Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19SaZ/2/2025 0725100452 26. 06. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. C. D., posledné miesto trvalého pobytu v krajine pôvodu: B., E. F., G. B. XXX, B. C. D., miesto pobytu v čase podania žaloby: F. XXX, E., číslo cestovného dokladu: H., právne zastúpeného: JUDr. Miroslava Erbenová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 32, Senec, IČO: 55 633 532, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo E.: F./XXXX-X zo dňa 24.02.2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím E.: F./XXXX-X zo dňa 24.02.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade žalobcu nebol identifikovaný žiadny z dôvodov prenasledovania uvádzaný v § 8 zákona o azyle. Žalobcom prezentované dôvody pre udelenie azylu sú problémy osobného charakteru súvisiace s konkrétnou osobou (prezidentom futbalového klubu) a s nesplnením finančných záväzkov zo strany futbalového klubu za výkon jeho športovej činnosti, s čím mal súvisieť aj fyzický útok na jeho osobu. Žalobca sa nepokúsil o riešenie situácie v krajine pôvodu – neobrátil sa na políciu ani súd. Azylovo relevantným nie je ani všeobecné uvedenie žalobcu, že v krajine dpôvodu panuje zlá situácia, nestabilita, vojna, epidémie, nie sú tam dodržiavané ľudské práva či jeho obava pred operáciou NDOBO. Žalovaný dospel tiež k záveru, že nebola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žalobcu, konanie žalobcu je účelové a jeho jediným motívom je snaha o legalizáciu jeho pobytu prostredníctvom inštitútu medzinárodnej ochrany. Žalobcu preto považoval za prisťahovalca, nie utečenca, ktorý je motivovaný len dôvodmi ekonomického charakteru. 2. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Trest smrti je síce možné v B. C. D. (ďalej len „B.“) uložiť, ale od roku 2003 sa nevykonáva s výnimkou situácie na východe krajine, kde dochádza k ozbrojenému konfliktu medzi Rwandou podporovanou povstalcami M23 a B. vládnymi silami. Žalobca v konaní predložil čistý výpis z registra trestov z krajiny pôvodu. Žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu ani mučenie či neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Žalobcovi nehrozí
ani vážne, individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, keďže B. nie je zapojené do medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, hoci na severe a východe krajiny je bezpečnostná situácia nestabilná kvôli konfliktu s povstalcami zo skupiny M23 a s Rwandou. Žalobca však pochádza z B., ktorá je na západe krajiny, kde sa aj pred odchodom z krajiny pôvodu zdržiaval. 3. Posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp. podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny vyhodnotil žalovaný ako irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 27.03.2025, doručenou správnemu súdu dňa 27.03.2025, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné. 5. Poukázal na to, že hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl boli obavy žalobcu o jeho život, humanitárna kríza v krajine pôvodu, v ktorej nie sú dodržiavané základné ľudské práva a do ozbrojených konfliktov sú zapojené aj maloleté deti. Žalobca hral futbal za klub I. J. K., ktorého prezidentom bol v tom čase L. M.. Keď žiadal vyplatenie odmeny podľa zmluvy s futbalovým klubom, na základe príkazu prezidenta klubu bol žalobca zbitý tak, že bol 6 týždňov hospitalizovaný. Následne bol napadnutý opätovne. Žalobca uviedol, že príbehom žalobcu vo vzťahu k osobe prezidenta klubu, ktorý je aj politicky činnou osobou, sa žalovaný vôbec nezaoberal a nesprávne konštatoval, že sa jedná o problémy súkromného charakteru. Poukázal na to, že je úlohou žalovaného, aby zabezpečil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovedí žalobcu potvrdzujú alebo vyvracajú s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.03.2013 a rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 23.03.2016 vo veci F. G. proti Švédsku, sťažnosť č. 43611/11. Žalovaný znevýhodnil žalobcu, keď ho posúdil ako nedôveryhodného a porušil zásadu v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že nebolo preukázané, že žalobca hral za klub I. J. K., žalobca uvedené preukázal predloženými fotografiami, na ktorých je zachytený v drese klubu. 6. Žalobca v žiadosti o udelenie azylu uviedol aj strach pred náborom do armády, pričom uviedol, že L. M. je súčasťou organizácie, ktorá vykonáva nábor do armády. K tejto skutočnosti však žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie napriek návrhu žalobcu. Poukázal tiež na to, že jeho mladší maloletý brat bol naverbovaný do armády a v súčasnosti už nežije. Žalovaný nepristúpil riadne k otázke skúmania opodstatnenosti strachu žalobcu z návratu do krajiny pôvodu. Zameral sa len na rozdiely, ktoré žalobca uviedol v rámci jednotlivých pohovorov (napr. v menách a dátumoch narodenia rodinných príslušníkov), nie ja dôvody opodstatneného strach žalobcu z návratu do krajiny pôvodu. 7. S poukázaním na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sak/18/2022 zo dňa 30.01.2023 žalobca uviedol, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal aj s otázkou poskytnutia doplnkovej ochrany. Žalobca namietal aj skutočnosť, že zápisnice z pohovorov, ktoré s ním boli vykonané v rámci administratívneho konania, neboli žalobcovi poskytnuté v jazyku, ktorému rozumie, ale v slovenskom jazyku, a preto mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Žalobca uviedol, že o azyl požiadal aj z humanitárnych dôvodov, ale touto požiadavkou sa žalovaný nezaoberal. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Vo vyjadrení zo dňa 14.04.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 9. K námietkam žalobcu uviedol, že spochybnil žalobcovu dôveryhodnosť, pretože žalobca požiadal o azyl po rokoch, čo sa pohyboval v Európskej únii a po mesiacoch pobytu na území SR, až v momente, keď bol zadržaný cudzineckou políciou pre neoprávnené zdržiavanie sa na území SR. Žalobcov príbeh postráda zmysluplnosť a logiku a jeho údajné obavy z operácie NDOBO nekorešpondujú z informáciami o krajine pôvodu. Žalobca požiadal o azyl k ekonomických dôvodov, čo aj výslovne uviedol. Žalobca uvádzal v priebehu pohovorov rozporuplné informácie o svojej rodine a o pôsobení o futbalových kluboch v krajine pôvodu. V súvislosti s posúdením otázky dôveryhodnosti žiadateľa v azylovom konaní žalovaný poukázal na rozsudky najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/1/2020 zo dňa 25.02.2020. sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012, sp. zn. 1Sža/48/2010 zo dňa 18.05.2010, sp. zn. 1Sža/72/2008 zo dňa 27.05.2008 a sp. zn. 1Sža/4/2009 zo dňa 24.03.2009. 10. Podľa názoru žalovaného sa žalobca začal domáhať postavenia utečenca až keď mu hrozilo vyhostenie zo SR. Inštitút azylu nemá za cieľ nahrádzať nedodržanie postupu na legalizáciu pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov. Žalobcove obavy z možného útoku majú atribúty sporu súkromného charakteru, ktoré nepredstavujú dôvod pre udelenie azylu. Z výpovede žalobcu nevyplynuli žiadne
konkrétne problémy v súvislosti s vnútropolitickou situáciou v krajine pôvodu. Po návrate do mesta B. žalobca nečelil žiadnej forme prenasledovania. 11. V súvislosti s námietkou neposúdenia dôvodov pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov žalovaný uviedol, že žalobca o túto formu ochranného statusu nežiadal. Žalovaný preskúmava žiadosť o udelenie azylu len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie a v tomto rozsahu vykonáva aj dokazovanie, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžak/4/2019. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 12. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 15.05.2025 uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca nepožiadal o udelenie azylu bezprostredne po vstup do EÚ nepostačuje na to, aby bol žalobca vylúčený z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany. Úlohou žalovaného nie je vyhodnocovať alternatívy konania žalobcu a predkladať vlastné závery. Opätovne poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal osobou prezidenta futbalového klubu, v ktorom žalobca pôsobil L. M.. Vo vzťahu k operácii NDOBO žalovaný síce získal všeobecné informácie, ale nie vo vzťahu k azylovému príbehu žalobcu. Žalobcovi nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný rozporuplnosť vyjadrení žalobcu vo vyjadreniach k členom rodiny žalobcu a aký to má vplyv na posúdenie dôveryhodnosti žalobcu. Nezrovnalosti sa mal žalovaný pokúsiť odstrániť v priebehu administratívneho konania. Nie je pravdou, že žalobca nežiadal o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov s odkazom na výpoveď žalobcu zo dňa 23.01.2025. 13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.05.2025 uviedol, že dlhodobosť pobytu žalobcu v EÚ pred podaním žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany oslabuje jeho tvrdenia z strachu z prenasledovania v krajine pôvodu a žiadosť sa javí ako účelová. Žalovaný vykonal dokazovanie v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom, jeho tvrdenia preveril a porovnal s údajmi o krajine pôvodu. Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia. Ako príklad uviedol tvrdenia žalobcu o nútených náboroch do armády v krajine pôvodu, pričom vojenská služba nie je v B. povinná a k núteným náborom nedochádza. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobcovi nehrozí zo strany štátu žiadna ujma v podobe trestu ani nútený nástup do armády. Nepreukázala sa ani hrozba vážneho bezprávia. Žalobcom uvádzané dôvody vyznievajú účelovo s cieľom získať nejakú formu ochrany a legalizovať si pobyt na Slovensku. V. Konanie na správnom súde 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“ 15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“ 16. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“ 17. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 18. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 19. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 20. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 10.06.2025 a rozsudok bol následne verejne vyhlásený dňa 26.06.2025 (§ 116 SSP). 22. Na pojednávaní dňa 10.06.2025 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný nevyhodnocuje dôveryhodnosť azylového príbehu žalobcu, ale zameriava sa výlučne na rozpory v žalobcových vyjadreniach, pričom nedôveryhodnosť príbehu nastáva až v prípade zásadných nezrovnalostí, nestačia drobné odchýlky. Ak žalovaný dospel k záveru, že vo výpovediach žalobcu sú rozpory, mal sa pokúsiť ich odstrániť napr. doplňujúcim pohovorom. Žalovaný si nezabezpečil aktuálne správy o krajine pôvodu žalobcu, v ktorých by boli presné, aktuálne údaje z relevantných zdrojov. Žalobca na pojednávaní uviedol, že s rodinou v krajine pôvodu nemá aktuálne kontakt. Do Európy prišiel v roku 2021, konkrétne do Grécka, kam vycestoval za pomoci futbalového manažéra. Opísal incident s prezidentom futbalového klubu, v ktorom pôsobil v krajine pôvodu. V súvislosti s jeho konaním nekontaktoval príslušné orgány
krajiny pôvodu, pokladal to za zbytočné, pretože prezident klubu má peniaze a tieto orgány by mu nepomohli. Ak by sa prezident futbalového klubu dozvedel, že sa žalobca vrátil do krajiny pôvodu, je schopný všetkého, mohol by ho nechať zabiť. Čo sa týka vojenskej služby, tá je v krajine pôvodu povinná a ľudia sú do armády odvádzaný násilím a aj žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť násilne odvedený do armády. Prezident futbalového klubu, v ktorom žalobca pôsobil v krajine pôvodu, sa podieľa na násilných odvodoch do armády. Od roku 2021 v krajine pôvodu nebol. VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 23. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany.“ 24. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) e) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve [Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky) c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, f) vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“ 25. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.“ 26. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 8.“ 27. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) a b) zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo nespĺňa podmienky podľa § 13b.“ 28. Podľa ustanovenia 19a ods. 3 zákona o azyle „Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.“
29. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a. 30. Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa § 10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.“ 31. Podľa čl. 6 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany zo dňa 13.12.2011 (ďalej len „kvalifikačná smernica“) „Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia zahŕňajú: a) štát; b) strany alebo organizácie kontrolujúce štát alebo podstatnú časť územia štátu; c) neštátnych aktérov, ak je možné preukázať, že aktéri uvedení v písmenách a) a b) vrátane medzinárodných organizácií, nie sú schopní alebo ochotní poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, ako sa vymedzuje v článku 7.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veci azylu posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. 34. Správny súd poukazuje v úvode na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Pre udelenie azylu sa vyžaduje splnenie podmienok taxatívne uvedených vo vyššie citovanom ustanovení § 8 zákona o azyle. To znamená, že prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy (prípadne „oprávnené obavy“ v znení definície pojmu „utečenec“ podľa článku 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov) z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009 a rozsudok, sp. zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019). Azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov stanovených v zákone pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sak/2/2024 zo dňa 11.09.2024). Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. 35. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 2Sak/18/2022 zo dňa 30.01.2023, uvádza: „Podľa článku 1 písm. A bod 2 Ženevského dohovoru sa za utečenca považuje osoba, ktorá „sa v dôsledku udalostí, ktoré nastali pred 1. januárom 1951, nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred
prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských alebo národnostných alebo z dôvodov príslušnosti k určitým spoločenským vrstvám alebo aj zastávanie určitých politických názorov, je neschopná prijať, alebo vzhľadom na vyššie uvedené obavy, odmieta ochranu svojej vlasti ; to isté platí pre osobu bez štátnej príslušnosti nachádzajúcu sa mimo krajiny svojho doterajšieho pobytu následkom zhora spomenutých udalostí, a ktorá vzhľadom na vyššie uvedené obavy sa tam nechce alebo nemôže vrátiť. Citované ustanovenie v bode 2 definuje pojem utečenca s ohľadom na štyri piliere: 1) prítomnosť mimo územia krajiny pôvodu; 2) objektívnu alebo subjektívnu nemožnosť prijať ochranu tejto krajiny alebo vrátiť sa do nej; 3) táto nemožnosť je zdôvodnená oprávnenými obavami z prenasledovania; 4) toto prenasledovanie je založené na dôvodoch rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine či politického presvedčenia. Z uvedeného vyplýva, že už samotná podstata základného pojmu „utečenec“, od ktorého sa utečenecké a azylové právo odvíja, je založená na zlyhaní a následnom nahradení ochrany štátom pôvodu. Predpokladá stav, kedy štát prestáva byť vo vzťahu k svojmu vlastnému konkrétnemu občanovi ochrancom a stáva sa tým, kto ochranu pred prenasledovaním nechce alebo nemôže poskytnúť, či dokonca toto prenasledovanie sám vykonáva, podporuje alebo schvaľuje. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší správny súd SR zastáva názor, že inštitút medzinárodnej ochrany slúži na ochranu jednotlivca v situáciách straty ochrany krajiny pôvodu, pričom správny orgán primárne posudzuje existenciu prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle či hrozby vážneho bezprávia pri v zmysle § 13a zákona o azyle. Iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže jednotlivcovi formou humanitárneho azylu poskytnúť medzinárodnú ochranu aj v iných situáciách než tých taxatívne stanovených v § 8 a § 13a zákona o azyle, musí však stále ísť o situáciu straty ochrany zo strany štátu pôvodu.“ 36. Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 17.10.2024) vyplýva, že žalobca počas pohovoru k otázke cieľovej krajiny uviedol, že jeho pôvodným cieľom bolo dostať sa do akejkoľvek krajiny v Európe, kde chcel hrať futbal a keďže to vyšlo s Gréckom, odcestoval do tejto krajiny. Z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 23.01.2025 vyplýva, že na otázku o dôvodoch, pre ktoré požiadal o udelenie azylu uviedol, že v jeho krajine je vojna, násilie, epidémie, vnútorná nestabilita a nie sú tam dodržiavané ľudské práva. V krajine nútia mladých vstúpiť do armády a keď odchádzal z krajiny pôvodu (v rámci pohovoru uviedol, že krajinu opustil dňa 03.03.2019), bol ohrozený jeho život z dôvodu, že bol opakovane zbitý na pokyn prezidenta futbalového klubu, v ktorom pôsobil. Uviedol, že voči nemu nie je vedené žiadne trestné konanie ani nebol v krajine pôvodu nikdy odsúdený a nebol ani členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. 37. Ako už bolo uvedené vyššie, dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre opodstatnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov. Primárnym dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom žalovaného sa správny súd stotožňuje. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca v administratívnom konaní netvrdil, že by mal obavy z prenasledovania v krajine pôvodu zo zákonom relevantných dôvodov, teda z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca uviedol, že žiada o udelenie azylu z dôvodu strachu o svoj život kvôli konaniu prezidenta futbalového klubu, ktorý mal dať dal opakovane fyzicky napadnúť a kvôli všeobecne nepriaznivým podmienkam v krajine pôvodu. Tieto dôvody však nie je možné podradiť pod žiaden z relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle. V prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre priznanie statusu utečenca v zmysle § 8 zákona o azyle, pretože nebolo v konaní preukázané, že by v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu pre jeden z piatich azylových dôvodov. 38. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol naplnený základný predpoklad pre udelenie azylu, a to preukázanie existencie azylovo relevantného dôvodu (rasový, národnostný, náboženský, zastávanie určitých politických dôvodov alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine), už nesplnenie tejto zákonnej podmienky je dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie azylu. „Objektívny prvok, ktorý zohráva kľúčovú rolu, predstavujú objektívne dôvody pre predpoklad, že obavy žiadateľa o udelenie azylu z prenasledovania sa zhmotnia, teda preukazovanie hrozby prenasledovania v krajine pôvodu. Odôvodnený strach z prenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom Dohovore a v § 8 zák. č. 480/2002 Z. z., t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny, politického názoru, alebo uplatňovania politických práv. Vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi vyššie spomínanými dôvodmi a opodstatneným strachom z prenasledovania. Tieto dva prvky musia byť vzájomne previazané. Okrem subjektívneho prvku - sťažovateľovho strachu z prenasledovania, teda obavy pred bezpečnostnou službou Ukrajiny, chýba v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jeho
strachu v zmysle Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z.. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší. Preto možno jednoznačne skonštatovať, že tieto jeho obavy samy o sebe ako také, nevychádzajú z dôvodov uvedených v Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z.. Teda pokiaľ objektívne nemal pred opustením krajiny svojho pôvodu žiadne problémy takého charakteru, ktoré by vychádzali z uvedených dôvodov z ním uvedených tvrdení nebolo možné vyvodiť, že prípadné problémy v krajine pôvodu, ktorých sa obáva, by mu mohli hroziť z azylovo relevantných dôvodov“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017). 39. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vykonal v konaní dostatočné dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to najmä výsluchom žalobcu a obsahom správy o krajine pôvodu (Polytematická správa o krajine B. C. D. zo dňa 03.02.2025, REF. No.: MU-ODZS-2025/00232-004 /ďalej len ako „Polytematická správa“/), v ktorej je stručne popísaná spoločensko-politická situácia v krajine pôvodu so zameraním na posúdenie dôvodov, ktoré uviedol žalobca v konaní o žiadosti o udelenie azylu a na možné riziká návratu žalobcu do krajiny pôvodu. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že žalobcom uvádzané dôvody pre udelenie azylu nie je možné považovať za relevantné v zmysle zákona o azyle, a to pre nepreukázanie existencie azylovo relevantného dôvodu. Správny súd preto rozhodnutie v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi považoval za vecne správne. 40. Vo vzťahu k inštitútu doplnkovej ochrany správny súd uvádza, že „Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone), neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich návrat do krajiny pôvodu. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase ako v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých treba vychádzať, ako aj aktuálne informácie o krajine pôvodu“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sža 29/2008 zo dňa 01.10.2008). 41. Základný rozdiel medzi azylom a doplnkovou ochranou spočíva v tom, že pri doplnkovej ochrane ako subsidiárnej forme medzinárodnej ochrany absentujú azylovo relevantné dôvody prenasledovania. Žiadateľovi teda môže skutočne hroziť nebezpečenstvo vážnej ujmy v krajine pôvodu, nie však z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických dôvodov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Primárne je potrebné zaoberať sa hodnovernosťou žalobcu, vychádzajúc z indikátorov dôveryhodnosti uvedených v čl. 4 ods. 5 kvalifikačnej smernice transponovaných do § 19a ods. 3 zákona o azyle a pokiaľ je žalobca vyhodnotený ako dôveryhodný, je potrebné posúdiť či sú splnené zákonné podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z výpovedí žalobcu je možné vyvodiť, že počas podania vysvetlenia dňa 03.10.2024 a vstupného pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu zo dňa 17.10.2024 netvrdil žiadne prenasledovanie alebo vystavenie násiliu v krajine pôvodu (uvádzal ekonomické dôvody vycestovania z krajiny pôvodu - možnosť profesionálne hrať futbal v Európe). Počas vstupného pohovoru dňa 23.01.2025 a v konaní pred súdom uvádzal ako dôvod opustenia krajiny pôvodu obavu z opakovania násilia, ktorého sa voči nemu v minulosti mal dopustiť prezident futbalového klubu, v ktorom v krajine pôvodu pôsobil a existenciu vojny, násilia, epidémie, vnútornej nestability a nedodržiavanie ľudských práv v krajine pôvodu. Žalobca síce už následne po pohovore zo dňa 23.01.2025 nemenil opis uvedených udalosti, no žalobcom tvrdené skutočnosti nebolo možné na základe zistení o krajine pôvodu a o jeho pôsobení vo futbalovom klube overiť resp. preukázať ich hodnovernosť. Správny orgán považoval žalobcu za nedôveryhodného najmä pre žalobcom rozdielne uvádzané údaje o členoch rodiny žalobcu, z dôvodu, že sa nepodarilo overiť informácie, že žalobca skutočne pôsobil ako hráč vo futbalovom klube I. J. K. v meste K., ani informácie o násilných náboroch do armády v súvislosti s operáciou NDOBO. Ako okolnosť svedčiacu o nedôveryhodnosti žalobcu správny orgán vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobca požiadal o medzinárodnú ochranu nie bezprostredne po opustení krajiny pôvodu, ale až v momente začatia konania o administratívnom vyhostení s dôvodu neoprávneného pobytu na území SR. 42. Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 20.10.2009 1Sža 33/209). Vychádzajúc z administratívneho spisu nekonzistentnosť vo výpovediach žalobcu nebolo možné považovať za nepatrnú, či zanedbateľnú. V priebehu administratívneho konania
došlo k podstatnej zmene argumentačnej stratégie žalobcu, ktorý od tvrdenia o ekonomických dôvodoch vycestovania z krajiny pôvodu prešiel k tvrdeniam o násilí, ktorému mal byť v krajine pôvodu vystavený a o celkovo nepriaznivej bezpečnostnej, ľudskoprávnej a sociálnej situácii v krajine pôvodu. Správny súd berie do úvahy aj fakt, že o medzinárodnú ochranu žalobca požiadal až v momente, keď sa stala reálnou hrozba jeho vyhostenia z územia SR pre neoprávnený pobyt, pričom dovtedy sa zdržiaval na území štátov EÚ 3 až 5 rokov (žalobca najprv tvrdil, že do Grécka prišiel v roku 2019, neskôr uviedol, že sa pomýlil a pricestoval až v roku 2021) bez toho, aby žiadal o medzinárodnú ochranu, hoci si súd je vedomý, že omeškanie s podaním žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany je len jedným z faktorov, ktorý môže, ak je podporený ďalšími zistenými skutočnosťami, nasvedčovať záveru o nedôveryhodnosti výpovede žiadateľa o azyl. Správnemu orgánu sa z verejne dostupných informácií nepodarilo overiť, či žalobca skutočne pôsobil ako hráč vo futbalovom klube I. J. K. v meste K.. Fotografie predložené žalobcom, ktoré majú svedčiť o jeho pôsobení v tomto klube a o zraneniach, ktoré mal utrpieť po útoku iniciovanom prezidentom futbalového klubu, nepreukazujú podľa názoru súdu dostatočne dôveryhodne príbeh uvedený žalobcom. Žalobca tiež neuvádzal presné informácie ohľadom času opustenia krajiny pôvodu. Najprv opakovane uvádzal rok 2019, a až neskôr, prvýkrát v písomnom podaní zo dňa 24.01.2025, rok 2021. 43. Na základe uvedených skutočností po preskúmaní veci žalobcu, aj v kontexte s informáciami, ktoré o krajine pôvodu zabezpečil žalovaný, správny súd konštatuje, že výpovede žalobcu nevyznievajú hodnoverne a jeho tvrdenia neboli dostatočne osvedčené dostupnými informáciami. Správny súd nemal preukázanú všeobecnú dôveryhodnosť žalobcu, keďže nemožno pokladať za hodnoverného toho, kto menil svoje výpovede v konaní pred štátnymi orgánmi bez toho, aby zmeny v tvrdeniach dostatočne odôvodnil. Pripisovanie opomenutia uvedenia obáv z návratu do krajiny úvodu počas úvodného podania vysvetlenia a prvého pohovoru žiadateľa o azyl tomu, že nedisponuje zápisnicami z pohovorov v slovenskom jazyku, strachu vypovedať, stresu a obavám, čo sa bude diať, ktorými sa snaží ospravedlniť, resp. objasniť tieto nedostatky tvrdení, nevyznievajú podľa správneho súdu uveriteľne. Dôvod prenasledovania resp. vážneho bezprávia musel byť žalobcovi zrejmý už v čase vstupu na územie Európskej únie, pričom o medzinárodnú ochranu požiadal až s odstupom niekoľkých rokov, a teda nie je splnená ani podmienka uvedená v § 19a ods. 3 písm. d) zákona o azyle (t. j., že žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil). 44. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, žalobca vzťahoval dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany, rovnako ako pre udelenie azylu, predovšetkým k hrozbe násilia zo strany konkrétnej osoby – prezidenta futbalového klubu L. M. a tiež všeobecne k situácii v B., v ktorej je podľa vyjadrenia žalobcu nepriaznivá situácia. 45. Pre úplnosť vyhodnotenia rizika hrozby jednotlivých foriem vážneho bezprávia vo vzťahu k prípadu žalobcu je potrebné uviesť, že v konaní nebolo žalobcom tvrdené ani v konaní preukázané, že by žalobca mohol byť v krajine pôvodu v prípade návratu vystavený hrozbe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. 46. Žalobca v priebehu administratívneho konania ako jeden z hlavných dôvodov pre opustenie krajiny pôvodu uvádzal hrozbu násilia zo strany prezidenta futbalového klubu, v ktorom mal v B. pôsobiť. Uvedené skutkové okolnosti by mohli spadať pod nebezpečenstvo vážneho bezprávia zo strany súkromného pôvodcu. Podľa čl. 6 písm. c) kvalifikačnej smernice, § 2 písm. e) bod 3. zákona o azyle a judikatúry ESĽP (napríklad rozhodnutie vo veci HLP proti Francúzsku zo dňa 29.04.1997, č. sťažnosti 24573/94) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia môžu byť aj neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode (štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia) nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Je však potrebné v prvom rade vyhodnotiť, či k takému konaniu došlo a či konanie neštátneho pôvodcu je možné posúdiť ako vážne bezprávie v jeho vymedzení podľa § 2 písm. f) zákona o azyle. Ako už bolo uvedené v časti odôvodnenia týkajúcej dôveryhodnosti žalobcu, jeho príbeh sa v časti týkajúcej sa pôsobenia vo futbalovom klube a pôvodu zranení nepodarilo dostatočne osvedčiť. Ak žalobca skutočne utrpel zranenie po útokoch v roku 2018 a z krajiny pôvodu odišiel až v roku 2021, je otázne nakoľko bola hrozba bezprostredná a či vzhľadom na odstup času, trvá aj v súčasnosti. Tieto obavy do budúcna neboli žalobcom nijako osvedčené. Žalobca sa po útokoch neobrátil na štátne orgány tvrdiac, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok by mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi takejto súkromnej osoby a nevyšetrila by ani útoky, ktoré sa už udiali. Tieto skutočnosti však vo vzťahu ku krajine pôvodu neboli preukázané. Správny súd preto dospel k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné. 47. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sak 2/2018 zo dňa 31.01.2023, na ktorý poukazuje aj žalobca, pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o
azyle a v tej súvislosti pri posudzovaní existencie vážneho bezprávia definovaného v § 2 písm. f) bode 3 zákona o azyle musí byť v posúdená otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v situácii medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu. Vo vzťahu k dôvodu podľa § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle správny súd uvádza, že zo správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že B. sa aktuálne nenachádza v situácii medzinárodného konfliktu. Konflikt, ktorý vykazuje prvky vnútroštátneho konfliktu, je prítomný vo východnej časti krajiny pôvodu, najmä v provincii Severné Kivu, kde prebiehajú boje medzi B. vládnymi silami a povstalcami z hnutia 23. marca (M23), ktorých podporuje Rwanda. Ako však vyplýva zo správy, ozbrojené konflikty s povstalcami sú lokalizované výlučne vo východných provinciách B.. Žalobca, pochádzajúci z B., v ktorej sa naposledy nachádzal pred odchodom z krajiny pôvodu a ktorá sa nachádza na západe B., sa môže do hlavného mesta B. vrátiť bez obavy z možného svojvoľného násilia z dôvodu vnútroštátneho konfliktu, keďže v B. bojové akcie neprebiehajú. Zaznamenané boli iba demonštrácie, pričom protestujúci sa zamerali najmä na veľvyslanectvá. Útoky v B. v ostatnom čase súviseli s výsledkom parlamentných volieb. 48. Zo správ zabezpečených v administratívnom konaní vyplýva, že absentujú podmienky medzinárodného ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu žalobcu a konflikt, ktorý má prvky vnútroštátneho konfliktu, je lokalizovaný výlučne vo východných provinciách krajiny pôvodu. Absencia existencie konfliktu v zmysle § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle vylučuje posúdenie ďalších podmienok uvedených v § 2 písm. f) bode 3. zákona o azyle (t. j. existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia a jeho intenzity), a je tak možné uzavrieť, že vážna ujma v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia žalobcovi reálne nehrozí. Z podkladov zabezpečených v administratívnom konaní vyplýva, že ak by sa žalobca vrátil do B., na väčšine územia by nebola ohrozená jeho osobná integrita z dôvodu svojvoľného násilia v dôsledku ozbrojeného konfliktu nad mieru, ktorá je pre možnosť jeho návratu úmerná a prijateľná. 49. Tvrdenie žalobcu, že by v prípade návratu mohol byť následne odvedený do armády, nebolo v konaní preukázané. Z Polytematickej správy vyplýva, že v B. neexistuje branná povinnosť. Násilné nábory sa týkajú povstaleckej skupiny M23 a ďalších ozbrojených skupín v provinciách Severné a Južné Kivu, nie štátnych ozbrojených zložiek. Na relevantnosti skutkových zistení žalovaného o bezpečnostnej situácii v mieste posledného bydliska žalobcu v krajine pôvodu nemení nič ani tvrdenie žalobcu o všeobecne zlej situácii v krajine pôvodu. Nepreukázali sa ani tvrdenia žalobcu o tom, že operácia NDOBO je zameraná na násilné odvody do armády. Zo získaných informácií vyplýva, že ide o akciu zameranú na boj proti mestskému banditizmu v B., ale aj v ďalších regiónoch B.. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že „v meste B. sa vďaka prijatým opatreniam a uskutočneným operáciám podarilo okrem iného chytiť niektoré gangy lupičov, ktoré vyvolávali obavy medzi obyvateľstvom a ktoré boli predvedené pred súdne orgány“ (https://acp.cd/anglais/drcan-anti-crime-operation-soon-to-be-launched-in-the-provinces-of-lualaba-and-tshopo/ ), hoci na druhej strane sa objavili aj správy upozorňujúce na možné porušovanie práv obyvateľov zadržaných v rámci tejto operácie (https://deathpenaltyinfo.org/new-report-highlights-alarming-rise-in-arbitrary-arrests-anddeath-sentences-for-youth-in-the-democratic-republic-of-the-congo . Nejde však o situáciu, ktorá by spadala pod ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle. 50. Pre úplnosť správny súd poukazuje na správy o krajine pôvodu, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, podľa ktorých navrátilci - vrátane neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nie sú objektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu, pričom ľudskoprávne organizácie si podľa správy CEDOCA neboli vedomé žiadneho porušovania práv jednotlivcov. 51. Súd nespochybňuje, že žalobca v čase, keď opúšťal krajinu pôvodu, mohol svoju situáciu vnímať ako ťaživú, avšak v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie medzinárodnej ochrany žalobcovi. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať. V predmetnej veci neboli zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f) zákona o azyle. 52. Hoci žalobca napadol aj výroky o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny a neposkytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, v správnej žalobe neformuloval žiadne námietky smerujúce proti rozhodnutiu o neudelení medzinárodnej ochrany na tento účel. Správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu, keďže žalobca nemá na území SR žiadnych príbuzných, ktorým by bola poskytnutá medzinárodná ochrana. 53. Žalobca tiež namietal, že žalovaný neposúdil jeho žiadosť o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. V tomto smere správny súd musí prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v administratívnom
spise sa nenachádzajú také tvrdenia alebo vyjadrenia žalobcu, ktoré by bolo možné považovať za žiadosť o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Žalovaný nedisponoval informáciou o tom, že žalobca má záujem o udelenie azylu z humanitných dôvodov. Právna zástupkyňa žalobcu na uvedenú možnosť poukázala až v súdnom konaní o správnej žalobe. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/11/2009 „.... zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, že správny orgán sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal, neobstojí, najmä za situácie, keď nebolo sporné, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani netvrdil, že existujú dôvody v tomto ustanovení uvedené“. Keďže žalobca v administratívnom konaní netvrdil, že sú dané dôvody pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, ktoré zväčša spočívajú v tom, že žiadateľ o azyl napĺňa niektorý zo signifikantných znakov osôb uvedených v § 39 zákona o azyle, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia (R 61/2019). Žalovaný preto nepochybil, ak sa možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov nezaoberal. 54. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správny orgán nedoručoval resp. neposkytol preklad zápisníc z pohovorov vykonaných so žiadateľom v rámci administratívneho konania, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža 24/2008 zo dňa 21.10.2008, podľa ktorého „Z Ústavy SR ani OSP nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ Uvedené závery je možné aplikovať aj na administratívne konanie. Žalobca bol vypočutý v priebehu administratívneho konania vždy za prítomnosti tlmočníka z/do francúzskeho jazyku (teda jazyka, o ktorom žalobca uviedol, že mu rozumie slovom aj písmom), pričom na začiatku aj na konci pohovoru vyhlásil, že tlmočníkovi dobre rozumie, v administratívnom konaní bol zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou a v rámci pohovoru uviedol, že položeným otázkam porozumel. V tomto smere preto nie je možné konštatovať porušenie procesných práv žalobcu v administratívnom konaní. 55. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP v spojení s § 206 ods. 6 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).