{"guid": "38c6ad10-8efc-47de-bded-a841529b512c:03984ff4-f860-4f2c-8ad8-085b90d00dc5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100170.1", "spisova_znacka": "19Saz/1/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19Saz/1/2025 z 7. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. mája 2025, sp. zn. 19Saz/1/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100170.1", "identifikacne_cislo": "0725100170", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2025-05-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 13c ods. 2 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-2", "nazov": "§ 107 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 13c ods. 2 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-107", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03984ff4-f860-4f2c-8ad8-085b90d00dc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100170.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100170.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100170.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19Saz/1/2025\n0725100170\n07. 05. 2025\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100170.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, posledné miesto trvalého pobytu v\nkrajine pôvodu: ul. C. X/X, D., Tatárska republika, Ruská federácia, miesto pobytu v čase podania žaloby:\nPobytový tábor Rohovce 324, Slovenská republika, bez platného dokladu totožnosti, zastúpeného: Liga\nza ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Michalská 372/9, Bratislava, IČO: 31807968, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava,\no správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo ČAS: MU-PO-58-49/2024Ž zo dňa 16.12.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nMigračného úradu, číslo ČAS: MU-PO-58-49/2024-Ž zo dňa 16.12.2024, ktorým žalovaný neudelil\nazyl a neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., bez platného dokladu totožnosti, a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-58-49/2024-Ž zo dňa 16.12.2024 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a neposkytol\nžalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Pri rozhodovaní\nvychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol podľa vlastného vyjadrenia členom strany E. F. G., ktorá je\nv Ruskej federácii, ako aj vo viacerých stredoázijských štátoch a európskych štátoch (Nemecko, Veľká\nBritánia), považovaná za teroristickú organizáciu a je zakázaná. Z dôvodu členstva v tejto strane by\nžalobca mohol byť v Ruskej federácii trestne stíhaný, a preto žalovaný skúmal, či by trest, ktorý by\nžalobca mohol dostať, bol tak neprimeraný a vysoký, že by napĺňal kritériá prenasledovania podľa §\n2 písm. d) zákona o azyle. Na základe informácií, zistených v správnom konaní o krajine pôvodu,\nžalovaný dospel k záveru, že tresty udeľované v Ruskej federácii za trestné činy súvisiace s terorizmom\nsú porovnateľné s trestami na Slovensku, a preto ich nemožno považovať za prenasledovanie podľa\nzákona o azyle. V konaní zároveň nebolo preukázané, že žalobca je na zozname hľadaných osôb,\nako tvrdil v konaní. Keďže žalobca sa podieľal na činnosti organizácie, ktorú viaceré krajiny označili za\nteroristickú, nemôže sa domáhať ochrany v zmysle Dohovoru. Žalovaný nepovažoval za preukázanú\nani diskrimináciu žalobcu v krajine pôvodu pre jeho náboženské presvedčenie.\n2. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dospel k záveru,\nže žalobcovi by za štandardných okolností prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože v krajine\n\npôvodu by sa v prípade návratu mohol stať obeťou vážneho bezprávia pre nepriaznivé podmienky\nvýkonu trestu odňatia slobody v ruských väzenských zariadeniach. Avšak v prípade žalobcu existujú\ndôvody podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle, a preto žalovaný pristúpil k aplikácii inštitútu vylúčenia\nz medzinárodnej ochrany, keďže žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Hoci nebolo\npreukázané, že by sa žalobca dopustil závažného teroristického činu, už samotnou účasťou v strane E.\nF. G. a jej podporou sa dopustil podnecovania páchania teroristických činov (s poukazom na rozsudok\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-573/14 Lounani proti Belgicku a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n1Sža/18/2010 zo dňa 30.10.2010).\n3. Posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp. podmienok pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny vyhodnotil žalovaný ako irelevantné vzhľadom\nna ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o azyle.\nII. Správna žaloba\n4. Správnou žalobou zo dňa 05.02.2025, podanou na poštovú prepravu dňa 05.02.2025 a doručenou\nsprávnemu súdu dňa 06.02.2025, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom\nrozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s\nadministratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP).\n5. Žalobca je štátny príslušník Ruskej federácie, tatárskej národnosti a moslimského vierovyznania.\nV úvode žaloby opísal svoje pôsobenie v krajine pôvodu a dôvody, pre ktoré krajinu pôvodu opustil.\nUviedol, že v správnom konaní vypovedal, že sa od roku 2010 zúčastňoval mítingov, ktoré organizovalo\nTatárske národné hnutie a v roku 2012 sa zúčastnil dvoch protestov na ochranu práv moslimov. V roku\n2016 sa stal členom politickej strany E. F. G., v dôsledku čoho bol prenasledovaný FSB, Ministerstvom\nvnútra Ruskej federácie (ďalej len „FR“) a Centrom boja proti extrémizmu. Pred vstupom do strany\nvedel, že v RF ide o zakázanú politickú stranu, ale keďže strana nepodporuje terorizmus, ale venuje sa\npolitickej činnosti, osvete a bola zakázaná na základe nepravdivých informácií, vstúpil do nej. Ideológiou\nstrany je založiť Islamský štát nenásilnou formou. Kvôli svojmu členstvu v strane je ruskými orgánmi\npovažovaný za teroristu a bol evidovaný v zozname hľadaných osôb z politických dôvodov. Výmaz zo\nzoznamu INTERPOLU neznamená, že v RF nie je naďalej hľadanou osobou. Poukázal na to, že od\napríla 2024 sa situácia moslimov v RF radikálne zhoršila a je voči nim namierených viac útokov. Ak by\nbol nútený vrátiť sa do RF, hrozí mu trest odňatia slobody na 20 rokov až doživotie. V ústave na výkon\ntrestu odňatia slobody by zažíval týranie a ponižovanie až mučenie na základe svojho vierovyznania.\n6. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje žalobca záver žalovaného, že informácie, ktoré\nžalovaný do konaní zabezpečil, zaraďujú politickú stranu E. F. G. medzi teroristické organizácie\na podpora tejto stany je vnímaná ako teroristický čin. Za nesprávny považuje aj záver, že jeho aktivity\nv rámci strany je potrebné považovať za trestný čin podporovania terorizmu na základe potvrdenia,\nže je členom politickej strany E. F. G.. Žalobca uviedol, že z informácií zabezpečených žalovaným\nnevyplýva, že organizácia, ktorej je členom, je teroristická, poukazujúc na skutočnosť, že z európskych\nkrajín je jej otvorená činnosť zakázaná len v Nemecku a Veľkej Británii (nie je však zakázané členstvo\nv strane). Rusko však zaviedlo prísne zákony zakazujúce stranu E. F. G. v rámci zásahu proti\ndemokratickému aktivizmu a náboženským menšinám. Poukázal tiež na správy, ktoré uvádzajú, že\nstrana E. F. G. je otvorene nenásilná a jej zákaz predstavuje nový príklad v označovaní nenásilných\norganizácií za teroristické. Žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keď definoval stranu E. F. G. ako\nteroristickú len na základe rozhodnutia dvoch európskych krajín a na základe postoja Ruska, ktorý je\npolitickým, náboženským a národnostným prenasledovaním. Dôkazom toho, že žalobca nepredstavuje\nnebezpečenstvo pre Slovenskú republiku je aj to, že bol vyčiarknutý zo zoznamu hľadaných osôb\nvedeného Interpolom, pričom samotný Interpol dospel k záveru, že žalobca bol na zoznam zaradený\nneprávom, len z dôvodu snahy ruských orgánov o politické, náboženské a národnostné prenasledovanie\nžalobcu. Žalovaný v konaní nezabezpečil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné považovať\nstranu E. F. G. za teroristickú, táto nie je na Slovensku zakázaná a Slovenská informačná služba ani\nVojenské spravodajstvo nedisponujú takými informáciami, ktoré by odôvodňovali neudelenie azylu alebo\nneposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi. Žalobca sa na Slovensku nedopustil žiadneho trestného\nčinu ani priestupku.\n7. Žalovaný nesprávne posúdil aj podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany, keďže skutkový stav,\nktorý vzal za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pretože vytvorenie\nIslamského štátu v zmysle ideológie strany E. F. G. nie je totožné s pojmom Islamský štát (IS), čo\nje sunnitská militantná teroristická organizácia. V prípade E. F. G. H. o vytvorenie islamského štátu\nnenásilnou formou a koncepcia je založená na mierovom zoskupení štátov s prevahou moslimského\nobyvateľstva. Žalobca poukázal na rozhodnutie správneho súdu v Münsteri, sp.zn. 7K 4492/17.A zo dňa\n\n28.08.2019 (žalobca v obdobnom prípade získal štatút utečenca), rozsudok Štokholmského správneho\nsúdu, komora 1 Migračného súdu, č. UM 534-24 zo dňa 25.04.2024 (žiadateľovi bol za obdobných\nskutkových okolností poskytnutý azyl) - kópie rozhodnutí predložil žalobca v origináli, bez prekladu a list projektu na ochranu ľudských práv „Podpora politických väzňov Memorial“ ako programu Strediska\npre ľudské práva.\n8. V súvislosti s uvedením, že strana je separatistická, žalobca poukázal na referendum, ktoré sa v I.\nkonalo v 90. rokoch 20. storočia a na právo národov na sebaurčenie (Charta OSN, čl. 1 Medzinárodného\npaktu o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nÚstava republiky I. a Ústava RF). Dokumenty v administratívnom spise potvrdzujú, že žalobca je\nprenasledovaný ruskými orgánmi z náboženských a politických dôvodov, jeho obavy sú opodstatnené\na nemôže a nechce sa vrátiť do krajiny pôvodu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n9. Vo vyjadrení zo dňa 20.03.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne\nsprávne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol.\n10. K námietke nesprávneho posúdenia politickej strany E. F. G. ako teroristickej uviedol, že existuje\npolemika, či je politická strana E. F. G. teroristickou organizáciou, ale v krajine pôvodu žalobcu\na v niektorých európskych štátoch je takto klasifikovaná a jej cieľ vytvoriť kalifát je v RF vnímaný ako\nplán na zvrhnutie ústavného poriadku. Hoci strana odmieta použitie násilia, na jej rétorikou sa skrýva\nideologické ospravedlnenie násilia. Žalovaný je presvedčený, že je výsostným právom štátu, v danom\nprípade krajiny pôvodu, označiť organizáciu predstavujúcu riziko pre jej štátne záujmy, za teroristickú.\nPoukázal aj na vyjadrenie žalobcu v konaní k cieľom a ideológii strany.\n11. Žalovaný uviedol, že obavy žalobcu z prenasledovania v krajine pôvodu neboli preukázané.\nSkutočnosť, že by bol v krajine pôvodu stíhaný za spáchanie trestného činu v súvislosti s jeho aktivitami\na členstvom v strane, ktorá je v krajine pôvodu zakázaná, nemožno považovať za prenasledovanie,\naj vzhľadom na tresty, ktoré žalobcovi hrozia. Ak námietke zaradenie žalobcu na zoznam hľadaných\nosôb žalovaný uviedol, že napriek absencii priameho dôkazu o zaradení žalobcu na tento zoznam v RF,\ntáto možnosť a jej následky v spojení s členstvom a aktivitami žalobcu v strane bola žalovaným riadne\nposúdená.\n12. K námietke týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobca už samotnou\núčasťou v zakázanej strane a aktivitami naplnil obsah rezolúcie 1624 Bezpečnostnej rady OSN zo dňa\n14.09.2005. Poukázal na príručku EASO o vylúčení pre vážne nepolitické činy z decembra 2001 v časti\ntýkajúcej sa klauzuly o nebezpečenstve pre spoločnosť vychádzajúcej z čl. 14 ods. 4 písm. b) Smernice\nEurópskeho parlamentu a rady 2013/32/EÚ z 26.06.2013 o spoločných konaniach a poskytovaní\na odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „procedurálna smernica“), ktorá má odlišný základ ako\nklauzula o vylúčení. Uviedol, že podľa § 13c ods. 2 písm. d) a e) zákona o azyle nie je potrebné, aby\nna našom území došlo ku konaniu, ktoré možno označiť za nebezpečné pre spoločnosť, postačuje\nlen dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre atribút bezpečnosti Slovenskej\nrepubliky, resp. pre spoločnosť (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Saz/42/2009-90 zo dňa\n28.10.2009).\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n13. Žalobca na výzvu súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktorá mu bola spolu\ns vyjadrením žalovaného zo dňa 20.03.2025 riadne doručená dňa 25.03.2025, nereagoval.\n14. Správnemu súdu bolo dňa 08.04.2025 doručené plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu\nobčianskym združením Liga za ľudské práva zo dňa 11.03.2025. Správny súd už osobitne nedoručoval\nvyjadrenie žalovaného zo dňa 20.03.2025 tomuto právnemu zástupcovi žalobcu s ohľadom na to, že\nvyjadrenie bolo žalobcovi riadne doručené predtým, ako mal správny súd vedomosť o zastúpení žalobcu\nv súdnom konaní.\nV. Konanie na správnom súde\n15. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nazylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“\n16. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“\n17. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“\n\n18. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n19. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.“\n20. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.“\n21. Podľa § 220 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.“\n22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci\n23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.“\n24. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v\nnich nemá oporu.“\n25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a §\n13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§\n107 ods. 2 SSP), keďže žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez\nnariadenia pojednávania. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu\na na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 07.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Aplikovaná právna úprava\n26. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o\nudelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie\ndoplnkovej ochrany.“\n27. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie\na) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,\nb) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve\n[Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky č. 319/1996 Z.z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky)\nc) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,\nd) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných\nľudských práv 3a) [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným\nspôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.\nf) vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“\n28. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do\ntohto štátu.“\n\n29. Podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle „Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak\nje dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.“\n30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to\nneplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.\n31. Podľa čl. 17 ods. 1 smernice č. 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n(ďalej len „kvalifikačná smernica“) „Vylúčenie\n1. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na\ndoplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody domnievať sa:\na) že sa dopustili trestného činu proti mieru, vojnových zločinov alebo trestných činov proti ľudskosti\npodľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch;\nb) že sa dopustili závažného trestného činu;\nc) že sú vinní za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú\nuvedené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov;\nd) že predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú\nprítomní.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa §\n10, §13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi\npodľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa\n§ 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi\nazyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa §\n13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie\nžalovaného v celom rozsahu. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi. Nesprávnym právnym posúdením je záver žalovaného o zaradení strany\nE. F. G. medzi teroristické organizácie, o skutočnosti, že členstvo žalobcu a jeho aktivity v strane je\nmožné považovať za trestný čin podporovania terorizmu a o aplikácii inštitútu vylúčenia z medzinárodnej\nochrany, pretože žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. S uvedeným súvisí aj ďalší dôvod\npodľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keďže žalovaný nevzal na zreteľ skutočnosť, že vytvorenie islamského\nštátu v zmysle cieľov E. F. G. nie je totožné s cieľmi organizácie Islamský štát, známej pod skratkami\nISIL, ISIS alebo Dá’iš, ktoré sú militantnou teroristickou organizáciou.\n34. Správny súd poukazuje v úvode na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je upravené v zákone o azyle. Pre udelenie azylu sa vyžaduje splnenie podmienok taxatívne\nuvedených vo vyššie citovanom ustanovení § 8 zákona o azyle. To znamená, že prípade žiadateľa o\nazyl musia byť preukázané opodstatnené obavy (prípadne „oprávnené obavy“ v znení definície pojmu\n„utečenec“ podľa článku 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov) z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré\nsú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je teda aplikovateľný\nv obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom\nudelenie azylu podľa § 8 zákona je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti\ndefinovanej v § 2 písm. d/ zákona alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch\nprípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode\nz krajiny pôvodu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 8Sža/41/2009\nzo dňa 04.08.2009 a rozsudok, sp.zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019). Azyl je výnimočný inštitút\nkonštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje\noprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky, sp.zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, sp.zn. 6Sak/2/2024 zo dňa 11.09.2024).\n35. Proces rozhodovania o žiadosti o medzinárodnú ochranu zahŕňa jednak zistenie skutkových\nokolností a jednak právne posúdenie toho, či sú splnené podmienky pre poskytnutie medzinárodnej\nochrany. Keďže žiadateľ v mnohých prípadoch z objektívnych dôvodov nie je schopný dokázať alebo\nvyvrátiť určité tvrdenia presvedčivým dôkazom, individuálne skutkové okolnosti vyplývajú spravidla\nz jeho výpovede. Hodnotenie dôveryhodnosti výpovede žiadateľa by malo predchádzať vecnému\nposúdeniu žiadosti. Dôveryhodnosť žalobcu sa, vychádzajúc z obsahu administratívneho a súdneho\nspisu, nejaví medzi účastníkmi súdneho konania ako sporná. Žalovaný sa touto otázkou v napadnutom\nrozhodnutí detailnejšie nezaoberal, z obsahu odôvodnenia je však možné vyvodiť záver, že príbeh\nžalobcu sa žalovanému nejavil ako pochybný. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym\nspisom nemá dôvodné pochybnosti o tom, že žalobca bol aktívnym členom strany E. F. G. a že aj po\nopustení krajiny pôvodu naďalej sympatizuje s myšlienkami a cieľmi tejto strany, aj keď aktuálny kontakt\nžalobcu s jej členmi je obmedzený resp. nebol bližšie skúmaný. Žalobca uviedol, že je v kontakte so\nsynom jedného z členov hnutia, ktorý mu poskytol informácie o trestnom konaní, ktoré bolo v roku 2017\nv RF začaté aj proti žalobcovi. Žalobca vo výpovedi uviedol, že študoval a učil islamské náboženstvo\na moslimom vysvetľoval, akou formou šíriť náboženstvo tak, aby do toho neboli zapájané silové metódy.\nPísal aj články, ktoré však už nevie dohľadať. Cieľom bolo brániť sa asimilácii. Zúčastňoval sa aj\nmítingov, ktoré organizovalo Tatárske národné hnutie (žalobca na podporu tohto tvrdenia predložil\nžalobca fotografiu z účasti na mítingu na ochranu práv moslimov v roku 2012). Po odchode na Ukrajinu\nuž nevyučoval, iba študoval a na profiloch na sociálnych sieťach zverejňoval články, vrátane článkov\ns politickým kontextom. V tomto smere správny súd poukazuje na záver žalovaného, ktorý je v rozpore\ns administratívnym spisom, že nebolo preukázané, že sa žalobca nachádzal na zozname hľadaných\nosôb z dôvodu príslušnosti k strane E. F. G.. Žalobca do konania predložil dôkazy, svedčiace o tejto\nskutočnosti. Pokiaľ ich žalovaný nepokladal za dôveryhodné, bolo z jeho strany potrebné, aby sa s touto\nskutočnosťou v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.\n36. Zo skutkového hľadiska je pre posúdenie opodstatnenosti žiadosti žalobcu kľúčové zistenie, že\nžalobca v strane E. F. G. aktívne pôsobil, uvádza, že je jej členom a podporuje jej ciele, čo bol v spojení\ns jeho národnosťou a vierovyznaním od začiatku hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl. Zo žalobcom\npredložených dôkazov (kópia predvolania na výsluch žalobcu federálnej služby bezpečnosti /ďalej len\n„FSB“/ zo dňa 21.09.2017 č. 5/6664, kópia uznesenia o začatí trestnej veci a konania v trestnej veci\nzo dňa 10.03.2017), ale aj z Polytematickej správy o krajine Ruská federácie, vypracovanej Migračným\núradom SR, odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce zo dňa 19.11.2024, vyplýva, že žalobca\nje osobou, ktorá by v prípade návratu na územie RF mohla byť vystavená hrozbe prenasledovania\nz azylovo relevantných dôvodov.\n37. Správny súd preto následne pristúpil k posúdeniu, ako sa žalovaný vysporiadal s vyhodnotením\nprimeranej pravdepodobnosti prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu z azylovo relevantných\ndôvodov. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu, že je tatárskej\nnárodnosti, nevníma sa ako občan RF, ale ako Tatár, pričom postavenie tatárskeho národa je podľa\njeho vyjadrenia v RF problematické. Žalobca sa zúčastňoval politických mítingov a protestov, bol aktívny\nna sociálnych sieťach, kde publikoval svoje politické názory a historické názory na Tatársko (účty na\nsociálnej sieti B. D. J. G. XXXX, účet na sociálnej sieti H. G., účet na sociálnej sieti I. D. J.). Ďalším\ndôvodom podania žiadosti o azyl je jeho členstvo v politickej strane E. F. G., v súvislosti s ktorým bol\nruskými orgánmi považovaný za teroristu a z iniciatívy ruskej strany hľadaný INTERPOLOM z politických\ndôvodov. Hoci bol na základe jeho žiadosti zo zoznamu hľadaných osôb v INTERPOLE vyškrtnutý,\nneznamená to podľa jeho tvrdenia, že v RF nie je hľadanou osobou. Na otázku, čoho sa obáva v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu uviedol, že by bol po návrate do RF hneď uväznený pre jeho politickú aktivitu\na obáva sa neľudského zaobchádzania, potláčania kvôli náboženským dôvodom, keďže zverejňoval,\nako sa zaobchádza s príslušníkmi jeho náboženstva na Kryme. Obáva sa tiež fyzického ubližovania\na mučenia vo väzení (zápisnica o podaní vysvetlenia spísaná dňa 27.03.2024 a dotazník žiadateľa\no udelenie azylu dňa 18.04.2024).\n38. Žalobca žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval opodstatnenou obavou z prenasledovania jeho osoby\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov (člen politickej strany E. F. G.) v spojení s ďalším\ndôvodom spočívajúcim v ním tvrdenom prenasledovaní z národnostných a náboženských dôvodov\n(tatárska národnosť, islamské vierovyznanie). Žalobca v priebehu správneho konania bližšie ozrejmil,\nakým spôsobom mal byť už v čase, keď sa zdržiaval v RF prenasledovaný z týchto ním predostretých\ndôvodov nasledujúco. Uviedol, že bol ako člen politickej strany E. F. G. v RF prenasledovaný, trestaný\nnebol. Už pred rokom 2017 mal podozrenie, že je odpočúvaný tajnými alebo špeciálnymi službami v RF.\n\nV roku 2012 dostal aj ponuku na spoluprácu s FBS, ktorú odmietol. Dňa 14.03.2017 prestal pracovať v RF\n(D., majster výroby betónu v spoločnosti Kulonstroj), pretože sa dozvedel, že je na zozname hľadaných\nosôb a že sa vykonávajú prehliadky bytov. Od matky sa dozvedel, že tajné služby vykonali prehliadku\naj v ich byte a jeho rodičia boli predvedení na oddelenie FBS, kde boli vypočúvaní v súvislosti s osobou\nžalobcu. Istý čas sa skrýval a následne nelegálne prekročil hranicu s Ukrajinou, kde následne žil v K.\na v roku 2019 sa tam oženil (manželka je aktuálne žiadateľkou o azyl v Holandsku). Po vypuknutí vojny\nsa pokúsil dostať do Švédska cez Poľsko, ale bol Poľskom vrátený na Ukrajinu. Na Ukrajine sa pokúšal\npodať žiadosť o azyl, žiadosť však nikdy nebola úradmi prijatá. V marci 2023 mu bola uložená povinnosť\nupustiť územie Ukrajiny (rozhodnutie napadol na súde, v konaní však neuspel). Po neúspešnom pokuse\nprejsť hranicu do Poľska dňa 25.03.2024 vstúpil na územie Slovenska cez hraničný prechod L. M. - F.\na dňa 27.03.2024 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n39. Na základe uvedených skutočností a dôkazov, ktoré žalobca predložil v súdnom konaní, sa správny\nsúd nestotožňuje so záverom žalovaného, že v správnom konaní nebolo preukázané, že by žalobca\nv prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z dôvodov zastávania národnostných\nalebo náboženských dôvodov alebo určitých politických názorov. Z informácií o strane E. F. G., ktoré\nsi žalovaný zaobstaral do konania, vyplýva, že na klasifikáciu tejto strany ako teroristickej sú rôzne\nnázory. V správe Migračného úradu SR, odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce sa uvádza,\nže „väčšina stíhaných členov E. F. boli Tatári pôvodom z nezákonne anektovaného Krymu, ktorí boli\nproti svojej vôli súdení v Rusku. Vzhľadom na to, že boli súdení na základe protiteroristických zákonov,\nexistuje menej procesných záruk. Napríklad boli pravidelne zadržiavaní v odľahlých oblastiach ďaleko\nod svojich domovov a príbuzných. Podľa monitorovacej organizácie pre ľudské práva OVD-Info sa\nobvinenia z terorizmu proti stúpencom E. F. často zneužívajú aj na umlčanie krymsko-tatárskych\naktivistov alebo kriticky vystupujúcich novinárov na Kryme. Uložené tresty zvyčajne zahŕňajú dlhoročné\nväzenia, a to až na 15 rokov a viac.“ Samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza,\nže žalobca by „v prípade návratu do krajiny pôvodu kvôli svojmu členstvu v strane E. F. G. mohol skutočne\nčeliť trestnému stíhaniu.“ Inými slovami žalovaný na jednej strane pripúšťa, že by žalobcovi mohlo\nv krajine pôvodu hroziť nebezpečenstvo prenasledovania z azylovo relevantného dôvodu, následne\nvšak prekvapivo dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by žalobca mohol byť prenasledovaný\nz dôvodov rozhodných pre udelenie azylu. V tomto smere je napadnutému rozhodnutiu potrebné vytknúť\nvnútornú nekonzistentnosť, nezrozumiteľnosť a rozpornosť záverov s obsahom administratívneho spisu.\nPoukázanie na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-573/14 Lounani proti Belgicku nie je relevantné,\nkeďže v tejto veci bolo nepochybné, že sťažovateľ bol členom organizácie, ktorá patrí medzi teroristické\norganizácie a bol v Belgicku právoplatne odsúdený za trestný čin za podieľanie sa na činnostiach\nteroristickej skupiny.\n40. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa neudelenia azylu ďalej vyplýva, že\nžalovaný založil záver o neudelení azylu na vyhodnotení, že strana E. F. G. je jednoznačne teroristická\na podpora tejto strany je vnímaná ako teroristický čin, ktorého sa mal dopustiť žalobca svojimi aktivitami\n(ktoré v odôvodnení vo vzťahu k žalobcovi bližšie nešpecifikoval) pre túto stranu a ktoré je potrebné\npovažovať za trestný čin podporovania terorizmu. V nadväznosti na to uzavrel, že žalobca nemôže\npožívať medzinárodnú ochranu, pretože nespĺňa kritéria postavenia utečenca, keďže podľa žalovaného\nnie je obeťou bezprávia, ale osobou utekajúcou pred zákonom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsamotný žalovaný uvádza, že exitujú rôzne názory na charakter strany E. F. G., pričom v rámci Európskej\núnie je činnosť tejto strany zakázaná iba v Nemecku. Nie je preto zrejmé, na základe akých úvah\nsa žalovaný priklonil k záveru, že ide jednoznačne o teroristickú organizáciu. Správny súd poukazuje\naj na skutočnosť, že strana E. F. G. nie je vedená v zozname teroristických organizácií Európskej\núnie (rozhodnutie Rady (SZPB) 2025/207 zo dňa 30.01.2025, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb,\nskupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických\nopatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2024/2056) a správnemu súdu\nnie je známe, že by Slovenská republika považovala stranu E. F. G. za teroristickú organizáciu. Pokiaľ\nsa žalovaný odvoláva na to, že RF klasifikuje stranu E. F. G. ako zakázanú teroristickú organizáciu,\nje potrebné poukázať na odlišný prístup RF k sporným organizáciám. Do zoznamu teroristických\norganizácii zaradila RF napríklad aj organizáciu Svedkov Jehovových alebo spoločnosť META (Správa\nagentúry Európskej únie pre azyl z decembra 2022 „The Russian federation - political oposition, s. 16).\nZ verejne dostupných zdrojov vyplýva, že RF od roku 2014, keď došlo z jej strany k anexii D., využíva\nprotiteroristickú a protiextrémistickú právnu úpravu na prenasledovanie Tatárov (napríklad Rozhodnutie\nRady (SZBP) 2024/747 z 23. februára 2024, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych\nopatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť\na nezávislosť Ukrajiny, v ktorom sú uvedené viaceré osoby ako napríklad sudcovia pôsobiaci na\n\nKryme, ktorí nariaďujú a predlžujú zatýkanie krymských Tatárov na základe obvinení z príslušnosti k\norganizáciám, ktoré sú v Rusku zakázané, pričom takto zatknuté a odsúdené osoby boli následne\nopakovane uznané za politických väzňov).\n41. Správny súd preto vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil\nvšetky žalovaným zabezpečené a žalobcom predložené podklady v ich vzájomných súvislostiach, najmä\npokiaľ ide o posúdenie charakteru strany E. F. G.. Žalovaný síce pracoval s informáciami o strane E. F.\nG., ktoré do konania zabezpečil, ale nevyvodil z nich zodpovedajúce závery. Vzhľadom na skutočnosť,\nže samotná povaha strany E. F. G. a členstva v nej bola žalovaným vyhodnotená jednostranne a\nnedostatočne presvedčivo, správny súd sa bližšie nezaoberal úvahami žalovaného týkajúcimi sa trestu,\nktorý by žalobcovi mohol byť v RF uložený a porovnaniu s trestnoprávnou úpravou v Slovenskej\nrepublike.\n42. Správny súd sa zaoberal aj námietkami žalobcu smerujúcimi proti výroku o neposkytnutí doplnkovej\nochrany žalobcovi. Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne vylúčil žalobcu z poskytnutia doplnkovej\nochrany z dôvodu nebezpečnosti žalobcu pre spoločnosť pre jeho členstvo v strane E. F. G.. Poukázal\nna rozhodnutie správneho súdu v Münsteri, sp. zn. 7K 4492/17 zo dňa 28.08.2019, kde vo veci bol\nobčanovi Tadžikistanu, ktorý bol obvinený z členstva v strane E. F. G., priznaný status utečenca, ako\naj na rozhodnutie Štokholmského správneho súdu, sp. zn. UM 534-24 z 25.04.2025, kde bol vo veci\nžiadateľovi o azyl z Kazane s väzbami na stranu E. F. G. poskytnutý azyl a žiadateľ bol považovaný za\nosobu prenasledovanú v RF z nábožensko-politických dôvodov.\n43. Žalovaný postupom podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že sa žalobcovi neposkytuje\ndoplnková ochrana podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákon o azyle. Žalovaný na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že žalobca by mohol byť v krajine pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu\nvo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúce zaobchádzania alebo trestu, a to v súvislosti\ns prípadným výkonom trestu kvôli jeho členstvu v strane E. F. G.. Trest, ktorý by mu mohol byť uložený,\nžalovaný nevyhodnotil ako prenasledovanie, ale samotný výkon trestu by v podmienkach RF mohol\npredstavovať mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Za štandardných okolností by preto\nžalobcovi prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný však pristúpil k uplatneniu inštitútu\nvylúčenia z medzinárodnej ochrany, keďže podľa jeho názoru žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo\npre spoločnosť, a to vzhľadom na jeho členstvo v strane E. F. G.. Žalovaný konštatuje, že síce\nnebolo preukázané, že sa žalobca ako člen strany E. F. G. dopustil závažného teroristického činu,\nale už samotným členstvom v strane E. F. G. a svojimi aktivitami naplnil podmienky pre uplatnenie\nvylúčenia z medzinárodnej ochrany. Žalovaný v odôvodnení uvádza, že zákon ani v čl. 17 ods. 1\npísm. d) kvalifikačnej smernice nedefinujú správanie, ktoré je možné považovať za nebezpečné pre\nspoločnosť a je výlučne na posúdení členských krajín, ako toto nebezpečenstvo posúdia. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia však absentuje úvaha žalovaného, v čom spočíva nebezpečenstvo, ktoré\nmá žalobca predstavovať pre spoločnosť. Nakoniec samotný žalovaný poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Sža/18/2010 zo dňa 30.10.2010, v ktorom je uvedené,\nže „Nebezpečenstvo žiadateľa je treba popísať a uviesť, ako štátny orgán dospel k uvedenému záveru.“\nPokiaľ žalovaný uvádza, že samotné členstvo žalobcu v strane E. F. G. a jeho aktivity predstavujú\nnebezpečenstvo pre spoločnosť, je potrebné, aby špecifikoval, aké konkrétne aktivity žalobcu má na\nmysli a akým spôsobom môžu tieto aktivity predstavovať nebezpečenstvo pre spoločnosť v takej miere,\nže je nevyhnutné zvoliť postup podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle. Ako uvádza aj žalovaný,\ndôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, musí mať kvalifikovaný\nrozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností.\n44. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“), podľa ktorej\nmusí byť preukázané, že nebezpečenstvo, ktoré žalobca pre spoločnosť predstavuje, je aktuálne\na natoľko závažné, že neudelenie medzinárodnej ochrany a postavenia utečenca bolo primeraným\nopatrením. SDEÚ sa v rozsudku č. veci C-8/22 zo dňa 06.07.2023, XXX proti Commissaire général aux\nréfugiés et aux apatrides, bližšie zaoberal výkladom pojmu „nebezpečenstvo pre spoločnosť“ a dospel\nk záveru, že tento pojem bude naplnený v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje\n„skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti\nčlenského štátu, v ktorom sa nachádza“ (bod 60. odôvodnenia), nestačí existencia len potenciálneho\nnebezpečenstva. Je na príslušnom orgáne, aby v rámci posúdenia existencie takéhoto ohrozenia posúdil\nvšetky okolnosti daného prípadu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (bod 61. a 62. odôvodnenia).\nV rámci tohto posúdenia musí príslušný orgán zohľadniť aj základné práva zaručené právom Únie a\nnajmä overiť možnosť prijať iné opatrenia, ktoré menej zasahujú do práv zaručených utečencom a do\nzákladných práv a ktoré by boli rovnako účinné na zabezpečenie ochrany spoločnosti členského štátu,\nv ktorom sa dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nachádza (bod 68. odôvodnenia).\n\n45. V predmetnej veci žalovaný založil záver o vylúčení žalobcu s poskytnutia medzinárodnej ochrany\nlen na skutočnosti, že žalobca je členom strany E. F. G.. Vzhľadom na názor správneho súdu, uvedený\nv bodoch 38. a 39. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ide zo strany žalovaného jednak o predčasný záver\na jednak nespĺňajúci kritériá vyplývajúce z právnej úpravy a judikatúry. Nedostatočne bola posúdená\nnajmä otázka danosti dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle a v prípade pozitívneho\nvýsledku otázka konkretizácie a osvedčenia aktuálnosti možného nebezpečenstva, ktoré má žalobca\npredstavovať pre spoločnosť.\n46. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zrušiť napadnuté\nrozhodnutie podľa § 220 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie. Žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu o azyl a svoje závery riadne odôvodní.\nAko už správny súd naznačil, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potrebné, aby žalovaný\npri odôvodňovaní záveru či žalobcu je možno považovať za utečenca, záveru o povahe strany E. F.\nG. vo vzťahu k posúdeniu, či ide o teroristickú organizáciu a o vyhodnotení aktivít žalobcu pre túto\nstranu, podrobnejšie a v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia. Osobitne je potrebné sa v tomto kontexte vysporiadať aj so skutočnosťou, že\nstrana E. F. G. všeobecne nie je považovaná za stranu, ktorá by organizačne či vo svojej ideológii\npodporovala či vyzývala k násiliu a v konaní zatiaľ nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil alebo\npodporoval akýkoľvek násilný resp. teroristický čin, prihliadajúc aj na správy Slovenskej informačnej\nslužby a Vojenského spravodajstva, ktoré uviedli, že nedisponujú informáciami, ktoré by odôvodňovali\nneudelenie súhlasu s udelením azylu alebo doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.\nSprávnemu orgánu zároveň nič nebráni na základe vlastného uváženie v prípade potreby doplniť\ndokazovanie.\n47. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo\nna ich náhradu v plnom rozsahu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\n\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}