Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/5/2025 z 11. 12. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 16SaZ/5/2025 0725101133 11. 12. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101133.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XXXXXXXXX XXXX, štátny príslušník D. E. B. E. F. G. B. H., adresa posledného pobytu v krajine pôvodu: ul. B. I., A. X, J., D. E., toho času na základe podvolenia na pobyt v Slovenskej republike na adrese J. XXXX/XX, C., číslo dokladu o pobyte D., cestovný pas D. E. I. XXXXXXXXX a cestovný pas E. F. G. B. H. č. D., zastúpený FALATH & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pribinova 28, Bratislava, IČO: 56 136 048, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: J./XXXX-X z 23. júna 2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu I.: J./XXXX-X z 23. júna 2025, ktorým nebol žalobcovi: A. B. C., cestovný pas Ruskej federácie č. XXXXXXXXX a cestovný pas E. F. G. B. H. č. D., udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. I.: J./XXXX-X z 23. júna 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl, podľa § 13c ods. 4 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu, podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle mu neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny a napokon podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. 2. Žalovaný úvodom skutkovo dôvodil, že žalobca dňa 24. októbra 2024 požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu ohrozenia jeho slobody a života. V rámci pohovoru žalobca uviedol, že v súčasnosti vykonáva aktívnu spoločenskú činnosť, ktorá súvisí s ostrou kritikou ruských mocenských orgánov a zastáva pozíciu proti vojne na Ukrajine. Tú prezentuje prostredníctvom rozhovorov na YouTube kanáloch. V prípade jeho návratu do Ruskej federácie mu za takéto prejavy hrozí trestné stíhanie s mučením, núteným odvodom na ukrajinský front a možné úmrtie. Žalobca ďalej uviedol, že v júni 2024 a októbri 2023 sa zúčastnil konferencií vo Varšave a Berlíne, ktoré organizovala ruská opozícia. Nikdy neuznával súčasný ruský politický systém, čo sa prejavilo v jeho boji proti korupcii a skorumpovaným predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní. V Ruskej federácii sa voči jeho osobe vedie jedno trestné konanie od roku 2019 a druhé od roku 2023, pričom obe sa v auguste 2023 zlúčili do jedného. V rámci týchto trestných stíhaní bol žalobca obvinený z poskytovania úplatku osobe ktorú nepozná a ktorú nikdy nevidel a za vyhýbanie sa plateniu daní vo firme, v ktorej bol iba akcionárom, pričom čiastka, ktorú dlhoval na daniach, bola nižšia ako suma,

ktorá je dôvodom na trestné stíhanie. Spoločnosť, v ktorej bol akcionárom dlhovala podľa daňového úradu na daniach 12.000.000,- rubľov, pričom suma potrebná na trestné stíhanie je 15.000.000,- rubľov. V obvinení bola pritom uvedená suma 28.000.000,- rubľov. V čase vzniku dlhu už nebol generálnym riaditeľom uvedenej obchodnej spoločnosti MSM, ale len jej akcionárom, ktorí nezodpovedajú za daňové nedoplatky. 3. Žalobca ozrejmil, že o medzinárodnú ochranu požiadal až teraz z dôvodu, že situácia so súdmi v Rusku nebola doposiaľ taká zlá, pričom v dnešnej dobe by už nedokázal obhájiť svoju nevinu v trestnom konaní. Ruské súdnictvo nie je nezávislé a objektívne, a v prípade extradície občanov orgány falšujú dokumenty a uchyľujú sa k nezákonným praktikám. 4. Žalobca sa taktiež obáva návratu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu, ktorej je rovnako štátnym občanom, pretože na základe dohody Ruskej federácie a Federácie svätého Krištofa a Nevisu by mohol byť vydaný do D. E. na účely trestného stíhania po odobratí štátneho občianstva. 5. Žalovaný ďalej zhrnú okolnosti týkajúce sa žalobcom ho vzdelania a zamestnania. 6. Vo vzťahu k občianstvu Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalovaný uviedol, že to mu bolo udelené v decembri 2020. Ku žiadosti predkladal viaceré potvrdenia od federálnych a štátnych orgánov USA a osobných listín, pričom v priebehu schvaľovacieho procesu priznal, že je na území D. E. prenasledovaný, pričom okolnosti prenasledovania vysvetlil a jeho vysvetlenie malo byť postačujúce. Štátne občianstvo spolu s nim získala aj celá jeho rodina, a to je manželka a 3 deti. 7. Žalobca ozrejmil, že z J. vycestoval v roku 2018 letecky do švajčiarskej Ženevy, odkiaľ pokračoval do USA kde sa zdržiaval do marca roku 2022, kedy vycestoval do Budapešti. V septembri roku 2023 vlakom pricestoval do Bratislavy, kde sa zdržiava doposiaľ na základe povolenia na pobyt. 8. Žalobca do konania predložil značný rozsah listinných dôkazov, ktoré žalovaný menovite zapracoval do odôvodnenia rozhodnutia. Nad rámec uvedeného žalovaný do konania zabezpečil informácie na overenie žalobcom tvrdených skutočností a informácií o krajine pôvodu. 9. Vo vzťahu k neudeleniu azylu podľa § 13 odseku 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný zdôvodnil, že podľa č. 1 A (2), § 2 Ženevskej konvencie o právnom postavení utečencov z roku 1951, sa v prípade osoby majúcej niekoľko štátnych občianstiev, pojem „krajina štátnej príslušnosti“ týka každej jednej krajiny, ktorej občianstvo osoba má. Táto osoba sa nepovažuje za osobu zbavenú ochrany od krajiny jej štátnej príslušnosti, ak osoba sama, bez nejakej vážnej príčiny založenej na opodstatnenom strachu, nevyužila ochranu niektorej z krajín, ktorých občianstvo jej bolo udelené. Keďže žalobca má tak štátne občianstvo Ruskej federácie ako aj federácie svätého Krištofa a Nevisu, žalovaný bol toho názoru, že pokiaľ mu v jednej z týchto krajín nehrozí žiadna z foriem prenasledovania, tak mu na základe medzinárodných právnych noriem ako aj na základe slovenskej legislatívy nemožno priznať nárok na medzinárodnú ochranu. 10. Vo vzťahu k prípadnému prenasledovaniu v Ruskej federácii žalovaný zopakoval okolnosti ohľadom vzdelania a zamestnania žalobcu, pričom uviedol, že bol zakladateľom a majiteľom firmy MSM, ktorá sa okrem iného zaoberala opravou a údržbou zdravotníckych zariadení. V Ruskej federácii nikdy nebol členom politickej strany a nikdy sa politicky neangažoval. V čase odchodu z Ruskej federácie v júni 2018 do Švajčiarska, odkiaľ pokračoval do USA, ktoré mu predchádzalo zabezpečenie vstupných víz, nemal žalobca žiadne problémy, či ťažkosti s oficiálnymi orgánmi Ruskej federácie. Bol uznávanou kapacitou vo svojom odbore a taktiež sa angažoval z tohto titulu v boji proti korupcii, za čo bol v roku 2012 odmenený medailou odboru boja proti rozkrádaniu socialistického majetku a špekuláciám Ministerstva vnútra Ruskej federácie. V roku 2017 sa začal federálny Protimonopolný úrad Ruskej federácie zaujímať o spoločnosti, ktoré menovaný vlastnil alebo v nich mal účasť. 11. Po vycestovaní z Ruskej federácie bolo na žalobcu v júli 2019 vyhlásené federálne pátranie, ktorému predchádzalo konanie federálneho Protimonopolného úradu Ruskej federácie vo veci poskytovania úplatkov. Z rozhodnutia pre kontrolu spisov Interpolu v Lyone (ďalej len „Komisia Interpolu“) žalovaný zistil okolnosti trestného stíhania žalobcu Ruskej federácii za poskytovanie úplatkov predstaviteľom firiem H. a J. D. spolu v hodnote 11.087.000,- rubľov, pričom zároveň mal generálnemu riaditeľovi spoločnosti J. nariadiť, aby uzatvoril falošné zmluvy o dodávkach a službách medzi spoločnosťami J. a C. K., C. K. L., ktoré ovládal žalobca a nevykonávali žiadnu obchodnú činnosť. Sumy prevedené na tieto spoločnosti zo spoločnosti J. slúžili ako dôvod neprimeraného zníženia daňovej povinnosti v celkovej výške 28.377.175,- rubľov. Na tomto základe bolo na žalobcu začaté v auguste 2023 trestné stíhanie a následne bol naňho vydaný zatýkací rozkaz J. Okresným súdom. Žalobca sa obrátil na Komisiu Interpolu so žiadosťou o prístup a opravu, respektíve vymazanie jeho údajov z databázy Interpolu, pretože spracované údaje nie sú presné a chýba im jasný opis zapojenia do trestnej činnosti pričom v konaní existujú určité nezrovnalosti a nerešpektuje sa zásada spravodlivého procesu a prípad má prevažne politický charakter. Komisia Interpolu zistila, že opis trestnej činnosti obsahuje aj opis

osobného zapojenia žalobcu do uľahčenia rozdávania úplatkov, ktorým poveril generálneho riaditeľa MSM (Trykina), a ktoré mu dal tiež pokyn na uzavretie falošných zmlúv o poskytovaní služieb s inými spoločnosťami ovládanými žalobcom v záujme krátenia daní. Vo vzťahu k nerešpektovaniu zásady spravodlivého procesu Komisia Interpolu uviedla že žalobca a jeho advokát boli informovaní o vydaných uzneseniach o vznesení obvinenia a má zato, že vo veci bolo vynaložené úsilie na informovanie o konaní a zabezpečenie jeho prítomnosti pred príslušným súdom podľa platných vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov. Komisia Interpolu posúdila aj tvrdenia žalobcu, že konanie malo politický charakter so záverom, že žalobca nie je politikom ani bývalým politikom, ale vedcom a podnikateľom. Na tomto základe žalovaný konštatoval, že Interpolom bolo vylúčené, že by išlo o politicky motivované trestné stíhanie, pričom zo strany žalovaného nebolo zistené, žeby stíhanie za ekonomickú trestnú činnosť bolo zástupným stíhaním za jeho politické vyjadrovanie. Toto trestné konanie bolo totiž začaté oveľa skôr, ako sa začal negatívne vyjadrovať k prezidentovi Ruskej federácie a vojne na Ukrajine. Logicky ho teda nemožno spojiť s jeho politickým vyjadrovaním. 12. Žalobca bol v tom čase, od septembra 2023, na území Slovenskej republiky, kde 24. októbra 2024 požiadal o udelenie azylu. V období od 30. júna 2024 do 30. decembra 2024 absolvoval s D. B. 19 rozhovorov v živom vysielaní na platforme YouTube, v ktorých sa venoval nielen historickým udalostiam z čias veľkého Ruska, zväzu sovietskych socialistických republík, ale sa aj kriticky vyjadroval k aktuálnym politickým dianiam na území Ruskej federácie, pričom vojnu na Ukrajine označuje za inváziu a opisuje ju za propagandistickú. Vo svojich vyjadreniach hovorí o mučení zajatcov, označuje K. za B., vojnového zločinca, ktorý ma ruky od krvi ukrajinských a svojich vlastných občanov, a poukazuje na to, že v Ruskej federácii vládne totálna propaganda, totalita a fašistická diktatúra. 13. Žalovaný ďalej zistil, že po zviditeľnení medzinárodného zatýkacieho rozkazu v databázach Interpolu, žalobca na svojom účte sociálnej sieti vKontakte zverejnil viacero komentárov, za ktoré mu bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu. V prípade prvého zo spáchaných správnych deliktov sudkyňa prihliadla na vyjadrenie žalobcu, ktorý svoju vinu uznal a prejavil ľútosť za spáchaný skutok. 14. Žalovaný zhrnul, že je zrejmé, že žalobca pred odchodom z Ruskej federácie nemal so štátnymi orgánmi žiadne problémy, vynímajúc trestné konanie, ktoré však nebolo politicky motivované a je vedené za ekonomické trestné činy. Keďže v prípade žalobcu nastali skutočnosti, na základe, ktorých sa začal obávať o svoju bezpečnosť, bolo potrebné vyhodnotiť, či by bolo možné žalobcu považovať za utečenca „sur place“. 15. Žalovaný na základe zistených skutočností dospel k názoru, že žalobcovi nesvedčí takýto status, keďže jeho politické presvedčenie a kritické názory na politiku Ruskej federácie začal prezentovať až na území Slovenskej republiky, to znamená po siedmich rokoch po odchode z Ruskej federácie, potom, čo sa objavil v databázach hľadaných osôb Interpolu a krátko predtým, ako požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že pravosť politického, náboženského alebo morálneho presvedčenia žiadateľa a dôvodov jeho svedomia, kvôli ktorým je nútený krajinu opustiť, musí byť dokazovaná dôkladným skúmaním osobnosti a jeho osobného profilu. Keďže však žalobca svoje názory manifestačne nepreukázal pred tým, než Ruskú federáciu opustil ako aj z dôvodu, že nebol úradmi kvôli svojim názorom prenasledovaný, nie sú dané dôvody pre priznanie utečeneckého statusu. Uverejnenie príspevkov s následkom uloženia pokút a kritické komentovanie politického diania v Ruskej federácii na platforme YouTube mali za cieľ vytvoriť predpoklad, ktorý v súčasnosti vedie v Rusku k možnému trestnému postihu. 16. Čo sa týka zistenia, že žalobca je v Ruskej federácii trestne stíhaný za ekonomickú trestnú činnosť, žalovaný konštatoval, že výška trestu nie je pri posudzovaní jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodujúca. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SžoKS/57/2006 z 27. februára 2007 nie sú za utečencov považované osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním pre takýto trestný čin, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou bezprávia a nie je osobou utekajúcou pred zákonom. Samotné trestné stíhanie preto nemôže byť dôvodom na udelenie azylu, a to ani v prípade, ak sa jedná o štát, ktorý môže mať určité problémy alebo nedostatky v dodržiavaní štandardov niektorých iných oblastiach. 17. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca opustil Ruskú federáciu bez toho, že by tam bol prenasledovaný pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov. Svoje politické názory prejavil až po siedmich rokoch od odchodu z Ruskej federácie po tom, čo sa objavil v databázach hľadaných osôb Interpolu z dôvodu prebiehajúceho ekonomického trestného stíhania v Ruskej federácii a krátko predtým ako požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z čoho je zrejmé, že tieto prezentoval s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok za ktorých by mu bolo možné azyl udeliť. 18. Keďže žalobcovi bolo v decembri 2020 udelené štátne občianstvo federácie svätého Krištofa a Nevisu, žalovaný posúdil žiadosť o udelenie azylu aj v tejto súvislosti. Žalobca úvodom ozrejmil

žalovanému spôsob nadobudnutia štátneho občianstva a keďže bol v tom čase prenasledovaný, vysvetlil príslušným orgánom situáciu, ktorým toto vysvetlenie postačovalo. Príslušné orgány federácie svätého Krištofa a Nevisu teda pri podaní žiadosti o občianstvo mali vedomosť o trestnom stíhaní žalobcu a napriek tomu žalobcovi a jeho rodine občianstvo udelili. 19. Žalobca v priebehu konania predostrel dve verzie odpovedí k otázke, či má obavu vrátiť sa do federácie svätého Krištofa a Nevisu. Prvom prípade uviedol, že sa ničoho neobáva, pretože sa jedná iba o malý ostrov. V prípade druhej verzie vyjadril svoje obavy z prípadného návratu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu z dôvodu, že v prípade zbavenia žalobcu štátneho občianstva ho môžu vydať na trestné stíhanie do Ruskej federácie. 20. Na podporu druhej verzie žalobca predložil do konania stanovisko týkajúce sa straty štátneho občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu v prípade trestného stíhania vypracované notárom a bývalým ministrom spravodlivosti Federácie svätého Krištofa a Nevisu 31. januára 2024. Ten v stanovisku vyjadril domnienku, že osobe je adekvátne odňať štátne občianstvo za predpokladu trestného stíhania, prípadne ak by bol na ňu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, ak medzinárodná polícia na ňu vydá červený obežník, alebo by sa proti nej uplatnil akýkoľvek právny nástroj, ktorým sa žiada jej vydanie do Ruskej federácie na účely trestného stíhania. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca splnil všetky podmienky pre udelenie štátneho občianstva na základe investície a príslušné orgány informoval o prebiehajúcom trestnom konaní na území Ruskej federácie a vyhlásenom federálnom pátraní. Podmienky pre odňatie občianstva teda nie sú naplnené. Ustanovenia, na ktoré sa stanovisko odvoláva sa týkajú schvaľovacieho procesu pred udelením štátneho občianstva a nie jeho následného odňatia. Na to, aby mohlo byť štátne občianstvo Federácie svätého Krištofa a Nevisu odňaté, muselo byť získané na základe nepravdivého tvrdenia, podvodom alebo úmyselným zatajením podstatných skutočností. Žalobca však sám uviedol, že všetky skutočnosti príslušným orgánom uviedol. 21. Žalovaný do konania zabezpečil zákon o extradícii platný vo federácii svätého Krištofa a Nevisu od 22. mája 2025 podľa ktorého nesmie byť osoba podľa tohto zákona vrátená do žiadnej krajiny ani umiestnená do väzby alebo držaná vo väzbe na účely takéhoto návratu, ak sa preukáže, že žiadosť o jej vrátenie, hoci sa údajne podáva z dôvodu trestného činu, za ktorý možno podať extradíciu, je v skutočnosti podaná výlučne alebo predovšetkým na účely trestného stíhania alebo potrestania z dôvodu jeho rasy, miesta pôvodu, národnosti, politického názoru, farby pleti alebo vierovyznania; alebo že v prípade vrátenia by mohol byť na súde zaujatý alebo potrestaný, zadržaný alebo obmedzený v osobnej slobode z dôvodu svojej rasy, miesta pôvodu, národnosti, politicky názorov, farby pleti alebo vierovyznania. Podľa žalovaného navyše Ruská federácia s federáciou svätého Krištofa a Nevisu nemá uzavretú dohodu o vydávaní osôb na trestné stíhanie. 22. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že žalobcovi v prípade návratu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu nehrozí žiadne riziko a môže využiť ochranu tejto krajiny, ktorá mu udelila štátne občianstvo. 23. Čo sa týka doplnkovej ochrany ako subsidiárnej ochrany, žalovaný uviedol, že základnou podmienkou je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednej z troch foriem vážneho bezprávia. Keďže žalobca je v Ruskej federácii obvinený z viacerých trestných činov bolo potrebné posúdiť, či by v priebehu trestného stíhania, respektíve výkonu trestu za predpokladu dokázania jeho viny, nemohol čeliť praktikám neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Z informácií zabezpečených od Ministerstva zahraničných vecí Spojených Štátov Amerických z 20. marca 2023 žalovaný zistil že nie je možné vylúčiť, že by žalobca v prípade uloženia trestu odňatia slobody nečelil konaniam, ktoré by mohli byť považované za vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Za týchto okolností, berúc do úvahy princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia medzinárodnej ochrany, by žalobcovi prináležalo na území Slovenskej republiky poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak nemožno opomenúť, že žalobca disponuje dvojitým štátnym občianstvom, a preto bolo potrebné posúdiť Federáciu svätého Krištofa a Nevisu ako ďalšiu krajinu jeho pôvodu a to vo vzťahu § 2 písm. f) zákona o azyle. 24. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu nespáchal žiaden taký čin za ktorý by mu hrozilo v prípade návratu uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu. Žalovaný zistil že žalobcovi nehrozí ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Obava žalobcu zo straty občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu a hrozba vydania na trestné stíhanie do Ruskej federácie nie je opodstatnená. Žalovaný napokon zistil, že žalobca v prípade jeho návratu nebude ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z verejne dostupných zdrojov nie je zmienka o tom, že by vo federácii svätého Krištofa a Nevisu prebiehal medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt.

25. Žalovaný uzavrel, že napriek hrozbe trestu odňatia slobody v Ruskej federácii, kde podmienky vo väzbe alebo vo výkone trestu by mohli byť považované za vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, je nutné konštatovať, že v prípade návratu žalobcu do federácie svätého Krištofa a Nevisu, by nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia. II. Správna žaloba 26. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 27. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný nesprávne posúdil Federáciu svätého Krištofa a Nevisu ako bezpečnú krajinu, pretože na to, aby mohol jej ochranu využiť, musel by do nej pricestovať z územia Slovenskej republiky. Keďže priamy let nie je možný, žalobca by musel prestupovať na letisku v inom štáte, a preto má dôvodnú obavu, že by bol zadržaný a vydaný do Ruskej federácie. 28. Žalobcovi vypracovala advokátska kancelária sídliaca vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu právnu analýzu, podľa ktorej by mohol byť v prípade vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu pozbavený štátneho občianstva. Túto právnu analýzu vypracovala advokátska kancelária, na čele ktorej stojí bývalý minister spravodlivosti (žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvádza, že bola vypracovaná notárom) pričom žalobca je toho názoru, že hierarchicky je výklad osoby oprávnenej poskytovať interpretáciu práva Federácie svätého Krištofa a Nevisu postavený vyššie ako výklad žalovaného. 29. Vo vzťahu k záverom žalovaného, že žalobca nemôže stratiť občianstvo Federácie svätého Krištofa a Nevisu, pretože k tomu by mohlo dôjsť, iba ak by klamal pri pohovore o udelenie štátneho občianstva pričom žalobca mal o trestných konaniach orgány upovedomiť, žalobca uviedol, že v tom čase na neho nebol vydaný medzinárodný zatykač žalobca príslušným orgánom uviedol, že tieto sú vyfabulované a obvinenia nemajú šancu na úspech pretože zjavne nedávajú zmysel, obsahujú zásadné porušenia či hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych trestnoprávnych ustanovení. Hoci bol teda žalobca ubezpečený, že prípad jeho trestného stíhania nemá žiadnu šancu na úspech, v konečnom výsledku bola difúzia nakoniec vydaná. Orgány Federácie svätého Krištofa a Nevisu teda v nadväznosti na vydanie medzinárodného zatykača môžu dospieť k záveru, že vstupný pohovor žalobcu bol nepravdivý a môžu ho zbaviť občianstva, keďže sa dodatočne preukázal opak jeho tvrdení poskytnutých pri vstupnom pohovore, a teda, že trestné konanie v Rusku evidentne malo šancu na úspech. 30. Z dôvodu, že vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu neexistuje prax, ktorá by zabraňovala vydaniu do Ruska a z dôvodu, že Rusko už nie je viazané dodržiavaním ochrany základných ľudských práv a slobôd garantovaných Európskym dohovorom o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“), a keďže ani Federácia Svätého Krištofa a Nevisu nie je signatárom, nič nebráni vydaniu žalobcu, hoci tým môžu byť ohrozené jeho základné ľudské práva. 31. Ku tvrdenej diskrepancii žalobcových tvrdení ohľadom hrozieb pobytu vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu žalobca ozrejmil, že jeho neexistencia obáv vychádzala z poznatkov o nízkej kriminalite, keďže je to iba malý ostrov a vyskytujú sa tam iba menej závažné trestné činy. Oficiálne však žalobca uviedol, že sa obáva o svoj život, keďže treba brať do úvahy širší kontext a hrozby priamo spojené s vydaním do Ruska za predpokladu, že by bol zbavený štátneho občianstva. 32. Žalobca sa napokon dotkol aj otázky možných spôsobov dopravy do Federácie svätého Krištofa a Nevisu ako ostrovného štátu a skutočnosti, že sa momentálne nachádza na území Slovenskej republiky. V prípade prepravy naň by žalobca musel prejsť niekoľkými pasovými kontrolami, na ktorý by mu hrozilo obmedzenie osobnej slobody, zatknutie a prípadné vydanie do Ruska. Cestovanie pre žalobcu predstavuje veľké riziko, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca bol 9. júla 2025 zadržaný pri pokuse o obnovu svojho prechodného pobytu na území Slovenska a následne na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave prepustený zo zadržania na slobodu. 33. Na tomto základe žalobca namieta, že od neho nemožno spravodlivo žiadať aby žiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu, keďže túto nemožno považovať za bezpečnú krajinu keď existuje objektívny dôkaz o tom, že môže byť zbavený štátneho občianstva a následne vydaný do Ruska. Žalovaný preto nesprávne posúdil otázku podľa § 19 a odseku 1 písm. e) zákona o azyle. 34. Žalovaný pochybil aj tým, že opomenul vziať do úvahy, že Rusko pristúpilo voči nemu k správnym opatreniam v podobe správnych rozhodnutí, ktorými bol sankcionovaný za kritické vyjadrenia na adresu ruského prezidenta M. K. a kritiku vojny na Ukrajine. V Rusku je totiž v súčasnosti zakázané kritizovať kroky prezidenta aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pretláčanie jeho útočnej zahraničnej politiky. Žalobca preto na odporúčanie svojho právneho zástupcu požiadal o azyl, pretože v jeho prípade sa

jednalo o aktívnu hrozbu. V tejto súvislosti začala byť vypočúvaná aj žalobcov a rodina žijúca v Rusku. Žalobcove obavy boli potvrdené, keďže mu boli doručené uznesenie a rozhodnutie o správnom delikte. Žalobca ozrejmil, že štandardným postupom v podobných veciach je v Rusku vydať dve správne pokuty a následne postupovať prostredníctvom trestného konania. Tieto postupy vyplývajú z novej právnej úpravy prijatej v Rusku po začatí vojny na Ukrajine, pričom výklad aplikovaný príslušnými orgánmi je taký, že umožňuje úradom stíhať osoby aj za materiály zverejnené pred nadobudnutím účinnosti týchto zákonov. 35. Uvedeným uznesením a rozhodnutím o správnom delikte bol žalobca sankcionovaný za svoje kritické výroky na adresu prezidenta K. čo už iba samo osebe napĺňa definíciu prenasledovania v súlade s ustanovením § 8 písm. a) a písm. b) zákona o azyle. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že tím, ktorý s ním riešil korupciu nakoniec dopadol tak, že pán A. F. bol po zmene prezidenta odsúdený na 20 rokov trestu odňatia slobody a po prepustení spáchal samovraždu, a pán G. za záhadných okolností (vypadnutie z okna počas výsluchu) v Rusku zomrel. Jediný kto naďalej žije je práve žalobca. 36. Za pochybenie považuje žalobca aj tvrdenie žalovaného, že žalobca prejavil svoje politické presvedčenie iba s cieľom vytvorenie nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu mohol byť udelený štatút utečenca. Žalobca bol totiž už v čase prejavovania kritiky ruského prezidenta a vojny na Ukrajine trestne stíhaný kvôli tomu, že v Rusku odhaľoval korupciu. V tom čase disponoval množstvom dôkazov o tom, že tieto trestné stíhania sú vyfabulované, sú aktom pomsty za odhaľovanie korupcie a je s nimi manipulované. Podľa názoru žalobcu nedáva zmysel, aby úmyselne inicioval ďalšie konania so zámerom vytvoriť podmienky na udelenie azylu, ktoré by splnil tak či onak. 37. Žalovaný taktiež nesprávne vyhodnotil okolnosti ohľadom trestného stíhania za ekonomickú trestnú činnosť, keď bol toho názoru, že tieto sú v Ruskej federácii vedené za kritiku ruského prezidenta a vojny na Ukrajine. Žalobca takéto tvrdenie nikdy neuviedol, naopak uviedol, že tieto trestné stíhania sú vedené za odhaľovanie korupcie vysoko postavených funkcionárov v Ruskej federácii v rokoch 2008 až 2012, za čo mu bola udelená medaila Odboru boja proti rozkrádaniu v boji proti korupcii. Toto vyznamenanie mu bolo udelené ešte počas vlády prezidenta Medvedeva pri odhaľovaní káuz ako sú CT skenery a Putinov palác, v ktorých na základe žalobcovej činnosti boli odsúdení blízki ľudia prezidenta K.. Politická situácia sa odvtedy zmenila a žalobca je toho názoru, že trestné stíhanie za ekonomické trestné činy je pomstou práve za odsúdenie ľudí počas žalobcovho pôsobenia pri vyšetrovaní korupcie a blízkych ľudí súčasného prezidenta, a teda je pomstou voči protikorupčnej činnosti žalobcu (podrobný postup žalobcovho trestného stíhania je rozpísaný v dokumentácii z pripojenej k žiadosti o udelenie azylu a v stanovisku pána N. z 21. októbra 2024). 38. Druhým dôvodom trestného stíhania žalobcu je trestné oznámenie, ktoré podal v roku 2017 v Rusku, a ktoré skončilo odsúdením zástupcu vedúceho oddelenia pre boj s ekonomickou kriminalitou juhozápadného obvodu Hlavnej správy Ministerstva vnútra pre mesto J., podplukovníka C. B. a jeho komplica N. O. Podstata tohto trestného konania spočívala v tom, že spoločnosti, v ktorých mal žalobca majetkové práva, sa stali terčom záujmov podplukovníka C., ktorý sa ich snažil previesť na seba. Tento postup je v Rusku pomerne rozšírený a uplatňuje sa voči nepohodlným osobám, opozičným aktivistom, kritikom režimu a odporcom vojny. Žalovaný pritom úplne odignoroval, že žalobcovo trestné stíhanie za ekonomickú činnosť môže byť politicky motivované, a vôbec sa nezaoberal obsahom odborného stanoviska od známeho bojovníka za ľudské práva a zakladateľa protikorupčného hnutia pána M. N.. 39. Žalobca uviedol, že indície o fabulácii trestných stíhaní vyplývajú z obsahu rozhodnutia Komisie Interpolu, v ktorých sa nachádzajú logické nezmysly, napríklad, že spoločnosť MSM mala poskytovať úplatok spoločnosti NIIFTA (ktorá vyhlasovala verejné obstarávanie), za to, aby sa sama nezúčastnila vo vlastnom verejnom obstarávaní na poskytovanie služieb sama sebe. Interpol posudzuje jednotlivé prípady iba s ohľadom na základ skutku a splnenie prípadných procesných podmienok a túto skutočnosť si preto nevšimol a rovnako tak ani žalovaný. Za ďalší rozpor označil žalobca okolnosti ohľadom vznesenia obvinenia a upovedomenia žalobcu o tejto skutočnosti, keď v rozhodnutí sa zmieňuje, že žalobca ako aj jeho advokát boli dňa 9. augusta 2023 a 28. augusta 2023 informovaní o vydaných uzneseniach o vznesení obvinenia z 15. augusta 2023 a 4. septembra 2023. Chronologicky nie je možné upovedomiť niekoho o tom, že voči nemu bolo vznesené obvinenie ešte predtým, ako vôbec k vzneseniu obvinenia došlo. Už len samotná skutočnosť, že na základe takto zisteného skutkového stavu bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz je zarážajúca. Nie menej dôležitá je aj skutočnosť, že žalobcovi boli všetky oznámenia zasielané na neaktuálnu adresu, na ktorej sa nezdržiaval, pretože mal v tom čase vydané povolenie presťahovať sa reálne sa aj presťahoval. Nehnuteľnosť, kam mu boli všetky písomnosti z trestného konania zasielané pritom už od v roku 2018 nevlastnil, pretože ju predal. Presťahovanie žalobcu muselo byť známe aj orgánom činným v trestnom konaní, pretože povolenie na presťahovanie vydáva Ministerstvo vnútra. Práve doručovanie písomností na nesprávnu adresu

je bežnou praxou ruských orgánov činných v trestnom konaní, ktorým reálne znemožňujú brániť sa nepohodlným osobám, a takýmto spôsobom navodzujú dojem procesne správneho postupu. Rovnako tak obhajca žalobcu sa o začatí trestného konania vo veci nedoplatkov na daniach dozvedel až po dvoch rokoch od jeho začatia, pretože orgány činné v trestnom konaní zasielali všetky dokumenty na adresu predchádzajúceho obhajcu, ktorý ho zastupoval v korupčnom prípade. V momente, keď sa žalobca dozvedel o jeho trestnom stíhaní a začal sa brániť, orgány činné v trestnom konaní prerušil jeho trestné stíhanie a požiadali o vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu preto žalobca považuje za rozporné so zákonom a s princípmi právneho štátu. 40. Čo sa týka statusu žalobcu ako utečenca „sur place“, žalobca odmieta závery žalovaného, že svoje politické dôvody začal prezentovať len preto aby splnil podmienky udelenia azylu. Táto domnienka žalovaného postráda akýkoľvek logický dôvod. Žalobcovým cieľom nebolo privádzať sebe a svojej rodine ďalšie problémy. Žalobca si je vedomý toho, že je v súčasnosti stíhaný z korupčných dôvodov a pokiaľ by došlo k jeho vydaniu do Ruskej federácie, bol by stíhaní iba z týchto dôvodov, no samotná kritika vojny na Ukrajine mu však reálne priniesla ďalšie problémy a trestné stíhanie, o ktoré žalobca nemá záujem. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na spoluprácu s občianskym združením Dobrý národ, v rámci, ktorej poskytoval pomoc pri zabezpečovaní základných potrieb pre Ukrajincov po vypuknutí vojny. Toto sa dialo ďaleko predtým, než mal žalobca vôbec v pláne žiadať o azyl. Podporovanie v podstate nepriateľského štátu sa z pohľadu práva v Rusku klasifikuje ako vlastizrada. Nie je preto správny záver žalovaného, že žalobca začal prejavovať svoje politické presvedčenie a kritické názory na politiku v Ruskej federácii až 7 rokov po odchode z Ruska, pretože ten svoje presvedčenie prejavoval už svojou protikorupčnou činnosťou, keď došlo k stíhaniu a odsúdeniu ľudí blízkych K. a podplukovníka C.. Žalobca sa navyše pravidelne zúčastňoval na zasadnutí zjazdu ľudových poslancov spolu s bývalým predsedom Štátnej dumy, kde pôsobil ako konzultant novej legislatívy. Žalobca zároveň aktívne spolupracuje s regionalistami, pričom konferencie sa udiali v rokoch 2023 a 2024. 41. Žalobca uviedol, že považovať osobu za utečenca „sur place“ iba v prípade, že svoje základné ľudské práva uplatňuje na mieste, v ktorom by mohla vystaviť riziku seba alebo svoju rodinu, je vyslovene reštriktívny výklad. Ako hlava rodiny musel žalobca dbať o svoju bezpečnosť a až po odchode z Ruska mohol začať uplatňovať svoje právo slobody prejavu naplno, pričom spúšťačom tejto iniciatívy bol začiatok vojny na Ukrajine, negatívna tendencia vývoja dodržiavania ľudských práv a zhoršujúca sa politická situácia v Rusku. Spúšťačom podania žiadosti o azyl žalobcu bola zmena garancií dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v Rusku a odstúpenie od Dohovoru, ktorý ako tak garantoval medzinárodnú ochranu ľudských práv. V tom čase mal žalobca nádej, že samotné trestné konanie dokáže zvrátiť vo svoj prospech na základe Dohovoru a nezávislých orgánov, ktoré sú mimo vplyvu Ruska. V súčasnosti žalobcovi nie je umožnené brániť sa voči akýmkoľvek konaniam a stratil aj možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca uzavrel, že jeho pozícia ako kritika súčasného režimu v Rusku je v podstate jasná už od roku 2012. Prejavom nesúhlasu vojny na Ukrajine boli už samotné účasti na zasadnutiach opozičných politikov zahraničí, pričom skutočnosť, že žalobca bol pozvaný zúčastňovať livestreamov až v roku 2024 mu nemôže byť na ťarchu, keďže dovtedy šancu takto verejne prezentovať svoje postoje nedostal. 42. Záverom žalobca namietol, že sa žalovaný vôbec nezaoberal udelením azylu z humanitárnych dôvodov, hoci žalobca na pohovore uviedol, že na trase Viedeň - Minsk dostal mozgovú príhodu. Žalobcov zdravotný stav je nepriaznivý, pretože v minulosti prekonal mozgovú príhodu, absolvoval operáciu chrbtice a užíva lieky na srdce a vysoký krvný tlak. 43. Žalobca bol napokon toho názoru, že i keď žalovaný neidentifikoval dôvody na udelenie azylu podľa § 8 alebo 9 zákona o azyle, mal by mu jednoznačne poskytnúť aspoň doplnkovú ochranu podľa § 13a uvedeného zákona. Žalovaný totiž v tomto smere nesprávne vyhodnotil Federáciu svätého Krištofa a Nevisu ako krajinu pôvodu, v ktorej účinne môže využiť medzinárodnú ochranu a to z dôvodov vyššie uvedených. Žalobca je toho názoru, že Rusko by v prípade vydania žalobcu nerešpektovalo zásadu špeciality. K vydaniu žalobcu do Ruska môže dôjsť už aj počas jeho vycestovania do Federácie svätého Krištofa a Nevisu ako aj po jeho úspešnom príchode tam. 44. Žalobca poprel závery žalovaného, že by sa chcel vyhnúť trestným stíhaniam v Ruskej federácii, a to z dôvodu, že žalobcov ruský obhajca sa úkonov trestného konania snaží zúčastňovať avšak orgány činné v trestnom konaní mu to neumožňujú. Žalobca nemá a nikdy nemal v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu v Rusku avšak s ohľadom na všetky ním predložené dôkazy a tvrdené okolnosti žalobcovi v Rusku hrozí mučenie, neľudské zaobchádzanie a veľmi pravdepodobne aj smrť. 45. Dôvod neudelenia azylu postavený na ničím nepreukázanej domnienke žalovaného, že žalobca sa usiloval o umelé vytvorenie podmienok na udelenie azylu považuje žalobca za nesprávny III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného

46. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý úvodom zdôraznil, že vzhľadom na to, že žalobca disponuje štátnym občianstvom Ruskej federácie a Federácie svätého Krištofa a Nevisu, obidve krajiny posudzoval ako rovnocenné a pokiaľ žalobcovi v jednej z týchto krajín nehrozí žiadna forma prenasledovania, nevzniká žalobcovi nárok na medzinárodnú ochranu. Žalovaný poukázal na vyjadrenia žalobcu v dotazníku, podľa ktorých je voči žalobcovi v Ruskej federácii vedené jedno trestné stíhanie od roku 2019 a druhé od leta 2023 ktoré boli v auguste 2023 zlúčené do jedného. Z uvedeného dôvodu žiada o udelenie azylu. O udelenie azylu žiada aj z dôvodu, že v súčasnosti vykonáva aktívnu spoločenskú činnosť, ktorá súvisí s ostrou kritikou ruských mocenských orgánov a zastáva pozíciu proti vojne. V prípade návratu do Ruskej federácie mu hrozí trestné stíhanie s mučením, núteným odvodom na ukrajinský front a možným úmrtím. Žalobca zdôraznil, že súčasný politický systém neuznáva dlhodobo a dôsledne. To sa prejavilo aj v boji proti korupcii skorumpovaným predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní. 47. Žalovaný úvodom označil vyjadrenia žalobcu, že trestné stíhanie z ekonomických dôvodov sú voči nemu pomstou za odhaľovanie korupcie, za nekonzistentné a rozporné. Žalobca neuvádza, že by bol po udelení medaily v roku 2012 akokoľvek prenasledovaný alebo nejakým spôsobom obmedzovaný. V prípade druhého trestného stíhania za trestné oznámenie z roku 2017, ktoré podal voči zástupcovi vedúceho oddelenia pre boj s ekonomickou kriminalitou Ministerstva vnútra a jeho komplica, žalovaný nenachádza logické vysvetlenie, ako v rovnakom režime a právnom systéme, ktorý odsúdil a nechránil osoby, ktoré žalobca označil ako korupčné, môžu tieto osoby sprostredkovať voči nemu pomstu za protikorupčné konanie vo forme vydania obvinenia z poskytovania úplatkov a daňových únikov. Žalovaný pritom vychádzal aj z rozhodnutia Interpolu zo 16. októbra 2024 ohľadom zatykaču súvisiaceho s predmetnými obvineniami žalobcu za ekonomickú trestnú činnosť, ktoré v prípade žalobcu vylučujú politicky motivované trestné stíhanie. Žalovaný preto konštatuje, že žalobcom uvádzaný politický motív konania štátnych orgánov ohľadom jeho trestného stíhania za ekonomickú trestnú činnosť a možnosť domáhať sa spravodlivého konania v ním účastných konaniach s Ruskou federáciou je subjektívny a závislý od toho, či sú konania vedené v jeho prospech alebo neprospech. 48. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný nezohľadnil odborné stanovisko pána N. v dôsledku čoho nesprávne posúdil trestné stíhania za ekonomickú trestnú činnosť žalovaný zdôraznil, že to nemôže spochybniť kvalifikovaný a odborný postup Interpolu ktorého rozhodnutie je prijaté na základe vnútorných mechanizmov a z hľadiska dôkaznej hodnoty majú pre žalovaného nesporne vyššiu váhu než súkromné hodnotenia analýzy súkromných tretích osôb, vyhotovené na žiadosť žalobcu. Žalovaný teda postupoval v súlade s právnou zásadou, že oficiálne a verejne autorizované informácie majú prednosť pred súkromnými alebo individuálnymi hodnoteniami. Navyše, nie je v kompetencii žalovaného spochybňovať závery Interpolu tieto prehodnocovať alebo ich komentovať na základe podkladov tretích osôb. 49. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že konkrétna časť vyjadrenia Interpolu uvedená v rozhodnutí je nelogická pretože túto nelogickosť vyjadrenia postavil výhradne na štylistike vety. Žalovanému (s možno predpokladať, že aj Interpolu) je z kontextu zrejmé, že štátny podnik H., ktorý je zadávateľ obstarávacích aukcií a definuje predmet a podmienky aukcie, na ktorej mal žalobca záujem sa zúčastniť, má v procese nastavenia a riadenia aukcie iné právomoci a úlohy ako ďalší uchádzač J. D., možný konkurent MSM v aukcii a preto je z významového kontextu zrejmé, že ponúkaný úplatok obom spomínaným spoločnostiam šiel za inú úlohu v záujmovej aukcii žalobcu. 50. Žalovaný nesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, že udelenie dvoch pokút napĺňa zákonnú definíciu prenasledovania z dôvodu zastávania politických názorov. Vyjadrenia žalobcu obsahujú ponižujúce urážky ktoré cielia priamo na adresáta zasahujú do jeho dôstojnosti a teda nejde primárne o politický prejav, ktorý by bol chránený slobodou prejavu. Sám žalobca pritom uznal svoju vinu a prejavil ľútosť za spáchaný skutok. Žalovaný má zato, že vzhľadom na urážlivú povahu výrokov a mieru reakcie štátu - udelenie pokuty a prejavenie ľútosti žalobcom nie je možné hovoriť o politickom prenasledovaní žalobcu. Sám žalobca pritom do konania predložil informácie o osobách odsúdených za verejné prezentovanie politických názorov, v prípade, ktorých sa rozsah trestov pohybuje v rozmedzí 5 až 11 rokov, z čoho je zrejmé, že pri politicky motivovanom konaní osôb sú reakcie štátu represívnejšie. Tieto pokuty za prejavy žalobcu vo verejnom internetovom priestore sú z obdobia prelomu roka 2024 a 2025 pričom v tom čase Interpol sprístupnil informácie o žalobcovi týkajúce sa trestného stíhania a vylúčil ich politický motív. 51. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že jeho pozícia kritika súčasného režimu v Rusku je jasná už od roku 2012 žalovaný poukazuje na rozsudok vo veci MSS v. Belgicko a Grécko z 21. januára 2011, zdôrazňujúc, že žalobca od roku 2012 pôsobil vo viacerých spoločensky rešpektovaných pozíciách a v roku 2017 a 2018 štát prihliadal na ním vznesené obvinenia za korupciu a potrestal osoby,

ktoré žalobca označil za korupčné a mohli žalobcovi spôsobiť majetkovú ujmu. Vyššie opísané pokuty za správne delikty sa neviažu k politickému názoru, či prejavu, ale k forme urážlivého správania. Žalovaný konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca svoje protirežimové politické názory manifestoval pred odchodom z krajiny v roku 2018, alebo že by bol kvôli svojim názorom prenasledovaný úradmi, čo by predstavovalo vážne dôvody pre priznanie utečeneckého statusu. Tieto prezentoval až krátko pred tým ako sa začal uchádzať o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky alebo v priebehu konania. Vychádzajúc z uvedeného a čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o harmonizovanom uplatňovaní definície termínu utečenec v čl. 1 Konvencie z roku 1951, žalovaný má za to, že v prípade žalobcu ide o účelové konanie ktoré by mu umožnilo vyhnúť sa trestnému stíhaniu za ekonomickú trestnú činnosť. 52. Vo vzťahu k posudzovaniu možných obáv z návratu žalobcu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalovaný zohľadnil obe jeho odpovede, ktoré vykazujú obsahový a formálny rozpor pretože v prvej odpovedi, ktorú žalobca označil za pravdivú uvádza, že nemá žiadne obavy. V druhej odpovedi, ktorú označil za oficiálne vyjadrenie, vyjadril obavy zo straty štátneho občianstva a vydania na trestné stíhanie do Ruskej federácie. Obsahový a formálny rozpor vykazuje zjavnú nekonzistentnosť tvrdení žalobcu a naznačuje aj možno účelovosť oficiálneho vyjadrenia. 53. Vo vzťahu k obavám z možnej straty štátneho občianstva na základe trestného stíhania v Ruskej federácii žalovaný pripomenul, že žalobca v čase získavania občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu v roku 2020 miestnym úradom poskytol informáciu o prebiehajúcom trestnom konaní v Ruskej federácii pričom vydaný zatykač je viazaný na toto trestné stíhanie, a preto obavy žalobcu z potenciálneho odobratia občianstva z dôvodu vyššie spomínaného zatykača hodnotí žalovaný ako neopodstatnené a špekulatívne. Žalovaný má za to, že na žalobcu nie je možné vzťahovať dôvody uvádzané v § 33 ods. 2 písm. a) až h) zákona o štátnom občianstve Federácie svätého Krištofa a Nevisu. 54. Čo sa týka analýzy odobratia občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu spracovanej na žiadosť žalobcu, táto má iba informatívny podklad, ktorý nemá záväzný charakter tak pre orgány Federácie svätého Krištofa a Nevisu posudzujúce občianstvo, ani pre žalovaného. Konečné posúdenie otázky občianstva ostáva napokon výhradnou kompetencie štátnych orgánov Federácie svätého Krištofa a Nevisu a žalobcom predložená analýza nenahrádza ich nezávislé konanie ani nerozhoduje o výsledku ponechania či odňatia občianstva. 55. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný vyhodnotil Federáciu svätého Krištofa a Nevisu ako bezpečnú krajinu napriek jej praktickej nedostupnosti z územia Slovenskej republiky žalovaný pripomenul § 2 zákona o azyle. V konaní neboli preukázané žiadne z tam spomínaných obáv týkajúcich sa žalobcu. Hodnotenie bezpečnosti krajiny sa uskutočňuje podľa objektívnych kritérií a zostáva platné nezávisle od praktickej dostupnosti krajiny pre konkrétnu osobu alebo subjektívnych dôvodov žalobcu. 56. Vo vzťahu k nej posúdeniu udelenia humanitárneho azylu žalobcovi, žalovaný poukázal na ustanovenie § 9 zákona o azyle, ktorý umožňuje žalovanému aplikovať vlastnú úvahu a na jeho udelenie nie je právny nárok. Žalobca v konaní netvrdil také dôvody, aby sa žalovaný musel v rozhodnutí k nim vyjadriť. 57. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej úvodom ozrejmil chronológiu vývoja trestných stíhaní za ekonomickú trestnú činnosť s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný označil vyjadrenia žalobcu za nekonzistentné a rozporné. Prezident M. K. je vo funkcii od 7. mája 2012. K. A. F. rezignoval z funkcie šéfa protikorupčného útvaru v máji 2014 hneď po tom, ako Federálna bezpečnostná služba vykonala raziu v kanceláriách výboru pre ekonomickú bezpečnosť a boj proti korupcii Ministerstva vnútra Ruskej federácie (žalobcovi bola udelená medaila za boj proti korupcii práve pánom F.). Dňa XX. XXXX XXXX zomrel C. G. za záhadných okolností. V roku 2015 vstúpil do spoločnosti pán C., stále pôsobiaci ako zástupca vedúceho oddelenia pre boj s ekonomickou kriminalitou. V októbri roku 2017 podal žalobca trestné oznámenie za korupčnú trestnú činnosť, na čo boli pán C. a L. zadržaní. Následne žalobca odišiel z Ruskej federácie. Po zatknutí Bojarintseva odvolal žalobca z funkcie generálneho riaditeľa svojej spoločnosti MSM pána L., z dôvodu kompromitujúcich skutočností vyplývajúcich zo sprenevery firemných prostriedkov. Krátko na to občiansky súd meste G. vydal rozsudok, ktorým konštatoval, že pán L. odcudzil zo spoločnosti MSM 11 miliónov rubľov. Bezprostredne po tomto rozsudku bolo voči pánovi L. zahájené trestné stíhanie v súvislosti s touto spreneverou. Napriek uvedenému sa tie isté finančné prostriedky objavujú v konaní proti žalobcovi ako údajne spreneverené ním samotným na účely podplácania a daňových únikov. Zároveň je pán L. hlavným svedkom v tomto konaní. Korupčná vec bola začatá v apríli 2018 kedy žalobca ešte stále žil v Rusku. V tom čase proti nemu neboli vznesené žiadne nároky. Prípad sa týkal skupiny iných podnikateľov ktorých žalobca s výnimkou pána L. nepoznal. Až o rok neskôr v máji 2019 bol žalobca spätne obvinený z účasti na tejto skupine. Jeho obvinenie bolo založené výlučne na výpovedi pána L.,

ktorého postavenie bolo následne zmenené zo stíhaného na svedka. Trestné stíhanie proti pánovi L. začaté na základe sťažnosti žalobcu bolo nezákonne zastavené. Keďže jeden svedok bol nedostatočný, druhým svedkom sa stal bývalý podplukovník C.. Vyšetrovanie formálne označil pána C. za priateľa žalobcu, s ktorým mal údajne zdieľať plány na podplácania daňové úniky. Napriek uvedenému bol žalobca zaradený do medzinárodného zoznamu hľadaných osôb až v roku 2023. V júli 2023 bol žalobca ďalej obvinený z daňového úniku, opäť výlučne na základe svedeckej výpovede pána L.. Obvinenia boli vznesené v hrubom rozpore s právom žalobcu na obhajobu, pretože boli uplatnené bez prítomnosti advokáta. Tento sled udalostí potvrdzuje systematické porušovanie práva žalobcu na obhajobu, nemožnosť viesť spravodlivý proces v Ruskej federácii a neexistenciu právnych dôvodov na jeho vydanie. 58. Vo vzťahu k časovému odstupu kedy začal byť žalobca prenasledovaný uviedol, že pán F. a G. pôsobili vo svojich funkciách až do roku 2014, čím bol žalobca v podstate chránený. Taktiež, pán C. bol odsúdený na 5 rokov trestu odňatia slobody, na ktorý však nikdy nenastúpil. S ohľadom na vyšetrovanie ďalších 85 osôb žalobca uviedol, že nejaký čas trvá, kým sa vládnucej politickej strane podarí obmeniť aparát na relevantných orgánoch za „svojich ľudí“. Značná časť týchto konaní preto bola odložená a neboli dokončené. Vyššie uvedený proces fungovania polície v Ruskej federácii je opísaný v žalobe ako aj v odbornom stanovisku. Žalobca prirovnal svoj prípad k medializovanú prípadu podnikateľa K.. Nedávno sa dostalo žalobcovi do rúk rozhodnutie Federálnej protimonopolnej služby č. 22/01/11-19/2020 z 12. mája 2021, ktoré riešilo práve kartel spoločnosti v medicínskom sektore, ktoré sa zúčastňovali na verejných obstarávaniach. Spoločnosť MSM bola taktiež prešetrovaná so záverom, že tá sa na tomto karteli nepodieľala. Prešetrované spoločnosti tvorili skupinu, ktorá si medzi sebou prerozdeľovala jednotlivé zákazky a dávala úplatky za úspechy vo veciach. 59. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nemožnosť domáhať sa spravodlivého konania v konaniach žalobcu s Ruskou federáciou je subjektívny, poukazuje žalobca na skutočnosť, že neexistencia práva na spravodlivý súdny proces v Ruskej federácii je notorietou. K tejto skutočnosti sa vyjadrovali jednak Európsky súd pre ľudské práva (napr. P. J. proti Ruskej federácii), OSN, ako aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v poskytnutej dokumentácii a množstvo mimovládnych organizácií. 60. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že nie je oprávnený spochybňovať závery Interpolu, prehodnocovať ich alebo komentovať na základe podkladov tretích osôb žalobca uviedol, že ten sa pokúša o vykreslenie situácie v Ruskej federácii, najmä s ohľadom na nerešpektovanie zásady res iudicata a zamedzovanie predkladania dôkazov do jeho trestných vecí. Navyše, Interpol neskúma skutok ako taký, skúma len to, či údaje, ktoré mu boli doručené neodporujú základným právam a slobodám a či majú všetky potrebné údaje na vydanie obežníku. Postup Interpolu je teda striktne formálny a nie taký, ako sa ho žalovaný snaží vykresliť. Nie je však chybou Interpolu, že vychádzal z dokumentácie, ktorá je zaťažená nesprávnym procesným postupom ako aj vyfabulovanými skutkovými okolnosťami, ktoré mu boli predložené zo strany Ruskej federácie. Interpol postupoval v rámci svojej ústavy a striktne formálne len posudzoval kompletnosť žiadosti, ktorá mu bola doručená a nemal prostriedky na to, aby si jemu predložené informácie overil. Nemožno prezimovať, že všetky informácie, ktoré sú predložené Interpolu zo strany Ruskej federácie sú správne a zakladajú sa na pravde a tie, ktorých pôvodcami sú mimovládne organizácie sú irelevantné. Navyše, posudzovať pána N. ako náhodnú tretiu osobu nie je správne s ohľadom na prácu, ktorú vykonáva pod organizáciou gulagu.net a jeho úlohou v trestných konaniach vedených na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu. 61. Žalobca navyše nerozumie argumentom žalovaného o spochybňovaní odborných vyjadrení, keďže tieto sú riadnym dôkazným prostriedkom v podmienkach Slovenskej republiky s ktorým je žalovaný povinný sa vysporiadať, a to nielen tak, že iná verejná listina je automaticky prezumovaná za správnu. 62. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti nemá profil na sociálnej sieti vKontakte a v čase, kedy mali byť spáchané priestupky ho ani nemal. Žalobca sa dištancuje od vyjadrení na sociálnej sieti vKontakte. Žalobca sa k týmto konaniam nikdy nepriznal a pokuty mu boli uložené v jeho neprítomnosti. Jediný žalobcov spôsob verejnej kritiky Ruskej federácie zachytený na internete je obsiahnutý na platforme YouTube, ktorá je však v Ruskej federácii neprístupná od konca roka 2024. Keďže je obsah tejto platformy v Rusku zakázaný nemožno ho použiť ako dôkazný materiál ani zaň vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Jediným spôsobom ako je možné postihovať kritikov ruského režimu pôsobiacich na týchto sieťach je dostať ich do jurisdikcie. Žalobca však nevie, kto sa za neho vydáva v aplikácii vKontakte. Z videí uverejnených na platforme YouTube je pritom zrejmé, že žalobca tak expresívne slová ako sú mu kladené za vinu nepoužíva. 63. K vyjadreniu žalovaného, že tresty osôb odsúdených za verejné prezentovanie politických názorov sa pohybujú v rozmedzí 5 až 11 rokov, z čoho je zrejmé, že žalobca do takejto skupiny nespadá, žalobca

uviedol, že z analýzy vypracovanej pánom P. B. M. vyplýva, že štandardný procesný postup je taký, že najprv sú vydané 2 administratívne rozhodnutia o pokutách až po ktorých nasleduje trestné konanie (ktoré doposiaľ podľa jeho vedomostí začaté nebolo). 64. Žalobca opätovne zdôraznil, že sa nesnaží vyhnúť trestnému konaniu, práve naopak, usiluje sa o jeho otvorenie. Žalovaný pritom dôkazmi na preukázanie neviny žalobcu disponuje na odmietané neprihliadať. 65. Vo vzťahu k údajnej rozpornosti žalobcovi vyjadrení týkajúcich sa bezpečnosti Federácie svätého Krištofa a Nevisu, žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pre konštatovanie nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť základom len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo omylom vysvetlené nejasnosti, ale iba zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná. 66. Vo vzťahu k možnému odňatiu štátneho občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalobca uviedol, že hoci boli orgány federácie svätého Krištofa a Nevisu upovedomené o veciach, ktoré sa stali v Ruskej federácii, medzičasom bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz aj za konanie, ktoré začalo až po roku 2020. Práve skutočnosť, že v roku 2023 vyšla na povrch nová vec, ktorá sa malo udiať pred rokom 2020 žalobcu znepokojila na základe toho si dal vypracovať analýzu. 67. Vo vzťahu k neposkytnutiu humanitárneho azylu žalobca dodal, že minimálne z tohto hľadiska považuje za vhodné umožniť mu dožiť svoj život v Slovenskej republike so svojou rodinou a nespôsobovať mu zdravotné a psychické útrapy tým, že by musel sám odcestovať do federácie svätého Krištofa a Nevisu. Žalobca opätovne poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý je nepriaznivý, pretože v minulosti prekonal mozgovú príhodu, absolvoval operáciu chrbtice a užíva lieky na srdce a vysoký krvný tlak. 68. V duplike žalovaný reagoval na snahu žalobcu objasniť okolnosti trestného stíhania za ekonomickú trestnú činnosť, no zároveň uviedol, že všetky žalobcom predložené a následne doplnené materiály boli pri posúdení žiadosti o udelenie azylu zohľadnené v rozsahu, v akom mohli mať význam pre posúdenie existencie azylovú relevantných dôvodov. Žalobca uviedol, že obvinenie z ekonomickej trestnej činnosti predstavuje pomstu za jeho boj proti korupcii a zároveň prezentoval kritické názory voči režimu prezidenta K.. Žalovaný konštatuje, že v priebehu obvinenia a vyšetrovania tejto údajnej trestnej činnosti, ktorú žalobca označil za vykonštruovanú, neboli zo strany štátnych orgánov zistené také akty, ktoré by zásadným spôsobom porušovali jeho základné ľudské práva. Z dostupných informácií zároveň nevyplývajú prvky žalobcom prezentovaného politického motívu ani iného azylu v relevantného dôvodu. 69. Žalovaný taktiež odmieta tvrdenia, že by odborné stanoviská a analýzy neboli dostatočne zohľadnené, a že žalovaný iba účelovo vyhľadával výlučne dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu. Všetky žalobcom predložené podklady boli zohľadnené v primeranom rozsahu a to v medziach ich odbornej pôsobnosti. Zmienené stanoviská nie sú kompetenčne ani právne záväzné a nemôžu spochybniť rozhodnutie oficiálnych štátnych alebo medzinárodných orgánov. Aj preto žalovaný odmieta tvrdenie, že neprihliadol dostatočne na analýzu a svedectvo pána N., ktorý ekonomickým trestným stíhaniam pripisuje politický motív, ktorý však Interpol nepotvrdil. Žalovaný nespochybňuje odbornosť, kvalifikáciu ani reputáciu osôb poverených žalobcom, avšak pri posudzovaní skutkového stavu súvisiaceho s ekonomickým trestným stíhaním a medzinárodným zatykačom Interpolu, sú relevantnejšie a kompetentnejšie oficiálne vyjadrenie oprávnených medzinárodných inštitúcií, napríklad Interpolu. 70. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že ten by mohol byť umiestnený do väzby z čoho by pre neho vyplývali ďalšie následky, žalovaný poukazuje na tú časť napadnutého rozhodnutia, v ktorej uviedol, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody v Ruskej federácii by mohlo hroziť žalobcovi vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, no žalobca disponuje druhým občianstvom Federácie svätého Krištofa a Nevisu, pričom táto skutočnosť je prekážkou poskytnutia doplnkovej ochrany. 71. Žalovaný pripomína, že pri dvojitom občianstve, ktorým disponuje žalobca platí, že ak v jednej z krajín žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania ani vážne bezprávie, ide podľa medzinárodných právnych noriem a v súlade so slovenskou legislatívou o takú osobu, ktorá nemá nárok na medzinárodnú ochranu. Navyše, žalovaný dospel k záveru, že v žiadnej z krajín ktorej platným občianstvom žalobca disponuje, nebolo preukázané, že by mu hrozilo prenasledovanie. Obavy uvádzané žalobcom z potenciálneho odobratie občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu z dôvodu vyššie spomínaného zatykača hodnotí žalovaný ako neopodstatnené a špekulatívne. 72. Vo vzťahu k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca „sur place“ žalovaný uviedol, že žalobca nebol utečencom v čase odchodu z Ruskej federácie v roku 2018. Kritické postoje voči režimu začal prezentovať až v roku 2024 a tieto nezakladajú vznik štatútu utečenca „sur place“, pretože ide len o jeho deklaráciu v období pred podaním žiadosti o azyl a žalobca nepreukázal, že by tieto postoje

vytvorili nezávislé ohrozenie, okrem zaplatenia dvoch správnych pokút. Žalovaný zotrval na závere, že žalobcovo politické presvedčenie bolo deklarované s cieľom vytvoriť podmienky na získanie azylu, čo nie je postačujúce podľa bodu 9 Spoločnej pozície Rady zo 4. marca 1996. Ani v prípade trestného stíhania v roku 2018 a zatykača z roku 2023 za ekonomické trestné činy nebolo preukázané, že by išlo o politicky motivované prenasledovanie, a preto tieto okolnosti nemožno považovať za dôvod na udelenie azylu ako utečencovi „sur place“. 73. Vo vzťahu k neudeleniu azylu z humanitárnych dôvodov žalovaný vzhľadom na citlivosť otázky zdravotného stavu a rodinného usporiadania uvádza že zdravotné ťažkosti žalobcu uvádzané počas pohovoru doplnené o ďalšie opísané v replike nevyčnievajú z bežného rámca životných okolností osoby vo veku 55 rokov. Žalobca počas pohovoru uviedol, že v roku 2018 prekonal mozgovú príhodu, pričom z jeho vyjadrení je zrejmé, že jeho zdravotný stav nebol prekážkou v cestovaní, práci ani v zabezpečovaní rodiny. Incident s mozgovou príhodou v roku 2018 predchádzal rozhodnutiu žalobcu získať štátne občianstvo vo federácii svätého Krištofa a Nevisu v roku 2020, čím žalobca nadobudol prístup k právnej ochrane a systému zdravotnej starostlivosti tejto krajiny. Konanie žalobcu svedčí o jeho schopnosti racionálne sa rozhodovať a funkčne sa integrovať mimo krajiny pôvodu. Z vlastných vyjadrení žalobcu vyplýva, že Ruskú federáciu opustil v roku 2018 a po incidente s mozgovou príhodou absolvoval niekoľko letov v rámci Európy a presunul sa s rodinou do USA, kde zotrvali až do roku 2022. V roku 2020 získal žalobca, jeho manželka a deti na vlastnú žiadosť občianstvo krajiny Federácie svätého Krištofa a Nevisu. Od roku 2022 do roku 2023 sa zdržiaval v Maďarsku odkiaľ prišiel na Slovensko. Z vyššie opísaných skutočností nevyplýva dlhodobá rodinná väzba na území Slovenskej republiky, ale skôr opakované presuny a adaptácie žalobcu a jeho rodiny v rôznych štátoch. Žalovaný pripomína, že udelenie azylu z humanitárnych dôvodov si vyžaduje výnimočné a osobitne závažné okolnosti, ktoré v prípade žalobcu neboli preukázané. 74. Žalobca dňa 13. novembra 2025 doložil do konania nové dôkazy, a to dokumenty, ktoré mu boli doručené 10. novembra 2025 vo večerných hodinách, pričom ich úradné preklady mu boli doručené až dňa 12. novembra 2025. Jedná sa o uznesenie o začatí trestného stíhania a jeho prijatí do konania vydané starším vyšetrovateľom druhého oddelenia pre vyšetrovanie obzvlášť závažných trestných činov odboru Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie pre Republiku Severná Osetia - Alania zo 14. októbra 2025 a potvrdenie o adresovaní uznesenia obvodu pobytu rodiny manželky žalobcu. Predmetné uznesenie bolo vydané priamo z dôvodu zastávania určitých politických názorov, a teda z dôvodu kritiky agresie Ruskej federácii na Ukrajine (konkrétne masakru v meste Buča). Predmetné uznesenie potvrdzuje správnosť analýz jednak pána N. ako aj žalobcom opísaných postupov orgánov činných v trestnom konaní pri stíhaní kritikov režimu a vojny na Ukrajine pozostávajúci z vydania dvoch správnych pokút a následnom trestnom stíhaní danej osoby. IV. Ďalší priebeh konania pred správnym súdom 75. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti žalobcu aj žalovaného dňa 18. novembra 2025. Najprv predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý v celosti zotrval na argumentácii obsiahnutej v správnej žalobe ako aj v nadväzujúcich vyjadreniach s tým, že žalobcovi bol v nedávnom období diagnostikovaný diabetes. Priestor na vyjadrenie bol poskytnutý aj samotnému žalobcovi (pričom jeho prednes bol tlmočený právnym zástupcom, keďže správny súd nepožiadali o ustanovenie tlmočníka), ktorý ozrejmil skutkové okolnosti predchádzajúce jeho príchodu na územie Slovenskej republiky a podanie žiadosti o udelenie azylu. Písomný prednes bol krátkou cestou predložený súdu a tvorí súčasť zápisnice. Na otázku súdu, či vyvíjal činnosť, ktorou prezentoval svoje názory voči súčasnému režimu v Rusku aj pred uverejnením videí na platforme YouTube odpovedal, že áno, a príkladom uviedol niektoré. V podobnej činnosti pokračuje aj doposiaľ. Zástupkyňa žalovaného zotrval na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznila, že žalobca má udelené štátne občianstvo Federácie svätého Krištofa a Nevisu, kde môže žiadať o ochranu, pričom týmto občianstvom naďalej disponuje. V rámci záverečných rečí prebehla medzi oboma účastníkmi konania diskusia ohľadom štátneho občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu a či je táto krajina pre žalobcu reálne nedosiahnuteľná z dôvodu vydaného medzinárodného zatýkacieho rozkazu a či žalobca vôbec zisťoval možnosti poskytnutia ochrany zo strany federácie, napríklad žiadosťou adresovanou zastupiteľskému úradu v Londýne alebo Bruseli prípadne v Bratislave. 76. V nadväznosti na otázky zo strany správneho súdu a žalovaného ako aj z dôvodu umožnenia predložiť žalobcovi ďalšie dôkazy týkajúce sa jeho činnosti ktorou prejavoval nesúhlas s politickým režimom v Rusku a vojnou na Ukrajine a to aj pred uverejnením videí na platforme YouTube a z dôvodu zistenia skutočností ohľadom možnosti využitia ochrany zo strany Federácie svätého Krištofa a Nevisu, správny súd odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na 11. decembra 2025 pričom o tomto termíne boli obaja účastníci konania vopred upovedomení.

77. Dňa 28. novembra 2025 doplnil žalobca do konania niektoré z dôkazov spomínaných na pojednávaní. Žalobca sa pokúsil otázky správneho súdu, respektíve žalovaného zodpovedať odpoveďami priamo od jednotlivých diplomatických misií pôsobiacich v Európskej únii, o čom priložil emailovú komunikáciu s veľvyslanectvom Federácie svätého Krištofa a Nevisu v Bruseli a v Londýne. Jedným dychom však dodal, že Veľvyslanectvo Svätého Krištofa a Nevisu v Bruseli na jeho otázky doposiaľ nereagovalo, pričom odpoveď na jeho dopyt mu ako jediná poskytla Diplomatická misia svätého Krištofa a Nevisu v Londýne, ktorá však jeho otázky ďalej odstúpila priamo na územie Federácie svätého Krištofa a Nevisu konkrétne na Generálnu prokuratúru. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že Diplomatická misia Federácie svätého Krištofa a Nevisu v Londýne je pre žalobcu irelevantná z pohľadu možnej dopravy do federácie, keďže sama mu nevedela zodpovedať položené otázky ohľadom poskytnutia ochrany. Navyše, Diplomatická misia Federácie svätého Krištofa a Nevisu v Londýne nemá žiadne právomoci čo sa týka priestorov letísk, prístavov a iných cestovných uzlov na území Veľkej Británie. Je preto ťažko predstaviteľné, že by dokázali zabezpečiť žalobcu bezpečnú cestu na územie Federácie svätého Krištofa a Nevisu bez rizika jeho zadržania a iniciovania extradičného konania. Žalobca sa obrátil aj na pána E. A., ktorý je osobou poverenou riešením agendy získavania štátneho občianstva na území Federácie svätého Krištofa a Nevisu, ktorý vyjadril pochybnosti o tom, že mu príslušné orgány federácie poskytnú odpovede na jeho otázky, pričom sa vyjadril, že je to práve žalovaný, kto sa má so svojimi dopytmi ohľadom ochrany štátneho občana Federácie svätého Krištofa a Nevisu obrátiť na jeho orgány. Zároveň potvrdil závery analýzy predloženej do azylového konania, podľa ktorej môže byť žalobca naozaj zbavený občianstva. Na území Slovenskej republiky diplomatická misia Federácie svätého Krištofa a Nevisu nepôsobí. 78. Vo vzťahu k súdom dopytovanej činnosti žalobcu pred uverejnením videí na platforme YouTube žalobca uviedol, že do jari 2014 bol aktívne zapojený do konzultácií pre Sugrobova a Kolesnikova a tieto prípady majú dohru ešte v roku 2025. Od roku 2014 do roku 2020 sa žalobca naplno venoval rozsiahlemu akademickému projektu - prekladu Gálénových traktátov zo starogréčtiny do ruštiny. V roku 2018 dostal infarkt a následne nastal COVID v dôsledku čoho sa jeho činnosť oslabila. Od roku 2022 je činnosť žalobcu dokladovaná či už zmluvou s organizáciou Dobrý národ, účasťou žalobcu na stretnutiach opozície v zahraničí v rokoch 2022 a 2023, ako aj publikovaním videí na platforme YouTube. 79. V reakcii na zaslané nové dôkazy doručil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom odkázal na predošlú argumentáciu obsiahnutú tak v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadreniach predložených správnemu súdu, pričom zdôraznil že z dôkazov predložených žalobcom dňa 2. decembra 2025 nevyplýva, že by štátne orgány Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalobcovi ochranu odmietli poskytnúť. Zo strany žalobcu neboli za celý čas (teda ani v čase keď nebol na žalobcu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz) vykonané reálne kroky k využitiu národné ochrany Federácie svätého Krištofa a Nevisu. Vo vzťahu k otázkam, ktoré žalobca adresoval jednotlivým diplomatickým misiám pôsobiacim v Európskej únii žalovaný uviedol, že žiadnu z nich nie je možné považovať za skutočnú žiadosť o poskytnutie ochrany žalobcovi vo Federácii Svätý Krištof a Nevis, ale sú otázkami právneho charakteru týkajúce sa budúceho vývoja v situácii a potenciálneho konania príslušných orgánov federácie. Žalovaný vníma formulácie žalobcu uvádzané v mailovej komunikácii k využitiu národnej ochrany ako vedomé vyhýbanie sa využitiu národnej ochrany Federácie svätého Krištofa a Nevisu pričom na podporu svojho záveru poukázal na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu. Vo vzťahu k tvrdeniu, že to mal byť žalovaný, ktorý sa mal obrátiť na príslušné orgány Federácie svätého Krištofa a Nevisu, žalovaný poukázal na subsidiaritu medzinárodnej ochrany, ktorá znamená, že žiadateľ musí preukázať neschopnosť svojho štátu poskytnúť mu ochranu pričom žalovaný nesmie štát pôvodu žiadateľa kontaktovať. Vo vzťahu k neexistencii veľvyslanectva Federácie svätého Krištofa a Nevisu v Bratislave žalovaný uviedol, že z verejne dostupných zdrojov zistil, že Britské veľvyslanectvo v Bratislave poskytuje občanom Federácie svätého Krištofa a Nevisu konzulárny servis. Žalovaný vychádzal z predpokladu, že osoba obávajúca sa prenasledovania v jednej krajine pôvodu využite najbližšiu dostupnú možnosť preverenia ochrany v druhej krajine pôvodu. Podstatné však je, že žalovaný sa národnú ochranu Federácie svätého Krištofa a Nevisu pred prenasledovaním v Ruskej federácii rozhodol nevyužiť na radu svojich právnikov. V. Skutkové a právne závery správneho súdu 80. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu

veci v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 81. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného z 23. júna 2025, ktorým žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, pretože nebolo zistené, že by mal v krajine pôvodu, ktorou je Ruská federácia a Federácia svätý Krištof a Nevisu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 uvedeného zákona. Zároveň mu nebola poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13c ods. 4 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle z dôvodu, že žalobca má viacero štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je občanom, pričom hoci v Ruskej federácii by mu v prípade väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody mohlo hroziť vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, vo Federácii Svätého Krištofa a Nevisu by žiadnej takejto hrozbe nečelil. Žalovaný žalobcovi zároveň neudelil azyl a ani neposkytol doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny. 82. Správny súd úvodom a pre ozrejmenie konštatuje, že žalobcom prezentovaný a listinami preukázaný azylový príbeh žalovaný nerozporoval a ako taký ho nevyhodnotil ako nedôveryhodný, dôsledku čoho následne pristúpil k jeho posudzovaniu, či je na jeho základe daný niektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. 83. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 24. októbra 2024 požiadal o azyl z dôvodu, že po návrate do Ruskej federácie mu hrozí väzenie, mučenie a neľudské zaobchádzanie a v tom najhoršom prípade až jeho politicky motivovaná vražda. Akákoľvek jeho obrana voči súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní je v Rusku neúčinná. Dňa 6. decembra 2024 bol so žalobcom za prítomnosti tlmočníka a jeho právneho zástupcu vykonaný vstupný pohovor, v ktorom žalobca ozrejmil dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu ako aj okolnosti ktoré predchádzali podaniu žiadosti. Žalobca v rámci vstupného pohovoru uviedol, že V Ruskej federácii sa voči nemu vedie jedno trestné konanie od roku 2019, a druhé od leta 2023, pričom obe trestné stíhania sa v auguste 2023 zlúčili do jedného. O udelenie azylu sa rozhodol požiadať z dôvodu, že v súčasnosti vykonáva aktívnu spoločenskú činnosť, ktorá súvisí s ostrou kritikou ruských mocenských orgánov a zastáva pozíciu proti vojne. Jeho činnosť potvrdzujú početné rozhovory, ktoré viedol na platforme YouTube a zúčastňoval sa konferencií, ktoré organizovala ruská opozícia. Zdôraznil, že jeho pozícia bola vždy taká, že neuznával súčasný politický systém a táto pozícia je dlhodobá a dôsledná. To sa prejavilo v boji proti korupcii a skorumpovaným predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca bol hosťom zasadnutí Zjazdu ľudových poslancov, ktorého predsedom je Q. K., bývalý poslanec Štátnej dumy. Zúčastňoval sa konferencií ruskej opozície ktoré sa uskutočnili vo Varšave v júni 2024 a v Berlíne v októbri 2023, pričom v tom čase sa mala uskutočniť ďalšia konferencia vo Viedni - Fórum slobodných národov Ruska. Žalobca bol konzultantom novej legislatívy a spolupracuje s dvomi národnoosloboditeľskými hnutiami takzvanými regionalistami. Žalobca ďalej ozrejmil okolnosti jeho trestného stíhania ako aj okolnosti, prečo o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiada, hoci má na území Slovenskej republiky legálny pobyt. Na otázku, či sa obáva niečoho v prípade návratu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalobca odpovedal že ničoho, je to malý ostrov. Oficiálne však existuje dohoda Ruskej federácie s Federáciou svätého Krištofa a Nevisu o tom, že keby Ruská federácia požiadala, tak žalobcu zbavia občianstva a môžu ho vydať na trestné stíhanie do Ruskej federácie. Žalobca ďalej ozrejmil, že v júli 2023 bolo po žalobcovi vyhlásené medzinárodné pátranie, no trestné stíhanie začalo až v auguste 2023. O skutočnosti, že by mohol byť zbavený občianstva Federácie Svätý Krištof a Nevis sa dozvedel až z analýzy právnikov. Žalobca do konania predložil rozsiahlu listinnú dokumentáciu na podporu svojich tvrdení, ktorá je v rovnakom rozsahu podrobne popísaná v napadnutom rozhodnutí. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalobca doložil do konania doplňujúcu argumentáciu týkajúcu sa jeho protikorupčnej činnosti v roku 2008 až 2012 v kauze CT scany a Putinov palác, opis situácie po voľbách a zmene prezidenta ako aj argumentáciu k informáciám získaným od Interpolu v súvislosti s jeho trestným stíhaním, na základe, ktorého bol na neho vydaný medzinárodný zatykač. Rovnako zaslal doplňujúce vyjadrenie k možnej strate štátneho občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu a existenciu medzinárodnej zmluvy medzi Svätým Krištofom a Nevisom som a Ruskou federáciou, ktorá by uľahčovala extradíciu medzi krajinami. Žalovaný do konania zabezpečil informácie o krajinách pôvodu, informácie od Interpolu týkajúce sa trestného stíhania žalobcu v Ruskej federácii, trestnoprávnu úpravu platnú v Ruskej federácii a úpravu týkajúcu sa štátneho občianstva a extradície vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu. 84. Správny súd úvodom zdôrazňuje, že keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „Kvalifikačná smernica“) ako aj

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „procedurálna smernica“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné zohľadňovať nepriamy účinok uvedených smerníc a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným spôsobom a v jej kontexte. 85. Vychádzajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný v prvom rade posudzoval možnosť udeliť žalobcovi azyl vychádzajúc z ním prezentovaného azylového príbehu a dôvodov viažucim sa k Ruskej federácii a či mu v prípade jeho návratu do nej hrozí pôvodcom prenasledovania podľa § 2 písm. e) zákona o azyle niektorá z foriem prenasledovania z dôvodu podľa § 8 zákona o azyle. 86. Žalobca totiž uviedol, že je v Ruskej federácii trestne stíhaný pre poskytovanie úplatku a vyhýbanie sa plateniu daní, pričom tieto trestné stíhania sú vykonštruované ako dôsledok odhaľovania korupčnej činnosti vysoko postavených funkcionárov žalobcom, a ako odplata osôb, ktoré boli v tejto súvislosti odsúdené a začali svedčiť proti nemu. Na žalobcu bol v súvislosti s trestným stíhaním pre ekonomickú trestnú činnosť vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz a teda je dôvodné sa domnievať, že by bol väznený alebo by mu hrozil trest odňatia slobody. 87. Hlavným dôvodom však má byť žalobcovo zastávanie a prezentovanie politických názorov nesúladných s aktuálnym politickým režimom v podobe kritických vyjadrovaní na súčasného prezidenta M. K., podporovania Ukrajincov počas vojny a vyjadrovaním sa proti vojne na Ukrajine prostredníctvom platformy YouTube, za čo bol zastreto sankcionovaný dvomi pokutami za spáchanie správnych deliktov (žalobca sa mal dopustiť verejnej urážky orgánov vykonávajúcich štátnu moc v Ruskej federácii a to konkrétne prezidenta ako aj diskreditácie Ozbrojených síl Ruskej federácie uverejnením komentárov na sociálnej sieti vKontakte) a len nedávno bolo voči nemu zahájené aj trestné stíhanie. 88. Na tomto skutkovom základe žalovaný konštatoval, že trestné stíhanie pre ekonomickú trestnú činnosť nie je dôvodom pre udelenie azylu, pričom aj s ohľadom na zistenia Interpolu nemožno z neho vyčítať, že by bolo politicky motivované a že činnosť na platforme YouTube, demonštrujúca jeho politické presvedčenie bola účelová s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok za ktorých by mu bolo možné udeliť status utečenca a vyhnúť sa trestnému stíhaniu, keďže ku nej došlo až po odchode z Ruskej federácie ako aj po zverejnení jeho mena v databáze hľadaných osôb, a to v čase blízkom podaniu žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobcovi preto nesvedčí ani status žiadateľa o azyl „sur place“. 89. Správny súd, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je však toho názoru, že tieto závery žalovaného sú predčasné, pretože im nepredchádzajú dostatočné úvahy v zmysle čl. 4 ods. 3 Kvalifikačnej smernice resp. § 19a ods. 1 zákona o azyle, predovšetkým tie týkajúce sa všetkých dôležitých skutočností ohľadom Ruskej federácie vrátene právnych predpisov a spôsobu, akým sa uplatňujú [§ 19a ods. 1 písm. a)] a vyhlásení a dokumentácie predloženej žalobcom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia [§ 19a ods. 1 písm. b)]. 90. Správny súd navyše zostal zaskočený, že na to, aký rozsah listinných podkladov doložil žalobca do konania o udelenie azylu sa s nimi žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal minimálne, pričom aj tie, s ktorými povrchne pracoval (napríklad právna analýza týkajúca sa možnej straty štátneho občianstva), napokon nezohľadnil s odkazom na ich irelevanciu a menšiu dôkaznú silu popri iných podkladoch, ktoré naopak do konania zabezpečil žalovaný. Rovnako správny súd nenašiel dôvody, pre ktoré žalovaný neprihliadol na žiadnu informáciu obsiahnutú v polytematických správach týkajúcu sa Ruskej federácie (a napokon ani Federácie svätého Krištofa a Nevisu). 91. V prvom rade, správny súd súhlasí so žalovaným v tom rozsahu, že existencia trestného stíhania bez ďalšieho nie je dôvodom poskytnutia statusu utečenca. O tom svedčí ustálená rozhodovacia prax vyjadrená napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SžoKS 57/2006 z 27. februára 2007, podľa ktorého osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za takýto trestný čin, nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou bezprávia a nie osobou utekajúcou pred zákonom. 92. Správny súd však poukazuje na návetie § 19a ods. 1 zákona o azyle, ktoré uvádza, že žalovaný posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a teda individuálne a to tak vo vzťahu ku osobe žiadateľa ako aj vo vzťahu ku krajine pôvodu, v ktorej má žiadateľ o medzinárodnú ochranu obavy pred prenasledovaním. Za určitých okolností totiž aj trestné stíhanie môže indikovať, že je dôsledkom zastávania alebo prejavovania politického presvedčenia. O tom svedčí napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. januára 2023, P.I., C-280/21, ktorý prispel k zadefinovaniu (oprávneného) žiadateľa o azyl z dôvodu imputovaných politických názorov. V uvedenom rozsudku Súdny dvor konštatoval, že pojem politické názory zahŕňa pokusy žiadateľa o medzinárodnú ochranu chrániť svoje osobné majetkové a ekonomické záujmy zákonnými prostriedkami proti nezákonne pôsobiacim neštátnym aktérom, ktorí z dôvodu svojich korupčných väzieb na dotknutý štát môžu využiť jeho

represívny aparát na ujmu tohto žiadateľa v rozsahu, v akom aktéri prenasledovania takéto pokusy vnímajú ako nesúhlas alebo odpor v oblasti spojenej s týmito aktérmi alebo ich politikami alebo metódami. 93. V uvedenom prípade Súdny dvor Európskej únie pri zodpovedaní prejudiciálnej otázky litovského súdu vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého P.I. uzavrel zmluvu, ktorú druhá zmluvná strana nesplnila. Najskôr sa domáhal jej plnenia bližšie nešpecifikovaným spôsobom a potom druhýkrát na súde. Svojho nároku sa vzdal z dôvodu trestného stíhania, ktoré sa proti nemu začalo potom, ako sa domáhal jej splnenia. Toto stíhanie bolo obnovené v dôsledku toho, že podal žalobu na súd, na podnet jeho zmluvnej strany a osôb, ktoré sa zmocnili jeho majetku. Počas uvedeného trestného stíhania bolo prijaté rozhodnutie o vzatí do väzby. P.I. sa nehlási k žiadnemu politickému názoru, ale domnieva sa, že skutočnosť, že sa domáha na súde vrátenia toho, čo sa mu dlží a jeho majetku, predstavuje odpor voči skorumpovanému systému. Tento odpor by mohol aktér prenasledovania považovať za akt politického disentu, a teda za politický názor. 94. Aj v predmetom prípade bol pritom žalobca odmenený medailou za pomoc pri odhaľovaní korupcie v rokoch 2008 až 2012 (ako uvádza aj tej týkajúcej sa ľudí blízkych prezidentovi K.) a následne v roku 2017 sám podal trestné oznámenie, o. i. aj na vysokopostaveného funkcionára za korupčnú trestnú činnosť, ku ktorej malo dôjsť v spojitosti so žalobcovou obchodnou spoločnosťou MSM. Práve osoby, ktoré sa korupčnej činnosti dopustili (t. j. podplukovník Boyarintsev a pán L., ktorý bol pôvodne generálnym riaditeľom spoločnosti MSM) a boli za ňu odsúdené boli následne osobami, ktoré iniciovali trestné konania voči žalobcovi. Žalovaný však na toto trestné stíhanie za ekonomickú trestnú činnosť a to v kontexte politického režimu, ktorý dlhodobo vládne v Rusku a ktorý je vnímaný ako poznačený mnohými korupčnými škandálmi odhaľovanými napríklad aj notoricky známym a už nebohým opozičným politikom a zakladateľom Nadácie boja proti korupcii B. H., neprihliadal. 95. Pokiaľ by žalovaný preveroval situáciu v krajine pôvodu týkajúcu sa korupčnej činnosti a disentu osoby s takouto činnosťou, mohol by sám nájsť sám vysvetlenie na ním položenú otázku, či v rovnakom režime a právnom systéme, ktorý odsúdil a nechránil osoby, ktoré žalobca označil ako korupčné, môžu tieto osoby sprostredkovať voči nemu pomstu za protikorupčné konanie vo forme vydania obvinenia z poskytovania úplatkov a daňových únikov. Položená otázka však zostala napokon nezodpovedaná. 96. Žalobca sa pritom od začiatku konania snažil sprostredkovať žalovanému okolnosti jeho trestného stíhania, prečo ho považuje za vykonštruované a to na základe konkrétnych okolností ktoré toto trestné stíhanie poznačili ako aj v kontexte vládnuceho politického režimu. Na tento účel do konania predložil analýzy a právne stanoviská opozičných aktivistov a advokátov indikujúce, že trestné stíhanie žalovaného by mohlo mať politický podtón, a ktoré podľa názoru správneho súdu nemali byť úplne odignorované a bagatelizované iba s poukazom na informácie získané od Interpolu. Je pravdou, že informácie získané od Interpolu sú významným a zužitkovateľným podkladom na účely konania o medzinárodnej ochrane obsahujúcim popis skutku ktorý sa žiadateľovi kladie za vinu ako aj priebeh trestného konania v krajine pôvodu, avšak napriek uvedenému je žalovaný povinný konfrontovať ich s ďalšími informáciami tvrdenými žiadateľom a získanými z iných objektívnych zdrojov, či už verejne dostupných alebo z dopytov na príslušné orgány. Spravidla žalovaný získava potrebné informácie o krajine pôvodu z polytematických správ vyhotovených odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce na základe žalobcom zadaných otázok, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Získané informácie však žalovaný nijakým spôsobom v napadnutom rozhodnutí nezužitkoval. 97. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 28. februára 2008 vo veci Saadi proti Taliansku, č. sťažnosti 37201/06, v ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť informácií o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správ, serióznosť vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené aj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého senátu rozsudkom zo dňa 17. júla 2008 vo veci NA. proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07, v ktorom uviedol, že pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť, spoľahlivosť a objektívnosť autora správy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou je pôvodca správy schopný získavať informácie priamo na mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá viacero správ, je potrebné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo uvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby vážneho bezprávia. Relevancia a váha správy je závislá na tom, do akej miery sa priamo venuje priamo otázkam posudzovaným v danom konaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs 105/2008). 98. S konkretizáciou na prejednávanú vec, Komisia Interpolu podľa názoru správneho súdu posúdila možný politický charakter trestného stíhania žalobcu iba povrchne, a to v posledných dvoch odsekoch

rozhodnutia pričom vágne odkázala na predošlé faktické zistenia ako aj zistenie, že keďže žalobca nie je politikom ani bývalým politikom ale vedcom a podnikateľom, nemá trestné stíhanie za úplatkárstvo a daňové úniky, politický charakter. Z takéhoto záveru nemožno v konaní o udelenie azylu bez ďalšieho vychádzať. Je nevyhnutné, aby žalovaný posúdil okolnosti trestného stíhania žalobcu dôkladnejšie a to s prihliadnutím na skutkové okolnosti uvedené v rozhodnutí Komisie Interpolu, žalobcom prezentované tvrdenia, analýzy a právne stanoviská (ktoré možno považovať za informácie o krajine pôvodu) ako aj na informácie o krajine pôvodu získané samotným žalovaným napríklad v podobe polytematickej správy prípadne z iných dôveryhodných zdrojov. 99. Posúdenie uvedenej protikorupčnej činnosti žalobcu optikou prezentovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie by mohlo mať zásadný vplyv na posudzovanie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu samo o sebe, prípadne aj v spojení s ďalšou časťou azylového príbehu časovo blízkou podaniu žiadosti o udelenie azylu, ktorá by mohla zakladať dôvody na udelenie azylu „sur place“. 100. Žalovaný totiž stroho uzavrel, že žalobca pred odchodom z Ruskej federácie svoje politické názory manifestačne nepreukázal a príspevky na platforme Youtube uverejňoval až po zverejnení jeho mena v databáze hľadaných osôb a to výlučne s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu mohol byť udelený azyl a vyhol by sa tak trestnému stíhaniu za ekonomickú trestnú činnosť. Žalobcovi teda nemôže svedčiť status utečenca „sur place“. 101. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na čl. 5 odseky 1 a 2 Kvalifikačnej smernice, v zmysle ktorých nemôže byť pre žalobcu diskvalifikačné samotné zistenie, že v krajine pôvodu neprejavoval žiadne politické presvedčenie a to za predpokladu, že možno nájsť určitú kontinuitu jeho presvedčenia alebo konania, ktoré sú v súlade s jeho činnosťami prejavenými až v krajine kde požiadal o azyl a ak takéto nie sú v príkrom rozpore. 102. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 29. februára 2024, Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Následná náboženská konverzia), C-222/22, ktorý zdôraznil, že výnimku z poskytovania medzinárodnej ochrany sur place je potrebné vykladať reštriktívne a jej účelom je sankcionovať zneužívajúci úmysel žiadateľa, ktorý „vykonštruoval“ okolnosti, na ktorých je založené riziko prenasledovania, ktorému by bol vystavený v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu, a tým účelovo využil uplatniteľné konanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany. Zároveň ale súdny dvor zdôraznil, že skutočnosť, či žiadateľ od opustenia svojej krajiny pôvodu vykonával činnosti s výlučným alebo hlavným cieľom vytvorenia potrebných podmienok na podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, uvedeným v článku 4 ods. 3 písm. d) tejto smernice, predstavuje len jednu z okolností, ktoré musia príslušné vnútroštátne orgány zohľadniť na účely tohto posúdenia na individuálnom základe. Tieto orgány totiž musia vykonať úplné posúdenie všetkých okolností konkrétneho prípadu žiadateľa, pričom zohľadnia všetky skutočnosti vymenované v písmenách a) až e) odseku 3 tohto článku 4. Treba tiež pripomenúť, že článok 5 Kvalifikačnej smernice sa v súlade so svojím názvom týka „potrieb medzinárodnej ochrany vznikajúcich na mieste“. Treba zaviesť spoločnú definíciu tohto pojmu, ako je uvedené v odôvodnení 25 tejto smernice. V tejto súvislosti odseky 1 a 2 tohto článku 5, ktoré sa na rozdiel od článku 5 ods. 3 uplatňujú na každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, spresňujú, že opodstatnená obava z prenasledovania sa môže zakladať nielen na udalostiach, ktoré nastali odvtedy, ako žiadateľ opustil krajinu pôvodu, ale môže vychádzať aj z činností, ktoré tento žiadateľ vykonával odvtedy, ako opustil túto krajinu. Použitie výrazu „najmä“ v tomto článku 5 ods. 2 pre prípady, keď sa preukáže, že dané činnosti predstavujú vyjadrenie určitého presvedčenia alebo orientácie a zotrvanie na takomto presvedčení alebo takejto orientácii, ktoré žiadateľ prejavoval už v krajine pôvodu, znamená, že na činnosti, ktoré nie sú takýmto vyjadrením a zotrvávaním, sa v zásade tiež možno odvolávať, či už v rámci prvej žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo v následnej žiadosti. 103. V prípade žalobcu je situácia taká, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie pre ekonomické trestné činy z rokov 2019 a 2023, ktoré však doposiaľ nebolo v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu spoľahlivo vyhodnotené ako trestné stíhanie bez politického podtónu (pričom toto trestné stíhanie malo byť podľa žalobcových tvrdení následkom jeho protikorupčnej činnosti z rokov 2008 až 2012 a trestného oznámenia z roku 2017). V súvislosti s týmto trestným stíhaním bol na žalobcu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz. V tomto čase sa na žalobcu vedie už aj trestné stíhanie z dôvodu zverejnenia komentára na sociálnej sieti vKontakte, ktorým „...uviedol do omylu neobmedzený počet osôb ohľadom zákonnosti konania Ozbrojených síl Ruskej federácie počas špeciálnej vojenskej operácie, čím vyvolal dojem protiprávnej činnosti porušujúcej medzinárodné právo...“ a „...podkopal autoritu a zdiskreditoval Ozbrojené sily Ruskej federácie v očiach spoločnosti“. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol žalobca sankcionovaný pokutami za spáchanie dvoch správnych deliktov za šírenie obdobných komentárov na sociálnej sieti vKontakte, pri ktorých ozrejmil, že v skutočnosti ide o jeho prenasledovanie za vyjadrenia v rámci živého vysielania na platforme YouTube, ktorej obsah je

však v Ruskej federácii zakázaný. Okrem uvedeného žalobca prezentoval svoj postoj proti vojne na Ukrajine aj spoluprácou s občianskym združením Dobrý národ od roku 2022, v rámci, ktorej poskytoval pomoc pri zabezpečovaní základných potrieb pre Ukrajincov po vypuknutí vojny a ako ďalej tvrdí, účasťou na konferenciách organizovaných opozíciou a spoluprácou s dvomi národnoosloboditeľskými hnutiami, takzvanými regionalistami. 104. Žalovaný sa pri posudzovaní žalobcovej žiadosti o udelenie azylu sústredil predovšetkým iba na časové hľadisko činnosti žalobcu demonštrujúceho svoje politické názory prostredníctvom živých vysielaní na platforme YouTube, ktoré sa uskutočnili až po siedmych rokoch po opustení Ruskej federácie, bez prihliadania aj na jeho ostatnú činnosť od roku 2022, hoci nie tak explicitnú a vypuklú. Je pochopiteľné, že potom dospel k záveru o účelovosti jeho účasti v živých vysielaniach, keďže tá sa sama o sebe mohla tak javiť. Je pravdou, že účelovosť videl žalovaný aj v časovej súvislosti s vydaním medzinárodného zatýkacieho rozkazu, no na odôvodnenie žalobcu, prečo o azyl nepožiadal už skôr v napadnutom rozhodnutí nereflektoval. Žalobca pritom, v očiach správneho súdu, celkom logicky argumentoval nepriaznivým vývojom jeho trestnej veci ako aj vývojom dodržiavania základných ľudských práv v Ruskej federácii (napríklad odstúpením od Dohovoru) predovšetkým orgánmi činnými v trestnom konaní a trestnými súdmi. Takejto argumentácii bolo potrebné v napadnutom rozhodnutí buď oponovať, alebo si ju osvojiť ako náležitú. 105. Sám žalovaný pritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pravosť politického, náboženského alebo morálneho presvedčenia žiadateľa a dôvodov jeho svedomia, kvôli ktorým je nútený krajinu opustiť, musí byť dokazovaná dôkladným skúmaním osobnosti a osobného profilu žiadateľa. Takéto skúmanie pritom žalovaný nevykonal a neozrejmil, prečo žalobcovi neuveril v otázkach jeho politického presvedčenia. Správny súd pripomína, že takúto účelovosť nemožno konštatovať iba preto, že v krajine pôvodu svoje politické presvedčenie neprejavoval, no dôležité by mohlo byť napríklad zistenie, že jeho politické presvedčenie alebo vyjadrovanie politických názorov bolo nekonzistentné alebo „prelietavé“, prípadne by sa prejavilo jednorazovo, napríklad práve a výlučne iba v čase blízkom podaniu žiadosti o medzinárodnú ochranu bez náležitého ozrejmenia takéhoto excesu zo strany žiadateľa o udelenie azylu. 106. Správny súd zároveň upozorňuje, že stupňujúce sa prejavy žalobcu je potrebné dať zároveň do kontextu aj so skutočnosťou, že Rusko napadlo Ukrajinu až v roku 2022, t. j. neskôr po odchode žalobcu z krajiny pôvodu, pričom možno badať, že práve táto skutočnosť mohla byť v prípade žalobcu spúšťačom, kedy začal svoje presvedčenie prejavovať explicitnejšie a expresívnejšie ako aj do kontextu s turbulentnou a postupne negatívne vyvíjajúcou sa politickou situáciou v ruskej federácii potláčajúcou základné ľudské práva čoraz viac (v tejto súvislosti pozri napríklad aj rozsudok Nejvyššího správniho soudu Českej republiky sp. zn. 5Azs/332/2024 z 24. októbra 2025). 107. Správny súd však konštatuje, že či už by žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi v Ruskej federácii hrozí alebo nehrozí prenasledovanie pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle, bolo potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, a to, že žalobca disponuje občianstvom Federácie svätého Krištofa a Nevisu, vo vzťahu ku ktorému žalovaný dospel k názoru, že mu tam prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov nehrozí. 108. Aj tu však správny súd zdôrazňuje potrebu posudzovať žiadosť žalobcu a ním prezentované skutočnosti aj v súlade s čl. 4 ods. 3 písm. e) Kvalifikačnej smernice, [ktorý bol transponovaný do § 19a ods. 1 písm. e) zákona o azyle], ktorý zaväzuje žalovaného posúdiť, či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. 109. Vychádzajúc z uvedenej úpravy je zrejmé, že žalovaný sa nemá zamerať iba na zodpovedanie otázky, či je táto krajina bezpečnou krajinou a teda, či by žalobcovi v prípade návratu do takejto krajiny hrozilo riziko prenasledovania pre niektorý z dôvodov uvedený v § 8 zákona o azyle, ale má ísť aj nad rámec uvedeného a zohľadniť predovšetkým žalobcom tvrdené skutočnosti, prečo sa do krajiny pôvodu nemôže alebo nechce vrátiť. 110. Aj komentár k § 19a ods. 1 písm. e) zákonu o azyle uvádza, že jedným z dôvodov neudelenia azylu je i tá skutočnosť, že žiadateľ o udelenie azylu má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je občanom [viac v komentári k § 13 ods. 4 písm. c) ZA]. Správny orgán preto pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu zohľadňuje i informácie o tom, či bolo možné od žiadateľa o udelenie azylu odôvodnene očakávať využitie ochrany zo strany štátu (odlišného od krajiny pôvodu žiadateľa o udelenie azylu), ktorého je štátnym občanom. Ide o implementáciu čl. 4 ods. 3 písm. e) KS. Písm. e) ods. 3 čl. 4 KS bolo predmetom značného nesúhlasu zo strany medzinárodných organizácií, predovšetkým UNHCR, ktoré navrhovalo jeho úplne vypustenie zo znenia čl. 4 ods. 3 KS – teda z úpravy štandardov posudzovania žiadostí o udelenie azylu. Dôvodom bola skutočnosť, že medzinárodné právo nikde neurčuje povinnosť žiadateľovi o udelenie azylu vyhľadať ochranu štátu,

ktorého je občanom. Ide o otázku, o ktorej špecificky rokovali autori ŽD 1951 a ktorá je upravená poslednou vetou čl. 1A (2), ktorá pojednáva o žiadateľoch o udelenie azylu s dvojitým občianstvom, a čl. 1E ŽD 1951. (HRNČÁROVÁ, Nataša, SREBALOVÁ, Mária. § 19a [Posúdenie žiadosti o udelenie azylu]. In: HRNČÁROVÁ, Nataša, MEŠŠOVÁ, Barbora, SREBALOVÁ, Mária, MACKOVÁ, A.. Zákon o azyle. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, ISBN 978-80-7400-264-9.) 111. Napokon, sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na č. 1 A (2), § 2 Ženevskej konvencie o právnom postavení utečencov z roku 1951, podľa ktorého sa osoba majúca viac štátnych občianstiev nepovažuje za osobu zbavenú ochrany od krajiny jej štátnej príslušnosti, ak osoba sama, bez nejakej vážnej príčiny založenej na opodstatnenom strachu, nevyužila ochranu niektorej z krajín, ktorých občianstvo jej bolo udelené. Nesprávne však žalovaný vyvodil, že opodstatnený strach žiadateľa sa posudzuje iba v súvislosti s existenciou hrozby niektorej z foriem prenasledovania. 112. Správny súd je navyše toho názoru, že takéto posúdenie by sa potom malo premietnuť do prípadného rozhodnutia o neudelení azylu podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o azyle, pokiaľ by žiadateľ bezdôvodne odmietal ochranu štátu, ktorého je občanom (žalovaný teda podľa názoru správneho súdu o. i. nesprávne ustálil, na základe ktorého ustanovenia žalobcovi azyl neudelil). 113. Žalovaný posúdenie podľa § 19a ods. 1 písm. e) zákona o azyle pritom riadne nevykonal a ako také nie je zachytené v odôvodnení napadnutého rozhodnutí pričom žalobca ešte pred jeho vydaním prezentoval dôvody, prečo ochranu Federácie svätého Krištofa a Nevisu využiť nehodlá. Zákon o azyle ani kvalifikačná smernica pritom pre udelenie medzinárodnej ochrany nestanovujú povinnosť aby sa žiadateľ o azyl najprv (neúspešne) pokúsil o získanie ochrany zo strany inej krajiny, kde by si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Žiadateľ skutočne môže odmietnuť poskytnutie ochrany iným štátom ktorého je občanom bez toho, aby to malo negatívny vplyv na posúdenie jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany avšak za predpokladu, že má na to adekvátny dôvod. 114. Hoci žalobca do konania zabezpečil analýzu vyhotovenú advokátskou kanceláriou pôsobiacou vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu, týkajúcu sa možnej straty štátneho občianstva osoby ako dôsledok trestného stíhania, prípadne ak by bol na ňu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, červený obežník, alebo by sa proti nej uplatnil akýkoľvek právny nástroj, ktorým sa žiada jej vydanie do Ruskej federácie na účely trestného stíhania, a táto nie je záväzná, žalovaný si vo vzťahu k možnosti prípadnej straty občianstva zabezpečil súvisiace informácie obsiahnuté v polytematickej správe z 5. marca 2025 z ktorej vyplýva, že v poslednom období skutočne došlo ku strate štátneho občianstva osôb, u ktorých bolo síce len zahájené trestné stíhanie, no majúce potenciál poškodiť povesť federácie. Informácie indikujú, že straty štátneho občianstva boli zapríčinené aj okolnosťami vzniknutými po získaní štátneho občianstva. Z informácií tam uvedených vyplýva, že takýto vývoj vyvolal značné obavy týkajúce sa integrity programov štátneho občianstva získaného investíciou. V tejto súvislosti správny súd považuje za správny postup, keď žalovaný vychádzal aj z presného znenia zákona o štátnom občianstve Federácie svätého Krištofa a Nevisu, no nie menej dôležité sú konkrétne zistenia, akým spôsobom príslušné orgány federácie tieto zákony aplikujú [§19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle]. Právna analýza vypracovaná advokátskou kanceláriou pôsobiacou vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu preto môže byť celkom primeraným podkladom. 115. Hoci je pravdou, že žalobca v rámci pohovoru v konaní o udelení štátneho občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu ozrejmil okolnosti jeho trestného stíhania a príslušné orgány jeho vysvetlenie akceptovali, okolnosti sa v roku 2023 podstatne zmenili, keď na žalobcu bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz. Vychádzajúc z informácií obsiahnutých v polytematickej správe by sa mohlo jednať o podobné okolnosti, v prípade ktorých už boli niektorým iným občanom Federácie svätého Krištofa a Nevisu štátne občianstva odňaté. Postup orgánov činných v trestnom konaní v rámci trestného konania ktoré dospelo až do štádia vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu môže u orgánov Federácie svätého Krištofa a Nevisu vzbudiť podozrenie, že žalobca získal štátne občianstvo na základe nepravdivého tvrdenia, podvodom alebo úmyselným zatajením podstatných skutočností. Na tieto skutočnosti pritom žalovaný nijako nereflektoval a v ďalšom konaní sa im bude potrebné dôslednejšie venovať. 116. Zároveň je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že možnosť poskytnutia ochrany zo strany krajiny, ktorej je žiadateľ o azyl štátnym občanom v sebe prirodzene nesie aj možnosť sa do takejto krajiny bezpečne prepraviť. Bezpečnosť prepravy do krajiny, v ktorej môže žiadateľ využiť ochranu skrz svoje štátne občianstvo, môže byť jednou z okolností determinujúcich, či možno od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany tejto krajiny. Uvedenú okolnosť žalovaný nijako nepreveroval, pričom tento nedostatok sa snažil zvrátiť na pojednávaní a v rámci podania adresovaného súdu v reakcii na predložené dôkazy žalobcom, neuvedomujúc si, že toto šetrenie skutkového stavu a následné zdôvodnenie malo byť už obsahom už napadnutého rozhodnutia. V rámci konania pred správnym súdom boli prezentované nové

skutočnosti a predkladané ďalšie dôkazy vo vzťahu k možnému dopraveniu sa žalobcu na územie Federácie svätého Krištofa a Nevisu ako aj poskytnutiu ochrany zo strany federácie, ktoré však v prvom rade musí vyhodnotiť žalovaný v novom konaní o žalobcovej žiadosti o poskytnutie azylu. 117. Správny súd dospel k záveru, že už iba z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie trpí v časti, v ktorej žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, vadami podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP, pričom doplnková ochrana sa poskytuje až subsidiárne za predpokladu, že azyl nemožno udeliť, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 118. Žalovaný v novom konaní opätovne posúdi žiadosť žalobcu o udelenie azylu a to prihliadajúc na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a teda posúdi, či žalobcove trestné stíhania za ekonomickú trestnú činnosť v Ruskej federácii môže byť prenasledovaním za prejavovanie jeho politických názorov v podobe odhaľovania korupcie, pričom v tejto súvislosti okrem informácií získaných od Interpolu zohľadní žalobcom tvrdené skutočností a do konania predložené právne analýzy a stanoviská opozičných aktivistov, ktorých správnosť a pravdivosť overí informáciami o Ruskej federácii získanými na základe vlastnej činnosti. Správny súd okrem toho dáva do pozornosti novú správu Agentúry Európske únie pre azyl o zhoršujúcich sa podmienkach v oblasti základných ľudských práv a správy vecí verejných v Rusku z decembra 2025, ktorú bude vhodné na účely nového posúdenia žalobcovej žiadosti zohľadniť. Okrem uvedeného, žalovaný v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu opätovne posúdi, či v prípade žalobcu možno dôjsť postupom podľa čl. 4 ods. 3 písm. a) až e) Kvalifikačnej smernice k presvedčivému a odôvodnenému záveru, že svoje politické presvedčenie prejavil s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu mohol byť udelený status utečenca. Napokon, žalovaný vo vzťahu k dvojitému štátnemu občianstvu žalobcu opätovne posúdi, či žalobcovi v inej krajine pôvodu ktorou je Federácia svätého Krištofa a Nevisu nehrozí žiadna z foriem prenasledovania pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov a či od neho možno odôvodnene očakávať využitie jej ochrany. Správny súd pripomína, že žalovaný si bude musieť do konania zabezpečiť nové informácie o oboch krajinách pôvodu, ktoré tentokrát zohľadní pri svojich úvahách a zapracuje ich do odôvodnenia nového rozhodnutia pričom zohľadní aj nové skutočnosti ktoré vystali v priebehu konania pred súdom (napríklad trestné stíhanie za uverejnenie komentára na sociálnej sieti vKontakte) ako aj novo predložené dôkazy a súvisiace vyjadrenia týkajúce sa (ne)využitia ochrany Federácie svätého Krištofa a Nevisu, na ktoré v tomto konaní nemohol prihliadnuť správny súd (keďže dokazovanie išlo nad rámec § 119 a § 120 SSP). 119. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 120. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum právnej pomoci [písm. c)].