Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Bratislave5. 11. 2025plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Sas/23/2025 z 5. 11. 2025

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 5. novembra 2025, sp. zn. 15Sas/23/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101190.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 15Sas/23/2025 0725101190 05. 11. 2025 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101190.1

Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, B., zastúpeného: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontova 16, Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 12.08.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2025 ako aj upovedomenia žalovanej o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.04.2025 na základe žiadosti o spätné vymáhanie č. 110063387900 zo dňa 28.02.2024 vo výške 66 948,72 EUR. 2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že v predmetnej veci žalovaná napriek vážnym pochybnostiam o zákonnosti samotného nároku (sporná pohľadávka), ako aj o legitímnom postavení Sociálnej poisťovne ako vymáhacieho subjektu, vykonáva vymáhanie v rozsahu, ktorý zjavne prekračuje aktuálnu výšku spornej pohľadávky tvrdenú samotnou ÖGK (Österreichische Gesundheitskasse). Namietal, že žalovaná pokračuje v exekučnom konaní, ktoré má bezprostredný a závažný dopad na jeho majetkové pomery. Tvrdil, že mu je blokovaný jeho bežný účet v banke a ďalšie časti jeho majetku, čo mu znemožňuje vykonávať bežné platby súvisiace s jeho osobným a pracovným životom (napr. úhrady faktúr, splátok hypotéky, platieb za služby). Tvrdil, že navyše, pokračovanie vymáhania má nepriamy, ale zásadný dopad na jeho úverový rating vo vzťahu k jeho hypotekárnej banke. Uviedol, že táto situácia už v minulosti viedla k strate možnosti požiadať o zníženie úrokovej sadzby hypotéky, ktorú banky podmieňujú bonitou klienta a absenciou negatívnych záznamov (napr. prebiehajúca exekúcia). Bol toho názoru, že reálne prichádza o možnosť znížiť si mesačné splátky hypotéky, čím mu vzniká dlhodobá a opakovane - každou splátkou sa obnovujúca finančná ujma. Mal za to, že tieto následky sú nezvratné – banky úrokové sadzby spätne neprehodnocujú, a teda aj v prípade úspechu v tomto konaní nebude možné získať výhodnejšie podmienky hypotéky spätne. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nemožno túto ujmu dodatočne napraviť iba samotným rozhodnutím vo veci samej. Tvrdil, že táto ujma sa len prehlbuje každou ďalšou splátkou, ktorej zníženie mu bolo znemožnené v dôsledku záznamu o prebiehajúcom vymáhaní spornej pohľadávky. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom – naopak, jeho priznanie verejný záujem reálne chráni. Bol toho názoru, že v prípade, že by súd dodatočne konštatoval nezákonnosť vymáhania spornej pohľadávky, vznikla by mu škoda, ktorú by podľa platnej právnej úpravy znášala Slovenská republika. Tvrdil, že keďže už vymožené prostriedky medzičasom Sociálna poisťovňa postúpi zahraničnému subjektu (rakúskej inštitúcii), je následný regres Slovenskej republiky voči tomuto subjektu právne veľmi otázny a v praxi

značne problematický. Mal za to, že priznaním odkladného účinku sa preto predíde neopraviteľnej majetkovej ujme a zároveň sa ochráni aj verejný rozpočet Slovenskej republiky pred rizikom vzniku povinnosti na náhradu škody spôsobenej potenciálne nezákonným výkonom verejnej moci, ktorý si následne nebude môcť regresne uplatňovať u zahraničnej inštitúcie. Záverom poznamenal, že aktuálny rozsah spornej pohľadávky je ku dňu podania návrhu už minimálny. Uviedol, že mu boli medzičasom z účtu odpísané peňažné prostriedky vo výške prinajmenšom 25.080,62 EUR. Poznamenal, že vzhľadom na to, že celková výška údajnej spornej pohľadávky podľa názoru samotnej ÖGK predstavuje 39.332,37 EUR, zostávajúca časť spornej pohľadávky (ak by aj bola existujúca a dôvodná), ktorej vymáhanie sa má ešte len uskutočniť, tvorí už len zlomok tejto sumy - o to väčšmi je potom podľa jeho názoru neprimerané, aby sa ďalšie vymáhanie spornej pohľadávky o ktorej existencii, výške a najmä vymáhateľnosti zo strany Sociálnej poisťovne možno mať vážne pochybnosti, realizovalo za cenu nenapraviteľnej finančnej ujmy na jeho strane (strata možnosti znížiť si splátky hypotekárneho úveru len z dôvodu, že banka eviduje záznam o prebiehajúcom vymáhaní pohľadávky). 3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca priložil výpis z osobného účtu za obdobie od 01.07.2025 do 31.07.2025. 4. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2025 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že má za to, že napriek žalobcom predloženému výpisu z osobného účtu vedeného v 365banke, žalobca relevantným spôsobom nepreukázal reálne hroziace dôsledky podľa § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Vzhľadom na to, že súčasťou návrhu žalobcu neboli žiadne iné dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí a žiadne dôkazy na preukázanie týchto zákonných dôvodov žalobca ani neoznačil a keďže návrh obsahuje len vlastné tvrdenie žalobcu, vyjadrujúce jeho presvedčenie o hrozbe vážnej ujmy finančnej povahy, návrh na odkladný účinok správnej žalobe žalovaná navrhla zamietnuť. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Pretože predmetom konania je správna žaloba v sociálnych veciach a ustanovenia SSP o správnej žalobe v sociálnych veciach neobsahujú osobitnú úpravu inštitútu odkladného účinku, správny súd pri rozhodovaní o tomto procesnom návrhu žalobcu postupoval v zmysle § 199 ods. 3 SSP podľa ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. (I. ÚS 53/2018) 14. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. 15. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobcu predpokladaných v ustanovení § 185 SSP a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne neodôvodnil a riadne nepreukázal, pričom len odkaz na nemožnosť disponovania s finančnými prostriedkami či ťažkosti každodenného fungovania a tvrdenie o negatívnom dopade na úverový rating žalobcu vo vzťahu k jeho hypotekárnej banke, je bez ďalšieho na priznanie odkladného účinku nepostačujúce. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca síce k návrhu priložil výpis z účtu za obdobie od 01.07.2025 do 31.07.2025, z ktorého vyplýva, že mu boli z účtu odpísané peňažné prostriedky vo výške 25.069,72 EUR v prospech žalovanej. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil hrozbu kvalifikovaných následkov výkonu napadnutého rozhodnutia a nepreukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu v jej komplexnosti. Obmedzil sa len na dokladovanie výpisu z jedného účtu, navyše len za jeden kalendárny mesiac, ktorý vo vzťahu k jeho celkovým pomerom nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Zo strany žalobcu tak podľa názoru správneho súdu nedošlo k spoľahlivému osvedčeniu dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 16. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, resp. finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

17. Správny súd záverom konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP a nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. 18. Správny súd preto v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam