Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19Saz/1/2025 0725100170 07. 05. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100170.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, posledné miesto trvalého pobytu v krajine pôvodu: ul. C. X/X, D., Tatárska republika, Ruská federácia, miesto pobytu v čase podania žaloby: Pobytový tábor Rohovce 324, Slovenská republika, bez platného dokladu totožnosti, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Michalská 372/9, Bratislava, IČO: 31807968, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo ČAS: MU-PO-58-49/2024Ž zo dňa 16.12.2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, číslo ČAS: MU-PO-58-49/2024-Ž zo dňa 16.12.2024, ktorým žalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., bez platného dokladu totožnosti, a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-58-49/2024-Ž zo dňa 16.12.2024 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol podľa vlastného vyjadrenia členom strany E. F. G., ktorá je v Ruskej federácii, ako aj vo viacerých stredoázijských štátoch a európskych štátoch (Nemecko, Veľká Británia), považovaná za teroristickú organizáciu a je zakázaná. Z dôvodu členstva v tejto strane by žalobca mohol byť v Ruskej federácii trestne stíhaný, a preto žalovaný skúmal, či by trest, ktorý by žalobca mohol dostať, bol tak neprimeraný a vysoký, že by napĺňal kritériá prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Na základe informácií, zistených v správnom konaní o krajine pôvodu, žalovaný dospel k záveru, že tresty udeľované v Ruskej federácii za trestné činy súvisiace s terorizmom sú porovnateľné s trestami na Slovensku, a preto ich nemožno považovať za prenasledovanie podľa zákona o azyle. V konaní zároveň nebolo preukázané, že žalobca je na zozname hľadaných osôb, ako tvrdil v konaní. Keďže žalobca sa podieľal na činnosti organizácie, ktorú viaceré krajiny označili za teroristickú, nemôže sa domáhať ochrany v zmysle Dohovoru. Žalovaný nepovažoval za preukázanú ani diskrimináciu žalobcu v krajine pôvodu pre jeho náboženské presvedčenie. 2. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi by za štandardných okolností prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože v krajine
pôvodu by sa v prípade návratu mohol stať obeťou vážneho bezprávia pre nepriaznivé podmienky výkonu trestu odňatia slobody v ruských väzenských zariadeniach. Avšak v prípade žalobcu existujú dôvody podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle, a preto žalovaný pristúpil k aplikácii inštitútu vylúčenia z medzinárodnej ochrany, keďže žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Hoci nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil závažného teroristického činu, už samotnou účasťou v strane E. F. G. a jej podporou sa dopustil podnecovania páchania teroristických činov (s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-573/14 Lounani proti Belgicku a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/18/2010 zo dňa 30.10.2010). 3. Posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp. podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny vyhodnotil žalovaný ako irelevantné vzhľadom na ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o azyle. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 05.02.2025, podanou na poštovú prepravu dňa 05.02.2025 a doručenou správnemu súdu dňa 06.02.2025, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP). 5. Žalobca je štátny príslušník Ruskej federácie, tatárskej národnosti a moslimského vierovyznania. V úvode žaloby opísal svoje pôsobenie v krajine pôvodu a dôvody, pre ktoré krajinu pôvodu opustil. Uviedol, že v správnom konaní vypovedal, že sa od roku 2010 zúčastňoval mítingov, ktoré organizovalo Tatárske národné hnutie a v roku 2012 sa zúčastnil dvoch protestov na ochranu práv moslimov. V roku 2016 sa stal členom politickej strany E. F. G., v dôsledku čoho bol prenasledovaný FSB, Ministerstvom vnútra Ruskej federácie (ďalej len „FR“) a Centrom boja proti extrémizmu. Pred vstupom do strany vedel, že v RF ide o zakázanú politickú stranu, ale keďže strana nepodporuje terorizmus, ale venuje sa politickej činnosti, osvete a bola zakázaná na základe nepravdivých informácií, vstúpil do nej. Ideológiou strany je založiť Islamský štát nenásilnou formou. Kvôli svojmu členstvu v strane je ruskými orgánmi považovaný za teroristu a bol evidovaný v zozname hľadaných osôb z politických dôvodov. Výmaz zo zoznamu INTERPOLU neznamená, že v RF nie je naďalej hľadanou osobou. Poukázal na to, že od apríla 2024 sa situácia moslimov v RF radikálne zhoršila a je voči nim namierených viac útokov. Ak by bol nútený vrátiť sa do RF, hrozí mu trest odňatia slobody na 20 rokov až doživotie. V ústave na výkon trestu odňatia slobody by zažíval týranie a ponižovanie až mučenie na základe svojho vierovyznania. 6. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje žalobca záver žalovaného, že informácie, ktoré žalovaný do konaní zabezpečil, zaraďujú politickú stranu E. F. G. medzi teroristické organizácie a podpora tejto stany je vnímaná ako teroristický čin. Za nesprávny považuje aj záver, že jeho aktivity v rámci strany je potrebné považovať za trestný čin podporovania terorizmu na základe potvrdenia, že je členom politickej strany E. F. G.. Žalobca uviedol, že z informácií zabezpečených žalovaným nevyplýva, že organizácia, ktorej je členom, je teroristická, poukazujúc na skutočnosť, že z európskych krajín je jej otvorená činnosť zakázaná len v Nemecku a Veľkej Británii (nie je však zakázané členstvo v strane). Rusko však zaviedlo prísne zákony zakazujúce stranu E. F. G. v rámci zásahu proti demokratickému aktivizmu a náboženským menšinám. Poukázal tiež na správy, ktoré uvádzajú, že strana E. F. G. je otvorene nenásilná a jej zákaz predstavuje nový príklad v označovaní nenásilných organizácií za teroristické. Žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keď definoval stranu E. F. G. ako teroristickú len na základe rozhodnutia dvoch európskych krajín a na základe postoja Ruska, ktorý je politickým, náboženským a národnostným prenasledovaním. Dôkazom toho, že žalobca nepredstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku je aj to, že bol vyčiarknutý zo zoznamu hľadaných osôb vedeného Interpolom, pričom samotný Interpol dospel k záveru, že žalobca bol na zoznam zaradený neprávom, len z dôvodu snahy ruských orgánov o politické, náboženské a národnostné prenasledovanie žalobcu. Žalovaný v konaní nezabezpečil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné považovať stranu E. F. G. za teroristickú, táto nie je na Slovensku zakázaná a Slovenská informačná služba ani Vojenské spravodajstvo nedisponujú takými informáciami, ktoré by odôvodňovali neudelenie azylu alebo neposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi. Žalobca sa na Slovensku nedopustil žiadneho trestného činu ani priestupku. 7. Žalovaný nesprávne posúdil aj podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany, keďže skutkový stav, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pretože vytvorenie Islamského štátu v zmysle ideológie strany E. F. G. nie je totožné s pojmom Islamský štát (IS), čo je sunnitská militantná teroristická organizácia. V prípade E. F. G. H. o vytvorenie islamského štátu nenásilnou formou a koncepcia je založená na mierovom zoskupení štátov s prevahou moslimského obyvateľstva. Žalobca poukázal na rozhodnutie správneho súdu v Münsteri, sp.zn. 7K 4492/17.A zo dňa
28.08.2019 (žalobca v obdobnom prípade získal štatút utečenca), rozsudok Štokholmského správneho súdu, komora 1 Migračného súdu, č. UM 534-24 zo dňa 25.04.2024 (žiadateľovi bol za obdobných skutkových okolností poskytnutý azyl) - kópie rozhodnutí predložil žalobca v origináli, bez prekladu a list projektu na ochranu ľudských práv „Podpora politických väzňov Memorial“ ako programu Strediska pre ľudské práva. 8. V súvislosti s uvedením, že strana je separatistická, žalobca poukázal na referendum, ktoré sa v I. konalo v 90. rokoch 20. storočia a na právo národov na sebaurčenie (Charta OSN, čl. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústava republiky I. a Ústava RF). Dokumenty v administratívnom spise potvrdzujú, že žalobca je prenasledovaný ruskými orgánmi z náboženských a politických dôvodov, jeho obavy sú opodstatnené a nemôže a nechce sa vrátiť do krajiny pôvodu. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Vo vyjadrení zo dňa 20.03.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 10. K námietke nesprávneho posúdenia politickej strany E. F. G. ako teroristickej uviedol, že existuje polemika, či je politická strana E. F. G. teroristickou organizáciou, ale v krajine pôvodu žalobcu a v niektorých európskych štátoch je takto klasifikovaná a jej cieľ vytvoriť kalifát je v RF vnímaný ako plán na zvrhnutie ústavného poriadku. Hoci strana odmieta použitie násilia, na jej rétorikou sa skrýva ideologické ospravedlnenie násilia. Žalovaný je presvedčený, že je výsostným právom štátu, v danom prípade krajiny pôvodu, označiť organizáciu predstavujúcu riziko pre jej štátne záujmy, za teroristickú. Poukázal aj na vyjadrenie žalobcu v konaní k cieľom a ideológii strany. 11. Žalovaný uviedol, že obavy žalobcu z prenasledovania v krajine pôvodu neboli preukázané. Skutočnosť, že by bol v krajine pôvodu stíhaný za spáchanie trestného činu v súvislosti s jeho aktivitami a členstvom v strane, ktorá je v krajine pôvodu zakázaná, nemožno považovať za prenasledovanie, aj vzhľadom na tresty, ktoré žalobcovi hrozia. Ak námietke zaradenie žalobcu na zoznam hľadaných osôb žalovaný uviedol, že napriek absencii priameho dôkazu o zaradení žalobcu na tento zoznam v RF, táto možnosť a jej následky v spojení s členstvom a aktivitami žalobcu v strane bola žalovaným riadne posúdená. 12. K námietke týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobca už samotnou účasťou v zakázanej strane a aktivitami naplnil obsah rezolúcie 1624 Bezpečnostnej rady OSN zo dňa 14.09.2005. Poukázal na príručku EASO o vylúčení pre vážne nepolitické činy z decembra 2001 v časti týkajúcej sa klauzuly o nebezpečenstve pre spoločnosť vychádzajúcej z čl. 14 ods. 4 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a rady 2013/32/EÚ z 26.06.2013 o spoločných konaniach a poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „procedurálna smernica“), ktorá má odlišný základ ako klauzula o vylúčení. Uviedol, že podľa § 13c ods. 2 písm. d) a e) zákona o azyle nie je potrebné, aby na našom území došlo ku konaniu, ktoré možno označiť za nebezpečné pre spoločnosť, postačuje len dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre atribút bezpečnosti Slovenskej republiky, resp. pre spoločnosť (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Saz/42/2009-90 zo dňa 28.10.2009). IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 13. Žalobca na výzvu súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktorá mu bola spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 20.03.2025 riadne doručená dňa 25.03.2025, nereagoval. 14. Správnemu súdu bolo dňa 08.04.2025 doručené plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu občianskym združením Liga za ľudské práva zo dňa 11.03.2025. Správny súd už osobitne nedoručoval vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.03.2025 tomuto právnemu zástupcovi žalobcu s ohľadom na to, že vyjadrenie bolo žalobcovi riadne doručené predtým, ako mal správny súd vedomosť o zastúpení žalobcu v súdnom konaní. V. Konanie na správnom súde 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“ 16. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“ 17. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“
18. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 19. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 20. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 21. Podľa § 220 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.“ 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci 23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.“ 25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 26. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany.“ 27. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve [Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky) c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. f) vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“ 28. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.“
29. Podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle „Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.“ 30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a. 31. Podľa čl. 17 ods. 1 smernice č. 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „kvalifikačná smernica“) „Vylúčenie 1. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody domnievať sa: a) že sa dopustili trestného činu proti mieru, vojnových zločinov alebo trestných činov proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch; b) že sa dopustili závažného trestného činu; c) že sú vinní za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú uvedené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov; d) že predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú prítomní.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, §13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Nesprávnym právnym posúdením je záver žalovaného o zaradení strany E. F. G. medzi teroristické organizácie, o skutočnosti, že členstvo žalobcu a jeho aktivity v strane je možné považovať za trestný čin podporovania terorizmu a o aplikácii inštitútu vylúčenia z medzinárodnej ochrany, pretože žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. S uvedeným súvisí aj ďalší dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keďže žalovaný nevzal na zreteľ skutočnosť, že vytvorenie islamského štátu v zmysle cieľov E. F. G. nie je totožné s cieľmi organizácie Islamský štát, známej pod skratkami ISIL, ISIS alebo Dá’iš, ktoré sú militantnou teroristickou organizáciou. 34. Správny súd poukazuje v úvode na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Pre udelenie azylu sa vyžaduje splnenie podmienok taxatívne uvedených vo vyššie citovanom ustanovení § 8 zákona o azyle. To znamená, že prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy (prípadne „oprávnené obavy“ v znení definície pojmu „utečenec“ podľa článku 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov) z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009 a rozsudok, sp.zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019). Azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Sak/2/2024 zo dňa 11.09.2024). 35. Proces rozhodovania o žiadosti o medzinárodnú ochranu zahŕňa jednak zistenie skutkových okolností a jednak právne posúdenie toho, či sú splnené podmienky pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Keďže žiadateľ v mnohých prípadoch z objektívnych dôvodov nie je schopný dokázať alebo vyvrátiť určité tvrdenia presvedčivým dôkazom, individuálne skutkové okolnosti vyplývajú spravidla z jeho výpovede. Hodnotenie dôveryhodnosti výpovede žiadateľa by malo predchádzať vecnému posúdeniu žiadosti. Dôveryhodnosť žalobcu sa, vychádzajúc z obsahu administratívneho a súdneho spisu, nejaví medzi účastníkmi súdneho konania ako sporná. Žalovaný sa touto otázkou v napadnutom rozhodnutí detailnejšie nezaoberal, z obsahu odôvodnenia je však možné vyvodiť záver, že príbeh žalobcu sa žalovanému nejavil ako pochybný. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom nemá dôvodné pochybnosti o tom, že žalobca bol aktívnym členom strany E. F. G. a že aj po opustení krajiny pôvodu naďalej sympatizuje s myšlienkami a cieľmi tejto strany, aj keď aktuálny kontakt žalobcu s jej členmi je obmedzený resp. nebol bližšie skúmaný. Žalobca uviedol, že je v kontakte so synom jedného z členov hnutia, ktorý mu poskytol informácie o trestnom konaní, ktoré bolo v roku 2017 v RF začaté aj proti žalobcovi. Žalobca vo výpovedi uviedol, že študoval a učil islamské náboženstvo a moslimom vysvetľoval, akou formou šíriť náboženstvo tak, aby do toho neboli zapájané silové metódy. Písal aj články, ktoré však už nevie dohľadať. Cieľom bolo brániť sa asimilácii. Zúčastňoval sa aj mítingov, ktoré organizovalo Tatárske národné hnutie (žalobca na podporu tohto tvrdenia predložil žalobca fotografiu z účasti na mítingu na ochranu práv moslimov v roku 2012). Po odchode na Ukrajinu už nevyučoval, iba študoval a na profiloch na sociálnych sieťach zverejňoval články, vrátane článkov s politickým kontextom. V tomto smere správny súd poukazuje na záver žalovaného, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom, že nebolo preukázané, že sa žalobca nachádzal na zozname hľadaných osôb z dôvodu príslušnosti k strane E. F. G.. Žalobca do konania predložil dôkazy, svedčiace o tejto skutočnosti. Pokiaľ ich žalovaný nepokladal za dôveryhodné, bolo z jeho strany potrebné, aby sa s touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. 36. Zo skutkového hľadiska je pre posúdenie opodstatnenosti žiadosti žalobcu kľúčové zistenie, že žalobca v strane E. F. G. aktívne pôsobil, uvádza, že je jej členom a podporuje jej ciele, čo bol v spojení s jeho národnosťou a vierovyznaním od začiatku hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl. Zo žalobcom predložených dôkazov (kópia predvolania na výsluch žalobcu federálnej služby bezpečnosti /ďalej len „FSB“/ zo dňa 21.09.2017 č. 5/6664, kópia uznesenia o začatí trestnej veci a konania v trestnej veci zo dňa 10.03.2017), ale aj z Polytematickej správy o krajine Ruská federácie, vypracovanej Migračným úradom SR, odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zo dňa 19.11.2024, vyplýva, že žalobca je osobou, ktorá by v prípade návratu na územie RF mohla byť vystavená hrozbe prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. 37. Správny súd preto následne pristúpil k posúdeniu, ako sa žalovaný vysporiadal s vyhodnotením primeranej pravdepodobnosti prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu z azylovo relevantných dôvodov. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu, že je tatárskej národnosti, nevníma sa ako občan RF, ale ako Tatár, pričom postavenie tatárskeho národa je podľa jeho vyjadrenia v RF problematické. Žalobca sa zúčastňoval politických mítingov a protestov, bol aktívny na sociálnych sieťach, kde publikoval svoje politické názory a historické názory na Tatársko (účty na sociálnej sieti B. D. J. G. XXXX, účet na sociálnej sieti H. G., účet na sociálnej sieti I. D. J.). Ďalším dôvodom podania žiadosti o azyl je jeho členstvo v politickej strane E. F. G., v súvislosti s ktorým bol ruskými orgánmi považovaný za teroristu a z iniciatívy ruskej strany hľadaný INTERPOLOM z politických dôvodov. Hoci bol na základe jeho žiadosti zo zoznamu hľadaných osôb v INTERPOLE vyškrtnutý, neznamená to podľa jeho tvrdenia, že v RF nie je hľadanou osobou. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu uviedol, že by bol po návrate do RF hneď uväznený pre jeho politickú aktivitu a obáva sa neľudského zaobchádzania, potláčania kvôli náboženským dôvodom, keďže zverejňoval, ako sa zaobchádza s príslušníkmi jeho náboženstva na Kryme. Obáva sa tiež fyzického ubližovania a mučenia vo väzení (zápisnica o podaní vysvetlenia spísaná dňa 27.03.2024 a dotazník žiadateľa o udelenie azylu dňa 18.04.2024). 38. Žalobca žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval opodstatnenou obavou z prenasledovania jeho osoby z dôvodov zastávania určitých politických názorov (člen politickej strany E. F. G.) v spojení s ďalším dôvodom spočívajúcim v ním tvrdenom prenasledovaní z národnostných a náboženských dôvodov (tatárska národnosť, islamské vierovyznanie). Žalobca v priebehu správneho konania bližšie ozrejmil, akým spôsobom mal byť už v čase, keď sa zdržiaval v RF prenasledovaný z týchto ním predostretých dôvodov nasledujúco. Uviedol, že bol ako člen politickej strany E. F. G. v RF prenasledovaný, trestaný nebol. Už pred rokom 2017 mal podozrenie, že je odpočúvaný tajnými alebo špeciálnymi službami v RF.
V roku 2012 dostal aj ponuku na spoluprácu s FBS, ktorú odmietol. Dňa 14.03.2017 prestal pracovať v RF (D., majster výroby betónu v spoločnosti Kulonstroj), pretože sa dozvedel, že je na zozname hľadaných osôb a že sa vykonávajú prehliadky bytov. Od matky sa dozvedel, že tajné služby vykonali prehliadku aj v ich byte a jeho rodičia boli predvedení na oddelenie FBS, kde boli vypočúvaní v súvislosti s osobou žalobcu. Istý čas sa skrýval a následne nelegálne prekročil hranicu s Ukrajinou, kde následne žil v K. a v roku 2019 sa tam oženil (manželka je aktuálne žiadateľkou o azyl v Holandsku). Po vypuknutí vojny sa pokúsil dostať do Švédska cez Poľsko, ale bol Poľskom vrátený na Ukrajinu. Na Ukrajine sa pokúšal podať žiadosť o azyl, žiadosť však nikdy nebola úradmi prijatá. V marci 2023 mu bola uložená povinnosť upustiť územie Ukrajiny (rozhodnutie napadol na súde, v konaní však neuspel). Po neúspešnom pokuse prejsť hranicu do Poľska dňa 25.03.2024 vstúpil na územie Slovenska cez hraničný prechod L. M. - F. a dňa 27.03.2024 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 39. Na základe uvedených skutočností a dôkazov, ktoré žalobca predložil v súdnom konaní, sa správny súd nestotožňuje so záverom žalovaného, že v správnom konaní nebolo preukázané, že by žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z dôvodov zastávania národnostných alebo náboženských dôvodov alebo určitých politických názorov. Z informácií o strane E. F. G., ktoré si žalovaný zaobstaral do konania, vyplýva, že na klasifikáciu tejto strany ako teroristickej sú rôzne názory. V správe Migračného úradu SR, odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce sa uvádza, že „väčšina stíhaných členov E. F. boli Tatári pôvodom z nezákonne anektovaného Krymu, ktorí boli proti svojej vôli súdení v Rusku. Vzhľadom na to, že boli súdení na základe protiteroristických zákonov, existuje menej procesných záruk. Napríklad boli pravidelne zadržiavaní v odľahlých oblastiach ďaleko od svojich domovov a príbuzných. Podľa monitorovacej organizácie pre ľudské práva OVD-Info sa obvinenia z terorizmu proti stúpencom E. F. často zneužívajú aj na umlčanie krymsko-tatárskych aktivistov alebo kriticky vystupujúcich novinárov na Kryme. Uložené tresty zvyčajne zahŕňajú dlhoročné väzenia, a to až na 15 rokov a viac.“ Samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca by „v prípade návratu do krajiny pôvodu kvôli svojmu členstvu v strane E. F. G. mohol skutočne čeliť trestnému stíhaniu.“ Inými slovami žalovaný na jednej strane pripúšťa, že by žalobcovi mohlo v krajine pôvodu hroziť nebezpečenstvo prenasledovania z azylovo relevantného dôvodu, následne však prekvapivo dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by žalobca mohol byť prenasledovaný z dôvodov rozhodných pre udelenie azylu. V tomto smere je napadnutému rozhodnutiu potrebné vytknúť vnútornú nekonzistentnosť, nezrozumiteľnosť a rozpornosť záverov s obsahom administratívneho spisu. Poukázanie na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-573/14 Lounani proti Belgicku nie je relevantné, keďže v tejto veci bolo nepochybné, že sťažovateľ bol členom organizácie, ktorá patrí medzi teroristické organizácie a bol v Belgicku právoplatne odsúdený za trestný čin za podieľanie sa na činnostiach teroristickej skupiny. 40. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa neudelenia azylu ďalej vyplýva, že žalovaný založil záver o neudelení azylu na vyhodnotení, že strana E. F. G. je jednoznačne teroristická a podpora tejto strany je vnímaná ako teroristický čin, ktorého sa mal dopustiť žalobca svojimi aktivitami (ktoré v odôvodnení vo vzťahu k žalobcovi bližšie nešpecifikoval) pre túto stranu a ktoré je potrebné považovať za trestný čin podporovania terorizmu. V nadväznosti na to uzavrel, že žalobca nemôže požívať medzinárodnú ochranu, pretože nespĺňa kritéria postavenia utečenca, keďže podľa žalovaného nie je obeťou bezprávia, ale osobou utekajúcou pred zákonom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia samotný žalovaný uvádza, že exitujú rôzne názory na charakter strany E. F. G., pričom v rámci Európskej únie je činnosť tejto strany zakázaná iba v Nemecku. Nie je preto zrejmé, na základe akých úvah sa žalovaný priklonil k záveru, že ide jednoznačne o teroristickú organizáciu. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že strana E. F. G. nie je vedená v zozname teroristických organizácií Európskej únie (rozhodnutie Rady (SZPB) 2025/207 zo dňa 30.01.2025, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2024/2056) a správnemu súdu nie je známe, že by Slovenská republika považovala stranu E. F. G. za teroristickú organizáciu. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na to, že RF klasifikuje stranu E. F. G. ako zakázanú teroristickú organizáciu, je potrebné poukázať na odlišný prístup RF k sporným organizáciám. Do zoznamu teroristických organizácii zaradila RF napríklad aj organizáciu Svedkov Jehovových alebo spoločnosť META (Správa agentúry Európskej únie pre azyl z decembra 2022 „The Russian federation - political oposition, s. 16). Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že RF od roku 2014, keď došlo z jej strany k anexii D., využíva protiteroristickú a protiextrémistickú právnu úpravu na prenasledovanie Tatárov (napríklad Rozhodnutie Rady (SZBP) 2024/747 z 23. februára 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, v ktorom sú uvedené viaceré osoby ako napríklad sudcovia pôsobiaci na
Kryme, ktorí nariaďujú a predlžujú zatýkanie krymských Tatárov na základe obvinení z príslušnosti k organizáciám, ktoré sú v Rusku zakázané, pričom takto zatknuté a odsúdené osoby boli následne opakovane uznané za politických väzňov). 41. Správny súd preto vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil všetky žalovaným zabezpečené a žalobcom predložené podklady v ich vzájomných súvislostiach, najmä pokiaľ ide o posúdenie charakteru strany E. F. G.. Žalovaný síce pracoval s informáciami o strane E. F. G., ktoré do konania zabezpečil, ale nevyvodil z nich zodpovedajúce závery. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná povaha strany E. F. G. a členstva v nej bola žalovaným vyhodnotená jednostranne a nedostatočne presvedčivo, správny súd sa bližšie nezaoberal úvahami žalovaného týkajúcimi sa trestu, ktorý by žalobcovi mohol byť v RF uložený a porovnaniu s trestnoprávnou úpravou v Slovenskej republike. 42. Správny súd sa zaoberal aj námietkami žalobcu smerujúcimi proti výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi. Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne vylúčil žalobcu z poskytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu nebezpečnosti žalobcu pre spoločnosť pre jeho členstvo v strane E. F. G.. Poukázal na rozhodnutie správneho súdu v Münsteri, sp. zn. 7K 4492/17 zo dňa 28.08.2019, kde vo veci bol občanovi Tadžikistanu, ktorý bol obvinený z členstva v strane E. F. G., priznaný status utečenca, ako aj na rozhodnutie Štokholmského správneho súdu, sp. zn. UM 534-24 z 25.04.2025, kde bol vo veci žiadateľovi o azyl z Kazane s väzbami na stranu E. F. G. poskytnutý azyl a žiadateľ bol považovaný za osobu prenasledovanú v RF z nábožensko-politických dôvodov. 43. Žalovaný postupom podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že sa žalobcovi neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákon o azyle. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca by mohol byť v krajine pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúce zaobchádzania alebo trestu, a to v súvislosti s prípadným výkonom trestu kvôli jeho členstvu v strane E. F. G.. Trest, ktorý by mu mohol byť uložený, žalovaný nevyhodnotil ako prenasledovanie, ale samotný výkon trestu by v podmienkach RF mohol predstavovať mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Za štandardných okolností by preto žalobcovi prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný však pristúpil k uplatneniu inštitútu vylúčenia z medzinárodnej ochrany, keďže podľa jeho názoru žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, a to vzhľadom na jeho členstvo v strane E. F. G.. Žalovaný konštatuje, že síce nebolo preukázané, že sa žalobca ako člen strany E. F. G. dopustil závažného teroristického činu, ale už samotným členstvom v strane E. F. G. a svojimi aktivitami naplnil podmienky pre uplatnenie vylúčenia z medzinárodnej ochrany. Žalovaný v odôvodnení uvádza, že zákon ani v čl. 17 ods. 1 písm. d) kvalifikačnej smernice nedefinujú správanie, ktoré je možné považovať za nebezpečné pre spoločnosť a je výlučne na posúdení členských krajín, ako toto nebezpečenstvo posúdia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však absentuje úvaha žalovaného, v čom spočíva nebezpečenstvo, ktoré má žalobca predstavovať pre spoločnosť. Nakoniec samotný žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Sža/18/2010 zo dňa 30.10.2010, v ktorom je uvedené, že „Nebezpečenstvo žiadateľa je treba popísať a uviesť, ako štátny orgán dospel k uvedenému záveru.“ Pokiaľ žalovaný uvádza, že samotné členstvo žalobcu v strane E. F. G. a jeho aktivity predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť, je potrebné, aby špecifikoval, aké konkrétne aktivity žalobcu má na mysli a akým spôsobom môžu tieto aktivity predstavovať nebezpečenstvo pre spoločnosť v takej miere, že je nevyhnutné zvoliť postup podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle. Ako uvádza aj žalovaný, dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností. 44. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“), podľa ktorej musí byť preukázané, že nebezpečenstvo, ktoré žalobca pre spoločnosť predstavuje, je aktuálne a natoľko závažné, že neudelenie medzinárodnej ochrany a postavenia utečenca bolo primeraným opatrením. SDEÚ sa v rozsudku č. veci C-8/22 zo dňa 06.07.2023, XXX proti Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides, bližšie zaoberal výkladom pojmu „nebezpečenstvo pre spoločnosť“ a dospel k záveru, že tento pojem bude naplnený v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje „skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti členského štátu, v ktorom sa nachádza“ (bod 60. odôvodnenia), nestačí existencia len potenciálneho nebezpečenstva. Je na príslušnom orgáne, aby v rámci posúdenia existencie takéhoto ohrozenia posúdil všetky okolnosti daného prípadu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (bod 61. a 62. odôvodnenia). V rámci tohto posúdenia musí príslušný orgán zohľadniť aj základné práva zaručené právom Únie a najmä overiť možnosť prijať iné opatrenia, ktoré menej zasahujú do práv zaručených utečencom a do základných práv a ktoré by boli rovnako účinné na zabezpečenie ochrany spoločnosti členského štátu, v ktorom sa dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nachádza (bod 68. odôvodnenia).
45. V predmetnej veci žalovaný založil záver o vylúčení žalobcu s poskytnutia medzinárodnej ochrany len na skutočnosti, že žalobca je členom strany E. F. G.. Vzhľadom na názor správneho súdu, uvedený v bodoch 38. a 39. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ide zo strany žalovaného jednak o predčasný záver a jednak nespĺňajúci kritériá vyplývajúce z právnej úpravy a judikatúry. Nedostatočne bola posúdená najmä otázka danosti dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle a v prípade pozitívneho výsledku otázka konkretizácie a osvedčenia aktuálnosti možného nebezpečenstva, ktoré má žalobca predstavovať pre spoločnosť. 46. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 220 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu o azyl a svoje závery riadne odôvodní. Ako už správny súd naznačil, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potrebné, aby žalovaný pri odôvodňovaní záveru či žalobcu je možno považovať za utečenca, záveru o povahe strany E. F. G. vo vzťahu k posúdeniu, či ide o teroristickú organizáciu a o vyhodnotení aktivít žalobcu pre túto stranu, podrobnejšie a v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Osobitne je potrebné sa v tomto kontexte vysporiadať aj so skutočnosťou, že strana E. F. G. všeobecne nie je považovaná za stranu, ktorá by organizačne či vo svojej ideológii podporovala či vyzývala k násiliu a v konaní zatiaľ nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil alebo podporoval akýkoľvek násilný resp. teroristický čin, prihliadajúc aj na správy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré uviedli, že nedisponujú informáciami, ktoré by odôvodňovali neudelenie súhlasu s udelením azylu alebo doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Správnemu orgánu zároveň nič nebráni na základe vlastného uváženie v prípade potreby doplniť dokazovanie. 47. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).