Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/5/2025 0725100091 30. 04. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100091.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OOTZP/OŽP/12207/57683/2024/ŠtL zo dňa 25.11.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.01.2025, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.01.2025 z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 21.01.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 21.01.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OOTZP/ OŽP/12207/57683/2024/ŠtL zo dňa 25.11.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil svoje rozhodnutie (vydané na inom stupni rozhodovania) č. OOTZP/OŽP/11814/54260/2024/ŠtL zo dňa 05.11.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Samotným prvostupňovým rozhodnutím žalovaný žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 01.11.2024 podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií odmietol. Pokiaľ ide o žalobcom požadované informácie, tie sa týkali výrubového konania. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a iným vážnym nenapraviteľným následkom, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. S poukazom na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti žalobca konštatoval, že tieto je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle § 362 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, pričom rozhodnutie už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe síce musí správny súd prihliadať na princíp právnej istoty a princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, avšak len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie sa právnymi aspektami konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Vzhľadom
na uvedené prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“), ktorú je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu „v prípade pochybností v prospech životného prostredia“. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. S poukazom na uvedené ako aj aplikujúc ústavnú zásadu vyvažovania práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je dôvodnosť a nutnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe v danom prípade riadne preukázaná. Správnej žalobe je potrebné priznať odkladný účinok aj s prihliadnutím na záujem životného prostredia spočívajúci v povinnosti poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa osobitného zákona a Aarhuského dohovoru. Správnej žalobe sa napokon má priznať odkladný účinok aj s prihliadnutím na záujem životného prostredia spočívajúci v tom, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.03.2025 konštatujúc, že nie sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože napadnuté rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora zrušené. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho listom č. OOTZP/OŽP/922/8517/2025/ŠtL zo dňa 26.02.2025 došlo k sprístupneniu informácií požadovaných žiadosťou žalobcu zo dňa 01.11.2024. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje
osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené. 11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. 12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“) odôvodnil hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí a inými vážnymi nenapraviteľnými následkami v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. V návrhu však neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia by mal taký dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú ujmu alebo nenapraviteľný následok na životnom prostredí. K návrhu ani nepripojil žiadne dôkazy a existenciu dôvodov hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí podložil len neurčitými úvahami o možných následkoch výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Zároveň dôvodnosť tvrdení o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Len jednoduché tvrdenie hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd za nepostačujúce na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a iných vážnych nenapraviteľných následkov v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nepreukázal. 16. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotné konštatovanie žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným poriadkom, bolo na osvedčenie splnenia predmetného predpokladu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pochopiteľne nepostačujúce. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 479/2017-44 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom
je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 17. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. 18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).