{"guid": "ac9cd7b3-84cc-4eda-a14c-602a8fbfdc1e:0ae99b46-a6ca-4add-b594-29d5d90d2968", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100714.1", "spisova_znacka": "19SaZ/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19SaZ/3/2025 z 15. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. augusta 2025, sp. zn. 19SaZ/3/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100714.1", "identifikacne_cislo": "0725100714", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2025-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 13c ods. 2 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220.odsek-1.pismeno-d f", "nazov": "§ 220 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220.odsek-1.pismeno-d f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ae99b46-a6ca-4add-b594-29d5d90d2968", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100714.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100714.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100714.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19SaZ/3/2025\n0725100714\n15. 08. 2025\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100714.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. A., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Čínska ľudová republika, posledné miesto trvalého\npobytu v krajine pôvodu: B. C., D., E., miesto pobytu v čase podania žaloby: Pobytový tábor Rohovce\n324, Slovenská republika, bez platného dokladu totožnosti, zastúpeného: Slovenská humanitárna rada,\nobčianske združenie, so sídlom Budyšínska 75/1, Bratislava, IČO: 173 160 14, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej\nžalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo ČAS: MU-PO-178-23/2024-Ž zo dňa\n04.04.2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nMigračného úradu, číslo ČAS: MU-PO-178-23/2024-Ž zo dňa 04.04.2025 vo výroku 1), ktorým žalovaný\nneudelil azyl a vo výroku 2), ktorým žalovaný neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. A., bez\nplatného dokladu totožnosti, a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v rozsahu 50%.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-178-23/2024-Ž zo dňa 04.04.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o azyle“), neposkytol\nžalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol\nžalobcovi doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5\nzákona o azyle. Dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal o udelenie azylu, je obava žalobcu z jeho možného\nuväznenia a mučenia kvôli sledovaniu videa s dalajlámom a s tým súvisiaca obava o vlastný život. Video\nsi pozrel iba raz u suseda na jeho mobilnom telefóne a keďže tento sused bol krátko po sledovaní\nvidea zadržaný políciou, žalobca v obave zo zadržania opustil krajinu pôvodu. Žalovaný si v konaní\nzabezpečil informácie o hrozbách súvisiacich so sledovaním videí s dalajlámom, z ktorých vyplynulo, že\nČína dlhodobo cenzuruje akýkoľvek obsah týkajúci sa dalajlámu a osoby zdieľajúce alebo uchovávajúce\nobrázky či videá dalajlámu sú perzekvované. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaný dospel k záveru, že žalobca\nsám nikdy aktívne nevyhľadával videá s dalajlámom a jediné video, ktoré si pozrel, bolo u suseda na jeho\npozvanie. Samotné pozretie videa na internetovom kanáli sa žalovanému javilo ako nepravdepodobné\nz dôvodu prísnej cenzúry. Aj keby došlo k pozeraniu videa žalobcom, žalovaný na základe dostupných\ninformácií nepokladal za pravdepodobné, že by žalobca mohol byť len z tohto dôvodu väznený alebo\n\nmučený. Sám žalobca uviedol, že nevlastnil žiadne fotografie dalajlámu ani mobilný telefón. Za azylovo\nrelevantné nepovažoval žalovaný ani tvrdenie žalobcu, že čínska polícia a vláda sa k Tibeťanom správa\ntak, že neuznáva ich práva, že nemôžu uznávať, uctievať a oslavovať vlastnú kultúru a že v krajine\npôvodu sú politické problémy. Žalobca neuviedol konkrétne problémy, pre ktoré by z dôvodu svojich\nosobných charakteristík čelil prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov alebo neštátnych aktérov.\nOkrem pozretia videa u suseda v súkromí nikdy žiadne názory na politickú situáciu žalobca verejne\nnezdieľal. Pokiaľ žalobca uviedol, že sa ako 10-ročný zúčastnil so svojim otcom na proteste proti čínskej\nokupácii, na základe čoho bol uväznený na niekoľko dní, žalovaný nepokladal za možné, aby vo veku 10\nrokov žalobca touto účasťou chcel vyjadriť svoj politický názor. Od protestu nemal so štátnymi orgánmi\nv krajine pôvodu žiadne problémy. Žalovaný žalobcovi azyl neudelil, keďže v priebehu konania nebolo\npreukázané azylovo relevantné prenasledovanie žalobcu.\n2. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dospel k záveru,\nže žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia podľa § 2\npísm. f) zákona o azyle, a preto nie je daný dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi. Hoci\nv Číne sa ukladá aj vykonáva trest smrti, podľa zistení žalovaného za pozeranie videa s dalajlámom\na nelegálne opustenie krajiny žalobcovi nehrozí trest smrti. Žalobca nikdy nevykonával ani takú činnosť,\nza ktorú by mu hrozilo mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Z informácií\nzistených žalovaným nevyplýva, že by žalobca mohol byť v súvislosti s pozeraním videa s dalajlámom\nväznený alebo mučený. Z dôvodu nelegálneho opustenia krajiny pôvodu môže byť obvinený z porušenia\nčínskych imigračných zákonov, čo môže viesť k právnym a administratívnym následkom, ako sú pokuty\nalebo obmedzenia, nehrozilo by mu však vážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského či\nponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Žalobcovi nehrozí ani tretia forma vážneho bezprávia, keďže\nv Číne aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený konflikt.\n3. V prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp.\npodmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, pretože žalobca nemá na území\nSR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou.\nII. Správna žaloba\n4. Správnou žalobou zo dňa 12.05.2025, podanou na poštovú prepravu dňa 19.05.2025 a doručenou\nsprávnemu súdu dňa 21.05.2025, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom\nrozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s\nadministratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP).\n5. Žalobca poukázal na to, že v Číne je platná a účinná právna úprava zabezpečujúca silnú kontrolu\nnad online priestorom a občania sú odmeňovaní za oznamovanie tzv. činov „ohrozujúcich národnú\nbezpečnosť“. Verejnosť a internetové spoločnosti sú mobilizované za účelom zavádzania online dohľadu\na cenzúry. Samotný žalovaný uviedol, že zdieľanie, pozeranie, držba či distribúcia videí s dalajlámom je\nzakázaná v zmysle zákona o boji proti špionáži a smernice ústrednej vlády vydanej v roku 2022 s názvom\n„Opatrenia na odmeňovanie občanov oznamujúcich konanie ohrozujúce národnú bezpečnosť“. Čínske\norgány vnímajú ako porušenie zákona resp. trestný čin ohrozenia národnej bezpečnosti pozeranie\nvideí s dalajlámom či držbu jeho fotografie. Podľa zákona nie je sankcionovaný len vlastník mobilného\ntelefónu, na ktorom bolo prezerané video s dalajlámom, ale aj osoby, ktoré video pozerali. Žalobca\nv rámci pohovoru v azylovom konaní vyjadril nesúhlas so súčasnou politicko-náboženskou situáciou\nv krajine pôvodu, s utláčaním tibetského národa po všetkých stránkach politického, náboženského\na kultúrneho života, a teda aj s potláčaním základných ľudských práv a slobôd Tibeťanov. Tieto názory\nvyjadril aj u suseda, u ktorého pozeral video s dalajlámom a ktorý bol za pozeranie videa na nasledujúci\ndeň zadržaný políciou. Následne bol prehľadávaný aj dom žalobcu, pričom polícia hľadala dôkazy\no uctievaní dalajlámu. Do tohto dňa polícia žalobcov dom ani raz nenavštívila. Žalobca na základe\nosobných skúseností a rovnako aj osobných skúseností svojho otca tvrdí, že sused bol podrobený\nmučenia, pod tlakom ktorého polícii priznal nielen pozeranie videa, ale aj názory žalobcu na útlak\ntibetského ľudu, pričom čínske orgány práve po takýchto ľuďoch pátrajú a následne ich za ich názory\nprenasledujú. Na základe uvedeného sa žalobca nestotožňuje s tvrdením žalovaného a považuje\nho za nesprávne právne posúdenie veci, že sa čínske orgány nemali ako dozvedieť o žalobcových\nprotivládnych názoroch. Žalobca uviedol, že jeho osoba a osoba jeho otca sú v čínskom registri akýchsi\n„nežiadúcich“ osôb už registrovaní, resp. sú evidovaní ako osoby, ktoré boli účastné na protivládnych\ndemonštráciách, nesúhlasiace s vládnym režimom, resp. odporujú čínskej nadvláde. Aj s prihliadnutím\nna žalobcovu minulosť a minulosť jeho otca, hrozí žalobcovi v prípade jeho núteného návratu do krajiny\npôvodu prenasledovanie z politických, národnostných a náboženských dôvodov.\n\n6. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že dieťa vo veku 10 rokov nemá svoje názory\nna politickú a náboženskú situáciu, najmä ak od narodenia žije v prostredí útlaku, o ktorom rozpráva\njeho rodina, či najbližšia komunita, čo dieťa jednoznačne ovplyvňuje, formuje ho a vytvára v ňom istú\nformu národného a náboženského cítenia, čo je spojené aj s politickými názormi a politickou realitou.\nŽalobca tvrdí, že ak boli čínske orgány schopné dopustiť sa mučenia v tak veľkom rozsahu voči 10desaťročnému dieťaťu a jeho otcovi len pre ich účasť na protivládnych protestoch, v prípade trestného\nčinu ohrozenia národnej bezpečnosti, ktorého sa žalobca dopustil, mu hrozí vážna forma mučenia a\ndlhoročné väzenie, prípadne až smrť. Žalobca uviedol, že táto udalosť z minulosti v spojení s pozeraním\nvidea dalajlámu a prezentovaním jeho názorov na politickú, náboženskú a národnostnú situáciu pred\nsusedom žalobcu, predstavujú vysoké riziko prenasledovania žalobcu pri jeho návrate do krajiny pôvodu.\nŽalobca tiež uviedol, že informácie v medzinárodných zdrojoch o zadržaní osôb, ktorí sa dopustili\nrovnakého konania ako žalobca sú obmedzené z dôvodu, že čínska vláda prísne cenzuruje aj informácie\no prenasledovaní týchto osôb a ich následnom osude. V prípade žalobcu nejde len o všeobecné\nkonštatovanie o prebiehajúcom útlaku a náboženskom, politickom a národnostnom prenasledovaní\ntibetského národa na pohovore so žalovaným, práve naopak, žalobcovi, ako už bolo vyššie uvedené,\nhrozí za pozeranie videa s dalajlámom a za jeho vyjadrenia pred susedom prenasledovanie zo strany\nčínskych orgánov. Podmienka poznania politických názorov žalobcu zo strany štátnych orgánov v krajine\njeho pôvodu bola splnená, a to jednak za účasť na protivládnych demonštráciách a taktiež na základe\nvýpovede žalobcovho suseda čínskym orgánom.\n7. Žalovaný nesprávne posúdil aj podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany, keďže skutkový stav,\nktorý vzal za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pretože je nesprávny\naj záver žalovaného, že žalobcovi by v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozila druhá forma\nvážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo\ntrestu. Žalovaný nevzal na zreteľ § 19a ods. 2 zákona o azyle, ale navyše bagatelizoval aj mučenie,\nktorému bol žalobca a jeho otec vystavený. V rozpore s informáciami, ktoré sú obsahom azylového\nspisu vyhodnotil, že žalobcovi mučenie v krajine pôvodu nehrozí. Žalobca tvrdí, že na základe svojho\nkonania v krajine pôvodu, z dôvodu podania žiadosti o azyl v dvoch európskych krajinách, ako aj na\nzáklade jeho výpovede pred žalovaným, bude čínskymi orgánmi považovaný za politického oponenta,\nza osobu, ktorá ohrozila štátnu bezpečnosť a vyzradila štátne tajomstvo, a preto mu v Tibete hrozí zo\nstrany čínskych orgánov perzekúcia. Poukázal na informácie, ktoré do konania v tomto smere zabezpečil\nžalovaný. Jeho výpoveď pred žalovaným bude v zmysle týchto informácií považovaná za vyzradenie\nštátneho tajomstva a zároveň jeho konanie na Slovensku môže čínska vláda vnímať ako separatizmus\nna podporu práv príslušníkov náboženských menšín, čo je štátnym zločinom. Žalobca poukázal na\nnepriaznivé podmienky vo väzeniach a zariadeniach administratívneho zadržania v krajine pôvodu.\nPodanie samotnej žiadosti o azyl môže byť vnímané ako spáchanie trestného činu. Žalobca poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/5/2020 zo dňa 30.06.2020 a uplatnenie pravidla\n„v pochybnostiach v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“. Do pozornosti súdu dal aj Príručku\nUNHCR č. 6, čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie\nštátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej\nochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu\nposkytovanej ochrany a § 19 ods. 2 zákona o azyle.\n8. Na základe uvedených skutočností žalobca vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade boli preukázané\nopodstatnené obavy z prenasledovania z politických, náboženských a národnostných dôvodov v zmysle\n§ 8 zákona o azyle, a preto sa vzhľadom na tieto obavy nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho\npôvodu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n9. Vo vyjadrení zo dňa 11.06.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne\nsprávne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol.\n10. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že\nzdieľanie, pozeranie, držba či distribúcia videí a fotografií s dalajlámom je zakázaná podľa zákona o boji\nproti špionáži a smernice ústrednej vlády vydanej v roku 2022. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\niba odvolával na informácie o krajine pôvodu súvisiace so sledovaním videí s dalajlámom a s tým\nspojenými následkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí špecifikoval prípady osôb zadržaných za\ndržbu fotografií duchovného vodcu dalajlámu, prípadne za zdieľanie a komentovanie fotografií dalajlámu,\nnajmä v online priestore. Žalovaný podotkol, že žalobca podľa jeho vyjadrenia žiadne fotografie nevlastnil\nani nezdieľal, a to ani v online priestore, keďže mobilný telefón nevlastnil. Tvrdenie žalobcu, že si video\ns dalajlámom pozrel u suseda, žalovaný spochybnil, vychádzajúc z doložených informácií o krajine\npôvodu, ktoré opisujú cenzúru internetového obsahu s dalajlámom zo strany čínskych orgánov. Žalovaný\n\nnesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa zákona nie je sankcionovaný len vlastník mobilného telefónu, ale\naj osoby, ktoré si video pozerali.\n11. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku, že žalobcovi hrozí v prípade jeho núteného\nnávratu do krajiny pôvodu prenasledovanie z politických, národnostných a náboženských dôvodov, aj\ns prihliadnutím na žalobcovu minulosť, minulosť jeho otca a skutočnosť, že žalobca vyjadril nesúhlas\nso súčasnou politicko-náboženskou situáciou v Tibete, s utláčaním tibetského národa a s potláčaním\nzákladných ľudských práv a slobôd Tibeťanov. Žalobca podľa vlastných vyjadrení nebol politicky aktívny,\nnebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo proti nemu vedené trestné konanie.\nSo štátnymi zložkami nemal žalobca počas pobytu v krajine pôvodu problémy s výnimkou zadržania\npolíciou vo veku 10 rokov, keď sa s otcom zúčastnil na protestnej demonštrácii. Od tohto incidentu\nnemal žalobca žiadne problémy so štátnymi zložkami a z administratívneho spisu nevyplýva, že by\njeho otec čelil nejakým problémom. Za nedôvodné považoval žalovaný tvrdenie, že žalobca a jeho\notec sú vedení v registri nežiadúcich osôb resp. ako osoby účastné na protivládnych demonštráciách.\nVzhľadom na informácie z verejných zdrojov dospel žalovaný k záveru, že čínske orgány potláčajú\nprejavy nesúhlasu prezentované určitým spôsobom vo verejnej sfére, nie kritické názory vyslovené\nv súkromí. Žalovaný odmietol námietku, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.\n12. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobcu nemožno považovať\nza politického oponenta len na základe jedného pozretia videa s dalajlámom, ktoré ani neboli ním\niniciované, ale bol naň len prizvaný. Žalovaný riadne vyhodnotil reálne riziko vážneho bezprávia po\nnávrate do krajiny pôvodu, prihliadajúc na profil žiadateľa, jeho azylový príbeh a informácie o krajine\npôvodu. Žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia.\nRovnako nespĺňa ani podmienky pre udelenie azylu, pretože nebolo objektívne preukázané, že by\nžalobca bol alebo v prípade návratu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania určitých politických názorov a slobôd\nalebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.7.2025 uviedol, že vzhľadom na širokú škálu prostriedkov v podobe\nzákona o boji proti špionáži, realizáciou celonárodných kampaní, zameraných na údajnú „dezinfekciu“\nonline priestoru, akciami, ktoré poskytli diskrečnú právomoc orgánom verejnej bezpečnosti, najmä\ninternetovej polícii, na všetkých úrovniach, aby mobilizovali širokú verejnosť a internetové spoločnosti pri\nzavádzaní online dohľadu a cenzúry, ktoré čínska vláda zaviedla a presadzuje proti tibetskej menšine,\nžalobca tvrdí, že problémy so štátnymi orgánmi majú nielen osoby, ktoré vlastnia inkriminovaný materiál,\nale aj osoby, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na pozeraní a zdieľaní tohto materiálu alebo oň\nprejavili záujem. Uvedené potvrdzuje aj konanie polície, ktoré nasledovalo po pozretí videa s dalajlámom\nu suseda žalobcu, spočívajúce v zničení žalobcovho domu pri hľadaní dôkazov preukazujúcich záujem\nžalobcu o dalajlámu. Žalobca tvrdil, že ak by sa polícii podarilo zadržať ho, hrozilo by mu väzenie\na mučenie zo strany štátnych orgánov aj len za pozeranie videa s dalajlámom so susedom bez\nohľadu na to, že žalobca nebol vlastníkom mobilného telefónu, na ktorom bolo video pozerané. Už\nsamotné pozeranie videa napĺňa skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia národnej bezpečnosti.\nNeprávny je aj názor žalovaného, že čínske orgány potláčajú iba prejavy nesúhlasu prezentované\nverejne, nie v súkromí. Keďže žalobca už je z dôvodu účasti na proteste čínskymi úradmi už evidovaný\nako „triedny nepriateľ“, je tu vyššie miera rizika jeho prenasledovania len za prejavy nesúhlasu\nso súčasnou politicko-náboženskou situáciou v Tibete a potláčaním práv Tibeťanov. Otec žalobcu\nbol za účasť na protivládnom proteste niekoľko mesiacov väznený a mučený a po prepustení mal\ndlhodobé zdravotné následky a doživotnú psychickú traumu, a preto sa účasti na ďalších protestoch\nvzdal. Napriek tomu záznamy o otcovi žalobcu a žalobcovi v Číne existujú a žalobca považuje za\nnepochopiteľné, že žalovaný ich existenciu spochybňuje. Na uvedené nemá vplyv, že následne sa už\nžalobca ďalších protestov nezúčastňoval a nemal so štátnymi orgánmi problémy. Žalobca nesúhlasil\nani so záverom, že mu v krajine pôvodu nehrozí vážne bezprávie vo firme mučenia alebo neľudského\nalebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Vzhľadom na cenzúru na všetok materiál týkajúci sa\ndalajlámu a situácie v Tibete je náročné zabezpečiť informácie o prenasledovaní Tibeťanov za akékoľvek\nprejavy náboženského alebo národného cítenia či politických názorov.\n14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.7.2025 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že problémy so\nštátnymi orgánmi v krajine pôvodu majú aj osoby, ktoré si len pozreli video s dalajlámom, bez toho,\naby ho mali k dispozícii na vlastnom mobilnom zariadení, zdieľali ho či aktívne vyhľadávali prístup\nk nemu, s poukázaním na informácie o krajine pôvodu, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.\n\nZa nedôvodnú považoval aj námietku, že otec žalobcu a žalobca sú evidovaní v registri čínskych úradov\nza účasť na proteste. Opätovne poukázal na to, že žalobca nebol politicky aktívny a od účasti na proteste\nnemal problémy s čínskymi štátnymi orgánmi.\nV. Konanie na správnom súde\n15. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nazylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“\n16. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“\n17. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“\n18. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n19. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.“\n20. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.“\n21. Podľa § 220 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.“\n22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.“\n23. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v\nnich nemá oporu.“\n24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§\n10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je v časti dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia\npojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalobca výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez\nnariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril a súd neidentifikoval ani iný\ndôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nna úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred\njeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Aplikovaná právna úprava\n25. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o\nudelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie\ndoplnkovej ochrany.“\n26. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie\na) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,\nb) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve\n[Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky)\nc) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,\nd) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných\nľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným\nspôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.\nf) vážnym bezprávím\n\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“\n27. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do\ntohto štátu.“\n28. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,\nak nespĺňa podmienky podľa § 13a.“\n29. Podľa § 13a zákona o azyle „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to\nneplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa §\n10, §13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi\npodľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa\n§ 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je v časti dôvodná.\n32. Na úvod správny súd poukazuje na skutočnosť, že „Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické\ntým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho\nsprávneho súdu z 26.2.2008, č . j . 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27. 3. 2008, č . j . 4 AZS 103/2007 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.7.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne\nrozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia\nv budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015)\n33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým neudelil žalobcovi azyl podľa §\n13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm.\na) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1\npísm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu na účel zlúčenia\nrodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca správnou žalobou napadol\nrozhodnutie žalovaného v celom rozsahu. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi. Nesprávnym právnym posúdením je podľa názoru žalobcu\nzáver žalovaného o tom, že účasť žalobcu na proteste vo veku 10 rokov v spojení s pozeraním videa\no dalajlámovi a prezentovaním názorov na politickú, náboženskú a národnostnú situáciu pred susedom\nžalobcu nepredstavujú vysoké riziko prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu. Za nesprávny považoval\naj záver žalovaného o tom, že žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu v prípade návratu vážne bezprávie,\nkeďže žalobca a jeho otec už boli obeťami mučenia v súvislosti s účasťou na proteste a žalobca bude aj\nna základe podania žiadosti o azyl považovaný za osobu, ktorá ohrozila národnú bezpečnosť v krajine\npôvodu, za čo mu hrozí v krajine pôvodu perzekvovanie.\n34. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný vykonal v administratívnom konaní\ndokazovanie (i) výsluchom žalobcu a (ii) obsahom správy o krajine jeho pôvodu, na základe ktorých\nvyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v Číne so zameraním na dôvody,\npre ktoré žalobca žiadal o udelenie azylu. Žalovaný získal informácie o krajine pôvodu žalobcu od\nOdboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, ktorý v Polytematickej správe o krajine: Čína zo dňa 17.12.2024 (ďalej ako „Správa“) čerpal\nnajmä zo zdrojov: Správa o dodržiavaní ľudských práv za rok 2023 v krajine - Čína (vrátane Hongkongu,\nMacaa a Tibetu), vydaná dňa 23.04.2024 MZV USA; Freedom House, Sloboda do svete 2024 –\nTibet; Projekt údajov o miestach a udalostiach ozbrojených konfliktov (ACLED); Správa vlády Kanady:\ncestovné odporúčania pre Čínu, aktualizované ku 09.12.2024; Správa Úradu Spojeného kráľovstva pre\nzahraničné veci a rozvoj (FCDO), odporúčania pre zahraničné cesty – Čína, aktualizované k 29.11.2024;\nRakúsky Federálny úrad pre prisťahovalectvo a azyl, Informácie o krajine Čína z COI-CMS z 28.11.2024;\nVýročná správa 2023 Kongresovo-výkonnej komisie pre Čínu (CECC) z 10.05,2024; Správa o krajine\n\nČína Nadácie Bertelsmann Stiftung, BTI 2024 zo dňa 19.03.2024; Svetová správa - Čína od Human\nrights Watch zo dňa 11.01.2024; Výročná správa 2023 – Situácia v oblasti ľudských práv v Tibete 2024,\nTibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu (TCHRD); správa Stav ľudských práv vo svete – Čína\n2023, Amnesty international zo dňa 24.04.2024 a databáza Cornellovho centra pre trest smrti vo svete,\nČínska ľudová republiky (Čína), aktualizovaná k 22.04.2020.\n35. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, žalobca bol na základe dublinského nariadenia odovzdaný\nRakúskou republikou Slovenskej republike na rozhodnutie o jeho žiadosti o azyl. Do zápisnice o podaní\nvysvetlenia žalobca uviedol, že krajinu pôvodu opustil dňa 11.12.2023 z dôvodu, že dňa 10.12.2023 so\nsusedom pozeral video dalajlámu. Neskôr mu matka povedala, že suseda zatkla polícia. Sused polícii\nuviedol, že video pozerali spolu so žalobcom. Následne polícia žalobcu hľadala v jeho dome, kde býval\nspolu s rodičmi a s manželkou. Žalobca sa ukryl u svojho priateľa a odtiaľ videl, ako polícia prehľadáva\ndom, v ktorom žil a hľadá obrázky alebo videá dalajlámu. Dňa 11.12.2023 preto odišiel nelegálne do\nNepálu, kde sa zdržiaval v kláštore približne 4 mesiace. Následne sa presunul do Dillí, kde sa stretol\ns prevádzačmi, ktorí mu vybavili cestovný doklad a žalobca odletel s jedným z nich do Rakúska. Približne\nmesiac strávil zavretý v bližšie nešpecifikovanom dome v Rakúsku a následne ho muž, s ktorým do\nRakúska priletel, odviezol na letisko a povedal mu aby požiadal o azyl. Vyjadril obavu, že ho zabijú, ak\nsa vráti späť do Tibetu. V rámci vstupného pohovoru dňa 25.10.2025 žalobca uviedol, že o azyl žiada\nz dôvodu obavy o svoj život. V prípade jeho návratu by bola ohrozená aj jeho rodina. Zopakoval vyššie\nuvedený príbeh, ktorý uviedol v rámci podania vysvetlenia dňa 09.10.2025. Uviedol, že Tibeťania nemajú\nv Číne vlastné práva, nemôžu uznávať, uctievať a oslavovať svoju kultúru. Keď mal 10 rokov, zúčastnil\nsa s otcom na proteste proti čínskej vláde a jej praktikám. Po zásahu čínskej polície boli spolu s otcom\nuväznení (žalobca niekoľko dní, otec niekoľko mesiacov), boli mučení, pričom žalobcovi zlomili prst.\nUviedol tiež, že v krajine pôvodu nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie či skupiny\na nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie.\n36. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu tým, že neboli preukázané\nopodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov uvedených v § 8\nzákona o azyle. Za azylovo relevantné nemožno podľa žalovaného považovať všeobecné konštatovanie\no tom, že čínska polícia a vláda neuznáva práva Tibeťanov a v krajine sú politické problémy. Vzhliadnutie\njedného videa s dalajlámom v súkromí, ktoré ani nebolo iniciované žalobcom a účasť na proteste v čase,\nkeď mal žalobca 10 rokov, žalovaný nepokladal za dôvod problémov takého charakteru, ktoré by bolo\nmožné označiť ako prenasledovanie, či už zo strany štátnych orgánov alebo neštátnych aktérov.\n37. Napriek chýbajúcemu dokladu totožnosti žalovaný nemal pochybnosti, že žalobca má tibetskú\nnárodnosť resp. tibetský etnický pôvod. O tejto skutočnosti svedčí aj potvrdenie Tibetskej spoločnosti\nRakúska zo dňa 01.08.2024, v ktorom uvedená spoločnosť potvrdzuje, že žalobca má tibetskú\nnárodnosť, hovorí tibetským jazykom a patrí k budhistickému náboženskému spoločenstvu. Hoci správ\no dianí v Tibete je pomerne málo, najmä z dôvodu, že Čína zamedzuje poskytovaniu týchto informácií,\no prenasledovaní Tibeťanov z náboženských dôvodov či pre politické názory svedčia viaceré verejne\ndostupné informácie. Napríklad Európsky parlament prijal dňa 08.05.2025 uznesenie č. 2025/2692\n(RSP) o porušovaní náboženskej slobody v Tibete, v ktorom okrem iného konštatoval, že tibetskí\nbudhisti, ktorých čínske úrady systematicky prenasledujú a čelia núteným zmiznutiam a fyzickému\nzneužívaniu, predstavujú najväčšiu náboženskú skupinu medzi politickými väzňami v Číne. Podľa\ninformácii publikovaných organizáciou Human rights watch čínska vláda od roku 2021 zatkla v tibetských\noblastiach desiatky ľudí za politicky motivované trestné činy súvisiace s telefónmi a internetom.\nZatýkanie sa zameriava na Tibeťanov obvinených z uchovávania „zakázaného obsahu“ v telefóne,\npričom úplný rozsah zatýkaní a trestných stíhaní nie je známy, pretože čínske úrady nezverejňujú\núdaje o politických trestných činoch (https://www.hrw.org/news/2025/04/13/china-police-arrest-tibetansfor-internet-phone-use).\n38. Na základe dôkazných prostriedkov, z ktorých pri svojom rozhodovaní žalovaný vychádzal, sa\nsprávny súd nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobca ako žiadateľ o azyl neuvádzal skutočnosti\nsvedčiace o tom, že by mohol byť vystavený prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o\nazyle, resp. že neexistujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. Správny súd považuje uvedený záver\nžalovaného za nedostatočne podložený a nepresvedčivý. Žalovaný nespochybňoval dôveryhodnosť\nžalobcu (s výnimkou skutočnosti, či žalobca mohol pozerať video s dalajlámom prostredníctvom\ninternetového kanála pre cenzúru internetu v Číne), dôvody neudelenia azylu boli postavené na\nnesplnení podmienky prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca od začiatku uvádzal,\nže dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu je strach o vlastnú bezpečnosť pre vykonanie aktivity\nspočívajúcej v pozeraní videa s dalajlámom a prezentovanie názorov na politickú situáciu v Tibete.\nV kontexte situácie v Tibete, vyplývajúcej z dôveryhodných verejných zdrojov, je možné konštatovať,\n\nže konania súvisiace s telefónmi, internetom a uchovávaním „politicky zakázaného“ obsahu v nich\n(pričom medzi politicky zakázaný obsah patria aj obrázky a videá dalajlámu), sa v Číne považujú\nza politicky motivované protiprávne činy. Samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkonštatuje, že v priebehu roka 2023 pokračovali čínske úrady v udržiavaní silnej kontroly nad online\npriestorom zavedením revidovaného zákona o boji proti špionáži, ktorý zaviedol ďalšie obmedzenia\npráva na súkromie a slobodu prejavu. V nadväznosti na uvedené však konštatoval, že kvôli cenzúre je\nnepravdepodobné, že si žalobca mohol pozrieť video s dalajlámom na internetovom kanáli a ak by si\nho aj pozrel, z dostupných informácií o krajine pôvodu nevyplýva, že by mohol byť len z tohto dôvodu\nväznený alebo mučený. Uvedený záver nezodpovedá podkladom pre rozhodnutie nachádzajúcim sa\nv administratívnom spise. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal dostatočne otázkou, či pocit\nstrachu žalobcu zodpovedá objektívnej situácii v Tibete, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine\npôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov v prípadoch podozrenia z prejavov nesúhlasu s oficiálnou\npolitikou Číny v Tibete alebo podozrenia z držby a/alebo prezerania obrázkov či videí dalajlámu. V konaní\nnebolo nijakým spôsobom vyvrátené tvrdenie žalobcu, že prezentoval svoje politické názory, hoci len\nv súkromí, tým že pozeral video s dalajlámom a komunikoval so susedom o svojich názoroch na politickú\nsituáciu v Tibete. Rovnako nebolo vyvrátené ani tvrdenie, že žalobcov priateľ, s ktorým pozeral video\na komunikoval o situácii v Tibeťanov v Číne, bol za túto činnosť zadržaný, a že by žalobcovi v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu mohla tiež reálne hroziť perzekúcia, a to najmä s ohľadom na situáciu v krajine\npôvodu, keď z rôznych správ o krajine pôvodu vyplýva napríklad, že „Nespočetné množstvo Tibeťanov\nbolo zadržaných a držaných v izolácii zo všeobecných a nejasných dôvodov, ako napríklad pokojné\nprotesty, držbu portrétu jeho svätosti dalajlámu, propagáciu tibetského jazyka...Zadržaní sú vystavení\nvážnemu fyzickému a psychickému týraniu, vrátane brutálneho mučenia, nútenej práce a zbavenia\nzákladných potrieb, čo viedlo k smrti jednotlivcov.“ (https://tchrd.org/2024-annual-report-on-the-humanrights-situation-in-tibet/) a že „Tibeťania podozriví z podpory tibetskej nezávislosti alebo z držby obrázkov\ndalajlámu čelia častým zatknutiam, násilným zmiznutiam a dlhodobému väzneniu.“ (chrome-extension://\nefaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/https://tchrd.org/wp-content/uploads/2025/04/\nAnnual-Report-English-1.pdf ). Aj zo správy o krajine pôvodu, zabezpečenej v konaní žalovaným,\nvyplýva, že „v Tibete úrady naďalej obmedzujú slobodu náboženského vyznania, prejavu, pohybu\na zhromažďovania. V roku 2021 došlo k prudkému nárastu nahlasovania Tibeťanov za údajné\npriestupky na internete, ktoré podľa oznámenia z roku 2020 podkopávali národnú jednotu...akýkoľvek\nobsah týkajúci sa jeho svätosti dalajlámu je na internete bežne a dôsledne cenzurovaný...čínske\núrady už desaťročia prísne cenzurujú akýkoľvek obsah týkajúci sa dalajlámu, a to až do takej\nmiery, že v domácnostiach a mobilných telefónoch sa často kontrolujú skryté obrázky a portréty\ntibetského duchovného vodcu.“ Z dostupných informácií sa javí, že akékoľvek formy vyjadrovania,\nktoré sú v rozpore s oficiálnou politikou Číny, sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom svojvoľný\ncharakter týchto zatknutí sa odráža tak v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní procedurálnych záruk.\nZ informácií zabezpečených žalovaným v konaní nevyplýva záver, ku ktorému dospel žalovaný, že\nčínske orgány potláčajú prejavy nesúhlasu prezentované určitým spôsobom vo verejnej sfére a nie\nkritické názory vyslovené v súkromí. Z verejne dostupných informácií práve naopak vyplýva, že čínske\norgány využívajú „rozsiahlu sieť bezpečnostných opatrení na monitorovanie a kontrolu obyvateľov,\nvrátane videokamier s funkciou rozpoznávania tváre, povinné „inteligentné“ preukazy totožnosti, ktoré\nsledujú pohyb osôb, a systémy umelej inteligencie, ktoré umožňujú orgánom monitorovať Tibeťanov a\nzahraničných návštevníkov v reálnom čase. Úrady vykonávajú takmer úplnú kontrolu nad tradičnými a\nsociálnymi médiami, pričom jednotlivci čelia svojvoľnému zatýkaniu a prísnym trestom odňatia slobody\nza zdieľanie politicky citlivého obsahu online.“ (chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/\nhttps://tchrd.org/wp-content/uploads/\n2025/04/Annual-Report-English-1.pdf).\n39. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo \"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu\" (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\npostavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď.,\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015).\n40. S ohľadom na dostupnú znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo možné vylúčiť, že obavy žalobcu\nz prenasledovania sú opodstatnené a z tohto pohľadu sa javí ako nedostatočne odôvodnený záver\n\nžalovaného, že je vylúčené, aby bol žalobca považovaný za prenasledovanú osobu v zmysle zákona\no azyle. Záver žalovaného, že nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania\npre zastávanie určitých politických názorov, pričom je možné uvažovať aj o kombinácii s dôvodmi\nnáboženskými a národnostnými, a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR,\nposúdil správny súd ako nepresvedčivý.\n41. Správny súd považuje za potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní zameral na zistenie postoja\nštátnych orgánov v krajine pôvodu žalobcu k osobám, ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete\nv súkromí vrátane pozerania obrázkov alebo videí s dalajlámom, a to najmä s poukazom na postoj\nštátnych orgánov k osobám, ktoré sú presvedčené o potrebe slobody Tibetu a uznávajú dalajlámu.\nSprávny súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na žalobcom vyslovené obavy zo zatknutia pre svoje\naktivity, s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu,\nbude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu.\n42. Keďže žalobca napadol aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany, správny súd uvádza, že\ndoplnková ochrana spravidla chráni civilistov, ktorí utekajú pred všeobecným násilím spojeným s\nvojnovým konfliktom. Doplnková ochrana chráni aj pred hrozbou bezprávia vo forme trestu smrti alebo\npopravy, vo forme mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestu. Vážne\nbezprávie je podobné ako prenasledovanie, ide tiež o vážne alebo opakované porušenie ľudských práv.\n43. Miera preukázania hrozby vážneho bezprávia tak, ako to stanovuje § 13a zákona o azyle,\nvymedzuje, aká vysoká musí byť pravdepodobnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude\nžiadateľ o medzinárodnú ochranu vystavený vážnemu bezpráviu. Miera dôkazu je v podmienkach na\nposkytnutie doplnkovej ochrany formulovaná odlišne, ako je to pri azyle. „Reálne nebezpečenstvo“\nsa v porovnaní s „opodstatnenými obavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritéria,\nktoré sú nezávislé od subjektívnej kategórie strachu. Vzhľadom na tento záver, tvrdenia žiadateľa\no medzinárodnú ochranu o hroziacej ujme v krajine pôvodu sú len jedným z podkladov, s ktorými sa\nsprávny orgán musí vysporiadať pri náležitom zistení skutkového stavu. K ustáleniu, že v konkrétnom\nprípade žiadateľa existujú vážne dôvody domnievať sa, že mu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho\nbezprávia, totiž môže dôjsť aj vtedy, ak o niektorých z týchto dôvodov žiadateľ vôbec nevie (a teda o\nnich správnemu orgánu ani nemôže poskytnúť svoje tvrdenia). Zdrojom vážnych dôvodov budú okrem\ntvrdení žiadateľa predovšetkým informácie o krajine pôvodu. Napriek absencii tvrdení žiadateľa správny\norgán môže zistiť vážne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že žiadateľovi v krajine pôvodu reálne hrozí\nvážne bezprávie.\n44. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zákona o azyle „Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný\nalebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby\nvážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie\nsa už nebude opakovať.“ Žalobca okrem udalosti, pre ktorú sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu,\nv rámci vstupného pohovoru opísal, že bol vo veku 10 rokov zadržaný políciou v krajine pôvodu za\núčasť na proteste proti čínskej vláde a jej politike v Tibete. Žalobca opísal konanie, ktorého sa voči\nnemu počas zadržania dopustili čínske orgány verejnej moci, spočívajúce v bití palicami, pričom bol\nžalobcovi zlomený prst. Uvedené konanie vykazuje znaky mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho\nzaobchádzania. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v priebehu správneho konania tvrdil\nskutočnosti, ktoré je možné podradiť pod pojem vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) bod 2. zákona\no azyle. Žalovaný sa s uvedenými tvrdeniami vysporiadal tak, že opakovane uvádzal, že od incidentu\nzadržania vo veku 10 rokov nemal žalobca problém so štátnymi orgánmi krajiny pôvodu a viac sa\npoliticky neangažoval, nerozporoval však, že žalobca bol takémuto zaobchádzaniu vystavený. Uviedol,\nže žalobca nevykonával takú činnosť, za ktorú by mu hrozila druhá forma vážneho bezprávia, hoci\nnemožno vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol čeliť určitým opatreniam zo strany\nštátnych orgánov. Žalovaný sa však nevysporiadal dostatočne s tým, či nie sú dané závažné dôvody\ndomnievať sa, že sa vážne bezprávie voči žalobcovi môže opakovať. Len časový odstup od prvého\nincidentu a skutočnosť, že odvtedy štátne orgány krajiny pôvodu nejavili o žalobcu záujem, v kontexte\nudalostí, pre ktoré žalobca opustil krajinu pôvodu, nevedie s určitosťou k záveru, že by v prípade návratu\ndo krajiny pôvodu žalobca nemohol byť vystavený vážnemu bezpráviu.\n45. S uvedeným záverom žalovaného sa preto správny súd nestotožňuje. Zo zabezpečenej Správy\no krajine pôvodu vyplýva, že fyzická osoba môže byť zadržaná už za vyjadrenie pozitívnych\nemócií z fotografie dalajlámu, ktorú videla na sociálnych sieťach, pričom podmienky vo väzniciach,\nzadržiavacích centrách či zariadeniach administratívneho zadržania sú podobné. Zadržaní uvádzali\nbitie, sexuálne útoky, nedostatok jedla a obmedzený prípadne žiadny prístup k zdravotnej starostlivosti.\nVo väzenských ústavoch sú podmienky vo všeobecnosti tvrdé a často život ohrozujúce alebo ponižujúce.\n\nNapriek opisu udalostí žalobcom a informáciám obsiahnutým v Správe žalovaný dospel k záveru, že\nkonanie žalobcu nebolo natoľko závažné, aby mohol byť po návrate do krajiny pôvodu vystavený\nkonaniu zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné považovať za vážne bezprávie. Z podkladov\nobsiahnutých v administratívnom spise však nie je možné učiniť takýto záver bez opodstatnených\npochybností. Správny súd uzatvára, že žaloba v časti týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany je\ndôvodná, pretože v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné pre logickú\nnezrozumiteľnosť. Závery žalovaného nezodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo v administratívnom\nkonaní vykonané.\n46. Vzhľadom na žalobcom vyslovené obavy zo zatknutia a mučenia zo strany štátnych orgánov\nkrajiny pôvodu z dôvodu jeho aktivít bude potrebné v ďalšom konaní posúdiť tieto tvrdenia v súvislosti\ns objektívnou situáciou v krajine pôvodu. Žalovaný podľa vlastnej úvahy môže doplniť dokazovanie o\ninformácie o krajine pôvodu.\n47. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi, či žalobcom uvádzané dôvody nie sú dôvodom pre\nudelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania a sympatizovania s určitými politickými\nnázormi, z náboženským dôvodov alebo z národnostných dôvodov. Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru\no nesplnení podmienok pre udelenie azylu, opätovne vyhodnotí splnenie podmienok pre poskytnutie\ndoplnkovej ochrany a za týmto účelom bude vychádzať z dostatku potrebných informácií o krajine\npôvodu žalobcu a preskúmateľným spôsobom, z ktorého bude logicky odvoditeľný záver, ku ktorému\ndospel, odôvodní poskytnutie alebo neposkytnutie doplnkovej ochrany.\n48. Žalobca podal žalobu proti napadnutému rozhodnutiu v celom jeho rozsahu. Žalovaný vo výroku\n3) rozhodol o neudelení azylu žalobcovi na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20\nods. 5 zákona o azyle a vo výroku 4) rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi na účel\nzlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca k uvedenej časti\nnapadnutého rozhodnutia neuviedol v správnej žalobe žiadnu argumentáciu a ani z administratívneho\nspisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalobca spĺňa podmienky pre udelenie\nazylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Správny súd preto v tejto časti\nposúdil žalobu ako nedôvodnú a zamietol ju.\n49. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zrušiť napadnuté\nrozhodnutie podľa § 220 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu a svoje závery riadne\nodôvodní.\n50. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu 50%. Hoci žalobca napadol rozhodnutie v celom rozsahu, bol\núspešný len vo vzťahu k výrokom 1) o neudelení azylu a 2) neposkytnutí doplnkovej ochrany. Správny\nsúd preto považoval za správne znížiť mieru rozsahu nároku na náhradu trov konania voči žalovanému\nna polovicu tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. O výške trov konania rozhodne po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\n\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}