{"guid": "697ebeba-6a83-4797-b126-7240036cb61b:015df198-aecb-4cc3-a44a-cbac5181b5d9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101133.3", "spisova_znacka": "16SaZ/5/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/5/2025 z 11. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. decembra 2025, sp. zn. 16SaZ/5/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101133.3", "identifikacne_cislo": "0725101133", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2025-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19a ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/015df198-aecb-4cc3-a44a-cbac5181b5d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101133.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101133.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101133.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16SaZ/5/2025\n0725101133\n11. 12. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725101133.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., narodený XX. XXXXXXXXX XXXX, štátny príslušník D. E. B. E. F. G. B. H., adresa posledného\npobytu v krajine pôvodu: ul. B. I., A. X, J., D. E., toho času na základe podvolenia na pobyt v Slovenskej\nrepublike na adrese J. XXXX/XX, C., číslo dokladu o pobyte D., cestovný pas D. E. I. XXXXXXXXX\na cestovný pas E. F. G. B. H. č. D., zastúpený FALATH & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pribinova 28,\nBratislava, IČO: 56 136 048, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,\nso sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: J./XXXX-X\nz 23. júna 2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu\nI.: J./XXXX-X z 23. júna 2025, ktorým nebol žalobcovi: A. B. C., cestovný pas Ruskej federácie č.\nXXXXXXXXX a cestovný pas E. F. G. B. H. č. D., udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková\nochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. I.: J./XXXX-X z 23. júna 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl, podľa § 13c ods. 4 písm. a) a\n§ 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu, podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5\nzákona o azyle mu neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny a napokon podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20\nods. 5 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny.\n2. Žalovaný úvodom skutkovo dôvodil, že žalobca dňa 24. októbra 2024 požiadal o udelenie azylu\nalebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu ohrozenia jeho slobody\na života. V rámci pohovoru žalobca uviedol, že v súčasnosti vykonáva aktívnu spoločenskú činnosť,\nktorá súvisí s ostrou kritikou ruských mocenských orgánov a zastáva pozíciu proti vojne na Ukrajine.\nTú prezentuje prostredníctvom rozhovorov na YouTube kanáloch. V prípade jeho návratu do Ruskej\nfederácie mu za takéto prejavy hrozí trestné stíhanie s mučením, núteným odvodom na ukrajinský front\na možné úmrtie. Žalobca ďalej uviedol, že v júni 2024 a októbri 2023 sa zúčastnil konferencií vo Varšave\na Berlíne, ktoré organizovala ruská opozícia. Nikdy neuznával súčasný ruský politický systém, čo sa\nprejavilo v jeho boji proti korupcii a skorumpovaným predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní.\nV Ruskej federácii sa voči jeho osobe vedie jedno trestné konanie od roku 2019 a druhé od roku 2023,\npričom obe sa v auguste 2023 zlúčili do jedného. V rámci týchto trestných stíhaní bol žalobca obvinený\nz poskytovania úplatku osobe ktorú nepozná a ktorú nikdy nevidel a za vyhýbanie sa plateniu daní\nvo firme, v ktorej bol iba akcionárom, pričom čiastka, ktorú dlhoval na daniach, bola nižšia ako suma,\n\nktorá je dôvodom na trestné stíhanie. Spoločnosť, v ktorej bol akcionárom dlhovala podľa daňového\núradu na daniach 12.000.000,- rubľov, pričom suma potrebná na trestné stíhanie je 15.000.000,- rubľov.\nV obvinení bola pritom uvedená suma 28.000.000,- rubľov. V čase vzniku dlhu už nebol generálnym\nriaditeľom uvedenej obchodnej spoločnosti MSM, ale len jej akcionárom, ktorí nezodpovedajú za daňové\nnedoplatky.\n3. Žalobca ozrejmil, že o medzinárodnú ochranu požiadal až teraz z dôvodu, že situácia so súdmi\nv Rusku nebola doposiaľ taká zlá, pričom v dnešnej dobe by už nedokázal obhájiť svoju nevinu v trestnom\nkonaní. Ruské súdnictvo nie je nezávislé a objektívne, a v prípade extradície občanov orgány falšujú\ndokumenty a uchyľujú sa k nezákonným praktikám.\n4. Žalobca sa taktiež obáva návratu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu, ktorej je rovnako štátnym\nobčanom, pretože na základe dohody Ruskej federácie a Federácie svätého Krištofa a Nevisu by mohol\nbyť vydaný do D. E. na účely trestného stíhania po odobratí štátneho občianstva.\n5. Žalovaný ďalej zhrnú okolnosti týkajúce sa žalobcom ho vzdelania a zamestnania.\n6. Vo vzťahu k občianstvu Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalovaný uviedol, že to mu bolo\nudelené v decembri 2020. Ku žiadosti predkladal viaceré potvrdenia od federálnych a štátnych orgánov\nUSA a osobných listín, pričom v priebehu schvaľovacieho procesu priznal, že je na území D. E.\nprenasledovaný, pričom okolnosti prenasledovania vysvetlil a jeho vysvetlenie malo byť postačujúce.\nŠtátne občianstvo spolu s nim získala aj celá jeho rodina, a to je manželka a 3 deti.\n7. Žalobca ozrejmil, že z J. vycestoval v roku 2018 letecky do švajčiarskej Ženevy, odkiaľ pokračoval\ndo USA kde sa zdržiaval do marca roku 2022, kedy vycestoval do Budapešti. V septembri roku 2023\nvlakom pricestoval do Bratislavy, kde sa zdržiava doposiaľ na základe povolenia na pobyt.\n8. Žalobca do konania predložil značný rozsah listinných dôkazov, ktoré žalovaný menovite zapracoval\ndo odôvodnenia rozhodnutia. Nad rámec uvedeného žalovaný do konania zabezpečil informácie\nna overenie žalobcom tvrdených skutočností a informácií o krajine pôvodu.\n9. Vo vzťahu k neudeleniu azylu podľa § 13 odseku 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný zdôvodnil,\nže podľa č. 1 A (2), § 2 Ženevskej konvencie o právnom postavení utečencov z roku 1951, sa v prípade\nosoby majúcej niekoľko štátnych občianstiev, pojem „krajina štátnej príslušnosti“ týka každej jednej\nkrajiny, ktorej občianstvo osoba má. Táto osoba sa nepovažuje za osobu zbavenú ochrany od krajiny\njej štátnej príslušnosti, ak osoba sama, bez nejakej vážnej príčiny založenej na opodstatnenom strachu,\nnevyužila ochranu niektorej z krajín, ktorých občianstvo jej bolo udelené. Keďže žalobca má tak štátne\nobčianstvo Ruskej federácie ako aj federácie svätého Krištofa a Nevisu, žalovaný bol toho názoru,\nže pokiaľ mu v jednej z týchto krajín nehrozí žiadna z foriem prenasledovania, tak mu na základe\nmedzinárodných právnych noriem ako aj na základe slovenskej legislatívy nemožno priznať nárok\nna medzinárodnú ochranu.\n10. Vo vzťahu k prípadnému prenasledovaniu v Ruskej federácii žalovaný zopakoval okolnosti ohľadom\nvzdelania a zamestnania žalobcu, pričom uviedol, že bol zakladateľom a majiteľom firmy MSM, ktorá\nsa okrem iného zaoberala opravou a údržbou zdravotníckych zariadení. V Ruskej federácii nikdy nebol\nčlenom politickej strany a nikdy sa politicky neangažoval. V čase odchodu z Ruskej federácie v júni 2018\ndo Švajčiarska, odkiaľ pokračoval do USA, ktoré mu predchádzalo zabezpečenie vstupných víz, nemal\nžalobca žiadne problémy, či ťažkosti s oficiálnymi orgánmi Ruskej federácie. Bol uznávanou kapacitou\nvo svojom odbore a taktiež sa angažoval z tohto titulu v boji proti korupcii, za čo bol v roku 2012\nodmenený medailou odboru boja proti rozkrádaniu socialistického majetku a špekuláciám Ministerstva\nvnútra Ruskej federácie. V roku 2017 sa začal federálny Protimonopolný úrad Ruskej federácie zaujímať\no spoločnosti, ktoré menovaný vlastnil alebo v nich mal účasť.\n11. Po vycestovaní z Ruskej federácie bolo na žalobcu v júli 2019 vyhlásené federálne pátranie, ktorému\npredchádzalo konanie federálneho Protimonopolného úradu Ruskej federácie vo veci poskytovania\núplatkov. Z rozhodnutia pre kontrolu spisov Interpolu v Lyone (ďalej len „Komisia Interpolu“) žalovaný\nzistil okolnosti trestného stíhania žalobcu Ruskej federácii za poskytovanie úplatkov predstaviteľom\nfiriem H. a J. D. spolu v hodnote 11.087.000,- rubľov, pričom zároveň mal generálnemu riaditeľovi\nspoločnosti J. nariadiť, aby uzatvoril falošné zmluvy o dodávkach a službách medzi spoločnosťami J.\na C. K., C. K. L., ktoré ovládal žalobca a nevykonávali žiadnu obchodnú činnosť. Sumy prevedené\nna tieto spoločnosti zo spoločnosti J. slúžili ako dôvod neprimeraného zníženia daňovej povinnosti\nv celkovej výške 28.377.175,- rubľov. Na tomto základe bolo na žalobcu začaté v auguste 2023\ntrestné stíhanie a následne bol naňho vydaný zatýkací rozkaz J. Okresným súdom. Žalobca sa obrátil\nna Komisiu Interpolu so žiadosťou o prístup a opravu, respektíve vymazanie jeho údajov z databázy\nInterpolu, pretože spracované údaje nie sú presné a chýba im jasný opis zapojenia do trestnej činnosti\npričom v konaní existujú určité nezrovnalosti a nerešpektuje sa zásada spravodlivého procesu a prípad\nmá prevažne politický charakter. Komisia Interpolu zistila, že opis trestnej činnosti obsahuje aj opis\n\nosobného zapojenia žalobcu do uľahčenia rozdávania úplatkov, ktorým poveril generálneho riaditeľa\nMSM (Trykina), a ktoré mu dal tiež pokyn na uzavretie falošných zmlúv o poskytovaní služieb s inými\nspoločnosťami ovládanými žalobcom v záujme krátenia daní. Vo vzťahu k nerešpektovaniu zásady\nspravodlivého procesu Komisia Interpolu uviedla že žalobca a jeho advokát boli informovaní o vydaných\nuzneseniach o vznesení obvinenia a má zato, že vo veci bolo vynaložené úsilie na informovanie\no konaní a zabezpečenie jeho prítomnosti pred príslušným súdom podľa platných vnútroštátnych\ntrestnoprávnych predpisov. Komisia Interpolu posúdila aj tvrdenia žalobcu, že konanie malo politický\ncharakter so záverom, že žalobca nie je politikom ani bývalým politikom, ale vedcom a podnikateľom.\nNa tomto základe žalovaný konštatoval, že Interpolom bolo vylúčené, že by išlo o politicky motivované\ntrestné stíhanie, pričom zo strany žalovaného nebolo zistené, žeby stíhanie za ekonomickú trestnú\nčinnosť bolo zástupným stíhaním za jeho politické vyjadrovanie. Toto trestné konanie bolo totiž začaté\noveľa skôr, ako sa začal negatívne vyjadrovať k prezidentovi Ruskej federácie a vojne na Ukrajine.\nLogicky ho teda nemožno spojiť s jeho politickým vyjadrovaním.\n12. Žalobca bol v tom čase, od septembra 2023, na území Slovenskej republiky, kde 24. októbra 2024\npožiadal o udelenie azylu. V období od 30. júna 2024 do 30. decembra 2024 absolvoval s D. B. 19\nrozhovorov v živom vysielaní na platforme YouTube, v ktorých sa venoval nielen historickým udalostiam\nz čias veľkého Ruska, zväzu sovietskych socialistických republík, ale sa aj kriticky vyjadroval k aktuálnym\npolitickým dianiam na území Ruskej federácie, pričom vojnu na Ukrajine označuje za inváziu a opisuje\nju za propagandistickú. Vo svojich vyjadreniach hovorí o mučení zajatcov, označuje K. za B., vojnového\nzločinca, ktorý ma ruky od krvi ukrajinských a svojich vlastných občanov, a poukazuje na to, že v Ruskej\nfederácii vládne totálna propaganda, totalita a fašistická diktatúra.\n13. Žalovaný ďalej zistil, že po zviditeľnení medzinárodného zatýkacieho rozkazu v databázach Interpolu,\nžalobca na svojom účte sociálnej sieti vKontakte zverejnil viacero komentárov, za ktoré mu bola uložená\npokuta za spáchanie správneho deliktu. V prípade prvého zo spáchaných správnych deliktov sudkyňa\nprihliadla na vyjadrenie žalobcu, ktorý svoju vinu uznal a prejavil ľútosť za spáchaný skutok.\n14. Žalovaný zhrnul, že je zrejmé, že žalobca pred odchodom z Ruskej federácie nemal so štátnymi\norgánmi žiadne problémy, vynímajúc trestné konanie, ktoré však nebolo politicky motivované a je vedené\nza ekonomické trestné činy. Keďže v prípade žalobcu nastali skutočnosti, na základe, ktorých sa začal\nobávať o svoju bezpečnosť, bolo potrebné vyhodnotiť, či by bolo možné žalobcu považovať za utečenca\n„sur place“.\n15. Žalovaný na základe zistených skutočností dospel k názoru, že žalobcovi nesvedčí takýto status,\nkeďže jeho politické presvedčenie a kritické názory na politiku Ruskej federácie začal prezentovať\naž na území Slovenskej republiky, to znamená po siedmich rokoch po odchode z Ruskej federácie,\npotom, čo sa objavil v databázach hľadaných osôb Interpolu a krátko predtým, ako požiadal o udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že pravosť politického,\nnáboženského alebo morálneho presvedčenia žiadateľa a dôvodov jeho svedomia, kvôli ktorým\nje nútený krajinu opustiť, musí byť dokazovaná dôkladným skúmaním osobnosti a jeho osobného\nprofilu. Keďže však žalobca svoje názory manifestačne nepreukázal pred tým, než Ruskú federáciu\nopustil ako aj z dôvodu, že nebol úradmi kvôli svojim názorom prenasledovaný, nie sú dané dôvody\npre priznanie utečeneckého statusu. Uverejnenie príspevkov s následkom uloženia pokút a kritické\nkomentovanie politického diania v Ruskej federácii na platforme YouTube mali za cieľ vytvoriť\npredpoklad, ktorý v súčasnosti vedie v Rusku k možnému trestnému postihu.\n16. Čo sa týka zistenia, že žalobca je v Ruskej federácii trestne stíhaný za ekonomickú trestnú\nčinnosť, žalovaný konštatoval, že výška trestu nie je pri posudzovaní jeho žiadosti o medzinárodnú\nochranu rozhodujúca. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SžoKS/57/2006\nz 27. februára 2007 nie sú za utečencov považované osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním\nči potrestaním pre takýto trestný čin, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou bezprávia\na nie je osobou utekajúcou pred zákonom. Samotné trestné stíhanie preto nemôže byť dôvodom\nna udelenie azylu, a to ani v prípade, ak sa jedná o štát, ktorý môže mať určité problémy alebo nedostatky\nv dodržiavaní štandardov niektorých iných oblastiach.\n17. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca opustil Ruskú federáciu bez toho, že by tam bol\nprenasledovaný pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov. Svoje politické názory prejavil\naž po siedmich rokoch od odchodu z Ruskej federácie po tom, čo sa objavil v databázach hľadaných osôb\nInterpolu z dôvodu prebiehajúceho ekonomického trestného stíhania v Ruskej federácii a krátko predtým\nako požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z čoho je zrejmé, že tieto prezentoval\ns cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok za ktorých by mu bolo možné azyl udeliť.\n18. Keďže žalobcovi bolo v decembri 2020 udelené štátne občianstvo federácie svätého Krištofa\na Nevisu, žalovaný posúdil žiadosť o udelenie azylu aj v tejto súvislosti. Žalobca úvodom ozrejmil\n\nžalovanému spôsob nadobudnutia štátneho občianstva a keďže bol v tom čase prenasledovaný, vysvetlil\npríslušným orgánom situáciu, ktorým toto vysvetlenie postačovalo. Príslušné orgány federácie svätého\nKrištofa a Nevisu teda pri podaní žiadosti o občianstvo mali vedomosť o trestnom stíhaní žalobcu\na napriek tomu žalobcovi a jeho rodine občianstvo udelili.\n19. Žalobca v priebehu konania predostrel dve verzie odpovedí k otázke, či má obavu vrátiť sa\ndo federácie svätého Krištofa a Nevisu. Prvom prípade uviedol, že sa ničoho neobáva, pretože sa jedná\niba o malý ostrov. V prípade druhej verzie vyjadril svoje obavy z prípadného návratu do Federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu z dôvodu, že v prípade zbavenia žalobcu štátneho občianstva ho môžu vydať\nna trestné stíhanie do Ruskej federácie.\n20. Na podporu druhej verzie žalobca predložil do konania stanovisko týkajúce sa straty štátneho\nobčianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu v prípade trestného stíhania vypracované notárom\na bývalým ministrom spravodlivosti Federácie svätého Krištofa a Nevisu 31. januára 2024. Ten\nv stanovisku vyjadril domnienku, že osobe je adekvátne odňať štátne občianstvo za predpokladu\ntrestného stíhania, prípadne ak by bol na ňu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, ak medzinárodná\npolícia na ňu vydá červený obežník, alebo by sa proti nej uplatnil akýkoľvek právny nástroj, ktorým sa\nžiada jej vydanie do Ruskej federácie na účely trestného stíhania. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval,\nže žalobca splnil všetky podmienky pre udelenie štátneho občianstva na základe investície a príslušné\norgány informoval o prebiehajúcom trestnom konaní na území Ruskej federácie a vyhlásenom\nfederálnom pátraní. Podmienky pre odňatie občianstva teda nie sú naplnené. Ustanovenia, na ktoré\nsa stanovisko odvoláva sa týkajú schvaľovacieho procesu pred udelením štátneho občianstva a nie\njeho následného odňatia. Na to, aby mohlo byť štátne občianstvo Federácie svätého Krištofa a Nevisu\nodňaté, muselo byť získané na základe nepravdivého tvrdenia, podvodom alebo úmyselným zatajením\npodstatných skutočností. Žalobca však sám uviedol, že všetky skutočnosti príslušným orgánom uviedol.\n21. Žalovaný do konania zabezpečil zákon o extradícii platný vo federácii svätého Krištofa a Nevisu\nod 22. mája 2025 podľa ktorého nesmie byť osoba podľa tohto zákona vrátená do žiadnej krajiny\nani umiestnená do väzby alebo držaná vo väzbe na účely takéhoto návratu, ak sa preukáže, že žiadosť\no jej vrátenie, hoci sa údajne podáva z dôvodu trestného činu, za ktorý možno podať extradíciu,\nje v skutočnosti podaná výlučne alebo predovšetkým na účely trestného stíhania alebo potrestania\nz dôvodu jeho rasy, miesta pôvodu, národnosti, politického názoru, farby pleti alebo vierovyznania;\nalebo že v prípade vrátenia by mohol byť na súde zaujatý alebo potrestaný, zadržaný alebo obmedzený\nv osobnej slobode z dôvodu svojej rasy, miesta pôvodu, národnosti, politicky názorov, farby\npleti alebo vierovyznania. Podľa žalovaného navyše Ruská federácia s federáciou svätého Krištofa\na Nevisu nemá uzavretú dohodu o vydávaní osôb na trestné stíhanie.\n22. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že žalobcovi v prípade návratu do Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu nehrozí žiadne riziko a môže využiť ochranu tejto krajiny, ktorá mu udelila štátne\nobčianstvo.\n23. Čo sa týka doplnkovej ochrany ako subsidiárnej ochrany, žalovaný uviedol, že základnou\npodmienkou je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla\nčeliť minimálne jednej z troch foriem vážneho bezprávia. Keďže žalobca je v Ruskej federácii obvinený\nz viacerých trestných činov bolo potrebné posúdiť, či by v priebehu trestného stíhania, respektíve výkonu\ntrestu za predpokladu dokázania jeho viny, nemohol čeliť praktikám neľudského alebo ponižujúceho\nzaobchádzania. Z informácií zabezpečených od Ministerstva zahraničných vecí Spojených Štátov\nAmerických z 20. marca 2023 žalovaný zistil že nie je možné vylúčiť, že by žalobca v prípade uloženia\ntrestu odňatia slobody nečelil konaniam, ktoré by mohli byť považované za vážne bezprávie v podobe\nmučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Za týchto okolností, berúc\ndo úvahy princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia medzinárodnej ochrany, by žalobcovi\nprináležalo na území Slovenskej republiky poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak nemožno opomenúť,\nže žalobca disponuje dvojitým štátnym občianstvom, a preto bolo potrebné posúdiť Federáciu svätého\nKrištofa a Nevisu ako ďalšiu krajinu jeho pôvodu a to vo vzťahu § 2 písm. f) zákona o azyle.\n24. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu nespáchal žiaden taký\nčin za ktorý by mu hrozilo v prípade návratu uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu. Žalovaný zistil\nže žalobcovi nehrozí ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Obava\nžalobcu zo straty občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu a hrozba vydania na trestné stíhanie\ndo Ruskej federácie nie je opodstatnená. Žalovaný napokon zistil, že žalobca v prípade jeho návratu\nnebude ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z verejne dostupných zdrojov nie je\nzmienka o tom, že by vo federácii svätého Krištofa a Nevisu prebiehal medzinárodný či vnútroštátny\nozbrojený konflikt.\n\n25. Žalovaný uzavrel, že napriek hrozbe trestu odňatia slobody v Ruskej federácii, kde podmienky\nvo väzbe alebo vo výkone trestu by mohli byť považované za vážne bezprávie v podobe\nmučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, je nutné konštatovať,\nže v prípade návratu žalobcu do federácie svätého Krištofa a Nevisu, by nečelil žiadnej forme vážneho\nbezprávia.\nII. Správna žaloba\n26. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n27. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný nesprávne posúdil Federáciu svätého Krištofa a Nevisu\nako bezpečnú krajinu, pretože na to, aby mohol jej ochranu využiť, musel by do nej pricestovať z územia\nSlovenskej republiky. Keďže priamy let nie je možný, žalobca by musel prestupovať na letisku v inom\nštáte, a preto má dôvodnú obavu, že by bol zadržaný a vydaný do Ruskej federácie.\n28. Žalobcovi vypracovala advokátska kancelária sídliaca vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu právnu\nanalýzu, podľa ktorej by mohol byť v prípade vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu pozbavený\nštátneho občianstva. Túto právnu analýzu vypracovala advokátska kancelária, na čele ktorej stojí bývalý\nminister spravodlivosti (žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvádza, že bola vypracovaná\nnotárom) pričom žalobca je toho názoru, že hierarchicky je výklad osoby oprávnenej poskytovať\ninterpretáciu práva Federácie svätého Krištofa a Nevisu postavený vyššie ako výklad žalovaného.\n29. Vo vzťahu k záverom žalovaného, že žalobca nemôže stratiť občianstvo Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu, pretože k tomu by mohlo dôjsť, iba ak by klamal pri pohovore o udelenie štátneho\nobčianstva pričom žalobca mal o trestných konaniach orgány upovedomiť, žalobca uviedol, že v tom\nčase na neho nebol vydaný medzinárodný zatykač žalobca príslušným orgánom uviedol, že tieto\nsú vyfabulované a obvinenia nemajú šancu na úspech pretože zjavne nedávajú zmysel, obsahujú\nzásadné porušenia či hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych trestnoprávnych ustanovení. Hoci\nbol teda žalobca ubezpečený, že prípad jeho trestného stíhania nemá žiadnu šancu na úspech,\nv konečnom výsledku bola difúzia nakoniec vydaná. Orgány Federácie svätého Krištofa a Nevisu\nteda v nadväznosti na vydanie medzinárodného zatykača môžu dospieť k záveru, že vstupný pohovor\nžalobcu bol nepravdivý a môžu ho zbaviť občianstva, keďže sa dodatočne preukázal opak jeho tvrdení\nposkytnutých pri vstupnom pohovore, a teda, že trestné konanie v Rusku evidentne malo šancu\nna úspech.\n30. Z dôvodu, že vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu neexistuje prax, ktorá by zabraňovala\nvydaniu do Ruska a z dôvodu, že Rusko už nie je viazané dodržiavaním ochrany základných ľudských\npráv a slobôd garantovaných Európskym dohovorom o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“),\na keďže ani Federácia Svätého Krištofa a Nevisu nie je signatárom, nič nebráni vydaniu žalobcu, hoci\ntým môžu byť ohrozené jeho základné ľudské práva.\n31. Ku tvrdenej diskrepancii žalobcových tvrdení ohľadom hrozieb pobytu vo Federácii svätého Krištofa\na Nevisu žalobca ozrejmil, že jeho neexistencia obáv vychádzala z poznatkov o nízkej kriminalite,\nkeďže je to iba malý ostrov a vyskytujú sa tam iba menej závažné trestné činy. Oficiálne však žalobca\nuviedol, že sa obáva o svoj život, keďže treba brať do úvahy širší kontext a hrozby priamo spojené\ns vydaním do Ruska za predpokladu, že by bol zbavený štátneho občianstva.\n32. Žalobca sa napokon dotkol aj otázky možných spôsobov dopravy do Federácie svätého Krištofa\na Nevisu ako ostrovného štátu a skutočnosti, že sa momentálne nachádza na území Slovenskej\nrepubliky. V prípade prepravy naň by žalobca musel prejsť niekoľkými pasovými kontrolami, na ktorý by\nmu hrozilo obmedzenie osobnej slobody, zatknutie a prípadné vydanie do Ruska. Cestovanie\npre žalobcu predstavuje veľké riziko, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca bol 9. júla 2025 zadržaný\npri pokuse o obnovu svojho prechodného pobytu na území Slovenska a následne na základe príkazu\nprokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave prepustený zo zadržania na slobodu.\n33. Na tomto základe žalobca namieta, že od neho nemožno spravodlivo žiadať aby žiadal o poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu, keďže túto nemožno považovať\nza bezpečnú krajinu keď existuje objektívny dôkaz o tom, že môže byť zbavený štátneho občianstva\na následne vydaný do Ruska. Žalovaný preto nesprávne posúdil otázku podľa § 19 a odseku 1 písm. e)\nzákona o azyle.\n34. Žalovaný pochybil aj tým, že opomenul vziať do úvahy, že Rusko pristúpilo voči nemu k správnym\nopatreniam v podobe správnych rozhodnutí, ktorými bol sankcionovaný za kritické vyjadrenia na adresu\nruského prezidenta M. K. a kritiku vojny na Ukrajine. V Rusku je totiž v súčasnosti zakázané kritizovať\nkroky prezidenta aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pretláčanie jeho útočnej zahraničnej politiky.\nŽalobca preto na odporúčanie svojho právneho zástupcu požiadal o azyl, pretože v jeho prípade sa\n\njednalo o aktívnu hrozbu. V tejto súvislosti začala byť vypočúvaná aj žalobcov a rodina žijúca v Rusku.\nŽalobcove obavy boli potvrdené, keďže mu boli doručené uznesenie a rozhodnutie o správnom delikte.\nŽalobca ozrejmil, že štandardným postupom v podobných veciach je v Rusku vydať dve správne pokuty\na následne postupovať prostredníctvom trestného konania. Tieto postupy vyplývajú z novej právnej\núpravy prijatej v Rusku po začatí vojny na Ukrajine, pričom výklad aplikovaný príslušnými orgánmi je\ntaký, že umožňuje úradom stíhať osoby aj za materiály zverejnené pred nadobudnutím účinnosti týchto\nzákonov.\n35. Uvedeným uznesením a rozhodnutím o správnom delikte bol žalobca sankcionovaný za svoje\nkritické výroky na adresu prezidenta K. čo už iba samo osebe napĺňa definíciu prenasledovania v súlade\ns ustanovením § 8 písm. a) a písm. b) zákona o azyle. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že tím, ktorý s ním\nriešil korupciu nakoniec dopadol tak, že pán A. F. bol po zmene prezidenta odsúdený na 20 rokov trestu\nodňatia slobody a po prepustení spáchal samovraždu, a pán G. za záhadných okolností (vypadnutie\nz okna počas výsluchu) v Rusku zomrel. Jediný kto naďalej žije je práve žalobca.\n36. Za pochybenie považuje žalobca aj tvrdenie žalovaného, že žalobca prejavil svoje politické\npresvedčenie iba s cieľom vytvorenie nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu mohol byť udelený\nštatút utečenca. Žalobca bol totiž už v čase prejavovania kritiky ruského prezidenta a vojny na Ukrajine\ntrestne stíhaný kvôli tomu, že v Rusku odhaľoval korupciu. V tom čase disponoval množstvom dôkazov\no tom, že tieto trestné stíhania sú vyfabulované, sú aktom pomsty za odhaľovanie korupcie a je\ns nimi manipulované. Podľa názoru žalobcu nedáva zmysel, aby úmyselne inicioval ďalšie konania\nso zámerom vytvoriť podmienky na udelenie azylu, ktoré by splnil tak či onak.\n37. Žalovaný taktiež nesprávne vyhodnotil okolnosti ohľadom trestného stíhania za ekonomickú trestnú\nčinnosť, keď bol toho názoru, že tieto sú v Ruskej federácii vedené za kritiku ruského prezidenta a vojny\nna Ukrajine. Žalobca takéto tvrdenie nikdy neuviedol, naopak uviedol, že tieto trestné stíhania sú vedené\nza odhaľovanie korupcie vysoko postavených funkcionárov v Ruskej federácii v rokoch 2008 až 2012,\nza čo mu bola udelená medaila Odboru boja proti rozkrádaniu v boji proti korupcii. Toto vyznamenanie\nmu bolo udelené ešte počas vlády prezidenta Medvedeva pri odhaľovaní káuz ako sú CT skenery\na Putinov palác, v ktorých na základe žalobcovej činnosti boli odsúdení blízki ľudia prezidenta K..\nPolitická situácia sa odvtedy zmenila a žalobca je toho názoru, že trestné stíhanie za ekonomické\ntrestné činy je pomstou práve za odsúdenie ľudí počas žalobcovho pôsobenia pri vyšetrovaní korupcie\na blízkych ľudí súčasného prezidenta, a teda je pomstou voči protikorupčnej činnosti žalobcu (podrobný\npostup žalobcovho trestného stíhania je rozpísaný v dokumentácii z pripojenej k žiadosti o udelenie\nazylu a v stanovisku pána N. z 21. októbra 2024).\n38. Druhým dôvodom trestného stíhania žalobcu je trestné oznámenie, ktoré podal v roku 2017\nv Rusku, a ktoré skončilo odsúdením zástupcu vedúceho oddelenia pre boj s ekonomickou kriminalitou\njuhozápadného obvodu Hlavnej správy Ministerstva vnútra pre mesto J., podplukovníka C. B. a jeho\nkomplica N. O. Podstata tohto trestného konania spočívala v tom, že spoločnosti, v ktorých mal žalobca\nmajetkové práva, sa stali terčom záujmov podplukovníka C., ktorý sa ich snažil previesť na seba. Tento\npostup je v Rusku pomerne rozšírený a uplatňuje sa voči nepohodlným osobám, opozičným aktivistom,\nkritikom režimu a odporcom vojny. Žalovaný pritom úplne odignoroval, že žalobcovo trestné stíhanie\nza ekonomickú činnosť môže byť politicky motivované, a vôbec sa nezaoberal obsahom odborného\nstanoviska od známeho bojovníka za ľudské práva a zakladateľa protikorupčného hnutia pána M. N..\n39. Žalobca uviedol, že indície o fabulácii trestných stíhaní vyplývajú z obsahu rozhodnutia Komisie\nInterpolu, v ktorých sa nachádzajú logické nezmysly, napríklad, že spoločnosť MSM mala poskytovať\núplatok spoločnosti NIIFTA (ktorá vyhlasovala verejné obstarávanie), za to, aby sa sama nezúčastnila\nvo vlastnom verejnom obstarávaní na poskytovanie služieb sama sebe. Interpol posudzuje jednotlivé\nprípady iba s ohľadom na základ skutku a splnenie prípadných procesných podmienok a túto skutočnosť\nsi preto nevšimol a rovnako tak ani žalovaný. Za ďalší rozpor označil žalobca okolnosti ohľadom\nvznesenia obvinenia a upovedomenia žalobcu o tejto skutočnosti, keď v rozhodnutí sa zmieňuje,\nže žalobca ako aj jeho advokát boli dňa 9. augusta 2023 a 28. augusta 2023 informovaní o vydaných\nuzneseniach o vznesení obvinenia z 15. augusta 2023 a 4. septembra 2023. Chronologicky nie je možné\nupovedomiť niekoho o tom, že voči nemu bolo vznesené obvinenie ešte predtým, ako vôbec k vzneseniu\nobvinenia došlo. Už len samotná skutočnosť, že na základe takto zisteného skutkového stavu bol\nvydaný medzinárodný zatýkací rozkaz je zarážajúca. Nie menej dôležitá je aj skutočnosť, že žalobcovi\nboli všetky oznámenia zasielané na neaktuálnu adresu, na ktorej sa nezdržiaval, pretože mal v tom\nčase vydané povolenie presťahovať sa reálne sa aj presťahoval. Nehnuteľnosť, kam mu boli všetky\npísomnosti z trestného konania zasielané pritom už od v roku 2018 nevlastnil, pretože ju predal.\nPresťahovanie žalobcu muselo byť známe aj orgánom činným v trestnom konaní, pretože povolenie\nna presťahovanie vydáva Ministerstvo vnútra. Práve doručovanie písomností na nesprávnu adresu\n\nje bežnou praxou ruských orgánov činných v trestnom konaní, ktorým reálne znemožňujú brániť sa\nnepohodlným osobám, a takýmto spôsobom navodzujú dojem procesne správneho postupu. Rovnako\ntak obhajca žalobcu sa o začatí trestného konania vo veci nedoplatkov na daniach dozvedel až po dvoch\nrokoch od jeho začatia, pretože orgány činné v trestnom konaní zasielali všetky dokumenty na adresu\npredchádzajúceho obhajcu, ktorý ho zastupoval v korupčnom prípade. V momente, keď sa žalobca\ndozvedel o jeho trestnom stíhaní a začal sa brániť, orgány činné v trestnom konaní prerušil jeho\ntrestné stíhanie a požiadali o vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Vydanie medzinárodného\nzatýkacieho rozkazu preto žalobca považuje za rozporné so zákonom a s princípmi právneho štátu.\n40. Čo sa týka statusu žalobcu ako utečenca „sur place“, žalobca odmieta závery žalovaného, že svoje\npolitické dôvody začal prezentovať len preto aby splnil podmienky udelenia azylu. Táto domnienka\nžalovaného postráda akýkoľvek logický dôvod. Žalobcovým cieľom nebolo privádzať sebe a svojej rodine\nďalšie problémy. Žalobca si je vedomý toho, že je v súčasnosti stíhaný z korupčných dôvodov a pokiaľ\nby došlo k jeho vydaniu do Ruskej federácie, bol by stíhaní iba z týchto dôvodov, no samotná kritika\nvojny na Ukrajine mu však reálne priniesla ďalšie problémy a trestné stíhanie, o ktoré žalobca nemá\nzáujem. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na spoluprácu s občianskym združením Dobrý národ, v rámci,\nktorej poskytoval pomoc pri zabezpečovaní základných potrieb pre Ukrajincov po vypuknutí vojny. Toto\nsa dialo ďaleko predtým, než mal žalobca vôbec v pláne žiadať o azyl. Podporovanie v podstate\nnepriateľského štátu sa z pohľadu práva v Rusku klasifikuje ako vlastizrada. Nie je preto správny\nzáver žalovaného, že žalobca začal prejavovať svoje politické presvedčenie a kritické názory na politiku\nv Ruskej federácii až 7 rokov po odchode z Ruska, pretože ten svoje presvedčenie prejavoval už svojou\nprotikorupčnou činnosťou, keď došlo k stíhaniu a odsúdeniu ľudí blízkych K. a podplukovníka C.. Žalobca\nsa navyše pravidelne zúčastňoval na zasadnutí zjazdu ľudových poslancov spolu s bývalým predsedom\nŠtátnej dumy, kde pôsobil ako konzultant novej legislatívy. Žalobca zároveň aktívne spolupracuje\ns regionalistami, pričom konferencie sa udiali v rokoch 2023 a 2024.\n41. Žalobca uviedol, že považovať osobu za utečenca „sur place“ iba v prípade, že svoje základné\nľudské práva uplatňuje na mieste, v ktorom by mohla vystaviť riziku seba alebo svoju rodinu, je vyslovene\nreštriktívny výklad. Ako hlava rodiny musel žalobca dbať o svoju bezpečnosť a až po odchode z Ruska\nmohol začať uplatňovať svoje právo slobody prejavu naplno, pričom spúšťačom tejto iniciatívy bol\nzačiatok vojny na Ukrajine, negatívna tendencia vývoja dodržiavania ľudských práv a zhoršujúca sa\npolitická situácia v Rusku. Spúšťačom podania žiadosti o azyl žalobcu bola zmena garancií dodržiavania\nzákladných ľudských práv a slobôd v Rusku a odstúpenie od Dohovoru, ktorý ako tak garantoval\nmedzinárodnú ochranu ľudských práv. V tom čase mal žalobca nádej, že samotné trestné konanie\ndokáže zvrátiť vo svoj prospech na základe Dohovoru a nezávislých orgánov, ktoré sú mimo vplyvu\nRuska. V súčasnosti žalobcovi nie je umožnené brániť sa voči akýmkoľvek konaniam a stratil aj možnosť\nobrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca uzavrel, že jeho pozícia ako kritika súčasného\nrežimu v Rusku je v podstate jasná už od roku 2012. Prejavom nesúhlasu vojny na Ukrajine boli už\nsamotné účasti na zasadnutiach opozičných politikov zahraničí, pričom skutočnosť, že žalobca bol\npozvaný zúčastňovať livestreamov až v roku 2024 mu nemôže byť na ťarchu, keďže dovtedy šancu takto\nverejne prezentovať svoje postoje nedostal.\n42. Záverom žalobca namietol, že sa žalovaný vôbec nezaoberal udelením azylu z humanitárnych\ndôvodov, hoci žalobca na pohovore uviedol, že na trase Viedeň - Minsk dostal mozgovú príhodu.\nŽalobcov zdravotný stav je nepriaznivý, pretože v minulosti prekonal mozgovú príhodu, absolvoval\noperáciu chrbtice a užíva lieky na srdce a vysoký krvný tlak.\n43. Žalobca bol napokon toho názoru, že i keď žalovaný neidentifikoval dôvody na udelenie azylu\npodľa § 8 alebo 9 zákona o azyle, mal by mu jednoznačne poskytnúť aspoň doplnkovú ochranu podľa\n§ 13a uvedeného zákona. Žalovaný totiž v tomto smere nesprávne vyhodnotil Federáciu svätého Krištofa\na Nevisu ako krajinu pôvodu, v ktorej účinne môže využiť medzinárodnú ochranu a to z dôvodov vyššie\nuvedených. Žalobca je toho názoru, že Rusko by v prípade vydania žalobcu nerešpektovalo zásadu\nšpeciality. K vydaniu žalobcu do Ruska môže dôjsť už aj počas jeho vycestovania do Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu ako aj po jeho úspešnom príchode tam.\n44. Žalobca poprel závery žalovaného, že by sa chcel vyhnúť trestným stíhaniam v Ruskej federácii,\na to z dôvodu, že žalobcov ruský obhajca sa úkonov trestného konania snaží zúčastňovať avšak orgány\nčinné v trestnom konaní mu to neumožňujú. Žalobca nemá a nikdy nemal v úmysle vyhnúť sa trestnému\nstíhaniu v Rusku avšak s ohľadom na všetky ním predložené dôkazy a tvrdené okolnosti žalobcovi\nv Rusku hrozí mučenie, neľudské zaobchádzanie a veľmi pravdepodobne aj smrť.\n45. Dôvod neudelenia azylu postavený na ničím nepreukázanej domnienke žalovaného, že žalobca sa\nusiloval o umelé vytvorenie podmienok na udelenie azylu považuje žalobca za nesprávny\nIII. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného\n\n46. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý úvodom zdôraznil,\nže vzhľadom na to, že žalobca disponuje štátnym občianstvom Ruskej federácie a Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu, obidve krajiny posudzoval ako rovnocenné a pokiaľ žalobcovi v jednej z týchto krajín\nnehrozí žiadna forma prenasledovania, nevzniká žalobcovi nárok na medzinárodnú ochranu. Žalovaný\npoukázal na vyjadrenia žalobcu v dotazníku, podľa ktorých je voči žalobcovi v Ruskej federácii vedené\njedno trestné stíhanie od roku 2019 a druhé od leta 2023 ktoré boli v auguste 2023 zlúčené do jedného. Z\nuvedeného dôvodu žiada o udelenie azylu. O udelenie azylu žiada aj z dôvodu, že v súčasnosti vykonáva\naktívnu spoločenskú činnosť, ktorá súvisí s ostrou kritikou ruských mocenských orgánov a zastáva\npozíciu proti vojne. V prípade návratu do Ruskej federácie mu hrozí trestné stíhanie s mučením,\nnúteným odvodom na ukrajinský front a možným úmrtím. Žalobca zdôraznil, že súčasný politický systém\nneuznáva dlhodobo a dôsledne. To sa prejavilo aj v boji proti korupcii skorumpovaným predstaviteľom\norgánov činných v trestnom konaní.\n47. Žalovaný úvodom označil vyjadrenia žalobcu, že trestné stíhanie z ekonomických dôvodov sú\nvoči nemu pomstou za odhaľovanie korupcie, za nekonzistentné a rozporné. Žalobca neuvádza, že by\nbol po udelení medaily v roku 2012 akokoľvek prenasledovaný alebo nejakým spôsobom obmedzovaný.\nV prípade druhého trestného stíhania za trestné oznámenie z roku 2017, ktoré podal voči zástupcovi\nvedúceho oddelenia pre boj s ekonomickou kriminalitou Ministerstva vnútra a jeho komplica, žalovaný\nnenachádza logické vysvetlenie, ako v rovnakom režime a právnom systéme, ktorý odsúdil a nechránil\nosoby, ktoré žalobca označil ako korupčné, môžu tieto osoby sprostredkovať voči nemu pomstu\nza protikorupčné konanie vo forme vydania obvinenia z poskytovania úplatkov a daňových únikov.\nŽalovaný pritom vychádzal aj z rozhodnutia Interpolu zo 16. októbra 2024 ohľadom zatykaču súvisiaceho\ns predmetnými obvineniami žalobcu za ekonomickú trestnú činnosť, ktoré v prípade žalobcu vylučujú\npoliticky motivované trestné stíhanie. Žalovaný preto konštatuje, že žalobcom uvádzaný politický motív\nkonania štátnych orgánov ohľadom jeho trestného stíhania za ekonomickú trestnú činnosť a možnosť\ndomáhať sa spravodlivého konania v ním účastných konaniach s Ruskou federáciou je subjektívny\na závislý od toho, či sú konania vedené v jeho prospech alebo neprospech.\n48. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný nezohľadnil odborné stanovisko pána N. v dôsledku\nčoho nesprávne posúdil trestné stíhania za ekonomickú trestnú činnosť žalovaný zdôraznil, že to\nnemôže spochybniť kvalifikovaný a odborný postup Interpolu ktorého rozhodnutie je prijaté na základe\nvnútorných mechanizmov a z hľadiska dôkaznej hodnoty majú pre žalovaného nesporne vyššiu váhu\nnež súkromné hodnotenia analýzy súkromných tretích osôb, vyhotovené na žiadosť žalobcu. Žalovaný\nteda postupoval v súlade s právnou zásadou, že oficiálne a verejne autorizované informácie majú\nprednosť pred súkromnými alebo individuálnymi hodnoteniami. Navyše, nie je v kompetencii žalovaného\nspochybňovať závery Interpolu tieto prehodnocovať alebo ich komentovať na základe podkladov tretích\nosôb.\n49. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že konkrétna časť vyjadrenia Interpolu uvedená\nv rozhodnutí je nelogická pretože túto nelogickosť vyjadrenia postavil výhradne na štylistike vety.\nŽalovanému (s možno predpokladať, že aj Interpolu) je z kontextu zrejmé, že štátny podnik H., ktorý je\nzadávateľ obstarávacích aukcií a definuje predmet a podmienky aukcie, na ktorej mal žalobca záujem\nsa zúčastniť, má v procese nastavenia a riadenia aukcie iné právomoci a úlohy ako ďalší uchádzač J.\nD., možný konkurent MSM v aukcii a preto je z významového kontextu zrejmé, že ponúkaný úplatok\nobom spomínaným spoločnostiam šiel za inú úlohu v záujmovej aukcii žalobcu.\n50. Žalovaný nesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, že udelenie dvoch pokút napĺňa zákonnú definíciu\nprenasledovania z dôvodu zastávania politických názorov. Vyjadrenia žalobcu obsahujú ponižujúce\nurážky ktoré cielia priamo na adresáta zasahujú do jeho dôstojnosti a teda nejde primárne o politický\nprejav, ktorý by bol chránený slobodou prejavu. Sám žalobca pritom uznal svoju vinu a prejavil ľútosť\nza spáchaný skutok. Žalovaný má zato, že vzhľadom na urážlivú povahu výrokov a mieru reakcie\nštátu - udelenie pokuty a prejavenie ľútosti žalobcom nie je možné hovoriť o politickom prenasledovaní\nžalobcu. Sám žalobca pritom do konania predložil informácie o osobách odsúdených za verejné\nprezentovanie politických názorov, v prípade, ktorých sa rozsah trestov pohybuje v rozmedzí 5 až 11\nrokov, z čoho je zrejmé, že pri politicky motivovanom konaní osôb sú reakcie štátu represívnejšie. Tieto\npokuty za prejavy žalobcu vo verejnom internetovom priestore sú z obdobia prelomu roka 2024 a 2025\npričom v tom čase Interpol sprístupnil informácie o žalobcovi týkajúce sa trestného stíhania a vylúčil ich\npolitický motív.\n51. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že jeho pozícia kritika súčasného režimu v Rusku je jasná už\nod roku 2012 žalovaný poukazuje na rozsudok vo veci MSS v. Belgicko a Grécko z 21. januára 2011,\nzdôrazňujúc, že žalobca od roku 2012 pôsobil vo viacerých spoločensky rešpektovaných pozíciách\na v roku 2017 a 2018 štát prihliadal na ním vznesené obvinenia za korupciu a potrestal osoby,\n\nktoré žalobca označil za korupčné a mohli žalobcovi spôsobiť majetkovú ujmu. Vyššie opísané\npokuty za správne delikty sa neviažu k politickému názoru, či prejavu, ale k forme urážlivého\nsprávania. Žalovaný konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca svoje protirežimové politické\nnázory manifestoval pred odchodom z krajiny v roku 2018, alebo že by bol kvôli svojim názorom\nprenasledovaný úradmi, čo by predstavovalo vážne dôvody pre priznanie utečeneckého statusu. Tieto\nprezentoval až krátko pred tým ako sa začal uchádzať o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej\nrepubliky alebo v priebehu konania. Vychádzajúc z uvedeného a čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii\no harmonizovanom uplatňovaní definície termínu utečenec v čl. 1 Konvencie z roku 1951, žalovaný má\nza to, že v prípade žalobcu ide o účelové konanie ktoré by mu umožnilo vyhnúť sa trestnému stíhaniu\nza ekonomickú trestnú činnosť.\n52. Vo vzťahu k posudzovaniu možných obáv z návratu žalobcu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu\nžalovaný zohľadnil obe jeho odpovede, ktoré vykazujú obsahový a formálny rozpor pretože v prvej\nodpovedi, ktorú žalobca označil za pravdivú uvádza, že nemá žiadne obavy. V druhej odpovedi, ktorú\noznačil za oficiálne vyjadrenie, vyjadril obavy zo straty štátneho občianstva a vydania na trestné stíhanie\ndo Ruskej federácie. Obsahový a formálny rozpor vykazuje zjavnú nekonzistentnosť tvrdení žalobcu\na naznačuje aj možno účelovosť oficiálneho vyjadrenia.\n53. Vo vzťahu k obavám z možnej straty štátneho občianstva na základe trestného stíhania v Ruskej\nfederácii žalovaný pripomenul, že žalobca v čase získavania občianstva Federácie svätého Krištofa\na Nevisu v roku 2020 miestnym úradom poskytol informáciu o prebiehajúcom trestnom konaní\nv Ruskej federácii pričom vydaný zatykač je viazaný na toto trestné stíhanie, a preto obavy žalobcu\nz potenciálneho odobratia občianstva z dôvodu vyššie spomínaného zatykača hodnotí žalovaný\nako neopodstatnené a špekulatívne. Žalovaný má za to, že na žalobcu nie je možné vzťahovať dôvody\nuvádzané v § 33 ods. 2 písm. a) až h) zákona o štátnom občianstve Federácie svätého Krištofa a Nevisu.\n54. Čo sa týka analýzy odobratia občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu spracovanej na žiadosť\nžalobcu, táto má iba informatívny podklad, ktorý nemá záväzný charakter tak pre orgány Federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu posudzujúce občianstvo, ani pre žalovaného. Konečné posúdenie otázky\nobčianstva ostáva napokon výhradnou kompetencie štátnych orgánov Federácie svätého Krištofa\na Nevisu a žalobcom predložená analýza nenahrádza ich nezávislé konanie ani nerozhoduje o výsledku\nponechania či odňatia občianstva.\n55. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný vyhodnotil Federáciu svätého Krištofa a Nevisu\nako bezpečnú krajinu napriek jej praktickej nedostupnosti z územia Slovenskej republiky žalovaný\npripomenul § 2 zákona o azyle. V konaní neboli preukázané žiadne z tam spomínaných obáv týkajúcich\nsa žalobcu. Hodnotenie bezpečnosti krajiny sa uskutočňuje podľa objektívnych kritérií a zostáva platné\nnezávisle od praktickej dostupnosti krajiny pre konkrétnu osobu alebo subjektívnych dôvodov žalobcu.\n56. Vo vzťahu k nej posúdeniu udelenia humanitárneho azylu žalobcovi, žalovaný poukázal\nna ustanovenie § 9 zákona o azyle, ktorý umožňuje žalovanému aplikovať vlastnú úvahu a na jeho\nudelenie nie je právny nárok. Žalobca v konaní netvrdil také dôvody, aby sa žalovaný musel v rozhodnutí\nk nim vyjadriť.\n57. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej úvodom\nozrejmil chronológiu vývoja trestných stíhaní za ekonomickú trestnú činnosť s ohľadom na skutočnosť,\nže žalovaný označil vyjadrenia žalobcu za nekonzistentné a rozporné. Prezident M. K. je vo funkcii\nod 7. mája 2012. K. A. F. rezignoval z funkcie šéfa protikorupčného útvaru v máji 2014 hneď po tom,\nako Federálna bezpečnostná služba vykonala raziu v kanceláriách výboru pre ekonomickú bezpečnosť\na boj proti korupcii Ministerstva vnútra Ruskej federácie (žalobcovi bola udelená medaila za boj\nproti korupcii práve pánom F.). Dňa XX. XXXX XXXX zomrel C. G. za záhadných okolností. V roku 2015\nvstúpil do spoločnosti pán C., stále pôsobiaci ako zástupca vedúceho oddelenia pre boj s ekonomickou\nkriminalitou. V októbri roku 2017 podal žalobca trestné oznámenie za korupčnú trestnú činnosť, na čo boli\npán C. a L. zadržaní. Následne žalobca odišiel z Ruskej federácie. Po zatknutí Bojarintseva odvolal\nžalobca z funkcie generálneho riaditeľa svojej spoločnosti MSM pána L., z dôvodu kompromitujúcich\nskutočností vyplývajúcich zo sprenevery firemných prostriedkov. Krátko na to občiansky súd meste\nG. vydal rozsudok, ktorým konštatoval, že pán L. odcudzil zo spoločnosti MSM 11 miliónov rubľov.\nBezprostredne po tomto rozsudku bolo voči pánovi L. zahájené trestné stíhanie v súvislosti s touto\nspreneverou. Napriek uvedenému sa tie isté finančné prostriedky objavujú v konaní proti žalobcovi\nako údajne spreneverené ním samotným na účely podplácania a daňových únikov. Zároveň je pán L.\nhlavným svedkom v tomto konaní. Korupčná vec bola začatá v apríli 2018 kedy žalobca ešte stále\nžil v Rusku. V tom čase proti nemu neboli vznesené žiadne nároky. Prípad sa týkal skupiny iných\npodnikateľov ktorých žalobca s výnimkou pána L. nepoznal. Až o rok neskôr v máji 2019 bol žalobca\nspätne obvinený z účasti na tejto skupine. Jeho obvinenie bolo založené výlučne na výpovedi pána L.,\n\nktorého postavenie bolo následne zmenené zo stíhaného na svedka. Trestné stíhanie proti pánovi L.\nzačaté na základe sťažnosti žalobcu bolo nezákonne zastavené. Keďže jeden svedok bol nedostatočný,\ndruhým svedkom sa stal bývalý podplukovník C.. Vyšetrovanie formálne označil pána C. za priateľa\nžalobcu, s ktorým mal údajne zdieľať plány na podplácania daňové úniky. Napriek uvedenému bol\nžalobca zaradený do medzinárodného zoznamu hľadaných osôb až v roku 2023. V júli 2023 bol\nžalobca ďalej obvinený z daňového úniku, opäť výlučne na základe svedeckej výpovede pána L..\nObvinenia boli vznesené v hrubom rozpore s právom žalobcu na obhajobu, pretože boli uplatnené\nbez prítomnosti advokáta. Tento sled udalostí potvrdzuje systematické porušovanie práva žalobcu\nna obhajobu, nemožnosť viesť spravodlivý proces v Ruskej federácii a neexistenciu právnych dôvodov\nna jeho vydanie.\n58. Vo vzťahu k časovému odstupu kedy začal byť žalobca prenasledovaný uviedol, že pán F. a G.\npôsobili vo svojich funkciách až do roku 2014, čím bol žalobca v podstate chránený. Taktiež, pán\nC. bol odsúdený na 5 rokov trestu odňatia slobody, na ktorý však nikdy nenastúpil. S ohľadom\nna vyšetrovanie ďalších 85 osôb žalobca uviedol, že nejaký čas trvá, kým sa vládnucej politickej\nstrane podarí obmeniť aparát na relevantných orgánoch za „svojich ľudí“. Značná časť týchto konaní\npreto bola odložená a neboli dokončené. Vyššie uvedený proces fungovania polície v Ruskej federácii je\nopísaný v žalobe ako aj v odbornom stanovisku. Žalobca prirovnal svoj prípad k medializovanú prípadu\npodnikateľa K.. Nedávno sa dostalo žalobcovi do rúk rozhodnutie Federálnej protimonopolnej služby č.\n22/01/11-19/2020 z 12. mája 2021, ktoré riešilo práve kartel spoločnosti v medicínskom sektore, ktoré\nsa zúčastňovali na verejných obstarávaniach. Spoločnosť MSM bola taktiež prešetrovaná so záverom,\nže tá sa na tomto karteli nepodieľala. Prešetrované spoločnosti tvorili skupinu, ktorá si medzi sebou\nprerozdeľovala jednotlivé zákazky a dávala úplatky za úspechy vo veciach.\n59. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nemožnosť domáhať sa spravodlivého konania v konaniach\nžalobcu s Ruskou federáciou je subjektívny, poukazuje žalobca na skutočnosť, že neexistencia práva\nna spravodlivý súdny proces v Ruskej federácii je notorietou. K tejto skutočnosti sa vyjadrovali jednak\nEurópsky súd pre ľudské práva (napr. P. J. proti Ruskej federácii), OSN, ako aj Ministerstvo zahraničných\nvecí Slovenskej republiky v poskytnutej dokumentácii a množstvo mimovládnych organizácií.\n60. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že nie je oprávnený spochybňovať závery Interpolu,\nprehodnocovať ich alebo komentovať na základe podkladov tretích osôb žalobca uviedol, že ten sa\npokúša o vykreslenie situácie v Ruskej federácii, najmä s ohľadom na nerešpektovanie zásady res\niudicata a zamedzovanie predkladania dôkazov do jeho trestných vecí. Navyše, Interpol neskúma skutok\nako taký, skúma len to, či údaje, ktoré mu boli doručené neodporujú základným právam a slobodám\na či majú všetky potrebné údaje na vydanie obežníku. Postup Interpolu je teda striktne formálny a nie\ntaký, ako sa ho žalovaný snaží vykresliť. Nie je však chybou Interpolu, že vychádzal z dokumentácie,\nktorá je zaťažená nesprávnym procesným postupom ako aj vyfabulovanými skutkovými okolnosťami,\nktoré mu boli predložené zo strany Ruskej federácie. Interpol postupoval v rámci svojej ústavy a striktne\nformálne len posudzoval kompletnosť žiadosti, ktorá mu bola doručená a nemal prostriedky na to, aby si\njemu predložené informácie overil. Nemožno prezimovať, že všetky informácie, ktoré sú predložené\nInterpolu zo strany Ruskej federácie sú správne a zakladajú sa na pravde a tie, ktorých pôvodcami sú\nmimovládne organizácie sú irelevantné. Navyše, posudzovať pána N. ako náhodnú tretiu osobu nie je\nsprávne s ohľadom na prácu, ktorú vykonáva pod organizáciou gulagu.net a jeho úlohou v trestných\nkonaniach vedených na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu.\n61. Žalobca navyše nerozumie argumentom žalovaného o spochybňovaní odborných vyjadrení,\nkeďže tieto sú riadnym dôkazným prostriedkom v podmienkach Slovenskej republiky s ktorým je\nžalovaný povinný sa vysporiadať, a to nielen tak, že iná verejná listina je automaticky prezumovaná\nza správnu.\n62. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti nemá profil na sociálnej sieti vKontakte\na v čase, kedy mali byť spáchané priestupky ho ani nemal. Žalobca sa dištancuje od vyjadrení na\nsociálnej sieti vKontakte. Žalobca sa k týmto konaniam nikdy nepriznal a pokuty mu boli uložené\nv jeho neprítomnosti. Jediný žalobcov spôsob verejnej kritiky Ruskej federácie zachytený na internete\nje obsiahnutý na platforme YouTube, ktorá je však v Ruskej federácii neprístupná od konca roka 2024.\nKeďže je obsah tejto platformy v Rusku zakázaný nemožno ho použiť ako dôkazný materiál ani zaň\nvyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Jediným spôsobom ako je možné postihovať kritikov ruského\nrežimu pôsobiacich na týchto sieťach je dostať ich do jurisdikcie. Žalobca však nevie, kto sa za neho\nvydáva v aplikácii vKontakte. Z videí uverejnených na platforme YouTube je pritom zrejmé, že žalobca\ntak expresívne slová ako sú mu kladené za vinu nepoužíva.\n63. K vyjadreniu žalovaného, že tresty osôb odsúdených za verejné prezentovanie politických názorov\nsa pohybujú v rozmedzí 5 až 11 rokov, z čoho je zrejmé, že žalobca do takejto skupiny nespadá, žalobca\n\nuviedol, že z analýzy vypracovanej pánom P. B. M. vyplýva, že štandardný procesný postup je taký,\nže najprv sú vydané 2 administratívne rozhodnutia o pokutách až po ktorých nasleduje trestné konanie\n(ktoré doposiaľ podľa jeho vedomostí začaté nebolo).\n64. Žalobca opätovne zdôraznil, že sa nesnaží vyhnúť trestnému konaniu, práve naopak, usiluje sa\no jeho otvorenie. Žalovaný pritom dôkazmi na preukázanie neviny žalobcu disponuje na odmietané\nneprihliadať.\n65. Vo vzťahu k údajnej rozpornosti žalobcovi vyjadrení týkajúcich sa bezpečnosti Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu, žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\npodľa ktorej pre konštatovanie nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť základom len niektoré nepatrné\nnezrovnalosti alebo omylom vysvetlené nejasnosti, ale iba zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré\nsprávny orgán rozpozná.\n66. Vo vzťahu k možnému odňatiu štátneho občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalobca\nuviedol, že hoci boli orgány federácie svätého Krištofa a Nevisu upovedomené o veciach, ktoré sa stali\nv Ruskej federácii, medzičasom bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz aj za konanie, ktoré začalo\naž po roku 2020. Práve skutočnosť, že v roku 2023 vyšla na povrch nová vec, ktorá sa malo udiať\npred rokom 2020 žalobcu znepokojila na základe toho si dal vypracovať analýzu.\n67. Vo vzťahu k neposkytnutiu humanitárneho azylu žalobca dodal, že minimálne z tohto hľadiska\npovažuje za vhodné umožniť mu dožiť svoj život v Slovenskej republike so svojou rodinou\na nespôsobovať mu zdravotné a psychické útrapy tým, že by musel sám odcestovať do federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu. Žalobca opätovne poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý je nepriaznivý,\npretože v minulosti prekonal mozgovú príhodu, absolvoval operáciu chrbtice a užíva lieky na srdce\na vysoký krvný tlak.\n68. V duplike žalovaný reagoval na snahu žalobcu objasniť okolnosti trestného stíhania za ekonomickú\ntrestnú činnosť, no zároveň uviedol, že všetky žalobcom predložené a následne doplnené materiály boli\npri posúdení žiadosti o udelenie azylu zohľadnené v rozsahu, v akom mohli mať význam pre posúdenie\nexistencie azylovú relevantných dôvodov. Žalobca uviedol, že obvinenie z ekonomickej trestnej činnosti\npredstavuje pomstu za jeho boj proti korupcii a zároveň prezentoval kritické názory voči režimu\nprezidenta K.. Žalovaný konštatuje, že v priebehu obvinenia a vyšetrovania tejto údajnej trestnej činnosti,\nktorú žalobca označil za vykonštruovanú, neboli zo strany štátnych orgánov zistené také akty, ktoré\nby zásadným spôsobom porušovali jeho základné ľudské práva. Z dostupných informácií zároveň\nnevyplývajú prvky žalobcom prezentovaného politického motívu ani iného azylu v relevantného dôvodu.\n69. Žalovaný taktiež odmieta tvrdenia, že by odborné stanoviská a analýzy neboli dostatočne\nzohľadnené, a že žalovaný iba účelovo vyhľadával výlučne dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu.\nVšetky žalobcom predložené podklady boli zohľadnené v primeranom rozsahu a to v medziach\nich odbornej pôsobnosti. Zmienené stanoviská nie sú kompetenčne ani právne záväzné a nemôžu\nspochybniť rozhodnutie oficiálnych štátnych alebo medzinárodných orgánov. Aj preto žalovaný odmieta\ntvrdenie, že neprihliadol dostatočne na analýzu a svedectvo pána N., ktorý ekonomickým trestným\nstíhaniam pripisuje politický motív, ktorý však Interpol nepotvrdil. Žalovaný nespochybňuje odbornosť,\nkvalifikáciu ani reputáciu osôb poverených žalobcom, avšak pri posudzovaní skutkového stavu\nsúvisiaceho s ekonomickým trestným stíhaním a medzinárodným zatykačom Interpolu, sú relevantnejšie\na kompetentnejšie oficiálne vyjadrenie oprávnených medzinárodných inštitúcií, napríklad Interpolu.\n70. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že ten by mohol byť umiestnený do väzby z čoho by pre neho\nvyplývali ďalšie následky, žalovaný poukazuje na tú časť napadnutého rozhodnutia, v ktorej uviedol,\nže v prípade uloženia trestu odňatia slobody v Ruskej federácii by mohlo hroziť žalobcovi vážne\nbezprávie v podobe mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, no\nžalobca disponuje druhým občianstvom Federácie svätého Krištofa a Nevisu, pričom táto skutočnosť je\nprekážkou poskytnutia doplnkovej ochrany.\n71. Žalovaný pripomína, že pri dvojitom občianstve, ktorým disponuje žalobca platí, že ak v jednej\nz krajín žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania ani vážne bezprávie, ide podľa\nmedzinárodných právnych noriem a v súlade so slovenskou legislatívou o takú osobu, ktorá nemá\nnárok na medzinárodnú ochranu. Navyše, žalovaný dospel k záveru, že v žiadnej z krajín ktorej\nplatným občianstvom žalobca disponuje, nebolo preukázané, že by mu hrozilo prenasledovanie. Obavy\nuvádzané žalobcom z potenciálneho odobratie občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu z dôvodu\nvyššie spomínaného zatykača hodnotí žalovaný ako neopodstatnené a špekulatívne.\n72. Vo vzťahu k posúdeniu osoby žalobcu ako utečenca „sur place“ žalovaný uviedol, že žalobca\nnebol utečencom v čase odchodu z Ruskej federácie v roku 2018. Kritické postoje voči režimu začal\nprezentovať až v roku 2024 a tieto nezakladajú vznik štatútu utečenca „sur place“, pretože ide len\no jeho deklaráciu v období pred podaním žiadosti o azyl a žalobca nepreukázal, že by tieto postoje\n\nvytvorili nezávislé ohrozenie, okrem zaplatenia dvoch správnych pokút. Žalovaný zotrval na závere,\nže žalobcovo politické presvedčenie bolo deklarované s cieľom vytvoriť podmienky na získanie azylu,\nčo nie je postačujúce podľa bodu 9 Spoločnej pozície Rady zo 4. marca 1996. Ani v prípade trestného\nstíhania v roku 2018 a zatykača z roku 2023 za ekonomické trestné činy nebolo preukázané, že by išlo\no politicky motivované prenasledovanie, a preto tieto okolnosti nemožno považovať za dôvod na udelenie\nazylu ako utečencovi „sur place“.\n73. Vo vzťahu k neudeleniu azylu z humanitárnych dôvodov žalovaný vzhľadom na citlivosť otázky\nzdravotného stavu a rodinného usporiadania uvádza že zdravotné ťažkosti žalobcu uvádzané počas\npohovoru doplnené o ďalšie opísané v replike nevyčnievajú z bežného rámca životných okolností\nosoby vo veku 55 rokov. Žalobca počas pohovoru uviedol, že v roku 2018 prekonal mozgovú\npríhodu, pričom z jeho vyjadrení je zrejmé, že jeho zdravotný stav nebol prekážkou v cestovaní, práci\nani v zabezpečovaní rodiny. Incident s mozgovou príhodou v roku 2018 predchádzal rozhodnutiu žalobcu\nzískať štátne občianstvo vo federácii svätého Krištofa a Nevisu v roku 2020, čím žalobca nadobudol\nprístup k právnej ochrane a systému zdravotnej starostlivosti tejto krajiny. Konanie žalobcu svedčí o jeho\nschopnosti racionálne sa rozhodovať a funkčne sa integrovať mimo krajiny pôvodu. Z vlastných vyjadrení\nžalobcu vyplýva, že Ruskú federáciu opustil v roku 2018 a po incidente s mozgovou príhodou absolvoval\nniekoľko letov v rámci Európy a presunul sa s rodinou do USA, kde zotrvali až do roku 2022. V roku\n2020 získal žalobca, jeho manželka a deti na vlastnú žiadosť občianstvo krajiny Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu. Od roku 2022 do roku 2023 sa zdržiaval v Maďarsku odkiaľ prišiel na Slovensko.\nZ vyššie opísaných skutočností nevyplýva dlhodobá rodinná väzba na území Slovenskej republiky,\nale skôr opakované presuny a adaptácie žalobcu a jeho rodiny v rôznych štátoch. Žalovaný pripomína,\nže udelenie azylu z humanitárnych dôvodov si vyžaduje výnimočné a osobitne závažné okolnosti, ktoré\nv prípade žalobcu neboli preukázané.\n74. Žalobca dňa 13. novembra 2025 doložil do konania nové dôkazy, a to dokumenty, ktoré mu boli\ndoručené 10. novembra 2025 vo večerných hodinách, pričom ich úradné preklady mu boli doručené\naž dňa 12. novembra 2025. Jedná sa o uznesenie o začatí trestného stíhania a jeho prijatí do konania\nvydané starším vyšetrovateľom druhého oddelenia pre vyšetrovanie obzvlášť závažných trestných\nčinov odboru Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie pre Republiku Severná Osetia - Alania zo 14.\noktóbra 2025 a potvrdenie o adresovaní uznesenia obvodu pobytu rodiny manželky žalobcu. Predmetné\nuznesenie bolo vydané priamo z dôvodu zastávania určitých politických názorov, a teda z dôvodu\nkritiky agresie Ruskej federácii na Ukrajine (konkrétne masakru v meste Buča). Predmetné uznesenie\npotvrdzuje správnosť analýz jednak pána N. ako aj žalobcom opísaných postupov orgánov činných\nv trestnom konaní pri stíhaní kritikov režimu a vojny na Ukrajine pozostávajúci z vydania dvoch správnych\npokút a následnom trestnom stíhaní danej osoby.\nIV. Ďalší priebeh konania pred správnym súdom\n75. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti žalobcu\naj žalovaného dňa 18. novembra 2025. Najprv predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý v celosti\nzotrval na argumentácii obsiahnutej v správnej žalobe ako aj v nadväzujúcich vyjadreniach s tým,\nže žalobcovi bol v nedávnom období diagnostikovaný diabetes. Priestor na vyjadrenie bol poskytnutý\naj samotnému žalobcovi (pričom jeho prednes bol tlmočený právnym zástupcom, keďže správny súd\nnepožiadali o ustanovenie tlmočníka), ktorý ozrejmil skutkové okolnosti predchádzajúce jeho príchodu\nna územie Slovenskej republiky a podanie žiadosti o udelenie azylu. Písomný prednes bol krátkou cestou\npredložený súdu a tvorí súčasť zápisnice. Na otázku súdu, či vyvíjal činnosť, ktorou prezentoval svoje\nnázory voči súčasnému režimu v Rusku aj pred uverejnením videí na platforme YouTube odpovedal,\nže áno, a príkladom uviedol niektoré. V podobnej činnosti pokračuje aj doposiaľ. Zástupkyňa žalovaného\nzotrval na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznila, že žalobca má\nudelené štátne občianstvo Federácie svätého Krištofa a Nevisu, kde môže žiadať o ochranu, pričom\ntýmto občianstvom naďalej disponuje. V rámci záverečných rečí prebehla medzi oboma účastníkmi\nkonania diskusia ohľadom štátneho občianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu a či je táto\nkrajina pre žalobcu reálne nedosiahnuteľná z dôvodu vydaného medzinárodného zatýkacieho rozkazu\na či žalobca vôbec zisťoval možnosti poskytnutia ochrany zo strany federácie, napríklad žiadosťou\nadresovanou zastupiteľskému úradu v Londýne alebo Bruseli prípadne v Bratislave.\n76. V nadväznosti na otázky zo strany správneho súdu a žalovaného ako aj z dôvodu umožnenia\npredložiť žalobcovi ďalšie dôkazy týkajúce sa jeho činnosti ktorou prejavoval nesúhlas s politickým\nrežimom v Rusku a vojnou na Ukrajine a to aj pred uverejnením videí na platforme YouTube a z dôvodu\nzistenia skutočností ohľadom možnosti využitia ochrany zo strany Federácie svätého Krištofa a Nevisu,\nsprávny súd odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na 11. decembra 2025\npričom o tomto termíne boli obaja účastníci konania vopred upovedomení.\n\n77. Dňa 28. novembra 2025 doplnil žalobca do konania niektoré z dôkazov spomínaných\nna pojednávaní. Žalobca sa pokúsil otázky správneho súdu, respektíve žalovaného zodpovedať\nodpoveďami priamo od jednotlivých diplomatických misií pôsobiacich v Európskej únii, o čom priložil emailovú komunikáciu s veľvyslanectvom Federácie svätého Krištofa a Nevisu v Bruseli a v Londýne.\nJedným dychom však dodal, že Veľvyslanectvo Svätého Krištofa a Nevisu v Bruseli na jeho otázky\ndoposiaľ nereagovalo, pričom odpoveď na jeho dopyt mu ako jediná poskytla Diplomatická misia svätého\nKrištofa a Nevisu v Londýne, ktorá však jeho otázky ďalej odstúpila priamo na územie Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu konkrétne na Generálnu prokuratúru. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že Diplomatická\nmisia Federácie svätého Krištofa a Nevisu v Londýne je pre žalobcu irelevantná z pohľadu možnej\ndopravy do federácie, keďže sama mu nevedela zodpovedať položené otázky ohľadom poskytnutia\nochrany. Navyše, Diplomatická misia Federácie svätého Krištofa a Nevisu v Londýne nemá žiadne\nprávomoci čo sa týka priestorov letísk, prístavov a iných cestovných uzlov na území Veľkej Británie. Je\npreto ťažko predstaviteľné, že by dokázali zabezpečiť žalobcu bezpečnú cestu na územie Federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu bez rizika jeho zadržania a iniciovania extradičného konania. Žalobca sa\nobrátil aj na pána E. A., ktorý je osobou poverenou riešením agendy získavania štátneho občianstva\nna území Federácie svätého Krištofa a Nevisu, ktorý vyjadril pochybnosti o tom, že mu príslušné orgány\nfederácie poskytnú odpovede na jeho otázky, pričom sa vyjadril, že je to práve žalovaný, kto sa má\nso svojimi dopytmi ohľadom ochrany štátneho občana Federácie svätého Krištofa a Nevisu obrátiť\nna jeho orgány. Zároveň potvrdil závery analýzy predloženej do azylového konania, podľa ktorej môže\nbyť žalobca naozaj zbavený občianstva. Na území Slovenskej republiky diplomatická misia Federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu nepôsobí.\n78. Vo vzťahu k súdom dopytovanej činnosti žalobcu pred uverejnením videí na platforme YouTube\nžalobca uviedol, že do jari 2014 bol aktívne zapojený do konzultácií pre Sugrobova a Kolesnikova\na tieto prípady majú dohru ešte v roku 2025. Od roku 2014 do roku 2020 sa žalobca naplno venoval\nrozsiahlemu akademickému projektu - prekladu Gálénových traktátov zo starogréčtiny do ruštiny. V roku\n2018 dostal infarkt a následne nastal COVID v dôsledku čoho sa jeho činnosť oslabila. Od roku 2022 je\nčinnosť žalobcu dokladovaná či už zmluvou s organizáciou Dobrý národ, účasťou žalobcu na stretnutiach\nopozície v zahraničí v rokoch 2022 a 2023, ako aj publikovaním videí na platforme YouTube.\n79. V reakcii na zaslané nové dôkazy doručil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom odkázal\nna predošlú argumentáciu obsiahnutú tak v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadreniach predložených\nsprávnemu súdu, pričom zdôraznil že z dôkazov predložených žalobcom dňa 2. decembra 2025\nnevyplýva, že by štátne orgány Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalobcovi ochranu odmietli\nposkytnúť. Zo strany žalobcu neboli za celý čas (teda ani v čase keď nebol na žalobcu vydaný\nmedzinárodný zatýkací rozkaz) vykonané reálne kroky k využitiu národné ochrany Federácie svätého\nKrištofa a Nevisu. Vo vzťahu k otázkam, ktoré žalobca adresoval jednotlivým diplomatickým misiám\npôsobiacim v Európskej únii žalovaný uviedol, že žiadnu z nich nie je možné považovať za skutočnú\nžiadosť o poskytnutie ochrany žalobcovi vo Federácii Svätý Krištof a Nevis, ale sú otázkami právneho\ncharakteru týkajúce sa budúceho vývoja v situácii a potenciálneho konania príslušných orgánov\nfederácie. Žalovaný vníma formulácie žalobcu uvádzané v mailovej komunikácii k využitiu národnej\nochrany ako vedomé vyhýbanie sa využitiu národnej ochrany Federácie svätého Krištofa a Nevisu\npričom na podporu svojho záveru poukázal na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z administratívneho\nspisu. Vo vzťahu k tvrdeniu, že to mal byť žalovaný, ktorý sa mal obrátiť na príslušné orgány Federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu, žalovaný poukázal na subsidiaritu medzinárodnej ochrany, ktorá znamená,\nže žiadateľ musí preukázať neschopnosť svojho štátu poskytnúť mu ochranu pričom žalovaný nesmie\nštát pôvodu žiadateľa kontaktovať. Vo vzťahu k neexistencii veľvyslanectva Federácie svätého Krištofa\na Nevisu v Bratislave žalovaný uviedol, že z verejne dostupných zdrojov zistil, že Britské veľvyslanectvo\nv Bratislave poskytuje občanom Federácie svätého Krištofa a Nevisu konzulárny servis. Žalovaný\nvychádzal z predpokladu, že osoba obávajúca sa prenasledovania v jednej krajine pôvodu využite\nnajbližšiu dostupnú možnosť preverenia ochrany v druhej krajine pôvodu. Podstatné však je, že žalovaný\nsa národnú ochranu Federácie svätého Krištofa a Nevisu pred prenasledovaním v Ruskej federácii\nrozhodol nevyužiť na radu svojich právnikov.\nV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n80. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a)\nSSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc\nsprávnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu\n\nveci v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba je dôvodná.\n81. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného z 23. júna 2025,\nktorým žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, pretože nebolo zistené, že\nby mal v krajine pôvodu, ktorou je Ruská federácia a Federácia svätý Krištof a Nevisu opodstatnené\nobavy z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 uvedeného zákona. Zároveň mu nebola poskytnutá\ndoplnková ochrana podľa § 13c ods. 4 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle z dôvodu, že žalobca\nmá viacero štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je občanom, pričom hoci v Ruskej\nfederácii by mu v prípade väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody mohlo hroziť vážne bezprávie\nv podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, vo Federácii\nSvätého Krištofa a Nevisu by žiadnej takejto hrozbe nečelil. Žalovaný žalobcovi zároveň neudelil azyl\na ani neposkytol doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny.\n82. Správny súd úvodom a pre ozrejmenie konštatuje, že žalobcom prezentovaný a listinami preukázaný\nazylový príbeh žalovaný nerozporoval a ako taký ho nevyhodnotil ako nedôveryhodný, dôsledku čoho\nnásledne pristúpil k jeho posudzovaniu, či je na jeho základe daný niektorý z azylovo relevantných\ndôvodov podľa § 8 zákona o azyle.\n83. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 24. októbra 2024 požiadal o azyl\nz dôvodu, že po návrate do Ruskej federácie mu hrozí väzenie, mučenie a neľudské zaobchádzanie\na v tom najhoršom prípade až jeho politicky motivovaná vražda. Akákoľvek jeho obrana voči súdom\nalebo orgánom činným v trestnom konaní je v Rusku neúčinná. Dňa 6. decembra 2024 bol so žalobcom\nza prítomnosti tlmočníka a jeho právneho zástupcu vykonaný vstupný pohovor, v ktorom žalobca ozrejmil\ndôvody svojej žiadosti o udelenie azylu ako aj okolnosti ktoré predchádzali podaniu žiadosti. Žalobca\nv rámci vstupného pohovoru uviedol, že V Ruskej federácii sa voči nemu vedie jedno trestné konanie\nod roku 2019, a druhé od leta 2023, pričom obe trestné stíhania sa v auguste 2023 zlúčili do jedného.\nO udelenie azylu sa rozhodol požiadať z dôvodu, že v súčasnosti vykonáva aktívnu spoločenskú činnosť,\nktorá súvisí s ostrou kritikou ruských mocenských orgánov a zastáva pozíciu proti vojne. Jeho činnosť\npotvrdzujú početné rozhovory, ktoré viedol na platforme YouTube a zúčastňoval sa konferencií, ktoré\norganizovala ruská opozícia. Zdôraznil, že jeho pozícia bola vždy taká, že neuznával súčasný politický\nsystém a táto pozícia je dlhodobá a dôsledná. To sa prejavilo v boji proti korupcii a skorumpovaným\npredstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca bol hosťom zasadnutí Zjazdu ľudových\nposlancov, ktorého predsedom je Q. K., bývalý poslanec Štátnej dumy. Zúčastňoval sa konferencií ruskej\nopozície ktoré sa uskutočnili vo Varšave v júni 2024 a v Berlíne v októbri 2023, pričom v tom čase sa mala\nuskutočniť ďalšia konferencia vo Viedni - Fórum slobodných národov Ruska. Žalobca bol konzultantom\nnovej legislatívy a spolupracuje s dvomi národnoosloboditeľskými hnutiami takzvanými regionalistami.\nŽalobca ďalej ozrejmil okolnosti jeho trestného stíhania ako aj okolnosti, prečo o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky žiada, hoci má na území Slovenskej republiky legálny pobyt. Na otázku, či sa\nobáva niečoho v prípade návratu do Federácie svätého Krištofa a Nevisu žalobca odpovedal že ničoho,\nje to malý ostrov. Oficiálne však existuje dohoda Ruskej federácie s Federáciou svätého Krištofa\na Nevisu o tom, že keby Ruská federácia požiadala, tak žalobcu zbavia občianstva a môžu ho vydať\nna trestné stíhanie do Ruskej federácie. Žalobca ďalej ozrejmil, že v júli 2023 bolo po žalobcovi vyhlásené\nmedzinárodné pátranie, no trestné stíhanie začalo až v auguste 2023. O skutočnosti, že by mohol\nbyť zbavený občianstva Federácie Svätý Krištof a Nevis sa dozvedel až z analýzy právnikov. Žalobca\ndo konania predložil rozsiahlu listinnú dokumentáciu na podporu svojich tvrdení, ktorá je v rovnakom\nrozsahu podrobne popísaná v napadnutom rozhodnutí. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalobca\ndoložil do konania doplňujúcu argumentáciu týkajúcu sa jeho protikorupčnej činnosti v roku 2008 až 2012\nv kauze CT scany a Putinov palác, opis situácie po voľbách a zmene prezidenta ako aj argumentáciu\nk informáciám získaným od Interpolu v súvislosti s jeho trestným stíhaním, na základe, ktorého bol\nna neho vydaný medzinárodný zatykač. Rovnako zaslal doplňujúce vyjadrenie k možnej strate štátneho\nobčianstva Federácie svätého Krištofa a Nevisu a existenciu medzinárodnej zmluvy medzi Svätým\nKrištofom a Nevisom som a Ruskou federáciou, ktorá by uľahčovala extradíciu medzi krajinami. Žalovaný\ndo konania zabezpečil informácie o krajinách pôvodu, informácie od Interpolu týkajúce sa trestného\nstíhania žalobcu v Ruskej federácii, trestnoprávnu úpravu platnú v Ruskej federácii a úpravu týkajúcu\nsa štátneho občianstva a extradície vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu.\n84. Správny súd úvodom zdôrazňuje, že keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle\nvýsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011\no normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva\nmať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených\nna doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „Kvalifikačná smernica“) ako aj\n\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach\no poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „procedurálna smernica“), pri aplikácii\ndotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné zohľadňovať nepriamy účinok uvedených smerníc\na teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným spôsobom a v jej kontexte.\n85. Vychádzajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný v prvom rade posudzoval možnosť\nudeliť žalobcovi azyl vychádzajúc z ním prezentovaného azylového príbehu a dôvodov viažucim sa k\nRuskej federácii a či mu v prípade jeho návratu do nej hrozí pôvodcom prenasledovania podľa § 2 písm.\ne) zákona o azyle niektorá z foriem prenasledovania z dôvodu podľa § 8 zákona o azyle.\n86. Žalobca totiž uviedol, že je v Ruskej federácii trestne stíhaný pre poskytovanie úplatku a vyhýbanie\nsa plateniu daní, pričom tieto trestné stíhania sú vykonštruované ako dôsledok odhaľovania korupčnej\nčinnosti vysoko postavených funkcionárov žalobcom, a ako odplata osôb, ktoré boli v tejto súvislosti\nodsúdené a začali svedčiť proti nemu. Na žalobcu bol v súvislosti s trestným stíhaním pre ekonomickú\ntrestnú činnosť vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz a teda je dôvodné sa domnievať, že by bol\nväznený alebo by mu hrozil trest odňatia slobody.\n87. Hlavným dôvodom však má byť žalobcovo zastávanie a prezentovanie politických názorov\nnesúladných s aktuálnym politickým režimom v podobe kritických vyjadrovaní na súčasného prezidenta\nM. K., podporovania Ukrajincov počas vojny a vyjadrovaním sa proti vojne na Ukrajine prostredníctvom\nplatformy YouTube, za čo bol zastreto sankcionovaný dvomi pokutami za spáchanie správnych deliktov\n(žalobca sa mal dopustiť verejnej urážky orgánov vykonávajúcich štátnu moc v Ruskej federácii a to\nkonkrétne prezidenta ako aj diskreditácie Ozbrojených síl Ruskej federácie uverejnením komentárov na\nsociálnej sieti vKontakte) a len nedávno bolo voči nemu zahájené aj trestné stíhanie.\n88. Na tomto skutkovom základe žalovaný konštatoval, že trestné stíhanie pre ekonomickú trestnú\nčinnosť nie je dôvodom pre udelenie azylu, pričom aj s ohľadom na zistenia Interpolu nemožno z neho\nvyčítať, že by bolo politicky motivované a že činnosť na platforme YouTube, demonštrujúca jeho politické\npresvedčenie bola účelová s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok za ktorých by mu bolo možné\nudeliť status utečenca a vyhnúť sa trestnému stíhaniu, keďže ku nej došlo až po odchode z Ruskej\nfederácie ako aj po zverejnení jeho mena v databáze hľadaných osôb, a to v čase blízkom podaniu\nžiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobcovi preto nesvedčí ani status žiadateľa\no azyl „sur place“.\n89. Správny súd, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je však toho názoru, že tieto\nzávery žalovaného sú predčasné, pretože im nepredchádzajú dostatočné úvahy v zmysle čl. 4 ods.\n3 Kvalifikačnej smernice resp. § 19a ods. 1 zákona o azyle, predovšetkým tie týkajúce sa všetkých\ndôležitých skutočností ohľadom Ruskej federácie vrátene právnych predpisov a spôsobu, akým sa\nuplatňujú [§ 19a ods. 1 písm. a)] a vyhlásení a dokumentácie predloženej žalobcom vrátane informácií o\ntom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia [§ 19a ods. 1 písm. b)].\n90. Správny súd navyše zostal zaskočený, že na to, aký rozsah listinných podkladov doložil žalobca do\nkonania o udelenie azylu sa s nimi žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal minimálne, pričom aj tie,\ns ktorými povrchne pracoval (napríklad právna analýza týkajúca sa možnej straty štátneho občianstva),\nnapokon nezohľadnil s odkazom na ich irelevanciu a menšiu dôkaznú silu popri iných podkladoch, ktoré\nnaopak do konania zabezpečil žalovaný. Rovnako správny súd nenašiel dôvody, pre ktoré žalovaný\nneprihliadol na žiadnu informáciu obsiahnutú v polytematických správach týkajúcu sa Ruskej federácie\n(a napokon ani Federácie svätého Krištofa a Nevisu).\n91. V prvom rade, správny súd súhlasí so žalovaným v tom rozsahu, že existencia trestného stíhania\nbez ďalšieho nie je dôvodom poskytnutia statusu utečenca. O tom svedčí ustálená rozhodovacia prax\nvyjadrená napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SžoKS 57/2006 z 27.\nfebruára 2007, podľa ktorého osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za takýto\ntrestný čin, nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou bezprávia a nie\nosobou utekajúcou pred zákonom.\n92. Správny súd však poukazuje na návetie § 19a ods. 1 zákona o azyle, ktoré uvádza, že žalovaný\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a teda individuálne a to tak vo vzťahu ku osobe\nžiadateľa ako aj vo vzťahu ku krajine pôvodu, v ktorej má žiadateľ o medzinárodnú ochranu obavy\npred prenasledovaním. Za určitých okolností totiž aj trestné stíhanie môže indikovať, že je dôsledkom\nzastávania alebo prejavovania politického presvedčenia. O tom svedčí napríklad rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie z 12. januára 2023, P.I., C-280/21, ktorý prispel k zadefinovaniu (oprávneného)\nžiadateľa o azyl z dôvodu imputovaných politických názorov. V uvedenom rozsudku Súdny dvor\nkonštatoval, že pojem politické názory zahŕňa pokusy žiadateľa o medzinárodnú ochranu chrániť\nsvoje osobné majetkové a ekonomické záujmy zákonnými prostriedkami proti nezákonne pôsobiacim\nneštátnym aktérom, ktorí z dôvodu svojich korupčných väzieb na dotknutý štát môžu využiť jeho\n\nrepresívny aparát na ujmu tohto žiadateľa v rozsahu, v akom aktéri prenasledovania takéto pokusy\nvnímajú ako nesúhlas alebo odpor v oblasti spojenej s týmito aktérmi alebo ich politikami alebo\nmetódami.\n93. V uvedenom prípade Súdny dvor Európskej únie pri zodpovedaní prejudiciálnej otázky litovského\nsúdu vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého P.I. uzavrel zmluvu, ktorú druhá zmluvná strana\nnesplnila. Najskôr sa domáhal jej plnenia bližšie nešpecifikovaným spôsobom a potom druhýkrát na\nsúde. Svojho nároku sa vzdal z dôvodu trestného stíhania, ktoré sa proti nemu začalo potom, ako sa\ndomáhal jej splnenia. Toto stíhanie bolo obnovené v dôsledku toho, že podal žalobu na súd, na podnet\njeho zmluvnej strany a osôb, ktoré sa zmocnili jeho majetku. Počas uvedeného trestného stíhania bolo\nprijaté rozhodnutie o vzatí do väzby. P.I. sa nehlási k žiadnemu politickému názoru, ale domnieva sa, že\nskutočnosť, že sa domáha na súde vrátenia toho, čo sa mu dlží a jeho majetku, predstavuje odpor voči\nskorumpovanému systému. Tento odpor by mohol aktér prenasledovania považovať za akt politického\ndisentu, a teda za politický názor.\n94. Aj v predmetom prípade bol pritom žalobca odmenený medailou za pomoc pri odhaľovaní korupcie\nv rokoch 2008 až 2012 (ako uvádza aj tej týkajúcej sa ľudí blízkych prezidentovi K.) a následne\nv roku 2017 sám podal trestné oznámenie, o. i. aj na vysokopostaveného funkcionára za korupčnú\ntrestnú činnosť, ku ktorej malo dôjsť v spojitosti so žalobcovou obchodnou spoločnosťou MSM. Práve\nosoby, ktoré sa korupčnej činnosti dopustili (t. j. podplukovník Boyarintsev a pán L., ktorý bol pôvodne\ngenerálnym riaditeľom spoločnosti MSM) a boli za ňu odsúdené boli následne osobami, ktoré iniciovali\ntrestné konania voči žalobcovi. Žalovaný však na toto trestné stíhanie za ekonomickú trestnú činnosť\na to v kontexte politického režimu, ktorý dlhodobo vládne v Rusku a ktorý je vnímaný ako poznačený\nmnohými korupčnými škandálmi odhaľovanými napríklad aj notoricky známym a už nebohým opozičným\npolitikom a zakladateľom Nadácie boja proti korupcii B. H., neprihliadal.\n95. Pokiaľ by žalovaný preveroval situáciu v krajine pôvodu týkajúcu sa korupčnej činnosti a disentu\nosoby s takouto činnosťou, mohol by sám nájsť sám vysvetlenie na ním položenú otázku, či v rovnakom\nrežime a právnom systéme, ktorý odsúdil a nechránil osoby, ktoré žalobca označil ako korupčné, môžu\ntieto osoby sprostredkovať voči nemu pomstu za protikorupčné konanie vo forme vydania obvinenia\nz poskytovania úplatkov a daňových únikov. Položená otázka však zostala napokon nezodpovedaná.\n96. Žalobca sa pritom od začiatku konania snažil sprostredkovať žalovanému okolnosti jeho trestného\nstíhania, prečo ho považuje za vykonštruované a to na základe konkrétnych okolností ktoré toto\ntrestné stíhanie poznačili ako aj v kontexte vládnuceho politického režimu. Na tento účel do konania\npredložil analýzy a právne stanoviská opozičných aktivistov a advokátov indikujúce, že trestné stíhanie\nžalovaného by mohlo mať politický podtón, a ktoré podľa názoru správneho súdu nemali byť úplne\nodignorované a bagatelizované iba s poukazom na informácie získané od Interpolu. Je pravdou,\nže informácie získané od Interpolu sú významným a zužitkovateľným podkladom na účely konania\no medzinárodnej ochrane obsahujúcim popis skutku ktorý sa žiadateľovi kladie za vinu ako aj priebeh\ntrestného konania v krajine pôvodu, avšak napriek uvedenému je žalovaný povinný konfrontovať ich\ns ďalšími informáciami tvrdenými žiadateľom a získanými z iných objektívnych zdrojov, či už verejne\ndostupných alebo z dopytov na príslušné orgány. Spravidla žalovaný získava potrebné informácie\no krajine pôvodu z polytematických správ vyhotovených odborom dokumentaristiky a zahraničnej\nspolupráce na základe žalobcom zadaných otázok, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Získané informácie\nvšak žalovaný nijakým spôsobom v napadnutom rozhodnutí nezužitkoval.\n97. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 28. februára 2008 vo veci Saadi proti Taliansku, č. sťažnosti 37201/06,\nv ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť informácií o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom\nna autoritu a povesť autorov správ, serióznosť vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov\na skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené aj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého\nsenátu rozsudkom zo dňa 17. júla 2008 vo veci NA. proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie\na Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07, v ktorom uviedol, že pri hodnotení správy obsahujúcej\ninformácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť, spoľahlivosť a objektívnosť autora\nsprávy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou je pôvodca správy schopný získavať informácie priamo\nna mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá viacero správ, je potrebné uprednostniť tie,\nktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo uvádzajú okolnosti rozhodné pre\nposúdenie reálnosti hrozby vážneho bezprávia. Relevancia a váha správy je závislá na tom, do akej\nmiery sa priamo venuje priamo otázkam posudzovaným v danom konaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs\n105/2008).\n98. S konkretizáciou na prejednávanú vec, Komisia Interpolu podľa názoru správneho súdu posúdila\nmožný politický charakter trestného stíhania žalobcu iba povrchne, a to v posledných dvoch odsekoch\n\nrozhodnutia pričom vágne odkázala na predošlé faktické zistenia ako aj zistenie, že keďže žalobca nie\nje politikom ani bývalým politikom ale vedcom a podnikateľom, nemá trestné stíhanie za úplatkárstvo\na daňové úniky, politický charakter. Z takéhoto záveru nemožno v konaní o udelenie azylu bez ďalšieho\nvychádzať. Je nevyhnutné, aby žalovaný posúdil okolnosti trestného stíhania žalobcu dôkladnejšie a to\ns prihliadnutím na skutkové okolnosti uvedené v rozhodnutí Komisie Interpolu, žalobcom prezentované\ntvrdenia, analýzy a právne stanoviská (ktoré možno považovať za informácie o krajine pôvodu) ako aj\nna informácie o krajine pôvodu získané samotným žalovaným napríklad v podobe polytematickej správy\nprípadne z iných dôveryhodných zdrojov.\n99. Posúdenie uvedenej protikorupčnej činnosti žalobcu optikou prezentovaného rozsudku Súdneho\ndvora Európskej únie by mohlo mať zásadný vplyv na posudzovanie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu\nsamo o sebe, prípadne aj v spojení s ďalšou časťou azylového príbehu časovo blízkou podaniu žiadosti\no udelenie azylu, ktorá by mohla zakladať dôvody na udelenie azylu „sur place“.\n100. Žalovaný totiž stroho uzavrel, že žalobca pred odchodom z Ruskej federácie svoje politické názory\nmanifestačne nepreukázal a príspevky na platforme Youtube uverejňoval až po zverejnení jeho mena\nv databáze hľadaných osôb a to výlučne s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu\nmohol byť udelený azyl a vyhol by sa tak trestnému stíhaniu za ekonomickú trestnú činnosť. Žalobcovi\nteda nemôže svedčiť status utečenca „sur place“.\n101. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na čl. 5 odseky 1 a 2 Kvalifikačnej smernice, v zmysle\nktorých nemôže byť pre žalobcu diskvalifikačné samotné zistenie, že v krajine pôvodu neprejavoval\nžiadne politické presvedčenie a to za predpokladu, že možno nájsť určitú kontinuitu jeho presvedčenia\nalebo konania, ktoré sú v súlade s jeho činnosťami prejavenými až v krajine kde požiadal o azyl a ak\ntakéto nie sú v príkrom rozpore.\n102. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 29. februára\n2024, Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Následná náboženská konverzia), C-222/22, ktorý\nzdôraznil, že výnimku z poskytovania medzinárodnej ochrany sur place je potrebné vykladať reštriktívne\na jej účelom je sankcionovať zneužívajúci úmysel žiadateľa, ktorý „vykonštruoval“ okolnosti, na ktorých\nje založené riziko prenasledovania, ktorému by bol vystavený v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu,\na tým účelovo využil uplatniteľné konanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany. Zároveň ale súdny dvor\nzdôraznil, že skutočnosť, či žiadateľ od opustenia svojej krajiny pôvodu vykonával činnosti s výlučným\nalebo hlavným cieľom vytvorenia potrebných podmienok na podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu,\nuvedeným v článku 4 ods. 3 písm. d) tejto smernice, predstavuje len jednu z okolností, ktoré musia\npríslušné vnútroštátne orgány zohľadniť na účely tohto posúdenia na individuálnom základe. Tieto\norgány totiž musia vykonať úplné posúdenie všetkých okolností konkrétneho prípadu žiadateľa, pričom\nzohľadnia všetky skutočnosti vymenované v písmenách a) až e) odseku 3 tohto článku 4. Treba\ntiež pripomenúť, že článok 5 Kvalifikačnej smernice sa v súlade so svojím názvom týka „potrieb\nmedzinárodnej ochrany vznikajúcich na mieste“. Treba zaviesť spoločnú definíciu tohto pojmu, ako je\nuvedené v odôvodnení 25 tejto smernice. V tejto súvislosti odseky 1 a 2 tohto článku 5, ktoré sa na rozdiel\nod článku 5 ods. 3 uplatňujú na každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, spresňujú, že opodstatnená\nobava z prenasledovania sa môže zakladať nielen na udalostiach, ktoré nastali odvtedy, ako žiadateľ\nopustil krajinu pôvodu, ale môže vychádzať aj z činností, ktoré tento žiadateľ vykonával odvtedy, ako\nopustil túto krajinu. Použitie výrazu „najmä“ v tomto článku 5 ods. 2 pre prípady, keď sa preukáže, že\ndané činnosti predstavujú vyjadrenie určitého presvedčenia alebo orientácie a zotrvanie na takomto\npresvedčení alebo takejto orientácii, ktoré žiadateľ prejavoval už v krajine pôvodu, znamená, že na\nčinnosti, ktoré nie sú takýmto vyjadrením a zotrvávaním, sa v zásade tiež možno odvolávať, či už v rámci\nprvej žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo v následnej žiadosti.\n103. V prípade žalobcu je situácia taká, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie pre ekonomické\ntrestné činy z rokov 2019 a 2023, ktoré však doposiaľ nebolo v zmysle vyššie uvedených záverov\nsprávneho súdu spoľahlivo vyhodnotené ako trestné stíhanie bez politického podtónu (pričom toto\ntrestné stíhanie malo byť podľa žalobcových tvrdení následkom jeho protikorupčnej činnosti z rokov\n2008 až 2012 a trestného oznámenia z roku 2017). V súvislosti s týmto trestným stíhaním bol na\nžalobcu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz. V tomto čase sa na žalobcu vedie už aj trestné stíhanie\nz dôvodu zverejnenia komentára na sociálnej sieti vKontakte, ktorým „...uviedol do omylu neobmedzený\npočet osôb ohľadom zákonnosti konania Ozbrojených síl Ruskej federácie počas špeciálnej vojenskej\noperácie, čím vyvolal dojem protiprávnej činnosti porušujúcej medzinárodné právo...“ a „...podkopal\nautoritu a zdiskreditoval Ozbrojené sily Ruskej federácie v očiach spoločnosti“. V čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia bol žalobca sankcionovaný pokutami za spáchanie dvoch správnych deliktov\nza šírenie obdobných komentárov na sociálnej sieti vKontakte, pri ktorých ozrejmil, že v skutočnosti ide\no jeho prenasledovanie za vyjadrenia v rámci živého vysielania na platforme YouTube, ktorej obsah je\n\nvšak v Ruskej federácii zakázaný. Okrem uvedeného žalobca prezentoval svoj postoj proti vojne na\nUkrajine aj spoluprácou s občianskym združením Dobrý národ od roku 2022, v rámci, ktorej poskytoval\npomoc pri zabezpečovaní základných potrieb pre Ukrajincov po vypuknutí vojny a ako ďalej tvrdí,\núčasťou na konferenciách organizovaných opozíciou a spoluprácou s dvomi národnoosloboditeľskými\nhnutiami, takzvanými regionalistami.\n104. Žalovaný sa pri posudzovaní žalobcovej žiadosti o udelenie azylu sústredil predovšetkým iba\nna časové hľadisko činnosti žalobcu demonštrujúceho svoje politické názory prostredníctvom živých\nvysielaní na platforme YouTube, ktoré sa uskutočnili až po siedmych rokoch po opustení Ruskej\nfederácie, bez prihliadania aj na jeho ostatnú činnosť od roku 2022, hoci nie tak explicitnú a vypuklú.\nJe pochopiteľné, že potom dospel k záveru o účelovosti jeho účasti v živých vysielaniach, keďže\ntá sa sama o sebe mohla tak javiť. Je pravdou, že účelovosť videl žalovaný aj v časovej súvislosti\ns vydaním medzinárodného zatýkacieho rozkazu, no na odôvodnenie žalobcu, prečo o azyl nepožiadal\nuž skôr v napadnutom rozhodnutí nereflektoval. Žalobca pritom, v očiach správneho súdu, celkom\nlogicky argumentoval nepriaznivým vývojom jeho trestnej veci ako aj vývojom dodržiavania základných\nľudských práv v Ruskej federácii (napríklad odstúpením od Dohovoru) predovšetkým orgánmi činnými\nv trestnom konaní a trestnými súdmi. Takejto argumentácii bolo potrebné v napadnutom rozhodnutí buď\noponovať, alebo si ju osvojiť ako náležitú.\n105. Sám žalovaný pritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pravosť politického,\nnáboženského alebo morálneho presvedčenia žiadateľa a dôvodov jeho svedomia, kvôli ktorým je\nnútený krajinu opustiť, musí byť dokazovaná dôkladným skúmaním osobnosti a osobného profilu\nžiadateľa. Takéto skúmanie pritom žalovaný nevykonal a neozrejmil, prečo žalobcovi neuveril v otázkach\njeho politického presvedčenia. Správny súd pripomína, že takúto účelovosť nemožno konštatovať iba\npreto, že v krajine pôvodu svoje politické presvedčenie neprejavoval, no dôležité by mohlo byť napríklad\nzistenie, že jeho politické presvedčenie alebo vyjadrovanie politických názorov bolo nekonzistentné\nalebo „prelietavé“, prípadne by sa prejavilo jednorazovo, napríklad práve a výlučne iba v čase blízkom\npodaniu žiadosti o medzinárodnú ochranu bez náležitého ozrejmenia takéhoto excesu zo strany\nžiadateľa o udelenie azylu.\n106. Správny súd zároveň upozorňuje, že stupňujúce sa prejavy žalobcu je potrebné dať zároveň\ndo kontextu aj so skutočnosťou, že Rusko napadlo Ukrajinu až v roku 2022, t. j. neskôr po odchode\nžalobcu z krajiny pôvodu, pričom možno badať, že práve táto skutočnosť mohla byť v prípade žalobcu\nspúšťačom, kedy začal svoje presvedčenie prejavovať explicitnejšie a expresívnejšie ako aj do kontextu\ns turbulentnou a postupne negatívne vyvíjajúcou sa politickou situáciou v ruskej federácii potláčajúcou\nzákladné ľudské práva čoraz viac (v tejto súvislosti pozri napríklad aj rozsudok Nejvyššího správniho\nsoudu Českej republiky sp. zn. 5Azs/332/2024 z 24. októbra 2025).\n107. Správny súd však konštatuje, že či už by žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi v Ruskej federácii\nhrozí alebo nehrozí prenasledovanie pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona\no azyle, bolo potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, a to, že žalobca disponuje občianstvom\nFederácie svätého Krištofa a Nevisu, vo vzťahu ku ktorému žalovaný dospel k názoru, že mu tam\nprenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov nehrozí.\n108. Aj tu však správny súd zdôrazňuje potrebu posudzovať žiadosť žalobcu a ním prezentované\nskutočnosti aj v súlade s čl. 4 ods. 3 písm. e) Kvalifikačnej smernice, [ktorý bol transponovaný do §\n19a ods. 1 písm. e) zákona o azyle], ktorý zaväzuje žalovaného posúdiť, či by bolo možné od žiadateľa\nodôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.\n109. Vychádzajúc z uvedenej úpravy je zrejmé, že žalovaný sa nemá zamerať iba na zodpovedanie\notázky, či je táto krajina bezpečnou krajinou a teda, či by žalobcovi v prípade návratu do takejto krajiny\nhrozilo riziko prenasledovania pre niektorý z dôvodov uvedený v § 8 zákona o azyle, ale má ísť aj nad\nrámec uvedeného a zohľadniť predovšetkým žalobcom tvrdené skutočnosti, prečo sa do krajiny pôvodu\nnemôže alebo nechce vrátiť.\n110. Aj komentár k § 19a ods. 1 písm. e) zákonu o azyle uvádza, že jedným z dôvodov neudelenia\nazylu je i tá skutočnosť, že žiadateľ o udelenie azylu má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu\nštátu, ktorého je občanom [viac v komentári k § 13 ods. 4 písm. c) ZA]. Správny orgán preto pri\nposudzovaní žiadosti o udelenie azylu zohľadňuje i informácie o tom, či bolo možné od žiadateľa\no udelenie azylu odôvodnene očakávať využitie ochrany zo strany štátu (odlišného od krajiny pôvodu\nžiadateľa o udelenie azylu), ktorého je štátnym občanom. Ide o implementáciu čl. 4 ods. 3 písm.\ne) KS. Písm. e) ods. 3 čl. 4 KS bolo predmetom značného nesúhlasu zo strany medzinárodných\norganizácií, predovšetkým UNHCR, ktoré navrhovalo jeho úplne vypustenie zo znenia čl. 4 ods. 3 KS –\nteda z úpravy štandardov posudzovania žiadostí o udelenie azylu. Dôvodom bola skutočnosť, že\nmedzinárodné právo nikde neurčuje povinnosť žiadateľovi o udelenie azylu vyhľadať ochranu štátu,\n\nktorého je občanom. Ide o otázku, o ktorej špecificky rokovali autori ŽD 1951 a ktorá je upravená\nposlednou vetou čl. 1A (2), ktorá pojednáva o žiadateľoch o udelenie azylu s dvojitým občianstvom, a čl.\n1E ŽD 1951. (HRNČÁROVÁ, Nataša, SREBALOVÁ, Mária. § 19a [Posúdenie žiadosti o udelenie azylu].\nIn: HRNČÁROVÁ, Nataša, MEŠŠOVÁ, Barbora, SREBALOVÁ, Mária, MACKOVÁ, A.. Zákon o azyle.\n1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, ISBN 978-80-7400-264-9.)\n111. Napokon, sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na č. 1 A (2), § 2 Ženevskej\nkonvencie o právnom postavení utečencov z roku 1951, podľa ktorého sa osoba majúca viac štátnych\nobčianstiev nepovažuje za osobu zbavenú ochrany od krajiny jej štátnej príslušnosti, ak osoba sama,\nbez nejakej vážnej príčiny založenej na opodstatnenom strachu, nevyužila ochranu niektorej z krajín,\nktorých občianstvo jej bolo udelené. Nesprávne však žalovaný vyvodil, že opodstatnený strach žiadateľa\nsa posudzuje iba v súvislosti s existenciou hrozby niektorej z foriem prenasledovania.\n112. Správny súd je navyše toho názoru, že takéto posúdenie by sa potom malo premietnuť do\nprípadného rozhodnutia o neudelení azylu podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o azyle, pokiaľ by žiadateľ\nbezdôvodne odmietal ochranu štátu, ktorého je občanom (žalovaný teda podľa názoru správneho súdu\no. i. nesprávne ustálil, na základe ktorého ustanovenia žalobcovi azyl neudelil).\n113. Žalovaný posúdenie podľa § 19a ods. 1 písm. e) zákona o azyle pritom riadne nevykonal a ako\ntaké nie je zachytené v odôvodnení napadnutého rozhodnutí pričom žalobca ešte pred jeho vydaním\nprezentoval dôvody, prečo ochranu Federácie svätého Krištofa a Nevisu využiť nehodlá. Zákon o azyle\nani kvalifikačná smernica pritom pre udelenie medzinárodnej ochrany nestanovujú povinnosť aby sa\nžiadateľ o azyl najprv (neúspešne) pokúsil o získanie ochrany zo strany inej krajiny, kde by si mohol\nuplatniť svoje štátne občianstvo. Žiadateľ skutočne môže odmietnuť poskytnutie ochrany iným štátom\nktorého je občanom bez toho, aby to malo negatívny vplyv na posúdenie jeho žiadosti o poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany avšak za predpokladu, že má na to adekvátny dôvod.\n114. Hoci žalobca do konania zabezpečil analýzu vyhotovenú advokátskou kanceláriou pôsobiacou\nvo Federácii svätého Krištofa a Nevisu, týkajúcu sa možnej straty štátneho občianstva osoby ako\ndôsledok trestného stíhania, prípadne ak by bol na ňu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, červený\nobežník, alebo by sa proti nej uplatnil akýkoľvek právny nástroj, ktorým sa žiada jej vydanie do Ruskej\nfederácie na účely trestného stíhania, a táto nie je záväzná, žalovaný si vo vzťahu k možnosti prípadnej\nstraty občianstva zabezpečil súvisiace informácie obsiahnuté v polytematickej správe z 5. marca 2025\nz ktorej vyplýva, že v poslednom období skutočne došlo ku strate štátneho občianstva osôb, u ktorých\nbolo síce len zahájené trestné stíhanie, no majúce potenciál poškodiť povesť federácie. Informácie\nindikujú, že straty štátneho občianstva boli zapríčinené aj okolnosťami vzniknutými po získaní štátneho\nobčianstva. Z informácií tam uvedených vyplýva, že takýto vývoj vyvolal značné obavy týkajúce sa\nintegrity programov štátneho občianstva získaného investíciou. V tejto súvislosti správny súd považuje\nza správny postup, keď žalovaný vychádzal aj z presného znenia zákona o štátnom občianstve\nFederácie svätého Krištofa a Nevisu, no nie menej dôležité sú konkrétne zistenia, akým spôsobom\npríslušné orgány federácie tieto zákony aplikujú [§19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle]. Právna analýza\nvypracovaná advokátskou kanceláriou pôsobiacou vo Federácii svätého Krištofa a Nevisu preto môže\nbyť celkom primeraným podkladom.\n115. Hoci je pravdou, že žalobca v rámci pohovoru v konaní o udelení štátneho občianstva Federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu ozrejmil okolnosti jeho trestného stíhania a príslušné orgány jeho vysvetlenie\nakceptovali, okolnosti sa v roku 2023 podstatne zmenili, keď na žalobcu bol vydaný medzinárodný\nzatýkací rozkaz. Vychádzajúc z informácií obsiahnutých v polytematickej správe by sa mohlo jednať\no podobné okolnosti, v prípade ktorých už boli niektorým iným občanom Federácie svätého Krištofa\na Nevisu štátne občianstva odňaté. Postup orgánov činných v trestnom konaní v rámci trestného\nkonania ktoré dospelo až do štádia vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu môže u orgánov\nFederácie svätého Krištofa a Nevisu vzbudiť podozrenie, že žalobca získal štátne občianstvo na základe\nnepravdivého tvrdenia, podvodom alebo úmyselným zatajením podstatných skutočností. Na tieto\nskutočnosti pritom žalovaný nijako nereflektoval a v ďalšom konaní sa im bude potrebné dôslednejšie\nvenovať.\n116. Zároveň je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že možnosť poskytnutia ochrany zo strany krajiny, ktorej\nje žiadateľ o azyl štátnym občanom v sebe prirodzene nesie aj možnosť sa do takejto krajiny bezpečne\nprepraviť. Bezpečnosť prepravy do krajiny, v ktorej môže žiadateľ využiť ochranu skrz svoje štátne\nobčianstvo, môže byť jednou z okolností determinujúcich, či možno od žiadateľa odôvodnene očakávať\nvyužitie ochrany tejto krajiny. Uvedenú okolnosť žalovaný nijako nepreveroval, pričom tento nedostatok\nsa snažil zvrátiť na pojednávaní a v rámci podania adresovaného súdu v reakcii na predložené dôkazy\nžalobcom, neuvedomujúc si, že toto šetrenie skutkového stavu a následné zdôvodnenie malo byť už\nobsahom už napadnutého rozhodnutia. V rámci konania pred správnym súdom boli prezentované nové\n\nskutočnosti a predkladané ďalšie dôkazy vo vzťahu k možnému dopraveniu sa žalobcu na územie\nFederácie svätého Krištofa a Nevisu ako aj poskytnutiu ochrany zo strany federácie, ktoré však v prvom\nrade musí vyhodnotiť žalovaný v novom konaní o žalobcovej žiadosti o poskytnutie azylu.\n117. Správny súd dospel k záveru, že už iba z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie trpí v časti, v ktorej\nžalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, vadami podľa § 191 ods.\n1 písm. c) a e) SSP, pričom doplnková ochrana sa poskytuje až subsidiárne za predpokladu, že azyl\nnemožno udeliť, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n118. Žalovaný v novom konaní opätovne posúdi žiadosť žalobcu o udelenie azylu a to prihliadajúc\nna vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a teda posúdi, či žalobcove trestné\nstíhania za ekonomickú trestnú činnosť v Ruskej federácii môže byť prenasledovaním za prejavovanie\njeho politických názorov v podobe odhaľovania korupcie, pričom v tejto súvislosti okrem informácií\nzískaných od Interpolu zohľadní žalobcom tvrdené skutočností a do konania predložené právne analýzy\na stanoviská opozičných aktivistov, ktorých správnosť a pravdivosť overí informáciami o Ruskej federácii\nzískanými na základe vlastnej činnosti. Správny súd okrem toho dáva do pozornosti novú správu\nAgentúry Európske únie pre azyl o zhoršujúcich sa podmienkach v oblasti základných ľudských práv\na správy vecí verejných v Rusku z decembra 2025, ktorú bude vhodné na účely nového posúdenia\nžalobcovej žiadosti zohľadniť. Okrem uvedeného, žalovaný v intenciách vyššie uvedeného právneho\nnázoru správneho súdu opätovne posúdi, či v prípade žalobcu možno dôjsť postupom podľa čl. 4 ods.\n3 písm. a) až e) Kvalifikačnej smernice k presvedčivému a odôvodnenému záveru, že svoje politické\npresvedčenie prejavil s cieľom vytvorenia nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu mohol byť udelený\nstatus utečenca. Napokon, žalovaný vo vzťahu k dvojitému štátnemu občianstvu žalobcu opätovne\nposúdi, či žalobcovi v inej krajine pôvodu ktorou je Federácia svätého Krištofa a Nevisu nehrozí žiadna\nz foriem prenasledovania pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov a či od neho možno odôvodnene\nočakávať využitie jej ochrany. Správny súd pripomína, že žalovaný si bude musieť do konania zabezpečiť\nnové informácie o oboch krajinách pôvodu, ktoré tentokrát zohľadní pri svojich úvahách a zapracuje\nich do odôvodnenia nového rozhodnutia pričom zohľadní aj nové skutočnosti ktoré vystali v priebehu\nkonania pred súdom (napríklad trestné stíhanie za uverejnenie komentára na sociálnej sieti vKontakte)\nako aj novo predložené dôkazy a súvisiace vyjadrenia týkajúce sa (ne)využitia ochrany Federácie\nsvätého Krištofa a Nevisu, na ktoré v tomto konaní nemohol prihliadnuť správny súd (keďže dokazovanie\nišlo nad rámec § 119 a § 120 SSP).\n119. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo\nna ich náhradu v plnom rozsahu.\n120. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}