Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/128/2024 0724101790 10. 07. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101790.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Piešťany, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PN-OSZP-2024/008077-002 zo dňa 16.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.12.2024 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 05.12.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PN-OSZP-2024/008077-002 zo dňa 16.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Mesta Piešťany (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OŽP-1712/49378/24-Ok zo dňa 15.07.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) vydal súhlas žiadateľovi - spoločnosti ARRIVA Trnava, a.s. na výrub 20 ks drevín, bližšie určených vo výroku prvostupňového rozhodnutia, rastúcich na parcelách č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX A. B. C. D. vo vlastníctve žiadateľa, súčasne podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil bližšie podmienky vykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi v lehote do 31.12.2025 uskutočniť náhradnú výsadbu drevín, bližšie špecifikovanú vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 2. Žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) hrozí závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom, s poukazom na ochranu životného prostredia, § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, a s tým súvisiaci princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je potrebné podľa žalobcu prepojiť s inštitútom odkladného účinku. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi podľa žalobcu stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je napadnuté rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, no toto bolo už medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s uvedenými princípmi. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom. Nepriznaním odkladného účinku podľa žalobcu
nenávratne hrozí zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Správny orgán environmentálne hľadisko vôbec neposúdil a svojím konaním preferoval a posudzoval iba práva a záujmy žiadateľa na stavebnej činnosti. Ohrozenie životného prostredia pritom spočíva v nenávratnom zničení drevín, a teda nenávratnom poškodení životného prostredia, preto je správny súd povinný priznať žalobe odkladný účinok. 3. Žalobca v ďalšej časti svojej argumentácie poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Je preto potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému. Prepäté až formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku. V danom prípade sú preskúmavané rozhodnutia nezákonné pre nedostatok dôvodov, arbitrárnosť a svojvoľnosť vo vzťahu k prekonaniu zákonného zákazu ničenia drevín. Len ťažko je podľa žalobcu v danej veci možné uvažovať o prezumpcii správnosti preskúmavaných rozhodnutí. Za prevažujúcu je treba považovať požiadavku na aplikáciu predbežnej opatrnosti, teda zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia. Ohrozenie drevín ako súčasti životného prostredia je akútne, bezprostredné a vykonaním výrubu dôjde k značnej ujme na životnom prostredí, nakoľko minimálna hodnota drevín, ktoré majú byť vyrúbané, je 11 678,79 Eur, čo už je značný zásah do životného prostredia, ktorý môže spôsobiť ujmu v ekologickej rovine značnej povahy. Správny súd má podľa žalobcu priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu, keďže ani právo žiadateľa nebude dotknuté trvale, bude len suspendované. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratné zničenie drevín a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Aplikujúc ústavnú zásadu vyvažovania ústavných práv bola podľa žalobcu dôvodnosť a nutnosť priznania odkladného účinku riadne preukázaná. Priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva, poškodzujúceho životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie, vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním definitívne vyrieši. 4. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 15.04.2025 sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na závery prvostupňového orgánu uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, že väčšina žiadaných drevín je náletového pôvodu, tieto sú v priemernom zdravotnom stave, rastú v hustom zápoji, kde si navzájom konkurujú, u všetkých drevín úplne absentuje výchovný rez, bez úpravy štruktúry koruny, koruny sú poprerastané, väčšinou jednostranné a čiastočne preschnuté. Ekologické a estetické funkcie pri všetkých drevinách sú znížené. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol povolený výrub drevín z dôvodu výstavby haly, rozšírenia parkovacích plôch a zhoršenia zdravotného stavu drevín. Podľa žalovaného bol skutkový stav zistený úplne, bol posúdený zdravotný stav drevín a ich vplyv na bezpečnosť ľudí a majetku. Žalovaný zdôraznil, že v konaní bol zhodnotený nielen zdravotný stav drevín, ale aj ich ekologické a estetické funkcie, pričom správne orgány dospeli k záveru, že nie je účelné ich ponechať. Niektoré dreviny boli podľa žalovaného už v takom stave, že ohrozovali zdravie a majetok ľudí, o čom svedčí aj fakt, že v mesiacoch júl 2024 a január 2025 musel vlastník pozemkov odstrániť 2 ks drevín z dôvodu bezprostredného ohrozenia života a zdravia človeka a bezprostrednej hrozby vzniku značnej škody na majetku, pričom žalovanému bolo doručené oznámenie o vyrúbaní drevín. Navyše podľa platnej legislatívy na výrub väčšiny povolených drevín už nie je potrebný súhlas. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je pritom potrebné preukazovať, že k ujme už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu. Hrozba však musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. 9. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 11. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k veci vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. 12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval predovšetkým hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením, s poukazom na zákonnú úpravu a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia ich vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového stavu, ktorý zahŕňa aj skutočnosť, že dôvodom výrubu drevín nebola len stavebná činnosť žiadateľa, ale aj ochrana života, zdravia a majetku, resp. zdravotný stav dotknutých drevín, ktorý mal tieto hodnoty ohrozovať, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, preskúmavaných rozhodnutí i z vyjadrenia žalovaného. Žalobca vo svojom návrhu síce poukazoval na nezvratnosť následkov výkonu preskúmavaných rozhodnutí, ktorou sa výrub akýchkoľvek drevín nepochybne vyznačuje, avšak dôvodnosť svojho návrhu neprepojil s konkrétnymi okolnosťami danej veci, medzi ktoré patrí aj charakter dotknutých drevín, ich pôvod, zdravotný stav, vplyv týchto drevín na iné, zákonom chránené hodnoty, ako sú život, zdravie a majetok ľudí a verejný záujem na ich ochrane, či princíp prevencie pred hroziacimi škodami. Žalobca, hoci poukazoval na hodnotu vyrúbavaných drevín v sume viac ako 11 000 Eur, sa vo svojom návrhu nezaoberal reálnym dopadom výrubu drevín na celkový stav životného prostredia, resp.
škodu, ktorá sa tým spôsobí bez ohľadu na samotnú hodnotu drevín, a nezohľadnil ani skutočnosť, že jednou z podmienok pre výrub v danej veci je aj povinnosť náhradnej výsadby, zahŕňajúcej zdravotne spôsobilé dreviny v určitom počte, druhu a kvalite. Navyše žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, ktorý by závažný zásah či ujmu na životnom prostredí akokoľvek preukazoval. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že výrub drevín nie je bez ďalšieho takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe zakladala dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Návrh žalobcu v časti prvej podmienky ustanovenia § 185 písm. a) SSP, ktorou je preukázanie, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, je preto treba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca v tomto smere neuniesol tak povinnosť tvrdenia, ako ani svoju dôkaznú povinnosť. 13. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne osvedčil, a to aj vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ktorá nesmie byť len hypotetická či preventívna. V opačnom prípade nesie procesné následky v podobe zamietnutia návrhu sám žalobca. Inštitút odkladného účinku predstavuje inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP, preto v tomto štádiu konania nie je možné vyjadrovať sa k náležitostiam rozhodnutia vrátane jeho (ne)dostatočného odôvodnenia tak, ako to požaduje žalobca, ktorý v rámci podaného návrhu argumentoval aj nezákonnosťou preskúmavaných rozhodnutí. 14. Súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani druhú zákonnú podmienku pre postup podľa § 185 písm. a) SSP, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, ktorým je v danej veci záujem na odstránení drevín z dôvodu stavebnej činnosti a z dôvodu zhoršenia ich zdravotného stavu, majúceho vplyv na bezpečnosť ľudí a majetku. Žalobca sa vo svojom návrhu argumentačne nevysporiadal s existenciou takto vymedzeného verejného záujmu a vplyvom odkladného účinku žaloby naň. Zameral sa výlučne na ním bližšie nešpecifikovaný záujem na ochrane životného prostredia ako na jediný verejný záujem, ktorý v danej veci prichádza do úvahy, čo však správny súd hodnotí ako nedostatočné. 15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, teda neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].