Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/34/2025 0725100482 15. 07. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100482.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E., 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., obaja právne zastúpení: MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05321/04522/2025-5.1.1 zo dňa 31.01.2025, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Žaloba 1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 03.04.2025 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05321/04522/2025-5.1.1 zo dňa 31.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava (ďalej len „regionálny úrad“) č. OU-BA-OVBP2-2024/311148/GAL, ev. č. 31269/2024 zo dňa 19.09.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že nevyhovuje protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III č. Pd 116/23/1103-10 zo dňa 06.11.2023 (ďalej len „predmetný protest prokurátora“). Žalobcovia sa zároveň domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému a priznania práva na náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, arbitrárne, svojvoľné a ústavne neudržateľné. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia účelovo vyselektoval iba niektoré skutkové tvrdenia, na základe ktorých dospel k nesprávnym právnym záverom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo navyše vnútorne rozporné a nelogické. V napadnutom rozhodnutí absentovalo akékoľvek vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami účastníkov administratívneho konania, prokuratúry, či regionálneho úradu. 3. Napadnuté rozhodnutie bolo tiež prekvapivé a priečiace sa základným zásadám správneho konania, ako napríklad zásade zákonnosti, materiálnej pravdy, legitímnych očakávaní, či princípu dobrej verejnej správy a právnej istoty. Žalovaný bez zopakovania či doplnenia dokazovania dospel k úplne opačným skutkovým a právnym záverom ako stavebný úrad, prokuratúra, či regionálny úrad. Všetky tieto orgány súhlasne konštatovali porušenie zákona v postupe stavebného úradu a pri vydaní stavebného povolenia. Žalovaný však bez riadneho a presvedčivého odôvodnenia úplne prekvapivo skonštatoval presný opak. 4. Žalobcovia žalobu odôvodňovali tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobcovia
žalobu ďalej odôvodňovali tým, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že skutkový stav, ktorý žalovaný ako orgán verejnej správy vzal za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu. Napokon žalobcovia tiež namietali, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným ako orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. II. Relevantné právne predpisy 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 9. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 12. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. III. Právne posúdenie veci správnym súdom 13. Zo žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým ten zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že nevyhovuje predmetnému protestu prokurátora. Žalobcovia sa teda domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Správny súd tak v prvom rade skúmal, či je takého rozhodnutie orgánu verejnej správy spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu a prípadne, či sú žalobcovia aktívne legitimovaní na podanie žaloby smerujúcej proti takémuto rozhodnutiu orgánu verejnej správy. 14. Pokiaľ ide o otázku, či je napadnuté rozhodnutie spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, správny súd pripomína, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 15. Keďže žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia vo veci protestu prokurátora, správny súd uvádza, že protest prokurátora je normatívne upravený v § 22 až § 27 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). V zmysle tejto normatívnej úpravy ustanovenej v zákone o prokuratúre protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy, s tým, že prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 16. Samotné konanie o proteste prokurátora nie je návrhovým konaním. Prokurátor totiž môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníka administratívneho konania. Prokurátor tak môže protest podať aj proti vôli účastníka administratívneho konania. 17. Prokurátor podáva protest na orgáne verejnej správy, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu prokurátora úplne vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému orgánu najbližšieho vyššieho stupňa. 18. Výsledkom konania o proteste prokurátora môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania o proteste prokurátora odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 19. Protest prokurátora je teda právnym aktom, ktorému môže príslušný orgán verejnej správy buď vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Z tohto dôvodu účastník administratívneho konania, v ktorom bolo vydané protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie, a teda v konečnom dôsledku účastník konania o proteste prokurátora, nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/1998 zo dňa 04.03.1998). 20. Rozhodnutie, ktorým príslušný orgán verejnej správy nevyhovel protestu prokurátora, nie je samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Takéto rozhodnutie, t.j. rozhodnutie, ktorým príslušný orgán verejnej správy nevyhovel protestu prokurátora, má len procesný charakter a samo o sebe nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2020 zo dňa 24.03.2020, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/219/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 5Sžf/27/2014 zo dňa 25.04.2015, sp. zn. 8Sžo/155/2008 zo dňa 29.04.2009, sp. zn. 2Sžo/72/2007 zo dňa 31.01.2008, sp. zn. 4Sž/95/03 zo dňa 30.10.2003). 21. Ak príslušný orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie, proti ktorému smeroval protest prokurátora. Pokiaľ však príslušný orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda príslušný orgán verejnej správy vyjadruje svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste prokurátora. V dôsledku toho zostáva pôvodné právoplatné rozhodnutie v prípade nevyhovenia protestu prokurátora nezmenené. 22. Pokiaľ ide o preskúmateľnosť samotného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora, správny súd pripomína, že ani prokurátor nie je oprávnený na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa nevyhovelo jeho protestu, keďže aktívnu legitimáciu má prokurátor na podanie žaloby proti tomu rozhodnutiu (opatreniu), ktoré bolo napadnuté protestom, teda tomu rozhodnutiu, ktoré bezprostredne zakladá, mení, zrušuje, deklaruje alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb. Rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora teda nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve, a to ani na základe žaloby prokurátora. Rozhodnutie o nevyhovení protestu
prokurátora má len procesný charakter, nie je rozhodnutím vo veci samej a samo osebe nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21.07.2023). 23. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nevyhovenie protestu prokurátora je v zmysle § 45 ods. 1 SSP koncipované len ako podmienka pre to, aby sa prokurátor mohol obrátiť na správny súd podaním žaloby. Povinnosťou prokurátora pred podaním žaloby na správny súd totiž je neúspešne vyčerpať príslušné prokurátorské opatrenie, a to buď protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora. Následne, aj dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby prokurátorom sa v zmysle § 181 ods. 2 SSP odvíja od dátumu právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. 24. V predmetnej právnej veci je zo žaloby a jej príloh zrejmé, že žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného, ktorým ten zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že regionálny úrad nevyhovuje predmetnému protestu prokurátora. V konečnom dôsledku sa teda žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, keď prvostupňové konanie a konanie o riadnom opravnom prostriedku tvoria jeden celok, pričom v predmetnej právnej veci výsledkom konania o proteste prokurátora, t.j. výsledkom prvostupňového konania v spojení s konaním o riadnom opravnom prostriedku, bolo rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora. Inými slovami, výrok prvostupňového rozhodnutia v spojení s výrokom napadnutého rozhodnutia znie tak, že regionálny úrad nevyhovuje predmetnému protestu prokurátora. Napadnuté rozhodnutie preto nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktoré nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu [§ 7 písm. e) SSP], a teda ich žaloba je neprípustná. Správny súd preto postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu ako neprípustnú odmietol (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21.07.2023). 26. Na vyššie uvedených záveroch nemohlo nič zmeniť ani poučenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že totiž napadnuté rozhodnutie možno preskúmať súdom podľa SSP. Prípustnosť správneho súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je založená poučením orgánu verejnej správy, ale je ustanovená všeobecne záväznými právnym predpismi, pričom z relevantnej právnej úpravy vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. 27. Keďže žalobu proti napadnutému rozhodnutiu ako právoplatnému rozhodnutiu príslušného orgánu o nevyhovení protestu prokurátora bolo potrebné odmietnuť ako neprípustnú, správny súd sa bližšie nemohol zaoberať žalobnými námietkami. K preskúmaniu žalobných námietok by správny súd mohol pristúpiť len vtedy, ak by bola žaloba prípustná a ak by zároveň boli splnené procesné podmienky, ktoré sú predpokladom toho, aby správny súd mohol vo veci konať. 28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 29. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.