{"guid": "ea09230f-60d9-4e57-a028-9129a42ef683:23066d83-916b-448e-b7ca-a03664462e98", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3", "spisova_znacka": "19SaZ/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19SaZ/2/2025 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. júna 2025, sp. zn. 19SaZ/2/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3", "identifikacne_cislo": "0725100452", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sak/5/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "26459fe0-9c91-44e8-9b8a-02af8560714b:c91f6d26-39f9-400a-ba3c-f48e9808c6ea", "datum": "2025-09-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-6", "nazov": "§ 206 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3", "nazov": "§ 19a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-9", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23066d83-916b-448e-b7ca-a03664462e98", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19SaZ/2/2025\n0725100452\n26. 06. 2025\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. C. D., posledné miesto trvalého pobytu v krajine\npôvodu: B., E. F., G. B. XXX, B. C. D., miesto pobytu v čase podania žaloby: F. XXX, E., číslo cestovného\ndokladu: H., právne zastúpeného: JUDr. Miroslava Erbenová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 32,\nSenec, IČO: 55 633 532, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so\nsídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nčíslo E.: F./XXXX-X zo dňa 24.02.2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Rozhodnutím E.: F./XXXX-X zo dňa 24.02.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný neudelil\nžalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytol žalobcovi\ndoplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol\ndoplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade žalobcu nebol identifikovaný žiadny z dôvodov\nprenasledovania uvádzaný v § 8 zákona o azyle. Žalobcom prezentované dôvody pre udelenie azylu\nsú problémy osobného charakteru súvisiace s konkrétnou osobou (prezidentom futbalového klubu)\na s nesplnením finančných záväzkov zo strany futbalového klubu za výkon jeho športovej činnosti,\ns čím mal súvisieť aj fyzický útok na jeho osobu. Žalobca sa nepokúsil o riešenie situácie v krajine\npôvodu – neobrátil sa na políciu ani súd. Azylovo relevantným nie je ani všeobecné uvedenie žalobcu, že\nv krajine dpôvodu panuje zlá situácia, nestabilita, vojna, epidémie, nie sú tam dodržiavané ľudské práva\nči jeho obava pred operáciou NDOBO. Žalovaný dospel tiež k záveru, že nebola preukázaná všeobecná\ndôveryhodnosť žalobcu, konanie žalobcu je účelové a jeho jediným motívom je snaha o legalizáciu jeho\npobytu prostredníctvom inštitútu medzinárodnej ochrany. Žalobcu preto považoval za prisťahovalca, nie\nutečenca, ktorý je motivovaný len dôvodmi ekonomického charakteru.\n2. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dospel k záveru,\nže žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Trest smrti je síce možné\nv B. C. D. (ďalej len „B.“) uložiť, ale od roku 2003 sa nevykonáva s výnimkou situácie na východe\nkrajine, kde dochádza k ozbrojenému konfliktu medzi Rwandou podporovanou povstalcami M23 a B.\nvládnymi silami. Žalobca v konaní predložil čistý výpis z registra trestov z krajiny pôvodu. Žalobcovi\nnehrozí v krajine pôvodu ani mučenie či neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Žalobcovi nehrozí\n\nani vážne, individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, keďže B. nie je zapojené do medzinárodného\nalebo vnútroštátneho konfliktu, hoci na severe a východe krajiny je bezpečnostná situácia nestabilná\nkvôli konfliktu s povstalcami zo skupiny M23 a s Rwandou. Žalobca však pochádza z B., ktorá je na\nzápade krajiny, kde sa aj pred odchodom z krajiny pôvodu zdržiaval.\n3. Posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp. podmienok pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny vyhodnotil žalovaný ako irelevantné vzhľadom\nna skutočnosť, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov.\nII. Správna žaloba\n4. Správnou žalobou zo dňa 27.03.2025, doručenou správnemu súdu dňa 27.03.2025, sa žalobca\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný vec nesprávne právne posúdil\na napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné.\n5. Poukázal na to, že hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl boli obavy žalobcu o jeho život,\nhumanitárna kríza v krajine pôvodu, v ktorej nie sú dodržiavané základné ľudské práva a do ozbrojených\nkonfliktov sú zapojené aj maloleté deti. Žalobca hral futbal za klub I. J. K., ktorého prezidentom bol\nv tom čase L. M.. Keď žiadal vyplatenie odmeny podľa zmluvy s futbalovým klubom, na základe príkazu\nprezidenta klubu bol žalobca zbitý tak, že bol 6 týždňov hospitalizovaný. Následne bol napadnutý\nopätovne. Žalobca uviedol, že príbehom žalobcu vo vzťahu k osobe prezidenta klubu, ktorý je aj\npoliticky činnou osobou, sa žalovaný vôbec nezaoberal a nesprávne konštatoval, že sa jedná o problémy\nsúkromného charakteru. Poukázal na to, že je úlohou žalovaného, aby zabezpečil všetky dostupné\ndôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovedí žalobcu potvrdzujú alebo vyvracajú s odkazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.03.2013 a rozsudok Veľkej komory Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 23.03.2016 vo veci F. G. proti Švédsku, sťažnosť\nč. 43611/11. Žalovaný znevýhodnil žalobcu, keď ho posúdil ako nedôveryhodného a porušil zásadu\nv pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že nebolo preukázané, že\nžalobca hral za klub I. J. K., žalobca uvedené preukázal predloženými fotografiami, na ktorých je\nzachytený v drese klubu.\n6. Žalobca v žiadosti o udelenie azylu uviedol aj strach pred náborom do armády, pričom uviedol, že\nL. M. je súčasťou organizácie, ktorá vykonáva nábor do armády. K tejto skutočnosti však žalovaný\nnevykonal žiadne dokazovanie napriek návrhu žalobcu. Poukázal tiež na to, že jeho mladší maloletý\nbrat bol naverbovaný do armády a v súčasnosti už nežije. Žalovaný nepristúpil riadne k otázke skúmania\nopodstatnenosti strachu žalobcu z návratu do krajiny pôvodu. Zameral sa len na rozdiely, ktoré žalobca\nuviedol v rámci jednotlivých pohovorov (napr. v menách a dátumoch narodenia rodinných príslušníkov),\nnie ja dôvody opodstatneného strach žalobcu z návratu do krajiny pôvodu.\n7. S poukázaním na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sak/18/2022 zo dňa 30.01.2023\nžalobca uviedol, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal aj s otázkou poskytnutia doplnkovej ochrany.\nŽalobca namietal aj skutočnosť, že zápisnice z pohovorov, ktoré s ním boli vykonané v rámci\nadministratívneho konania, neboli žalobcovi poskytnuté v jazyku, ktorému rozumie, ale v slovenskom\njazyku, a preto mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Žalobca uviedol, že o azyl požiadal aj\nz humanitárnych dôvodov, ale touto požiadavkou sa žalovaný nezaoberal.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n8. Vo vyjadrení zo dňa 14.04.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne\nsprávne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol.\n9. K námietkam žalobcu uviedol, že spochybnil žalobcovu dôveryhodnosť, pretože žalobca požiadal\no azyl po rokoch, čo sa pohyboval v Európskej únii a po mesiacoch pobytu na území SR, až v momente,\nkeď bol zadržaný cudzineckou políciou pre neoprávnené zdržiavanie sa na území SR. Žalobcov príbeh\npostráda zmysluplnosť a logiku a jeho údajné obavy z operácie NDOBO nekorešpondujú z informáciami\no krajine pôvodu. Žalobca požiadal o azyl k ekonomických dôvodov, čo aj výslovne uviedol. Žalobca\nuvádzal v priebehu pohovorov rozporuplné informácie o svojej rodine a o pôsobení o futbalových\nkluboch v krajine pôvodu. V súvislosti s posúdením otázky dôveryhodnosti žiadateľa v azylovom konaní\nžalovaný poukázal na rozsudky najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/1/2020 zo dňa 25.02.2020. sp. zn.\n1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012, sp. zn. 1Sža/48/2010 zo dňa 18.05.2010, sp. zn. 1Sža/72/2008 zo dňa\n27.05.2008 a sp. zn. 1Sža/4/2009 zo dňa 24.03.2009.\n10. Podľa názoru žalovaného sa žalobca začal domáhať postavenia utečenca až keď mu hrozilo\nvyhostenie zo SR. Inštitút azylu nemá za cieľ nahrádzať nedodržanie postupu na legalizáciu pobytu\npodľa zákona o pobyte cudzincov. Žalobcove obavy z možného útoku majú atribúty sporu súkromného\ncharakteru, ktoré nepredstavujú dôvod pre udelenie azylu. Z výpovede žalobcu nevyplynuli žiadne\n\nkonkrétne problémy v súvislosti s vnútropolitickou situáciou v krajine pôvodu. Po návrate do mesta B.\nžalobca nečelil žiadnej forme prenasledovania.\n11. V súvislosti s námietkou neposúdenia dôvodov pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov\nžalovaný uviedol, že žalobca o túto formu ochranného statusu nežiadal. Žalovaný preskúmava žiadosť\no udelenie azylu len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie a v tomto rozsahu vykonáva aj\ndokazovanie, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžak/4/2019.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n12. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 15.05.2025 uviedol, že samotná\nskutočnosť, že žalobca nepožiadal o udelenie azylu bezprostredne po vstup do EÚ nepostačuje na\nto, aby bol žalobca vylúčený z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany. Úlohou žalovaného nie je\nvyhodnocovať alternatívy konania žalobcu a predkladať vlastné závery. Opätovne poukázal na to, že\nžalovaný sa nezaoberal osobou prezidenta futbalového klubu, v ktorom žalobca pôsobil L. M.. Vo vzťahu\nk operácii NDOBO žalovaný síce získal všeobecné informácie, ale nie vo vzťahu k azylovému príbehu\nžalobcu. Žalobcovi nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný rozporuplnosť vyjadrení žalobcu vo vyjadreniach\nk členom rodiny žalobcu a aký to má vplyv na posúdenie dôveryhodnosti žalobcu. Nezrovnalosti sa mal\nžalovaný pokúsiť odstrániť v priebehu administratívneho konania. Nie je pravdou, že žalobca nežiadal\no udelenie azylu z humanitárnych dôvodov s odkazom na výpoveď žalobcu zo dňa 23.01.2025.\n13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.05.2025 uviedol, že dlhodobosť pobytu žalobcu v EÚ pred podaním\nžiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany oslabuje jeho tvrdenia z strachu z prenasledovania v krajine\npôvodu a žiadosť sa javí ako účelová. Žalovaný vykonal dokazovanie v rozsahu dôvodov uvedených\nžalobcom, jeho tvrdenia preveril a porovnal s údajmi o krajine pôvodu. Žalobca v konaní neuniesol\nbremeno tvrdenia. Ako príklad uviedol tvrdenia žalobcu o nútených náboroch do armády v krajine\npôvodu, pričom vojenská služba nie je v B. povinná a k núteným náborom nedochádza. V konaní\nbolo dostatočne preukázané, že žalobcovi nehrozí zo strany štátu žiadna ujma v podobe trestu ani\nnútený nástup do armády. Nepreukázala sa ani hrozba vážneho bezprávia. Žalobcom uvádzané dôvody\nvyznievajú účelovo s cieľom získať nejakú formu ochrany a legalizovať si pobyt na Slovensku.\nV. Konanie na správnom súde\n14. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nazylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“\n15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“\n16. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“\n17. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n18. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.“\n19. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.“\n20. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§\n10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Pojednávanie\nvo veci sa uskutočnilo dňa 10.06.2025 a rozsudok bol následne verejne vyhlásený dňa 26.06.2025 (§\n116 SSP).\n22. Na pojednávaní dňa 10.06.2025 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný nevyhodnocuje\ndôveryhodnosť azylového príbehu žalobcu, ale zameriava sa výlučne na rozpory v žalobcových\nvyjadreniach, pričom nedôveryhodnosť príbehu nastáva až v prípade zásadných nezrovnalostí, nestačia\ndrobné odchýlky. Ak žalovaný dospel k záveru, že vo výpovediach žalobcu sú rozpory, mal sa pokúsiť\nich odstrániť napr. doplňujúcim pohovorom. Žalovaný si nezabezpečil aktuálne správy o krajine pôvodu\nžalobcu, v ktorých by boli presné, aktuálne údaje z relevantných zdrojov. Žalobca na pojednávaní\nuviedol, že s rodinou v krajine pôvodu nemá aktuálne kontakt. Do Európy prišiel v roku 2021, konkrétne\ndo Grécka, kam vycestoval za pomoci futbalového manažéra. Opísal incident s prezidentom futbalového\nklubu, v ktorom pôsobil v krajine pôvodu. V súvislosti s jeho konaním nekontaktoval príslušné orgány\n\nkrajiny pôvodu, pokladal to za zbytočné, pretože prezident klubu má peniaze a tieto orgány by mu\nnepomohli. Ak by sa prezident futbalového klubu dozvedel, že sa žalobca vrátil do krajiny pôvodu, je\nschopný všetkého, mohol by ho nechať zabiť. Čo sa týka vojenskej služby, tá je v krajine pôvodu povinná\na ľudia sú do armády odvádzaný násilím a aj žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť\nnásilne odvedený do armády. Prezident futbalového klubu, v ktorom žalobca pôsobil v krajine pôvodu,\nsa podieľa na násilných odvodoch do armády. Od roku 2021 v krajine pôvodu nebol.\nVI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy\n23. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o\nudelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie\ndoplnkovej ochrany.“\n24. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) e) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie\na) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,\nb) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve\n[Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky)\nc) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,\nd) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných\nľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným\nspôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.\ne) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia\n1. štát,\n2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,\nf) vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“\n25. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do\ntohto štátu.“\n26. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky podľa § 8.“\n27. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) a b) zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu\nžiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo nespĺňa podmienky podľa § 13b.“\n28. Podľa ustanovenia 19a ods. 3 zákona o azyle „Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,\nministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak\na) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,\nb) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa\niných chýbajúcich náležitostí,\nc) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi\nsa jeho prípadu,\nd) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po\nvstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo\nv prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich\nmedzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a\ne) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.“\n\n29. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to\nneplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.\n30. Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a) alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm.\na) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej\nochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa §\n10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.“\n31. Podľa čl. 6 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie\nštátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej\nochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu\nposkytovanej ochrany zo dňa 13.12.2011 (ďalej len „kvalifikačná smernica“) „Aktéri prenasledovania\nalebo vážneho bezprávia zahŕňajú:\na) štát;\nb) strany alebo organizácie kontrolujúce štát alebo podstatnú časť územia štátu;\nc) neštátnych aktérov, ak je možné preukázať, že aktéri uvedení v písmenách a) a b) vrátane\nmedzinárodných organizácií, nie sú schopní alebo ochotní poskytnúť ochranu pred prenasledovaním\nalebo vážnym bezprávím, ako sa vymedzuje v článku 7.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa §\n10, § 13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veci azylu posúdil neformálne správnu žalobu,\nneviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci\nv čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi\nazyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c\nods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa\n§ 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia\nrodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca správnou žalobou napadol\nrozhodnutie žalovaného v celom rozsahu. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci a napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné.\n34. Správny súd poukazuje v úvode na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je upravené v zákone o azyle. Pre udelenie azylu sa vyžaduje splnenie podmienok taxatívne\nuvedených vo vyššie citovanom ustanovení § 8 zákona o azyle. To znamená, že prípade žiadateľa o\nazyl musia byť preukázané opodstatnené obavy (prípadne „oprávnené obavy“ v znení definície pojmu\n„utečenec“ podľa článku 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov) z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. Dôvody pre poskytnutie\nazylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv\na slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu\nje teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných\ndôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a\nslobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona je viazané objektívne na prítomnosť\nprenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona alebo na odôvodnené obavy z tejto\nskutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne\nnasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009 a rozsudok, sp. zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019). Azyl\nje výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov stanovených v\nzákone pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 a rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sak/2/2024 zo dňa 11.09.2024). Inštitút azylu nie je univerzálnym\ninštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej\núnie.\n35. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 2Sak/18/2022 zo dňa 30.01.2023, uvádza: „Podľa\nčlánku 1 písm. A bod 2 Ženevského dohovoru sa za utečenca považuje osoba, ktorá „sa v dôsledku\nudalostí, ktoré nastali pred 1. januárom 1951, nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred\n\nprenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských alebo národnostných alebo z dôvodov príslušnosti\nk určitým spoločenským vrstvám alebo aj zastávanie určitých politických názorov, je neschopná prijať,\nalebo vzhľadom na vyššie uvedené obavy, odmieta ochranu svojej vlasti ; to isté platí pre osobu\nbez štátnej príslušnosti nachádzajúcu sa mimo krajiny svojho doterajšieho pobytu následkom zhora\nspomenutých udalostí, a ktorá vzhľadom na vyššie uvedené obavy sa tam nechce alebo nemôže vrátiť.\nCitované ustanovenie v bode 2 definuje pojem utečenca s ohľadom na štyri piliere: 1) prítomnosť mimo\núzemia krajiny pôvodu; 2) objektívnu alebo subjektívnu nemožnosť prijať ochranu tejto krajiny alebo\nvrátiť sa do nej; 3) táto nemožnosť je zdôvodnená oprávnenými obavami z prenasledovania; 4) toto\nprenasledovanie je založené na dôvodoch rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej\nskupine či politického presvedčenia. Z uvedeného vyplýva, že už samotná podstata základného pojmu\n„utečenec“, od ktorého sa utečenecké a azylové právo odvíja, je založená na zlyhaní a následnom\nnahradení ochrany štátom pôvodu. Predpokladá stav, kedy štát prestáva byť vo vzťahu k svojmu\nvlastnému konkrétnemu občanovi ochrancom a stáva sa tým, kto ochranu pred prenasledovaním nechce\nalebo nemôže poskytnúť, či dokonca toto prenasledovanie sám vykonáva, podporuje alebo schvaľuje. Z\nvyššie uvedených dôvodov Najvyšší správny súd SR zastáva názor, že inštitút medzinárodnej ochrany\nslúži na ochranu jednotlivca v situáciách straty ochrany krajiny pôvodu, pričom správny orgán primárne\nposudzuje existenciu prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle či\nhrozby vážneho bezprávia pri v zmysle § 13a zákona o azyle. Iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa\nmôže jednotlivcovi formou humanitárneho azylu poskytnúť medzinárodnú ochranu aj v iných situáciách\nnež tých taxatívne stanovených v § 8 a § 13a zákona o azyle, musí však stále ísť o situáciu straty ochrany\nzo strany štátu pôvodu.“\n36. Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 17.10.2024) vyplýva, že\nžalobca počas pohovoru k otázke cieľovej krajiny uviedol, že jeho pôvodným cieľom bolo dostať sa do\nakejkoľvek krajiny v Európe, kde chcel hrať futbal a keďže to vyšlo s Gréckom, odcestoval do tejto krajiny.\nZ dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 23.01.2025 vyplýva, že na otázku o dôvodoch, pre ktoré požiadal\no udelenie azylu uviedol, že v jeho krajine je vojna, násilie, epidémie, vnútorná nestabilita a nie sú tam\ndodržiavané ľudské práva. V krajine nútia mladých vstúpiť do armády a keď odchádzal z krajiny pôvodu\n(v rámci pohovoru uviedol, že krajinu opustil dňa 03.03.2019), bol ohrozený jeho život z dôvodu, že bol\nopakovane zbitý na pokyn prezidenta futbalového klubu, v ktorom pôsobil. Uviedol, že voči nemu nie je\nvedené žiadne trestné konanie ani nebol v krajine pôvodu nikdy odsúdený a nebol ani členom politickej\nstrany, hnutia alebo inej organizácie.\n37. Ako už bolo uvedené vyššie, dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko\na nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako\naj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to\nlen pre opodstatnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov. Primárnym dôvodom\nneudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona\no azyle. S takýmto záverom žalovaného sa správny súd stotožňuje. Správny súd po preskúmaní veci\nzistil, že žalobca v administratívnom konaní netvrdil, že by mal obavy z prenasledovania v krajine pôvodu\nzo zákonom relevantných dôvodov, teda z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca\nuviedol, že žiada o udelenie azylu z dôvodu strachu o svoj život kvôli konaniu prezidenta futbalového\nklubu, ktorý mal dať dal opakovane fyzicky napadnúť a kvôli všeobecne nepriaznivým podmienkam\nv krajine pôvodu. Tieto dôvody však nie je možné podradiť pod žiaden z relevantných dôvodov v zmysle\nzákona o azyle. V prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre priznanie statusu utečenca v zmysle\n§ 8 zákona o azyle, pretože nebolo v konaní preukázané, že by v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu\npre jeden z piatich azylových dôvodov.\n38. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol naplnený základný predpoklad pre udelenie azylu, a to\npreukázanie existencie azylovo relevantného dôvodu (rasový, národnostný, náboženský, zastávanie\nurčitých politických dôvodov alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine), už nesplnenie tejto zákonnej\npodmienky je dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie azylu. „Objektívny prvok, ktorý zohráva\nkľúčovú rolu, predstavujú objektívne dôvody pre predpoklad, že obavy žiadateľa o udelenie azylu\nz prenasledovania sa zhmotnia, teda preukazovanie hrozby prenasledovania v krajine pôvodu.\nOdôvodnený strach z prenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených\nv Ženevskom Dohovore a v § 8 zák. č. 480/2002 Z. z., t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej\nskupiny, politického názoru, alebo uplatňovania politických práv. Vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi\nvyššie spomínanými dôvodmi a opodstatneným strachom z prenasledovania. Tieto dva prvky musia byť\nvzájomne previazané. Okrem subjektívneho prvku - sťažovateľovho strachu z prenasledovania, teda\nobavy pred bezpečnostnou službou Ukrajiny, chýba v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jeho\n\nstrachu v zmysle Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z.. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia\nazylu najpodstatnejší. Preto možno jednoznačne skonštatovať, že tieto jeho obavy samy o sebe ako\ntaké, nevychádzajú z dôvodov uvedených v Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z.. Teda pokiaľ\nobjektívne nemal pred opustením krajiny svojho pôvodu žiadne problémy takého charakteru, ktoré by\nvychádzali z uvedených dôvodov z ním uvedených tvrdení nebolo možné vyvodiť, že prípadné problémy\nv krajine pôvodu, ktorých sa obáva, by mu mohli hroziť z azylovo relevantných dôvodov“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017).\n39. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vykonal v konaní dostatočné dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to najmä výsluchom žalobcu a obsahom správy o krajine pôvodu (Polytematická\nspráva o krajine B. C. D. zo dňa 03.02.2025, REF. No.: MU-ODZS-2025/00232-004 /ďalej len ako\n„Polytematická správa“/), v ktorej je stručne popísaná spoločensko-politická situácia v krajine pôvodu\nso zameraním na posúdenie dôvodov, ktoré uviedol žalobca v konaní o žiadosti o udelenie azylu a\nna možné riziká návratu žalobcu do krajiny pôvodu. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný\ndostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že žalobcom uvádzané dôvody pre\nudelenie azylu nie je možné považovať za relevantné v zmysle zákona o azyle, a to pre nepreukázanie\nexistencie azylovo relevantného dôvodu. Správny súd preto rozhodnutie v časti týkajúcej sa neudelenia\nazylu žalobcovi považoval za vecne správne.\n40. Vo vzťahu k inštitútu doplnkovej ochrany správny súd uvádza, že „Zmyslom a účelom doplnkovej\nochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky\ntým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné (z\ndôvodov taxatívne uvedených v zákone), neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich návrat do krajiny\npôvodu. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom\nnávrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase\nako v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany\ndo značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých treba vychádzať, ako aj aktuálne\ninformácie o krajine pôvodu“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sža 29/2008 zo dňa 01.10.2008).\n41. Základný rozdiel medzi azylom a doplnkovou ochranou spočíva v tom, že pri doplnkovej ochrane\nako subsidiárnej forme medzinárodnej ochrany absentujú azylovo relevantné dôvody prenasledovania.\nŽiadateľovi teda môže skutočne hroziť nebezpečenstvo vážnej ujmy v krajine pôvodu, nie však z dôvodu\nrasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických dôvodov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine. Primárne je potrebné zaoberať sa hodnovernosťou žalobcu, vychádzajúc z indikátorov\ndôveryhodnosti uvedených v čl. 4 ods. 5 kvalifikačnej smernice transponovaných do § 19a ods. 3\nzákona o azyle a pokiaľ je žalobca vyhodnotený ako dôveryhodný, je potrebné posúdiť či sú splnené\nzákonné podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z výpovedí žalobcu je možné vyvodiť, že\npočas podania vysvetlenia dňa 03.10.2024 a vstupného pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu zo\ndňa 17.10.2024 netvrdil žiadne prenasledovanie alebo vystavenie násiliu v krajine pôvodu (uvádzal\nekonomické dôvody vycestovania z krajiny pôvodu - možnosť profesionálne hrať futbal v Európe).\nPočas vstupného pohovoru dňa 23.01.2025 a v konaní pred súdom uvádzal ako dôvod opustenia\nkrajiny pôvodu obavu z opakovania násilia, ktorého sa voči nemu v minulosti mal dopustiť prezident\nfutbalového klubu, v ktorom v krajine pôvodu pôsobil a existenciu vojny, násilia, epidémie, vnútornej\nnestability a nedodržiavanie ľudských práv v krajine pôvodu. Žalobca síce už následne po pohovore\nzo dňa 23.01.2025 nemenil opis uvedených udalosti, no žalobcom tvrdené skutočnosti nebolo možné\nna základe zistení o krajine pôvodu a o jeho pôsobení vo futbalovom klube overiť resp. preukázať ich\nhodnovernosť. Správny orgán považoval žalobcu za nedôveryhodného najmä pre žalobcom rozdielne\nuvádzané údaje o členoch rodiny žalobcu, z dôvodu, že sa nepodarilo overiť informácie, že žalobca\nskutočne pôsobil ako hráč vo futbalovom klube I. J. K. v meste K., ani informácie o násilných náboroch do\narmády v súvislosti s operáciou NDOBO. Ako okolnosť svedčiacu o nedôveryhodnosti žalobcu správny\norgán vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobca požiadal o medzinárodnú ochranu nie bezprostredne po\nopustení krajiny pôvodu, ale až v momente začatia konania o administratívnom vyhostení s dôvodu\nneoprávneného pobytu na území SR.\n42. Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo\ndňa 20.10.2009 1Sža 33/209). Vychádzajúc z administratívneho spisu nekonzistentnosť vo výpovediach\nžalobcu nebolo možné považovať za nepatrnú, či zanedbateľnú. V priebehu administratívneho konania\n\ndošlo k podstatnej zmene argumentačnej stratégie žalobcu, ktorý od tvrdenia o ekonomických dôvodoch\nvycestovania z krajiny pôvodu prešiel k tvrdeniam o násilí, ktorému mal byť v krajine pôvodu vystavený\na o celkovo nepriaznivej bezpečnostnej, ľudskoprávnej a sociálnej situácii v krajine pôvodu. Správny\nsúd berie do úvahy aj fakt, že o medzinárodnú ochranu žalobca požiadal až v momente, keď sa stala\nreálnou hrozba jeho vyhostenia z územia SR pre neoprávnený pobyt, pričom dovtedy sa zdržiaval\nna území štátov EÚ 3 až 5 rokov (žalobca najprv tvrdil, že do Grécka prišiel v roku 2019, neskôr\nuviedol, že sa pomýlil a pricestoval až v roku 2021) bez toho, aby žiadal o medzinárodnú ochranu,\nhoci si súd je vedomý, že omeškanie s podaním žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany je len\njedným z faktorov, ktorý môže, ak je podporený ďalšími zistenými skutočnosťami, nasvedčovať záveru\no nedôveryhodnosti výpovede žiadateľa o azyl. Správnemu orgánu sa z verejne dostupných informácií\nnepodarilo overiť, či žalobca skutočne pôsobil ako hráč vo futbalovom klube I. J. K. v meste K..\nFotografie predložené žalobcom, ktoré majú svedčiť o jeho pôsobení v tomto klube a o zraneniach,\nktoré mal utrpieť po útoku iniciovanom prezidentom futbalového klubu, nepreukazujú podľa názoru súdu\ndostatočne dôveryhodne príbeh uvedený žalobcom. Žalobca tiež neuvádzal presné informácie ohľadom\nčasu opustenia krajiny pôvodu. Najprv opakovane uvádzal rok 2019, a až neskôr, prvýkrát v písomnom\npodaní zo dňa 24.01.2025, rok 2021.\n43. Na základe uvedených skutočností po preskúmaní veci žalobcu, aj v kontexte s informáciami,\nktoré o krajine pôvodu zabezpečil žalovaný, správny súd konštatuje, že výpovede žalobcu nevyznievajú\nhodnoverne a jeho tvrdenia neboli dostatočne osvedčené dostupnými informáciami. Správny súd\nnemal preukázanú všeobecnú dôveryhodnosť žalobcu, keďže nemožno pokladať za hodnoverného\ntoho, kto menil svoje výpovede v konaní pred štátnymi orgánmi bez toho, aby zmeny v tvrdeniach\ndostatočne odôvodnil. Pripisovanie opomenutia uvedenia obáv z návratu do krajiny úvodu počas\núvodného podania vysvetlenia a prvého pohovoru žiadateľa o azyl tomu, že nedisponuje zápisnicami\nz pohovorov v slovenskom jazyku, strachu vypovedať, stresu a obavám, čo sa bude diať, ktorými sa snaží\nospravedlniť, resp. objasniť tieto nedostatky tvrdení, nevyznievajú podľa správneho súdu uveriteľne.\nDôvod prenasledovania resp. vážneho bezprávia musel byť žalobcovi zrejmý už v čase vstupu na územie\nEurópskej únie, pričom o medzinárodnú ochranu požiadal až s odstupom niekoľkých rokov, a teda nie\nje splnená ani podmienka uvedená v § 19a ods. 3 písm. d) zákona o azyle (t. j., že žiadateľ požiadal o\nudelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej\nrepubliky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil).\n44. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, žalobca vzťahoval\ndôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany, rovnako ako pre udelenie azylu, predovšetkým k hrozbe\nnásilia zo strany konkrétnej osoby – prezidenta futbalového klubu L. M. a tiež všeobecne k situácii v B.,\nv ktorej je podľa vyjadrenia žalobcu nepriaznivá situácia.\n45. Pre úplnosť vyhodnotenia rizika hrozby jednotlivých foriem vážneho bezprávia vo vzťahu k prípadu\nžalobcu je potrebné uviesť, že v konaní nebolo žalobcom tvrdené ani v konaní preukázané, že by žalobca\nmohol byť v krajine pôvodu v prípade návratu vystavený hrozbe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu.\n46. Žalobca v priebehu administratívneho konania ako jeden z hlavných dôvodov pre opustenie krajiny\npôvodu uvádzal hrozbu násilia zo strany prezidenta futbalového klubu, v ktorom mal v B. pôsobiť.\nUvedené skutkové okolnosti by mohli spadať pod nebezpečenstvo vážneho bezprávia zo strany\nsúkromného pôvodcu. Podľa čl. 6 písm. c) kvalifikačnej smernice, § 2 písm. e) bod 3. zákona o azyle a\njudikatúry ESĽP (napríklad rozhodnutie vo veci HLP proti Francúzsku zo dňa 29.04.1997, č. sťažnosti\n24573/94) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia môžu byť aj neštátni pôvodcovia, ak\nmožno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode (štát, strany alebo organizácie, ktoré\novládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia) nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred\nprenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Je však potrebné v prvom rade vyhodnotiť, či k takému\nkonaniu došlo a či konanie neštátneho pôvodcu je možné posúdiť ako vážne bezprávie v jeho vymedzení\npodľa § 2 písm. f) zákona o azyle. Ako už bolo uvedené v časti odôvodnenia týkajúcej dôveryhodnosti\nžalobcu, jeho príbeh sa v časti týkajúcej sa pôsobenia vo futbalovom klube a pôvodu zranení nepodarilo\ndostatočne osvedčiť. Ak žalobca skutočne utrpel zranenie po útokoch v roku 2018 a z krajiny pôvodu\nodišiel až v roku 2021, je otázne nakoľko bola hrozba bezprostredná a či vzhľadom na odstup času,\ntrvá aj v súčasnosti. Tieto obavy do budúcna neboli žalobcom nijako osvedčené. Žalobca sa po útokoch\nneobrátil na štátne orgány tvrdiac, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok by mu odoprela poskytnúť\nochranu pred prípadnými útokmi takejto súkromnej osoby a nevyšetrila by ani útoky, ktoré sa už udiali.\nTieto skutočnosti však vo vzťahu ku krajine pôvodu neboli preukázané. Správny súd preto dospel\nk záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné.\n47. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sak 2/2018 zo dňa 31.01.2023, na\nktorý poukazuje aj žalobca, pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o\n\nazyle a v tej súvislosti pri posudzovaní existencie vážneho bezprávia definovaného v § 2 písm. f) bode\n3 zákona o azyle musí byť v posúdená otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v\nsituácii medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu. Vo vzťahu k dôvodu podľa § 2 písm.\nf) bod 3. zákona o azyle správny súd uvádza, že zo správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise\nvyplýva, že B. sa aktuálne nenachádza v situácii medzinárodného konfliktu. Konflikt, ktorý vykazuje prvky\nvnútroštátneho konfliktu, je prítomný vo východnej časti krajiny pôvodu, najmä v provincii Severné Kivu,\nkde prebiehajú boje medzi B. vládnymi silami a povstalcami z hnutia 23. marca (M23), ktorých podporuje\nRwanda. Ako však vyplýva zo správy, ozbrojené konflikty s povstalcami sú lokalizované výlučne vo\nvýchodných provinciách B.. Žalobca, pochádzajúci z B., v ktorej sa naposledy nachádzal pred odchodom\nz krajiny pôvodu a ktorá sa nachádza na západe B., sa môže do hlavného mesta B. vrátiť bez obavy\nz možného svojvoľného násilia z dôvodu vnútroštátneho konfliktu, keďže v B. bojové akcie neprebiehajú.\nZaznamenané boli iba demonštrácie, pričom protestujúci sa zamerali najmä na veľvyslanectvá. Útoky\nv B. v ostatnom čase súviseli s výsledkom parlamentných volieb.\n48. Zo správ zabezpečených v administratívnom konaní vyplýva, že absentujú podmienky\nmedzinárodného ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu žalobcu a konflikt, ktorý má prvky\nvnútroštátneho konfliktu, je lokalizovaný výlučne vo východných provinciách krajiny pôvodu. Absencia\nexistencie konfliktu v zmysle § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle vylučuje posúdenie ďalších podmienok\nuvedených v § 2 písm. f) bode 3. zákona o azyle (t. j. existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia\nživota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia a jeho intenzity), a je tak možné\nuzavrieť, že vážna ujma v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia žalobcovi reálne nehrozí.\nZ podkladov zabezpečených v administratívnom konaní vyplýva, že ak by sa žalobca vrátil do B., na\nväčšine územia by nebola ohrozená jeho osobná integrita z dôvodu svojvoľného násilia v dôsledku\nozbrojeného konfliktu nad mieru, ktorá je pre možnosť jeho návratu úmerná a prijateľná.\n49. Tvrdenie žalobcu, že by v prípade návratu mohol byť následne odvedený do armády, nebolo\nv konaní preukázané. Z Polytematickej správy vyplýva, že v B. neexistuje branná povinnosť. Násilné\nnábory sa týkajú povstaleckej skupiny M23 a ďalších ozbrojených skupín v provinciách Severné\na Južné Kivu, nie štátnych ozbrojených zložiek. Na relevantnosti skutkových zistení žalovaného\no bezpečnostnej situácii v mieste posledného bydliska žalobcu v krajine pôvodu nemení nič ani\ntvrdenie žalobcu o všeobecne zlej situácii v krajine pôvodu. Nepreukázali sa ani tvrdenia žalobcu\no tom, že operácia NDOBO je zameraná na násilné odvody do armády. Zo získaných informácií\nvyplýva, že ide o akciu zameranú na boj proti mestskému banditizmu v B., ale aj v ďalších\nregiónoch B.. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že „v meste B. sa vďaka prijatým opatreniam\na uskutočneným operáciám podarilo okrem iného chytiť niektoré gangy lupičov, ktoré vyvolávali\nobavy medzi obyvateľstvom a ktoré boli predvedené pred súdne orgány“ (https://acp.cd/anglais/drcan-anti-crime-operation-soon-to-be-launched-in-the-provinces-of-lualaba-and-tshopo/ ), hoci na druhej\nstrane sa objavili aj správy upozorňujúce na možné porušovanie práv obyvateľov zadržaných v rámci\ntejto operácie (https://deathpenaltyinfo.org/new-report-highlights-alarming-rise-in-arbitrary-arrests-anddeath-sentences-for-youth-in-the-democratic-republic-of-the-congo . Nejde však o situáciu, ktorá by\nspadala pod ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle.\n50. Pre úplnosť správny súd poukazuje na správy o krajine pôvodu, ktoré sú obsahom administratívneho\nspisu, podľa ktorých navrátilci - vrátane neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nie sú\nobjektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu, pričom ľudskoprávne organizácie si\npodľa správy CEDOCA neboli vedomé žiadneho porušovania práv jednotlivcov.\n51. Súd nespochybňuje, že žalobca v čase, keď opúšťal krajinu pôvodu, mohol svoju situáciu vnímať ako\nťaživú, avšak v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie medzinárodnej\nochrany žalobcovi. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po\nprípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim\nv odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie\ndoplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné\nvychádzať. V predmetnej veci neboli zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu\nhrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f) zákona o azyle.\n52. Hoci žalobca napadol aj výroky o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny a neposkytnutie doplnkovej\nochrany na účel zlúčenia rodiny, v správnej žalobe neformuloval žiadne námietky smerujúce proti\nrozhodnutiu o neudelení medzinárodnej ochrany na tento účel. Správny súd nezistil dôvody, pre\nktoré by bolo potrebné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu, keďže\nžalobca nemá na území SR žiadnych príbuzných, ktorým by bola poskytnutá medzinárodná ochrana.\n53. Žalobca tiež namietal, že žalovaný neposúdil jeho žiadosť o udelenie azylu z humanitárnych\ndôvodov. V tomto smere správny súd musí prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v administratívnom\n\nspise sa nenachádzajú také tvrdenia alebo vyjadrenia žalobcu, ktoré by bolo možné považovať za\nžiadosť o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Žalovaný nedisponoval informáciou o tom, že\nžalobca má záujem o udelenie azylu z humanitných dôvodov. Právna zástupkyňa žalobcu na uvedenú\nmožnosť poukázala až v súdnom konaní o správnej žalobe. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 1Sža/11/2009 „.... zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku\nnegatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže\nnejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia\nsprávneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, že správny orgán sa\nmožnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal, neobstojí, najmä za situácie, keď nebolo\nsporné, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani netvrdil, že existujú dôvody v tomto\nustanovení uvedené“. Keďže žalobca v administratívnom konaní netvrdil, že sú dané dôvody pre\nudelenie azylu z humanitárnych dôvodov, ktoré zväčša spočívajú v tom, že žiadateľ o azyl napĺňa niektorý\nzo signifikantných znakov osôb uvedených v § 39 zákona o azyle, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa\nna účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby,\ntehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným\nochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným\nzávažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia (R 61/2019). Žalovaný\npreto nepochybil, ak sa možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov nezaoberal.\n54. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správny orgán nedoručoval resp. neposkytol preklad zápisníc\nz pohovorov vykonaných so žiadateľom v rámci administratívneho konania, správny súd poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža 24/2008 zo dňa 21.10.2008, podľa ktorého „Z Ústavy\nSR ani OSP nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností,\nktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa\nkonanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka,\nresp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ Uvedené závery je možné aplikovať\naj na administratívne konanie. Žalobca bol vypočutý v priebehu administratívneho konania vždy za\nprítomnosti tlmočníka z/do francúzskeho jazyku (teda jazyka, o ktorom žalobca uviedol, že mu rozumie\nslovom aj písmom), pričom na začiatku aj na konci pohovoru vyhlásil, že tlmočníkovi dobre rozumie,\nv administratívnom konaní bol zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou a v rámci pohovoru\nuviedol, že položeným otázkam porozumel. V tomto smere preto nie je možné konštatovať porušenie\nprocesných práv žalobcu v administratívnom konaní.\n55. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav,\nvec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\npreto ju podľa § 190 SSP v spojení s § 206 ods. 6 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\n\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sak/5/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "26459fe0-9c91-44e8-9b8a-02af8560714b:c91f6d26-39f9-400a-ba3c-f48e9808c6ea", "datum": "2025-09-25", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "1a4e2ad9-092d-4652-9f16-ac8fff3063b2:57ba9dea-d270-4d16-bd30-6cbb265841c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1022200812.1", "spisova_znacka": "2Sak/18/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/18/2022 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1022200812.1"}], "citovane_v": []}