Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7Sf/2/2025 0725100049 17. 12. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o., so sídlom Družstevná 5, 942 01 Šurany, IČO: 35 879 807, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140217/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137405/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138225/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138635/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139123/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139532/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky: č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140217/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137405/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138225/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024,
č. 103138635/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139123/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139532/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí 1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vydal vo vzťahu k preverovaným zdaňovacím obdobiam na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) nasledujúce rozhodnutia: - rozhodnutie č. 101732338/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48.370,98 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016, - rozhodnutie č. 101732262/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 38.927,89 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016, - rozhodnutie č. 101732199/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 39.308,33 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016, - rozhodnutie č. 101732179/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 46.529,14 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, - rozhodnutie č. 101732154/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 72.119,49 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016, - rozhodnutie č. 101732075/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 60.002,55 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, - rozhodnutie č. 101732044/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 35.422,99 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016, - rozhodnutie č. 101731944/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 63.519,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, - rozhodnutie č. 101728082/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 62.450,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, - rozhodnutie č. 101728081/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 80.850,62 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016, - rozhodnutie č. 101728080/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 86.754,05 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016, - rozhodnutie č. 101727975/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48 808,36 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016, - rozhodnutie č. 101734172/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 38.145,19 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, - rozhodnutie č. 101734262/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48.499,69 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017, - rozhodnutie č. 101734364/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 59.915,69 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, - rozhodnutie č. 101734452/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 63.336,06 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017,
- rozhodnutie č. 101734577/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 47.707,68 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017, - rozhodnutie č. 101734630/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 32.600,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017, - rozhodnutie č. 101734703/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.807,56 na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, - rozhodnutie č. 101734814/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 64.138,29 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, - rozhodnutie č. 101734930/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 55.262,09 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017, - rozhodnutie č. 101734996/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 103.155,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017, - rozhodnutie č. 101735088/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 44.190,55 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017, - rozhodnutie č. 101735146/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 20.220,48 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, - rozhodnutie č. 101727995/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 25.978,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018, - rozhodnutie č. 101727996/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.507,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, - rozhodnutie č. 101731709/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22.887,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018, - rozhodnutie č. 101732527/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 18.211,02 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018, - rozhodnutie č. 101734818/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 23.531,09 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 (ďalej spolu len „prvostupňové rozhodnutia“). 2. Na podklade podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovým rozhodnutia vydal žalovaný nasledujúce rozhodnutia: - rozhodnutie žalovaného č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103140217/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103137405/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016, - rozhodnutie žalovaného č. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017,
- rozhodnutie žalovaného č. 103138225/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103138635/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, - rozhodnutie žalovaného č. 103139123/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018, - rozhodnutie žalovaného č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, - rozhodnutie žalovaného č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018, - rozhodnutie žalovaného č. 103139532/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018, - rozhodnutie žalovaného č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024 ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 (ďalej spolu len„napadnuté rozhodnutia“). 3. Žalovaný sa v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom sa zameral na obchodné vzťahy (i) žalobcu a spoločnosti A. B. s.r.o., so sídlom Rázusova 1060/46, 614 00 Brno, IČO: 017 93 799 (ďalej len „spoločnosť A. B.“) - (zdaňovacie obdobie 01/2016, 02/2016, 03/2016 a 04/2016), (ii) žalobcu a spoločnosti A. C. B., a.s., so sídlom Rázusova 1060/46, 614 00 Brno, IČO: 050 06 287 (ďalej len „spoločnosť A. C.“) - (zdaňovacie obdobie 05/2016 až 12/2016, 01/2017 až 12/2017, 01/2018, 02/2018, 03/2018, 04/2018 a 06/2018) a (iii) žalobcu a spoločnosti D., B. – D. E. F., naposledy sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 543 772 (ďalej len „spoločnosť Picasso“) - (zdaňovacie obdobie 01/2016 až 12/2016, 01/2017 až 06/2017, 08/2017 až 12/2017). 4. Vo vzťahu k spoločnosti A. B. žalovaný uviedol (k všetkým relevantným kontrolovaným zdaňovacím obdobiam), že žalobca mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou A. B., v ktorej bolo dohodnuté, že spoločnosť A. B. bola oprávnená zabezpečiť predmet plnenia prostredníctvom tretích osôb (subdodávateľov). Na základe uvedeného si správca dane vyžiadal kontrolné výkazy. Správca dane preverovaním registrácie spoločnosti A. B. zistil, že bola zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) od 11.03.2015, kedy sa stala platiteľom dane, ktorému bolo pridelené IČ DPH: B.. Uvedená skutočnosť vyplynula z odpovede Daňového úradu Bratislava. Správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť A. B. neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. 5. Zistenia správcu dane preukázali, že dodávateľ - spoločnosť A. B. - nemal personálne a materiálne vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň (§ 4 ods. 5 zákona o DPH), keďže spoločnosť A. B. nevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň
v tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. Z vyššie uvedených zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť A. B. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú prevádzkareň. B. A. B. dodala služby žalobcovi priamo v jeho priestoroch. Miestom dodania v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má odberateľ sídlo alebo miesto podnikania, čiže tuzemsko. V zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH kontrolovaný daňový subjekt mal povinnosť odviesť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, prenesenú daňovú povinnosť od svojho dodávateľa nepriznal. Na základe vyššie uvedených zistení mali orgány finančnej správy za preukázané, že osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, bol žalobca. Žalovaný uviedol, že materiálna existencia preverovaného plnenia nebola spochybnená pri dodávateľovi – spoločnosti A. B., ale bolo zistené a preukázané, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 69 ods. 3 zákona o DPH. 6. Vo vzťahu k spoločnosti A. C. žalovaný uviedol (k všetkým relevantným kontrolovaným zdaňovacím obdobiam), že správca dane preverovaním predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa – spoločnosti A. C., ktorý bol registrovaný na dani z pridanej hodnoty podľa § 5 zákona o DPH ako zahraničná osoba. V uvedenom prípade mal žalobca právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH, ale aj povinnosť platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň. Žalobca si túto povinnosť pri dodávateľovi – spoločnosti A. C. nesplnil, čím porušil § 69 ods. 3 zákona o DPH tým, že bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH ako príjemca služby od zahraničnej osoby z faktúry vyhotovenej dodávateľom – spoločnosťou A. C., pričom daň z predmetnej faktúry neodviedol a neuviedol ju na riadku 12 daňového priznania. 7. Správca dane preverovaním registrácie dodávateľa – spoločnosti A. C. zistil, že spoločnosť A. C. bola zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá bola registrovaná na dani z pridanej hodnoty ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 19.05.2016, kedy sa stala platiteľom dane, ktorému bolo pridelené IČ DPH: B.. Uvedená skutočnosť vyplynula z odpovede Daňového úradu Bratislava. Správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť A. C. neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. 8. Žalovaný uviedol, že závery správcu dane preukazujú, že dodávateľ - spoločnosť A. C. - nemala personálne a materiálne vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň (§ 4 ods. 5 zákona o DPH), keďže spoločnosť A. C. nevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň v tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. Z vyššie uvedených zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť A. C. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú prevádzkareň. Spoločnosť A. C. dodala služby žalobcovi priamo v jeho priestoroch. Miestom dodania v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má odberateľ sídlo alebo miesto podnikania, čiže tuzemsko. Na základe uvedeného bolo preukázané, že osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, bol žalobca. 9. K spoločnosti D. žalovaný uviedol (vo vzťahu k všetkým relevantným preverovaným kontrolovaným zdaňovacím obdobiam), že správca dane popísal dodávateľský reťazec, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť B., spoločnosť F., spoločnosť G., spoločnosti H. neuviedli dodanie pre spoločnosť D.. Spoločnosť D. bola príjemcom plnení a v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH mala povinnosť odviesť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu. Spoločnosť D. si túto povinnosť nesplnila, prenesenú daňovú povinnosť od svojich dodávateľov nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čím vznikol daňový únik. Správca dane preveroval celé dodávateľské reťazce, pričom na základe aplikovania tzv. Axel Kittel testu a na podklade rozsiahleho preverovania preukázal, že žalobca bol súčasťou reťazca spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. 10. Finančné orgány konštatovali, že v preverovanom reťazci, ktorého súčasťou bol žalobca, bola zistená existencia daňového podvodu, bola zistená účasť žalobcu na daňovom podvode, bolo preukázané, že žalobca o tom, že transakcie, ktoré tvoria základ ním uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa – spoločnosti D. sú poznačené podvodom, vedieť mohol. Správca dane v priebehu
vyrubovacieho konania preukázal, že žalobca nevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri výbere dodávateľa - spoločnosti D. a bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. Finančné orgány ďalej uviedli niektoré skutočnosti, ktoré je nevyhnutné vnímať v súvislostiach, na základe ktorých žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré boli poznačené podvodom: (i) žalobca si nepreveril dostatočne svojho dodávateľa, nevenoval pozornosť spôsobu nadviazania spolupráce s dodávateľom a nevenoval náležitú opatrnosť a odbornú starostlivosť pri výbere obchodného partnera, (ii) žalobca nevykonal sám porovnanie rôznych dodávateľov a ceny dodanej služby, ale spoliehal sa len na odporúčanie od zástupcov kórejskej komunity, (iii) objednávanie tovaru a komunikácia s dodávateľmi prebiehala prostredníctvom e-mailov a telefonicky, (iv) spolupráca žalobcu so spoločnosťou D. bola ukončená v januári 2018, posledná prijatá faktúra bola za zdaňovacie obdobie december 2017, (v) po razii cudzineckej polície dňa 24.10.2017 pani I. (konateľka spoločnosti D.) z dvoch bankových účtov spoločnosti D. previedla na svoj bankový účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. od novembra 2017 do 20.12.2017 celkom 1.919.022,- eur, (vi) následne dňa 20.12.2017 pani I., skončila vo funkcii konateľa spoločnosti D., preberacím protokolom odovzdala všetky dokumenty a doklady spoločnosti D. p. F. - novej konateľke spoločnosti D.; vznik funkcie konateľa dňa 20.12.2017, zapísaný v príslušnom registri dňa 29.12.2017, (vii) spoločnosť D. podala dňa 16.01.2018 posledné daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a prestala podávať daňové priznanie DPH, nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za rok 2017, ani Hlásenie za rok 2017 a stala sa nekontaktnou pre správcu dane, (viii) spoločnosti D. bola zrušená registrácia DPH dňa 31.05.2018 a (ix) spoločnosť D. bola dňa 10.02.2022 z Obchodného registra Slovenskej republiky ex offo vymazaná. Všetky uvedené skutočnosti podľa finančných orgánov dokázali, že žalobca nejednal s náležitou odbornou starostlivosťou a tak štatutárny orgán žalobcu náležite nepristupoval k prijímaniu takých rozhodnutí, aby si na tento účel zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 11. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 10.01.2025 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, prvostupňových rozhodnutí, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 12. Žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutia žalovaného, ktoré boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/192/2021 zo dňa 30.03.2023 zrušené, pričom následne došlo aj k zrušeniu rozhodnutí správcu dane. Žalobca mal za to, že na základe vykonanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 01-12/2016, 01-12/2017, 01-04/2018 a 06/2018 dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam, k svojim záverom dospel na základe nesprávne vedeného a nedostatočne vykonaného dokazovania, z nesprávne vyhodnotených dôkazov a napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné. Žalobca uviedol, že finančné orgány vo všetkých 29 rozhodnutiach vychádzali z preverenia tých istých obchodných prípadov, vo všetkých rozhodnutiach argumentujú identickým spôsobom a vychádzajú z identickej skutkovej a právnej podstaty. 13. Žalobca sa vyjadril k spoločnosti A. B. a A. C.. Orgány finančnej správy dospeli k tomu, že spoločnosť A. B. a ani spoločnosť A. C. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú prevádzkareň. 14. Žalobca k spoločnosti A. B. uviedol, že v čase začatia spolupráce a ani počas celého obdobia spolupráce táto spoločnosť nebola na akomkoľvek zozname vedenom Finančnou správou Slovenskej republiky, nebola na žiadnom zozname závadových subjektov alebo na akomkoľvek zozname subjektov, ktorým bola odňatá registrácia DPH. Tieto skutočnosti žalobca preveroval počas celého obdobia spolupráce, pričom tento stav sa nezmenil. Žalobca, ako aj spoločnosť A. B. počas zdaňovacieho obdobia 2016 riadne a včas podávali kontrolné výkazy a plnili si svoje povinnosti priznať a odviesť daň. Uvedené podľa žalobcu potvrdil aj žalovaný, keď zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zdaniteľná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 11.03.2015, kedy sa stala platiteľom DPH. K obchodnej činnosti žalobca uviedol, že k zhotovovaniu montáží a kompletizácií výrobkov dochádzalo v prevádzkových priestoroch na adrese J. X, K., pričom zamestnanci kontrolovaného subjektu ako objednávateľa kontrolovali a dohliadali na zhotovovanie diela a dávali pokyny spoločnosti A. B. ako zhotoviteľovi diela. Za kvalitu a správnosť zhotovovaného
diela zodpovedala spoločnosť A. B. ako zhotoviteľ diela, pričom počas celého obdobia spolupráce zabezpečovala svojich vedúcich pracovníkov – koordinátorov, ktorí boli zodpovední za organizovanie činnosti súvisiacich so zhotovovaním diela a ktorí boli prítomní v mieste zhotovovania diela. 15. Žalobca uviedol, že finančným orgánom boli predložené faktúry z rozhodného obdobia a protokoly o prevzatí a odovzdaní diela. Napriek tomu, že orgány finančnej správy boli viazané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, rozhodli účelovo, keď dospeli k záveru, že osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, je žalobca. Orgány finančnej správy teda nerozporujú dodanie diela, ale napriek tomu, že bolo zrejmé, že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 11.03.2015 a mala zriadenú prevádzkareň v tuzemsku ako stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania, nepriznali žalobcovi ním uplatnený nárok. Žalobca namietol, že žalovaný svoj záver oprel len o to, že dodávateľ je zahraničnou osobou, avšak bez vysporiadania sa s tým, že z vykonaného dokazovania je preukázaná existencia prevádzkarne v tuzemsku. 16. Žalobca uviedol, že bolo preukázané, že spoločnosť A. B. disponovala v priestoroch žalobcu tak personálnym, ako aj materiálnym vybavením potrebným na výkon podnikania a naplnila tým definíciu prevádzkarne v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH. Spoločnosť A. B. poskytovala žalobcovi služby a mala prenajatú časť nehnuteľnosti žalobcu, za ktorú platila nájomné. Napriek skutočnosti, že orgány finančnej správy zistili, že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba, úplne absurdne dospeli k záveru, že neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, pričom nahlásenie zmeny statusu zahraničnej osoby je dôležitým úkonom a nejedná sa len o administratívny úkon. 17. Žalobca sa ďalej vyjadril k spoločnosti A. C., kedy uviedol, že správca dane nerozporoval dodanie diela, ale našiel si iný dôvod, a to napriek tomu, že daná spoločnosť bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 19.05.2016, kedy sa stala platiteľom dane, ktorému bolo pridelené IČ DPH a mala zriadenú prevádzkareň v tuzemsku ako stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Rovnako ako v prípade A. B., mal žalobca za to, že bolo preukázané, že aj spoločnosť A. C. disponovala v priestoroch žalobcu ako personálnym, tak aj materiálnym vybavením potrebným na výkon podnikania na území Slovenskej republiky a naplnila tým definíciu prevádzkarne podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH. Napriek skutočnosti, že orgány finančnej správy zistili, že spoločnosť A. C. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba, úplne absurdne dospeli k záveru, že neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, pričom nahlásenie zmeny statusu zahraničnej osoby je dôležitým úkonom a nejedná sa len o administratívny úkon. 18. K spoločnosti D. žalobca uviedol, že s touto spoločnosťou spolupracoval dlhšie obdobie, pričom nebola na akomkoľvek zozname vedenom finančnou správou a ani na iných zoznamoch. Z verejne dostupných informácií vyplynulo, že daná spoločnosť bola od roku 2011 riadne fungujúcou spoločnosťou. Žalobca uviedol, že ako žalobca, tak aj spoločnosť D. riadne podávali kontrolné výkazy. Žalobca namietol závery finančných orgánov o tom, že žalobca bol v reťazci spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. Žalobca mal za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnu porušeniu príslušného právneho predpisu a ak náhodou prišlo k porušeniu právneho predpisu zo strany iného subjektu, uvedené nemôže ísť na vrub žalobcu. 19. S odkazom na vydané napadnuté rozhodnutia žalobca uviedol, že zo strany finančných orgánov došlo zjavne k omylu v subjekte daňovej kontroly, pretože závery sa týkajú spoločnosti D. a nie žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. K jednotlivým zisteniam finančných orgánov vo vzťahu k spoločnosti D. žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, ako na základe daných skutočností mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom plnení a ako tieto skutočnosti implikujú účasť na plnení, ktoré mali byť poznačené podvodom, pričom záhadou pre žalobcu zostalo, odkiaľ mohol žalobca o daných skutočnostiach vedieť a akým spôsobom mali tieto skutočnosti ovplyvniť spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťou D..
20. Žalobca mal za to, že účelom daňovej kontroly bolo dodaniť žalobcu, pričom finančné orgány ignorovali výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, keď bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobcovi bolo dielo, resp. služby dodané a že všetky povinnosti pri uplatnení DPH boli splnené, čo vyplynulo aj z kontrolných výkazov. Zo skutočností v inom reťazci subjektov orgány finančnej správy vyvodili špekulatívne závery, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, pretože nemali príčinnú súvislosť so zdaniteľnými obchodmi žalobcu. 21. Žalobca namietol, že finančné orgány vyhodnocovali činnosť subjektov, s ktorými žalobca nebol nikdy v žiadnom vzťahu a dôkazy predložené žalobcovi prehliadli a na jeho dôkaznú povinnosť požadovali predložiť od žalobcu listiny, ktoré nebol povinný uchovávať. Žalobca namietol záver finančných orgánov, pretože žiadny právne relevantný dôkaz nepreukazuje, že žalobca sa zúčastnil na nedovolenom daňovom úniku. Zo strany finančných orgánov neboli dôkazy hodnotené, boli len zosumarizované úkony uskutočnené v priebehu daňovej kontroly a nie je možné zistiť, z čoho odvodzovali svoje závery. Žalobca mal za to, že na spochybnenie nároku na odpočet dane neexistoval relevantný dôkaz a ani dôvod. Žalobca uviedol, že neexistoval jediný dôkaz o tom, že žalobca bol súčasťou daňového podvodu. 22. Žalobca namietol porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pretože nedošlo k vypočutiu konateľa žalobcu, resp. svedkov – F. F., L. M. a N. B.. Porušenie svojho práva žalobca odvodzoval aj z toho, že rozhodnutia sú vydané na podklade protokolov z daňovej kontroly, ktoré neboli žalobcovi riadne doručené. Žalobca mal za to, že protokoly mu neboli nikdy doručené. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.08.2025, pričom uviedol, že k nepriznaniu žalobcom uplatneného nároku došlo na základe zistení správcu dane, že správca dane pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z rozsudkov, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní daňového podvodu. Žalovaný mal za to, že správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky (podvod a vedomosť), pričom všetky skutočnosti sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný uviedol, že správca dane prebral na seba dôkazné bremeno, keďže zistil v reťazci obchodných vzťahov podvodné konanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. 24. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca z faktúr od dodávateľa – spoločnosti A. B. nesplnil povinnosť platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň, čím porušil § 69 ods. 3 zákona o DPH tým, že bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH ako príjemca služby od zahraničnej osoby z faktúr vyhotovených dodávateľom – spoločnosťou A. B., pričom daň z predmetných faktúr neodviedol a neuviedol ju správne v daňovom priznaní. Z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť A. B. bola zahraničnou osobou registrovanou podľa § 5 zákona o DPH, nemala personálne a materiálne vybavenie v zmysle definície prevádzkarne, keďže nevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň v tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. Materiálna existencia preverovaného plnenia spochybnená nebola. 25. Ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť A. C. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH, avšak neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný nespochybnil, že daná spoločnosť bola zahraničnou osobou podľa § 5 zákona o DPH, avšak žalobca si túto spoločnosť neoveril. Daná spoločnosť nemala personálne a materiálne vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň, keďže nevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. 26. Pri spoločnosti D. správca dane dostatočne uviedol, že žalobca si tohto svojho dodávateľa preveril nedostatočne. Na základe dokazovania správca dane preukázal účasť žalobcu v dodávateľskom reťazci, v ktorom sa vyskytol podvod. Bolo preukázané, že hmotnoprávne podmienky boli splnené, ale žalobca nevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri výbere dodávateľa – spoločnosti D. a bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol podvod. Správca dane opísal dodávateľský reťazec, z ktorého vyplynulo, že spoločnosti B., spoločnosť F., spoločnosť H. a spoločnosť G. neuviedli dodanie pre spoločnosť D., spoločnosť D. si nesplnila prenesenú daňovú povinnosť – nepriznala ju a neodviedla
do štátneho rozpočtu, čím vznikol daňový únik. Žalovaný uviedol, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou zdaniteľnej osoby, pretože z jeho strany nebolo preukázané, že by si riadne a zodpovedne overil svojho dodávateľa - spoločnosť D.. Žalobca mohol vedieť, že spomenuté obchodné transakcie boli poznačené podvodom, nekonal s náležitou starostlivosťou, aby sa vyhol účasti na podvode. Bola preukázaná vedomostná stránka účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že identifikoval obchodné vzťahy, identifikoval daňový únik a kladne odpovedal na 4 otázky tzv. Axel Kittel testu, čo bolo podrobne uvedené v rozhodnutiach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 27. Ďalšie písomné podania vo vzťahu k veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané. 28. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sf/2/2025-1600 zo dňa 09.09.2025 priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 30. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 17.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len a) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8, b) služby a tovar a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4), c) tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9), d) tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo e) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ, f) služby podľa § 16 ods. 14 a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre tieto služby v inom členskom štáte alebo uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a. 33. Podľa § 5 ods. 2 zákona o DPH, daňový úrad Bratislava je povinný zahraničnú osobu podľa odseku 1 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň. 34. Podľa § 6a ods.1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 alebo § 6 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.
35. Podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 alebo § 6 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. 36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 39. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov finančnej správy, ktorými orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel na DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia – 01/2016 až 12/2016, 01/2017 až 12/2017 a 01/2018-04/2018 a 06/2018. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade s relevantnými právnymi predpismi, ustálenou judikatúrou, či došlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci a či majú závery orgánov finančnej správy oporu v administratívnom spise. Všeobecné východiská k odpočítaniu dane Všeobecné východiská k daňovému podvodu 40. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 41. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020). 42. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné
bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky, ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou. 43. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“ K obchodnej spolupráci so spoločnosťou D. 44. Vychádzajúc z administratívneho spisu, ako aj napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že orgány finančnej správy dospeli k záveru, že žalobca bol súčasťou obchodných reťazcov, v ktorom bol identifikovaný daňový podvod. Finančné orgány konštatovali, že spoločnosť D. mala povinnosť odviesť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, túto povinnosť si nesplnila, prenesenú daňovú povinnosť od svojich dodávateľov (spoločnosť B., spoločnosť F., spoločnosť G. a spoločnosti H.) nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čím vznikol daňový únik. Orgány finančnej správy uviedli, že bolo preukázané, že žalobca nevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri výbere dodávateľa – spoločnosti D. a bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. Žalobca uvedené namietol. 45. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí je nutné dať za pravdu žalobcovi, pretože orgány finančnej správy viedli dokazovanie majoritne vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti D. a jeho subdodávateľom. Správny súd nespochybňuje, že zistenia k daným dodávateľským spoločnostiam sú spôsobilé vyvodiť záver o daňovom podvode – na základe výsledkov preverovania jednotlivých článkov obchodného reťazca boli preukázané skutočnosti, ktoré viedli k záveru o daňovom podvode - daňový podvod bol zistený u dodávateľa – spoločnosti D. a jeho subdodávateľoch - spoločnosti B., spoločnosti F., spoločnosti G. a spoločnosti H.. Orgány finančnej správy tak podrobne popísali, akými dôkazmi dospeli k danému záveru, popísali jednotlivé obchodné transakcie. V napadnutých rozhodnutiach však absentujú relevantné právne a skutkové závery vo vzťahu k žalobcovi – správny súd tak v napadnutých rozhodnutiach nedokázal identifikovať dostatočné závery k tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je súčasťou reťazca obchodných spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. Nemožno tak konštatovať unesenie dôkazného bremena finančnými orgánmi, že žalobca vedel, resp. musel o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Správny súd tak podotýka, že uvedené zistené skutočnosti slúžia práve na preukázanie existencie daňového podvodu, avšak samé o sebe nedávajú odpoveď na otázku, či orgány finančnej správy preukázali, či v rozhodnom čase boli prítomné také neštandardné okolnosti, na základe ktorých by žalobca mohol alebo mal vedieť, že tieto plnenia sú poznačené daňovým podvodom. 46. Otázku, či v rozhodnom čase žalobca vedel o existencii takých skutočností, ktoré indikujú existenciu daňového podvodu alebo aspoň, či o takých skutočnostiach žalobca mohol a mal vedieť, je potrebné posudzovať a zodpovedať nezávisle od samotnej existencie daňového podvodu. Orgány finančnej správy preto musia v tomto smere jasne a zrozumiteľne uviesť a preukázať (i) objektívne okolnosti, ktoré indikujú existenciu daňového podvodu a súčasne to, že (ii) daňový subjekt o takýchto okolnostiach vedel (bol s nimi oboznámený) alebo vedieť mal a mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/54/2023 zo dňa 26.09.2025). Správny súd pripomína, že zodpovednosť daňového subjektu za daňový podvod je
limitovaná práve existenciou skutkových okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a súčasne neexistenciou dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil. Uvedené preukazuje správca dane, a to práve prostredníctvom objektívnych skutočností. Daňové orgány preto musia náležite preukázať a odôvodniť, že také objektívne skutočnosti boli daňovému subjektu známe v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení alebo boli daňovým subjektom objektívne zistiteľné pred uskutočnením zdaniteľných plnení, a teda, že zdaniteľné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov, na základe ktorým mal daňový subjekt pri vynaložení obvyklej obozretnosti nadobudnúť podozrenie o daňovom podvode. 47. Skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne vyhodnocovať s ohľadom na špecifickosť posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Na účely posúdenia objektívnych skutkových okolností nasvedčujúcich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25.12.2024). V napadnutých rozhodnutiach však nebolo možné identifikovať také relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver žalovaného o vedomosti žalobcu o daňovom podvode. 48. Žalovaný vo vzťahu k vedomosti žalobcu uviedol v stručnosti nasledujúce okolnosti: - žalobca si nepreveril dostatočne svojho dodávateľa, nevenoval pozornosť spôsobu nadviazania spolupráce s dodávateľom a nevenoval náležitú opatrnosť a odbornú starostlivosť pri výbere obchodného partnera – dané tvrdenia neboli v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom relevantne opísané a nie je z nich zrejmé, aký vplyv majú tieto všeobecné tvrdenia na to, že žalobca o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť; - žalobca nevykonal sám porovnanie rôznych dodávateľov a ceny dodanej služby, ale spoliehal sa len na odporúčanie od zástupcov kórejskej komunity – dané tvrdenie taktiež nie je žiadnym relevantným spôsobom potvrdené a nepreukazuje vedomosť žalobcu o daňovom podvode. Žalobca opakovane uviedol, že so spoločnosťou D. obchodoval dlhšie časové obdobie, spoločnosť pôsobila na trhu od roku 2011, a preto nie je správnemu súdu zrejmé, prečo práve táto skutočnosť potvrdzovala vedomosť žalobcu na daňovom podvode; - objednávanie tovaru a komunikácia s dodávateľmi prebiehala prostredníctvom e-mailov a telefonicky – podľa správneho súdu sa jedná o všeobecné tvrdenie, pričom nie je zrejmé, či je daný záver pripočítateľný práve žalobcovi; - spolupráca žalobcu so spoločnosťou D. bola ukončená v januári 2018, posledná prijatá faktúra bola za zdaňovacie obdobie december 2017 – uvedené samo o sebe nepreukazuje vedomosť žalobcu o daňovom podvode; - po razii cudzineckej polície dňa 24.10.2017 pani I. (konateľka spoločnosti D.) z dvoch bankových účtov spoločnosti D. previedla na svoj bankový účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. od novembra 2017 do 20.12.2017 celkom 1.919.022,00 eur, následne dňa 20.12.2017 pani I., skončila vo funkcii konateľa spoločnosti D., preberacím protokolom odovzdala všetky dokumenty a doklady spoločnosti D. p. F. – novej konateľke spoločnosti D., vznik funkcie konateľa dňa: 20.12.2017, zapísaný v príslušnom registri dňa 29.12.2017, spoločnosť D. podala dňa 16.01.2018 posledné daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a prestala podávať daňové priznanie DPH, nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za rok 2017, ani Hlásenie za rok 2017 a stala sa nekontaktnou pre správcu dane, spoločnosti D. bola zrušená registrácia DPH dňa 31.05.2018 a spoločnosť D. bola dňa 10.02.2022 z Obchodného registra Slovenskej republiky ex offo vymazaná – správny súd zastáva názor, že dané informácie sú pričítateľné spoločnosti D., pričom z nich nie je, a to ani v náznakoch zrejmé, aký vplyv mali na záver správcu dane o tom, že žalobca vedel alebo a alebo mohol mať vedomosť o daňovom podvode. 49. Ako to už správny súd uviedol vyššie, správca dane a následne žalovaný sa zamerali na preverenie vzťahov spoločnosti D. a jeho dodávateľov, pričom je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia nedávajú odpoveď na podstatu preskúmavanej veci, a teda na otázku, či
je naplnená štvrtá podmienka tzv. Axel Kittel testu (či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o jeho účasti na daňovom podvode), zodpovedanie ktorej v napadnutých rozhodnutiach absentovalo. Žalovaný a správca dane tak dostatočne nepreukázali, že žalobca o svojej účasti na obchodných reťazcoch poznačených daňovým podvodom vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť, resp. v tomto smere dostatočne neodôvodnili a nepopísali, ktoré objektívne skutočnosti svedčia o neštandardnosti posudzovaných zdaniteľných plnení. 50. Správca dane a žalovaný síce vo svojich rozhodnutiach poukázali na informácie, získané vo vzťahu k spoločnosti D. a jej dodávateľom – informácie o finančných tokoch, informácie o cezhraničnom prenose daňovej povinnosti, informácie o personálnych zmenách v preverovaných spoločnostiach, informácie získané na základe výsledkov z vyrubovacieho konania vykonaného u daňového subjektu APIS Plastic Slovakia s.r.o., ktorého priamym dodávateľom bola spoločnosť D., informácie ohľadom zakladania ďalších spoločností zo strany spoločnosti D., informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií, avšak podľa názoru správneho súdu tieto informácie nepostačujú k tomu, aby bol udržateľný záver o tom, že žalobca mal vedomosť o zapojení do daňového podvodu. Žiadnym spôsobom dané skutočnosti nepreukázali, že žalobca mal a mohol vedieť o podvode na DPH, a to v rozhodných obdobiach. 51. Správny súd uvádza, že cieľom správneho súdneho prieskumu nie je nahrádzať činnosť finančných orgánov, pričom daňové orgány vo svojich rozhodnutiach jasne nepomenovali objektívne skutočnosti, na základe ktorých mali za preukázané, že žalobca vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, nezdôvodnili ich relevanciu vo vzájomnej súvislosti a komplexne ich neposúdili aj vo vzťahu k prijatým opatreniam. O vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode pritom nemusí svedčiť každá jednotlivá objektívna skutočnosť, avšak tieto musia spolu a vzájomne tvoriť jasný a logicky ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú, že daňový subjekt o podvode na DPH vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť. Otázku, či v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení existovali také skutočnosti, ktoré by u žalobcu mali indikovať existenciu daňového podvodu alebo aspoň o takých okolnostiach žalobca mohol a mal vedieť, je potrebné posudzovať a zodpovedať nezávisle od samotnej existencie daňového podvodu. 52. Správny súd uzatvára, že správca dane a následne žalovaný odôvodnili závery, že žalobca mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvode len skutočnosťami, ktoré sú významné pre preukázanie existencie daňového podvodu a narušeniu neutrality DPH vo vzťahu k spoločnosti D. a jej dodávateľom, pričom však neuviedli také objektívne skutočnosti, z ktorých vyplýva, prečo žalobca mal alebo aspoň mohol o podvodnom konaní vedieť. Vo vzťahu k obchodným vzťahom žalobcu a spoločnosti A. B. a A. C. 53. Žalobca namietol závery správcu dane a žalovaného aj vo vzťahu k obchodným vzťahom žalobcu a spoločnosti A. B. a žalobcu a spoločnosti A. C.. Žalobca mal za to, že dané spoločnosti splnili všetky zákonné podmienky, ktoré predpokladal zákon o DPH, pričom spĺňali status zahraničnej osoby registrovanej na DPH. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. 54. Ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí (vo vzťahu k relevantným kontrolovaným zdaňovacím obdobiam), finančné orgány uviedli, že (i) spoločnosť A. B. bola na DPH ako zdaniteľná osoba podľa § 5 zákona o DPH registrovaná od 11.03.2025 a (ii) spoločnosť A. C. bola na DPH ako zdaniteľná osoba podľa § 5 zákona o DPH registrovaná od 19.05.2016, pričom ani jedna z uvedených spoločností neoznámila správcovi dane, že prestali spĺňať status zahraničnej osoby. Správny súd po prieskume napadnutých rozhodnutí uvádza, že orgány finančnej správy síce uviedli, že spomenuté spoločnosti prestali spĺňať status zahraničnej osoby, avšak nie je v napadnutých rozhodnutiach identifikovaný relevantný časový okamih, ku ktorému tieto spoločnosti prestali spĺňať status zahraničnej osoby (teda, či tento status prestali spĺňať už v čase realizácie zdaniteľných obchodov alebo až po ich realizácii). V danom prípade absolútne absentuje akékoľvek zdôvodnenie uvedenej skutočnosti. Je tak potrebné súhlasiť so žalobcom, že finančné orgány preniesli zodpovednosť daných spoločností na žalobcu. Správny súd uvádza, že strata statusu zahraničnej osoby by bola relevantná, ak by táto strata nastala v čase realizácie obchodov, pričom následná strata nemá vplyv na už zrealizované obchody a odvedenú daň.
55. Z napadnutých rozhodnutí vyplynulo, že správca dane požiadal o informácie českú daňovú správu, ktorá mu oznámila relevantné skutočnosti, týkajúce sa spoločnosti A. B. a A. C. (najmä vo vzťahu k zrušeniu registrácie na DPH v Českej republike – u spoločnosti A. B. k 29.05.2023 a u spoločnosti A. C. informácia o tom, že nebola registrovaná na DPH, ale len na dani z príjmov). Správny súd však k danému uvádza, že skutočnosti, že spoločnosti nepodávali daňové priznania, boli voči českej daňovej správe nekontaktné a že v čase po vykonaní zdaniteľných obchodov im bola zrušená registrácia pre daň (keď v čase zdaniteľných obchodov tieto skutočnosti ešte neboli, resp. nemuseli byť do verejných registrov premietnuté a žalobcovi ani známe), nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom, že tieto spoločnosti nespĺňali status zahraničnej osoby registrovanej na DPH. Z napadnutých rozhodnutí tak nevyplýva, v ktorý deň uvedené spoločnosti prestali spĺňať status zahraničnej osoby registrovanej na DPH a už vôbec nebolo zrejmé, kedy bol tento údaj zverejnený v príslušnom verejnom registri tak, aby sa s ním žalobca mohol oboznámiť. 56. Analogicky správny súd uvádza, že identifikačné číslo pre daň je v zmysle ustálenej súdnej praxe síce len formálnou požiadavkou, avšak zároveň preukazuje status osoby ako zdaniteľnej. Pokiaľ ide o silu tohto dôkazného prostriedku vo väzbe k uneseniu dôkazného bremena k preukázaniu statusu zdaniteľnej osoby daňovým subjektom, Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-273/11 MecsekGabona zo dňa 06.09.2012, bode 63 v tejto súvislosti konštatoval: „keďže však povinnosť overiť postavenie zdaniteľnej osoby má vnútroštátny súd (ide o nepresný preklad, anglická, nemecká i česká jazyková verzia rozsudku používajú namiesto pojmu vnútroštátny súd pojem vnútroštátny orgán, v súdenej veci daňový orgán Českej republiky - pozn. správneho súdu) ešte predtým, než jej pridelí identifikačné číslo pre DPH, prípadná nezrovnalosť postihujúca tento register nemôže mať za následok to, že subjekt, ktorý sa spoliehal na údaje uvedené v registri, bude pozbavený oslobodenia od dane, na ktoré by mal právo.“ Správny súd k uvedenému dopĺňa, že v zmysle smernice o DPH sú to totiž zdaniteľné osoby, o ktorých registráciu ide, a členské štáty, ktoré majú uložené povinnosti vo vzťahu k správnej identifikácii osôb ako zdaniteľných. Podľa článku 213 smernice o DPH každá zdaniteľná osoba oznamuje začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba a podľa článku 214 smernice o DPH členské štáty prijmú opatrenia potrebné na identifikovanie týchto osôb pomocou individuálneho čísla. Následne článok 216 smernice o DPH vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby ich identifikačné systémy umožnili identifikovať zdaniteľné osoby. 57. K zrušeniu registrácie ako osoby identifikovanej pre DPH sa Súdny dvor Európskej únie vyjadril najmä v citovanom rozsudku C-273/11 Mecsek-Gabona zo dňa 06.09.2012, keď uviedol, že: „predávajúcemu nemožno zamietnuť oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva v zmysle článku 138 ods. 1 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/88, len z toho dôvodu, že daňový orgán iného členského štátu vymazal z registra daňové identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa síce až po dodaní tovaru, ale so spätnou účinnosťou k dátumu, ktorý predchádzal tomuto dodaniu.“ Tu správny súd uvádza, že samotné rozhodnutie správcu dane o zrušení registrácie dodávateľa sa totiž odberateľovi nedoručuje a nedostáva sa tak štandardne do jeho dispozičnej sféry. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky stabilne judikuje, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH alebo uplatniť oslobodenie od DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 627/2022 zo dňa 27.04.2023, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/19/2023 zo dňa 30.05.2024 alebo sp. zn. 3Sfk/115/2022 zo dňa 22.08.2024). Prípadná nezrovnalosť postihujúca tento register (spočívajúca v tom, že v čase transakcií mohol byť dodávateľ ešte evidovaný v registri ako platiteľ dane, hoci správca dane už mal poznatky o nevykonávaní ekonomickej činnosti odberateľom) totiž nemôže pozbaviť žalobcu o právo na DPH. 58. Pokiaľ sa teda žalobca v čase realizácie zdaniteľných obchodov v dobrej viere spoľahol na to, že spoločnosť A. B. a A. C. mali status zahraničnej osoby registrovanej na DPH (pričom nie je zrejmé, kedy tento status stratili), od žalobcu nemožno rozumne požadovať, aby okrem dokladov vyžadovaných na priznanie DPH zadovažoval v čase transakcií ďalšie dôkazy preukazujúce status zahraničnej osoby pre prípad, že sa neskôr ukáže, že tento status zanikol. Záverom
59. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 60. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný vec znova posúdiť, pričom vo vzťahu k preverovanému vzťahu žalobca – spoločnosť D. bude viazaný právnym názorom správneho súdu, vysloveného v tomto rozsudku. Uvedené súčasne neznamená, že správny súd vracia žalovanému vec s právne záväzným názorom v tom zmysle, že by na strane žalobcu boli splnené podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH zo sporných zdaniteľných obchodov, ale povinnosťou žalovaného bude dostatočným, právne udržateľným spôsobom odôvodniť svoje závery, ktoré musia mať svoj podklad vo vykonanom dokazovaní. 61. Ak bude žalovaný vo vzťahu k spoločnosti A. B. a A. C. v ďalšom konaní spochybňovať ich status zahraničnej osoby registrovanej na DPH, jeho úlohou bude zistiť, pokiaľ to bude možné, kedy bol údaj o strate statusu zahraničnej osoby registrovanej DPH účinný a zverejnený (teda kedy bol daný do dispozičnej sféry žalobcu). Pokiaľ bol účinný a zverejnený pred uskutočnením sporných obchodov, a teda sa včas dostal do dispozičnej sféry žalobcu, bol schopný založiť dôvodnú pochybnosť o statuse dodávateľa ako zahraničnej osoby registrovanej na DPH. Pokiaľ údaj o strate statusu zahraničnej osoby registrovanej pre DPH nebol účinný a zverejnený pred uskutočnením sporných obchodov a ležal mimo dispozičnej sféry žalobcu, nedošlo ani k dôvodnému spochybneniu statusu daných dodávateľov. 62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).