{"guid": "8c602b0f-6727-435b-a4d4-bf35e2dbdb47:80a2515f-3060-4a41-ab61-777fefa69675", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101130.1", "spisova_znacka": "19SaZ/4/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19SaZ/4/2025 z 11. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. augusta 2025, sp. zn. 19SaZ/4/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101130.1", "identifikacne_cislo": "0725101130", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2025-08-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-3", "nazov": "§ 55 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-55"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-55"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80a2515f-3060-4a41-ab61-777fefa69675", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19SaZ/4/2025\n0725101130\n11. 08. 2025\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725101130.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2 19Saz/4/2025\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A.\nB. B. C. D., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: E. F. E. G., bez dokladu totožnosti, toho času\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného\nCentrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária\nKomárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, SNP 3, Nové Zámky,\nv konaní o správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave nariaďuje žalovanému, aby bezodkladne prepustil žalobcu: A. B. B. C. D., nar.\nXX.XX.XXXX, E. F. E. G., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov Medveďov 244, 930 07, Medveďov, Slovenská republika, zo zaistenia.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. H./XXXX-XX zo dňa 01.07.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 01.07.2025“)\nžalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení\núčinnom v rozhodnom čase (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“) na účel zistenia tých skutočností,\nna ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä\nak existuje riziko jeho úteku a ponechal ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ako\n„ÚPZC“). Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac do 01.10.2025.\n2. Žalobca už bol prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZC dňa 15.05.2025 rozhodnutím č. H./XXXXXX zo dňa 15.05.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n15.08.2025. Žaloba o prepustenie zo zaistenia na základe rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov bola rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. 15SaZ/3/2025 zo\ndňa 03.06.2025 zamietnutá.\n3. Žalovaný rozhodnutie o zaistení zo dňa 01.07.2025 odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 14.05.2025\nv čase o 20.00 hod. zadržaný hliadkou oddelenia mýtnej polície Policajného zboru Komárno na\nMonoštorskom moste v meste Komárno na ložnej ploche auta, ktoré smerovalo do Maďarska. Žalobca\nnevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Následne bol predvedený na Oddelenie\n\ncudzineckej polície Policajného zboru Nové zámky k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov.\nŽalovaný zistil, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\nresp. schengenského priestoru. Dňa 15.05.2025 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho\nvyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v ten istý deň bolo vydané\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, č. H./XXXX-XX a bol mu uložený zákaz vstupu na\núzemie všetkých členských štátov na dobu 3 roky. Žalobca bol umiestnený v ÚPZC. Dňa 06.06.2025\nbola žalovanému doručená informácia, že žalobca chce požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky. Žalovaný začal dňa 01.07.2025 správne konanie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov a dospel k záveru, že je potrebné postupovať podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov a využiť inštitút zaistenia podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, najmä s poukazom na\nosobu žalobcu a na skutočnosť, že v prípade účastníka konania existuje riziko jeho úteku podľa §\n88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, pretože žalobca nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte\ncudzincov a nedisponuje žiadnym dokladom oprávňujúcim ho prekračovať vonkajšiu schengenskú\nhranicu. O neuložení alternatívy zaistenia rozhodol správny orgán s poukazom na vyjadrenie žalobcu,\nktorý uviedol, že nemá žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky, nedisponuje potrebnými\nfinančnými prostriedkami a po prepustení odíde do cieľovej krajiny, ktorou je Taliansko. Žalovaný uzavrel,\nže v prípade žalobcu je potrebné jeho zaistenie počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je\nzaložená jeho žiadosť o udelenie azylu a je jasne preukázané riziko jeho úteku z dôvodu, že účastník\nkonania v predchádzajúcom konaní ako cieľovú krajinu uviedol Taliansko, ako aj z dôvodu, že na území\nSlovenskej republiky nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Podľa ustanovenia § 88a\nod. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil žalovaný dĺžku zaistenia do 01.10.2025, ktorú považoval za\nnevyhnutnú na zabezpečenie realizácie azylového konania a minimalizácie rizika úteku žalobcu. Na\nposlednej strane napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žalobca prevzal rozhodnutie dňa 15.05.2025.\n4. Žalobca podal dňa 07.07.2025 Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci.\nRozhodnutím Centra právnej pomoci č. I. zo dňa 14.07.2025 bol žalobcovi priznaný nárok na\nposkytovanie právnej pomoci v predmetnej veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2025.\nII. Správna žaloba\n5. Žalobca podal dňa 17.07.2025 u žalovaného správnu žalobu zo dňa 17.07.2025, predloženú\nsprávnemu súdu dňa 31.07.2025. Žalobu označil ako „Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221\nods. 1 zákona č. 162/2016 Z. z. Správneho súdneho poriadku o prepustenie zo zaistenia predlženého\nžalobcovi rozhodnutím č. H./XXXX-XX zo dňa 01.07.2025“.\n6. V žalobe uviedol, že so zaistením nesúhlasí z dôvodu, že jeho zaistenie je za momentálneho\nskutkového stavu neúčelné, a preto podáva žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP. S napadnutým rozhodnutím\nnesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho\nnedostatočné odôvodnenie.\n7. Uviedol, že dňa 06.06.2025 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalovaný zaistil\nžalobcu dňa 01.07.2025 na účel zistenia skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie\nazylu a zaistenie považuje žalovaný za účelné, pretože sa žalobca pohybuje po území Slovenskej\nrepubliky neoprávnene, bez možnosti zabezpečiť si finančné prostriedky na prežitie, ubytovanie\na starostlivosť o svoju osobu a hrozí riziko jeho úteku. Žalobca namietal, že ako žiadateľ má právo\nbyť umiestnený v zariadení pre žiadateľov o azyl. Poukázal tiež na to, že v napadnutom rozhodnutí je\nuvedený nesprávny dátum jeho prevzatia, pretože žalobca ho prevzal dňa 01.07.2025, nie 15.05.2025.\nUviedol, že zaistenie je poslednou možnosťou, ktorú treba využiť, ak iné možnosti nie sú k dispozícii.\nZaistenie predstavuje výnimku zo základného práva na slobodu a musí byť v súlade s dôležitými\nzárukami. Rozhodnutie o zaistení musí byť riadne odôvodnené, nesmie byť svojvoľné a musí obsahovať\nuvedenie, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do\nľudských práv a slobôd. Žalobca je presvedčený, že dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne,\nbez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia.\n8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia\na zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo vyčíslenej výške.\n\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 30.07.2025 uviedol, že zaistením žalobcu žalovaný\nsmeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť\no udelenie azylu a ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať a existencia rizika úteku žalobcu.\n10. Dobu zaistenia žalovaný stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. Žalovaný pri jej určení\nvychádzal aj zo skutočnosti, že jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, pretože závisí\nod viacerých nepredpokladaných faktorov.\n11. Žalobca je povinný na území Slovenskej republiky dodržiavať právne predpisy platné na jej území,\nako aj medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak nerešpektuje\nzákony, musí niesť zodpovednosť za porušenie zákona, vrátane zákonom stanovených opatrení\na sankcií.\n12. Napadnuté rozhodnutie je plne v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami\na dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n13. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a rozhodnutie o zaistení v plnom rozsahu potvrdil.\nIV. Konanie na správnom súde\n14. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri\nsvojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n15. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“\n16. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.“\n17. Podľa § 221 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.“\n18. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.“\n19. Podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby\npodľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy vec nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu\nzo zaistenia.“\n20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne\npríslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa §\n221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3\nSSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení\nzo dňa 01.07.2025, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\na v súlade s § 230 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovanému nariadil,\naby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní bez\nprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť riadne ospravedlnili (§ 228 v spojení s § 114\nSSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\nV. Aplikovaná právna úprava\n21. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\n\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“\n22. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,\nmá právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia\nslobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“\n23. Podľa článku 8 ods. 3 písm. b/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013,\nktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu „Žiadateľa možno zaistiť\niba: na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu,\nktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa.“\n24. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Osobná sloboda sa zaručuje.“\n25. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\n26. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky\nna účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.“\n27. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „Žiadateľ o udelenie azylu môže byť\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia\nžiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť\nmesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť\nčas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“\n28. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“\n29. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“\nVI. Skutkové a právne závery správneho súdu\n30. Na úvod považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že žalobu posúdil ako správnu žalobu podanú\npodľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia. Predmetom súdneho\nprieskumu teda nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025\npodľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali\nalebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie nenapĺňa stanovený účel, v dôsledku čoho\nby muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia (v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu zaistenia počas celej doby zaistenia). Žaloba je síce v úvode\noznačená ako „Správna žaloba vo veciach zaistenia podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok o prepustenie zo zaistenia predĺženého žalobcovi rozhodnutím č. H./XXXX-XX\nzo dňa 01.07.2025“, ale toto označenie žaloby pôsobí zmätočne, keďže označené rozhodnutie nie je\nrozhodnutím o predĺžení zaistenia, ale ide o rozhodnutie o prvom zaistení žalobcu v súvislosti s konaním\no žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Následne v bode I. žaloby však žalobca uvádza, že podáva správnu\nžalobu s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 2 SSP a v žalobnom návrhu žiada, aby súd nariadil\nbezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Správny súd preto posúdil podanie žalobcu podľa jeho\n\nobsahu (§ 55 ods. 3 SSP) ako správnu žalobu podanú podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca\ndomáha prepustenia zo zaistenia, nie ako správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zaistení podľa\n§ 221 ods. 1 SSP.\n31. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súde SR, sp. zn.\n2Sak/9/2023 zo dňa 04.08.2023, ktorý bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu SR č. 1/2024 pod č. 69/2023 a v ktorom Najvyšší správny súd SR konštatoval,\nže v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa § 221 ods. 2 SSP) správne súdy\nnepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale najmä skúmajú, či\ndôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.\n32. Žalobca sa v žalobe obmedzil na argumentáciu smerujúcu voči zákonnosti rozhodnutia o zaistení\npodľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom námietky uvedené v žalobe spočívajú\nprevažne v citácii zákonných ustanovení a vo všeobecných konštatovaniach o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení a jeho nevyhovujúcom odôvodnení, ktoré bez\nďalšieho poskytnutia konkrétnych skutočností týkajúcich sa žalobcu a stavu konania o jeho žiadosti o\nudelenie azylu nemôžu byť relevantné. Ak teda žalobca mienil podať správnu žalobu podľa § 221 ods.\n2 SSP, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa mali zamerať na tvrdenie nezákonnosti\ntrvania zaistenia, a to z dôvodu, že zaistenie nie je naďalej účelné pre zistenie tých skutočností, na\nktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať resp. že\nnie je dané riziko úteku žalobcu.\n33. Na druhej strane skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti trvania jeho zaistenia\nmajú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť, ani s poukazom na formálnu právoplatnosť\nrozhodnutia o zaistení, dôvodom pre zamietnutie správnej žaloby o prepustenie zo zaistenia bez\nposúdenia v žalobe naznačených dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. Pre rozhodnutie správneho\nsúdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným, či sa toto zaistenie stalo neúčelným po\nuplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od jeho počiatku,\nt. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je\nmožné konštatovať v čase rozhodovania súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n10Sazk/13/2020 z 08.12.2020).\n34. Keďže v správnej žalobe absentujú námietky týkajúce sa nezákonnosti trvania zaistenia na účel\npodľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, správny súd musel vychádzať iba z úvah\nžalovaného vyjadrených v odôvodnení rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov resp. z jeho vyjadrenia ku správnej žalobe a administratívneho spisu, či tieto\npredstavujú dostatočné podklady pre konštatovanie naplnenia účelu zaistenia, resp. či prípadné trvanie\nnezákonnosti ďalšieho zaistenia žalobcu nemôže mať pôvod už v samotnom rozhodnutí o zaistení podľa\n§ 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, správny\nsúd pristúpil k posúdeniu námietok žalobcu uvedených v žalobe z hľadiska, či ku dňu rozhodovania\nsprávneho súdu možno skonštatovať, že účel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov u žalobcu je daný.\n35. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je\nmimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda\no citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok\nprísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom\n(napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 1Szak/6/2019).\n36. Žalobca bol ako žiadateľ o udelenie azylu podľa rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025 zaistený\nna účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez\nzaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Z predmetného ustanovenia, aj s\nohľadom na dôvody uvádzané žalovaným v napadnutom rozhodnutí, vyplývajú základné podmienky,\nktorých splnenie umožňuje žalovanému postupovať podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov. Po prvé musí ísť o osobu žiadateľa o azyl, po druhé zaistenie sa vyžaduje za účelom\nzistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žiadateľa o azyl, a ktoré by bez zaistenia nebolo\nmožné získať, po tretie existuje riziko úteku, po štvrté na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť\niné menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality).\n\n37. Prvá podmienka je v predmetnej veci splnená, keďže nie je sporné, že žalobca požiadal o azyl na\núzemí Slovenskej republiky, a teda na účely zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) sa považuje za\nžiadateľa.\n38. Vzhľadom na predmet žaloby o prepustenie zo zaistenia je potrebné predovšetkým skúmať, či je\nsplnená druhá podmienka, teda či trvá dôvod zaistenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa\n06.06.2025 začalo konanie vo veci udelenia azylu žalobcovi. Podľa ustanovenie § 90 ods. 1 písm. d)\nzákona o pobyte cudzincov je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka\ntretej krajiny, či trvá účel zaistenia. V administratívnom spise sa okrem oznámenia Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. H./XXXX-XX zo dňa 06.06.2025 nenachádzajú žiadne\npodklady, z ktorých by vyplývalo, na akých skutočnostiach je založená žiadosť žalobcu o udelenia\nazylu, v akom štádiu je zisťovanie týchto skutočností v azylovom konaní a v nadväznosti na to, či\nsú v súčasnosti dané dôvody zaistenia žalobcu na účel zistenia týchto skutočností. Ani z vyjadrenia\nžalovaného k správnej žalobe nie je zrejmé, či žalovaný ako príslušný policajný orgán plní povinnosť\npodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a skúma, či trvá účel zaistenia žalobcu, hoci\nv čase predloženia správnej žaloby a administratívneho spisu správnemu súdu trvalo konanie o azyle\nvo veci žalobcu takmer dva mesiace.\n39. Správny súd nemohol prehliadnuť, že žalobca požiadal o azyl dňa 06.06.2025, pričom táto\nskutočnosť bola v ten istý deň oznámená žalovanému, avšak žalovaný rozhodoval o zaistení žalobcu\npodľa §88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov až dňa 01.07.2025. Žalovaný mal dostatok\nčasu (viac ako 3 týždne) na zistenie skutočností od Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, či je\nmateriálne, nielen formálne, daný dôvod zaistenia podľa §88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nSprávny súd tiež uvádza, že ani po vydaní rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.07.2025 do predloženia\nsprávnej žaloby a administratívneho spisu správnemu súdu dňa 31.07.2025 (hoci žalovaný bol povinný\npredložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím\nvyjadrením k nej a s administratívnym spisom) nebola do administratívneho spisu doložená žiadna\ninformácia o azylovom konaní vo veci žalobcu.\n40. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 6Szak/2025 zo dňa 17.03.2025, uviedol: „Pokiaľ\ntotiž žalovaný nevymedzil aspoň v dostatočne primeranom rozsahu penzum skutočností týkajúcich sa\nosoby žalobcu, potom nemožno ani dôkladne preskúmať, či tieto skutočnosti by bolo možné získať\naj z iných (sekundárnych) zdrojov (skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti,\nskutočnosti získané z lustrácií, z iných zdrojov bez nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa a pod.), teda\nzo zdrojov jestvujúcich mimo výslovne osobnú sféru samotného žalobcu, a teda bez toho, aby bol\nžalobca (ako originárny pôvodca - zdroj skutočností) zaistený. Možno uviesť, že špecifikám konania o\nmedzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré je vychýlené\nv prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci\nmedzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej\nžiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých, ktoré\nvyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 13. januára 2015, sp. zn. 1Sža 48/2014). Je síce pravdou, že vo veci\nzaistenia žalobcu koná iný orgán, než orgán priamo rozhodujúci o žiadosti žalobcu o udelenie azylu,\navšak to nič nemení na tom, že dôvody zaistenia sa musia zakladať na jasne vymedzených dôvodoch\na k zaisteniu možno pristúpiť až na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu. Z\nuvedeného je potom zrejmé, že zaistenie žiadateľa o azyl sa musí zakladať na dostatočne konkrétnych\nskutočnostiach.“\n41. Správny podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sža/5/20215 zo\ndňa 06.02.2015, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval: „Vychádzajúc z uvedeného nemala teda v\nzáujme presvedčivosti rozhodnutia odporcu o zaistení v jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých\nskutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne\nodôvodňovali, napr. na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti\n\no azyl, či išlo o súčinnosť s Migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie\nvykonané resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada, najmä ak je zrejmé, že navrhovateľ potom\nčo požiadal o azyl už dňa 22.09.2014 absolvoval v azylovom konaní vstupný pohovor.“\n42. Z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na ktorých je založená\nžalobcova žiadosť o azyl a na účel zistenia ktorých má byť nevyhnutné jeho zaistenie. Dôvody zaistenia\nsú od začiatku zaistenia nešpecifikované, bez jasne vymedzeného vzťahu k žalobcovi.\n43. Pokiaľ ide o vyhodnotenie rizika úteku žalobcu, žalovaný odkazoval najmä na skutočnosť, že v rámci\npodaných vyjadrení v konaniach o zaistení žalobca opakovane uvádzal, že v prípade prepustenia odíde\ndo Talianska. Zákon o pobyte cudzincov definuje v § 88 ods. 2 riziko úteku štátneho príslušníka tretej\nkrajiny tak, že sa ním rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno\npredpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä, ak nemožno jeho\ntotožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona, ak vyjadril úmysel neopustiť územie\nSlovenskej republiky alebo členských štátov alebo je tento úmysel zjavný z jeho konania, v minulosti sa\nvyhol prevozu podľa osobitného predpisu alebo sa pokúsil o útek, alebo ak mu hrozí uloženie zákazu\nvstupu na viac ako tri roky. Vo vzťahu k prejednávanej veci nie je možné len na základe vyjadrenia, že\nžalobca plánuje odísť do Talianska, konštatovať, že je daná dôvodná obava z možného úteku žalobcu,\nalebo z možného skrývania sa žalobcu. Riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa posudzuje\nindividuálne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem skutočnosti, že miera rizika úteku\nodôvodňujúca zaistenie nebola riadne preukázaná a odôvodnená, uvedený dôvod (riziko úteku) nemôže\nbyť sám o sebe jediným dôvodom pre zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\na jeho trvanie.\n44. Zároveň musí byť splnená podmienka, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť\niné menej závažné prostriedky. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané splnenie základného\nzákonného predpokladu pre zákonnosť zaistenie žalobcu – existencia resp. trvanie dôvodov zaistenia\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, správny súd sa nezaoberal námietkou\nnevyužitia iných menej závažných prostriedkov na dosiahnutie účelu zaistenia. Pre úplnosť však správny\nsúd uvádza, že žalobca ako žiadateľ o udelenie azylu má možnosť zabezpečenia ubytovania a ďalších\npotrieb v azylovom zariadení, ktoré môže žiadateľ opustiť len na základe priepustky.\n45. Správny súd poukazuje tiež na skutočnosť, že podľa Smernice Parlamentu a Rady 2008/115/ES zo\n16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov\ntretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (podľa preambuly) by sa štátny príslušník\ntretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať za neoprávnene sa zdržiavajúceho\nna území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo\nrozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl. Obdobne podľa Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní\nmedzinárodnej ochrany (prepracované znenie) zo dňa 26.06.2013 (podľa preambuly) by konanie, v\nrámci ktorého prebieha posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, navyše za bežných okolností malo\nžiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň: právo zostať v členskom štáte do vydania rozhodnutia rozhodujúcim\norgánom. Z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o azyle vyplýva, že žiadateľ o azyl je počas konania o\nudelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n46. Čo sa týka uvedenia žalovaného, že doba zaistenia bola stanovená po vyhodnotení osoby žalobcu\na jednoznačne ju nie je možné dopredu určiť, keďže závisí od viacerých predpokladaných faktorov,\nsprávny súd opätovne poukazuje na to, že akékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba\ndovtedy kým trvajú dôvody zaistenia. Už z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia o zaistení zo\ndňa 01.07.2025 sa javí, že žalovaný neurčoval dobu zaistenia na základe informácií obstaraných od\nMigračného úradu, aké skutočnosti majú byť v konaní o udelenie azylu zisťované a aký je predpokladaný\nčas ich zistenia. V administratívnom spise sa nenachádzajú ani listiny, ktoré by preukazovali, že žalovaný\nskúmal, či trvá účel zaistenia v tom smere, že by priebežne zisťoval stav konania o udelenie azylu a stav\nzisťovania tých skutočností, na ktorých je založená žalobcovia žiadosť o udelenie azylu. Podľa obsahu\nadministratívneho spisu sa skôr javí, že žalovaný nemá o dôvodoch podania žiadosti o azyl žalobcom\nžiadnu vedomosť, a preto ani nemôže byť spôsobilý vyhodnotiť, či dôvody zaistenia trvajú.\n\n47. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd o žalobe rozhodol podľa § 230 ods. 2 písm.\na) SSP a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.\n48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP a\nžalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\npodľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "656e56d1-3444-4e6b-a3ae-fa1853f67289:7adae92b-5e84-43d2-8b9c-23f034d78950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1", "spisova_znacka": "1Szak/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/6/2019 z 18. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1019201061.1"}, {"guid": "eb789ae0-ef0c-406c-94d5-8aa1b74fd0f3:3d20c04c-b66a-4a73-b9f2-a4239db043b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1", "spisova_znacka": "2Sak/9/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2023 z 4. 8. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-08-04", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100191.1"}, {"guid": "37baadc2-cf98-4431-8e1b-67cbcd04a79c:7b0b54c0-5da2-4e6e-831e-65616bc83ec2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1", "spisova_znacka": "15SaZ/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15SaZ/3/2025 z 3. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100745.1"}], "citovane_v": []}