{"guid": "ea1e0c81-fa60-40d8-864f-92b9f4604bfc:8172c3dc-6379-4f0b-925e-b7a858ffb628", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1", "spisova_znacka": "16SaZ/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/3/2025 z 23. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. mája 2025, sp. zn. 16SaZ/3/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1", "identifikacne_cislo": "0725100669", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-90.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-228", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8172c3dc-6379-4f0b-925e-b7a858ffb628", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16SaZ/3/2025\n0725100669\n23. 05. 2025\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený X. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, bez dokladu\ntotožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného\nCentrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798\n841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad\nhraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka\nPZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia\nvykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. C./XXXX-XX zo dňa 27. marca 2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení\n1. Rozhodnutím z 27 marca 2025 č. C./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení zaistenia“) žalovaný\npredĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), najviac do 28. mája 2025\na ponechal ho naďalej umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len\n„ÚPZpC“).\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia o predĺžení zaistenia vyplynul skutkový stav, v zmysle ktorého bol\nžalobca dňa 28. novembra 2024 v čase o 15:15 kontrolovaný ako cestujúci autobusu, a keďže nemal\npri sebe doklad totožnosti (iba vyhlásil, že pochádza z Afganistanu), bol v ten istý deň v čase\no 15:20 podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ako predvedený na správny orgán v súvislosti\ns konaním o administratívnom vyhostení, keďže sa na území Slovenskej republiky ako cudzinec\nzdržiaval neoprávnene. V nadväznosti na uvedené bolo dňa 28. novembra 2024 podľa § 82 ods. 1 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č.\nC./XXXX-XX. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný\núčinok, keďže to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu\nrozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa\njeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 28. novembra 2024. Žalobca bol administratívne vyhostený\ns povinnosťou opustiť územie Slovenskej republiky a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na jej územie\na na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov.\n3. Dňa 28. novembra 2024 bola so žalobcom spísaná zápisnica č. C./XXXX-XX do ktorej uviedol\nokolnosti jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj o dĺžke doby zdržiavania sa na území\nschengenského priestoru. Žalobca o azyl na území Slovenskej republiky nepožiadal. Žalobcovi bola\ndaná možnosť podľa ustanovenia § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov sa vyjadriť k podkladom\n\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby navrhol ich doplnenie,\nna čo sa žalobca vyjadril, že sa chcel dostať za pomoci prevádzača z Afganistanu do Nemecka.\n4. V nadväznosti na vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení bol žalobca prvýkrát zaistený\npodľa § 88 odseku 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, za účelom výkonu administratívneho\nvyhostenia. Žalobca bol prvotne zaistený a umiestnený do ÚPZpC najviac do 28. januára 2025.\n5. Dňa 28. januára 2025 bola so žalobcom pred predĺžením zaistenia spísaná zápisnica o podaní\nvyjadrenia č. C./XXXX-XX v ktorej neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili priebeh konania.\nDňa 27. marca 2025 bola s účastníkom konania spísaná zápisnica pred vydaním ďalšieho rozhodnutia\no predĺžení zaistenia č. C./XXXX-XX, v ktorej rovnako neuviedol nové skutočnosti vedúce k možnej\nzmene priebehu konania.\n6. Žalovaný konštatoval, že žalobca nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by mu umožnil opustiť\núzemie Slovenskej republiky a územie schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu bol žalobca\nzaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a umiestnený v ÚPZpC, ktorý bude\nrealizovať výkon jeho administratívneho vyhostenia.\n7. Žalovaný s poukazom na § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov konštatoval, že riziko úteku je\nv prípade žalobcu dôvodné, keďže nedisponuje cestovným dokladom, nemá udelené víza a ani nemá\nudelený pobyt na území Slovenskej republiky, respektíve na území iného členského štátu. Žalobca\ndo zápisníc č. C./XXXX-XX a č. C./XXXX-XX výslovne uviedol, že v prípade jeho prepustenia by\núzemie Slovenskej republiky opustil. Žalovaný má teda preukázané, že žalobca by dobrovoľne nezotrval\nna území Slovenskej republiky, pričom nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a ani na území\nSlovenskej republiky nemá príbuzných. Na tomto základe možno konštatovať preukázanie rizika úteku\nžalobcu v dôsledku čoho rozhodol o jeho zaistení.\n8. Žalovaný poukázal na doterajšie konania pred správnym súdom iniciované žalobcom,\nprostredníctvom ktorých sa domáhal prepustenia zo zaistenia, a v ktorých nebol úspešný (sp. zn.\n13Sas/13/2024 a sp zn. 20Saz/2/2025).\n9. Vo vzťahu k lehote zaistenia, poukazujúc na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov,\nžalovaný konštatoval že nakoľko nebude výkon administratívneho vyhostenia žalobcu realizovaný\nv rámci pôvodnej lehoty zaistenia, t. j. do 28. marca 2025, rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu do 28.\nmája 2025 z dôvodu, že dňa 24. januára 2025 bolo žalovanému od ÚPZpC zaslané stanovisko, z ktorého\nvyplýva, že na základe kópie identifikačnej karty Afganskej islamskej republiky číslo 1400 - 500 - 14454\nbola zistená totožnosť žalobcu. Následne bola dňa 9. decembra 2024 pracovníkom ÚPZpC zaslaná\nžiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí\na európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „MZVaEZ“) na Zastupiteľský úrad Afganskej\nislamskej republiky (ďalej len „zastupiteľský úrad“). Dňa 21. januára 2025 bola ÚPZpC doručená\ninformácia od MZVaEZ, že žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu z ich strany bola\nsíce odoslaná, avšak 13. januára 2025 sa táto žiadosť vrátila ako nedoručená, na čo bola odoslaná\nznova. ÚPZpC poskytol pracovníkovi agentúry Frontex všetky informácie a dokumenty týkajúce sa\nžalobcu za účelom zistenia skutočnosti k možnému vystaveniu náhradného cestovného dokladu.\nPracovník agentúry Frontex informoval ÚPZpC, že informáciu o vystavenie náhradného cestovného\ndokladu dostane neskôr, až po konzultácii so zastupiteľským úradom. Dňa 26. marca 2025 bola\nžalovanému z ÚPZpC zaslaná žiadosť o poskytnutie stanoviska ohľadom zaistenia žalobcu, v ktorej\nsa uvádza, že informáciu o vystavenie náhradného cestovného dokladu dostanú neskôr, po konzultácii\nzastupiteľského úradu s príslušným autoritami domovskej krajiny. Do 28. marca 2025 teda nebolo možné\nrealizovať administratívne vyhostenie žalobcu.\n10. Žalobca počas osobného pohovoru uviedol svoju novú identitu a to A. D., narodený X. XXXXXXX\nXXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, predtým A. B., narodený X. XXXXXXX XXXX,\nštátny príslušník Afganskej islamskej republiky.\n11. Vo vzťahu k alternatívam zaistenia žalovaný konštatoval, že žalobca nemá zabezpečené žiadne\nubytovanie a ani potrebné finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho\npríslušníka tretej krajiny na Slovensku (§1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 499/2011\nZ. z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom\nštátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky) a ani si ich nevie zabezpečiť. Pri\nkonštatovaní uvedeného vychádzal žalovaný z vyjadrení žalobcu zachytených do zápisnice z 28.\nnovembra 2024, 28. januára 2025 a 27. marca 2025.\nII. Správna žaloba\n12. Žalobca podal žalovanému dňa 7. mája 2025 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), predložená správnemu súdu dňa 14. mája 2025,\ndomáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.\n\n13. Žalobca považuje trvanie jeho ďalšieho zaistenia za neúčelné, pretože žalovaný nepreukázal, že by\nsa žalobca po prepustení skrýval alebo by utiekol. V ÚPZpC trpí depresiami, nemá kontakt s rodinou\nani najbližšími príbuznými. Na území Slovenskej republiky má záujem zotrvať a postupne sa začleniť do\nspoločnosti. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že mu doposiaľ nebol vydaný náhradný cestovný doklad.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n14. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý po zrekapitulovaní celého administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo podaniu správnej žaloby, uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné a účel\nzaistenia žalobcu naďalej trvá. Podotkol, že právny zástupca žalobcu v úvode správnej žaloby nesprávne\nuvádza označenie rozhodnutia, na základe ktorého je žalobca zaistený.\n15. Vo vzťahu tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepreukázal riziko jeho úteku, poukázal na jeho vlastné\nvyjadrenia, ktoré toto tvrdenie spochybňuje. Žalobca sa totiž do zápisnice č. C./XXXX-XX vyjadril,\nže jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde by chcel pracovať a požiadať o azyl. Ani počas ústnych\npohovorov, ktoré sú zachytené v zápisniciach č. C./XXXX-XX a č. C./XXXX-XX neuviedol žiadne nové\nskutočnosti. Žalovaný je presvedčený, že existuje riziko úteku žalobcu resp. riziko opustenia územia\nSlovenskej republiky, čím by došlo ku zmareniu administratívneho vyhostenia žalobcu.\n16. Vo vzťahu ku stanoveniu lehoty zaistenia do 28. mája 2025 žalovaný uviedol, že táto bola stanovená\npo dôkladnom zvážení informácií, ktoré poskytol žalovanému ÚPZpC v žiadosti o poskytnutie stanoviska,\na to, že pracovník agentúry Frontex bol vyrozumený a oboznámený so všetkými informáciami a kópiami\ndokumentov týkajúcich sa žalobcu za účelom získania skutočností ohľadom vystavenia náhradného\ncestovného dokladu.na zastupiteľskom úrade v Prahe. Prostredníctvom pracovníka agentúry Frontex\nbola sprostredkovaná informácia, že správu o vystavení náhradného cestovného dokladu dostane\nÚPZpC po skonzultovaní zastupiteľského úradu s príslušnými autoritami domovskej krajiny. Dňa 14.\nmája 2025 požiadal žalovaný ÚPZpC o vydanie stanoviska k žalobcovi, na čo bolo žalovanému\noznámené, že ÚPZpC zaslalo opätovne na MZVaEZ žiadosť o poskytnutie informácií ohľadom\nvystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcu a žiadosť o informácie zaslali aj príslušnému\npracovníkovi agentúry Frontex, na čo bolo zhodnotené, že do 28. mája 2025 nebude možné realizovať\nvyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky.\n17. Zaistenie žalobcu je teda naďalej účelné, keďže jeho administratívne vyhostenie nemožno realizovať\nz pretrvávajúceho dôvodu nevystavenia náhradného cestovného dokladu.\n18. Vo vzťahu k tvrdeniam o depresiách žalobcu a nemožnosti byť v kontakte s rodinou, žalovaný\nuviedol, že žalobca má právo na zdravotnú pomoc ako aj právo na prijímanie a odosielanie písomností\na prijímanie návštev podľa stanovených podmienok v zákone o pobyte cudzincov.\n19. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že chce zotrvať na území Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že to\nje v rozpore s jeho skorším tvrdením, že po prepustení by vycestoval do Nemecka, ktoré je jeho cieľovou\nkrajinou a kde mal zámer požiadať o azyl. Na území Slovenskej republiky žalobca nemá žiadnu rodinu\nani iné väzby, nevlastní tu žiaden majetok a nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si\nbývania či pokrytia základných životných potrieb, čo sám uviedol v zápisnici C./XXXX-XX.\n20. Žalovaný ku vyjadreniu pripojil poskytnutie informácie ÚPZpC z 13. mája 2025, fotokópiu dokladu\ntotožnosti žalobcu, žiadosti o lustrácie adresované Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ\nv Bratislave z 3. decembra 2024 a Interpolu z 3. decembra 2024, príslušné odpovede o negatívnych\nzisteniach, žiadosť o sprostredkovanie žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu\nadresovaný MZVaEZ zo 6. decembra 2024, , žiadosť o poskytnutie informácie k vystaveniu náhradného\ncestovného dokladu zo 7. januára 2025 adresovaná MZVaEZ, úradné záznamy ÚPZpC z 19. februára\n2025, 10. marca 2025 a 14. marca 2025 preukazujúce kooperáciu ÚPZpC s pracovníkov Frontexu\nv súvislosti s vystavovaním náhradného cestovného dokladu a napokon žiadosť o poskytnutie informácie\nk vystaveniu náhradného cestovného dokladu zo 7. apríla 2025 adresovaná MZVaEZ.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\npodľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§\n206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia\no predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia\nsprávneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. mája 2025\nv neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť vopred ospravedlnili.\nPodľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže\nštátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len\nvtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti\na finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení\npovinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n22. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou\npodľa § 221 ods. 2 SSP domáha jeho prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho\nprieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods.\n1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (ktoré je podkladom jeho zaistenia) ale posúdenie, či v prípade\nžalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený\núčel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1\npísm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia].\n23. Žalobca, zjavne reflektujúc na túto osobitosť konania vo veci žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP, vymedzil\nnámietky smerujúce voči neúčelnosti trvania zaistenia tak, že podľa jeho názoru nie je dostatočne\nosvedčená existencia rizika úteku alebo že by sa po jeho prepustení skrýval. Žalobca má naopak záujem\nna území Slovenskej republiky zotrvať a začleniť sa do spoločnosti.\n24. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca opakovane počas ústnych pohovorov, ktoré boli s ním\nrealizované pred vydaním každého rozhodnutia (či už vo veci jeho administratívneho vyhostenia alebo\ntýkajúce sa jeho zaistenia) trval na jeho zámere pokračovať v ceste do Nemecka kde chce požiadať\no azyl a nájsť si prácu (resp. takto prezentovaný zámer následne nerozporoval), správny súd zdôrazňuje,\nže žalobca bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu\nna jej územie ako aj územie všetkých členských štátov po dobu 3 rokov, čím sa stáva irelevantnou\nakákoľvek prezentovaná vôľa žalobcu zotrvať na jej území a zaradiť sa tu do spoločnosti. Rozhodnutie\no administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 28. novembra 2024, keďže žalobca podal\nodvolanie oneskorene.\n25. Tvrdené psychické problémy a nemožnosť skontaktovať sa s rodinou nie sú na účely posudzovania\ntrvania účelu zaistenia z dôvodu administratívneho vyhostenia žalobcu relevantné.\n26. Hoci nebolo možné priznať uvedenej námietke relevanciu a posúdiť ju ako dôvodnú, správny súd si\nje vedomý, že správnu žalobu vo veci zaistenia má posudzovať neformálne a nie je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, ako tie, ktoré\nboli uvedené v správnej žalobe. Ani na základe vlastnej činnosti však žiaden dôvod pre konštatovanie\nnezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nedetegoval.\n27. Účelom zaistenia podľa 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je úspešné zrealizovanie\nadministratívneho vyhostenia zaisteného cudzinca. Ku skúmaniu a osvedčovaniu účelnosti zaistenia\ncudzinca podľa citovaného ustanovenia existuje už pomerne stabilná rozhodovacia prax kasačného\nsúdu. Napríklad v rozsudku sp. zn. 10Sza/2/2015 zo dňa 30. júna 2015 Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatoval, že „Limitom naplnenia účelu zaistenia, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení\nje reálnosť vyhostenia, teda vyhostiteľnosť cudzinca, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že\nkonanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Bolo preto povinnosťou krajského\nsúdu relevantne posúdiť, či správne orgány s riadnou starostlivosťou pristupovali k prevereniu možnosti\n\nvyhostenia navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny.“ Podľa iného rozsudku NS SR\nsp. zn. 10Szak/2/2021 z 12. februára 2021 „Povinnosť žalovaného odôvodniť rozhodnutie o zaistení\ntiež z hľadiska účelnosti zaistenia nepochybne vyplýva z ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona\no pobyte cudzincov, podľa ktorého je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Nielen počas trvania pozbavenia osobnej slobody, ale už\nod samotného počiatku, teda pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí, na základe doposiaľ zistených\ninformácií a vykonaných úkonov načrtnúť, na základe čoho sa domnieva, že bude možné účel zaistenia\ndosiahnuť. “.\n28. Z rozhodnutia o predĺžení zaistenia, nadväzujúceho vyjadrenia žalovaného ako aj ním predloženého\nadministratívneho spisu, vyplýva, že jedinou prekážkou administratívneho vyhostenia žalobcu je\nskutočnosť, že nedisponuje cestovným dokladom. Správny súd zistil, že ÚPZpC v súčinnosti s MZVaEZ\nvykonávajú potrebné úkony smerujúce k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu žalobcu\n(naposledy preverené na základe poskytnutia informácie z 13. mája 2025 č. C./XXXX-XX), pričom\nza prihliadnutia na skutočnosť, že žalobca dodatočne oznámil svoju skutočnú totožnosť a žalovaný\ndisponuje dokladom totožnosti žalobcu, sám reálne prispel k procesu napĺňania jeho administratívneho\nvyhostenia.\n29. Keďže sa vybavovanie náhradného cestovného dokladu nachádza v štádiu, kedy je výlučne na\nzastupiteľskom úrade, aby žiadosť posúdil, nemožno vyčítať žalovanému, ktorý k dnešnému dňu\nvyčerpal všetky nevyhnutné úkony potrebné k vystaveniu náhradného cestovného dokladu žalobcu, že\nokrem úkonov smerujúcich k urgovaniu a prevereniu stavu vybavovania žiadosti žiadne ďalšie úkony\nnevykonáva. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sám žalobca neprezentoval žiadne nové okolnosti,\nktoré by jeho administratívnemu vyhosteniu ku dňu rozhodovania správneho súdu bránili.\n30. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. novembra\n2015, sp. zn. 10 SZa 17/2015) vyplýva, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom, pretože „Pokiaľ\nzastupiteľský úrad napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon trestu vyhostenia nevydá v lehote\nzaistenia cudzincovi náhradný cestovný doklad a správny orgán za účelom vystavenia náhradného\ncestovného dokladu rozhodne o predĺžení doby zaistenia, pričom táto doba neprekročí po sčítaní doby\nzaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, odporca s poukazom na okolnosti prípadu,\nktoré spočívajú v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred\nzáujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a tieto okolnosti uprednostní pri kolízii dvoch práv a\nnáležite ich odôvodní, rozhodnutie správneho orgánu o predĺžení doby zaistenia je potrebné považovať\nza vydané v súlade so zákonom. “.\n31. Ako naznačuje predchádzajúci odsek, nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia by mohla vzniknúť\naj v prípade, ak by bol žalobca zaistený dlhšie, ako pripúšťajú príslušné ustanovenia zákona o pobyte\ncudzincov. Čo sa týka maximálnej prípustnej lehoty zaistenia cudzinca na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ustanovuje dve lehoty\ntrvania zaistenia a to základnú šesťmesačnú lehotu a prípadne, za splnenia vymedzených podmienok,\nmožno túto lehotu opakovane predĺžiť až na 12 mesiacov. Ku dňu rozhodovania však lehota zaistenia\nžalobcu neprekročila ani základnú 6 mesačnú lehotu, ktorá uplynie dňa 28. mája 2025.\n32. Na základe vyššie uvedených zistený správny súd konštatuje, že pokiaľ je žalobca aj naďalej\nzaistený na základe rozhodnutia o predĺžení zaistenia na účel jeho administratívneho vyhostenia ktorého\ntrvanie je osvedčené, pričom ku dňu rozhodovania správneho súdu doba jeho zaistenia neprekročila\nmaximálnu povolenú dobu zaistenia pre účel podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov (6 mesiacov, resp. opakovane maximálne 12 mesiacov), nebol daný dôvod na jeho okamžité\nprepustenie. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej\nnedôvodnosť zamietol.\n33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446\nods. 2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}