Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/17/2025 0725100226 21. 10. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100226.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej žalobcu: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBA-53-39-2.1/P-A22,24,25-24, registratúrne č. IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2024/4085 zo dňa 11.12.2024 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2024, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe vykonanej inšpekcie práce vyhotovil žalovaný Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IBA-53-39-2.1/P-A 22,24, 25-24, registratúrne č: IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2024/4085 zo dňa 11.12.2024 (ďalej len „protokol“) – protokol bol vyhotovený podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 a 4 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný protokolom uložil žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku (zistených porušení predpisov a ich príčin) a informovať o spôsobe ich splnenia v lehote 90 dní od prevzatia protokolu. Protokol bol dňa 11.12.2024 prerokovaný so štatutárnymi zástupcami žalobcu, pričom bola žalobcovi určená lehota na písomné vyjadrenie. Žalobca v určenej lehote doručil žalovanému dňa 13.12.2024 písomné vyjadrenie k protokolu, v ktorom namietal jeho nezákonnosť, žiadal jeho zrušenie a zmenu. Uviedol, že pri výkone inšpekcie neboli zistené porušenia pracovnoprávnych predpisov. 2. Žalovaný po posúdení vyjadrenia k protokolu vyhotovil Dodatok č.1 k protokolu zo dňa 19.12.2024, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.12.2024. II. Priebeh konania pred správnym súdom 3. Správnemu súdu v Bratislave bola dňa 14.02.2025 doručená správna žaloba zo dňa 14.02.2025 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa žalobca podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal ochrany svojich práv proti opatreniam uvedeným v protokole, v znení jeho dodatku. Žalobca navrhol, aby súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP zrušil protokol, ako aj Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 19.12.2024 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.08.2025, a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Uviedol, že predmetom súdneho prieskumu môže byť len nariaďovacia časť protokolu, ktorá môže zasiahnuť do práv žalobcu, pričom protokol nie je rozhodnutím ani exekučným titulom a základné zásady všeobecného správneho predpisu sa naň vzťahujú len primerane. Na podporu tohto záveru odkázal na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023. Ďalej vo vyjadrení žalovaný tvrdil, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený z „Mesačných výkazov údajov pre vyúčtovanie mzdy“ za obdobie 01–07/2024, z ktorých vyplynula absencia evidencie začiatku a konca pracovného času a prestávok, a že právny záver o porušení § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) je správny. Dodatkom k protokolu bol obsah protokolu ponechaný bez zmeny a jeho doručením došlo k ukončeniu výkonu inšpekcie práce podľa § 14 ods. 4 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Súčasne žalovaný uviedol, že správne konanie o uložení pokuty nebolo začaté a vzhľadom na § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce by prípadné rozhodnutie o pokute narážalo na preklúziu. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. III. Relevantná právna úprava 5. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. IV. Posúdenie veci správnym súdom 8. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie protokolu z inšpekcie práce. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v podstate dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce povinný vypracovať protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 cit. zák. v protokole inšpektor práce okrem iného uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), podľa ktorého je oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 9. V prejednávanej veci je správny súd povinný rešpektovať ustálenú súdnu prax, a preto správny súd pri posúdení veci vychádza z právneho názoru, vyjadreného v uznesení veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, podľa ktorého opatrenie na nápravu podľa zákona o inšpekcii práce uložené v protokole z inšpekcie práce nie je rozhodnutím podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nenadobúda právoplatnosť ani vykonateľnosť a inšpektor práce nedisponuje prostriedkami bezprostredného donútenia. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú konkrétne individualizované povinnosti, jeho obsahom je len upozornenie na povinnosť dodržiavať právne predpisy, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú priamo zo zákona alebo kolektívnych zmlúv. Takýto protokol je spravidla len podkladom pre prípadné sankčné konanie podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a sám osebe nepredstavuje akt priamo zasahujúci do práv, povinností alebo právom chránených záujmov v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP; jeho súdny prieskum je preto zásadne vylúčený podľa § 7 písm. e) SSP.
10. Z uvedeného pravidla existuje len úzka výnimka: ak osobitosti konkrétnej veci preukazujú, že aj formálne „všeobecné“ opatrenie zo zákona o inšpekcii práce ukladá kontrolovanému presné a nezameniteľné kroky s bezprostredným zásahom do jeho práv alebo podnikania (napr. odstavenie prevádzky, zásadné obmedzenia chodu podniku) alebo je nerozlučne späté s nevyhnutnými likvidačnými nákladmi s výrazným „škrtiacim“ efektom. V prejednávanej veci žalovaný uložil žalobcovi len prijať opatrenia na odstránenie vytknutého nedostatku a jeho príčin (vo vzťahu k zisteným porušenia predpisov) a v lehote 90 dní informovať o spôsobe splnenia; inšpektor neurčil jediný konkrétny postup ani technické riešenie. Žalobca ani netvrdil, a z obsahu spisu ani nevyplýva, že splnenie tejto povinnosti by nevyhnutne vyžadovalo odstavenie častí výroby, zásah do bezpečnosti prevádzky, vynaloženie nákladov likvidačného rozsahu alebo iný konkrétny, individualizovaný a autoritatívny zásah do postavenia žalobcu. Za tohto skutkového stavu nie je daný dôvod prelomiť zákonnú výluku prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. 11. Správny súd súčasne konštatuje, že právne názory veľkého senátu sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné, pričom unifikujú prax v jednotlivých veciach. Skutočnosť, že žalobca namieta „fiktívne rozhodnutie“ protokolu (porov. staršie rozhodnutia 8Sžo/19/2014, 8Sžk/33/2017) nevylučuje, že správny súd je povinný skúmať, či v tom-ktorom prípade je spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu. Úlohou správneho súdu je v medziach žalobných bodov overiť, či sa v predmetnom prípade jedná o spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu - žalobné body však v tejto veci neboli ani tvrdené v potrebnej miere konkrétnosti, ani preukázané. Samotné riziko, že protokol môže byť jedným z podkladov pre prípadnú pokutu, nepostačuje; ak by sankčné konanie vzniklo, správny orgán by bol viazaný správnym poriadkom (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce) a musel by skutkový stav zistiť úplne a presne nezávisle od záverov protokolu. 12. K námietkam viažucim sa k povinnosti „odstrániť zistené nedostatky“ v oblasti evidencie pracovného času podľa § 99 zákonníka práce správny súd konštatuje: § 99 zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi viesť evidenciu tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu (a osobitne evidovať prácu nadčas, nočnú prácu a aktívnu/neaktívnu časť pracovnej pohotovosti). Z hľadiska preukaznosti sa tak evidencia musí viesť aj pri prerušení výkonu práce z dôvodu prestávky, hoci zákon výslovne neprikazuje viesť „evidenciu prestávok“ ako samostatnú položku. Ak z „mesačných výkazov údajov pre zúčtovanie mzdy“ nevyplývajú žiadne časové údaje začiatku a konca výkonu práce (len súhrny), evidencia neumožňuje overiť, či bol dodržaný rozsah pracovného času a odpočinku, ani či zamestnanci reálne čerpali prestávky v práci (§ 91 zákonníka práce). Za týchto okolností bolo legitímne uložiť všeobecné opatrenie odstrániť zistený nedostatok a jeho príčiny; ako to žalobca dosiahne (napr. nastavením systému záznamu začiatkov/koncov práce vrátane „zlomov“ pred a po prestávke, doplnením interných procesov kontroly čerpania prestávok a pod.), zostáva na jeho voľbe. Nevykonanie informatívnych výsluchov zamestnancov na štádiu vyhotovenia protokolu nepredstavuje vadu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP; zákon o inšpekcii práce vyžaduje, aby inšpektor prihliadol na vyjadrenia a doklady kontrolovaného do prerokovania protokolu (§ 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce), čo sa stalo – námietky boli vyhodnotené v Dodatku č. 1. Námietka odňatia možnosti konať (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) taktiež neobstojí. 13. K povinnosti doručiť písomnú správu o splnení opatrení v lehote 90 dní (§ 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce) správny súd dodáva, že ide o procesnú povinnosť sprevádzajúcu všeobecné opatrenie na nápravu; nejde o samostatne vykonateľný zásah, ktorý by bol spôsobilý priamo obmedziť práva žalobcu. Zákon pritom upravuje, že po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného inšpektor vyhotoví dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou, a protokol sa považuje za prerokovaný jeho doručením; dňom doručenia dodatku je výkon inšpekcie ukončený. Z toho plynie, že opätovné „prerokovanie“ dodatku zákon nepredpokladá a jeho absencia nezakladá vadu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Argument, že samotná hrozba sankcie robí protokol preskúmateľným neobstojí, pretože ak by správne konanie o pokute bolo začaté, správny orgán by musel skutok preukázať v režime správneho poriadku a vysporiadať sa so všetkými dôkazmi (vrátane interných dohôd s odborovou organizáciou a vyhlásení zamestnancov). V tejto fáze však uložené povinnosti nepredstavujú priamy a individualizovaný zásah do práv žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a neboli preukázané žiadne výnimočné okolnosti podľa judikatúry veľkého senátu; preskúmateľnosť protokolu je preto zásadne vylúčená podľa § 7 písm. e) SSP. 14. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
15. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 16. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.