{"guid": "3ac15c78-ddde-4aa3-a8ae-aa6bccf212a4:9dacb75d-cba9-4c0c-9e48-12f9b0922ef4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2", "spisova_znacka": "20SaZ/5/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20SaZ/5/2025 z 21. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. novembra 2025, sp. zn. 20SaZ/5/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2", "identifikacne_cislo": "0725101276", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2025-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2d", "nazov": "§ 2d zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2f", "nazov": "§ 2f zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8a,b", "nazov": "§ 8a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8a,b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32", "nazov": "§ 32 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2d", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2f", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-52", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9dacb75d-cba9-4c0c-9e48-12f9b0922ef4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20SaZ/5/2025\n0725101276\n21. 11. 2025\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725101276.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, , štátny príslušník Sýrska arabská republika (ďalej aj len Sýria) , naposledy bytom C. C.,\nA. D., E. D., F. G. E. G. H., Slovenská republika zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., IČO: 17\n316 014, Budyšínska 1,Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I. I.: J./XXXX-X zo\ndňa 06.08.2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nMigračného úradu, I. I.: J./XXXX-X zo dňa 06.08.2025, vo výroku 1/, ktorým žalovaný neudelil azyl\nžalobcovi: A. B., K. XX.XX.XXXX, občiansky preukaz F. I. XXXXXXXX, cudzinecký pas číslo L. a vec v\nr a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 24.03.2025, kedy bol žalobca vrátený na územie SR z dôvodu\nže na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Žalobca je považovaný za štátneho príslušníka Sýrie.\n2. Rozhodnutím I. I.: J./XXXX-X zo dňa 06.08.2025 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) žalovaný 1/\nneudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ poskytol žalobcovi doplnkovú\nochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia.\n3. Žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na to že žalobca odišiel zo Sýrie v auguste 2024 a po jeho\nodchode sa v decembri 2024 podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia v krajine pôvodu,\nprichádza v jeho prípade do úvahy posúdenie žiadosti o azyl ako utečenca „sur place“\n4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, žalobca požiadal o udelenie azylu z\ndvoch dôvodov. Prvým dôvodom je nenastúpenie na povinnú vojenskú službu. Druhým dôvodom žiadosti\nžalobcu o udelenie azylu je jeho náboženská príslušnosť k alavitom.\n5. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že po páde režimu M. C. v decembri 2024 bola v Sýrii zrušená\npovinná vojenská služba, považoval vyhýbanie sa nástupu na povinnú vojenskú službu, ktorá sa stala\ndobrovoľnou za neopodstatnený azylový dôvod.\n6. K druhému dôvodu žiadosti žalobcu o azyl – príslušnosť žalobcu k náboženskej menšine alavitov\na ich ohrozovanie zo strany neštátnych aktérov, žalovaný uviedol, že neštátny pôvodcovia môžu byť\n\npôvodcom prenasledovania ak štát a dotknuté subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť\nochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n7. Žalovaný konštatoval že z dostupných informácií tvoria alaviti ako menšinová vetva šiítskeho islamu\npribližne 10% obyvateľstva Sýrie a považujú sa za najväčšiu menšinovú skupinu v krajine. Patria do nej\naj rodinný príslušníci a blízky okruh osôb bývalého prezidenta a jej členovia vyjadrili obavy, že sa stanú\nterčom útokov v dôsledku jeho zosadenia. Pro prevzatí moci islamistickou skupinou HTS, táto zdôraznila\nzáväzok integrovať alavitov do správy Sýrie a zapojila sa do diskusií s miestnymi predstaviteľmi alavitov.\nZodpovednosť za zločiny spáchané za prezidenta C. sa má vyvodzovať prostredníctvom formálneho\nsúdneho systému.\n8. Expert na sýrske bezpečnostné otázky poukázal na hlásené prípady sektárskeho zastrašovania\na obťažovania zo strany bezpečnostných síl, niektorí alaviti v dotknutých regiónoch opisovali interakcie\ns úradmi ako zdvorilé a úctivé. Zdokumentované porušenia zrejme pramenili skôr z neprofesionálneho\nsprávania sa pri zatýkaní než z explicitného sektárskeho zamerania, pričom mnohé zo spáchaných\ntrestných činov sa pripisujú gangom a civilistom bez väzby na prechodnú správu. K porušovania\nľudských práv dochádza v kontexte nestabilnej bezpečnostnej situácie alebo bezpečnostného vákua ,\nako aj v reakcii na konkrétne incidenty ako napríklad keď bývalí bojovníci vládnych milícii koncom\ndecembra 2024 napadli bezpečnostné sily vo vidieckych oblastiach Tartus. Ozbrojené sily následne\nzačali protioperáciu, vrátane domových prehliadok, budovania kontrolných stanovíšť a prestreliek\nv obciach podozrivých z toho, že sa v nich nachádzajú bojovníci ako napr. v obci N. J., kde žilo\nmnoho bývalých bojovníkov vládnych milícií a vysokopostavený väzenský úradník obvinený z účasti\nna zabití stoviek väzňov. Začiatkom marca 2025 došlo k stretom medzi proasadovskými skupinami\na bezpečnostnými silami v provinciách Lazikiaa Tartus, pri ktorých boli zabité stovky civilistov, väčšinou\nalavitov. Útoky však neboli cielené voči alavitom, ale jednalo sa o obrannú reakciu vládnych ozbrojených\nsíl voči proasadovským skupinám. Amnesty Intersnational v správe o alavitoch z 03.04.2025 uviedla ,\nže 6. marca 2025 ozbrojené skupiny napojené na bývalú vládu podnikli viacero koordinovaných útokov\nna bezpečnostné a vojenské objekty v pobrežných guvernorátoch Lazkia a Tartus. Ministerstvá vnútra\na obrany v reakcii začali protiútok, čo viedlo k výraznej eskalácii násilia. Do 8. marca 2025 úrady\nzískali späť kontrolu nad zasiahnutými oblasťami. 9. marca sa dočasný prezident zaviazal, že páchateľov\nzločinov bude brať na zodpovednosť, zriadil zisťovací výbor na vyšetrenie udalostí na pobreží a vytvoril\nvyšší výbor na udržanie občianskeho mieru.\n9. Žalovaný skonštatoval že z pohovoru so žalobcom vyplynulo že pre svoje vierovyznanie nečelil\nv krajine pôvodu žiadnemu takému konaniu, ktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie základných\nľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom.\nNebolo preukázané , že by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce\nohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu,\nvykonávané, podporované, alebo trpené oficiálnymi sýrskymi orgánmi. V krajine pôvodu nemal nikdy\nžiadne problémy súvisiace s jeho náboženským vierovyznaním, a to aj napriek tomu, že pred prevratom\nza vlády M. C., ktorého rodina bola alavitská, bežní alaviti žili častokrát v chudobe a nedostatku rovnako,\nako ostatní Sýrčania a alaviti, ktorí režim kritizovali boli rovnako potrestaní ako islamskí sunniti, kresťania\nči Kurdi. Po udalostiach z marca 2025 kedy došlo aj k napadnutiu rodiny žalobcu, sa vláda zaviazala\nvyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť. Dočasný prezident zdôraznil potrebu zachovať\nobčiansky mier a varoval pred nebezpečenstvom prehlbovania sektárskych sporov.\n10. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a predovšetkým jeho závery ohľadne\npolitického systému v krajine pôvodu ktorý dáva možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred\npríslušnými orgánmi a preukázania opaku resp. preukázania že štátne orgány systematicky odmietajú\nposkytnutie ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb. , pričom dospel k záveru,\nže aj napriek zložitej situácii Alavitov v Sýrii, nebolo preukázané, že by prechodná sýrska vláda\nsystematicky odmietala poskytnúť im ochranu pred možnými neštátnymi aktérmi prenasledovania.\nPrechodná vláda vyhlásila , že menšiny budú chránené a sám žalobca uviedol, že nová vláda sa chová\ndemokraticky, nie je moci žiadnej vlády na svete a ani v štátoch EÚ, ochrániť každého jedného občana\nnajmú pred neočakávanými útokmi či v konfliktných situáciách.\n11. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv\nz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie\n\npolitických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle. Dôvody žiadosti žalobcu považoval preto za\nirelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle a to ja z pohľadu utečenca „sur place“\n12. Žalovaný poukázal na skutočnosť že usmernenie EUAA ku krajine Sýria z júna 2025 uvádza, že\nsamotná skutočnosť, že je niekto alavita by za normálnych okolností neviedla k úrovni rizika potrebnej\nna stanovenie odôvodneného strachu z prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní, či existuje\nprimeraná pravdepodobnosť, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu by sa mali zohľadniť okolnosti\novplyvňujúce riziko, ako napríklad výrazný opozičný post voči prechodnej správe alebo regionálne\nšpecifiká. Žalobca počas pohovoru neuviedol žiadne výhrady voči súčasnej prechodnej vláde, vyjadril\nsa o nej ako o demokratickej. Súčasná vláda sa hlási k politike národnej jednoty a inklúzie, vrátane\nzáruk rovnosti pred zákonom a slobody náboženského vierovyznania. Jej súčasťou sú aj predstavitelia\nmenšín , vrátane alavitov.\n13. Žalovaný skonštatoval, že u žalobcu nebola identifikovaná žiadna sociálna skupina v zmysle zákona\no azyle, a preto ani neoblo možné uvažovať o možnom prenasledovaní z dôvodu príslušnosti k sociálnej\nskupine.\n14. K poskytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13a ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nžalovaný uviedol, že nemôže s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by v prípade nedobrovoľného\nnávratu žalobcu do krajiny pôvodu tento nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu\nvážne a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak ako to vyplýva z § 2 písm. f) bod\n3 zákona o azyle a preto mu poskytol doplnkovú ochranu na území SR.\nII. Žaloba a vyjadrenie k nej.\n15. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného proti je výrokom 1/ o neudelení azylu\nv zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a jeho zrušenia vo výroku 1 a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie.\n16. Žalobca smeroval svoje námietky predovšetkým voči druhému dôvodu jeho žiadosti o azyl. Žalobca\nje alavit a je preto v krajine pôvodu bezprostredne ohrozený na živote zo strany militantných skupín.\n17. Žalobca dňa 11.04.2025 pri vstupnom pohovore uviedol, že „ 03.03.2025 ozbrojenci podpálili náš\nrodný dom, napadli moju matku, zbili ju, zlomili jej rebrá a ruku, Potom sa moja matka s jej nevestou\n(švagrinou“ presťahovali k ujovi (maminmu bratovi). Môj brat F. vtedy nebol doma, ale od 03.03.2025 je\nnezvestný, nikomu z rodiny sa neozval a nikto nevie kde sa nachádza.“\n18. Od aprílovej výpovede žalobcu sa situácia jeho rodiny v Sýrii zmenila. Rodný dom, ktorý bol vypálený,\nmilitanti vykradli a vypálili po druhýkrát. M. F. bol zajatý skupinou militantov, ktorí ho po dobu troch\nmesiacov držali a mučili v opustenom dome v okolitej dedine. Podarilo sa mu s militantami dohodnúť na\nvýkupnom, za prepustenie im dal svoje auto a úrodu. Samer bol po celý čas urážaný, bitý oceľovou tyčou\na kopaný. Jeho zdravotný stav si vyžadoval okamžitú starostlivosť a hospitalizáciu, ale z obavy pred\nhrozbou rizík a stretnutia s osobami, ktoré nenávidia alavitov odmietol ísť do nemocnice. Za krátky čas\nbol F. unesený znovu a opät nikto nevie kde sa nachádza, v akom je stave ale či je vôbec ešte nažive .\nDnes je však isté, že F. bol unesený kvôli jeho príslušnosti k alavitom a to militantnou skupinou zloženou\nz prevažnej väčšiny Sýrčanov a cudzincov . Tieto osoby boli oblečené ako príslušníci štátnych zložiek.\n19. Žalobca predložil súdu videozáznamy ktoré podľa jeho tvrdení vypovedajú o aktuálnom\nprenasledovaní, mučení a vraždení alavitov. Tiež predložil video, ktoré vysvetľuje že aktuálny sýrsky\nprezident sa stretáva s tými, ktorí páchajú masakry na alavitoch, čo znamená, že aktivity neštátneho\npôvodcu schvaľuje.\n20. Militantné skupiny v Sýrii považujú alavitov za spojených s režimom M. C., ktorý sám patrí k alavitskej\nkomunite, hoci veľká časť komunity je civilná a apolitická. Tento pohľad vedie k cieleným útokom na\n\ncelú skupinu. Radikálne islamistické skupiny používajú rétoriku o očistení krajiny od alavitov, čo má\npovahu genocídnej propagandy. Historicky sa občianska vojna v Sýrii zmenila na sektársky konflikt\nmedzi rôznymi náboženskými a etnickými skupinami. Vyháňanie alebo zabíjanie alavitov umožňuje\nozbrojeným frakciám kontrolovať strategické oblasti na pobreží a v okolí Latakie a Homsu. Kým doposiaľ\nboli cieľom militantných skupín len alaviti postupne sa do ich hľadáčika dostávajú aj drúzovia a kresťania.\n21. Žalobca súhlasí so žalovaným že jeho žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany je potrebné\nvyhodnotiť ako žiadateľa „sur place“ nakoľko zo Sýrie odišiel v auguste 2024 a prevrat sa udial po jeho\nodchode, kedy sa podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia.\n22. V rozpore s vyhodnotením jeho postavenia ako „sur place“ však žalovaný dôvodí, že žalobca\nv krajine pôvodu pre svoje vierovyznanie nečelil žiadnemu takému konaniu, ktoré by indikovalo\nprenasledovanie.\n23. Žalovaný v prípade žiadateľa sur place nemôže smerovať svoju pozornosť na situáciu, ktorá panoval\nv Sýrii pred prevratom. Žiadne problémy žalobcu pred odchodom zo Sýrie sú bez významu, situácia\nsa zmenila v decembri 2024. Žalovaný mal situáciu posudzovať vzhľadom na informácie z ktorých\nvyplýva, že alaviti sú od pádu Asadovho režimu systematicky vyvražďovaní.\n24. Vyhodnotenie žalovaného je nesprávnym právnym posúdením veci a súčasne je takéto vyhodnotenie\nnepreskúmateľné a nezrozumiteľné.\n25. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca predovšetkým v skutočnosti, že žalovaný ignoroval\nzákladné kritériá zákona o azyle, ktoré stanovujú že prenasledovanie z dôvodu náboženskej príslušnosti\nalebo pre pôvod k určitej sociálnej skupine je dôvodom na udelenie azylu. Žalovaný nesprávne\nvyhodnotil, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie, a to napriek tomu, že patrí do skupiny , ktorá je\nsystematicky napádaná. Nie je potrebné aby žalobca bol osobne terčom prenasledovania, pokiaľ mu\nhrozí vážne riziko z dôvodu samotnej príslušnosti ku komunite.\n26. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pretože neobsahuje jasné a konkrétne vysvetlenie\nz akého dôvodu nebol žalobcovi udelený azyl, hoci patrí k skupine, ktorá je systematicky\nprenasledovaná. Žalovaný neozrejmil aké skutkové okolnosti a právne úvahy ho viedli k záveru\no neudelení azylu. Žalovaný sa nezaoberal ani posúdením či alavitov možno považovať za sociálnu\nskupinu, ktorá momentálne je v Sýrii prenasledovaná. Nevyhodnotil ani to, do akej mieri súčasná vláda\ndokáže poskytnúť alavitom ochranu pred neštátnym pôvodcom prenasledovania.\n27. Rozpor skutkového stavu, z ktorého žalovaný vychádzal s obsahom spisu videl žalobca\nv konštatovaní, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie, čím je v priamom rozpore s obsahom spisu.\n28. Žalobca poukázal na závery zo zabezpečených správ, z ktorých vyplýva, že v Sýrii pretrvávajú\nvážne obavy a o zaobchádzanie s alavitmi najmä v oblastiach Homs, Hama a v pobrežných provinciách.\nV meste Homs muži vo vojenských uniformách zriadili kontrolné stanovištia pri vstupoch do štvrtí\nobývaných alavitmi, kde sa uskutočňovalo sektárske profilovanie, pričom bolo zadržaných približne\n1800 civilistov, prevažne alavitov. Po celej krajine sa zvýšilo násilie namierené proti danej komunite ale\nza jeden mesiac bolo hlásených 150 vrážd. . Extrémistické frakcie šírili výzvy k násiliu, vrátane videí\npropagujúcich masové útoky, zatiaľ čo ozbrojené skupiny v uniformách podobných HTS prepadli viac než\n20 alavitských dedín vo vidieckej oblasti Hama, čo viedlo k vysídleniu, krádežiam a stratám na životoch.\nPo páde režimu sa objavilo ešte viac správ o únosoch, prenasledovaní a zabíjaní alavitov. Amnesty\nInternational vo svojej správe z 3.4.2025 uviedla, že milície napojené na súčasnú vládu úmyselne\nzabíjali alavitských civilistov v pobrežných mestách, zatiaľ čo OSN informovala o popravách vykonaných\nneidentifikovanými ozbrojenými skupinami, ktoré údajne podporovali bezpečnostné sily dočasných\norgánov a zložky spojené s bývalou vládou. Nemecký spolkový úrad pre migráciu a utečencov\n12.05.2025 oznámil, že útoky na osoby z dôvodu ich alavitského vierovyznania pokračujú, rovnako ako\nodvetné vraždy osôb údajne spolupracujúcich s Asadovou vládou. Saláfitisticko-džihádistická skupina\nF. C. C. považuje alavitov za odpadlíkov a podľa Sýrskej siete pre ľudské práva, bolo do januára 2025\nv okresoch Homs a Hama zabitých najmenej 361 civilistov, pričom násilie na alavistkom obyvateľstve\nzostáva vysoké aj v iných častiach krajiny.\n\n29. Obavy žalobcu z prenasledovanie sú v kontexte relevantných informácii o situácii v Sýrii\nopodstatnené, hroziace riziko jednoznačne dosahuje úroveň prenasledovania zasadne z náboženských\ndôvodov, z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine alavitov a aj z dôvod zastávania určitých politických\nnázorov v podobe násilia vo všetkých podobách.\n30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že druhým dôvodom žiadosti žalobcu o\nudelenie azylu je jeho náboženská príslušnosť k alavitom. Žalobca v správnej žalobe namieta, že jeho\nobavy z prenasledovania sú v kontexte relevantných informácií o situácii v krajine pôvodu opodstatnené,\na teda hroziace riziko jednoznačne dosahuje úroveň prenasledovania, zásadne z náboženských\ndôvodov, z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine alavitov a v neposlednom rade aj z dôvodu zastávania\nurčitých politických názorov.\n31. V súvislosti so sociálnou skupinou, žalovaný súhlasí s vyjadrením žalobcu, že „Súdržnosť skupiny\n(príslušníci skupiny sa nemusia vzájomne poznať), ani preukázanie toho, že všetci členovia skupiny sú\nprenasledovaní, nie sú podmienkami identifikácie osôb ako určitej sociálnej skupiny.“, avšak považuje za\npotrebné doplniť, že uvedené platí, ak existuje charakteristika, ktorá odlišuje príslušníkov danej skupiny\nod ostatnej spoločnosti. Žalovaný je toho názoru, že práve tento prvok v prípade žalobcu absentuje.\nNa to, aby bola skupina v krajine pôvodu uznaná ako skupina s jednoznačnou identitou, musí byť\nvnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti ako celku, čo nevyhnutne znamená, že toto vnímanie\nzastáva podstatná časť jednotlivcov, ktorí tvoria túto spoločnosť, a nie iba jednotliví páchatelia aktov,\nktoré možno kvalifikovať ako akty prenasledovania v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo\nosôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodne ochrany, o jednotnom postavení utečencov\nalebo osôb oprávnených a doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie).\nAk by to tak nebolo, takého činy by stačili na to, aby sa osoby, proti ktorým sú namierené, považovali za\npríslušníkov „určitej sociálnej skupiny“, Čo by túto podmienku zbavilo akéhokoľvek užitočného účinku.1\nPrenasledovanie nemôže byť jedinou skutočnosťou, ktorá príslušníkov skupiny spája,2 a taktiež obava\nz prenasledovania musí byť z iných dôvodov, ako tie, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Námietku\nžalobcu, že žalovaný sa nezaoberal posúdením, či alavitov možno považovať za sociálnu skupinu, ktorá\nje momentálne v Sýrii prenasledovaná považuje žalovaný preto za nedôvodnú.\n32. Vzhľadom k tomu, že žalobca opustil Sýriu v auguste 2024 a po jeho odchode sa v decembri\n2024, po páde režimu prezidenta M. C., podstatne zmenila bezpečnostno-politická situácia, žalovaný\npristúpil k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca „sur place“. Žalobca v správnej žalobe vzniesol\nnámietku, že žalovaný nemôže odôvodniť svoje rozhodnutie konštatovaním, že žalobca v krajine\npôvodu nečelil konaniu, ktoré možno považovať za prenasledovanie a takéto konanie považuje za\nabsolútne bezvýznamné. Žalovaný s uvedeným tvrdením nesúhlasí a námietku žalobcu považuje za\nneopodstatnenú. Žalovaný má za to, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal a dostatočne odôvodnil\nneudelenie azylu z dôvodu postavenia žalobcu ako utečenca „sur place“. Na strane 5 a 6 napadnutého\nrozhodnutia žalovaný, okrem skutočností ohľadom prenasledovania počas pobytu v krajine pôvodu,\nuvádza, že alaviti predstavujú cca 10 % obyvateľstva Sýrie, čím sa považujú za najväčšiu menšinovú\nskupinu v krajine. Ďalej uviedol vyjadrenia experta na sýrske bezpečnostné otázky O. P. a poukázal\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke poskytovania ochrany zo strany štátu.\nPre doplnenie žalovaný dodáva, že za ochranu žalobcu ako občana je teda v prvom rade zodpovedná\nkrajina pôvodu, prostredníctvom armády, polície, súdov a ďalších orgánov, ktoré občanom poskytujú\nochranu. Obavy z prenasledovania sú opodstatnené len vtedy, ak štát túto ochranu nemôže alebo\nnechce poskytnúť a keďže z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by o pomoc štátne orgány požiadal, nie\nsú splnené predpoklady na poskytnutie ochrany udelením azylu. Žalovaný sa nemôže stotožniť ani s\ntvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože skutkový stav, z ktorého žalovaný\nvychádzal, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu alebo v ňom nemá oporu. Žalovaný pri\nposudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie azylu vychádzal najmä z jeho výpovede, správ o krajine pôvodu\na dokumentov, ktoré žalobca do konania predložil. Z vojenskej knižky predloženej žalobcom vyplýva, že\nv období od mája 2023 do augusta 2024 mu boli vydané tri povolenia na vycestovanie z krajiny pôvodu.\nŽalobca študoval na univerzite v Damašku, pričom 2 ročníky opakoval z dôvodu brannej povinnosti.\nJe veľmi pravdepodobné, že žalobca v Damašku plánoval ostať dlhodobejšie, nakoľko ako vyplýva z\nPotvrdenia o overení pozvania (príloha), žalobca v ňom uviedol trvalý pobyt na adrese Q. F. X, Q..\nSprávy o krajine pôvodu uvádzajú, že situácia v centrálnom Damašku je výrazne lepšia ako v regióne\n\nHamá. V zmysle uvedeného je možné konštatovať, že žalobca sa dlhší čas zdržiaval mimo svojho miesta\nnarodenia a nemal problém so životom mimo tohto miesta.\n33. Žalovaný konštatoval, že žalobca krajinu pôvodu neopustil bezprostredne po útoku na ich rodičovský\ndom, ale stihol si ešte vybaviť schengenské víza na obdobie od 01.08.2025 do 12.08.2025, pričom jeho\npríbuzní ostali naďalej žiť v tejto oblasti. Ako uvádzajú správy o krajine pôvodu, aj pred prevratom, za\nvlády prezidenta M. C., ktorého rodina bola alavitská, bežní alaviti žili častokrát v chudobe a nedostatku\nrovnako, ako ostatní Sýrčania, a alaviti, ktorí režim kritizovali boli rovnako potrestaní ako islamskí sunniti,\nkresťania, či Kurdi. Vyjadrenia žalobcu o ďalších dvoch únosoch brata žalobcu, ktorý bol nejaký čas\nnezvestný aj po útoku na rodičovský dom 03.03.2025, aj keď v čase incidentu nebol doma, považuje\nžalovaný za účelovú fabuláciu. Žalobca sa ďalej v správnej žalobe odvoláva na videozáznamy, ktoré však\nžalobca nemá k dispozícii. Neopodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania vyvracajú aj správy o\nkrajine pôvodu, ktoré hovoria, že v pobrežných oblastiach boli hlásené cielené vraždy alavitov spojených\ns bývalou vládou, avšak žalovaný má za to, že žalobca sa počas pobytu v krajine pôvodu politicky\nneangažoval a nie je možné ho ani označiť ako osobu spojenú s bývalou vládou, naopak je možné\nkonštatovať, že žalobca považuje novú vládu v Sýrii za demokratickú. Správy o krajine pôvodu tiež\nuvádzajú, že dochádzalo k masovému prepúšťaniu vo verejnom sektore, ktoré postihlo najmä alavitov,\nvrátane bývalých bezpečnostných dôstojníkov a ich rodín, z ktorých mnohí prišli aj o štátom poskytované\nbývanie. Žalobca počas pohovoru uviedol, že jeho sestra C. B. pracuje v obci C. C., okres Hamá ako\nzamestnanec v štátnej správe v podniku s názvom E. R.. Je preto veľmi nepravdepodobné, že ak by bol\nžalobca a jeho rodina ako alaviti prenasledovaní, tak žalobcova sestra by prišla o zamestnanie v štátnej\nspráve. Na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle sú potrebné individuálne dôvody prenasledovania,\nčo v konaní o udelenie azylu v prípade žalobcu preukázané nebolo. Na základe uvedeného má žalovaný\nza to, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo z uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je uvedené\nv § 8 zákona o azyle, a to aj z pohľadu utečenca „sur place“.\n34. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou v ktorej uviedol, že alaviti boli v Sýrii po\nstáročia až doposiaľ vnímaní ako odlišná skupina od väčšinovej spoločnosti. Sunnitská väčšina, ktorá\ntvorí približne dve tretiny obyvateľstva ich dlho považoval až heretikov či dokonca nemoslimov, pretože\nich náboženstvo sa vyznačuje mystickými a synkretickými prvkami, ktoré sa odlišujú do sunnitského aj\nšíiitskeho islamu. Tradičné islamské právne školy ich niekedy označovali za odpadlíkov, čo vytváralo\npriestor pre ich diskrimináciu. Aj preto alaviti väčšinou žili izolovane , v hornatých oblastiach západnej\nSýrie a po stáročia patrili k najchudobnejším vrstvám spoločnosti. Situácia sa začala meniť v 20.\nstoročí. Skutočný zlom nastal v roku 1970 keď sa k moci dostal alavit Háfiz al-Asasd., alavit prestali\nbyť náboženskou menšinou na okraji spoločnosti a stali sa symbolom vládnucej elity. Dnes sú alaviti\nv očiach väčšiny Sýrčanov iní historicky kvôli náboženským rozdielom a izolovanému životu. Žalobca\npoukázal na Arab opinion index Syria 2025 z ktorého vyplýva, že okolo 84-85% obyvateľov Sýrie tvrdí, že\nidentita založená na vierovyznaní sa v spoločnosti vníma ako významná, ľudia sa definujú podľa sektár\nneho alebo náboženského príslušenstva a 83% ss nyskám že diskriminácia na základe náboženstva\nje v krajine rozšírená.\n35. Žalobcu je potrebné vnímať ako utečenca sur place, neobstojí preto dôvodenie žalovaného že obavy\nz prenasledovania sú opodstatnené len vtedy, ak štát ochranu nemôže alebo nechce poskytnúť a žalobca\nštátne orgány o pomoc nepožiadal. Logicky sám za seba o ochranu žiadať nemohol keďže sa v krajine\npo prevrate nenachádzal. Po zmiznutí brata jeho rodina kontaktovala štátne orgány.\n36. Štát nie je schopný ani ochotný poskytnúť alavitom ochranu pred prenasledovaním. Žalobca\npoukázal na skutočnosť, že víza mu boli udelené na obdobie od 01.08.2024 do 12.08.2024 a k útoku\nna rodný dom došlo 03.03.2025 teda až po siedmych mesiacoch, a dúfa že vo vyjadrení žalovaného\nišlo len o nepozornosť. Žalobca sa denne trápi kvôli situácia svojej rodiny, nepretržite vyvíja úsilie aby\nsvojej rodine pomohol opustiť krajinu.\n37. Žalobca uviedol, že situácia alavitov nie je lepšia ani v Damašku, kde v jeho severozápadnej časti,\nosídlenej hlavne alavitmi, ľudia opísali, že ozbrojená frakcia im prenasledovanie zintenzívnila.\n38. Žalobca v rámci pohovoru uviedol, že jeho brat F. bol od podpálenie jeho rodného domu nezvestný,\nod vstupného pohovoru uplynul určitý čas a situácia nielen ohľadom jeho brata sa zmenila, práve nové\nskutočnosti motivovali žalobcu aby žiadal nariadenie pojednávania a mohol sa k novým informáciám\nnáležite vyjadriť. Žalobca je presvedčený že v Sýrii po prevrate prebieha genocída alavitov.\n\n39. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, v ktorej uviedol že trvá na svojom vyjadrení, že v\nprípade žalobcu nemôže ísť o prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Príslušnosť\nk náboženskej menšine nemôže byť znakom sociálnej skupiny, obava z prenasledovania z dôvodu\npríslušnosti k sociálnej skupine musí byť z iných dôvodov, ako tie, ktoré sú uvedené v ustanovení §\n8 zákona o azyle. Tvrdenie, že v prípade alavitov ide o sociálnu skupinu, ktorá spĺňa všetky atribúty\nustanovenia § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle sa žalobca snaží v replike podporiť odkazom na\nportál arabcenterdc.org, konkrétne na Arab opinion index Syria 2025, z ktorého podľa neho „vyplýva, že\n84-85% obyvateľov Sýrie tvrdí, že identita založená na vierovyznaní/sektárnosti sa v spoločnosti vníma\nako významná, že ľudia sa definujú podľa sektárneho alebo náboženského príslušenstva a 83% si myslí,\nže diskriminácia na základe sektárnosti/náboženstva je v krajine rozšírená.“ 1 . Žalovaný poznamenáva,\nže časť vety, konkrétne „83% si myslí, že diskriminácia na základe sektárnosti/náboženstva je v krajine\nrozšírená“ je v originálnom článku v minulom čase a tiež, že článok ďalej poukazuje aj na skutočnosť,\nže „Hoci Sýrčania uznali existenciu sektárskej rétoriky, 66 percent respondentov uviedlo, že nevidia\nžiadny rozdiel v jednaní s ostatnými bez ohľadu na ich sektu alebo náboženstvo. Dvadsaťpäť percent\nrespondentov uprednostňovalo jednanie s ľuďmi z rovnakej sekty (obrázok 4e). Sýrčania sa v pomere\n66 až 78 percent zhodli na tom, že im nevadí, že ich susedia sú z iných náboženstiev, siekt a 1 Arab\nOpinion Index: Syrian Public Opinion Survey 2025 (arabcenterdc.org) etník, a že odmietajú všetky formy\ndiskriminácie.“, ako aj na to, že: „Jasná väčšina Sýrčanov (79 až 81 percent) uviedla po páde režimu\npozitívne emócie, ako je nádej, radosť/šťastie, bezpečie a úľavu.“.\n40. Žalovaný súhlasí s vyjadrením žalobcu, že žalobca ako utečenec „sur place“ nemohol požiadať\norgány Sýrie o ochranu, pretože sa po prevrate v krajine pôvodu nenachádzal. Do pozornosti súdu dal\nskutočnosť, že žalobca počas pohovoru uviedol, že rodičia a súrodenci mali problémy s ozbrojenými\nskupinami, ktoré bojovali proti vláde M. C., čo sa po páde jeho vlády podľa žalobcu zhoršilo. Z uvedeného\nvyplýva, že žalobca, resp. jeho rodina mohli štátne orgány požiadať o pomoc, a to ešte pred pádom\nvlády M. C.. Žalovaný však posudzoval osobu žalobcu ako utečenca „sur place“, a preto nepovažoval\ntoto vyjadrenie žalobcu ohľadom problému s ozbrojenými skupinami za rozhodujúce. Žalobca v replike\nďalej namieta, že po zmiznutí brata jeho rodina kontaktovala štátne orgány, o čom sa žalobca, z\nnevysvetliteľných dôvodov, podrobnejšie vyjadrí až v rámci konania pred súdom.\n41. Taktiež súhlasí s tvrdením žalobcu v replike, že žalovaný uviedol nesprávny dátum, v ktorom boli\nžalobcovi vydané víza, a preto neplatí tvrdenie žalovaného, že: „...žalobca krajinu pôvodu neopustil\nbezprostredne po útoku na ich rodičovský dom, ale stihol si ešte vybaviť schengenské víza na obdobie\nod 01.08.2025 do 12.,08.2025...“. Má za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie.\nŽalobca sa podľa svojho vyjadrenia od roku 2018 zdržiaval v Damašku a rodnú obec navštevoval len\npríležitostne. Príbuzní žalobcu ostali aj po útoku na ich dom žiť v tej istej obci, len sa presťahovali k\nstrýkovi žalobcu, pričom brat žalobcu mal byť unesený až 3 krát, a teda logicky sa mu muselo podariť 2\nkrát od únoscov ujsť, čo podľa žalovaného vnáša do príbehu žalobcu pochybnosti o jeho dôveryhodnosti.\nŽalobca počas pohovoru totižto uviedol, že s rodinou je v pravidelnom telefonickom kontakte, „Ale s\nbratom nie som v kontakte, lebo je nezvestný.“, pričom v správnej žalobe uviedol, že od apríla, kedy\nvypovedal v azylovom konaní sa situácia rodiny zmenila, opäť bol vypálený ich rodný dom a brat žalobcu\nmal byť zajatý skupinou militantov, ktorí ho údajne mučili a po dohode na výkupnom ho prepustili.\nŽalobca však v správnej žalobe neuviedol, akým spôsobom sa jeho bratovi podarilo ujsť po prvom\núnose. Na základe uvedeného má za to, že žalobca si svoj príbeh dotvára a účelovo prispôsobuje.\nPotvrdzuje to aj jeho vyjadrenie v replike, že jeho sestra bola kvôli svojmu náboženskému vierovyznaniu\nprepustená zo zamestnania. Žalovaný je toho názoru, že toto vyjadrenie žalobcu je iba účelová reakcia\nna konštatovanie žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že je „veľmi nepravdepodobné, že ak\nby bol žalobca a jeho rodina ako alaviti prenasledovaní, tak žalobcova sestra by prišla o zamestnanie\nv štátnej správe.“. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že jeho vyjadrenie k pobytu žalobcu\nv Damašku je v rovine konšpirácií. Žalobca podľa jeho slov v Damašku žil od roku 2018 až do jeho\nodchodu zo Sýrie, pričom do rodnej obce sa vracal iba príležitostne a v potvrdení o overení pozvania\nuviedol trvalý pobyt na adrese Q. F. X, Q.. Z týchto informácií je zrejmé, že žalobca mal v Damašku\nurčité zázemie a s veľkou pravdepodobnosťou aj sociálne väzby. Správy o krajine pôvodu uvádzajú, že\nsituáciu v centrálnom Damašku je výrazne lepšia ako v regióne Hamá. Žalobca sa toto tvrdenie snaží\nv replike vyvrátiť poukazom na článok z portálu B., ktorý má potvrdiť, že situácia alavitov nie je lepšia\nani v Damašku. Článok, na ktorý žaloba poukázal opisuje situáciu v rurálnej oblasti Damašku a nie v\ncentrálnom Damašku, kde žalobca študoval a zdržiaval sa. Správy o krajine pôvodu totižto vyhodnocujú\na rozlišujú bezpečnostnú situáciu v Damašku ako takom a v jeho rurálnych oblastiach.\n\n42. Žalovaný taktiež uviedol, že z nahrávok na USB kľúči nie je vôbec jasné kde, kedy a kto nahrávky\nurobil, ani či osoby na nahrávkach sú alaviti a video s prezidentom a jeho spolupracovníkom je\nprestrihnuté, a preto žiada správny súd, aby na takýto dôkaz neprihliadal.\nIII. Relevantná právna úprava\n43. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,\nktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo\npsychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych\nopatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí\nsúdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom\nalebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie\nvýkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy\nuvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n44. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie\ntrestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,\nalebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n45. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n46. Podľa § 13 ods. 1 a) a b) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 8 alebo § 10.\n47. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti\ntýkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych\npredpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú\nžiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n48. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri\nposudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby\nzdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a\npodal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé\na hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ\npožiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie\nSlovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného\npobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany\nbezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo\npreukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť\nžiadateľa.\nIV. Posúdenie veci správnym súdom\n49. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výroku\nneudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle.\n\n1/ ktorým\n\n50. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia vo\nvýroku v bode 1 V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť napadnutého\n\nrozhodnutia ako aj skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno\nc),d) a f) SSP.\n51. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný rozhodol vo veci na pojednávaní dňa\n21.11.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu.\n52. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel\nk záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.\n53. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dotazníku žiadateľa o azyl zo dňa 11.04.2025 žalobca\nuviedol, že o azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život z dôvodu nenastúpenia na povinnú vojenskú\nslužbu a dôvodu že je príslušníkom náboženskej menšiny Alavitov. , ktorá je ohrozovaná zo strany\nnedisciplinovaných militantných skupín ktoré Alavitov utláčajú. Aj keď nová vláda sa chová demokraticky,\nnevedia si poradiť s týmito skupinami a často pri sťažnostiach hovoria, že ich nevedia kontrolovať. Dňa\n03.03.2025 príslušníci ozbrojených skupín podpálili jeho rodný dom, matku zbili, zlomili jej ruku a rebrá.\nMatka s nevestou a bratovou dcérou sa potom presťahovali k ujovi v obci Al abar. M. F. vtedy nebol\ndoma je od 03.03.2025 nezvestný. Ako jediný dôvod vidí, pomstu týchto skupín voči Alavitom. Nevie\nči ho uniesli alebo sa niekde ukrýva. Výkupné nikto nežiadal, do 03.03.2025 sa brat neozval. Sťažovali\nsa u predstaviteľov novej vlády, ktorí sa i Alavitov snažia chrániť, ale často sú bezradní voči takýmto\nútokom. Tieto útoky sú časté a nevedia sa voči ním brániť. Nevedel uviesť názvy ozbrojených skupín\nktoré ohrozujú Alavitov, ide prevažne o cudzincov, ktorí nepatria k novej vláde v Damasku. Ide prevažne\no občanov tretích krajín nie o Sýrčanov. Bývalý režim boli Alaviti a oni považujú každého Alavita za\nnepriateľa. Informácie o útokoch ozbrojených skupín voči Alavitom v Sýrii má od príbuzných a známych,\nktorí ostali v Sýrii žiť.\n54. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl,\nsúd je však toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti po vykonanie vstupného hovoru\nnerozporné a konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z dôvodu\nnáboženstva, pretože je príslušníkom náboženskej menšiny Alavitov, ktorá je ohrozovaná zo strany\nnedisciplinovaných militantných skupín ktoré Alavitov utláčajú.\n55. Správny súd považuje za potrebné ozrejmiť, že príslušnosť k sociálnej skupine podľa zákona o\nazyle je potrebné vnímať ako možnosť, na základe ktorej môže byť cudzincovi udelená medzinárodná\nochrana aj na základe obavy z prenasledovania z iných dôvodov než z dôvodu rasy, náboženstva,\nnárodnosti, politického presvedčenia či z dôvodu uplatňovania politických práv a slobôd. Pokiaľ však\nmožno u žiadateľa, tak ako u žalobcu identifikovať riziko prenasledovania z dôvodu náboženstva\npodľa § 8 písm. a) zákona o azyle, má byť posudzovaný z tohto dôvodu, a nie z dôvodu príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine. Z uvedeného dôvodu sú potom nadbytočné a v podstate aj nehospodárne\nakékoľvek ďalšie námietky a vyjadrenia smerujúce k objasneniu pojmu sociálnej skupiny a príslušnosti/\nnepríslušnosti žalobcu k takto konštruovanej sociálnej skupine alavitov.\n56. Žalovaný si zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. MU-ODZS-2025/000445-002\nzo dňa 29.05.2025 ( ďalej aj len polytematická správa) v ktorej žiadal o zodpovedania otázok\no 1/ najaktuálnejšej bezpečnostnej situácii v okolí mesta Hamá a v provincii Hamá, hodnotení\nmiery neselektívneho násilia v danej oblasti zo strany EUAA prípadne iných relevantných zdrojov od\nzačiatku roka 2025 2/ najaktuálnejšom odporúčaní a postoji EUAA a UNHCR pri posudzovaní žiadostí\no medzinárodnú ochranu žiadateľov zo Sýrie 3/ dostupnosti informácií o trestnom stíhaní občanov\nSýrie za nenastúpenie výkonu vojenskej služby 4/ súčasnom postavení Alavitov v Sýrii, problém akým\nčelia, prípadne obmedzeniam zo strany štátnych a neštátnych aktérov 5/ možnosť slobody pohybu v\nrámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie u obyvateľov provincie Hamá\n6/ zaobchádzaní s navrátilcami do krajiny pôvodu v provincii Hamá 7/ o dobrovoľných alebo nútených\nnávrtoch občanov Sýrie z krajín EÚ\n57. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie(jeho\npotencionalitu) svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou\n\nvýpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože\npravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie\nukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné\ndôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj\nz ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).\n58. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym\nrelevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\npriamo voči žiadnemu zo skutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp.\nvýpovedí nevymedzil. Žalovaný pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania na strane\nžalobcu bez toho aby skutočnosti ním uvádzané čo do dôveryhodnosti pri rozhodovaní spochybňoval.\nSpochybňovanie dôveryhodnosti jeho tvrdení resp. ich účelovosti v priebehu správneho súdneho\nprieskumu tak nie je na mieste.\n59. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že\nby táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala.\n60. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o\nazyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli\nodstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS\nSR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie\nsvojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je\nnaopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Ak sa teda žiadateľ o\nmedzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie\na jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s\ndostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať (rozsudok NS SR\nsp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013).\n61. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť,\na správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\n62. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť\ndôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o\nmedzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím\npolitickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor\nk žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z\nhľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude\nreflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho\npôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil\ns jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič\nnemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022).\n63. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami\no krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\n\n64. Upriamiť pozornosť však treba predovšetkým na skutočnosť že u žalobcu sa bez pochybností\nvzhľadom na okolnosti prípadu jedná o prípad žiadateľa, utečenca „sur place“\n65. Definíciou utečenca „sur place“ sa v minulosti zaoberal vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR, keď\nv rozsudku sp. zn. 1Sža 5/2007 zo dňa 30.11.2007 uviedol: ... „o žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď\nosoba, ktorá v okamžiku odchodu z krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku\nokolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti.“\n66. Taktiež k inštitútu utečenca sur place sa v minulosti vyjadril aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku z 29.\n1. 2002, č. 5 A 746/2000 - 31, v ktorom vyslovil, že: „Utečencom na mieste („sur place“) je osoba, u\nktorej obava z prenasledovania v štáte, ktorého štátne občianstvo má, vznikne až v čase jej pobytu na\núzemí cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v štáte jej\nštátneho občianstva, alebo v dôsledku verejných aktivít tejto osoby vyvíjaných až v cudzom štáte proti\nvládnucemu režimu domovského štátu. To, či sa cudzí štátny príslušník v cudzom štáte, v ktorom sa\nzdržiava, stane utečencom na mieste, prislúcha nesporne posudzovať štátu, kde sa osoba priznania\ntakého postavenia prvýkrát dovolá, a spravidla ako v tomto prípade ide o cudziu krajinu, kde sa osoba\nzdržiava v dobe, keď takáto situácia (zmena režimu v jeho domovskom štáte) nastala, popr. kde cudzí\nštátny občan politické aktivity vyvíjal.“\n67. Na uvedenú definíciu odkazuje vo svojej judikatúre aj Najvyšší správny súd Českej republiky (napr.\nv rozsudku č. j. 8 Azs 37/2008 - 80 z 30.12.2008, č. j. 2 Azs 154/2005 - 53 zo 4. 5. 2006, č. j. 1 Azs\n10/2016 - 26 z 29. 3. 2016). Správny súd dodáva, že pod pojmom „utečenec sur place“ býva obvykle\nvnímaná taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase\njej neprítomnosti a je tak vystavená riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu.\n68. A nakoniec a predovšetkým aj samotný Najvyšší správny súd SR skonštatoval, že „Pod pojmom\n„utečenec sur place“ / utečenec na mieste sa obvykle rozumie taká osoba, ktorá sa stala utečencom\nv dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti. Cudzinec teda bude v\nesenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných ľudských práv a slobôd\nmimo svojej vlasti vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu. (rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sak 1/2023 z 30. marca 2023)\n69. Z pohľadu správneho súdu teda žalobca jednoznačne pri jeho posudzovaní pod pojem žiadateľa\n„sur place“ spadá, nakoľko až po jeho odchode z krajiny pôvodu v auguste 2024 došlo v decembri 2024\na následne v krajine pôvodu k udalostiam zahŕnajúcich alavitov, ktoré možno kvalifikovať ako okolnosti\nnovo vzniknuté v čase jeho neprítomnosti. V takom prípade ale treba upriamiť pozornosť žalovaného\na zdôrazniť že každý prípad rozhodovania o udelení medzináronoprávnej ochrany je vo svojej podstate\nprospektívnym rozhodovaním, keďže preskúmanie udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je postavené\nna potencialite prenasledovania v budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu.\nUvedená potencionalita prenasledovania vystupuje do popredia o to viac pri žiadateľovi „sur place“ ktorý\nuž z povahy veci prenesledovaniu nečelil v čase jeho prítomnosti v krajine pôvodu(pred jeho odchodom –\nprenasledovanie alebo hrozba nebola ani dôvodom jeho odchodu), potencionalita jeho prenasledovania\nje založená výhradne na skutočnostiach ktoré nastali v krajne pôvodu po jeho odchode.\n70. Vzhľadom na uvedené potom nemôže pri prospektívnom rozhodovaní a skúmaní dôvodov\nprenasledovania u žiadateľa do „sur place“ hrať žiadnu rolu skutočnosť, že v čase jeho prítomnosti\nv krajine pôvodu žiadateľ žiadnemu konaniu ktoré by vykazovalo známky prenasledovania nečelil.\n71. Vnútorne rozporné a teda nedostatočne odôvodnené a tým pádom aj nepreskúmateľné sa\nsprávnemu súdu preto javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ktorý na jednej strane\nkonštatuje, že u žalobcu prichádza do úvahy posúdenie jeho žiadosti o azyl ako žiadateľa „sur place“ ( po\nodchode žalobcu v auguste došlo v decembri 2024 k zmene bezpečnostno-politickej situácie v krajine\npôvodu) na strane druhej však konštatuje že žalobca pre vierovyznanie nečelil v krajine pôvodu\nžiadnemu konaniu, ktoré by mu spôsobovalo porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu\nrôznych opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, že by voči žalobcovi bolo vyvíjané\nzávažné alebo opakované konanie spôsobujúce mu ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie\nspôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, ktoré by bolo vykonávané, podporované alebo trpené\n\noficiálnymi sýrskymi orgánmi. Žalovaný dokonca argumentuje že pred prevratom žalobca nemal žalobca\nžiadne problémy v súvislosti s jeho náboženským vierovyznaním a to aj napriek postaveniu niektorých\nalavitov rovnako pred prevratom.\n72. Žalovaný tak pomerne značnú časť odôvodnenia ne/potencionality prenasledovania žalobcu venuje\nskutočnostiam resp. postaveniu žalobcu pred prevratom resp. pred jeho odchodom z krajiny pôvodu, aj\nkeď uvedené skutočnosti sú pre posúdenie žalobcovej žiadosti ako žiadateľa „sur place“ irelevantné.\n73. Podľa názoru správneho súdu v prípade postavenia žalobcu ako utečenca „sur place“ sa mal\nžalovaný podrobne zaoberať uvedenými skutočnosťami (či alaviti pre vierovyznanie nečelia v krajine\npôvodu konaniu, ktoré by im spôsobovalo porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych\nopatrení, ktoré by ich postihovali podobným spôsobom, že by voči alavitom bolo vyvíjané závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce\npsychický nátlak, ktoré by bolo vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi sýrskymi orgánmi.)vo\nvzťahu k alavitom avšak predovšetkým v čase jeho rozhodovania a následne s prihliadnutím na všetky\nokolnosti prípadu individuálne posudzovať potencionalitu prenasledovania žalobcu, ako alavita v prípade\njeho návratu do krajiny pôvodu.\n74. Taktiež nie je možné vzhľadom na postavenie žalobcu ako žiadteľa „sur place“ mu vyčítať že netvrdil\nalebo dokonca nepreukázal, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými\nútokmi neštátneho subjektu. Skutočnosti v krajine pôvodu nastali až po odchode žalobcu z krajiny\npôvodu, je logické že osobne žiadnemu útoku do dnešného dňa čeliť nemusel, z čoho vyplýva aj záver\nže nemohol sám osobne žiadať štátnu moc o ochranu resp. že by vôbec mohlo dôjsť k situáciu že jemu\nako jednotlivcovi bolo poskytnutie takejto ochrany odopreté. V danom prípade preto odkazy žalovaného\nna rozhodovaciu prax NS SR (8Sža/4/2009 – obavy pred veriteľmi a trestním stíhaním vo Vietname\na 1Sža/45/2011 – obavy pred prenasledovaním členmi politickej strany z dôvodu členstva otca v inej\npolitickej strane ) nie sú náležité keďže uvedené prípady sa venujú výrazne skutkovo odlišným obavám\nžiadateľov z prenasledovania, a predovšetkým nejde o žiadateľov „sur place“.\n75. Úlohou žalovaného preto v ďalšom konaní bude zamerať sa aj na posúdenie otázky či je alavitom\nv krajine pôvodu poskytovaná ochrana pred útokmi, resp. či nie je odopieraná a či je súčasná vláda\nv krajine pôvodu schopná poskytnúť alavitom v krajine systematickú ochranu pred neštátnymi pôvodcami\nútokov, s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné vyhlásenia vysokých štátnych predstaviteľov,\nv ktorých sa zaväzujú vyšetriť zločiny a páchateľov brať na zodpovednosť sami o sebe nemôžu viesť\nk takýmto záverom.\n76. Žalovaný je predovšetkým povinný riadne vykonať dokazovanie a následne dať odpoveď na\nlegitímnu otázku, či náboženské vyznanie žalobcu – Alavit vedie v súčasnosti k záveru, že, žalobca by\nmohol byť ohrození prenasledovaním, či v krajine pôvodu nehrozí, že Alaviti sú predmetom útokov zo\nstrany štátnych či neštátnych subjektov – príslušníkov náboženských a militantných skupín a súčasne,\nči sú štátne orgány schopné poskytnúť efektívnu ochranu pred prípadnými útokmi, prenasledovaním\na inými hrozbami.\n77. Správny súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že konanie o medzinárodnej ochrane\nje špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky\nNajvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS\n103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o\nprospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho\nbezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\n78. Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\n\n79. Súd považuje za potrebné opakovane poukázať aj na skutočnosť, že posudzovanie odôvodnenosti\nstrachu z prenasledovania má prospektívnu povahu, a pre preto potrebné skúmať potencionalitu\nprenasledovania v budúcnosti, po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu. Pri čom sa využíva\nštandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba\nhypotetická. K naplneniu takéhoto štandardu môže postačovať už existencia nižšej než 50%tnej\npravdepodobnosti, že žiadateľ bude prenasledovaný. [napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR\nzo dňa 26. 3. 2008, č. j. 2 Azs 71/2006-82, zo dňa 13. 8. 2010, č. j. 4 Azs 11/2010-112, a zo dňa 31. 5.\n2017, č. j. 5 Azs 62/2016-87; EASO: Qualification for international protection (Directive 2011/95/EU) - A\nJudicial Analysis, 2016, str. 82-83] Bude povinnosťou žalovaného v ďalšom priebehu konania uvedený\nštandard zohľadniť a jasne sa vyjadriť či k jeho naplneniu došlo alebo nie ( s uvedením dôvodov v prípade\nakéhokoľvek záveru, nakoľko v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie v uvedenom smere absentuje).\n80. Správny orgán teda vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie\nreálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že\npri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa\no medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno\npredpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo\nby vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom,\nsprávanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo\nby v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,\na to v prospech žiadateľa o azyl.\n81. Je povinnosťou žalovaného v zmysle § 19 ods. 8 zákona o azyle zabezpečiť, aby získané údaje o\nkrajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára\na Agentúra Európskej únie pre azyl. Zároveň je povinnosťou žalovaného zohľadniť všetky skutočnosti\nza účelom zistenia stavu veci a zasadiť vyjadrenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu do kontextu správ\no krajine pôvodu.\n82. Žalovaný ako podklad pre rozhodnutie zabezpečil polytematickú správu o krajine pôvodu\nvypracovanú príslušným odborom samotného žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na\nrozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 28.02.2008 vo\nveci Saadi proti Taliansku, č. sťažnosti 37201/06, v ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť informácií\no krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správ, serióznosť\nvykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené\naj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého senátu rozsudkom zo dňa 17.07.2008 vo veci NA.\nproti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07, v ktorom uviedol,\nže pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť,\nspoľahlivosť a objektívnosť autora správy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou je pôvodca správy\nschopný získavať informácie priamo na mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá viacero\nspráv, je potrebné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo\nuvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby vážneho bezprávia. Relevancia a váha\nsprávy je závislá na tom, do akej miery sa priamo venuje priamo otázkam posudzovaným v danom\nkonaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs 105/2008).\n83. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popisuje niektoré z útokov vyplývajúce zo zabezpečenej\nsprávy, sektárske násilie, ktoré v podstate považuje za preukázané, s tým že tieto ako keby sa snažil\nbagatelizovať vysvetleniami experta na bezpečnostné otázky, podľa ktorého tieto útoky mali prameniť\nskôr z neprofesionálneho správania pri zatýkaní resp. z jeho poznámok, o tom že niektorí civilisti\nkontakty s úradmi opísali ako úctivé a zdvorilé. Žalovaný však žiadnym spôsobom nevyhodnotil, prečo\nby práve vyjadrenia a názory na dôvody útokov bezpečnostného experta mali mať vyššiu relevanciu\na váhu ako iné v polytématickej správe sa nachádzajúce správy a zistenia o krajine pôvodu.\n84. Polytematická Správa čerpala v časti týkajúcom sa postavenia Alavitov v Sýrii a otázkam či čelia\nnejakým problémom, prípadne obmedzeniam zo strany štátnych alebo neštátnych aktérov z viacerých\nzdrojov. Správny súd uvádza, že užitočnosť a autorita každého použitého zdroja závisí na otázke, ktorá\nmá byť zodpovedaná, každý zdroj by mal byť posudzovaný samostatne a závery o spoľahlivosti zdroja\nby mali byť vyvodené až po dôkladnom vyhodnotení zdroja.\n\n85. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným, ako jediný podkladový materiál obsahujúci informácie o\nkrajine pôvodu žalobcu a postavení Alavitov konštatuje napr. že v meste HOMs a samotnom guvernoráte\nbolo zadržaných najmenej 1800 osôb, prevažne alavitov, v celej krajine sa zvýšilo násilie namierené\nproti alavitom, pričom bolo hlásených 150 vrážd. Neznáme extrémistické frakcie zvýšili obavy šírením\nvýziev na násilie voči alavitom, v pobrežných regiónoch boli hlásené cielené vraždy alavitov spojených\ns bývalou vládou, zatiaľ čo ozbrojené skupiny vo vojenských uniformách podobných uniformám HTS\nprepadli viac ako 20 alavitských dedín vo vidieckej oblasti Hamá, čo spôsobilo vysídlenie, krádeže\na obete na životoch. Po Asadovom páde pribúdali správy o prenasledovaní, únosoch a zabíjaní alavitov.\nKoncom januára skupiny ozbrojencov útočili na civilistov a zabíjali ich z politických a sektárskych\ndôvodov, najmä v komunitách s prevažne alavitským a šiitskym obyvateľstvom došlo k prudkej eskalácii\nzneužívania , trestných činov a mimosúdnych popráv civilistov. Ozbrojenci strieľali a zabíjali civilistov\nv dedine, ktorú obývajú prevažne alaviti. Ďalšie útoky boli hlásené začiatkom februára. Začiatkom marca\ndošlo k stretom medzi proasadovskými skupinami a bezpečnostnými silami, pri ktorých boli zabité stovky\ncivilistov väčšinou alavitov – išlo o popravy bez súdu.\n86. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným tak poskytuje množstvo podkladov o situácii Alavitov\nnedáva však žiadnu odpoveď na otázku, či štát účinným spôsobom dokáže chrániť alavitov pred\nútokmi, ktorých sa dopúšťajú jeho neštátni pôvodcovia na území Sýrie, ani aká je úroveň dodržiavania\nzákladných ľudských práv a slobôd.\n87. Zo zabezpečenej Polytematickej správy vyplýva, záver o množstve rôznorodých útokov voči\nAlavitom, ako už súd uviedol v súvislosti so všetkými útokmi ako celkom, správny súd považuje za\nnedostatočne zistenú aj skutočnosť, či je Sýrii dostatočne poskytovaná účinná ochrana obetiam\ntakýchto útokov a to na celom území, , a či majú obyvatelia Sýrie v postavení obdobnom postaveniu\nžalobcu, reálny prístup k tejto ochrane. V prípade zisťovania účinnosti a dostupnosti ochrany je potrebné\nskúmať nielen to, aká je všeobecná situácia v krajine pôvodu žalobcu, ale tiež prípadný podiel štátu na\nhrozbe vážnej ujmy a mieru vplyvu pôvodcov vážneho bezprávia na štátne orgány. Je tiež podstatné\nposúdiť, či štát umožňuje a realizuje právny postih vážnej ujmy (nie len deklaratívne vyhlasuje, že tak\nučiní), najmä v kontexte zistení vyplývajúcich zo správ o útokoch voči Alavitom.\n88. Po riadnom doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu bude úlohou žalovaného\nposúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom podstatné bude zameranie sa\nna okolnosti novo vzniknuté v krajine pôvodu žalobcu v čase jeho neprítomnosti v spojení s jeho\npostavením v krajine pôvodu pred odchodom – postavenie alavitov, útoky, zabíjanie, únosy, každodenný\nživot alavitov ako náboženskej skupiny (nezamienať so skupinou sociálnou), žalovaný predovšetkým\nzabezpečí informácie o schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom\na stým spojené obavy z prenasledovania, pričom na pamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že\nv danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná o prípad prospektívneho rozhodovania\nt.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a\nodôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku\nfaktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná predovšetkým možnosť budúceho\nprenasledovania.\n89. Podľa názoru súdu keďže si žalovaný nezabezpečil dostatočné informácie o situácii v krajine\npôvodu vo vzťahu k obsahu žalobcovej žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu nemohol z ohľadom na\nnedostatok zistení ohľadom schopnosti a ochote štátu poskytnúť ochranu pred neštátnym útočníkom\nriadne vyhodnotiť hrozbu prenasledovania.\n90. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných\npodmienok sa uplatňuje pravidlo \"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu\" (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\npostavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď.,\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015). S ohľadom\nna situáciu Alavitov v Sýrii nebolo možné vylúčiť, že obavy žalobcu z prenasledovania sú opodstatnené\n\na z tohto pohľadu sa javí ako nedostatočne odôvodnený záver žalovaného, že je vylúčené, aby bol\nžalobca považovaný za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle.\n91. Záver žalovaného, že nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania a\nteda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR, posúdil preto správny súd ako\nnepresvedčivý.\n92. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že usmernenie EUAA ku krajine Sýria z júna 2025 uvádza, že\nsamotná skutočnosť, že je niekto alavita by za normálnych okolností neviedla k úrovni rizika potrebnej\nna stanovenie odôvodneného strachu z prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní, či existuje\nprimeraná pravdepodobnosť, že žiadateľ bude čeliť prenasledovaniu by sa mali zohľadniť okolnosti\novplyvňujúce riziko, ako napríklad výrazný opozičný post voči prechodnej správe alebo regionálne\nšpecifiká. Uvedené usmernenie – príručka z júna 2025 nie je súčasťou administratívneho spisu\na predmetná skutočnosť nevyplýva ani zo zabezpečenej Polytématickej správy, správny súd preto\nkonštatuje že uvedené zistenie žalovaného nemá podklad v administratívnom spise. Je nevyhnutné\naby písomné podklady na ktoré sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva, boli minimálne\nv dotknutých častiach súčasťou administratívneho spisu resp. aby správny orgán označil z ktorej\nčasti rozsiahleho 274 stranového dokumentu(zverejneného na stránke EUAA v anglickom jazyku ale\nnenachádzajúceho sa v administratívnom spise) správny orgán svoj skutkový záver vyvodil.\n93. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný si v\nkonaní nezaobstaral dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil situáciu v krajine pôvodu, čím porušil\nustanovenia § 32 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku (s poukazom\nna s § 52 zákona o azyle) a informácie o krajine pôvodu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil.\n94. Žalovaný sa nevysporiadal riadne s otázkou, či skutočne nie sú naplnené zákonné predpoklady pre\nudelenie azylu sčasti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a sčasti pre nesprávne vyhodnotenie\npodkladov obsahujúcich informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa v administratívnom spise\nnachádzajú.\n95. Správny súd považuje za potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní okrem iného zameral aj na\nkonkrétne spôsoby ochrany poskytované štátnymi orgánmi alavitom resp. či je im vôbec takáto ochrana\nposkytovaná prípadne či, a ak áno prečo k odopretiu takejto ochrany dochádza. Žalovaný si zabezpečí\nnovú správu o krajine pôvodu, prihliadne na všetky a vyhodnotí aj novozistené skutočnosti, pričom\nna zreteľ bude brať prospektívnosť rozhodovania o žalobcovi ako žiadateľovi „sur place“. Postavenie\nAlavitov v krajine pôvodu je potrebné vyhodnotiť citlivo a s prihliadnutím na všetky hrozby, ktorým\npríslušníci daného náboženstva pred a v čase rozhodovania správneho orgánu čelili a čelia.\n96. Správny súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na žalobcom tvrdenú a po výsluchu pred žalovaným\nstále v čase meniacu situáciu žalobcovej rodiny, bude nevyhnutné žalobcu k uvedeným skutočnostiam\nvyslúchnuť a tieto vyhodnotiť v kontexte všetkých zistených skutočností. Všetky zistenia bude následne\npotrebné vyhodnotiť komplexne aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti žalobcovho strachu\nz prenasledovania.\n97. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou situácie v krajine pôvodu\npredovšetkým z ohľadom na dôvody žiadosti žalobcu o azyl, za týmto účelom si zabezpečí relevantné\ninformácie a správy, doplní dokazovanie aj vo vzťahu k vyvíjajúcej sa situácii rodiny žalobcu v krajine\npôvodu (minimálne doplnením výsluchu žalobcu a vyhodnotením obsahu predložených záznamov).\n98. Vzhľadom na dôvody vedúce správny súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, tento nevykonal\ndokazovanie obrazovo-zvukovými záznamami predloženými žalobcom súdu spolu so žalobou, v ďalšom\nkonaní bude úlohou žalovaného sa zaoberať ich obsahom a tento vyhodnotiť, podľa okolnosti ak to uzná\nza vhodné doplniť aj vo vzťahu obsahu uvedených záznamov dokazovanie.\n99. Po doplnení aktuálnych informácií o krajine pôvodu aj z iných zdrojov ale predovšetkým vo\nvzťahu k dôvodom uvádzaných žalobcom v žiadosti, vrátane zistenia štandardu dodržiavania ochrany\nzákladných ľudských práv a slobôd v krajine pôvodu, a po ich vyhodnotení v súvislosti s ďalšími zistenými\n\nskutočnosťami a individuálne vo vzťahu k žalobcovi, opätovne posúdi, či azylový príbeh žalobcu vo\nsvetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu neoprávňuje žalobcu na udelenie azylu.\n100. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd\nnapadnuté rozhodnutie v časti vo výroku 1/ , ktorými žalovaný neudelil azyl podľa § 191 ods. 1 písm. d )\ne) a f) v spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n101. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nnemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}