{"guid": "62c55799-c88d-44dd-8796-210e9f6d93a9:bdbe834c-1f79-4dca-8a2d-2d5dec574432", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2", "spisova_znacka": "7Sf/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7Sf/2/2025 z 17. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. decembra 2025, sp. zn. 7Sf/2/2025, ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2", "identifikacne_cislo": "0725100049", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-5", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdbe834c-1f79-4dca-8a2d-2d5dec574432", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n7Sf/2/2025\n0725100049\n17. 12. 2025\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:0725100049.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy\nFodor, v právnej veci žalobcu: Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r.o., so sídlom Družstevná 5, 942\n01 Šurany, IČO: 35 879 807, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so\nsídlom Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103140217/2024\nzo dňa 04.11.2024, č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137405/2024\nzo dňa 04.11.2024, č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138225/2024\nzo dňa 04.11.2024, č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138635/2024\nzo dňa 04.11.2024, č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139123/2024\nzo dňa 04.11.2024, č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024, č.\n103139532/2024 zo dňa 04.11.2024, č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky:\nč. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103140217/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103137405/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138225/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024,\n\nč. 103138635/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139123/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139532/2024 zo dňa 04.11.2024,\nč. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024\na vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí\n1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vydal vo vzťahu k preverovaným\nzdaňovacím obdobiam na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) nasledujúce rozhodnutia:\n- rozhodnutie č. 101732338/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n48.370,98 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016,\n- rozhodnutie č. 101732262/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n38.927,89 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016,\n- rozhodnutie č. 101732199/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n39.308,33 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016,\n- rozhodnutie č. 101732179/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n46.529,14 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016,\n- rozhodnutie č. 101732154/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n72.119,49 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016,\n- rozhodnutie č. 101732075/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n60.002,55 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016,\n- rozhodnutie č. 101732044/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n35.422,99 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016,\n- rozhodnutie č. 101731944/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n63.519,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016,\n- rozhodnutie č. 101728082/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n62.450,30 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016,\n- rozhodnutie č. 101728081/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n80.850,62 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016,\n- rozhodnutie č. 101728080/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n86.754,05 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016,\n- rozhodnutie č. 101727975/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48\n808,36 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016,\n- rozhodnutie č. 101734172/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n38.145,19 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017,\n- rozhodnutie č. 101734262/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n48.499,69 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017,\n- rozhodnutie č. 101734364/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n59.915,69 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017,\n- rozhodnutie č. 101734452/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n63.336,06 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017,\n\n- rozhodnutie č. 101734577/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n47.707,68 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017,\n- rozhodnutie č. 101734630/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n32.600,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017,\n- rozhodnutie č. 101734703/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n3.807,56 na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017,\n- rozhodnutie č. 101734814/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n64.138,29 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017,\n- rozhodnutie č. 101734930/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n55.262,09 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017,\n- rozhodnutie č. 101734996/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n103.155,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017,\n- rozhodnutie č. 101735088/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n44.190,55 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017,\n- rozhodnutie č. 101735146/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n20.220,48 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017,\n- rozhodnutie č. 101727995/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n25.978,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018,\n- rozhodnutie č. 101727996/2024 zo dňa 17.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n22.507,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018,\n- rozhodnutie č. 101731709/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n22.887,77 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018,\n- rozhodnutie č. 101732527/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n18.211,02 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018,\n- rozhodnutie č. 101734818/2024 zo dňa 18.06.2024, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n23.531,09 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 (ďalej spolu len „prvostupňové rozhodnutia“).\n2. Na podklade podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovým rozhodnutia vydal žalovaný\nnasledujúce rozhodnutia:\n- rozhodnutie žalovaného č. 103140594/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103140324/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103140399/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103137742/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103140217/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103140045/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103137270/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103137097/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139650/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103137405/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103137566/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139811/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139938/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103137897/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2017,\n\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138225/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138772/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139030/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138316/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138100/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138635/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138910/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138406/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138018/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139227/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139123/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139343/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103138510/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139532/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018,\n- rozhodnutie žalovaného č. 103139448/2024 zo dňa 04.11.2024 ktorým bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2018 (ďalej spolu len„napadnuté rozhodnutia“).\n3. Žalovaný sa v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu,\npričom sa zameral na obchodné vzťahy (i) žalobcu a spoločnosti A. B. s.r.o., so sídlom Rázusova\n1060/46, 614 00 Brno, IČO: 017 93 799 (ďalej len „spoločnosť A. B.“) - (zdaňovacie obdobie 01/2016,\n02/2016, 03/2016 a 04/2016), (ii) žalobcu a spoločnosti A. C. B., a.s., so sídlom Rázusova 1060/46, 614\n00 Brno, IČO: 050 06 287 (ďalej len „spoločnosť A. C.“) - (zdaňovacie obdobie 05/2016 až 12/2016,\n01/2017 až 12/2017, 01/2018, 02/2018, 03/2018, 04/2018 a 06/2018) a (iii) žalobcu a spoločnosti D.,\nB. – D. E. F., naposledy sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO:\n36 543 772 (ďalej len „spoločnosť Picasso“) - (zdaňovacie obdobie 01/2016 až 12/2016, 01/2017 až\n06/2017, 08/2017 až 12/2017).\n4. Vo vzťahu k spoločnosti A. B. žalovaný uviedol (k všetkým relevantným kontrolovaným zdaňovacím\nobdobiam), že žalobca mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou A. B., v ktorej bolo dohodnuté,\nže spoločnosť A. B. bola oprávnená zabezpečiť predmet plnenia prostredníctvom tretích osôb\n(subdodávateľov). Na základe uvedeného si správca dane vyžiadal kontrolné výkazy. Správca dane\npreverovaním registrácie spoločnosti A. B. zistil, že bola zahraničnou osobou z iného členského štátu,\nktorá bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) od 11.03.2015, kedy sa\nstala platiteľom dane, ktorému bolo pridelené IČ DPH: B.. Uvedená skutočnosť vyplynula z odpovede\nDaňového úradu Bratislava. Správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť A. B. neoznámila správcovi\ndane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého\nzdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa\npovažuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a\nnaďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku.\n5. Zistenia správcu dane preukázali, že dodávateľ - spoločnosť A. B. - nemal personálne a materiálne\nvybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň (§ 4 ods. 5 zákona o DPH), keďže spoločnosť A. B.\nnevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň\n\nv tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. Z vyššie uvedených zistení správcu dane vyplynulo, že\nspoločnosť A. B. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú prevádzkareň. B. A. B. dodala\nslužby žalobcovi priamo v jeho priestoroch. Miestom dodania v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je\nmiesto, kde má odberateľ sídlo alebo miesto podnikania, čiže tuzemsko. V zmysle § 69 ods. 3 zákona\no DPH kontrolovaný daňový subjekt mal povinnosť odviesť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou\nz iného členského štátu. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, prenesenú daňovú povinnosť od svojho\ndodávateľa nepriznal. Na základe vyššie uvedených zistení mali orgány finančnej správy za preukázané,\nže osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je\nmiesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, bol žalobca. Žalovaný uviedol, že materiálna\nexistencia preverovaného plnenia nebola spochybnená pri dodávateľovi – spoločnosti A. B., ale bolo\nzistené a preukázané, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 69 ods. 3 zákona o DPH.\n6. Vo vzťahu k spoločnosti A. C. žalovaný uviedol (k všetkým relevantným kontrolovaným zdaňovacím\nobdobiam), že správca dane preverovaním predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil právo na\nodpočítanie dane z faktúry od dodávateľa – spoločnosti A. C., ktorý bol registrovaný na dani z pridanej\nhodnoty podľa § 5 zákona o DPH ako zahraničná osoba. V uvedenom prípade mal žalobca právo na\nodpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH, ale\naj povinnosť platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň. Žalobca si túto\npovinnosť pri dodávateľovi – spoločnosti A. C. nesplnil, čím porušil § 69 ods. 3 zákona o DPH tým, že bol\nosobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH ako príjemca služby od zahraničnej osoby\nz faktúry vyhotovenej dodávateľom – spoločnosťou A. C., pričom daň z predmetnej faktúry neodviedol\na neuviedol ju na riadku 12 daňového priznania.\n7. Správca dane preverovaním registrácie dodávateľa – spoločnosti A. C. zistil, že spoločnosť A. C. bola\nzahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá bola registrovaná na dani z pridanej hodnoty ako\nzahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 19.05.2016, kedy sa stala platiteľom dane, ktorému bolo\npridelené IČ DPH: B.. Uvedená skutočnosť vyplynula z odpovede Daňového úradu Bratislava. Správca\ndane ďalej uviedol, že spoločnosť A. C. neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej\nosoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa\n§ 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4\nodo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom\ndane v tuzemsku.\n8. Žalovaný uviedol, že závery správcu dane preukazujú, že dodávateľ - spoločnosť A. C. - nemala\npersonálne a materiálne vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň (§ 4 ods. 5 zákona o DPH),\nkeďže spoločnosť A. C. nevykonávala samostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala\nnahlásenú prevádzkareň v tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5 zákona o DPH. Z vyššie uvedených zistení\nsprávcu dane vyplynulo, že spoločnosť A. C. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú\nprevádzkareň. Spoločnosť A. C. dodala služby žalobcovi priamo v jeho priestoroch. Miestom dodania\nv zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má odberateľ sídlo alebo miesto podnikania, čiže\ntuzemsko. Na základe uvedeného bolo preukázané, že osobou povinnou platiť daň pri službe dodanej\nzahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku,\nbol žalobca.\n9. K spoločnosti D. žalovaný uviedol (vo vzťahu k všetkým relevantným preverovaným kontrolovaným\nzdaňovacím obdobiam), že správca dane popísal dodávateľský reťazec, z ktorého vyplynulo, že\nspoločnosť B., spoločnosť F., spoločnosť G., spoločnosti H. neuviedli dodanie pre spoločnosť D..\nSpoločnosť D. bola príjemcom plnení a v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH mala povinnosť odviesť\ndaň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu. Spoločnosť D. si túto povinnosť\nnesplnila, prenesenú daňovú povinnosť od svojich dodávateľov nepriznala a neodviedla do štátneho\nrozpočtu Slovenskej republiky, čím vznikol daňový únik. Správca dane preveroval celé dodávateľské\nreťazce, pričom na základe aplikovania tzv. Axel Kittel testu a na podklade rozsiahleho preverovania\npreukázal, že žalobca bol súčasťou reťazca spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový podvod.\n10. Finančné orgány konštatovali, že v preverovanom reťazci, ktorého súčasťou bol žalobca, bola zistená\nexistencia daňového podvodu, bola zistená účasť žalobcu na daňovom podvode, bolo preukázané,\nže žalobca o tom, že transakcie, ktoré tvoria základ ním uplatneného práva na odpočítanie dane z\nfaktúr od dodávateľa – spoločnosti D. sú poznačené podvodom, vedieť mohol. Správca dane v priebehu\n\nvyrubovacieho konania preukázal, že žalobca nevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri výbere\ndodávateľa - spoločnosti D. a bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. Finančné\norgány ďalej uviedli niektoré skutočnosti, ktoré je nevyhnutné vnímať v súvislostiach, na základe ktorých\nžalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré boli poznačené podvodom: (i) žalobca\nsi nepreveril dostatočne svojho dodávateľa, nevenoval pozornosť spôsobu nadviazania spolupráce s\ndodávateľom a nevenoval náležitú opatrnosť a odbornú starostlivosť pri výbere obchodného partnera,\n(ii) žalobca nevykonal sám porovnanie rôznych dodávateľov a ceny dodanej služby, ale spoliehal sa len\nna odporúčanie od zástupcov kórejskej komunity, (iii) objednávanie tovaru a komunikácia s dodávateľmi\nprebiehala prostredníctvom e-mailov a telefonicky, (iv) spolupráca žalobcu so spoločnosťou D. bola\nukončená v januári 2018, posledná prijatá faktúra bola za zdaňovacie obdobie december 2017, (v) po\nrazii cudzineckej polície dňa 24.10.2017 pani I. (konateľka spoločnosti D.) z dvoch bankových účtov\nspoločnosti D. previedla na svoj bankový účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,\na.s. od novembra 2017 do 20.12.2017 celkom 1.919.022,- eur, (vi) následne dňa 20.12.2017 pani\nI., skončila vo funkcii konateľa spoločnosti D., preberacím protokolom odovzdala všetky dokumenty\na doklady spoločnosti D. p. F. - novej konateľke spoločnosti D.; vznik funkcie konateľa dňa 20.12.2017,\nzapísaný v príslušnom registri dňa 29.12.2017, (vii) spoločnosť D. podala dňa 16.01.2018 posledné\ndaňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a prestala podávať daňové priznanie\nDPH, nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za rok 2017, ani Hlásenie za rok 2017\na stala sa nekontaktnou pre správcu dane, (viii) spoločnosti D. bola zrušená registrácia DPH dňa\n31.05.2018 a (ix) spoločnosť D. bola dňa 10.02.2022 z Obchodného registra Slovenskej\nrepubliky ex offo vymazaná. Všetky uvedené skutočnosti podľa finančných orgánov dokázali, že žalobca\nnejednal s náležitou odbornou starostlivosťou a tak štatutárny orgán žalobcu náležite nepristupoval k\nprijímaniu takých rozhodnutí, aby si na tento účel zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej\nčinnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a dodržal\nbežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n11. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 10.01.2025 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, prvostupňových rozhodnutí, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n12. Žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutia žalovaného, ktoré boli rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6S/192/2021 zo dňa 30.03.2023 zrušené, pričom následne došlo aj k zrušeniu\nrozhodnutí správcu dane. Žalobca mal za to, že na základe vykonanej daňovej kontroly DPH za\nzdaňovacie obdobie 01-12/2016, 01-12/2017, 01-04/2018 a 06/2018 dospel žalovaný k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, k svojim záverom dospel na základe nesprávne vedeného a nedostatočne\nvykonaného dokazovania, z nesprávne vyhodnotených dôkazov a napadnuté rozhodnutia považuje za\nnezákonné. Žalobca uviedol, že finančné orgány vo všetkých 29 rozhodnutiach vychádzali z preverenia\ntých istých obchodných prípadov, vo všetkých rozhodnutiach argumentujú identickým spôsobom a\nvychádzajú z identickej skutkovej a právnej podstaty.\n13. Žalobca sa vyjadril k spoločnosti A. B. a A. C.. Orgány finančnej správy dospeli k tomu, že spoločnosť\nA. B. a ani spoločnosť A. C. nemala v tuzemsku registrované sídlo a ani nahlásenú prevádzkareň.\n14. Žalobca k spoločnosti A. B. uviedol, že v čase začatia spolupráce a ani počas celého obdobia\nspolupráce táto spoločnosť nebola na akomkoľvek zozname vedenom Finančnou správou Slovenskej\nrepubliky, nebola na žiadnom zozname závadových subjektov alebo na akomkoľvek zozname subjektov,\nktorým bola odňatá registrácia DPH. Tieto skutočnosti žalobca preveroval počas celého obdobia\nspolupráce, pričom tento stav sa nezmenil. Žalobca, ako aj spoločnosť A. B. počas zdaňovacieho\nobdobia 2016 riadne a včas podávali kontrolné výkazy a plnili si svoje povinnosti priznať a odviesť\ndaň. Uvedené podľa žalobcu potvrdil aj žalovaný, keď zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva,\nže spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zdaniteľná osoba podľa § 5 zákona o DPH od\n11.03.2015, kedy sa stala platiteľom DPH. K obchodnej činnosti žalobca uviedol, že k zhotovovaniu\nmontáží a kompletizácií výrobkov dochádzalo v prevádzkových priestoroch na adrese J. X, K., pričom\nzamestnanci kontrolovaného subjektu ako objednávateľa kontrolovali a dohliadali na zhotovovanie\ndiela a dávali pokyny spoločnosti A. B. ako zhotoviteľovi diela. Za kvalitu a správnosť zhotovovaného\n\ndiela zodpovedala spoločnosť A. B. ako zhotoviteľ diela, pričom počas celého obdobia spolupráce\nzabezpečovala svojich vedúcich pracovníkov – koordinátorov, ktorí boli zodpovední za organizovanie\nčinnosti súvisiacich so zhotovovaním diela a ktorí boli prítomní v mieste zhotovovania diela.\n15. Žalobca uviedol, že finančným orgánom boli predložené faktúry z rozhodného obdobia a protokoly\no prevzatí a odovzdaní diela. Napriek tomu, že orgány finančnej správy boli viazané rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave, rozhodli účelovo, keď dospeli k záveru, že osobou povinnou platiť daň pri\nslužbe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15\nods. 1 v tuzemsku, je žalobca. Orgány finančnej správy teda nerozporujú dodanie diela, ale napriek\ntomu, že bolo zrejmé, že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa § 5\nzákona o DPH od 11.03.2015 a mala zriadenú prevádzkareň v tuzemsku ako stále miesto podnikania,\nktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania, nepriznali žalobcovi ním\nuplatnený nárok. Žalobca namietol, že žalovaný svoj záver oprel len o to, že dodávateľ je zahraničnou\nosobou, avšak bez vysporiadania sa s tým, že z vykonaného dokazovania je preukázaná existencia\nprevádzkarne v tuzemsku.\n16. Žalobca uviedol, že bolo preukázané, že spoločnosť A. B. disponovala v priestoroch žalobcu tak\npersonálnym, ako aj materiálnym vybavením potrebným na výkon podnikania a naplnila tým definíciu\nprevádzkarne v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH. Spoločnosť A. B. poskytovala žalobcovi služby a mala\nprenajatú časť nehnuteľnosti žalobcu, za ktorú platila nájomné. Napriek skutočnosti, že orgány finančnej\nsprávy zistili, že spoločnosť A. B. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba, úplne absurdne\ndospeli k záveru, že neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby v zmysle\n§ 6a ods. 1 zákona o DPH, pričom nahlásenie zmeny statusu zahraničnej osoby je dôležitým úkonom\na nejedná sa len o administratívny úkon.\n17. Žalobca sa ďalej vyjadril k spoločnosti A. C., kedy uviedol, že správca dane nerozporoval dodanie\ndiela, ale našiel si iný dôvod, a to napriek tomu, že daná spoločnosť bola registrovaná na DPH ako\nzahraničná osoba podľa § 5 zákona o DPH od 19.05.2016, kedy sa stala platiteľom dane, ktorému\nbolo pridelené IČ DPH a mala zriadenú prevádzkareň v tuzemsku ako stále miesto podnikania, ktoré\nmá personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Rovnako ako v prípade A. B.,\nmal žalobca za to, že bolo preukázané, že aj spoločnosť A. C. disponovala v priestoroch žalobcu\nako personálnym, tak aj materiálnym vybavením potrebným na výkon podnikania na území Slovenskej\nrepubliky a naplnila tým definíciu prevádzkarne podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH. Napriek skutočnosti,\nže orgány finančnej správy zistili, že spoločnosť A. C. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba,\núplne absurdne dospeli k záveru, že neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej\nosoby v zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH, pričom nahlásenie zmeny statusu zahraničnej osoby je\ndôležitým úkonom a nejedná sa len o administratívny úkon.\n18. K spoločnosti D. žalobca uviedol, že s touto spoločnosťou spolupracoval dlhšie obdobie, pričom\nnebola na akomkoľvek zozname vedenom finančnou správou a ani na iných zoznamoch. Z verejne\ndostupných informácií vyplynulo, že daná spoločnosť bola od roku 2011 riadne fungujúcou spoločnosťou.\nŽalobca uviedol, že ako žalobca, tak aj spoločnosť D. riadne podávali kontrolné výkazy. Žalobca namietol\nzávery finančných orgánov o tom, že žalobca bol v reťazci spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový\npodvod. Žalobca mal za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnu porušeniu príslušného právneho predpisu\na ak náhodou prišlo k porušeniu právneho predpisu zo strany iného subjektu, uvedené nemôže ísť na\nvrub žalobcu.\n19. S odkazom na vydané napadnuté rozhodnutia žalobca uviedol, že zo strany finančných orgánov\ndošlo zjavne k omylu v subjekte daňovej kontroly, pretože závery sa týkajú spoločnosti D. a nie\nžalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. K jednotlivým zisteniam finančných orgánov vo vzťahu\nk spoločnosti D. žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, ako na základe daných skutočností mohol\nvedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom plnení a ako tieto skutočnosti implikujú účasť na plnení, ktoré\nmali byť poznačené podvodom, pričom záhadou pre žalobcu zostalo, odkiaľ mohol žalobca o daných\nskutočnostiach vedieť a akým spôsobom mali tieto skutočnosti ovplyvniť spoluprácu medzi žalobcom\na spoločnosťou D..\n\n20. Žalobca mal za to, že účelom daňovej kontroly bolo dodaniť žalobcu, pričom finančné orgány\nignorovali výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, keď bolo bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že žalobcovi bolo dielo, resp. služby dodané a že všetky povinnosti pri uplatnení DPH boli\nsplnené, čo vyplynulo aj z kontrolných výkazov. Zo skutočností v inom reťazci subjektov orgány finančnej\nsprávy vyvodili špekulatívne závery, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, pretože nemali príčinnú súvislosť\nso zdaniteľnými obchodmi žalobcu.\n21. Žalobca namietol, že finančné orgány vyhodnocovali činnosť subjektov, s ktorými žalobca nebol nikdy\nv žiadnom vzťahu a dôkazy predložené žalobcovi prehliadli a na jeho dôkaznú povinnosť požadovali\npredložiť od žalobcu listiny, ktoré nebol povinný uchovávať. Žalobca namietol záver finančných orgánov,\npretože žiadny právne relevantný dôkaz nepreukazuje, že žalobca sa zúčastnil na nedovolenom\ndaňovom úniku. Zo strany finančných orgánov neboli dôkazy hodnotené, boli len zosumarizované úkony\nuskutočnené v priebehu daňovej kontroly a nie je možné zistiť, z čoho odvodzovali svoje závery. Žalobca\nmal za to, že na spochybnenie nároku na odpočet dane neexistoval relevantný dôkaz a ani dôvod.\nŽalobca uviedol, že neexistoval jediný dôkaz o tom, že žalobca bol súčasťou daňového podvodu.\n22. Žalobca namietol porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pretože nedošlo k vypočutiu\nkonateľa žalobcu, resp. svedkov – F. F., L. M. a N. B.. Porušenie svojho práva žalobca odvodzoval aj z\ntoho, že rozhodnutia sú vydané na podklade protokolov z daňovej kontroly, ktoré neboli žalobcovi riadne\ndoručené. Žalobca mal za to, že protokoly mu neboli nikdy doručené.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.08.2025, pričom uviedol, že k nepriznaniu\nžalobcom uplatneného nároku došlo na základe zistení správcu dane, že správca dane pri vyhodnotení\ndôkazov vychádzal z rozsudkov, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní\ndaňového podvodu. Žalovaný mal za to, že správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky (podvod\na vedomosť), pričom všetky skutočnosti sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný uviedol, že\nsprávca dane prebral na seba dôkazné bremeno, keďže zistil v reťazci obchodných vzťahov podvodné\nkonanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej\nsúvislosti.\n24. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca z faktúr od dodávateľa – spoločnosti A. B. nesplnil povinnosť\nplatiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň, čím porušil § 69 ods. 3\nzákona o DPH tým, že bol osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH ako príjemca\nslužby od zahraničnej osoby z faktúr vyhotovených dodávateľom – spoločnosťou A. B., pričom daň\nz predmetných faktúr neodviedol a neuviedol ju správne v daňovom priznaní. Z dokazovania vyplynulo,\nže spoločnosť A. B. bola zahraničnou osobou registrovanou podľa § 5 zákona o DPH, nemala personálne\na materiálne vybavenie v zmysle definície prevádzkarne, keďže nevykonávala samostatne ekonomickú\nčinnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň v tuzemsku v súlade s § 4 ods. 5\nzákona o DPH. Materiálna existencia preverovaného plnenia spochybnená nebola.\n25. Ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť A. C. bola registrovaná na DPH ako zahraničná osoba podľa\n§ 5 zákona o DPH, avšak neoznámila správcovi dane, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby\nv zmysle § 6a ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný nespochybnil, že daná spoločnosť bola zahraničnou\nosobou podľa § 5 zákona o DPH, avšak žalobca si túto spoločnosť neoveril. Daná spoločnosť nemala\npersonálne a materiálne vybavenie v zmysle definície pojmu prevádzkareň, keďže nevykonávala\nsamostatne ekonomickú činnosť v priestoroch žalobcu a nemala nahlásenú prevádzkareň v súlade s\n§ 4 ods. 5 zákona o DPH.\n26. Pri spoločnosti D. správca dane dostatočne uviedol, že žalobca si tohto svojho dodávateľa preveril\nnedostatočne. Na základe dokazovania správca dane preukázal účasť žalobcu v dodávateľskom reťazci,\nv ktorom sa vyskytol podvod. Bolo preukázané, že hmotnoprávne podmienky boli splnené, ale žalobca\nnevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri výbere dodávateľa – spoločnosti D. a bol súčasťou\nreťazca firiem, v ktorom sa vyskytol podvod. Správca dane opísal dodávateľský reťazec, z ktorého\nvyplynulo, že spoločnosti B., spoločnosť F., spoločnosť H. a spoločnosť G. neuviedli dodanie pre\nspoločnosť D., spoločnosť D. si nesplnila prenesenú daňovú povinnosť – nepriznala ju a neodviedla\n\ndo štátneho rozpočtu, čím vznikol daňový únik. Žalovaný uviedol, že žalobca nekonal s náležitou\nstarostlivosťou zdaniteľnej osoby, pretože z jeho strany nebolo preukázané, že by si riadne\na zodpovedne overil svojho dodávateľa - spoločnosť D.. Žalobca mohol vedieť, že spomenuté\nobchodné transakcie boli poznačené podvodom, nekonal s náležitou starostlivosťou, aby sa vyhol účasti\nna podvode. Bola preukázaná vedomostná stránka účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že\nidentifikoval obchodné vzťahy, identifikoval daňový únik a kladne odpovedal na 4 otázky tzv. Axel Kittel\ntestu, čo bolo podrobne uvedené v rozhodnutiach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n27. Ďalšie písomné podania vo vzťahu k veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané.\n28. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sf/2/2025-1600 zo dňa 09.09.2025 priznal žalobe\nodkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia, vrátane postupu v administratívnom konaní v\nrozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná\na s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej „SSP“) napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n30. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 17.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a\nza splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n32. Podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,\nprevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je\npovinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania\nčinnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná\npodať zahraničná osoba, ak dodáva len a) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré\nsú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8, b) služby a tovar a osobou povinnou\nplatiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4), c) tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou\nplatiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9), d) tovar\nz tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola\nzastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo e) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na\nktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ, f) služby podľa § 16 ods. 14 a je identifikovaná pre uplatňovanie\nosobitnej úpravy pre tieto služby v inom členskom štáte alebo uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a.\n33. Podľa § 5 ods. 2 zákona o DPH, daňový úrad Bratislava je povinný zahraničnú osobu podľa odseku\n1 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre\ndaň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom\nuvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom; tento deň nesmie byť\nneskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.\n34. Podľa § 6a ods.1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 alebo § 6\na ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4\nodo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom\ndane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať\nstatus zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby.\nV oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.\n\n35. Podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5\nalebo § 6 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6 odo\ndňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde\nsa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa,\nkeď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa\nobvykle zdržiava.\n36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n39. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov\nfinančnej správy, ktorými orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel na DPH za kontrolované\nzdaňovacie obdobia – 01/2016 až 12/2016, 01/2017 až 12/2017 a 01/2018-04/2018 a 06/2018. Úlohou\nsprávneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy\npostupovali v súlade s relevantnými právnymi predpismi, ustálenou judikatúrou, či došlo k dostatočnému\nzisteniu skutkového stavu veci a či majú závery orgánov finančnej správy oporu v administratívnom\nspise.\nVšeobecné východiská k odpočítaniu dane\nVšeobecné východiská k daňovému podvodu\n40. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa\n30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020\nzo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať\nmedzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu\nDPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie\nuplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží\ndôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri\npreukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne\npodmienky odpočtu DPH sú splnené.\n41. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane\naplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri\notázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode\nz rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol\nz posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom\npodvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované\nzdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné\nobchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?\nSkutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd\n(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).\n42. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet\nDPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a\nuniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania\npráva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné\n\nbremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno\nzaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na\ndaňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že\npokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že\nzdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,\nich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,\nalebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.\n43. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom\núniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného\nreťazca subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena\nfinančnými orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách\nvzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd\ndopĺňa aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa\n30.06.2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného\ndodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,\nže daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na\nobchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“\nK obchodnej spolupráci so spoločnosťou D.\n44. Vychádzajúc z administratívneho spisu, ako aj napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že\norgány finančnej správy dospeli k záveru, že žalobca bol súčasťou obchodných reťazcov, v ktorom\nbol identifikovaný daňový podvod. Finančné orgány konštatovali, že spoločnosť D. mala povinnosť\nodviesť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, túto povinnosť si nesplnila,\nprenesenú daňovú povinnosť od svojich dodávateľov (spoločnosť B., spoločnosť F., spoločnosť G.\na spoločnosti H.) nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čím vznikol daňový\núnik. Orgány finančnej správy uviedli, že bolo preukázané, že žalobca nevyvinul dostatok opatrnosti\na obozretnosti pri výbere dodávateľa – spoločnosti D. a bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol\ndaňový podvod. Žalobca uvedené namietol.\n45. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí je nutné dať za pravdu žalobcovi, pretože orgány finančnej\nsprávy viedli dokazovanie majoritne vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti D. a jeho subdodávateľom.\nSprávny súd nespochybňuje, že zistenia k daným dodávateľským spoločnostiam sú spôsobilé vyvodiť\nzáver o daňovom podvode – na základe výsledkov preverovania jednotlivých článkov obchodného\nreťazca boli preukázané skutočnosti, ktoré viedli k záveru o daňovom podvode - daňový podvod\nbol zistený u dodávateľa – spoločnosti D. a jeho subdodávateľoch - spoločnosti B., spoločnosti F.,\nspoločnosti G. a spoločnosti H.. Orgány finančnej správy tak podrobne popísali, akými dôkazmi\ndospeli k danému záveru, popísali jednotlivé obchodné transakcie. V napadnutých rozhodnutiach však\nabsentujú relevantné právne a skutkové závery vo vzťahu k žalobcovi – správny súd tak v napadnutých\nrozhodnutiach nedokázal identifikovať dostatočné závery k tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť,\nže je súčasťou reťazca obchodných spoločností, v ktorom sa vyskytol daňový podvod. Nemožno tak\nkonštatovať unesenie dôkazného bremena finančnými orgánmi, že žalobca vedel, resp. musel o týchto\npodvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť.\nSprávny súd tak podotýka, že uvedené zistené skutočnosti slúžia práve na preukázanie existencie\ndaňového podvodu, avšak samé o sebe nedávajú odpoveď na otázku, či orgány finančnej správy\npreukázali, či v rozhodnom čase boli prítomné také neštandardné okolnosti, na základe ktorých by\nžalobca mohol alebo mal vedieť, že tieto plnenia sú poznačené daňovým podvodom.\n46. Otázku, či v rozhodnom čase žalobca vedel o existencii takých skutočností, ktoré indikujú existenciu\ndaňového podvodu alebo aspoň, či o takých skutočnostiach žalobca mohol a mal vedieť, je potrebné\nposudzovať a zodpovedať nezávisle od samotnej existencie daňového podvodu. Orgány finančnej\nsprávy preto musia v tomto smere jasne a zrozumiteľne uviesť a preukázať (i) objektívne okolnosti,\nktoré indikujú existenciu daňového podvodu a súčasne to, že (ii) daňový subjekt o takýchto okolnostiach\nvedel (bol s nimi oboznámený) alebo vedieť mal a mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti (k\ntomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/54/2023 zo\ndňa 26.09.2025). Správny súd pripomína, že zodpovednosť daňového subjektu za daňový podvod je\n\nlimitovaná práve existenciou skutkových okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu\no jeho účasti na daňovom podvode a súčasne neexistenciou dostatočných rozumných opatrení, ktorými\nby daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil. Uvedené preukazuje správca dane, a to práve\nprostredníctvom objektívnych skutočností. Daňové orgány preto musia náležite preukázať a odôvodniť,\nže také objektívne skutočnosti boli daňovému subjektu známe v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení\nalebo boli daňovým subjektom objektívne zistiteľné pred uskutočnením zdaniteľných plnení, a teda, že\nzdaniteľné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov, na základe ktorým mal daňový subjekt\npri vynaložení obvyklej obozretnosti nadobudnúť podozrenie o daňovom podvode.\n47. Skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku\nreťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne vyhodnocovať s ohľadom na špecifickosť\nposudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej,\nobchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo\ntieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným\nobchodným podmienkam. Na účely posúdenia objektívnych skutkových okolností nasvedčujúcich tomu,\nže daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú\npodstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo\ndojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25.12.2024). V napadnutých rozhodnutiach\nvšak nebolo možné identifikovať také relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver žalovaného\no vedomosti žalobcu o daňovom podvode.\n48. Žalovaný vo vzťahu k vedomosti žalobcu uviedol v stručnosti nasledujúce okolnosti:\n- žalobca si nepreveril dostatočne svojho dodávateľa, nevenoval pozornosť spôsobu nadviazania\nspolupráce s dodávateľom a nevenoval náležitú opatrnosť a odbornú starostlivosť pri výbere\nobchodného partnera – dané tvrdenia neboli v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom\nrelevantne opísané a nie je z nich zrejmé, aký vplyv majú tieto všeobecné tvrdenia na to, že žalobca\no daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť;\n- žalobca nevykonal sám porovnanie rôznych dodávateľov a ceny dodanej služby, ale spoliehal sa len\nna odporúčanie od zástupcov kórejskej komunity – dané tvrdenie taktiež nie je žiadnym relevantným\nspôsobom potvrdené a nepreukazuje vedomosť žalobcu o daňovom podvode. Žalobca opakovane\nuviedol, že so spoločnosťou D. obchodoval dlhšie časové obdobie, spoločnosť pôsobila na trhu od\nroku 2011, a preto nie je správnemu súdu zrejmé, prečo práve táto skutočnosť potvrdzovala vedomosť\nžalobcu na daňovom podvode;\n- objednávanie tovaru a komunikácia s dodávateľmi prebiehala prostredníctvom e-mailov a telefonicky\n– podľa správneho súdu sa jedná o všeobecné tvrdenie, pričom nie je zrejmé, či je daný záver\npripočítateľný práve žalobcovi;\n- spolupráca žalobcu so spoločnosťou D. bola ukončená v januári 2018, posledná prijatá faktúra bola\nza zdaňovacie obdobie december 2017 – uvedené samo o sebe nepreukazuje vedomosť žalobcu\no daňovom podvode;\n- po razii cudzineckej polície dňa 24.10.2017 pani I. (konateľka spoločnosti D.) z dvoch bankových\núčtov spoločnosti D. previedla na svoj bankový účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and\nSlovakia, a.s. od novembra 2017 do 20.12.2017 celkom 1.919.022,00 eur, následne dňa 20.12.2017\npani I., skončila vo funkcii konateľa spoločnosti D., preberacím protokolom odovzdala všetky dokumenty\na doklady spoločnosti D. p. F. – novej konateľke spoločnosti D., vznik funkcie konateľa dňa: 20.12.2017,\nzapísaný v príslušnom registri dňa 29.12.2017, spoločnosť D. podala dňa 16.01.2018 posledné daňové\npriznanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a prestala podávať daňové priznanie DPH,\nnepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za rok 2017, ani Hlásenie za rok 2017 a stala\nsa nekontaktnou pre správcu dane, spoločnosti D. bola zrušená registrácia DPH dňa 31.05.2018 a\nspoločnosť D. bola dňa 10.02.2022 z Obchodného registra Slovenskej republiky ex offo vymazaná –\nsprávny súd zastáva názor, že dané informácie sú pričítateľné spoločnosti D., pričom z nich nie je, a to\nani v náznakoch zrejmé, aký vplyv mali na záver správcu dane o tom, že žalobca vedel alebo a alebo\nmohol mať vedomosť o daňovom podvode.\n49. Ako to už správny súd uviedol vyššie, správca dane a následne žalovaný sa zamerali na preverenie\nvzťahov spoločnosti D. a jeho dodávateľov, pričom je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že\nnapadnuté rozhodnutia nedávajú odpoveď na podstatu preskúmavanej veci, a teda na otázku, či\n\nje naplnená štvrtá podmienka tzv. Axel Kittel testu (či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o\njeho účasti na daňovom podvode), zodpovedanie ktorej v napadnutých rozhodnutiach absentovalo.\nŽalovaný a správca dane tak dostatočne nepreukázali, že žalobca o svojej účasti na obchodných\nreťazcoch poznačených daňovým podvodom vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť, resp. v tomto\nsmere dostatočne neodôvodnili a nepopísali, ktoré objektívne skutočnosti svedčia o neštandardnosti\nposudzovaných zdaniteľných plnení.\n50. Správca dane a žalovaný síce vo svojich rozhodnutiach poukázali na informácie, získané vo vzťahu\nk spoločnosti D. a jej dodávateľom – informácie o finančných tokoch, informácie o cezhraničnom prenose\ndaňovej povinnosti, informácie o personálnych zmenách v preverovaných spoločnostiach, informácie\nzískané na základe výsledkov z vyrubovacieho konania vykonaného u daňového subjektu APIS Plastic\nSlovakia s.r.o., ktorého priamym dodávateľom bola spoločnosť D., informácie ohľadom zakladania\nďalších spoločností zo strany spoločnosti D., informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií,\navšak podľa názoru správneho súdu tieto informácie nepostačujú k tomu, aby bol udržateľný záver\no tom, že žalobca mal vedomosť o zapojení do daňového podvodu. Žiadnym spôsobom dané skutočnosti\nnepreukázali, že žalobca mal a mohol vedieť o podvode na DPH, a to v rozhodných obdobiach.\n51. Správny súd uvádza, že cieľom správneho súdneho prieskumu nie je nahrádzať činnosť finančných\norgánov, pričom daňové orgány vo svojich rozhodnutiach jasne nepomenovali objektívne skutočnosti,\nna základe ktorých mali za preukázané, že žalobca vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť o svojej\núčasti na daňovom podvode, nezdôvodnili ich relevanciu vo vzájomnej súvislosti a komplexne ich\nneposúdili aj vo vzťahu k prijatým opatreniam. O vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode\npritom nemusí svedčiť každá jednotlivá objektívna skutočnosť, avšak tieto musia spolu a vzájomne\ntvoriť jasný a logicky ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré\nspoľahlivo preukazujú, že daňový subjekt o podvode na DPH vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť.\nOtázku, či v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení existovali také skutočnosti, ktoré by u žalobcu mali\nindikovať existenciu daňového podvodu alebo aspoň o takých okolnostiach žalobca mohol a mal vedieť,\nje potrebné posudzovať a zodpovedať nezávisle od samotnej existencie daňového podvodu.\n52. Správny súd uzatvára, že správca dane a následne žalovaný odôvodnili závery, že žalobca mal\na mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvode len skutočnosťami, ktoré sú významné pre preukázanie\nexistencie daňového podvodu a narušeniu neutrality DPH vo vzťahu k spoločnosti D. a jej dodávateľom,\npričom však neuviedli také objektívne skutočnosti, z ktorých vyplýva, prečo žalobca mal alebo aspoň\nmohol o podvodnom konaní vedieť.\nVo vzťahu k obchodným vzťahom žalobcu a spoločnosti A. B. a A.\nC.\n53. Žalobca namietol závery správcu dane a žalovaného aj vo vzťahu k obchodným vzťahom žalobcu\na spoločnosti A. B. a žalobcu a spoločnosti A. C.. Žalobca mal za to, že dané spoločnosti splnili\nvšetky zákonné podmienky, ktoré predpokladal zákon o DPH, pričom spĺňali status zahraničnej osoby\nregistrovanej na DPH. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.\n54. Ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí (vo vzťahu k relevantným kontrolovaným zdaňovacím\nobdobiam), finančné orgány uviedli, že (i) spoločnosť A. B. bola na DPH ako zdaniteľná osoba podľa\n§ 5 zákona o DPH registrovaná od 11.03.2025 a (ii) spoločnosť A. C. bola na DPH ako zdaniteľná\nosoba podľa § 5 zákona o DPH registrovaná od 19.05.2016, pričom ani jedna z uvedených spoločností\nneoznámila správcovi dane, že prestali spĺňať status zahraničnej osoby. Správny súd po prieskume\nnapadnutých rozhodnutí uvádza, že orgány finančnej správy síce uviedli, že spomenuté spoločnosti\nprestali spĺňať status zahraničnej osoby, avšak nie je v napadnutých rozhodnutiach identifikovaný\nrelevantný časový okamih, ku ktorému tieto spoločnosti prestali spĺňať status zahraničnej osoby (teda,\nči tento status prestali spĺňať už v čase realizácie zdaniteľných obchodov alebo až po ich realizácii).\nV danom prípade absolútne absentuje akékoľvek zdôvodnenie uvedenej skutočnosti. Je tak potrebné\nsúhlasiť so žalobcom, že finančné orgány preniesli zodpovednosť daných spoločností na žalobcu.\nSprávny súd uvádza, že strata statusu zahraničnej osoby by bola relevantná, ak by táto strata nastala v\nčase realizácie obchodov, pričom následná strata nemá vplyv na už zrealizované obchody a odvedenú\ndaň.\n\n55. Z napadnutých rozhodnutí vyplynulo, že správca dane požiadal o informácie českú daňovú správu,\nktorá mu oznámila relevantné skutočnosti, týkajúce sa spoločnosti A. B. a A. C. (najmä vo vzťahu k\nzrušeniu registrácie na DPH v Českej republike – u spoločnosti A. B. k 29.05.2023 a u spoločnosti A.\nC. informácia o tom, že nebola registrovaná na DPH, ale len na dani z príjmov). Správny súd však k\ndanému uvádza, že skutočnosti, že spoločnosti nepodávali daňové priznania, boli voči českej daňovej\nspráve nekontaktné a že v čase po vykonaní zdaniteľných obchodov im bola zrušená registrácia pre\ndaň (keď v čase zdaniteľných obchodov tieto skutočnosti ešte neboli, resp. nemuseli byť do verejných\nregistrov premietnuté a žalobcovi ani známe), nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom, že tieto spoločnosti\nnespĺňali status zahraničnej osoby registrovanej na DPH. Z napadnutých rozhodnutí tak nevyplýva, v\nktorý deň uvedené spoločnosti prestali spĺňať status zahraničnej osoby registrovanej na DPH a už vôbec\nnebolo zrejmé, kedy bol tento údaj zverejnený v príslušnom verejnom registri tak, aby sa s ním žalobca\nmohol oboznámiť.\n56. Analogicky správny súd uvádza, že identifikačné číslo pre daň je v zmysle ustálenej súdnej praxe\nsíce len formálnou požiadavkou, avšak zároveň preukazuje status osoby ako zdaniteľnej. Pokiaľ ide\no silu tohto dôkazného prostriedku vo väzbe k uneseniu dôkazného bremena k preukázaniu statusu\nzdaniteľnej osoby daňovým subjektom, Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-273/11 MecsekGabona zo dňa 06.09.2012, bode 63 v tejto súvislosti konštatoval: „keďže však povinnosť overiť\npostavenie zdaniteľnej osoby má vnútroštátny súd (ide o nepresný preklad, anglická, nemecká i česká\njazyková verzia rozsudku používajú namiesto pojmu vnútroštátny súd pojem vnútroštátny orgán, v\nsúdenej veci daňový orgán Českej republiky - pozn. správneho súdu) ešte predtým, než jej pridelí\nidentifikačné číslo pre DPH, prípadná nezrovnalosť postihujúca tento register nemôže mať za následok\nto, že subjekt, ktorý sa spoliehal na údaje uvedené v registri, bude pozbavený oslobodenia od dane, na\nktoré by mal právo.“ Správny súd k uvedenému dopĺňa, že v zmysle smernice o DPH sú to totiž zdaniteľné\nosoby, o ktorých registráciu ide, a členské štáty, ktoré majú uložené povinnosti vo vzťahu k správnej\nidentifikácii osôb ako zdaniteľných. Podľa článku 213 smernice o DPH každá zdaniteľná osoba oznamuje\nzačatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba a podľa článku\n214 smernice o DPH členské štáty prijmú opatrenia potrebné na identifikovanie týchto osôb pomocou\nindividuálneho čísla. Následne článok 216 smernice o DPH vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia\npotrebné na zabezpečenie toho, aby ich identifikačné systémy umožnili identifikovať zdaniteľné osoby.\n57. K zrušeniu registrácie ako osoby identifikovanej pre DPH sa Súdny dvor Európskej únie\nvyjadril najmä v citovanom rozsudku C-273/11 Mecsek-Gabona zo dňa 06.09.2012, keď uviedol, že:\n„predávajúcemu nemožno zamietnuť oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva v\nzmysle článku 138 ods. 1 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/88, len z toho\ndôvodu, že daňový orgán iného členského štátu vymazal z registra daňové identifikačné číslo pre\nDPH nadobúdateľa síce až po dodaní tovaru, ale so spätnou účinnosťou k dátumu, ktorý predchádzal\ntomuto dodaniu.“ Tu správny súd uvádza, že samotné rozhodnutie správcu dane o zrušení registrácie\ndodávateľa sa totiž odberateľovi nedoručuje a nedostáva sa tak štandardne do jeho dispozičnej sféry.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky stabilne judikuje, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH alebo\nuplatniť oslobodenie od DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 627/2022 zo dňa 27.04.2023, rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/19/2023 zo dňa 30.05.2024 alebo sp. zn. 3Sfk/115/2022 zo dňa\n22.08.2024). Prípadná nezrovnalosť postihujúca tento register (spočívajúca v tom, že v čase transakcií\nmohol byť dodávateľ ešte evidovaný v registri ako platiteľ dane, hoci správca dane už mal poznatky o\nnevykonávaní ekonomickej činnosti odberateľom) totiž nemôže pozbaviť žalobcu o právo na DPH.\n58. Pokiaľ sa teda žalobca v čase realizácie zdaniteľných obchodov v dobrej viere spoľahol na to, že\nspoločnosť A. B. a A. C. mali status zahraničnej osoby registrovanej na DPH (pričom nie je zrejmé, kedy\ntento status stratili), od žalobcu nemožno rozumne požadovať, aby okrem dokladov vyžadovaných na\npriznanie DPH zadovažoval v čase transakcií ďalšie dôkazy preukazujúce status zahraničnej osoby pre\nprípad, že sa neskôr ukáže, že tento status zanikol.\nZáverom\n\n59. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej\nžaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n60. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný vec znova posúdiť, pričom vo vzťahu k preverovanému\nvzťahu žalobca – spoločnosť D. bude viazaný právnym názorom správneho súdu, vysloveného v tomto\nrozsudku. Uvedené súčasne neznamená, že správny súd vracia žalovanému vec s právne záväzným\nnázorom v tom zmysle, že by na strane žalobcu boli splnené podmienky pre priznanie práva na\nodpočítanie DPH zo sporných zdaniteľných obchodov, ale povinnosťou žalovaného bude dostatočným,\nprávne udržateľným spôsobom odôvodniť svoje závery, ktoré musia mať svoj podklad vo vykonanom\ndokazovaní.\n61. Ak bude žalovaný vo vzťahu k spoločnosti A. B. a A. C. v ďalšom konaní spochybňovať\nich status zahraničnej osoby registrovanej na DPH, jeho úlohou bude zistiť, pokiaľ to bude možné, kedy\nbol údaj o strate statusu zahraničnej osoby registrovanej DPH účinný a zverejnený (teda kedy bol daný\ndo dispozičnej sféry žalobcu). Pokiaľ bol účinný a zverejnený pred uskutočnením sporných obchodov,\na teda sa včas dostal do dispozičnej sféry žalobcu, bol schopný založiť dôvodnú pochybnosť o statuse\ndodávateľa ako zahraničnej osoby registrovanej na DPH. Pokiaľ údaj o strate statusu zahraničnej osoby\nregistrovanej pre DPH nebol účinný a zverejnený pred uskutočnením sporných obchodov a ležal\nmimo dispozičnej sféry žalobcu, nedošlo ani k dôvodnému spochybneniu statusu daných dodávateľov.\n62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}