dňa 15.05.2025 v žalobe označenému advokátskemu spoločenstvu JUDr. Roman Hojer, s. r. o., advokátska kancelária (žalobca k žalobe predložil len obyčajnú fotokópiu plnomocenstva udeleného tomuto advokátskemu spoločenstvu, pričom žaloba bola podpísaná len konateľom označeného advokátskeho spoločenstva (pozn. správneho súdu), vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia zo dňa 06.05.2025 doplnil k žalobe (i) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy súlade s § 182 ods. 2 písm. c) SSP, (ii) deň
oznámenia napadnutého rozhodnutia v súlade s § 182 ods. 1 písm. d) SSP a (iii) v petite jednoznačne uviedol rozhodnutie, ktorého zrušenia sa domáha, teda číslo rozhodnutia a dátum vydania. 9. Na uznesenie zo dňa 06.05.2025 žalobca reagoval podaním zo dňa 22.05.2025 označeným ako „Odpoveď na výzvu správneho súdu v Bratislave a doplnenie správnej žaloby zo dňa 14.11.2024“ (ďalej len „odpoveď“), ktorého prílohou bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane, napadnuté rozhodnutie žalovaného a dohoda o plnej moci udelená žalobcom ako splnomocniteľ splnomocnencovi - URBAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária spolu s osvedčovacou doložkou o vykonaní zaručenej konverzie. Pokiaľ ide o žalobný petit žalobca v odpovedi uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného spoločne s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. Vo vzťahu k požiadavke správneho súdu oznámiť deň oznámenia napadnutého rozhodnutia v súlade s § 182 ods. 1 písm. d) SSP žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 21.03.2024. Ďalej sa žalobca v odpovedi odvolal na podanú správnu žalobu a bližšie precizoval žalobné body týkajúce sa namietanej nezákonnosti postupu a vo veci vydaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane. 10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.07.2025 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako neprípustnú odmietol, eventuálne, ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k podmienkam podania žaloby žalovaný uviedol, že žalobca má podľa § 171 ods. 1 SSP podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje. Žalovaný mal za to, že preukázateľne došlo k uplynutiu prekluzívnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 a 4 SSP, a teda žaloba žalobcu bola podaná po lehote. Stanovisko žalobcu, že uplynutie prekluzívnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 a 4 SSP sa počíta od doručenia oznámenia MF SR zo dňa 13.09.2025, žalovaný označil za právne ničím nepodloženú špekuláciu zo strany žalobcu s cieľom zvrátiť právoplatne ukončené konanie prvostupňového a druhostupňového daňového orgánu, ktoré bolo navyše preskúmané aj Ministerstvom financií SR. V tomto bode žalovaný zároveň uviedol, že navyše správna žaloba žalobcu neobsahovala náležitosti správnej žaloby podľa § 182 SSP, konkrétne označenie napadnutého rozhodnutia. Poukazujúc na § 183 SSP žalovaný zastával názor, že doplnenie správnej žaloby bolo podané taktiež po zákonnej lehote, čo nemožno vnímať ako zákonný postup. 11. Vo vzťahu k opakovaným podnetom žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalovaný poukázal na požiadavku žalobcu zo dňa 16.07.2024, aby MF SR zrušilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo opätovne žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Na základe tohto podnetu žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného preskúmané MF SR, ktoré v oznámení zo dňa 13.09.2024 dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nenastal dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Žalobca opakovane dňa 12.03.2025 doručil žalovanému podanie, ktorým podal opäť podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku a § 65 Správneho poriadku. Ani opakovanému podnetu žalovaný nevyhovel, o čom bol žalobca dňa 02.04.2025 prostredníctvom právneho zástupcu oboznámený. Napriek uvedenému bol žalovanému dňa 23.05.2025 doručený ďalší podnet žalobcu (tretíkrát) na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ďalšiemu opakovanému podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania žalovaný nevyhovel a dňa 02.06.2025 uvedené oznámil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že uvedené konanie žalobcu - opakované podania podnetov na preskúmanie toho istého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vníma ako špekulatívne. 12. Žalobca v replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej správnej žalobe a na skutočnostiach a právnej argumentácii v nich uvedenej. Vo vzťahu k podmienkam žaloby uviedol, že pokiaľ by mimoodvolacie konanie bolo úspešné, výsledkom by bolo zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia správcu dane či žalovaného. V takom prípade by neexistoval predmet na podanie správnej žaloby, keďže pôvodné rozhodnutie by stratilo účinky. Nemožno preto stotožňovať plynutie lehoty na podanie správnej žaloby s okamihom právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, pokiaľ žalobca využil aj mimo odvolací opravný prostriedok. Podľa názoru žalobcu nie je možné pristúpiť k formalistickému výkladu dvojmesačnej lehoty pre podanie správnej žaloby. Správna žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa využitia posledného prostriedku nápravy rozhodnutia žalovaného,
mimo možnosti podania správnej žaloby. V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval tým, že lehota na podanie správnej žaloby začína plynúť až odo dňa doručenia posledného rozhodnutia, čo v tomto prípade predstavuje rozhodnutie o preskúmaní mimo odvolacieho konania, a teda oznámenie MF SR. Podľa žalobcu správna žaloba bola podaná včas, v zákonnej lehote podľa § 181 ods. 1 SSP, pretože bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia MF SR. Žalobca tvrdil, že výklad žalovaného by v praxi znamenal popretie zmyslu mimoodvolacieho konania a obmedzenie prístupu žalobcu k súdnemu prieskumu, pričom by viedol k situácii, že účastník, ktorý využije všetky zákonom stanovené opravné prostriedky, by bol paradoxne sankcionovaný stratou možnosti podať správnu žalobu, čo je v rozpore s princípom ochrany základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Prístup k súdu nemôže byť len formálny, ale musí byť aj účinný, čo znamená, že podmienky nesmú byť nastavené príliš prísne alebo formalisticky, aby sa tým prakticky zabránilo súdnemu prieskumu veci. Argumentácia žalovaného, že žalobca sa len snaží zvrátiť právoplatne ukončené konanie správnych orgánov, podľa názoru žalobcu neobstojí. V tomto bode žalobca uviedol, že len využil oprávnenia, ktoré mu zákon priznáva a domáha sa výlučne zákonného preskúmania rozhodnutia žalovaného súdom. V tomto bode súčasne vyjadril presvedčenie, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú nezákonné a je potrebné ich podrobiť riadnemu súdnemu prieskumu. 13. V doplnení repliky zo dňa 03.09.2025 žalobca zaujal podrobné stanovisko k vyjadreniu žalovaného. Zdôraznil, že by bolo absolútne nelogické, ak by podal podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia podľa § 77 Daňového poriadku a zároveň by podal správnu žalobu, čím by zaťažil dva orgány verejnej moci konaním o tej istej veci. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je časovo efektívnejšie ako správne súdne konanie, pričom obe konania môžu viesť k tým istým výsledkom, a preto je pochopiteľné, že žalobca prvotne podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a následne v zákonnej lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia MF SR správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žaloba neobsahovala náležitosti správnej žaloby. Bol presvedčený, že zo žalobného petitu bolo zrejmé, čoho sa domáha a samotné doplnenie žaloby ani nebolo potrebné, keďže obsahovala všetky náležitosti správnej žaloby. 14. Žalovaný možnosť podať dupliku nevyužil. 15. Dňa 26.11.2025 došlo k ukončeniu právneho zastúpenia žalobcu advokátskym spoločenstvom URBAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária. Dňa 01.12.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie advokáta JUDr. Michala Mudráka, ktorým oznámil prevzatie právneho zastúpenia žalobcu. Prílohou oznámenia zo dňa 01.12.2025 bolo plnomocenstvo spolu s osvedčovacou doložkou o vykonaní zaručenej konverzie. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 31 ods. 1 SSP konanie sa začína doručením návrhu súdu. 17. Podľa § 31 ods. 2 prvá veta SSP ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k), nazýva sa žalobou. 18. Podľa § 69 ods. 1 SSP lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. 19. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 21. Podľa § 171 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 181 (Lehota na podanie správnej žaloby) ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 23. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 24. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 25. Podstatou správneho súdnictva je teda ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 14/98). 26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/32/2014). 27. Súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám v rámci správneho súdnictva môže byť poskytnutá len spôsobom a za podmienok stanovených zákonom (SSP). 28. Predtým, než správny súd pristúpi k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verenej správy, musí skúmať, či sú na súdny prieskum splnené jeho procesné podmienky (§ 97 SSP). Ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky: „S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018). K procesným podmienkam možno zaradiť aj skúmanie (i) včasnosti podania správnej žaloby, (ii) existencie prekážky veci rozhodnutej a (iii) spôsobilého predmetu súdneho prieskumu. 29. Za oneskorenú je nutné považovať žalobu, ktorá bola podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie. Pri počítaní lehoty na podanie správnej žaloby sa postupuje podľa § 69 SSP, pričom platí, že v prípade dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, táto začína plynúť odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje. Predpokladom je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov (to neplatí, ak zákon riadne opravné prostriedky voči predmetnému rozhodnutiu nepripúšťa). Zároveň však platí, že v prípade zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby, jej zmeškanie nemožno odpustiť (§ 181 ods. 4 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby predstavuje neodstrániteľnú vadu súdneho konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP bez meritórneho rozhodnutia. 30. Správne súdne konanie je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. S uvedeným je potrebné spojiť aj lehotu na podanie správnej žaloby, pričom tento úkon je plne v dispozícii práve žalobcu. 31. Z obsahu súdneho spisu je bezrozporne zrejmé, že žalobca sa všeobecnou správnou žalobou (podľa § 177 ods. 1 SSP) domáha súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 100953310/2024 zo dňa 21.03.2024 (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane), a teda rozhodnutia, ktorým bola vec v daňovom konaní právoplatne rozhodnutá po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku. Žalobný petit nesmeroval voči písomnému oznámeniu MF SR zo dňa 13.09.2024 vydanému v mimo odvolacom konaní. Vychádzajúc z § 181 ods. 1 SSP musí byť pri tomto druhu konania (konanie o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy) žaloba podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak SSP alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vo vzťahu k skúmaniu včasnosti podanej správnej žaloby správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi (oznámené) doručené dňa 28.03.2024. Posledným dňom na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného bol pre žalobcu deň 28.05.2024. Lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby je procesnou lehotou s prekluzívnym charakterom, keďže jej zmeškanie nemožno odpustiť a jej márnym uplynutím stráca fyzická alebo právnická osoba právo na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správna žaloba žalobcu v predmetnej právnej veci bola súdu doručená dňa 08.11.2024. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca podal správnu žalobu až po márnom uplynutí lehoty na jej podanie. Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby pritom nemožno odpustiť (§ 181 ods. 4 SSP). 32. V kontexte súdenej veci správny súd považuje za podstatné zdôrazniť, že vybavenie podnetu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania (oznámenie MF SR zo dňa 13.09.2024) nie je predmetom konania v predmetnej právnej veci. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok slúžiaci a zabezpečujúci zákonnosť rozhodnutí orgánov oprávnených rozhodovať pri správe daní potom, čo tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Osobitosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je vyjadrená aj v § 77 ods. 4 Daňového poriadku, kedy po preskúmaní dotknutého rozhodnutia orgán príslušný na preskúmanie dospeje k záveru, že toto rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podlieha správnemu poplatku, na preskúmanie rozhodnutia nie je právny nárok, lehoty pre rozhodnutie neplynú (§ 65 ods. 5 Daňového poriadku) a samotné preskúmanie nemusí byť ukončené vydaním rozhodnutia, ale je možné ho ukončiť zaslaním písomného oznámenia o tom, že orgán príslušný na preskúmanie nezistil porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Na „pozitívne“ rozhodnutie v mimo odvolacom konaní nemá účastník konania, resp. podávateľ podnetu, právny nárok. Je potrebné ho posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva, na ktorého výkon nemajú účastníci administratívneho konania (ani iné subjekty) právny nárok (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/116/2015 zo dňa 25.1.2018, sp. zn. 8Sžf/75/2015 zo dňa 22.06.2017 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/95 zo dňa 05.10.1995). Ak správny orgán oznámením vyjadrí svoj zamietavý procesný postoj k dôvodom uplatneným v podnete tak, že nepripustí, aby vec bola znova prejednaná, zostáva pôvodné rozhodnutie právoplatné a sféra materiálnych práv a povinností daňového subjektu tým nie je dotknutá. Odhliadnuc od absencie formálnych náležitostí takéto oznámenie nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani by ním nemohli byť práva právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, keďže na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok, čiže takéto oznámenie nemožno považovať za rozhodnutie ani v tzv. materiálnom poňatí. 33. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci zistil podanie žaloby po zákonom určenej lehote. Plynutie lehoty na podanie správnej žaloby „nespočívalo“ v dôsledku toho, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného prebiehalo mimo odvolacie konanie. Zákon v jedinom prípade (§ 71 ods. 2 SSP) počíta aj so situáciou, keď lehota na podanie žaloby neplynie (spočíva). Stane sa tak vtedy, ak (budúci) žalobca z dôvodu jeho materiálnej núdze požiada pred podaním žaloby postupom podľa § 10 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta, čo však nebol prejednávaný prípad. 34. Podľa názoru správneho súdu ide o mylnú domnienku žalobcu nemajúcu oporu v zákone (SSP), že v danom prípade sa lehota na podanie správnej žaloby má posudzovať až od doručenia písomného oznámenia MF SR vydaného v mimo odvolacom konaní. Ako už správny súd uviedol v bode 28 tohto uznesenia, dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby začína plynúť odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje (v danom prípade ide o rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.03.2024, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa
28.03.2024). Zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva možnosť žalobcu spájať začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy s dňom oznámenia výsledku konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (v danom prípade s doručením písomného oznámenia vydaného v mimo odvolacom konaní) proti tomuto rozhodnutiu. 35. Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov, resp. správnych žalôb. 36. Na základe vyššie uvedeného správny súd postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP a žalobu žalobcu ako oneskorene podanú odmietol. 37. Záverom správny súd uvádza, že odmietnutie žaloby má charakter rozhodnutia, ktorým sa správne súdne konanie končí, pričom správny súd pri odmietnutí žaloby túto vecne neposudzuje. Vzhľadom na to, že nebola splnená jedna zo základných procesných podmienok na meritórne prejednanie správnej žaloby, a to včasnosť jej podania, nebolo možné zaoberať sa meritórnymi námietkami žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného v spojení prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP keďže žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).