Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 20SaZ/5/2025 0725101276 21. 11. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, , štátny príslušník Sýrska arabská republika (ďalej aj len Sýria) , naposledy bytom C. C., A. D., E. D., F. G. E. G. H., Slovenská republika zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., IČO: 17 316 014, Budyšínska 1,Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I. I.: J./XXXX-X zo dňa 06.08.2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, I. I.: J./XXXX-X zo dňa 06.08.2025, vo výroku 1/, ktorým žalovaný neudelil azyl žalobcovi: A. B., K. XX.XX.XXXX, občiansky preukaz F. I. XXXXXXXX, cudzinecký pas číslo L. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 24.03.2025, kedy bol žalobca vrátený na územie SR z dôvodu že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Žalobca je považovaný za štátneho príslušníka Sýrie. 2. Rozhodnutím I. I.: J./XXXX-X zo dňa 06.08.2025 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) žalovaný 1/ neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 3. Žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na to že žalobca odišiel zo Sýrie v auguste 2024 a po jeho odchode sa v decembri 2024 podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia v krajine pôvodu, prichádza v jeho prípade do úvahy posúdenie žiadosti o azyl ako utečenca „sur place“ 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, žalobca požiadal o udelenie azylu z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je nenastúpenie na povinnú vojenskú službu. Druhým dôvodom žiadosti žalobcu o udelenie azylu je jeho náboženská príslušnosť k alavitom. 5. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že po páde režimu M. C. v decembri 2024 bola v Sýrii zrušená povinná vojenská služba, považoval vyhýbanie sa nástupu na povinnú vojenskú službu, ktorá sa stala dobrovoľnou za neopodstatnený azylový dôvod. 6. K druhému dôvodu žiadosti žalobcu o azyl – príslušnosť žalobcu k náboženskej menšine alavitov a ich ohrozovanie zo strany neštátnych aktérov, žalovaný uviedol, že neštátny pôvodcovia môžu byť
pôvodcom prenasledovania ak štát a dotknuté subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 7. Žalovaný konštatoval že z dostupných informácií tvoria alaviti ako menšinová vetva šiítskeho islamu približne 10% obyvateľstva Sýrie a považujú sa za najväčšiu menšinovú skupinu v krajine. Patria do nej aj rodinný príslušníci a blízky okruh osôb bývalého prezidenta a jej členovia vyjadrili obavy, že sa stanú terčom útokov v dôsledku jeho zosadenia. Pro prevzatí moci islamistickou skupinou HTS, táto zdôraznila záväzok integrovať alavitov do správy Sýrie a zapojila sa do diskusií s miestnymi predstaviteľmi alavitov. Zodpovednosť za zločiny spáchané za prezidenta C. sa má vyvodzovať prostredníctvom formálneho súdneho systému. 8. Expert na sýrske bezpečnostné otázky poukázal na hlásené prípady sektárskeho zastrašovania a obťažovania zo strany bezpečnostných síl, niektorí alaviti v dotknutých regiónoch opisovali interakcie s úradmi ako zdvorilé a úctivé. Zdokumentované porušenia zrejme pramenili skôr z neprofesionálneho správania sa pri zatýkaní než z explicitného sektárskeho zamerania, pričom mnohé zo spáchaných trestných činov sa pripisujú gangom a civilistom bez väzby na prechodnú správu. K porušovania ľudských práv dochádza v kontexte nestabilnej bezpečnostnej situácie alebo bezpečnostného vákua , ako aj v reakcii na konkrétne incidenty ako napríklad keď bývalí bojovníci vládnych milícii koncom decembra 2024 napadli bezpečnostné sily vo vidieckych oblastiach Tartus. Ozbrojené sily následne začali protioperáciu, vrátane domových prehliadok, budovania kontrolných stanovíšť a prestreliek v obciach podozrivých z toho, že sa v nich nachádzajú bojovníci ako napr. v obci N. J., kde žilo mnoho bývalých bojovníkov vládnych milícií a vysokopostavený väzenský úradník obvinený z účasti na zabití stoviek väzňov. Začiatkom marca 2025 došlo k stretom medzi proasadovskými skupinami a bezpečnostnými silami v provinciách Lazikiaa Tartus, pri ktorých boli zabité stovky civilistov, väčšinou alavitov. Útoky však neboli cielené voči alavitom, ale jednalo sa o obrannú reakciu vládnych ozbrojených síl voči proasadovským skupinám. Amnesty Intersnational v správe o alavitoch z 03.04.2025 uviedla , že 6. marca 2025 ozbrojené skupiny napojené na bývalú vládu podnikli viacero koordinovaných útokov na bezpečnostné a vojenské objekty v pobrežných guvernorátoch Lazkia a Tartus. Ministerstvá vnútra a obrany v reakcii začali protiútok, čo viedlo k výraznej eskalácii násilia. Do 8. marca 2025 úrady získali späť kontrolu nad zasiahnutými oblasťami. 9. marca sa dočasný prezident zaviazal, že páchateľov zločinov bude brať na zodpovednosť, zriadil zisťovací výbor na vyšetrenie udalostí na pobreží a vytvoril vyšší výbor na udržanie občianskeho mieru. 9. Žalovaný skonštatoval že z pohovoru so žalobcom vyplynulo že pre svoje vierovyznanie nečelil v krajine pôvodu žiadnemu takému konaniu, ktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom. Nebolo preukázané , že by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, vykonávané, podporované, alebo trpené oficiálnymi sýrskymi orgánmi. V krajine pôvodu nemal nikdy žiadne problémy súvisiace s jeho náboženským vierovyznaním, a to aj napriek tomu, že pred prevratom za vlády M. C., ktorého rodina bola alavitská, bežní alaviti žili častokrát v chudobe a nedostatku rovnako, ako ostatní Sýrčania a alaviti, ktorí režim kritizovali boli rovnako potrestaní ako islamskí sunniti, kresťania či Kurdi. Po udalostiach z marca 2025 kedy došlo aj k napadnutiu rodiny žalobcu, sa vláda zaviazala vyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť. Dočasný prezident zdôraznil potrebu zachovať občiansky mier a varoval pred nebezpečenstvom prehlbovania sektárskych sporov. 10. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a predovšetkým jeho závery ohľadne politického systému v krajine pôvodu ktorý dáva možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušnými orgánmi a preukázania opaku resp. preukázania že štátne orgány systematicky odmietajú poskytnutie ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb. , pričom dospel k záveru, že aj napriek zložitej situácii Alavitov v Sýrii, nebolo preukázané, že by prechodná sýrska vláda systematicky odmietala poskytnúť im ochranu pred možnými neštátnymi aktérmi prenasledovania. Prechodná vláda vyhlásila , že menšiny budú chránené a sám žalobca uviedol, že nová vláda sa chová demokraticky, nie je moci žiadnej vlády na svete a ani v štátoch EÚ, ochrániť každého jedného občana najmú pred neočakávanými útokmi či v konfliktných situáciách. 11. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie
politických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle. Dôvody žiadosti žalobcu považoval preto za irelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle a to ja z pohľadu utečenca „sur place“ 12. Žalovaný poukázal na skutočnosť že usmernenie EUAA ku krajine Sýria z júna 2025 uvádza, že samotná skutočnosť, že je niekto alavita by za normálnych okolností neviedla k úrovni rizika potrebnej na stanovenie odôvodneného strachu z prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní, či existuje primeraná pravdepodobnosť, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu by sa mali zohľadniť okolnosti ovplyvňujúce riziko, ako napríklad výrazný opozičný post voči prechodnej správe alebo regionálne špecifiká. Žalobca počas pohovoru neuviedol žiadne výhrady voči súčasnej prechodnej vláde, vyjadril sa o nej ako o demokratickej. Súčasná vláda sa hlási k politike národnej jednoty a inklúzie, vrátane záruk rovnosti pred zákonom a slobody náboženského vierovyznania. Jej súčasťou sú aj predstavitelia menšín , vrátane alavitov. 13. Žalovaný skonštatoval, že u žalobcu nebola identifikovaná žiadna sociálna skupina v zmysle zákona o azyle, a preto ani neoblo možné uvažovať o možnom prenasledovaní z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. 14. K poskytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13a ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný uviedol, že nemôže s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by v prípade nedobrovoľného návratu žalobcu do krajiny pôvodu tento nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážne a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak ako to vyplýva z § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle a preto mu poskytol doplnkovú ochranu na území SR. II. Žaloba a vyjadrenie k nej. 15. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného proti je výrokom 1/ o neudelení azylu v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia vo výroku 1 a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. 16. Žalobca smeroval svoje námietky predovšetkým voči druhému dôvodu jeho žiadosti o azyl. Žalobca je alavit a je preto v krajine pôvodu bezprostredne ohrozený na živote zo strany militantných skupín. 17. Žalobca dňa 11.04.2025 pri vstupnom pohovore uviedol, že „ 03.03.2025 ozbrojenci podpálili náš rodný dom, napadli moju matku, zbili ju, zlomili jej rebrá a ruku, Potom sa moja matka s jej nevestou (švagrinou“ presťahovali k ujovi (maminmu bratovi). Môj brat F. vtedy nebol doma, ale od 03.03.2025 je nezvestný, nikomu z rodiny sa neozval a nikto nevie kde sa nachádza.“ 18. Od aprílovej výpovede žalobcu sa situácia jeho rodiny v Sýrii zmenila. Rodný dom, ktorý bol vypálený, militanti vykradli a vypálili po druhýkrát. M. F. bol zajatý skupinou militantov, ktorí ho po dobu troch mesiacov držali a mučili v opustenom dome v okolitej dedine. Podarilo sa mu s militantami dohodnúť na výkupnom, za prepustenie im dal svoje auto a úrodu. Samer bol po celý čas urážaný, bitý oceľovou tyčou a kopaný. Jeho zdravotný stav si vyžadoval okamžitú starostlivosť a hospitalizáciu, ale z obavy pred hrozbou rizík a stretnutia s osobami, ktoré nenávidia alavitov odmietol ísť do nemocnice. Za krátky čas bol F. unesený znovu a opät nikto nevie kde sa nachádza, v akom je stave ale či je vôbec ešte nažive . Dnes je však isté, že F. bol unesený kvôli jeho príslušnosti k alavitom a to militantnou skupinou zloženou z prevažnej väčšiny Sýrčanov a cudzincov . Tieto osoby boli oblečené ako príslušníci štátnych zložiek. 19. Žalobca predložil súdu videozáznamy ktoré podľa jeho tvrdení vypovedajú o aktuálnom prenasledovaní, mučení a vraždení alavitov. Tiež predložil video, ktoré vysvetľuje že aktuálny sýrsky prezident sa stretáva s tými, ktorí páchajú masakry na alavitoch, čo znamená, že aktivity neštátneho pôvodcu schvaľuje. 20. Militantné skupiny v Sýrii považujú alavitov za spojených s režimom M. C., ktorý sám patrí k alavitskej komunite, hoci veľká časť komunity je civilná a apolitická. Tento pohľad vedie k cieleným útokom na
celú skupinu. Radikálne islamistické skupiny používajú rétoriku o očistení krajiny od alavitov, čo má povahu genocídnej propagandy. Historicky sa občianska vojna v Sýrii zmenila na sektársky konflikt medzi rôznymi náboženskými a etnickými skupinami. Vyháňanie alebo zabíjanie alavitov umožňuje ozbrojeným frakciám kontrolovať strategické oblasti na pobreží a v okolí Latakie a Homsu. Kým doposiaľ boli cieľom militantných skupín len alaviti postupne sa do ich hľadáčika dostávajú aj drúzovia a kresťania. 21. Žalobca súhlasí so žalovaným že jeho žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany je potrebné vyhodnotiť ako žiadateľa „sur place“ nakoľko zo Sýrie odišiel v auguste 2024 a prevrat sa udial po jeho odchode, kedy sa podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia. 22. V rozpore s vyhodnotením jeho postavenia ako „sur place“ však žalovaný dôvodí, že žalobca v krajine pôvodu pre svoje vierovyznanie nečelil žiadnemu takému konaniu, ktoré by indikovalo prenasledovanie. 23. Žalovaný v prípade žiadateľa sur place nemôže smerovať svoju pozornosť na situáciu, ktorá panoval v Sýrii pred prevratom. Žiadne problémy žalobcu pred odchodom zo Sýrie sú bez významu, situácia sa zmenila v decembri 2024. Žalovaný mal situáciu posudzovať vzhľadom na informácie z ktorých vyplýva, že alaviti sú od pádu Asadovho režimu systematicky vyvražďovaní. 24. Vyhodnotenie žalovaného je nesprávnym právnym posúdením veci a súčasne je takéto vyhodnotenie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. 25. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca predovšetkým v skutočnosti, že žalovaný ignoroval základné kritériá zákona o azyle, ktoré stanovujú že prenasledovanie z dôvodu náboženskej príslušnosti alebo pre pôvod k určitej sociálnej skupine je dôvodom na udelenie azylu. Žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie, a to napriek tomu, že patrí do skupiny , ktorá je systematicky napádaná. Nie je potrebné aby žalobca bol osobne terčom prenasledovania, pokiaľ mu hrozí vážne riziko z dôvodu samotnej príslušnosti ku komunite. 26. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pretože neobsahuje jasné a konkrétne vysvetlenie z akého dôvodu nebol žalobcovi udelený azyl, hoci patrí k skupine, ktorá je systematicky prenasledovaná. Žalovaný neozrejmil aké skutkové okolnosti a právne úvahy ho viedli k záveru o neudelení azylu. Žalovaný sa nezaoberal ani posúdením či alavitov možno považovať za sociálnu skupinu, ktorá momentálne je v Sýrii prenasledovaná. Nevyhodnotil ani to, do akej mieri súčasná vláda dokáže poskytnúť alavitom ochranu pred neštátnym pôvodcom prenasledovania. 27. Rozpor skutkového stavu, z ktorého žalovaný vychádzal s obsahom spisu videl žalobca v konštatovaní, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie, čím je v priamom rozpore s obsahom spisu. 28. Žalobca poukázal na závery zo zabezpečených správ, z ktorých vyplýva, že v Sýrii pretrvávajú vážne obavy a o zaobchádzanie s alavitmi najmä v oblastiach Homs, Hama a v pobrežných provinciách. V meste Homs muži vo vojenských uniformách zriadili kontrolné stanovištia pri vstupoch do štvrtí obývaných alavitmi, kde sa uskutočňovalo sektárske profilovanie, pričom bolo zadržaných približne 1800 civilistov, prevažne alavitov. Po celej krajine sa zvýšilo násilie namierené proti danej komunite ale za jeden mesiac bolo hlásených 150 vrážd. . Extrémistické frakcie šírili výzvy k násiliu, vrátane videí propagujúcich masové útoky, zatiaľ čo ozbrojené skupiny v uniformách podobných HTS prepadli viac než 20 alavitských dedín vo vidieckej oblasti Hama, čo viedlo k vysídleniu, krádežiam a stratám na životoch. Po páde režimu sa objavilo ešte viac správ o únosoch, prenasledovaní a zabíjaní alavitov. Amnesty International vo svojej správe z 3.4.2025 uviedla, že milície napojené na súčasnú vládu úmyselne zabíjali alavitských civilistov v pobrežných mestách, zatiaľ čo OSN informovala o popravách vykonaných neidentifikovanými ozbrojenými skupinami, ktoré údajne podporovali bezpečnostné sily dočasných orgánov a zložky spojené s bývalou vládou. Nemecký spolkový úrad pre migráciu a utečencov 12.05.2025 oznámil, že útoky na osoby z dôvodu ich alavitského vierovyznania pokračujú, rovnako ako odvetné vraždy osôb údajne spolupracujúcich s Asadovou vládou. Saláfitisticko-džihádistická skupina F. C. C. považuje alavitov za odpadlíkov a podľa Sýrskej siete pre ľudské práva, bolo do januára 2025 v okresoch Homs a Hama zabitých najmenej 361 civilistov, pričom násilie na alavistkom obyvateľstve zostáva vysoké aj v iných častiach krajiny.
29. Obavy žalobcu z prenasledovanie sú v kontexte relevantných informácii o situácii v Sýrii opodstatnené, hroziace riziko jednoznačne dosahuje úroveň prenasledovania zasadne z náboženských dôvodov, z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine alavitov a aj z dôvod zastávania určitých politických názorov v podobe násilia vo všetkých podobách. 30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že druhým dôvodom žiadosti žalobcu o udelenie azylu je jeho náboženská príslušnosť k alavitom. Žalobca v správnej žalobe namieta, že jeho obavy z prenasledovania sú v kontexte relevantných informácií o situácii v krajine pôvodu opodstatnené, a teda hroziace riziko jednoznačne dosahuje úroveň prenasledovania, zásadne z náboženských dôvodov, z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine alavitov a v neposlednom rade aj z dôvodu zastávania určitých politických názorov. 31. V súvislosti so sociálnou skupinou, žalovaný súhlasí s vyjadrením žalobcu, že „Súdržnosť skupiny (príslušníci skupiny sa nemusia vzájomne poznať), ani preukázanie toho, že všetci členovia skupiny sú prenasledovaní, nie sú podmienkami identifikácie osôb ako určitej sociálnej skupiny.“, avšak považuje za potrebné doplniť, že uvedené platí, ak existuje charakteristika, ktorá odlišuje príslušníkov danej skupiny od ostatnej spoločnosti. Žalovaný je toho názoru, že práve tento prvok v prípade žalobcu absentuje. Na to, aby bola skupina v krajine pôvodu uznaná ako skupina s jednoznačnou identitou, musí byť vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti ako celku, čo nevyhnutne znamená, že toto vnímanie zastáva podstatná časť jednotlivcov, ktorí tvoria túto spoločnosť, a nie iba jednotliví páchatelia aktov, ktoré možno kvalifikovať ako akty prenasledovania v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodne ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených a doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie). Ak by to tak nebolo, takého činy by stačili na to, aby sa osoby, proti ktorým sú namierené, považovali za príslušníkov „určitej sociálnej skupiny“, Čo by túto podmienku zbavilo akéhokoľvek užitočného účinku.1 Prenasledovanie nemôže byť jedinou skutočnosťou, ktorá príslušníkov skupiny spája,2 a taktiež obava z prenasledovania musí byť z iných dôvodov, ako tie, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Námietku žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal posúdením, či alavitov možno považovať za sociálnu skupinu, ktorá je momentálne v Sýrii prenasledovaná považuje žalovaný preto za nedôvodnú. 32. Vzhľadom k tomu, že žalobca opustil Sýriu v auguste 2024 a po jeho odchode sa v decembri 2024, po páde režimu prezidenta M. C., podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia, žalovaný pristúpil k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca „sur place“. Žalobca v správnej žalobe vzniesol námietku, že žalovaný nemôže odôvodniť svoje rozhodnutie konštatovaním, že žalobca v krajine pôvodu nečelil konaniu, ktoré možno považovať za prenasledovanie a takéto konanie považuje za absolútne bezvýznamné. Žalovaný s uvedeným tvrdením nesúhlasí a námietku žalobcu považuje za neopodstatnenú. Žalovaný má za to, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal a dostatočne odôvodnil neudelenie azylu z dôvodu postavenia žalobcu ako utečenca „sur place“. Na strane 5 a 6 napadnutého rozhodnutia žalovaný, okrem skutočností ohľadom prenasledovania počas pobytu v krajine pôvodu, uvádza, že alaviti predstavujú cca 10 % obyvateľstva Sýrie, čím sa považujú za najväčšiu menšinovú skupinu v krajine. Ďalej uviedol vyjadrenia experta na sýrske bezpečnostné otázky O. P. a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke poskytovania ochrany zo strany štátu. Pre doplnenie žalovaný dodáva, že za ochranu žalobcu ako občana je teda v prvom rade zodpovedná krajina pôvodu, prostredníctvom armády, polície, súdov a ďalších orgánov, ktoré občanom poskytujú ochranu. Obavy z prenasledovania sú opodstatnené len vtedy, ak štát túto ochranu nemôže alebo nechce poskytnúť a keďže z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by o pomoc štátne orgány požiadal, nie sú splnené predpoklady na poskytnutie ochrany udelením azylu. Žalovaný sa nemôže stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu alebo v ňom nemá oporu. Žalovaný pri posudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie azylu vychádzal najmä z jeho výpovede, správ o krajine pôvodu a dokumentov, ktoré žalobca do konania predložil. Z vojenskej knižky predloženej žalobcom vyplýva, že v období od mája 2023 do augusta 2024 mu boli vydané tri povolenia na vycestovanie z krajiny pôvodu. Žalobca študoval na univerzite v Damašku, pričom 2 ročníky opakoval z dôvodu brannej povinnosti. Je veľmi pravdepodobné, že žalobca v Damašku plánoval ostať dlhodobejšie, nakoľko ako vyplýva z Potvrdenia o overení pozvania (príloha), žalobca v ňom uviedol trvalý pobyt na adrese Q. F. X, Q.. Správy o krajine pôvodu uvádzajú, že situácia v centrálnom Damašku je výrazne lepšia ako v regióne
Hamá. V zmysle uvedeného je možné konštatovať, že žalobca sa dlhší čas zdržiaval mimo svojho miesta narodenia a nemal problém so životom mimo tohto miesta. 33. Žalovaný konštatoval, že žalobca krajinu pôvodu neopustil bezprostredne po útoku na ich rodičovský dom, ale stihol si ešte vybaviť schengenské víza na obdobie od 01.08.2025 do 12.08.2025, pričom jeho príbuzní ostali naďalej žiť v tejto oblasti. Ako uvádzajú správy o krajine pôvodu, aj pred prevratom, za vlády prezidenta M. C., ktorého rodina bola alavitská, bežní alaviti žili častokrát v chudobe a nedostatku rovnako, ako ostatní Sýrčania, a alaviti, ktorí režim kritizovali boli rovnako potrestaní ako islamskí sunniti, kresťania, či Kurdi. Vyjadrenia žalobcu o ďalších dvoch únosoch brata žalobcu, ktorý bol nejaký čas nezvestný aj po útoku na rodičovský dom 03.03.2025, aj keď v čase incidentu nebol doma, považuje žalovaný za účelovú fabuláciu. Žalobca sa ďalej v správnej žalobe odvoláva na videozáznamy, ktoré však žalobca nemá k dispozícii. Neopodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania vyvracajú aj správy o krajine pôvodu, ktoré hovoria, že v pobrežných oblastiach boli hlásené cielené vraždy alavitov spojených s bývalou vládou, avšak žalovaný má za to, že žalobca sa počas pobytu v krajine pôvodu politicky neangažoval a nie je možné ho ani označiť ako osobu spojenú s bývalou vládou, naopak je možné konštatovať, že žalobca považuje novú vládu v Sýrii za demokratickú. Správy o krajine pôvodu tiež uvádzajú, že dochádzalo k masovému prepúšťaniu vo verejnom sektore, ktoré postihlo najmä alavitov, vrátane bývalých bezpečnostných dôstojníkov a ich rodín, z ktorých mnohí prišli aj o štátom poskytované bývanie. Žalobca počas pohovoru uviedol, že jeho sestra C. B. pracuje v obci C. C., okres Hamá ako zamestnanec v štátnej správe v podniku s názvom E. R.. Je preto veľmi nepravdepodobné, že ak by bol žalobca a jeho rodina ako alaviti prenasledovaní, tak žalobcova sestra by prišla o zamestnanie v štátnej správe. Na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle sú potrebné individuálne dôvody prenasledovania, čo v konaní o udelenie azylu v prípade žalobcu preukázané nebolo. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo z uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle, a to aj z pohľadu utečenca „sur place“. 34. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou v ktorej uviedol, že alaviti boli v Sýrii po stáročia až doposiaľ vnímaní ako odlišná skupina od väčšinovej spoločnosti. Sunnitská väčšina, ktorá tvorí približne dve tretiny obyvateľstva ich dlho považoval až heretikov či dokonca nemoslimov, pretože ich náboženstvo sa vyznačuje mystickými a synkretickými prvkami, ktoré sa odlišujú do sunnitského aj šíiitskeho islamu. Tradičné islamské právne školy ich niekedy označovali za odpadlíkov, čo vytváralo priestor pre ich diskrimináciu. Aj preto alaviti väčšinou žili izolovane , v hornatých oblastiach západnej Sýrie a po stáročia patrili k najchudobnejším vrstvám spoločnosti. Situácia sa začala meniť v 20. storočí. Skutočný zlom nastal v roku 1970 keď sa k moci dostal alavit Háfiz al-Asasd., alavit prestali byť náboženskou menšinou na okraji spoločnosti a stali sa symbolom vládnucej elity. Dnes sú alaviti v očiach väčšiny Sýrčanov iní historicky kvôli náboženským rozdielom a izolovanému životu. Žalobca poukázal na Arab opinion index Syria 2025 z ktorého vyplýva, že okolo 84-85% obyvateľov Sýrie tvrdí, že identita založená na vierovyznaní sa v spoločnosti vníma ako významná, ľudia sa definujú podľa sektár neho alebo náboženského príslušenstva a 83% ss nyskám že diskriminácia na základe náboženstva je v krajine rozšírená. 35. Žalobcu je potrebné vnímať ako utečenca sur place, neobstojí preto dôvodenie žalovaného že obavy z prenasledovania sú opodstatnené len vtedy, ak štát ochranu nemôže alebo nechce poskytnúť a žalobca štátne orgány o pomoc nepožiadal. Logicky sám za seba o ochranu žiadať nemohol keďže sa v krajine po prevrate nenachádzal. Po zmiznutí brata jeho rodina kontaktovala štátne orgány. 36. Štát nie je schopný ani ochotný poskytnúť alavitom ochranu pred prenasledovaním. Žalobca poukázal na skutočnosť, že víza mu boli udelené na obdobie od 01.08.2024 do 12.08.2024 a k útoku na rodný dom došlo 03.03.2025 teda až po siedmych mesiacoch, a dúfa že vo vyjadrení žalovaného išlo len o nepozornosť. Žalobca sa denne trápi kvôli situácia svojej rodiny, nepretržite vyvíja úsilie aby svojej rodine pomohol opustiť krajinu. 37. Žalobca uviedol, že situácia alavitov nie je lepšia ani v Damašku, kde v jeho severozápadnej časti, osídlenej hlavne alavitmi, ľudia opísali, že ozbrojená frakcia im prenasledovanie zintenzívnila. 38. Žalobca v rámci pohovoru uviedol, že jeho brat F. bol od podpálenie jeho rodného domu nezvestný, od vstupného pohovoru uplynul určitý čas a situácia nielen ohľadom jeho brata sa zmenila, práve nové skutočnosti motivovali žalobcu aby žiadal nariadenie pojednávania a mohol sa k novým informáciám náležite vyjadriť. Žalobca je presvedčený že v Sýrii po prevrate prebieha genocída alavitov.
39. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, v ktorej uviedol že trvá na svojom vyjadrení, že v prípade žalobcu nemôže ísť o prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Príslušnosť k náboženskej menšine nemôže byť znakom sociálnej skupiny, obava z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine musí byť z iných dôvodov, ako tie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 8 zákona o azyle. Tvrdenie, že v prípade alavitov ide o sociálnu skupinu, ktorá spĺňa všetky atribúty ustanovenia § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle sa žalobca snaží v replike podporiť odkazom na portál arabcenterdc.org, konkrétne na Arab opinion index Syria 2025, z ktorého podľa neho „vyplýva, že 84-85% obyvateľov Sýrie tvrdí, že identita založená na vierovyznaní/sektárnosti sa v spoločnosti vníma ako významná, že ľudia sa definujú podľa sektárneho alebo náboženského príslušenstva a 83% si myslí, že diskriminácia na základe sektárnosti/náboženstva je v krajine rozšírená.“ 1 . Žalovaný poznamenáva, že časť vety, konkrétne „83% si myslí, že diskriminácia na základe sektárnosti/náboženstva je v krajine rozšírená“ je v originálnom článku v minulom čase a tiež, že článok ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že „Hoci Sýrčania uznali existenciu sektárskej rétoriky, 66 percent respondentov uviedlo, že nevidia žiadny rozdiel v jednaní s ostatnými bez ohľadu na ich sektu alebo náboženstvo. Dvadsaťpäť percent respondentov uprednostňovalo jednanie s ľuďmi z rovnakej sekty (obrázok 4e). Sýrčania sa v pomere 66 až 78 percent zhodli na tom, že im nevadí, že ich susedia sú z iných náboženstiev, siekt a 1 Arab Opinion Index: Syrian Public Opinion Survey 2025 (arabcenterdc.org) etník, a že odmietajú všetky formy diskriminácie.“, ako aj na to, že: „Jasná väčšina Sýrčanov (79 až 81 percent) uviedla po páde režimu pozitívne emócie, ako je nádej, radosť/šťastie, bezpečie a úľavu.“. 40. Žalovaný súhlasí s vyjadrením žalobcu, že žalobca ako utečenec „sur place“ nemohol požiadať orgány Sýrie o ochranu, pretože sa po prevrate v krajine pôvodu nenachádzal. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že žalobca počas pohovoru uviedol, že rodičia a súrodenci mali problémy s ozbrojenými skupinami, ktoré bojovali proti vláde M. C., čo sa po páde jeho vlády podľa žalobcu zhoršilo. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, resp. jeho rodina mohli štátne orgány požiadať o pomoc, a to ešte pred pádom vlády M. C.. Žalovaný však posudzoval osobu žalobcu ako utečenca „sur place“, a preto nepovažoval toto vyjadrenie žalobcu ohľadom problému s ozbrojenými skupinami za rozhodujúce. Žalobca v replike ďalej namieta, že po zmiznutí brata jeho rodina kontaktovala štátne orgány, o čom sa žalobca, z nevysvetliteľných dôvodov, podrobnejšie vyjadrí až v rámci konania pred súdom. 41. Taktiež súhlasí s tvrdením žalobcu v replike, že žalovaný uviedol nesprávny dátum, v ktorom boli žalobcovi vydané víza, a preto neplatí tvrdenie žalovaného, že: „...žalobca krajinu pôvodu neopustil bezprostredne po útoku na ich rodičovský dom, ale stihol si ešte vybaviť schengenské víza na obdobie od 01.08.2025 do 12.,08.2025...“. Má za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie. Žalobca sa podľa svojho vyjadrenia od roku 2018 zdržiaval v Damašku a rodnú obec navštevoval len príležitostne. Príbuzní žalobcu ostali aj po útoku na ich dom žiť v tej istej obci, len sa presťahovali k strýkovi žalobcu, pričom brat žalobcu mal byť unesený až 3 krát, a teda logicky sa mu muselo podariť 2 krát od únoscov ujsť, čo podľa žalovaného vnáša do príbehu žalobcu pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. Žalobca počas pohovoru totižto uviedol, že s rodinou je v pravidelnom telefonickom kontakte, „Ale s bratom nie som v kontakte, lebo je nezvestný.“, pričom v správnej žalobe uviedol, že od apríla, kedy vypovedal v azylovom konaní sa situácia rodiny zmenila, opäť bol vypálený ich rodný dom a brat žalobcu mal byť zajatý skupinou militantov, ktorí ho údajne mučili a po dohode na výkupnom ho prepustili. Žalobca však v správnej žalobe neuviedol, akým spôsobom sa jeho bratovi podarilo ujsť po prvom únose. Na základe uvedeného má za to, že žalobca si svoj príbeh dotvára a účelovo prispôsobuje. Potvrdzuje to aj jeho vyjadrenie v replike, že jeho sestra bola kvôli svojmu náboženskému vierovyznaniu prepustená zo zamestnania. Žalovaný je toho názoru, že toto vyjadrenie žalobcu je iba účelová reakcia na konštatovanie žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že je „veľmi nepravdepodobné, že ak by bol žalobca a jeho rodina ako alaviti prenasledovaní, tak žalobcova sestra by prišla o zamestnanie v štátnej správe.“. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že jeho vyjadrenie k pobytu žalobcu v Damašku je v rovine konšpirácií. Žalobca podľa jeho slov v Damašku žil od roku 2018 až do jeho odchodu zo Sýrie, pričom do rodnej obce sa vracal iba príležitostne a v potvrdení o overení pozvania uviedol trvalý pobyt na adrese Q. F. X, Q.. Z týchto informácií je zrejmé, že žalobca mal v Damašku určité zázemie a s veľkou pravdepodobnosťou aj sociálne väzby. Správy o krajine pôvodu uvádzajú, že situáciu v centrálnom Damašku je výrazne lepšia ako v regióne Hamá. Žalobca sa toto tvrdenie snaží v replike vyvrátiť poukazom na článok z portálu B., ktorý má potvrdiť, že situácia alavitov nie je lepšia ani v Damašku. Článok, na ktorý žaloba poukázal opisuje situáciu v rurálnej oblasti Damašku a nie v centrálnom Damašku, kde žalobca študoval a zdržiaval sa. Správy o krajine pôvodu totižto vyhodnocujú a rozlišujú bezpečnostnú situáciu v Damašku ako takom a v jeho rurálnych oblastiach.
42. Žalovaný taktiež uviedol, že z nahrávok na USB kľúči nie je vôbec jasné kde, kedy a kto nahrávky urobil, ani či osoby na nahrávkach sú alaviti a video s prezidentom a jeho spolupracovníkom je prestrihnuté, a preto žiada správny súd, aby na takýto dôkaz neprihliadal. III. Relevantná právna úprava 43. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 44. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 45. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 46. Podľa § 13 ods. 1 a) a b) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 47. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 48. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. IV. Posúdenie veci správnym súdom 49. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výroku neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.
1/ ktorým
50. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výroku v bode 1 V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia ako aj skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c),d) a f) SSP. 51. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 21.11.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu. 52. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. 53. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dotazníku žiadateľa o azyl zo dňa 11.04.2025 žalobca uviedol, že o azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život z dôvodu nenastúpenia na povinnú vojenskú službu a dôvodu že je príslušníkom náboženskej menšiny Alavitov. , ktorá je ohrozovaná zo strany nedisciplinovaných militantných skupín ktoré Alavitov utláčajú. Aj keď nová vláda sa chová demokraticky, nevedia si poradiť s týmito skupinami a často pri sťažnostiach hovoria, že ich nevedia kontrolovať. Dňa 03.03.2025 príslušníci ozbrojených skupín podpálili jeho rodný dom, matku zbili, zlomili jej ruku a rebrá. Matka s nevestou a bratovou dcérou sa potom presťahovali k ujovi v obci Al abar. M. F. vtedy nebol doma je od 03.03.2025 nezvestný. Ako jediný dôvod vidí, pomstu týchto skupín voči Alavitom. Nevie či ho uniesli alebo sa niekde ukrýva. Výkupné nikto nežiadal, do 03.03.2025 sa brat neozval. Sťažovali sa u predstaviteľov novej vlády, ktorí sa i Alavitov snažia chrániť, ale často sú bezradní voči takýmto útokom. Tieto útoky sú časté a nevedia sa voči ním brániť. Nevedel uviesť názvy ozbrojených skupín ktoré ohrozujú Alavitov, ide prevažne o cudzincov, ktorí nepatria k novej vláde v Damasku. Ide prevažne o občanov tretích krajín nie o Sýrčanov. Bývalý režim boli Alaviti a oni považujú každého Alavita za nepriateľa. Informácie o útokoch ozbrojených skupín voči Alavitom v Sýrii má od príbuzných a známych, ktorí ostali v Sýrii žiť. 54. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, súd je však toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti po vykonanie vstupného hovoru nerozporné a konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z dôvodu náboženstva, pretože je príslušníkom náboženskej menšiny Alavitov, ktorá je ohrozovaná zo strany nedisciplinovaných militantných skupín ktoré Alavitov utláčajú. 55. Správny súd považuje za potrebné ozrejmiť, že príslušnosť k sociálnej skupine podľa zákona o azyle je potrebné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže byť cudzincovi udelená medzinárodná ochrana aj na základe obavy z prenasledovania z iných dôvodov než z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia či z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd. Pokiaľ však možno u žiadateľa, tak ako u žalobcu identifikovať riziko prenasledovania z dôvodu náboženstva podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, má byť posudzovaný z tohto dôvodu, a nie z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Z uvedeného dôvodu sú potom nadbytočné a v podstate aj nehospodárne akékoľvek ďalšie námietky a vyjadrenia smerujúce k objasneniu pojmu sociálnej skupiny a príslušnosti/ nepríslušnosti žalobcu k takto konštruovanej sociálnej skupine alavitov. 56. Žalovaný si zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. MU-ODZS-2025/000445-002 zo dňa 29.05.2025 ( ďalej aj len polytematická správa) v ktorej žiadal o zodpovedania otázok o 1/ najaktuálnejšej bezpečnostnej situácii v okolí mesta Hamá a v provincii Hamá, hodnotení miery neselektívneho násilia v danej oblasti zo strany EUAA prípadne iných relevantných zdrojov od začiatku roka 2025 2/ najaktuálnejšom odporúčaní a postoji EUAA a UNHCR pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu žiadateľov zo Sýrie 3/ dostupnosti informácií o trestnom stíhaní občanov Sýrie za nenastúpenie výkonu vojenskej služby 4/ súčasnom postavení Alavitov v Sýrii, problém akým čelia, prípadne obmedzeniam zo strany štátnych a neštátnych aktérov 5/ možnosť slobody pohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie u obyvateľov provincie Hamá 6/ zaobchádzaní s navrátilcami do krajiny pôvodu v provincii Hamá 7/ o dobrovoľných alebo nútených návrtoch občanov Sýrie z krajín EÚ 57. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie(jeho potencionalitu) svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou
výpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). 58. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym relevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí priamo voči žiadnemu zo skutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp. výpovedí nevymedzil. Žalovaný pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania na strane žalobcu bez toho aby skutočnosti ním uvádzané čo do dôveryhodnosti pri rozhodovaní spochybňoval. Spochybňovanie dôveryhodnosti jeho tvrdení resp. ich účelovosti v priebehu správneho súdneho prieskumu tak nie je na mieste. 59. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa, ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej nemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že by táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala. 60. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013). 61. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. 62. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť dôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o medzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím politickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor k žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z hľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude reflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho pôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil s jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič nemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022). 63. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.
64. Upriamiť pozornosť však treba predovšetkým na skutočnosť že u žalobcu sa bez pochybností vzhľadom na okolnosti prípadu jedná o prípad žiadateľa, utečenca „sur place“ 65. Definíciou utečenca „sur place“ sa v minulosti zaoberal vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR, keď v rozsudku sp. zn. 1Sža 5/2007 zo dňa 30.11.2007 uviedol: ... „o žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti.“ 66. Taktiež k inštitútu utečenca sur place sa v minulosti vyjadril aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku z 29. 1. 2002, č. 5 A 746/2000 - 31, v ktorom vyslovil, že: „Utečencom na mieste („sur place“) je osoba, u ktorej obava z prenasledovania v štáte, ktorého štátne občianstvo má, vznikne až v čase jej pobytu na území cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v štáte jej štátneho občianstva, alebo v dôsledku verejných aktivít tejto osoby vyvíjaných až v cudzom štáte proti vládnucemu režimu domovského štátu. To, či sa cudzí štátny príslušník v cudzom štáte, v ktorom sa zdržiava, stane utečencom na mieste, prislúcha nesporne posudzovať štátu, kde sa osoba priznania takého postavenia prvýkrát dovolá, a spravidla ako v tomto prípade ide o cudziu krajinu, kde sa osoba zdržiava v dobe, keď takáto situácia (zmena režimu v jeho domovskom štáte) nastala, popr. kde cudzí štátny občan politické aktivity vyvíjal.“ 67. Na uvedenú definíciu odkazuje vo svojej judikatúre aj Najvyšší správny súd Českej republiky (napr. v rozsudku č. j. 8 Azs 37/2008 - 80 z 30.12.2008, č. j. 2 Azs 154/2005 - 53 zo 4. 5. 2006, č. j. 1 Azs 10/2016 - 26 z 29. 3. 2016). Správny súd dodáva, že pod pojmom „utečenec sur place“ býva obvykle vnímaná taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti a je tak vystavená riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu. 68. A nakoniec a predovšetkým aj samotný Najvyšší správny súd SR skonštatoval, že „Pod pojmom „utečenec sur place“ / utečenec na mieste sa obvykle rozumie taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti. Cudzinec teda bude v esenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných ľudských práv a slobôd mimo svojej vlasti vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 1/2023 z 30. marca 2023) 69. Z pohľadu správneho súdu teda žalobca jednoznačne pri jeho posudzovaní pod pojem žiadateľa „sur place“ spadá, nakoľko až po jeho odchode z krajiny pôvodu v auguste 2024 došlo v decembri 2024 a následne v krajine pôvodu k udalostiam zahŕnajúcich alavitov, ktoré možno kvalifikovať ako okolnosti novo vzniknuté v čase jeho neprítomnosti. V takom prípade ale treba upriamiť pozornosť žalovaného a zdôrazniť že každý prípad rozhodovania o udelení medzináronoprávnej ochrany je vo svojej podstate prospektívnym rozhodovaním, keďže preskúmanie udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je postavené na potencialite prenasledovania v budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu. Uvedená potencionalita prenasledovania vystupuje do popredia o to viac pri žiadateľovi „sur place“ ktorý už z povahy veci prenesledovaniu nečelil v čase jeho prítomnosti v krajine pôvodu(pred jeho odchodom – prenasledovanie alebo hrozba nebola ani dôvodom jeho odchodu), potencionalita jeho prenasledovania je založená výhradne na skutočnostiach ktoré nastali v krajne pôvodu po jeho odchode. 70. Vzhľadom na uvedené potom nemôže pri prospektívnom rozhodovaní a skúmaní dôvodov prenasledovania u žiadateľa do „sur place“ hrať žiadnu rolu skutočnosť, že v čase jeho prítomnosti v krajine pôvodu žiadateľ žiadnemu konaniu ktoré by vykazovalo známky prenasledovania nečelil. 71. Vnútorne rozporné a teda nedostatočne odôvodnené a tým pádom aj nepreskúmateľné sa správnemu súdu preto javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ktorý na jednej strane konštatuje, že u žalobcu prichádza do úvahy posúdenie jeho žiadosti o azyl ako žiadateľa „sur place“ ( po odchode žalobcu v auguste došlo v decembri 2024 k zmene bezpečnostno-politickej situácie v krajine pôvodu) na strane druhej však konštatuje že žalobca pre vierovyznanie nečelil v krajine pôvodu žiadnemu konaniu, ktoré by mu spôsobovalo porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, že by voči žalobcovi bolo vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce mu ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, ktoré by bolo vykonávané, podporované alebo trpené
oficiálnymi sýrskymi orgánmi. Žalovaný dokonca argumentuje že pred prevratom žalobca nemal žalobca žiadne problémy v súvislosti s jeho náboženským vierovyznaním a to aj napriek postaveniu niektorých alavitov rovnako pred prevratom. 72. Žalovaný tak pomerne značnú časť odôvodnenia ne/potencionality prenasledovania žalobcu venuje skutočnostiam resp. postaveniu žalobcu pred prevratom resp. pred jeho odchodom z krajiny pôvodu, aj keď uvedené skutočnosti sú pre posúdenie žalobcovej žiadosti ako žiadateľa „sur place“ irelevantné. 73. Podľa názoru správneho súdu v prípade postavenia žalobcu ako utečenca „sur place“ sa mal žalovaný podrobne zaoberať uvedenými skutočnosťami (či alaviti pre vierovyznanie nečelia v krajine pôvodu konaniu, ktoré by im spôsobovalo porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych opatrení, ktoré by ich postihovali podobným spôsobom, že by voči alavitom bolo vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak, ktoré by bolo vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi sýrskymi orgánmi.)vo vzťahu k alavitom avšak predovšetkým v čase jeho rozhodovania a následne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu individuálne posudzovať potencionalitu prenasledovania žalobcu, ako alavita v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. 74. Taktiež nie je možné vzhľadom na postavenie žalobcu ako žiadteľa „sur place“ mu vyčítať že netvrdil alebo dokonca nepreukázal, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi neštátneho subjektu. Skutočnosti v krajine pôvodu nastali až po odchode žalobcu z krajiny pôvodu, je logické že osobne žiadnemu útoku do dnešného dňa čeliť nemusel, z čoho vyplýva aj záver že nemohol sám osobne žiadať štátnu moc o ochranu resp. že by vôbec mohlo dôjsť k situáciu že jemu ako jednotlivcovi bolo poskytnutie takejto ochrany odopreté. V danom prípade preto odkazy žalovaného na rozhodovaciu prax NS SR (8Sža/4/2009 – obavy pred veriteľmi a trestním stíhaním vo Vietname a 1Sža/45/2011 – obavy pred prenasledovaním členmi politickej strany z dôvodu členstva otca v inej politickej strane ) nie sú náležité keďže uvedené prípady sa venujú výrazne skutkovo odlišným obavám žiadateľov z prenasledovania, a predovšetkým nejde o žiadateľov „sur place“. 75. Úlohou žalovaného preto v ďalšom konaní bude zamerať sa aj na posúdenie otázky či je alavitom v krajine pôvodu poskytovaná ochrana pred útokmi, resp. či nie je odopieraná a či je súčasná vláda v krajine pôvodu schopná poskytnúť alavitom v krajine systematickú ochranu pred neštátnymi pôvodcami útokov, s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné vyhlásenia vysokých štátnych predstaviteľov, v ktorých sa zaväzujú vyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť sami o sebe nemôžu viesť k takýmto záverom. 76. Žalovaný je predovšetkým povinný riadne vykonať dokazovanie a následne dať odpoveď na legitímnu otázku, či náboženské vyznanie žalobcu – Alavit vedie v súčasnosti k záveru, že, žalobca by mohol byť ohrození prenasledovaním, či v krajine pôvodu nehrozí, že Alaviti sú predmetom útokov zo strany štátnych či neštátnych subjektov – príslušníkov náboženských a militantných skupín a súčasne, či sú štátne orgány schopné poskytnúť efektívnu ochranu pred prípadnými útokmi, prenasledovaním a inými hrozbami. 77. Správny súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS 103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. 78. Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.
79. Súd považuje za potrebné opakovane poukázať aj na skutočnosť, že posudzovanie odôvodnenosti strachu z prenasledovania má prospektívnu povahu, a pre preto potrebné skúmať potencionalitu prenasledovania v budúcnosti, po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu. Pri čom sa využíva štandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba hypotetická. K naplneniu takéhoto štandardu môže postačovať už existencia nižšej než 50%tnej pravdepodobnosti, že žiadateľ bude prenasledovaný. [napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 26. 3. 2008, č. j. 2 Azs 71/2006-82, zo dňa 13. 8. 2010, č. j. 4 Azs 11/2010-112, a zo dňa 31. 5. 2017, č. j. 5 Azs 62/2016-87; EASO: Qualification for international protection (Directive 2011/95/EU) - A Judicial Analysis, 2016, str. 82-83] Bude povinnosťou žalovaného v ďalšom priebehu konania uvedený štandard zohľadniť a jasne sa vyjadriť či k jeho naplneniu došlo alebo nie ( s uvedením dôvodov v prípade akéhokoľvek záveru, nakoľko v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie v uvedenom smere absentuje). 80. Správny orgán teda vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. 81. Je povinnosťou žalovaného v zmysle § 19 ods. 8 zákona o azyle zabezpečiť, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl. Zároveň je povinnosťou žalovaného zohľadniť všetky skutočnosti za účelom zistenia stavu veci a zasadiť vyjadrenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu do kontextu správ o krajine pôvodu. 82. Žalovaný ako podklad pre rozhodnutie zabezpečil polytematickú správu o krajine pôvodu vypracovanú príslušným odborom samotného žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 28.02.2008 vo veci Saadi proti Taliansku, č. sťažnosti 37201/06, v ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť informácií o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správ, serióznosť vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené aj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého senátu rozsudkom zo dňa 17.07.2008 vo veci NA. proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07, v ktorom uviedol, že pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť, spoľahlivosť a objektívnosť autora správy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou je pôvodca správy schopný získavať informácie priamo na mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá viacero správ, je potrebné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo uvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby vážneho bezprávia. Relevancia a váha správy je závislá na tom, do akej miery sa priamo venuje priamo otázkam posudzovaným v danom konaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs 105/2008). 83. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popisuje niektoré z útokov vyplývajúce zo zabezpečenej správy, sektárske násilie, ktoré v podstate považuje za preukázané, s tým že tieto ako keby sa snažil bagatelizovať vysvetleniami experta na bezpečnostné otázky, podľa ktorého tieto útoky mali prameniť skôr z neprofesionálneho správania pri zatýkaní resp. z jeho poznámok, o tom že niektorí civilisti kontakty s úradmi opísali ako úctivé a zdvorilé. Žalovaný však žiadnym spôsobom nevyhodnotil, prečo by práve vyjadrenia a názory na dôvody útokov bezpečnostného experta mali mať vyššiu relevanciu a váhu ako iné v polytématickej správe sa nachádzajúce správy a zistenia o krajine pôvodu. 84. Polytematická Správa čerpala v časti týkajúcom sa postavenia Alavitov v Sýrii a otázkam či čelia nejakým problémom, prípadne obmedzeniam zo strany štátnych alebo neštátnych aktérov z viacerých zdrojov. Správny súd uvádza, že užitočnosť a autorita každého použitého zdroja závisí na otázke, ktorá má byť zodpovedaná, každý zdroj by mal byť posudzovaný samostatne a závery o spoľahlivosti zdroja by mali byť vyvodené až po dôkladnom vyhodnotení zdroja.
85. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným, ako jediný podkladový materiál obsahujúci informácie o krajine pôvodu žalobcu a postavení Alavitov konštatuje napr. že v meste HOMs a samotnom guvernoráte bolo zadržaných najmenej 1800 osôb, prevažne alavitov, v celej krajine sa zvýšilo násilie namierené proti alavitom, pričom bolo hlásených 150 vrážd. Neznáme extrémistické frakcie zvýšili obavy šírením výziev na násilie voči alavitom, v pobrežných regiónoch boli hlásené cielené vraždy alavitov spojených s bývalou vládou, zatiaľ čo ozbrojené skupiny vo vojenských uniformách podobných uniformám HTS prepadli viac ako 20 alavitských dedín vo vidieckej oblasti Hamá, čo spôsobilo vysídlenie, krádeže a obete na životoch. Po Asadovom páde pribúdali správy o prenasledovaní, únosoch a zabíjaní alavitov. Koncom januára skupiny ozbrojencov útočili na civilistov a zabíjali ich z politických a sektárskych dôvodov, najmä v komunitách s prevažne alavitským a šiitskym obyvateľstvom došlo k prudkej eskalácii zneužívania , trestných činov a mimosúdnych popráv civilistov. Ozbrojenci strieľali a zabíjali civilistov v dedine, ktorú obývajú prevažne alaviti. Ďalšie útoky boli hlásené začiatkom februára. Začiatkom marca došlo k stretom medzi proasadovskými skupinami a bezpečnostnými silami, pri ktorých boli zabité stovky civilistov väčšinou alavitov – išlo o popravy bez súdu. 86. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným tak poskytuje množstvo podkladov o situácii Alavitov nedáva však žiadnu odpoveď na otázku, či štát účinným spôsobom dokáže chrániť alavitov pred útokmi, ktorých sa dopúšťajú jeho neštátni pôvodcovia na území Sýrie, ani aká je úroveň dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. 87. Zo zabezpečenej Polytematickej správy vyplýva, záver o množstve rôznorodých útokov voči Alavitom, ako už súd uviedol v súvislosti so všetkými útokmi ako celkom, správny súd považuje za nedostatočne zistenú aj skutočnosť, či je Sýrii dostatočne poskytovaná účinná ochrana obetiam takýchto útokov a to na celom území, , a či majú obyvatelia Sýrie v postavení obdobnom postaveniu žalobcu, reálny prístup k tejto ochrane. V prípade zisťovania účinnosti a dostupnosti ochrany je potrebné skúmať nielen to, aká je všeobecná situácia v krajine pôvodu žalobcu, ale tiež prípadný podiel štátu na hrozbe vážnej ujmy a mieru vplyvu pôvodcov vážneho bezprávia na štátne orgány. Je tiež podstatné posúdiť, či štát umožňuje a realizuje právny postih vážnej ujmy (nie len deklaratívne vyhlasuje, že tak učiní), najmä v kontexte zistení vyplývajúcich zo správ o útokoch voči Alavitom. 88. Po riadnom doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu bude úlohou žalovaného posúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom podstatné bude zameranie sa na okolnosti novo vzniknuté v krajine pôvodu žalobcu v čase jeho neprítomnosti v spojení s jeho postavením v krajine pôvodu pred odchodom – postavenie alavitov, útoky, zabíjanie, únosy, každodenný život alavitov ako náboženskej skupiny (nezamienať so skupinou sociálnou), žalovaný predovšetkým zabezpečí informácie o schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom a stým spojené obavy z prenasledovania, pričom na pamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná o prípad prospektívneho rozhodovania t.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná predovšetkým možnosť budúceho prenasledovania. 89. Podľa názoru súdu keďže si žalovaný nezabezpečil dostatočné informácie o situácii v krajine pôvodu vo vzťahu k obsahu žalobcovej žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu nemohol z ohľadom na nedostatok zistení ohľadom schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom riadne vyhodnotiť hrozbu prenasledovania. 90. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo "v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu" ("benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015). S ohľadom na situáciu Alavitov v Sýrii nebolo možné vylúčiť, že obavy žalobcu z prenasledovania sú opodstatnené
a z tohto pohľadu sa javí ako nedostatočne odôvodnený záver žalovaného, že je vylúčené, aby bol žalobca považovaný za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle. 91. Záver žalovaného, že nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR, posúdil preto správny súd ako nepresvedčivý. 92. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že usmernenie EUAA ku krajine Sýria z júna 2025 uvádza, že samotná skutočnosť, že je niekto alavita by za normálnych okolností neviedla k úrovni rizika potrebnej na stanovenie odôvodneného strachu z prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní, či existuje primeraná pravdepodobnosť, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu by sa mali zohľadniť okolnosti ovplyvňujúce riziko, ako napríklad výrazný opozičný post voči prechodnej správe alebo regionálne špecifiká. Uvedené usmernenie – príručka z júna 2025 nie je súčasťou administratívneho spisu a predmetná skutočnosť nevyplýva ani zo zabezpečenej Polytématickej správy, správny súd preto konštatuje že uvedené zistenie žalovaného nemá podklad v administratívnom spise. Je nevyhnutné aby písomné podklady na ktoré sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva, boli minimálne v dotknutých častiach súčasťou administratívneho spisu resp. aby správny orgán označil z ktorej časti rozsiahleho 274 stranového dokumentu(zverejneného na stránke EUAA v anglickom jazyku ale nenachádzajúceho sa v administratívnom spise) správny orgán svoj skutkový záver vyvodil. 93. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný si v konaní nezaobstaral dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil situáciu v krajine pôvodu, čím porušil ustanovenia § 32 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku (s poukazom na s § 52 zákona o azyle) a informácie o krajine pôvodu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil. 94. Žalovaný sa nevysporiadal riadne s otázkou, či skutočne nie sú naplnené zákonné predpoklady pre udelenie azylu sčasti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a sčasti pre nesprávne vyhodnotenie podkladov obsahujúcich informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú. 95. Správny súd považuje za potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní okrem iného zameral aj na konkrétne spôsoby ochrany poskytované štátnymi orgánmi alavitom resp. či je im vôbec takáto ochrana poskytovaná prípadne či, a ak áno prečo k odopretiu takejto ochrany dochádza. Žalovaný si zabezpečí novú správu o krajine pôvodu, prihliadne na všetky a vyhodnotí aj novozistené skutočnosti, pričom na zreteľ bude brať prospektívnosť rozhodovania o žalobcovi ako žiadateľovi „sur place“. Postavenie Alavitov v krajine pôvodu je potrebné vyhodnotiť citlivo a s prihliadnutím na všetky hrozby, ktorým príslušníci daného náboženstva pred a v čase rozhodovania správneho orgánu čelili a čelia. 96. Správny súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na žalobcom tvrdenú a po výsluchu pred žalovaným stále v čase meniacu situáciu žalobcovej rodiny, bude nevyhnutné žalobcu k uvedeným skutočnostiam vyslúchnuť a tieto vyhodnotiť v kontexte všetkých zistených skutočností. Všetky zistenia bude následne potrebné vyhodnotiť komplexne aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti žalobcovho strachu z prenasledovania. 97. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou situácie v krajine pôvodu predovšetkým z ohľadom na dôvody žiadosti žalobcu o azyl, za týmto účelom si zabezpečí relevantné informácie a správy, doplní dokazovanie aj vo vzťahu k vyvíjajúcej sa situácii rodiny žalobcu v krajine pôvodu (minimálne doplnením výsluchu žalobcu a vyhodnotením obsahu predložených záznamov). 98. Vzhľadom na dôvody vedúce správny súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, tento nevykonal dokazovanie obrazovo-zvukovými záznamami predloženými žalobcom súdu spolu so žalobou, v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného sa zaoberať ich obsahom a tento vyhodnotiť, podľa okolnosti ak to uzná za vhodné doplniť aj vo vzťahu obsahu uvedených záznamov dokazovanie. 99. Po doplnení aktuálnych informácií o krajine pôvodu aj z iných zdrojov ale predovšetkým vo vzťahu k dôvodom uvádzaných žalobcom v žiadosti, vrátane zistenia štandardu dodržiavania ochrany základných ľudských práv a slobôd v krajine pôvodu, a po ich vyhodnotení v súvislosti s ďalšími zistenými
skutočnosťami a individuálne vo vzťahu k žalobcovi, opätovne posúdi, či azylový príbeh žalobcu vo svetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu neoprávňuje žalobcu na udelenie azylu. 100. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie v časti vo výroku 1/ , ktorými žalovaný neudelil azyl podľa § 191 ods. 1 písm. d ) e) a f) v spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 101. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.