Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sa/8/2025 0725101067 27. 11. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101067.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXX XXXX, bytom C. XXX/ XX, D., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. E. F./XX-XXXX z 25. novembra 2014, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) dňa 11. októbra 2021, v znení jej doplnenia a opravy z 2. januára 2022, 10. marca 2024 a 18. júna 2025, označenou ako správna žaloba v sociálnych veciach, sa žalobca (po vylúčení veci uznesením č. k. TT-47Sa/21/2021-137 z 2. júla 2025 na samostatné konanie) domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. E. F./XX/ XXXX z 25. novembra 2014 vo veci kúpeľnej liečby žalobcu (ďalej len „napadnuté opatrenie“). 2. Správny súd pre úplnosť a odstránenie akýchkoľvek pochybností uvádza, že za predmet prieskumu v podobe napadnutého opatrenia žalobca opakovane označil toto opatrenie tak v správnej žalobe z 5. októbra 2021, v doplnení a oprave žaloby z 2. januára 2022, z 10. marca 2024 a napokon z 18. júna 2025, pričom napadnuté opatrenie bolo prílohou uvedených podaní. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 3. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 4. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou 47Sa/21/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal pod pôvodnou spisovou značkou s predponou TT-47Sa/21/2021. Po vylúčení veci na samostatné konanie v časti preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia vo veci kúpeľnej liečby, jej bola pridelená nová spisová značka 16Sa/8/2025, pod ktorou správny súd vec rozhodol. 5. Prv, než správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého opatrenia, pristúpil k zisťovaniu, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby. 6. Správny súdny poriadok v § 199 ods. 3 v spojení s § 181 ods. 1 SSP zakotvuje subjektívnu lehotu na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach. V uvedenom prípade je pre posúdenie včasnosti podania správnej žaloby ustanovená dvojmesačná lehota, ktorá začína plynúť od okamihu doručenia resp. oznámenia napadnutého rozhodnutia či opatrenia žalobcovi. 7. Z obsahu vyžiadaného administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že dňa 25. novembra 2014 vydal žalovaný napadnuté opatrenie. Keďže sa nejedná o rozhodnutie ktoré muselo byť doručované do vlastných rúk, nie je ku nemu pripojená poštová doručenka, z ktorej by vyplývalo, kedy bolo žalobcovi doručené. Dňa 5. januára 2025 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu datované 2. januára 2015 ku č. j. E. F./XX-XXXX (teda ku číslu označenia napadnutého opatrenia), označené ako „Dovolanie k neprideleniu kúpeľnej liečby“, v ktorom namieta závery napadnutého opatrenia, teda, že jeho žiadosti o kúpeľnú liečbu nebolo vyhovené. Dňa 8. januára 2015 v odpovedi na podanie žalobcu z 2. januára 2015 mu žalovaný ozrejmil, prečo nebolo jeho žiadosti o kúpeľnú liečbu vyhovené a to z dôvodu, že „Komisii bol Váš návrh doručený až 10.11.2014 (RMS č. 18/2013 určuje zaslanie návrhov na kúpeľnú starostlivosť do 31.10. príslušného kalendárneho roka).“. Ku tomuto oznámeniu sa v administratívnom spise nenachádza doručenka, keďže sa nejedná o rozhodnutie ktoré by muselo byť doručované do vlastných rúk. Voči oznámeniu z 8. januára 2015 podal žalobca odvolanie datované 2. februára 2015 adresované Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), namietajúc porušenie § 70 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Dňa 16. februára 2015 vyžiadalo ministerstvo od žalovaného podklady potrebné k vybaveniu podania žalobcu spolu s vyjadrením žalovaného. Dňa 16. februára 2015 poskytol žalovaný ministerstvu potrebné podklady spolu s vyjadrením týkajúcim sa dôvodov neposkytnutia kúpeľnej liečby žalobcovi. Dňa 2. marca 2015 vypracoval žalovaný posudok o skutočnostiach, ktoré neodôvodňujú poskytnutie kúpeľnej starostlivosti, ktorý je vypracovaný pre účely odvolacieho konania podľa § 85 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.. Dňa 20. marca 2015 vydal minister spravodlivosti rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-XX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného z 8. januára 2015 č. E. F./XX-XXXX o neposkytnutí kúpeľnej starostlivosti a toto ako vecne správne potvrdil. V poučení zároveň uviedol, že rozhodnutie je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať, pričom ho môže preskúmať súd. Podľa pripojenej doručenky bolo rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky dourčené žalobcovi do vlastných rúk dňa 27. marca 2015. 8. Správny súd v nadväznosti na zistenia z administratívneho spisu konštatuje, že hoci sa v ňom nenachádza doručenka, ktorá by prislúchala ku napadnutému opatreniu, je možné ustáliť kedy najneskôr sa mohol žalobca dozvedieť o napadnutom opatrení, t. j. kedy mu začala plynúť lehota na podanie správnej žaloby. Výnimočne možno totiž pripísať právne účinky doručenia, ak napriek zisteným vadám doručovania došlo k preukázateľnému oboznámeniu sa účastníka konania s obsahom doručovanej listiny spôsobom umožňujúcim mu uplatniť ďalšie procesné oprávnenia a opravné prostriedky. V takom prípade sa moment materiálneho oboznámenia účastníka konania s obsahom doručovanej listiny stáva momentom jej doručenia. Tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, kedy žalobca reagoval na doručenie napadnutého opatrenia podaním Dovolania k neprideleniu kúpeľnej liečby datovaného 2. januára 2015 (pričom z jeho obsahu je zrejmé, že voči napadnutému opatreniu podal už skôr, a to dňa 5. decembra 2014, odvolanie, ktoré sa však v administratívnom spise nenachádza), v ktorom uplatnil námietky z ktorých vyplýval nesúhlas s napadnutým opatrením. Správny súd preto konštatuje, že už dňa 2. januára 2015, kedy žalobca vyhotovil zmienené podanie a toto aj vlastnoručne podpísal, sa preukázateľne oboznámil s obsahom napadnutého opatrenia, pretože námietkami na jeho obsah prislúchajúco reagoval. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na podanie správnej žaloby je počítaná na mesiace, v zmysle § 69 ods. 4 SSP sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Subjektívna lehota na podanie žaloby teda začala žalobcovi plynúť prevzatím (oboznámením sa) napadnutého opatrenia, dňa 2. januára 2015 a uplynula dňa 2. marca 2015. Žalobca podal žalobu až dňa 11. októbra 2021, teda takmer šesť rokov po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že hoci bolo napadnuté opatrenie vydané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), žaloba bola podaná už za účinnosti SSP a v zmysle jeho prechodných ustanovení nevyplýva, že by sa mala posudzovať v režime OSP. 10. Keďže má správny súd na základe vyššie uvedeného za to, že správna žaloba voči napadnutému opatreniu žalovaného bola podaná zjavne oneskorene, žalobu s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol. 11. Správny súd záverom uvádza, že z administratívnemu spisu je mu známe, že na napadnuté opatrenie nadväzovalo ďalšie konanie o návrhu žalobcu na kúpeľnú liečbu, ktoré bolo zavŕšené dňa 20. marca 2015 vydaním rozhodnutia ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného z 8. januára 2015 č. E. F./XXXXXX o neposkytnutí kúpeľnej starostlivosti a toto ako vecne správne potvrdil. Jedným dychom je však potrebné uviesť, že toto rozhodnutie ministra spravodlivosti bolo žalobcovi doručené 27. marca 2015, pričom lehota na podanie správnej žaloby by v danom prípade uplynula dňa 27. mája 2015 a teda, či už by správny súd pristúpil k dopytovaniu žalobcu, či skutočne napáda opatrenie žalovaného alebo rozhodnutie ministra spravodlivosti, priaznivejší výsledok by to pre neho neprinieslo, resp. žaloba by musela byť rovnako odmietnutá ako oneskorene podaná. 12. Napokon, sám žalobca opakovane označil za predmet prieskumu práve napadnuté opatrenie a nie rozhodnutie ministra spravodlivosti (na tomto mieste správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/5/2022 publikované pod č. 37/2022 ZNSS). Správny súd zároveň uvádza, že z dôvodu, že žaloba bola voči napadnutému opatreniu podaná
zjavne oneskorene, by boli irelevantné akékoľvek ďalšie úvahy a závery o prípadnej neprípustnosti žaloby voči napadnutému opatreniu (kedy by prichádzalo do úvahy odmietnutie žaloby, avšak postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP). 13. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 168 SSP a hoci žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby tým, že ju podal zjavne oneskorene, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy, ktorých náhradu by mohol spravodlivo požadovať v súvislosti s konaním nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak meruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.