Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16SaZ/3/2025 0725100669 23. 05. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa 27. marca 2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení 1. Rozhodnutím z 27 marca 2025 č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení zaistenia“) žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), najviac do 28. mája 2025 a ponechal ho naďalej umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“). 2. Z odôvodnenia rozhodnutia o predĺžení zaistenia vyplynul skutkový stav, v zmysle ktorého bol žalobca dňa 28. novembra 2024 v čase o 15:15 kontrolovaný ako cestujúci autobusu, a keďže nemal pri sebe doklad totožnosti (iba vyhlásil, že pochádza z Afganistanu), bol v ten istý deň v čase o 15:20 podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ako predvedený na správny orgán v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení, keďže sa na území Slovenskej republiky ako cudzinec zdržiaval neoprávnene. V nadväznosti na uvedené bolo dňa 28. novembra 2024 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. C./XXXX-XX. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok, keďže to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 28. novembra 2024. Žalobca bol administratívne vyhostený s povinnosťou opustiť územie Slovenskej republiky a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na jej územie a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. 3. Dňa 28. novembra 2024 bola so žalobcom spísaná zápisnica č. C./XXXX-XX do ktorej uviedol okolnosti jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj o dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Žalobca o azyl na území Slovenskej republiky nepožiadal. Žalobcovi bola daná možnosť podľa ustanovenia § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov sa vyjadriť k podkladom
rozhodnutia o administratívnom vyhostení k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby navrhol ich doplnenie, na čo sa žalobca vyjadril, že sa chcel dostať za pomoci prevádzača z Afganistanu do Nemecka. 4. V nadväznosti na vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení bol žalobca prvýkrát zaistený podľa § 88 odseku 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. Žalobca bol prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZpC najviac do 28. januára 2025. 5. Dňa 28. januára 2025 bola so žalobcom pred predĺžením zaistenia spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. C./XXXX-XX v ktorej neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili priebeh konania. Dňa 27. marca 2025 bola s účastníkom konania spísaná zápisnica pred vydaním ďalšieho rozhodnutia o predĺžení zaistenia č. C./XXXX-XX, v ktorej rovnako neuviedol nové skutočnosti vedúce k možnej zmene priebehu konania. 6. Žalovaný konštatoval, že žalobca nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by mu umožnil opustiť územie Slovenskej republiky a územie schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a umiestnený v ÚPZpC, ktorý bude realizovať výkon jeho administratívneho vyhostenia. 7. Žalovaný s poukazom na § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov konštatoval, že riziko úteku je v prípade žalobcu dôvodné, keďže nedisponuje cestovným dokladom, nemá udelené víza a ani nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky, respektíve na území iného členského štátu. Žalobca do zápisníc č. C./XXXX-XX a č. C./XXXX-XX výslovne uviedol, že v prípade jeho prepustenia by územie Slovenskej republiky opustil. Žalovaný má teda preukázané, že žalobca by dobrovoľne nezotrval na území Slovenskej republiky, pričom nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a ani na území Slovenskej republiky nemá príbuzných. Na tomto základe možno konštatovať preukázanie rizika úteku žalobcu v dôsledku čoho rozhodol o jeho zaistení. 8. Žalovaný poukázal na doterajšie konania pred správnym súdom iniciované žalobcom, prostredníctvom ktorých sa domáhal prepustenia zo zaistenia, a v ktorých nebol úspešný (sp. zn. 13Sas/13/2024 a sp zn. 20Saz/2/2025). 9. Vo vzťahu k lehote zaistenia, poukazujúc na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, žalovaný konštatoval že nakoľko nebude výkon administratívneho vyhostenia žalobcu realizovaný v rámci pôvodnej lehoty zaistenia, t. j. do 28. marca 2025, rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu do 28. mája 2025 z dôvodu, že dňa 24. januára 2025 bolo žalovanému od ÚPZpC zaslané stanovisko, z ktorého vyplýva, že na základe kópie identifikačnej karty Afganskej islamskej republiky číslo 1400 - 500 - 14454 bola zistená totožnosť žalobcu. Následne bola dňa 9. decembra 2024 pracovníkom ÚPZpC zaslaná žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „MZVaEZ“) na Zastupiteľský úrad Afganskej islamskej republiky (ďalej len „zastupiteľský úrad“). Dňa 21. januára 2025 bola ÚPZpC doručená informácia od MZVaEZ, že žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu z ich strany bola síce odoslaná, avšak 13. januára 2025 sa táto žiadosť vrátila ako nedoručená, na čo bola odoslaná znova. ÚPZpC poskytol pracovníkovi agentúry Frontex všetky informácie a dokumenty týkajúce sa žalobcu za účelom zistenia skutočnosti k možnému vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Pracovník agentúry Frontex informoval ÚPZpC, že informáciu o vystavenie náhradného cestovného dokladu dostane neskôr, až po konzultácii so zastupiteľským úradom. Dňa 26. marca 2025 bola žalovanému z ÚPZpC zaslaná žiadosť o poskytnutie stanoviska ohľadom zaistenia žalobcu, v ktorej sa uvádza, že informáciu o vystavenie náhradného cestovného dokladu dostanú neskôr, po konzultácii zastupiteľského úradu s príslušným autoritami domovskej krajiny. Do 28. marca 2025 teda nebolo možné realizovať administratívne vyhostenie žalobcu. 10. Žalobca počas osobného pohovoru uviedol svoju novú identitu a to A. D., narodený X. XXXXXXX XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, predtým A. B., narodený X. XXXXXXX XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky. 11. Vo vzťahu k alternatívam zaistenia žalovaný konštatoval, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie a ani potrebné finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na Slovensku (§1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 499/2011 Z. z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky) a ani si ich nevie zabezpečiť. Pri konštatovaní uvedeného vychádzal žalovaný z vyjadrení žalobcu zachytených do zápisnice z 28. novembra 2024, 28. januára 2025 a 27. marca 2025. II. Správna žaloba 12. Žalobca podal žalovanému dňa 7. mája 2025 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), predložená správnemu súdu dňa 14. mája 2025, domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.
13. Žalobca považuje trvanie jeho ďalšieho zaistenia za neúčelné, pretože žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca po prepustení skrýval alebo by utiekol. V ÚPZpC trpí depresiami, nemá kontakt s rodinou ani najbližšími príbuznými. Na území Slovenskej republiky má záujem zotrvať a postupne sa začleniť do spoločnosti. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že mu doposiaľ nebol vydaný náhradný cestovný doklad. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý po zrekapitulovaní celého administratívneho konania, ktoré predchádzalo podaniu správnej žaloby, uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné a účel zaistenia žalobcu naďalej trvá. Podotkol, že právny zástupca žalobcu v úvode správnej žaloby nesprávne uvádza označenie rozhodnutia, na základe ktorého je žalobca zaistený. 15. Vo vzťahu tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepreukázal riziko jeho úteku, poukázal na jeho vlastné vyjadrenia, ktoré toto tvrdenie spochybňuje. Žalobca sa totiž do zápisnice č. C./XXXX-XX vyjadril, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde by chcel pracovať a požiadať o azyl. Ani počas ústnych pohovorov, ktoré sú zachytené v zápisniciach č. C./XXXX-XX a č. C./XXXX-XX neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalovaný je presvedčený, že existuje riziko úteku žalobcu resp. riziko opustenia územia Slovenskej republiky, čím by došlo ku zmareniu administratívneho vyhostenia žalobcu. 16. Vo vzťahu ku stanoveniu lehoty zaistenia do 28. mája 2025 žalovaný uviedol, že táto bola stanovená po dôkladnom zvážení informácií, ktoré poskytol žalovanému ÚPZpC v žiadosti o poskytnutie stanoviska, a to, že pracovník agentúry Frontex bol vyrozumený a oboznámený so všetkými informáciami a kópiami dokumentov týkajúcich sa žalobcu za účelom získania skutočností ohľadom vystavenia náhradného cestovného dokladu.na zastupiteľskom úrade v Prahe. Prostredníctvom pracovníka agentúry Frontex bola sprostredkovaná informácia, že správu o vystavení náhradného cestovného dokladu dostane ÚPZpC po skonzultovaní zastupiteľského úradu s príslušnými autoritami domovskej krajiny. Dňa 14. mája 2025 požiadal žalovaný ÚPZpC o vydanie stanoviska k žalobcovi, na čo bolo žalovanému oznámené, že ÚPZpC zaslalo opätovne na MZVaEZ žiadosť o poskytnutie informácií ohľadom vystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcu a žiadosť o informácie zaslali aj príslušnému pracovníkovi agentúry Frontex, na čo bolo zhodnotené, že do 28. mája 2025 nebude možné realizovať vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. 17. Zaistenie žalobcu je teda naďalej účelné, keďže jeho administratívne vyhostenie nemožno realizovať z pretrvávajúceho dôvodu nevystavenia náhradného cestovného dokladu. 18. Vo vzťahu k tvrdeniam o depresiách žalobcu a nemožnosti byť v kontakte s rodinou, žalovaný uviedol, že žalobca má právo na zdravotnú pomoc ako aj právo na prijímanie a odosielanie písomností a prijímanie návštev podľa stanovených podmienok v zákone o pobyte cudzincov. 19. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že chce zotrvať na území Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že to je v rozpore s jeho skorším tvrdením, že po prepustení by vycestoval do Nemecka, ktoré je jeho cieľovou krajinou a kde mal zámer požiadať o azyl. Na území Slovenskej republiky žalobca nemá žiadnu rodinu ani iné väzby, nevlastní tu žiaden majetok a nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si bývania či pokrytia základných životných potrieb, čo sám uviedol v zápisnici C./XXXX-XX. 20. Žalovaný ku vyjadreniu pripojil poskytnutie informácie ÚPZpC z 13. mája 2025, fotokópiu dokladu totožnosti žalobcu, žiadosti o lustrácie adresované Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ v Bratislave z 3. decembra 2024 a Interpolu z 3. decembra 2024, príslušné odpovede o negatívnych zisteniach, žiadosť o sprostredkovanie žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu adresovaný MZVaEZ zo 6. decembra 2024, , žiadosť o poskytnutie informácie k vystaveniu náhradného cestovného dokladu zo 7. januára 2025 adresovaná MZVaEZ, úradné záznamy ÚPZpC z 19. februára 2025, 10. marca 2025 a 14. marca 2025 preukazujúce kooperáciu ÚPZpC s pracovníkov Frontexu v súvislosti s vystavovaním náhradného cestovného dokladu a napokon žiadosť o poskytnutie informácie k vystaveniu náhradného cestovného dokladu zo 7. apríla 2025 adresovaná MZVaEZ. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. mája 2025 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť vopred ospravedlnili. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 22. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP domáha jeho prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (ktoré je podkladom jeho zaistenia) ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. 23. Žalobca, zjavne reflektujúc na túto osobitosť konania vo veci žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP, vymedzil námietky smerujúce voči neúčelnosti trvania zaistenia tak, že podľa jeho názoru nie je dostatočne osvedčená existencia rizika úteku alebo že by sa po jeho prepustení skrýval. Žalobca má naopak záujem na území Slovenskej republiky zotrvať a začleniť sa do spoločnosti. 24. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca opakovane počas ústnych pohovorov, ktoré boli s ním realizované pred vydaním každého rozhodnutia (či už vo veci jeho administratívneho vyhostenia alebo týkajúce sa jeho zaistenia) trval na jeho zámere pokračovať v ceste do Nemecka kde chce požiadať o azyl a nájsť si prácu (resp. takto prezentovaný zámer následne nerozporoval), správny súd zdôrazňuje, že žalobca bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na jej územie ako aj územie všetkých členských štátov po dobu 3 rokov, čím sa stáva irelevantnou akákoľvek prezentovaná vôľa žalobcu zotrvať na jej území a zaradiť sa tu do spoločnosti. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 28. novembra 2024, keďže žalobca podal odvolanie oneskorene. 25. Tvrdené psychické problémy a nemožnosť skontaktovať sa s rodinou nie sú na účely posudzovania trvania účelu zaistenia z dôvodu administratívneho vyhostenia žalobcu relevantné. 26. Hoci nebolo možné priznať uvedenej námietke relevanciu a posúdiť ju ako dôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veci zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Ani na základe vlastnej činnosti však žiaden dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nedetegoval. 27. Účelom zaistenia podľa 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je úspešné zrealizovanie administratívneho vyhostenia zaisteného cudzinca. Ku skúmaniu a osvedčovaniu účelnosti zaistenia cudzinca podľa citovaného ustanovenia existuje už pomerne stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu. Napríklad v rozsudku sp. zn. 10Sza/2/2015 zo dňa 30. júna 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Limitom naplnenia účelu zaistenia, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení je reálnosť vyhostenia, teda vyhostiteľnosť cudzinca, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Bolo preto povinnosťou krajského súdu relevantne posúdiť, či správne orgány s riadnou starostlivosťou pristupovali k prevereniu možnosti
vyhostenia navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny.“ Podľa iného rozsudku NS SR sp. zn. 10Szak/2/2021 z 12. februára 2021 „Povinnosť žalovaného odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia nepochybne vyplýva z ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Nielen počas trvania pozbavenia osobnej slobody, ale už od samotného počiatku, teda pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí, na základe doposiaľ zistených informácií a vykonaných úkonov načrtnúť, na základe čoho sa domnieva, že bude možné účel zaistenia dosiahnuť. “. 28. Z rozhodnutia o predĺžení zaistenia, nadväzujúceho vyjadrenia žalovaného ako aj ním predloženého administratívneho spisu, vyplýva, že jedinou prekážkou administratívneho vyhostenia žalobcu je skutočnosť, že nedisponuje cestovným dokladom. Správny súd zistil, že ÚPZpC v súčinnosti s MZVaEZ vykonávajú potrebné úkony smerujúce k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu žalobcu (naposledy preverené na základe poskytnutia informácie z 13. mája 2025 č. C./XXXX-XX), pričom za prihliadnutia na skutočnosť, že žalobca dodatočne oznámil svoju skutočnú totožnosť a žalovaný disponuje dokladom totožnosti žalobcu, sám reálne prispel k procesu napĺňania jeho administratívneho vyhostenia. 29. Keďže sa vybavovanie náhradného cestovného dokladu nachádza v štádiu, kedy je výlučne na zastupiteľskom úrade, aby žiadosť posúdil, nemožno vyčítať žalovanému, ktorý k dnešnému dňu vyčerpal všetky nevyhnutné úkony potrebné k vystaveniu náhradného cestovného dokladu žalobcu, že okrem úkonov smerujúcich k urgovaniu a prevereniu stavu vybavovania žiadosti žiadne ďalšie úkony nevykonáva. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sám žalobca neprezentoval žiadne nové okolnosti, ktoré by jeho administratívnemu vyhosteniu ku dňu rozhodovania správneho súdu bránili. 30. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. novembra 2015, sp. zn. 10 SZa 17/2015) vyplýva, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom, pretože „Pokiaľ zastupiteľský úrad napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon trestu vyhostenia nevydá v lehote zaistenia cudzincovi náhradný cestovný doklad a správny orgán za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu rozhodne o predĺžení doby zaistenia, pričom táto doba neprekročí po sčítaní doby zaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, odporca s poukazom na okolnosti prípadu, ktoré spočívajú v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a tieto okolnosti uprednostní pri kolízii dvoch práv a náležite ich odôvodní, rozhodnutie správneho orgánu o predĺžení doby zaistenia je potrebné považovať za vydané v súlade so zákonom. “. 31. Ako naznačuje predchádzajúci odsek, nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia by mohla vzniknúť aj v prípade, ak by bol žalobca zaistený dlhšie, ako pripúšťajú príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Čo sa týka maximálnej prípustnej lehoty zaistenia cudzinca na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ustanovuje dve lehoty trvania zaistenia a to základnú šesťmesačnú lehotu a prípadne, za splnenia vymedzených podmienok, možno túto lehotu opakovane predĺžiť až na 12 mesiacov. Ku dňu rozhodovania však lehota zaistenia žalobcu neprekročila ani základnú 6 mesačnú lehotu, ktorá uplynie dňa 28. mája 2025. 32. Na základe vyššie uvedených zistený správny súd konštatuje, že pokiaľ je žalobca aj naďalej zaistený na základe rozhodnutia o predĺžení zaistenia na účel jeho administratívneho vyhostenia ktorého trvanie je osvedčené, pričom ku dňu rozhodovania správneho súdu doba jeho zaistenia neprekročila maximálnu povolenú dobu zaistenia pre účel podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (6 mesiacov, resp. opakovane maximálne 12 mesiacov), nebol daný dôvod na jeho okamžité prepustenie. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. 33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.