Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Saz/2/2025 0725100253 24. 02. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100253.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, číslo cestovného dokladu: C., toho času pobytom na neznámom mieste, zastúpený advokátom Mgr. Marekom Hanicom, so sídlom advokátskej kancelárie Majoránová 71, Bratislava, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. XXXX, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. D./XXXX-XX z 10. októbra 2024 , takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21. februára 2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D./XXXX-XX z 10. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ho podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny a zároveň mu podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov [§ 2 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov] na dobu päť rokov. 2. Žalobca úvodom ozrejmil, že v ten istý deň, t. j. dňa 21. februára 2025, okrem správnej žaloby podal voči napadnutému rozhodnutiu aj odvolanie a návrh na obnovu konania, ktoré adresoval žalovanému. Svoj postup zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože mu nebolo nikdy účinne doručené. Napadnuté rozhodnutie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry prostredníctvom predchádzajúceho splnomocneného zástupcu až dňa 30. januára 2025, kedy mu začala plynúť lehota na podanie správnej žaloby. 3. V ďalšom ozrejmil namietaný procesnoprávny a hmotnoprávny charakter vád administratívneho konania, pričom uvedené námietky mali byť v prevažnej časti zhodné s tými, ktoré uplatnil v podanom odvolaní a návrhu na obnovu konania. 4. V neposlednom rade, žalobca spolu so správnou žalobou navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dôvodiac, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi nenapraviteľný následok na živote a zdraví. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 5. Prv, než správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pristúpil k zisťovaniu, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby. 6. Z obsahu podanej správnej žaloby ako aj z pripojeného napadnutého rozhodnutia ustálil, že žalobca jednoznačne a výslovne označil za predmet prieskumu prvostupňové rozhodnutie žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia vydané podľa ustanovenia § 77 a nasl. zákona o pobyte cudzincov. Keďže predmet prieskumu bol označený jednoznačne na čo nadväzoval jasne, presne a zrozumiteľne naformulovaný žalobný návrh, správny súd nevidel dôvod na akékoľvek odstraňovanie vád správnej žaloby. 7. V nadväznosti na ustálenie predmetu prieskumu správny súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. V rámci správneho konania treba za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne. Následne je možné správnu žalobu podať až proti takémuto rozhodnutiu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. 8. Správny súd zdôrazňuje, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania prípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP, t. j. správne súdy preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné rozhodnutia správnych orgánov. 9. Preskúmaním napadnutého (prvostupňového) rozhodnutia, ktoré bolo priložené k správnej žalobe, správny súd zistil, že ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo napokon vyplýva z ustanovení § 77 ods. 4 a § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ako aj z poučenia uvedeného v závere napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné proti danému rozhodnutiu podať písomné odvolanie na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave prostredníctvom žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia. Právo na podanie riadneho opravného prostriedku žalobca využil, čo sám uvádza v správnej žalobe a túto skutočnosť nijako nerozporuje. Otázka, či bolo napadnuté rozhodnutie žalobcovi účinne doručené resp., či nadobudlo právoplatnosť a riadny opravný prostriedok bol podaný včas, nemôže byť predmetom prieskumu v predmetnom konaní pred správnym súdom. Prípadný prieskum rozhodnutia o podanom odvolaní môže žalobca iniciovať samostatnou správnou žalobou. 10. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj celý priebeh administratívneho konania môže byť (eventuálne) preskúmavané súdom iba ako súčasť druhostupňového rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave, t. j. po riadnom vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, čo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7 písm. a) SSP. Z týchto dôvodov preto správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 11. V zmysle vyššie uvedených konštatovaní nemal správny súd inú možnosť ako správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietnuť. 12. Záverom správny súd dodáva, že v dôsledku odmietnutia správnej žaloby ako neprípustnej odpadol dôvod na posudzovanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v dôsledku čoho o ňom osobitne nerozhoduje. Posudzovať a rozhodnúť návrhu na priznanie odkladného účinku možno iba v prípade správnej žaloby, ktorú možno vecne prejednať. 13. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku podania správnej žaloby smerujúcej voči nespôsobilému predmetu prieskumu procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mal správny súd po správnosti priznať trovy konania žalovanému, ten s ohľadom na procesné štádium konania nemá vedomosť o predmetnom konaní a žiadne trovy konania mu doposiaľ nevznikli. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal.
Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.