Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14SaZ/3/2025 0725100746 05. 06. 2025 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100746.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: E. F. E. G., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Župné námestie 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, so sídlom SNP 3, 940 02 Nové Zámky, o prepustenie zo zaistenia na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-14-015/2025-AV zo dňa 15.05.2025, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-14-015/2025-AV zo dňa 15.05.2025 (ďalej ako „Rozhodnutie o zaistení“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“), podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.08.2025, a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. 2. Rozhodnutie o zaistení žalovaný odôvodnil tým, že u žalobcu sú splnené zákonné podmienky pre zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, na základe čoho mu bolo dňa 15.05.2025 vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení číslo PPZ-HCP-BA12-14-010/2025-AV podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 3. Žalovaný sa v Rozhodnutí o zaistení venuje aj možnosti uloženia alternatívnych povinností namiesto zaistenia podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, pričom túto možnosť vylúčil, nakoľko žalobca nevie preukázať zabezpečené ubytovanie, a zároveň finančné zabezpečenie ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. 4. Pri určení lehoty zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, žalovaný prihliadal na všetky potrebné náležitosti, ktoré je potrebné vykonať za účelom vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, ktoré zároveň žalovaný v Rozhodnutí o zaistení aj vymenúva. I. Správna žaloba
5. Žalobca podal dňa 28.05.2025 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 6. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovaného, a to z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. 7. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci žalobca odôvodňuje tým, že žalovaný nezobral pri svojom rozhodovaní jeho vyjadrenia o tom, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie ubytovania a úhradu nevyhnutných výdavkov. Žalobca pritom z krajiny pôvodu odišiel kvôli svojej nepriaznivej finančnej situácii, chcel si nájsť prácu a legálne sa zamestnať, pričom má záujem zotrvať na území Slovenskej republiky a zvažuje podať žiadosť o azyl. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, nijakým spôsobom vo svojom rozhodnutí nepreukázal, že žalobca predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, alebo by hrozilo riziko jeho úteku. 8. Žalobca ďalej namieta aj určenie dĺžky zaistenia, ktorá bola podľa jeho názoru určená len všeobecne, bez dostatočného odôvodnenia. 9. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia a aby bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo vyčíslenej výške. 10. Žalobca tiež uviedol, že netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.05.2025, ktoré predložil v súlade s § 227 ods. 1 SSP spolu s rozhodnutím o zaistení, uviedol, že dňa 15.05.2025 bolo žalobcovi, na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení číslo PPZ-HCP-BA12-14-010/2025-AV zo dňa 15.05.2025, vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, so stanovenou dobou zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov do 15.08.2025. 12. Z uvedeného má žalovaný za preukázané, že zaistením žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. 13. Dobu zaistenia mal žalovaný stanoviť po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, vychádzajúc zo všeobecne známych skutočností z praxe žalovaného, pričom jednoznačnú dobu zaistenia nie je podľa názoru žalovaného možné jednoznačne určiť, nakoľko táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. 14. Žalovaný na záver uvádza, že žalobca je právne spôsobilý subjekt, ktorý je povinný dodržiavať a rešpektovať právne predpisy platné na území Slovenskej republiky, pričom za ich porušenie musí zniesť zákonom stanovené opatrenia a sankcie. 15. Žalovaný považuje svoje Rozhodnutie o zaistení za zákonné, pričom navrhuje žalobu v tejto veci zamietnuť a žalovaného zo zaistenia neprepustiť. III. Aplikovaná právna úprava 16. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 17. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 18. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“ 20. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.“ 21. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“ IV. Skutkové a právne závery správneho súdu
22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP), preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade Rozhodnutia o zaistení, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní bez prítomnosti účastníkov, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili (§ 228 v spojení s § 114 SSP) s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na pojednávaní dňa 05.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 23. Na úvod považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP domáhal prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného Rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby je posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia, keďže podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu zaistenia počas celej doby zaistenia. 24. Správny súd z podanej správnej žaloby zistil, že žalobca sa síce domáha prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP, zároveň však v žalobe uvádza argumenty, ktoré smerujú k nezákonnosti samotného Rozhodnutia o zaistení. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP), správny súd pristúpil k súdnemu prieskumu tak, že argumenty žalobcu, smerujúce proti Rozhodnutiu o zaistení, aplikoval na aktuálny skutkový stav, a teda, či na základe týchto argumentov nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by zaistenie žalobcu napĺňalo stanovený účel. 25. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že nesúhlasí so zaistením z dôvodu, že ho považuje za momentálneho skutkového stavu za neúčelné, pričom zdôraznil, že nesúhlasí ani s Rozhodnutím o zaistení, nakoľko žalovaný nemal dostatočne zistiť skutkový stav, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a zároveň je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. 26. Žalobca svoj nesúhlas odôvodňuje tým, že žalovaný v Rozhodnutí o zaistení nezobral do úvahy jeho vyjadrenie, že má k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, aby si zabezpečil ubytovanie a dokázal hradiť nevyhnutné výdavky, že z krajiny pôvodu odišiel kvôli svojej nepriaznivej finančnej situácii, pričom má záujem o zotrvanie na území Slovenskej republiky a zvažuje požiadať o azyl. Žalovaný podľa názoru žalobcu nemal v Rozhodnutí o zaistení preukázať, že by žalobca predstavoval riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, alebo že by hrozilo riziko jeho úteku. Žalobca rovnako namieta, že nedostatočne odôvodnené bolo aj určenie samotnej dĺžky doby zaistenia, ktorá mala byť určená iba všeobecne. 27. Žalobca, okrem vyššie uvedených tvrdení, neodkazuje v žalobe na žiadne dôkazy, alebo iné skutočnosti, ktoré by mali tieto tvrdenia preukázať. Žalobca rovnako nevyužil ani svoje právo objasniť ním uvádzané skutočnosti počas nariadeného pojednávania v tejto veci, na ktoré bol riadne predvolaný. 28. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správnemu súdu nie je zrejmé, aké vyjadrenie žalobcu, ohľadom dostatočného finančného zabezpečenia, na ktoré poukazuje žalobca v podanej žalobe, mal žalovaný v Rozhodnutí o zaistení zobrať do úvahy. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2025 vyslovene uviedol, že si nevie, a ani si nechce nijakým spôsobom zabezpečiť ubytovanie na Slovensku, ani sa neplánuje na Slovensku zdržiavať, nakoľko chce pokračovať v ceste do Talianska. Z Rozhodnutia o zaistení je zrejmé, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal práve z tohto vyjadrenia žalobcu, na základe čoho odôvodnil nemožnosť uloženia alternatívnych povinností k zaisteniu podľa ustanovenia § § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, spočívajúcich v povinnosti hlásenia pobytu, alebo zloženia peňažnej záruky. Žalovaný podľa názoru správneho súdu nepochybil, keď na základe vyššie uvedeného vyjadrenia žalobcu, možnosť uloženia alternatívnych povinností k zaisteniu vylúčil, nakoľko žalobca nevie preukázať zabezpečené ubytovanie, a zároveň finančné zabezpečenie ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. 29. Žalobca v podanej žalobe rovnako uvádza, že žalobca má záujem o zotrvanie na území Slovenskej republiky a zvažuje požiadať o azyl. Správny súd považuje uvedené vyjadrenie žalobcu za účelové, s cieľom vyhnúť sa zaisteniu a následnému vyhosteniu, nakoľko je toto vyjadrenie v úplnom rozpore s vyššie citovaným vyjadrením žalobcu zo dňa 15.05.2025, v ktorom opakovane uviedol, že sa na Slovensku nehodlá zdržiavať a má záujem pokračovať v ceste do Talianska. Nedôveryhodne pôsobí aj vyjadrenie o zvažovaní žiadosti o azyl, nakoľko žalobca nespresnil, čo konkrétne v súvislosti so
žiadosťou o azyl zvažuje, pričom o azyl doposiaľ nepožiadal, hoci tak urobiť mohol kedykoľvek po svojom zaistení. 30. Žalobca vytýka žalovanému, že vo svojom Rozhodnutí o zaistení nepreukázal, že by žalobca predstavoval riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, alebo že by hrozilo riziko jeho úteku. Správny súd sa s týmto argumentom žalobcu nestotožnil, keďže z Rozhodnutia o zaistení, ako aj zo samotných vyjadrení žalobcu uvedených v administratívnom spise jednoznačne vyplýva, že žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, cestoval bez náležitého cestovného dokladu, nedisponoval žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, alebo inej krajiny v rámci schengenského priestoru a otvorene hovoril o snahe opustiť Slovenskú republiku a pokračovať ďalej do Talianska alebo Nemecka. Na základe uvedeného, podľa názoru správneho súdu, žalovaný hodnoverným spôsobom preukázal, že žalobca nerešpektuje právny poriadok Slovenskej republiky a krajín schengenského priestoru, keďže cestoval bez cestovného dokladu a náležitých povolení, pričom u neho existuje reálne riziko úteku a zmarenia procesu administratívneho vyhostenia, ako účelu jeho zaistenia, nakoľko žalobca nemal záujem o zabezpečenie ubytovania v Slovenskej republike, neviažu ho tu žiadne rodinné alebo iné väzby a otvorene sa priznal k záujmu pokračovať vo svojej ceste ďalej do Talianska. 31. Čo sa týka námietky žalobcu o nedostatočnom odôvodnení dĺžky zaistenia, resp. o neúčelnosti zaistenia, správny súd sa ani s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil. Žalovaný v Rozhodnutí o zaistení pomerne do detailu rozpísal jednotlivé úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom realizácie administratívneho vyhostenia, aj s odhadovanou dĺžkou ich trvania, pričom žalobca nijakým spôsobom v podanej žalobe nespochybňuje účelnosť týchto krokov, resp. odhadovanú dĺžku ich trvania. Na základe uvedeného a vzhľadom na krátky časový odstup od realizácie samotného zaistenia na základe Rozhodnutia o zaistení, správny súd nemal prečo pochybovať o pretrvávajúcej účelnosti zaistenia a efektívnom vykonávaní jednotlivých úkonov potrebných pre realizáciu administratívneho vyhostenia zo strany žalovaného. 32. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd na záver konštatuje, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali účelnosť jeho zaistenia, resp. nepreukázal akúkoľvek zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré by mohli mať za následok odpadnutie dôvodu pre jeho zaistenie podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na uvedené správny súd postupoval podľa § 229 SSP a správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. 33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.