Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19SaZ/3/2025 0725100714 15. 08. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100714.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. A., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Čínska ľudová republika, posledné miesto trvalého pobytu v krajine pôvodu: B. C., D., E., miesto pobytu v čase podania žaloby: Pobytový tábor Rohovce 324, Slovenská republika, bez platného dokladu totožnosti, zastúpeného: Slovenská humanitárna rada, občianske združenie, so sídlom Budyšínska 75/1, Bratislava, IČO: 173 160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo ČAS: MU-PO-178-23/2024-Ž zo dňa 04.04.2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, číslo ČAS: MU-PO-178-23/2024-Ž zo dňa 04.04.2025 vo výroku 1), ktorým žalovaný neudelil azyl a vo výroku 2), ktorým žalovaný neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. A., bez platného dokladu totožnosti, a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . III. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 50%. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-178-23/2024-Ž zo dňa 04.04.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o azyle“), neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal o udelenie azylu, je obava žalobcu z jeho možného uväznenia a mučenia kvôli sledovaniu videa s dalajlámom a s tým súvisiaca obava o vlastný život. Video si pozrel iba raz u suseda na jeho mobilnom telefóne a keďže tento sused bol krátko po sledovaní videa zadržaný políciou, žalobca v obave zo zadržania opustil krajinu pôvodu. Žalovaný si v konaní zabezpečil informácie o hrozbách súvisiacich so sledovaním videí s dalajlámom, z ktorých vyplynulo, že Čína dlhodobo cenzuruje akýkoľvek obsah týkajúci sa dalajlámu a osoby zdieľajúce alebo uchovávajúce obrázky či videá dalajlámu sú perzekvované. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaný dospel k záveru, že žalobca sám nikdy aktívne nevyhľadával videá s dalajlámom a jediné video, ktoré si pozrel, bolo u suseda na jeho pozvanie. Samotné pozretie videa na internetovom kanáli sa žalovanému javilo ako nepravdepodobné z dôvodu prísnej cenzúry. Aj keby došlo k pozeraniu videa žalobcom, žalovaný na základe dostupných informácií nepokladal za pravdepodobné, že by žalobca mohol byť len z tohto dôvodu väznený alebo
mučený. Sám žalobca uviedol, že nevlastnil žiadne fotografie dalajlámu ani mobilný telefón. Za azylovo relevantné nepovažoval žalovaný ani tvrdenie žalobcu, že čínska polícia a vláda sa k Tibeťanom správa tak, že neuznáva ich práva, že nemôžu uznávať, uctievať a oslavovať vlastnú kultúru a že v krajine pôvodu sú politické problémy. Žalobca neuviedol konkrétne problémy, pre ktoré by z dôvodu svojich osobných charakteristík čelil prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov alebo neštátnych aktérov. Okrem pozretia videa u suseda v súkromí nikdy žiadne názory na politickú situáciu žalobca verejne nezdieľal. Pokiaľ žalobca uviedol, že sa ako 10-ročný zúčastnil so svojim otcom na proteste proti čínskej okupácii, na základe čoho bol uväznený na niekoľko dní, žalovaný nepokladal za možné, aby vo veku 10 rokov žalobca touto účasťou chcel vyjadriť svoj politický názor. Od protestu nemal so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu žiadne problémy. Žalovaný žalobcovi azyl neudelil, keďže v priebehu konania nebolo preukázané azylovo relevantné prenasledovanie žalobcu. 2. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dospel k záveru, že žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto nie je daný dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi. Hoci v Číne sa ukladá aj vykonáva trest smrti, podľa zistení žalovaného za pozeranie videa s dalajlámom a nelegálne opustenie krajiny žalobcovi nehrozí trest smrti. Žalobca nikdy nevykonával ani takú činnosť, za ktorú by mu hrozilo mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Z informácií zistených žalovaným nevyplýva, že by žalobca mohol byť v súvislosti s pozeraním videa s dalajlámom väznený alebo mučený. Z dôvodu nelegálneho opustenia krajiny pôvodu môže byť obvinený z porušenia čínskych imigračných zákonov, čo môže viesť k právnym a administratívnym následkom, ako sú pokuty alebo obmedzenia, nehrozilo by mu však vážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Žalobcovi nehrozí ani tretia forma vážneho bezprávia, keďže v Číne aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. 3. V prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp. podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, pretože žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 12.05.2025, podanou na poštovú prepravu dňa 19.05.2025 a doručenou správnemu súdu dňa 21.05.2025, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP). 5. Žalobca poukázal na to, že v Číne je platná a účinná právna úprava zabezpečujúca silnú kontrolu nad online priestorom a občania sú odmeňovaní za oznamovanie tzv. činov „ohrozujúcich národnú bezpečnosť“. Verejnosť a internetové spoločnosti sú mobilizované za účelom zavádzania online dohľadu a cenzúry. Samotný žalovaný uviedol, že zdieľanie, pozeranie, držba či distribúcia videí s dalajlámom je zakázaná v zmysle zákona o boji proti špionáži a smernice ústrednej vlády vydanej v roku 2022 s názvom „Opatrenia na odmeňovanie občanov oznamujúcich konanie ohrozujúce národnú bezpečnosť“. Čínske orgány vnímajú ako porušenie zákona resp. trestný čin ohrozenia národnej bezpečnosti pozeranie videí s dalajlámom či držbu jeho fotografie. Podľa zákona nie je sankcionovaný len vlastník mobilného telefónu, na ktorom bolo prezerané video s dalajlámom, ale aj osoby, ktoré video pozerali. Žalobca v rámci pohovoru v azylovom konaní vyjadril nesúhlas so súčasnou politicko-náboženskou situáciou v krajine pôvodu, s utláčaním tibetského národa po všetkých stránkach politického, náboženského a kultúrneho života, a teda aj s potláčaním základných ľudských práv a slobôd Tibeťanov. Tieto názory vyjadril aj u suseda, u ktorého pozeral video s dalajlámom a ktorý bol za pozeranie videa na nasledujúci deň zadržaný políciou. Následne bol prehľadávaný aj dom žalobcu, pričom polícia hľadala dôkazy o uctievaní dalajlámu. Do tohto dňa polícia žalobcov dom ani raz nenavštívila. Žalobca na základe osobných skúseností a rovnako aj osobných skúseností svojho otca tvrdí, že sused bol podrobený mučenia, pod tlakom ktorého polícii priznal nielen pozeranie videa, ale aj názory žalobcu na útlak tibetského ľudu, pričom čínske orgány práve po takýchto ľuďoch pátrajú a následne ich za ich názory prenasledujú. Na základe uvedeného sa žalobca nestotožňuje s tvrdením žalovaného a považuje ho za nesprávne právne posúdenie veci, že sa čínske orgány nemali ako dozvedieť o žalobcových protivládnych názoroch. Žalobca uviedol, že jeho osoba a osoba jeho otca sú v čínskom registri akýchsi „nežiadúcich“ osôb už registrovaní, resp. sú evidovaní ako osoby, ktoré boli účastné na protivládnych demonštráciách, nesúhlasiace s vládnym režimom, resp. odporujú čínskej nadvláde. Aj s prihliadnutím na žalobcovu minulosť a minulosť jeho otca, hrozí žalobcovi v prípade jeho núteného návratu do krajiny pôvodu prenasledovanie z politických, národnostných a náboženských dôvodov.
6. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že dieťa vo veku 10 rokov nemá svoje názory na politickú a náboženskú situáciu, najmä ak od narodenia žije v prostredí útlaku, o ktorom rozpráva jeho rodina, či najbližšia komunita, čo dieťa jednoznačne ovplyvňuje, formuje ho a vytvára v ňom istú formu národného a náboženského cítenia, čo je spojené aj s politickými názormi a politickou realitou. Žalobca tvrdí, že ak boli čínske orgány schopné dopustiť sa mučenia v tak veľkom rozsahu voči 10desaťročnému dieťaťu a jeho otcovi len pre ich účasť na protivládnych protestoch, v prípade trestného činu ohrozenia národnej bezpečnosti, ktorého sa žalobca dopustil, mu hrozí vážna forma mučenia a dlhoročné väzenie, prípadne až smrť. Žalobca uviedol, že táto udalosť z minulosti v spojení s pozeraním videa dalajlámu a prezentovaním jeho názorov na politickú, náboženskú a národnostnú situáciu pred susedom žalobcu, predstavujú vysoké riziko prenasledovania žalobcu pri jeho návrate do krajiny pôvodu. Žalobca tiež uviedol, že informácie v medzinárodných zdrojoch o zadržaní osôb, ktorí sa dopustili rovnakého konania ako žalobca sú obmedzené z dôvodu, že čínska vláda prísne cenzuruje aj informácie o prenasledovaní týchto osôb a ich následnom osude. V prípade žalobcu nejde len o všeobecné konštatovanie o prebiehajúcom útlaku a náboženskom, politickom a národnostnom prenasledovaní tibetského národa na pohovore so žalovaným, práve naopak, žalobcovi, ako už bolo vyššie uvedené, hrozí za pozeranie videa s dalajlámom a za jeho vyjadrenia pred susedom prenasledovanie zo strany čínskych orgánov. Podmienka poznania politických názorov žalobcu zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu bola splnená, a to jednak za účasť na protivládnych demonštráciách a taktiež na základe výpovede žalobcovho suseda čínskym orgánom. 7. Žalovaný nesprávne posúdil aj podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany, keďže skutkový stav, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pretože je nesprávny aj záver žalovaného, že žalobcovi by v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozila druhá forma vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Žalovaný nevzal na zreteľ § 19a ods. 2 zákona o azyle, ale navyše bagatelizoval aj mučenie, ktorému bol žalobca a jeho otec vystavený. V rozpore s informáciami, ktoré sú obsahom azylového spisu vyhodnotil, že žalobcovi mučenie v krajine pôvodu nehrozí. Žalobca tvrdí, že na základe svojho konania v krajine pôvodu, z dôvodu podania žiadosti o azyl v dvoch európskych krajinách, ako aj na základe jeho výpovede pred žalovaným, bude čínskymi orgánmi považovaný za politického oponenta, za osobu, ktorá ohrozila štátnu bezpečnosť a vyzradila štátne tajomstvo, a preto mu v Tibete hrozí zo strany čínskych orgánov perzekúcia. Poukázal na informácie, ktoré do konania v tomto smere zabezpečil žalovaný. Jeho výpoveď pred žalovaným bude v zmysle týchto informácií považovaná za vyzradenie štátneho tajomstva a zároveň jeho konanie na Slovensku môže čínska vláda vnímať ako separatizmus na podporu práv príslušníkov náboženských menšín, čo je štátnym zločinom. Žalobca poukázal na nepriaznivé podmienky vo väzeniach a zariadeniach administratívneho zadržania v krajine pôvodu. Podanie samotnej žiadosti o azyl môže byť vnímané ako spáchanie trestného činu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/5/2020 zo dňa 30.06.2020 a uplatnenie pravidla „v pochybnostiach v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“. Do pozornosti súdu dal aj Príručku UNHCR č. 6, čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany a § 19 ods. 2 zákona o azyle. 8. Na základe uvedených skutočností žalobca vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z politických, náboženských a národnostných dôvodov v zmysle § 8 zákona o azyle, a preto sa vzhľadom na tieto obavy nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Vo vyjadrení zo dňa 11.06.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 10. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zdieľanie, pozeranie, držba či distribúcia videí a fotografií s dalajlámom je zakázaná podľa zákona o boji proti špionáži a smernice ústrednej vlády vydanej v roku 2022. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí iba odvolával na informácie o krajine pôvodu súvisiace so sledovaním videí s dalajlámom a s tým spojenými následkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí špecifikoval prípady osôb zadržaných za držbu fotografií duchovného vodcu dalajlámu, prípadne za zdieľanie a komentovanie fotografií dalajlámu, najmä v online priestore. Žalovaný podotkol, že žalobca podľa jeho vyjadrenia žiadne fotografie nevlastnil ani nezdieľal, a to ani v online priestore, keďže mobilný telefón nevlastnil. Tvrdenie žalobcu, že si video s dalajlámom pozrel u suseda, žalovaný spochybnil, vychádzajúc z doložených informácií o krajine pôvodu, ktoré opisujú cenzúru internetového obsahu s dalajlámom zo strany čínskych orgánov. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa zákona nie je sankcionovaný len vlastník mobilného telefónu, ale aj osoby, ktoré si video pozerali. 11. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku, že žalobcovi hrozí v prípade jeho núteného návratu do krajiny pôvodu prenasledovanie z politických, národnostných a náboženských dôvodov, aj s prihliadnutím na žalobcovu minulosť, minulosť jeho otca a skutočnosť, že žalobca vyjadril nesúhlas so súčasnou politicko-náboženskou situáciou v Tibete, s utláčaním tibetského národa a s potláčaním základných ľudských práv a slobôd Tibeťanov. Žalobca podľa vlastných vyjadrení nebol politicky aktívny, nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo proti nemu vedené trestné konanie. So štátnymi zložkami nemal žalobca počas pobytu v krajine pôvodu problémy s výnimkou zadržania políciou vo veku 10 rokov, keď sa s otcom zúčastnil na protestnej demonštrácii. Od tohto incidentu nemal žalobca žiadne problémy so štátnymi zložkami a z administratívneho spisu nevyplýva, že by jeho otec čelil nejakým problémom. Za nedôvodné považoval žalovaný tvrdenie, že žalobca a jeho otec sú vedení v registri nežiadúcich osôb resp. ako osoby účastné na protivládnych demonštráciách. Vzhľadom na informácie z verejných zdrojov dospel žalovaný k záveru, že čínske orgány potláčajú prejavy nesúhlasu prezentované určitým spôsobom vo verejnej sfére, nie kritické názory vyslovené v súkromí. Žalovaný odmietol námietku, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. 12. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobcu nemožno považovať za politického oponenta len na základe jedného pozretia videa s dalajlámom, ktoré ani neboli ním iniciované, ale bol naň len prizvaný. Žalovaný riadne vyhodnotil reálne riziko vážneho bezprávia po návrate do krajiny pôvodu, prihliadajúc na profil žiadateľa, jeho azylový príbeh a informácie o krajine pôvodu. Žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia. Rovnako nespĺňa ani podmienky pre udelenie azylu, pretože nebolo objektívne preukázané, že by žalobca bol alebo v prípade návratu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania určitých politických názorov a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.7.2025 uviedol, že vzhľadom na širokú škálu prostriedkov v podobe zákona o boji proti špionáži, realizáciou celonárodných kampaní, zameraných na údajnú „dezinfekciu“ online priestoru, akciami, ktoré poskytli diskrečnú právomoc orgánom verejnej bezpečnosti, najmä internetovej polícii, na všetkých úrovniach, aby mobilizovali širokú verejnosť a internetové spoločnosti pri zavádzaní online dohľadu a cenzúry, ktoré čínska vláda zaviedla a presadzuje proti tibetskej menšine, žalobca tvrdí, že problémy so štátnymi orgánmi majú nielen osoby, ktoré vlastnia inkriminovaný materiál, ale aj osoby, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na pozeraní a zdieľaní tohto materiálu alebo oň prejavili záujem. Uvedené potvrdzuje aj konanie polície, ktoré nasledovalo po pozretí videa s dalajlámom u suseda žalobcu, spočívajúce v zničení žalobcovho domu pri hľadaní dôkazov preukazujúcich záujem žalobcu o dalajlámu. Žalobca tvrdil, že ak by sa polícii podarilo zadržať ho, hrozilo by mu väzenie a mučenie zo strany štátnych orgánov aj len za pozeranie videa s dalajlámom so susedom bez ohľadu na to, že žalobca nebol vlastníkom mobilného telefónu, na ktorom bolo video pozerané. Už samotné pozeranie videa napĺňa skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia národnej bezpečnosti. Neprávny je aj názor žalovaného, že čínske orgány potláčajú iba prejavy nesúhlasu prezentované verejne, nie v súkromí. Keďže žalobca už je z dôvodu účasti na proteste čínskymi úradmi už evidovaný ako „triedny nepriateľ“, je tu vyššie miera rizika jeho prenasledovania len za prejavy nesúhlasu so súčasnou politicko-náboženskou situáciou v Tibete a potláčaním práv Tibeťanov. Otec žalobcu bol za účasť na protivládnom proteste niekoľko mesiacov väznený a mučený a po prepustení mal dlhodobé zdravotné následky a doživotnú psychickú traumu, a preto sa účasti na ďalších protestoch vzdal. Napriek tomu záznamy o otcovi žalobcu a žalobcovi v Číne existujú a žalobca považuje za nepochopiteľné, že žalovaný ich existenciu spochybňuje. Na uvedené nemá vplyv, že následne sa už žalobca ďalších protestov nezúčastňoval a nemal so štátnymi orgánmi problémy. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že mu v krajine pôvodu nehrozí vážne bezprávie vo firme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Vzhľadom na cenzúru na všetok materiál týkajúci sa dalajlámu a situácie v Tibete je náročné zabezpečiť informácie o prenasledovaní Tibeťanov za akékoľvek prejavy náboženského alebo národného cítenia či politických názorov. 14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.7.2025 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že problémy so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu majú aj osoby, ktoré si len pozreli video s dalajlámom, bez toho, aby ho mali k dispozícii na vlastnom mobilnom zariadení, zdieľali ho či aktívne vyhľadávali prístup k nemu, s poukázaním na informácie o krajine pôvodu, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.
Za nedôvodnú považoval aj námietku, že otec žalobcu a žalobca sú evidovaní v registri čínskych úradov za účasť na proteste. Opätovne poukázal na to, že žalobca nebol politicky aktívny a od účasti na proteste nemal problémy s čínskymi štátnymi orgánmi. V. Konanie na správnom súde 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“ 16. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“ 17. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“ 18. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 19. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 20. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 21. Podľa § 220 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.“ 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ 23. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.“ 24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je v časti dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalobca výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 25. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany.“ 26. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve [Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky) c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. f) vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“ 27. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.“ 28. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 13a.“ 29. Podľa § 13a zákona o azyle „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, §13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je v časti dôvodná. 32. Na úvod správny súd poukazuje na skutočnosť, že „Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.2.2008, č . j . 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27. 3. 2008, č . j . 4 AZS 103/2007 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.7.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015) 33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Nesprávnym právnym posúdením je podľa názoru žalobcu záver žalovaného o tom, že účasť žalobcu na proteste vo veku 10 rokov v spojení s pozeraním videa o dalajlámovi a prezentovaním názorov na politickú, náboženskú a národnostnú situáciu pred susedom žalobcu nepredstavujú vysoké riziko prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu. Za nesprávny považoval aj záver žalovaného o tom, že žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu v prípade návratu vážne bezprávie, keďže žalobca a jeho otec už boli obeťami mučenia v súvislosti s účasťou na proteste a žalobca bude aj na základe podania žiadosti o azyl považovaný za osobu, ktorá ohrozila národnú bezpečnosť v krajine pôvodu, za čo mu hrozí v krajine pôvodu perzekvovanie. 34. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný vykonal v administratívnom konaní dokazovanie (i) výsluchom žalobcu a (ii) obsahom správy o krajine jeho pôvodu, na základe ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v Číne so zameraním na dôvody, pre ktoré žalobca žiadal o udelenie azylu. Žalovaný získal informácie o krajine pôvodu žalobcu od Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý v Polytematickej správe o krajine: Čína zo dňa 17.12.2024 (ďalej ako „Správa“) čerpal najmä zo zdrojov: Správa o dodržiavaní ľudských práv za rok 2023 v krajine - Čína (vrátane Hongkongu, Macaa a Tibetu), vydaná dňa 23.04.2024 MZV USA; Freedom House, Sloboda do svete 2024 – Tibet; Projekt údajov o miestach a udalostiach ozbrojených konfliktov (ACLED); Správa vlády Kanady: cestovné odporúčania pre Čínu, aktualizované ku 09.12.2024; Správa Úradu Spojeného kráľovstva pre zahraničné veci a rozvoj (FCDO), odporúčania pre zahraničné cesty – Čína, aktualizované k 29.11.2024; Rakúsky Federálny úrad pre prisťahovalectvo a azyl, Informácie o krajine Čína z COI-CMS z 28.11.2024; Výročná správa 2023 Kongresovo-výkonnej komisie pre Čínu (CECC) z 10.05,2024; Správa o krajine
Čína Nadácie Bertelsmann Stiftung, BTI 2024 zo dňa 19.03.2024; Svetová správa - Čína od Human rights Watch zo dňa 11.01.2024; Výročná správa 2023 – Situácia v oblasti ľudských práv v Tibete 2024, Tibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu (TCHRD); správa Stav ľudských práv vo svete – Čína 2023, Amnesty international zo dňa 24.04.2024 a databáza Cornellovho centra pre trest smrti vo svete, Čínska ľudová republiky (Čína), aktualizovaná k 22.04.2020. 35. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, žalobca bol na základe dublinského nariadenia odovzdaný Rakúskou republikou Slovenskej republike na rozhodnutie o jeho žiadosti o azyl. Do zápisnice o podaní vysvetlenia žalobca uviedol, že krajinu pôvodu opustil dňa 11.12.2023 z dôvodu, že dňa 10.12.2023 so susedom pozeral video dalajlámu. Neskôr mu matka povedala, že suseda zatkla polícia. Sused polícii uviedol, že video pozerali spolu so žalobcom. Následne polícia žalobcu hľadala v jeho dome, kde býval spolu s rodičmi a s manželkou. Žalobca sa ukryl u svojho priateľa a odtiaľ videl, ako polícia prehľadáva dom, v ktorom žil a hľadá obrázky alebo videá dalajlámu. Dňa 11.12.2023 preto odišiel nelegálne do Nepálu, kde sa zdržiaval v kláštore približne 4 mesiace. Následne sa presunul do Dillí, kde sa stretol s prevádzačmi, ktorí mu vybavili cestovný doklad a žalobca odletel s jedným z nich do Rakúska. Približne mesiac strávil zavretý v bližšie nešpecifikovanom dome v Rakúsku a následne ho muž, s ktorým do Rakúska priletel, odviezol na letisko a povedal mu aby požiadal o azyl. Vyjadril obavu, že ho zabijú, ak sa vráti späť do Tibetu. V rámci vstupného pohovoru dňa 25.10.2025 žalobca uviedol, že o azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život. V prípade jeho návratu by bola ohrozená aj jeho rodina. Zopakoval vyššie uvedený príbeh, ktorý uviedol v rámci podania vysvetlenia dňa 09.10.2025. Uviedol, že Tibeťania nemajú v Číne vlastné práva, nemôžu uznávať, uctievať a oslavovať svoju kultúru. Keď mal 10 rokov, zúčastnil sa s otcom na proteste proti čínskej vláde a jej praktikám. Po zásahu čínskej polície boli spolu s otcom uväznení (žalobca niekoľko dní, otec niekoľko mesiacov), boli mučení, pričom žalobcovi zlomili prst. Uviedol tiež, že v krajine pôvodu nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie či skupiny a nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie. 36. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu tým, že neboli preukázané opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Za azylovo relevantné nemožno podľa žalovaného považovať všeobecné konštatovanie o tom, že čínska polícia a vláda neuznáva práva Tibeťanov a v krajine sú politické problémy. Vzhliadnutie jedného videa s dalajlámom v súkromí, ktoré ani nebolo iniciované žalobcom a účasť na proteste v čase, keď mal žalobca 10 rokov, žalovaný nepokladal za dôvod problémov takého charakteru, ktoré by bolo možné označiť ako prenasledovanie, či už zo strany štátnych orgánov alebo neštátnych aktérov. 37. Napriek chýbajúcemu dokladu totožnosti žalovaný nemal pochybnosti, že žalobca má tibetskú národnosť resp. tibetský etnický pôvod. O tejto skutočnosti svedčí aj potvrdenie Tibetskej spoločnosti Rakúska zo dňa 01.08.2024, v ktorom uvedená spoločnosť potvrdzuje, že žalobca má tibetskú národnosť, hovorí tibetským jazykom a patrí k budhistickému náboženskému spoločenstvu. Hoci správ o dianí v Tibete je pomerne málo, najmä z dôvodu, že Čína zamedzuje poskytovaniu týchto informácií, o prenasledovaní Tibeťanov z náboženských dôvodov či pre politické názory svedčia viaceré verejne dostupné informácie. Napríklad Európsky parlament prijal dňa 08.05.2025 uznesenie č. 2025/2692 (RSP) o porušovaní náboženskej slobody v Tibete, v ktorom okrem iného konštatoval, že tibetskí budhisti, ktorých čínske úrady systematicky prenasledujú a čelia núteným zmiznutiam a fyzickému zneužívaniu, predstavujú najväčšiu náboženskú skupinu medzi politickými väzňami v Číne. Podľa informácii publikovaných organizáciou Human rights watch čínska vláda od roku 2021 zatkla v tibetských oblastiach desiatky ľudí za politicky motivované trestné činy súvisiace s telefónmi a internetom. Zatýkanie sa zameriava na Tibeťanov obvinených z uchovávania „zakázaného obsahu“ v telefóne, pričom úplný rozsah zatýkaní a trestných stíhaní nie je známy, pretože čínske úrady nezverejňujú údaje o politických trestných činoch (https://www.hrw.org/news/2025/04/13/china-police-arrest-tibetansfor-internet-phone-use). 38. Na základe dôkazných prostriedkov, z ktorých pri svojom rozhodovaní žalovaný vychádzal, sa správny súd nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobca ako žiadateľ o azyl neuvádzal skutočnosti svedčiace o tom, že by mohol byť vystavený prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, resp. že neexistujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. Správny súd považuje uvedený záver žalovaného za nedostatočne podložený a nepresvedčivý. Žalovaný nespochybňoval dôveryhodnosť žalobcu (s výnimkou skutočnosti, či žalobca mohol pozerať video s dalajlámom prostredníctvom internetového kanála pre cenzúru internetu v Číne), dôvody neudelenia azylu boli postavené na nesplnení podmienky prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca od začiatku uvádzal, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu je strach o vlastnú bezpečnosť pre vykonanie aktivity spočívajúcej v pozeraní videa s dalajlámom a prezentovanie názorov na politickú situáciu v Tibete. V kontexte situácie v Tibete, vyplývajúcej z dôveryhodných verejných zdrojov, je možné konštatovať,
že konania súvisiace s telefónmi, internetom a uchovávaním „politicky zakázaného“ obsahu v nich (pričom medzi politicky zakázaný obsah patria aj obrázky a videá dalajlámu), sa v Číne považujú za politicky motivované protiprávne činy. Samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v priebehu roka 2023 pokračovali čínske úrady v udržiavaní silnej kontroly nad online priestorom zavedením revidovaného zákona o boji proti špionáži, ktorý zaviedol ďalšie obmedzenia práva na súkromie a slobodu prejavu. V nadväznosti na uvedené však konštatoval, že kvôli cenzúre je nepravdepodobné, že si žalobca mohol pozrieť video s dalajlámom na internetovom kanáli a ak by si ho aj pozrel, z dostupných informácií o krajine pôvodu nevyplýva, že by mohol byť len z tohto dôvodu väznený alebo mučený. Uvedený záver nezodpovedá podkladom pre rozhodnutie nachádzajúcim sa v administratívnom spise. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal dostatočne otázkou, či pocit strachu žalobcu zodpovedá objektívnej situácii v Tibete, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine pôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov v prípadoch podozrenia z prejavov nesúhlasu s oficiálnou politikou Číny v Tibete alebo podozrenia z držby a/alebo prezerania obrázkov či videí dalajlámu. V konaní nebolo nijakým spôsobom vyvrátené tvrdenie žalobcu, že prezentoval svoje politické názory, hoci len v súkromí, tým že pozeral video s dalajlámom a komunikoval so susedom o svojich názoroch na politickú situáciu v Tibete. Rovnako nebolo vyvrátené ani tvrdenie, že žalobcov priateľ, s ktorým pozeral video a komunikoval o situácii v Tibeťanov v Číne, bol za túto činnosť zadržaný, a že by žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla tiež reálne hroziť perzekúcia, a to najmä s ohľadom na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ o krajine pôvodu vyplýva napríklad, že „Nespočetné množstvo Tibeťanov bolo zadržaných a držaných v izolácii zo všeobecných a nejasných dôvodov, ako napríklad pokojné protesty, držbu portrétu jeho svätosti dalajlámu, propagáciu tibetského jazyka...Zadržaní sú vystavení vážnemu fyzickému a psychickému týraniu, vrátane brutálneho mučenia, nútenej práce a zbavenia základných potrieb, čo viedlo k smrti jednotlivcov.“ (https://tchrd.org/2024-annual-report-on-the-humanrights-situation-in-tibet/) a že „Tibeťania podozriví z podpory tibetskej nezávislosti alebo z držby obrázkov dalajlámu čelia častým zatknutiam, násilným zmiznutiam a dlhodobému väzneniu.“ (chrome-extension:// efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/https://tchrd.org/wp-content/uploads/2025/04/ Annual-Report-English-1.pdf ). Aj zo správy o krajine pôvodu, zabezpečenej v konaní žalovaným, vyplýva, že „v Tibete úrady naďalej obmedzujú slobodu náboženského vyznania, prejavu, pohybu a zhromažďovania. V roku 2021 došlo k prudkému nárastu nahlasovania Tibeťanov za údajné priestupky na internete, ktoré podľa oznámenia z roku 2020 podkopávali národnú jednotu...akýkoľvek obsah týkajúci sa jeho svätosti dalajlámu je na internete bežne a dôsledne cenzurovaný...čínske úrady už desaťročia prísne cenzurujú akýkoľvek obsah týkajúci sa dalajlámu, a to až do takej miery, že v domácnostiach a mobilných telefónoch sa často kontrolujú skryté obrázky a portréty tibetského duchovného vodcu.“ Z dostupných informácií sa javí, že akékoľvek formy vyjadrovania, ktoré sú v rozpore s oficiálnou politikou Číny, sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom svojvoľný charakter týchto zatknutí sa odráža tak v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní procedurálnych záruk. Z informácií zabezpečených žalovaným v konaní nevyplýva záver, ku ktorému dospel žalovaný, že čínske orgány potláčajú prejavy nesúhlasu prezentované určitým spôsobom vo verejnej sfére a nie kritické názory vyslovené v súkromí. Z verejne dostupných informácií práve naopak vyplýva, že čínske orgány využívajú „rozsiahlu sieť bezpečnostných opatrení na monitorovanie a kontrolu obyvateľov, vrátane videokamier s funkciou rozpoznávania tváre, povinné „inteligentné“ preukazy totožnosti, ktoré sledujú pohyb osôb, a systémy umelej inteligencie, ktoré umožňujú orgánom monitorovať Tibeťanov a zahraničných návštevníkov v reálnom čase. Úrady vykonávajú takmer úplnú kontrolu nad tradičnými a sociálnymi médiami, pričom jednotlivci čelia svojvoľnému zatýkaniu a prísnym trestom odňatia slobody za zdieľanie politicky citlivého obsahu online.“ (chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/ https://tchrd.org/wp-content/uploads/ 2025/04/Annual-Report-English-1.pdf). 39. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo "v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu" ("benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015). 40. S ohľadom na dostupnú znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo možné vylúčiť, že obavy žalobcu z prenasledovania sú opodstatnené a z tohto pohľadu sa javí ako nedostatočne odôvodnený záver
žalovaného, že je vylúčené, aby bol žalobca považovaný za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle. Záver žalovaného, že nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania pre zastávanie určitých politických názorov, pričom je možné uvažovať aj o kombinácii s dôvodmi náboženskými a národnostnými, a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR, posúdil správny súd ako nepresvedčivý. 41. Správny súd považuje za potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní zameral na zistenie postoja štátnych orgánov v krajine pôvodu žalobcu k osobám, ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete v súkromí vrátane pozerania obrázkov alebo videí s dalajlámom, a to najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám, ktoré sú presvedčené o potrebe slobody Tibetu a uznávajú dalajlámu. Správny súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na žalobcom vyslovené obavy zo zatknutia pre svoje aktivity, s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu, bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu. 42. Keďže žalobca napadol aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany, správny súd uvádza, že doplnková ochrana spravidla chráni civilistov, ktorí utekajú pred všeobecným násilím spojeným s vojnovým konfliktom. Doplnková ochrana chráni aj pred hrozbou bezprávia vo forme trestu smrti alebo popravy, vo forme mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestu. Vážne bezprávie je podobné ako prenasledovanie, ide tiež o vážne alebo opakované porušenie ľudských práv. 43. Miera preukázania hrozby vážneho bezprávia tak, ako to stanovuje § 13a zákona o azyle, vymedzuje, aká vysoká musí byť pravdepodobnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude žiadateľ o medzinárodnú ochranu vystavený vážnemu bezpráviu. Miera dôkazu je v podmienkach na poskytnutie doplnkovej ochrany formulovaná odlišne, ako je to pri azyle. „Reálne nebezpečenstvo“ sa v porovnaní s „opodstatnenými obavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritéria, ktoré sú nezávislé od subjektívnej kategórie strachu. Vzhľadom na tento záver, tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu o hroziacej ujme v krajine pôvodu sú len jedným z podkladov, s ktorými sa správny orgán musí vysporiadať pri náležitom zistení skutkového stavu. K ustáleniu, že v konkrétnom prípade žiadateľa existujú vážne dôvody domnievať sa, že mu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia, totiž môže dôjsť aj vtedy, ak o niektorých z týchto dôvodov žiadateľ vôbec nevie (a teda o nich správnemu orgánu ani nemôže poskytnúť svoje tvrdenia). Zdrojom vážnych dôvodov budú okrem tvrdení žiadateľa predovšetkým informácie o krajine pôvodu. Napriek absencii tvrdení žiadateľa správny orgán môže zistiť vážne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že žiadateľovi v krajine pôvodu reálne hrozí vážne bezprávie. 44. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zákona o azyle „Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.“ Žalobca okrem udalosti, pre ktorú sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu, v rámci vstupného pohovoru opísal, že bol vo veku 10 rokov zadržaný políciou v krajine pôvodu za účasť na proteste proti čínskej vláde a jej politike v Tibete. Žalobca opísal konanie, ktorého sa voči nemu počas zadržania dopustili čínske orgány verejnej moci, spočívajúce v bití palicami, pričom bol žalobcovi zlomený prst. Uvedené konanie vykazuje znaky mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v priebehu správneho konania tvrdil skutočnosti, ktoré je možné podradiť pod pojem vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle. Žalovaný sa s uvedenými tvrdeniami vysporiadal tak, že opakovane uvádzal, že od incidentu zadržania vo veku 10 rokov nemal žalobca problém so štátnymi orgánmi krajiny pôvodu a viac sa politicky neangažoval, nerozporoval však, že žalobca bol takémuto zaobchádzaniu vystavený. Uviedol, že žalobca nevykonával takú činnosť, za ktorú by mu hrozila druhá forma vážneho bezprávia, hoci nemožno vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol čeliť určitým opatreniam zo strany štátnych orgánov. Žalovaný sa však nevysporiadal dostatočne s tým, či nie sú dané závažné dôvody domnievať sa, že sa vážne bezprávie voči žalobcovi môže opakovať. Len časový odstup od prvého incidentu a skutočnosť, že odvtedy štátne orgány krajiny pôvodu nejavili o žalobcu záujem, v kontexte udalostí, pre ktoré žalobca opustil krajinu pôvodu, nevedie s určitosťou k záveru, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu žalobca nemohol byť vystavený vážnemu bezpráviu. 45. S uvedeným záverom žalovaného sa preto správny súd nestotožňuje. Zo zabezpečenej Správy o krajine pôvodu vyplýva, že fyzická osoba môže byť zadržaná už za vyjadrenie pozitívnych emócií z fotografie dalajlámu, ktorú videla na sociálnych sieťach, pričom podmienky vo väzniciach, zadržiavacích centrách či zariadeniach administratívneho zadržania sú podobné. Zadržaní uvádzali bitie, sexuálne útoky, nedostatok jedla a obmedzený prípadne žiadny prístup k zdravotnej starostlivosti. Vo väzenských ústavoch sú podmienky vo všeobecnosti tvrdé a často život ohrozujúce alebo ponižujúce.
Napriek opisu udalostí žalobcom a informáciám obsiahnutým v Správe žalovaný dospel k záveru, že konanie žalobcu nebolo natoľko závažné, aby mohol byť po návrate do krajiny pôvodu vystavený konaniu zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné považovať za vážne bezprávie. Z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise však nie je možné učiniť takýto záver bez opodstatnených pochybností. Správny súd uzatvára, že žaloba v časti týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany je dôvodná, pretože v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné pre logickú nezrozumiteľnosť. Závery žalovaného nezodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo v administratívnom konaní vykonané. 46. Vzhľadom na žalobcom vyslovené obavy zo zatknutia a mučenia zo strany štátnych orgánov krajiny pôvodu z dôvodu jeho aktivít bude potrebné v ďalšom konaní posúdiť tieto tvrdenia v súvislosti s objektívnou situáciou v krajine pôvodu. Žalovaný podľa vlastnej úvahy môže doplniť dokazovanie o informácie o krajine pôvodu. 47. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi, či žalobcom uvádzané dôvody nie sú dôvodom pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania a sympatizovania s určitými politickými názormi, z náboženským dôvodov alebo z národnostných dôvodov. Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu, opätovne vyhodnotí splnenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany a za týmto účelom bude vychádzať z dostatku potrebných informácií o krajine pôvodu žalobcu a preskúmateľným spôsobom, z ktorého bude logicky odvoditeľný záver, ku ktorému dospel, odôvodní poskytnutie alebo neposkytnutie doplnkovej ochrany. 48. Žalobca podal žalobu proti napadnutému rozhodnutiu v celom jeho rozsahu. Žalovaný vo výroku 3) rozhodol o neudelení azylu žalobcovi na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a vo výroku 4) rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca k uvedenej časti napadnutého rozhodnutia neuviedol v správnej žalobe žiadnu argumentáciu a ani z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalobca spĺňa podmienky pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Správny súd preto v tejto časti posúdil žalobu ako nedôvodnú a zamietol ju. 49. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 220 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu a svoje závery riadne odôvodní. 50. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu 50%. Hoci žalobca napadol rozhodnutie v celom rozsahu, bol úspešný len vo vzťahu k výrokom 1) o neudelení azylu a 2) neposkytnutí doplnkovej ochrany. Správny súd preto považoval za správne znížiť mieru rozsahu nároku na náhradu trov konania voči žalovanému na polovicu tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).