Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19SaZ/4/2025 0725101130 11. 08. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101130.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 19Saz/4/2025 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. B. C. D., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: E. F. E. G., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, SNP 3, Nové Zámky, v konaní o správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave nariaďuje žalovanému, aby bezodkladne prepustil žalobcu: A. B. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. F. E. G., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov 244, 930 07, Medveďov, Slovenská republika, zo zaistenia. II. Správny súd v Bratislave žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. H./XXXX-XX zo dňa 01.07.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 01.07.2025“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a ponechal ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ako „ÚPZC“). Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.10.2025. 2. Žalobca už bol prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZC dňa 15.05.2025 rozhodnutím č. H./XXXXXX zo dňa 15.05.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.08.2025. Žaloba o prepustenie zo zaistenia na základe rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov bola rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. 15SaZ/3/2025 zo dňa 03.06.2025 zamietnutá. 3. Žalovaný rozhodnutie o zaistení zo dňa 01.07.2025 odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 14.05.2025 v čase o 20.00 hod. zadržaný hliadkou oddelenia mýtnej polície Policajného zboru Komárno na Monoštorskom moste v meste Komárno na ložnej ploche auta, ktoré smerovalo do Maďarska. Žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Následne bol predvedený na Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Nové zámky k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný zistil, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením zdržiavať sa na území Slovenskej republiky resp. schengenského priestoru. Dňa 15.05.2025 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v ten istý deň bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, č. H./XXXX-XX a bol mu uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky. Žalobca bol umiestnený v ÚPZC. Dňa 06.06.2025 bola žalovanému doručená informácia, že žalobca chce požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalovaný začal dňa 01.07.2025 správne konanie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a dospel k záveru, že je potrebné postupovať podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a využiť inštitút zaistenia podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, najmä s poukazom na osobu žalobcu a na skutočnosť, že v prípade účastníka konania existuje riziko jeho úteku podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, pretože žalobca nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov a nedisponuje žiadnym dokladom oprávňujúcim ho prekračovať vonkajšiu schengenskú hranicu. O neuložení alternatívy zaistenia rozhodol správny orgán s poukazom na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že nemá žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky, nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami a po prepustení odíde do cieľovej krajiny, ktorou je Taliansko. Žalovaný uzavrel, že v prípade žalobcu je potrebné jeho zaistenie počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu a je jasne preukázané riziko jeho úteku z dôvodu, že účastník konania v predchádzajúcom konaní ako cieľovú krajinu uviedol Taliansko, ako aj z dôvodu, že na území Slovenskej republiky nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Podľa ustanovenia § 88a od. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil žalovaný dĺžku zaistenia do 01.10.2025, ktorú považoval za nevyhnutnú na zabezpečenie realizácie azylového konania a minimalizácie rizika úteku žalobcu. Na poslednej strane napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žalobca prevzal rozhodnutie dňa 15.05.2025. 4. Žalobca podal dňa 07.07.2025 Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutím Centra právnej pomoci č. I. zo dňa 14.07.2025 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v predmetnej veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2025. II. Správna žaloba 5. Žalobca podal dňa 17.07.2025 u žalovaného správnu žalobu zo dňa 17.07.2025, predloženú správnemu súdu dňa 31.07.2025. Žalobu označil ako „Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2016 Z. z. Správneho súdneho poriadku o prepustenie zo zaistenia predlženého žalobcovi rozhodnutím č. H./XXXX-XX zo dňa 01.07.2025“. 6. V žalobe uviedol, že so zaistením nesúhlasí z dôvodu, že jeho zaistenie je za momentálneho skutkového stavu neúčelné, a preto podáva žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. 7. Uviedol, že dňa 06.06.2025 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalovaný zaistil žalobcu dňa 01.07.2025 na účel zistenia skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu a zaistenie považuje žalovaný za účelné, pretože sa žalobca pohybuje po území Slovenskej republiky neoprávnene, bez možnosti zabezpečiť si finančné prostriedky na prežitie, ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu a hrozí riziko jeho úteku. Žalobca namietal, že ako žiadateľ má právo byť umiestnený v zariadení pre žiadateľov o azyl. Poukázal tiež na to, že v napadnutom rozhodnutí je uvedený nesprávny dátum jeho prevzatia, pretože žalobca ho prevzal dňa 01.07.2025, nie 15.05.2025. Uviedol, že zaistenie je poslednou možnosťou, ktorú treba využiť, ak iné možnosti nie sú k dispozícii. Zaistenie predstavuje výnimku zo základného práva na slobodu a musí byť v súlade s dôležitými zárukami. Rozhodnutie o zaistení musí byť riadne odôvodnené, nesmie byť svojvoľné a musí obsahovať uvedenie, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd. Žalobca je presvedčený, že dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne, bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia. 8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo vyčíslenej výške.
III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 30.07.2025 uviedol, že zaistením žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu a ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať a existencia rizika úteku žalobcu. 10. Dobu zaistenia žalovaný stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. Žalovaný pri jej určení vychádzal aj zo skutočnosti, že jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, pretože závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. 11. Žalobca je povinný na území Slovenskej republiky dodržiavať právne predpisy platné na jej území, ako aj medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak nerešpektuje zákony, musí niesť zodpovednosť za porušenie zákona, vrátane zákonom stanovených opatrení a sankcií. 12. Napadnuté rozhodnutie je plne v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. 13. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a rozhodnutie o zaistení v plnom rozsahu potvrdil. IV. Konanie na správnom súde 14. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 15. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 16. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 17. Podľa § 221 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.“ 18. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“ 19. Podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy vec nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.“ 20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a v súlade s § 230 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovanému nariadil, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní bez prítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť riadne ospravedlnili (§ 228 v spojení s § 114 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Aplikovaná právna úprava 21. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“ 22. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“ 23. Podľa článku 8 ods. 3 písm. b/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu „Žiadateľa možno zaistiť iba: na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa.“ 24. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Osobná sloboda sa zaručuje.“ 25. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 26. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.“ 27. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“ 28. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“ 29. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“ VI. Skutkové a právne závery správneho súdu 30. Na úvod považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že žalobu posúdil ako správnu žalobu podanú podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia. Predmetom súdneho prieskumu teda nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025 podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie nenapĺňa stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia (v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu zaistenia počas celej doby zaistenia). Žaloba je síce v úvode označená ako „Správna žaloba vo veciach zaistenia podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok o prepustenie zo zaistenia predĺženého žalobcovi rozhodnutím č. H./XXXX-XX zo dňa 01.07.2025“, ale toto označenie žaloby pôsobí zmätočne, keďže označené rozhodnutie nie je rozhodnutím o predĺžení zaistenia, ale ide o rozhodnutie o prvom zaistení žalobcu v súvislosti s konaním o žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Následne v bode I. žaloby však žalobca uvádza, že podáva správnu žalobu s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 2 SSP a v žalobnom návrhu žiada, aby súd nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Správny súd preto posúdil podanie žalobcu podľa jeho
obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) ako správnu žalobu podanú podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, nie ako správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zaistení podľa § 221 ods. 1 SSP. 31. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súde SR, sp. zn. 2Sak/9/2023 zo dňa 04.08.2023, ktorý bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2024 pod č. 69/2023 a v ktorom Najvyšší správny súd SR konštatoval, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa § 221 ods. 2 SSP) správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú. 32. Žalobca sa v žalobe obmedzil na argumentáciu smerujúcu voči zákonnosti rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom námietky uvedené v žalobe spočívajú prevažne v citácii zákonných ustanovení a vo všeobecných konštatovaniach o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení a jeho nevyhovujúcom odôvodnení, ktoré bez ďalšieho poskytnutia konkrétnych skutočností týkajúcich sa žalobcu a stavu konania o jeho žiadosti o udelenie azylu nemôžu byť relevantné. Ak teda žalobca mienil podať správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa mali zamerať na tvrdenie nezákonnosti trvania zaistenia, a to z dôvodu, že zaistenie nie je naďalej účelné pre zistenie tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať resp. že nie je dané riziko úteku žalobcu. 33. Na druhej strane skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti trvania jeho zaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť, ani s poukazom na formálnu právoplatnosť rozhodnutia o zaistení, dôvodom pre zamietnutie správnej žaloby o prepustenie zo zaistenia bez posúdenia v žalobe naznačených dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným, či sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sazk/13/2020 z 08.12.2020). 34. Keďže v správnej žalobe absentujú námietky týkajúce sa nezákonnosti trvania zaistenia na účel podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, správny súd musel vychádzať iba z úvah žalovaného vyjadrených v odôvodnení rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov resp. z jeho vyjadrenia ku správnej žalobe a administratívneho spisu, či tieto predstavujú dostatočné podklady pre konštatovanie naplnenia účelu zaistenia, resp. či prípadné trvanie nezákonnosti ďalšieho zaistenia žalobcu nemôže mať pôvod už v samotnom rozhodnutí o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, správny súd pristúpil k posúdeniu námietok žalobcu uvedených v žalobe z hľadiska, či ku dňu rozhodovania správneho súdu možno skonštatovať, že účel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov u žalobcu je daný. 35. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je mimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom (napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 1Szak/6/2019). 36. Žalobca bol ako žiadateľ o udelenie azylu podľa rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025 zaistený na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Z predmetného ustanovenia, aj s ohľadom na dôvody uvádzané žalovaným v napadnutom rozhodnutí, vyplývajú základné podmienky, ktorých splnenie umožňuje žalovanému postupovať podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Po prvé musí ísť o osobu žiadateľa o azyl, po druhé zaistenie sa vyžaduje za účelom zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žiadateľa o azyl, a ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, po tretie existuje riziko úteku, po štvrté na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality).
37. Prvá podmienka je v predmetnej veci splnená, keďže nie je sporné, že žalobca požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, a teda na účely zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) sa považuje za žiadateľa. 38. Vzhľadom na predmet žaloby o prepustenie zo zaistenia je potrebné predovšetkým skúmať, či je splnená druhá podmienka, teda či trvá dôvod zaistenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 06.06.2025 začalo konanie vo veci udelenia azylu žalobcovi. Podľa ustanovenie § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. V administratívnom spise sa okrem oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. H./XXXX-XX zo dňa 06.06.2025 nenachádzajú žiadne podklady, z ktorých by vyplývalo, na akých skutočnostiach je založená žiadosť žalobcu o udelenia azylu, v akom štádiu je zisťovanie týchto skutočností v azylovom konaní a v nadväznosti na to, či sú v súčasnosti dané dôvody zaistenia žalobcu na účel zistenia týchto skutočností. Ani z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe nie je zrejmé, či žalovaný ako príslušný policajný orgán plní povinnosť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a skúma, či trvá účel zaistenia žalobcu, hoci v čase predloženia správnej žaloby a administratívneho spisu správnemu súdu trvalo konanie o azyle vo veci žalobcu takmer dva mesiace. 39. Správny súd nemohol prehliadnuť, že žalobca požiadal o azyl dňa 06.06.2025, pričom táto skutočnosť bola v ten istý deň oznámená žalovanému, avšak žalovaný rozhodoval o zaistení žalobcu podľa §88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov až dňa 01.07.2025. Žalovaný mal dostatok času (viac ako 3 týždne) na zistenie skutočností od Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, či je materiálne, nielen formálne, daný dôvod zaistenia podľa §88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Správny súd tiež uvádza, že ani po vydaní rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025 do predloženia správnej žaloby a administratívneho spisu správnemu súdu dňa 31.07.2025 (hoci žalovaný bol povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom) nebola do administratívneho spisu doložená žiadna informácia o azylovom konaní vo veci žalobcu. 40. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 6Szak/2025 zo dňa 17.03.2025, uviedol: „Pokiaľ totiž žalovaný nevymedzil aspoň v dostatočne primeranom rozsahu penzum skutočností týkajúcich sa osoby žalobcu, potom nemožno ani dôkladne preskúmať, či tieto skutočnosti by bolo možné získať aj z iných (sekundárnych) zdrojov (skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti, skutočnosti získané z lustrácií, z iných zdrojov bez nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa a pod.), teda zo zdrojov jestvujúcich mimo výslovne osobnú sféru samotného žalobcu, a teda bez toho, aby bol žalobca (ako originárny pôvodca - zdroj skutočností) zaistený. Možno uviesť, že špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré je vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. januára 2015, sp. zn. 1Sža 48/2014). Je síce pravdou, že vo veci zaistenia žalobcu koná iný orgán, než orgán priamo rozhodujúci o žiadosti žalobcu o udelenie azylu, avšak to nič nemení na tom, že dôvody zaistenia sa musia zakladať na jasne vymedzených dôvodoch a k zaisteniu možno pristúpiť až na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu. Z uvedeného je potom zrejmé, že zaistenie žiadateľa o azyl sa musí zakladať na dostatočne konkrétnych skutočnostiach.“ 41. Správny podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sža/5/20215 zo dňa 06.02.2015, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval: „Vychádzajúc z uvedeného nemala teda v záujme presvedčivosti rozhodnutia odporcu o zaistení v jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napr. na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti
o azyl, či išlo o súčinnosť s Migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada, najmä ak je zrejmé, že navrhovateľ potom čo požiadal o azyl už dňa 22.09.2014 absolvoval v azylovom konaní vstupný pohovor.“ 42. Z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na ktorých je založená žalobcova žiadosť o azyl a na účel zistenia ktorých má byť nevyhnutné jeho zaistenie. Dôvody zaistenia sú od začiatku zaistenia nešpecifikované, bez jasne vymedzeného vzťahu k žalobcovi. 43. Pokiaľ ide o vyhodnotenie rizika úteku žalobcu, žalovaný odkazoval najmä na skutočnosť, že v rámci podaných vyjadrení v konaniach o zaistení žalobca opakovane uvádzal, že v prípade prepustenia odíde do Talianska. Zákon o pobyte cudzincov definuje v § 88 ods. 2 riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny tak, že sa ním rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona, ak vyjadril úmysel neopustiť územie Slovenskej republiky alebo členských štátov alebo je tento úmysel zjavný z jeho konania, v minulosti sa vyhol prevozu podľa osobitného predpisu alebo sa pokúsil o útek, alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Vo vzťahu k prejednávanej veci nie je možné len na základe vyjadrenia, že žalobca plánuje odísť do Talianska, konštatovať, že je daná dôvodná obava z možného úteku žalobcu, alebo z možného skrývania sa žalobcu. Riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa posudzuje individuálne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem skutočnosti, že miera rizika úteku odôvodňujúca zaistenie nebola riadne preukázaná a odôvodnená, uvedený dôvod (riziko úteku) nemôže byť sám o sebe jediným dôvodom pre zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a jeho trvanie. 44. Zároveň musí byť splnená podmienka, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané splnenie základného zákonného predpokladu pre zákonnosť zaistenie žalobcu – existencia resp. trvanie dôvodov zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, správny súd sa nezaoberal námietkou nevyužitia iných menej závažných prostriedkov na dosiahnutie účelu zaistenia. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že žalobca ako žiadateľ o udelenie azylu má možnosť zabezpečenia ubytovania a ďalších potrieb v azylovom zariadení, ktoré môže žiadateľ opustiť len na základe priepustky. 45. Správny súd poukazuje tiež na skutočnosť, že podľa Smernice Parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (podľa preambuly) by sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať za neoprávnene sa zdržiavajúceho na území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl. Obdobne podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) zo dňa 26.06.2013 (podľa preambuly) by konanie, v rámci ktorého prebieha posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, navyše za bežných okolností malo žiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň: právo zostať v členskom štáte do vydania rozhodnutia rozhodujúcim orgánom. Z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o azyle vyplýva, že žiadateľ o azyl je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 46. Čo sa týka uvedenia žalovaného, že doba zaistenia bola stanovená po vyhodnotení osoby žalobcu a jednoznačne ju nie je možné dopredu určiť, keďže závisí od viacerých predpokladaných faktorov, správny súd opätovne poukazuje na to, že akékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy kým trvajú dôvody zaistenia. Už z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025 sa javí, že žalovaný neurčoval dobu zaistenia na základe informácií obstaraných od Migračného úradu, aké skutočnosti majú byť v konaní o udelenie azylu zisťované a aký je predpokladaný čas ich zistenia. V administratívnom spise sa nenachádzajú ani listiny, ktoré by preukazovali, že žalovaný skúmal, či trvá účel zaistenia v tom smere, že by priebežne zisťoval stav konania o udelenie azylu a stav zisťovania tých skutočností, na ktorých je založená žalobcovia žiadosť o udelenie azylu. Podľa obsahu administratívneho spisu sa skôr javí, že žalovaný nemá o dôvodoch podania žiadosti o azyl žalobcom žiadnu vedomosť, a preto ani nemôže byť spôsobilý vyhodnotiť, či dôvody zaistenia trvajú.
47. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd o žalobe rozhodol podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.