Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Saz/11/2024 0724101788 28. 02. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., cestovný pas C. č. F. s platnosťou do 20. januára 2029, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: G. A., G. B., C. C., C., toho času: C. H. E., Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková ul. č. 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca dňa 10. júna 2024 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Ubľa požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život pre politické prenasledovanie. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním dňa 21. júna 2024 vykonaný vstupný pohovor počas ktorého uviedol, že v rokoch 2017 až 2021 bol sympatizantom politickej strany C. H. D. (ďalej len „C.“). Od 14. januára 2022 sa stal členom a zároveň viceprezidentom C. za K. E., čo bolo zoskupenie viacero obcí v okrese B.. Jeho úloha bola propagácia strany C. a organizovanie menších podujatí v okolí mesta B.. Problémy žalobcu mali začať 10. apríla 2022, keď strane C. bola vyslovená nedôvera a dostala sa do opozície. Tajné služby a C. armáda začala vyšetrovať viacerých členov C.. Boli podávané aj bezdôvodné trestné oznámenia na členov C.. V máji 2022 prišli k nemu domov štyri jemu neznáme osoby a násilím ho vtiahli do osobného auta a odviezli na neznáme miesto, kde ho fyzicky napádali. Nakoľko mal na rukách putá, nemohol sa brániť. Po štyroch dňoch ho previezli na iné neznáme miesto, kde mu pomohli neznámi ľudia, odviezli ho do nemocnice na ošetrenie, kde zostal štyri dni a následne odišiel do miesta bydliska. Tento incident spája so svojim členstvom v C.. Túto udalosť však na polícii nenahlásil. Naďalej chodil do práce a vyhýbal sa politickým aktivitám, a to až do rozhodnutia odchodu z C. dňa 8. októbra 2022. Po jeho odchode z krajiny pôvodu sa od brata dozvedel, že v septembri 2023 bolo neznámou osobou na neho podané falošné trestné oznámenie. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Na podporu svojich tvrdení žiadateľ do konania predložil ID kartu C., C. cestovný pas, ktorý si vybavil v Kyjeve na Veľvyslanectve C., nakoľko pas, s ktorým vycestoval z krajiny pôvodu, stratil, ďalej fotokópiu karty, ktorou sa preukazoval v čase covidu, keď pomáhal obyvateľom v susednej obci L. F., fotokópiu oznámenia, že sa 14. januára 2022 stal viceprezidentom C. za K. E. a fotokópiu trestného oznámenia z polície zo dňa 3. septembra 2023.
2. Žalovaný rozhodnutím I.: A./XXXX-X z XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“); neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité najmä informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu C. č. p.: I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXXXX XXXX, I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXX XXXX, I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX. 4. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami § 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e) zákona o azyle. Žalovaný poukázal, že skúmal, či akty, ktoré boli voči žalobcovi prijaté, možno považovať za prenasledovanie. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o tom, že bol unesený neznámymi ľuďmi, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by únos bol organizovaný alebo tolerovaný štátnymi orgánmi výlučne kvôli jeho regionálnym politickým aktivitám. Žalobca sám v konaní uviedol, že únoscov nepoznal, pričom sa iba domnieva, že bol unesený kvôli tomu, že v regióne aktívne politicky pôsobil, a preto sa jedná o výlučne subjektívny, ničím nepodložený názor. K tomuto záveru žalovaný dospel aj na základe informácií o krajine pôvodu žalobu, ktoré politické dianie v C. popisujú. Z nich je zrejmé, že C. vláda pod vedením C., ktorá nastúpila do úradu v roku 2018, bola zosadená v apríli 2022 prostredníctvom parlamentného hlasovania o nedôvere. I napriek tomu, že sa strana dostala do opozície, vo voľbách v apríli 2024 si zabezpečila všeobecné kreslá v Národnom zhromaždení a v provinčných zhromaždeniach. Po prehratých voľbách k útokom zo strany štátnych orgánov voči členom C. v krajine dochádzalo, avšak jednalo sa výlučne o útoky na vysokých funkcionárov. Organizácia Freedom House vo svojej správe Sloboda vo svete 2024 - C. zverejnenej v roku 2024 informovala, že medzi opatrenia prijaté proti C. počas roka 2023 patrilo zatknutie viacerých funkcionárov po násilných protestoch v máji. Na zadržaných bol vyvíjaný nátlak, aby sa zriekli M. a strany, čo bolo podmienkou prepustenia. Vysokí predstavitelia strán, ktoré to odmietli, ako napríklad B. A. N., zostali koncom roka vo väzení. Bývalý O. H. C. P. H. v júni oznámil založenie novej strany D. C., ktorá mala prilákať prebehlíkov z C.. Ide však o udalosti, ktoré sa udiali až po odchode žalobcu z C. a jeho osobnú bezpečnosť žiadnym spôsobom neovplyvnili. Žalovaný vyhodnotil, že informácie, ktoré popisujú politické dianie v C., hovoria o tom, že pretrvávajúcim javom v politike krajiny sú neustále potýčky členov a sympatizantov rôznych politických strán pri organizovaných demonštráciách a manifestáciách. Vyhrážkami, ale aj fyzickými útokmi, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu, sa snažia členovia jednej politickej strany zastrašiť členov a sympatizantov ostatných politických strán a tak oslabiť ich vplyv v danom regióne. Takéto konflikty nemajú v žiadnom prípade charakter politického prenasledovania a vzhľadom na ich charakter sa jedná o problémy so súkromnými osobami. 5. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Sža/17/2008 z 19. augusta 2002 dôvodil, že v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu štátne orgány v krajine pôvodu zabránili domáhať sa ochrany svojich práv. Tak, ako to vyplýva z jeho výpovede, jeho únos na polícii nehlásil a tým nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany, pričom táto je v krajine jeho pôvodu funkčná a účinná. Tak, ako to vyplýva z informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, každý občan C. sa môže domáhať ochrany svojich práv, vrátane práva na život a ochranu svojej osobnosti. Poukázal na skutočnosť, že menovaný po únose žil pol roka naďalej v regióne svojho bydliska bez toho, aby sa podobný incident zopakoval, alebo aby niekto nejakým spôsobom ohrozil jeho bezpečnosť. Preto ani nemal dôvod na to, aby krajinu pôvodu opustil. 6. K podanému falošnému trestnému oznámeniu neznámou osobou žalovaný uviedol, že uvedené nezodpovedá objektívnej skutočnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu, trestné oznámenie malo byť na jeho osobu podané za to, že počas prejavu dňa 8. marca 2022 v meste B. podnecoval ľudí k vzbure. Žalovaný
uvedené spochybnil poukazom na to, že v čase, keď sa mal daný prejav konať, bola strana C. ešte stále vládnucou stranou, nakoľko z národného zhromaždenia odstúpila až 10. apríla 2022 po hlasovaní o vyslovení nedôvery predsedovi vlády. Je podľa žalovaného nereálne, aby žalobca, ako člen vtom čase vládnucej strany, podnecoval ľudí k občianskej neposlušnosti. Preto tvrdenie žalobcu o podaní trestného oznámenia na jeho osobu vyznieva vysoko nedôveryhodne. Ďalej poukázal, že žalobca si na Veľvyslanectve C. na Ukrajine 22. januára 2024 bez akýchkoľvek problémov vybavil nový cestovný pas, a to niekoľko mesiacov po tom, čo na neho údajne malo byť podané trestné oznámenie. Táto skutočnosť tiež má preukazovať, že v C. nemôže byť trestne stíhanou osobou, nakoľko takýmto osobám cestovné pasy nie sú vydávané. Rovnako štát C. mal vedomosť o mieste jeho pobytu a K. nežiadal o vydanie jeho osoby. 7. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný odôvodnil tak, že sa zaoberal každým z bodov definície vážneho bezprávia uvedenom v § 2 písm. f) zákona o azyle samostatne, pričom pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu konštatoval, že v prípade žalobcu mu takýto trest nehrozí. Zároveň žalovaný tiež dospel k záveru, že žalobcovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie ani trest, a to s poukazom na Ústavu C., ktorá zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Pokiaľ sa jedná o takéto zaobchádzanie zo strany štátu, žalovaný poukázal, že žalobca nie je obvinený zo žiadneho trestného činu, za ktorý by mu trest hrozil a nehrozí mu ani trestné stíhanie. V súvislosti s obavou z mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov dospel žalovaný k záveru, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že nikdy sa v C. s podobným správaním voči svojej osobe nestretol. Snaha subsumovať jeho potenciálne problémy pod uvedené zákonné ustanovenie teda nie je možné. Ďalej tiež žalovaný uviedol, že v C. v súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného práva a situácia v krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného spoločenstva chápaná. Poukázal k tomu na výklad pojmu vojnový konflikt v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C-285/12 Diakite v. Belgicko. Situácia v provincii C. nezodpovedá takejto definícii. V provincii C. sú takéto úmrtia minimálne, pričom tieto sú výsledkom izolovaných incidentov (najmä teroristických útokov) a nie ozbrojených stretov. Takéto ojedinelé incidenty sa vyskytujú aj v rámci Európy. Žalovaný preto skonštatoval, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho trvalého bydliska, mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle. 8. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. II. Správna žaloba 9. Žalobca sa správnou žalobou z 20. novembra 2024 (doručenou tunajšiemu súdu 5. decembra 2024) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Správnu žalobu podal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Za nesprávne právne posúdenie považoval záver žalovaného, ktorým vylúčil možnosť, že za únos a následne mučenie žalobcu boli zodpovedné príslušné štátne orgány C.. Ak chcel žalovaný jednoznačne vylúčiť účasť štátnych orgánov na vyššie uvedenom únose žalobcu, mal so žalobcom vykonať doplňujúci pohovor, na ktorom mal presne kladenými otázkami overiť podrobnosti únosu, ktorými by si potvrdil svoju teóriu o únose žalobcu súkromnými osobami, alebo by tá bola vyvrátená. Presvedčenie žalobcu o tom, že sa na jeho únose podieľali štátne orgány C. je podporené aj udalosťami, ktoré po páde vlády politickej strany C. v C. nasledovali. Ide o únosy členov C., pričom tento fakt potvrdzujú aj informácie z medzinárodných zdrojov zabezpečené jednak žalovaným, ale taktiež aj žalobcom. Žalobca nebol len radovým členom strany, ale pôsobil na relatívne vysokej pozícii na úrovni miestnej správy. Poukázal na správu Ministerstva vnútra spojeného kráľovstva: Informácie o krajine a usmernenia o ochrane pre britské azylové orgány týkajúce sa aktérov ochrany (právny rámec; polícia a polovojenské sily;
porušovanie ľudských práv; miera kriminality; právny štát a súdnictvo; mechanizmy dohľadu a sťažností) z júla 2024 ohľadom vynútených zmiznutí osôb, ako aj na správu USSD HR Report 2022 „Organizácie pre ľudské práva Index transformácie Bertelsmann Stiftung (BTI) na rok 2022 pre C., na obdobie od 1. februára 2019 do 31. januára 2021, podľa ktorej C. naďalej zažíva násilné zmiznutia aktivistov a údajne unesených jednotlivcov vojenskými a spravodajskými agentúrami; zatiaľ čo právne snahy pokračujú s cieľom získať týchto nezvestných ľudí, pokusy stanoviť vládu zodpovednú za tieto činy doteraz stroskotali na súde a v stálych parlamentných výboroch a osobitných komisiách. Toto tvrdenie bolo zopakované aj v správe na obdobie od 1. februára 2021 do 31. januára 2023. Ďalej poukázal aj na kompiláciu informácií OSN pre pracovnú skupinu pre univerzálnosť, Periodický prehľad o podpore a ochrane ľudských práv, uverejnený v novembri 2022, k zvýšenému počtu nútených zmiznutí osôb patriacich k menšinám, najmä sindhským menšinám, politickým aktivistom, novinárom a obhajcom ľudských práv v provincii B.. K najnovšiemu vývoju politickej situácie v C. odkázal na správy Aljazeera a India Today, podľa ktorých malo dôjsť k stretom medzi M. priaznivcami a políciou, pričom si tieto mali vyžiadať obete na životoch, zranených ako aj zatknutých demonštratov. Bol preto toho názoru, že zistenie skutkového stavu žalovaným nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca tiež citoval z rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžak/5/2020 z 30. júna 2020 ohľadom úrovne dôkazov v konaní o azyle, ako aj z rozsudku NS SR sp.zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013. 10. Vyhodnotenie trestného oznámenia žalovaným podaného na žalobcu, považoval žalobca tiež za nesprávne právne posúdenie. Časový rozostup medzi dátumom 8. marca 2022, kedy malo dôjsť k údajnému podnecovaniu k vzbure žalobcom a dátumom 10. apríla 2022, kedy došlo k odstúpeniu C. z Národného zhromaždenia, je len mesiac a 2 dni. Podľa jeho názoru k tak zásadnému kroku, akým je odstúpenie ktorejkoľvek politickej strany z Národného zhromaždenia nedôjde bez vážnych udalostí a bez určitého vývoja politickej situácie v krajine, ktoré tomu predchádzajú, ale tento krok je zvyčajne konečným dôsledkom dlhodobého boja na politickej scéne tej-ktorej krajiny. Žalobca zdôraznil, že súčasná vládna garnitúra podáva umelo vykonštruované trestné oznámenia na členov C. s cieľom oslabiť personálnu kapacitu tejto strany. Zároveň pripomenul, že aj trestné oznámenie, ktoré bolo podané na jeho osobu sa nezakladá na pravde, resp. reálnych udalostiach, ktoré sa v zmysle trestného oznámenia mali udiať v C. ešte počas pobytu žalobcu v domovskej krajine. Dodal, že jeho verejné vystúpenia sa netýkali podnecovania k vzbure, či občianskej neposlušnosti, tak ako to uviedol žalovaný, ale práve naopak, týkali sa upozorňovania ľudí na aktuálny politický vývoj smerujúci k pádu C.. Žalobca poprel, aby kedykoľvek v minulosti v rámci svojich príhovorov k verejnosti podnecoval k vzbure, či obdobným akciám. Žalobca považoval trestné oznámenie na jeho osobu za dostatočný dôkaz vykonštruovaného trestného stíhania proti nemu. Žalobca tiež namietal, že na pohovore uviedol, že dňa 3. septembra 2023 bolo na neho podané falošné trestné oznámenie, kde ho príslušníci polície obvinili z propagácie strany C. a jej predsedu D. M. a nie že trestné oznámenie malo byť na jeho osobu podané za to, že počas prejavu dňa 8. marca 2022 v meste B. podnecoval ľudí k vzbure. Ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel v snahe nájsť krajinu, kde nebude jeho život ohrozený nielen politickým prenasledovaním a mučením, ale ani iným vážnym bezprávím, akým je vojna samotná. Bol preto toho názoru, že v tomto prípade nie je namieste mu „zazlievať“, že na Ukrajine o medzinárodnú ochranu nepožiadal, resp. pripísať mu to na škodu. Vo vzťahu k časti rozhodnutiu o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobca namietal, že žalovaný napriek dôkazu, ktorý žalobca o existencii trestného stíhania jeho osoby v krajine pôvodu do konania doložil, na túto skutočnosť pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany vôbec neprihliadal, resp. existenciu dôkazu v tejto súvislosti úplne odignoroval. Poukázal tiež, že žalovaný uznal priebeh udalostí tvrdených žalobcom na vstupnom pohovore so žalovaným o tom, že bol žalobca unesený a následne únoscami mučený a na strane druhej, v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že z výpovede žalobcu vyplýva, že sa žalobca s mučením, alebo neľudským zaobchádzaním zo strany neštátnych aktérov nikdy v C. nestretol. Citoval následne zo Spoločnej správy Svetovej organizácie proti mučeniu (OMCT) a spravodlivosti Projekt C. (JPP), zverejnenej v marci 2021, podľa ktorej mučenie zo strany polície a iných orgánov činných v trestnom konaní je v C. také endemické, že je to vo veľkej miere bežná prax. Mučenie je akceptované ako nevyhnutná súčasť presadzovania práva v C., a páchatelia mučenia sú beztrestní vďaka kombinácii sociokultúrneho prijatia, nedostatku nezávislého dohľadu a vyšetrovania, rozšírenej právomoci na zatknutie a zadržanie, procesné medzery a neúčinné záruky. Taktiež poukázal na správu HRCP z júna 2022 vo vzťahu k mučeniu. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 23. decembra 2024 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a vecne správne. Ku kumulácii namietaných dôvodov žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a f) SSP poukázal, že nie je možné, aby boli relevantné všetky súčasne. Uviedol, že príslušnosť žalobcu a jeho status v rámci politickej strany C. vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí ako také, ktoré a priori nedeterminujú opodstatnenosť obáv z prenasledovania. Žalobca bol údajne na regionálnej úrovni politicky aktívny a domnieva sa preto, že únos, ktorý opísal žalovanému, mal politický kontext. Žalovaný však tieto udalosti vyhodnotil ako spor so súkromnými osobami, nakoľko ani žalobca nevedel, kto boli tieto osoby a nevypovedal ani o žiadnych konkrétnych súvislostiach medzi únosom a jeho členstvom v strane C.. U žalobcu sa počas pohovoru jednoznačne neidentifikovala korelácia medzi jeho politickou príslušnosťou a násilím, ktorému údajne čelil. Žalovaný sa pritom na podrobnosti dopytoval. Ďalej žalovaný poukázal, že dal vypracovať odpovede na otázky o krajine pôvodu, ktoré na jednej strane potvrdili časté potýčky medzi politickými stranami, na strane druhej neinformovali o plošnom zatýkaní a zaobchádzaní s odporcami tak, aby bolo možné sa domnievať, že práve žalobca bude vystavený prenasledovaniu. Ku správam, na ktoré bolo odkazované v správnej žalobe uviedol, že zaznamenávajú protesty, v dôsledku ktorých boli niektorí účastníci týchto protestov zatknutí. Tieto udalosti by však podľa názoru žalovaného s najväčšou pravdepodobnosťou neviedli k zatknutiu žalobcu, nakoľko žalobca sa už dva roky zdržuje v zahraničí a o politiku sa nezaujíma. Svoje profily na sociálnych sieťach má okrem toho súkromné, a teda nie sú verejne známe a jeho prípadné názory nie sú zo strany štátu sledovateľné, a teda ani postihnuteľné. Žalovaný tiež poukázal, že žalobca sa ani počas správneho konania neprezentoval ako aktívne pôsobiaci, keď nevedel odpovedať na otázku ohľadom aktuálnej politickej situácii v C.. Ak by bol politický aktivista a zaujímal by sa o politiku, disponoval by aspoň základným prehľadom o politickom dianí vo svojej krajine. Žalobcove výpovede teda podľa názoru žalovaného nenasvedčujú, že by bol skutočne politickým aktérom strany C., ktorý by sa mohol obávať postihu za svoje aktivity. Absencia opodstatnených obáv z prenasledovania vyplýva podľa žalovaného aj z ďalších častí výpovede žalobcu. Podľa nej žalobca odchádzal z C. koncom roku 2022, pričom si po zmene vlády bez ťažkostí vybavil cestovný pas. Je zrejmé, že ak by bol hľadanou osobou v C., cestovné doklady a opustenie krajiny pôvodu by mu nebolo umožnené. Situácia sa dokonca zopakovala v roku 2024, keď údajne stratil svoj pas a bez problémov mu bol vystavený nový. K správam uvedených v správnej žalobe, ktoré pojednávajú o nezákonných praktikách z roku 2021 žalovaný uviedol, že tieto udalosti idú na vrub vtedy vládnucej strany C., ku ktorej sa hlási aj žalobca. Preto táto argumentácia je podľa žalovaného neaktuálna, nakoľko odvtedy došlo v C. v zmene režimu, ale aj nekonzistentná vo vzťahu k jeho individuálnym okolnostiam. Tieto správy dokumentujú udalosti, ktoré môžu nasvedčovať tie skutočnosti, že prípadný zatykač na žalobcu vykazuje znaky oprávneného trestného stíhania, ak by sa porušovaniu zákonov ako člen C. dopúšťal. 12. Žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal 13. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 15. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 17. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 18. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 19. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 21. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c). 23. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 24. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. V. Konanie na správnom súde 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 28. februára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: I.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX XXXX, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 27. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 28. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo 4. augusta 2009). 29. „Opodstatnenosť obáv“ z prenasledovania je kľúčovým pojmom definície utečenca. Pri posudzovaní objektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom kontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny. 30. Zároveň treba uviesť, že mať iné politické názory než vláda ešte nie je samé o sebe dostatočným motívom na prijatie žiadosti o priznanie štatútu utečenca a žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre svoju kritickosť voči politike a metódam režimu (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status, bod 80). 31. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu obáv o svoj život pre politické prenasledovanie. Vo vzťahu k neudeleniu azylu sa žalovaný dostatočne a logicky vysporiadal s predostretým azylovým príbehom žalobcu, keď žalovaný nespochybnil jeho tvrdenie o tom, že bol unesený neznámymi ľuďmi, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by únos bol organizovaný alebo tolerovaný štátnymi orgánmi výlučne kvôli jeho regionálnym politickým aktivitám. Žalobca v konaní uviedol, že únoscov nepoznal, pričom sa iba domnieva, že bol unesený kvôli tomu, že v regióne aktívne politicky pôsobil. Informácie, ktoré popisujú politické dianie v C., hovoria o tom, že pretrvávajúcim javom v politike krajiny sú neustále potýčky členov a sympatizantov rôznych politických strán pri organizovaných demonštráciách a manifestáciách. Vyhrážkami, ale aj fyzickými útokmi, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu, sa snažia členovia jednej politickej strany zastrašiť členov a sympatizantov ostatných politických strán a tak oslabiť ich vplyv v danom regióne. Takéto konflikty nemajú v žiadnom prípade charakter politického prenasledovania a vzhľadom na ich charakter sa jedná o problémy so súkromnými osobami.
32. Aj správny súd je toho názoru, že zo všetkých žalobcom prezentovaných skutočností vyplýva, že mohol mať problémy len so súkromnými osobami. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal problémy s políciou, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nebol ani nikdy trestaný. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil aj falošné trestné oznámenie, ktoré malo byť na žalobcu podané tak, že pokiaľ nebolo na základe uvedeného trestného oznámenia vedené trestné stíhanie štátnymi orgánmi C., nemá vo vzťahu k preukázaniu prenasledovania žalobcu žiadnu relevanciu. V C. si bez problémov vybavil na pasovom úrade cestovný pas, a rovnako tak v čase už podaného údajného falošného trestného oznámenia si na Veľvyslanectve C. v Kyjeve vybavil nový cestovný pas (a teda ak by bol v C. trestne stíhaný, cestovný pas by mu nebol vydaný, rovnako tak vzhľadom na vedomosť C. o mieste jeho pobytu požiadal by o vydanie jeho osoby). Aj v podmienkach Slovenskej republiky je bežné, že osoby podávajú trestné oznámenia, pričom tieto sú následne odmietnuté, príp. inak vybavené (pozri § 197 Trestného poriadku), a teda trestné stíhanie ani nezačne. 33. Správny súd v Bratislave vykonal aj vlastné šetrenie situácie v krajine pôvodu žalobcu a v tejto súvislosti prihliadol aj na najnovšiu Správu o krajine pôvodu C. Európskej agentúry pre azyl z decembra 2024, z ktorej nevyplýva plošné prenasledovanie členov a podporovateľov C.. Zo správy je zrejmé, že Ústava C. zaručuje slobodu združovania (článok 17), „[...] s výhradou primeranej situácie obmedzenia uloženej zákonom v záujme suverenity alebo integrity C., verejného poriadku alebo morálky. Zo správy ďalej vyplýva, že opatrenia (aj keď možno excesívne) proti členom a podporovateľom opozičných strán boli reakciou na masívne protesty (uvedené informácie sú v súlade aj so správami Aljazeera a India Today, na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe), ktorých sa však žalobca nemohol zúčastniť, keďže v tom čase sa už nenachádzal v C.. Na druhej strane z predmetnej správy rezultuje, že súdy poskytujú zatknutým demonštrantom adekvátnu ochranu. Napríklad Najvyšší súd v Islamabade dňa 29. decembra 2023 rozhodol, že námestník komisára hlavného mesta nemá právomoc vydávať príkazy na zadržanie podľa oddielu 3 z roku 1960 vyhlášky o udržiavaní verejného poriadku. V októbri 2024 polícia vykonala raziu u C. pridruženej političke a zatkli ju, avšak bola 9. októbra 2024 prepustená na súdny príkaz. V marci 2024 CIVICUS ohlásil pokračujúci zásah proti opozičným protestom. Zdroje informovali o zvýšenom nasadení bezpečnostných síl, násilí, vrátane stretov medzi políciou a demonštrantmi, použití nadmernej sily zo strany polície, masových zatknutí demonštrantov, a obetí. Mobilné a internetové služby boli pozastavené úradmi vo viacerých mestách. Zo správy teda vyplývajú skutočnosti viažuce sa na masívne demonštrácie ako reakcia silových zložiek, a s tým spojené opatrenia proti kritikom. Samotných demonštrácií sa však, ako už bolo spomínané, žalobca nezúčastnil. (pozri Q. s. 123 - 124). Z predmetnej správy tiež vyplýva, že provincia C. (z ktorej žalobca pochádza) bola relatívne pokojná v roku 2023 a ak boli nejaké útoky militantov, ich cieľmi boli najmä policajné stanice ako aj výcviková základňa C. vzdušných síl. Rovnako tak cieľmi útokov boli policajti na jar a v auguste 2024. Ďalej je tu identifikované sektárske davové násilie proti kresťanom (pozri Q. s.59 -60). Žalobca ako moslim teda nie je priamo ani objektom záujmu útokov militantných skupín. 34. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vyplýva že „za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu“(1 Sža50/2010 z 8. júna 2010). Pokiaľ skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušnými orgánmi nie je v konaní vyvrátená, i za predpokladu, že tvrdenia žiadateľa o hrozbe násilia alebo potrestania zo strany súkromnej osoby by boli pravdivé, nie je možné takéto dôvody uznať ak žiadateľ nepreukáže, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi takejto osoby resp. v prípade potreby mu ju neposkytla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža4/2009 zo dňa 12.03.2009). Rovnaký záver obsahuje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, je možné považovať len takú situáciu, kedy zo strany štátnych orgánov moci dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža45/2011 zo dňa 27.11.2011).
35. Žalovaný aj v súlade s uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR správne dospel k záveru, že dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany u žalobcu nie je daný, nakoľko ten sa so svojim problémom so žiadosťou o pomoc na žiadne štátne orgány neobrátil. 36. Aj správny súd je toho názoru, že žalobca mal v prvom rade riešiť svoje problémy v rámci C. (nie tieto riešiť opustením krajiny pôvodu). Pretože tak nekonal, neprejavil dostatočný záujem o ochranu svojej osoby v domovskej krajine, pričom vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred ochranou medzinárodnou, nie je možné aplikovať inštitút azylu na riešenie žalobcových problémov. Zmyslom azylu nie je poskytnúť ochranu pred akýmkoľvek negatívnym javom v krajine pôvodu. 37. V kontexte aj so zadováženými správami o krajine pôvodu správny súd nezistil naplnenie už prvého prvku definície utečenca, nakoľko problémy so súkromnými osobami mal žalobca možnosť riešiť prostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov. Z informácií o C. nevyplynulo, že by vnútroštátna ochrana bola v krajine nedostupná a ani sám žalobca neuviedol, že by márne uplatnil všetky dostupné prostriedky ochrany, ktoré mal k dispozícii. Namiesto toho sa rozhodol vycestovať z územia C., navyše ani nie v bezprostrednom čase po tvrdenom únose, ale pol roka po ňom, pričom žiadne ďalšie podobné incidenty sa už vo vzťahu k jeho osobe neopakovali. Keďže udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcove obavy z prenasledovania, ktoré subjektívne pociťuje, mohli byť opodstatnené. 38. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno uvažovať ani o vážnom bezpráví. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, ani iným spôsobom nevyšlo v konaní pred žalovaným najavo, že by mu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy, odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej ochrany. Správny súd považuje k tomu za dôležité uviesť, že žalovaný pri odôvodňovaní jednotlivých bodov § 2 ods. f) zákona o azyle síce nesprávne uviedol, že v súvislosti s obavou z mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov je z výpovede žalobcu zrejmé, že sa nikdy v C. s podobným správaním voči svojej osobe nestretol, čo nemá podľa názoru správneho súdu oporu v administratívnom spise, avšak vzhľadom na špecifiká daného prípadu, a to že sa s tvrdeným únosom žalobcu neznámymi osobami žalovaný dostatočne vysporiadal v rámci odôvodnenia vo vzťahu k neudeleniu azylu, správny súd konajúc o správnej žalobe vo veciach azylu v postavení skutkového súdu odkazuje na vyhodnotenie tejto situácie žalovaným v rámci časti o neudelení azylu, a teda že mohlo ísť o problémy so súkromnými osobami a žalobca sa mal predovšetkým obrátiť na vnútroštátne orgány, vnútroštátnu ochranu však žalobca nevyužil. Pôvodcom vážneho bezprávia musí byť rovnako ako pri pôvodcovi prenasledovania 1. štát, resp. 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. V konaní o správnej žalobe vo veciach azylu sa správny súd s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v postavení skutkového súdu, a preto správny súd nepovažoval za nevyhnutné zrušiť v tejto časti rozhodnutie žalovaného pre uvedenú nesprávnosť v odôvodnení, ktorej náprava by na celkový výsledok rozhodnutia v tejto časti nemohla mať žiaden vplyv a vecne by nemohlo dôjsť k inému posúdeniu veci. Na druhej strane je však nutné tiež vytknúť žalovanému, že obdobné nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia by sa nemali vyskytovať, lebo v iných prípadoch by mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ak by to odôvodňovali individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu. 39. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu, ktoré nemalo byť podľa žalobcu zobrané do úvahy, správny súd poukazuje (obdobne ako v bode 32 tohto uznesenia), že samotné trestné oznámenie ešte neznamená, že voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal problémy s políciou, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nebol ani nikdy trestaný. V tejto súvislosti preto správny súd vyhodnotil aj falošné trestné oznámenie, ktoré malo byť na žalobcu podané tak, že uvedené nepreukazuje, že bolo na jeho základe vedené trestné stíhanie štátnymi orgánmi C., neodôvodňuje teda ani reálnu hrozbu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, alebo reálnu hrozbu mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu zo strany štátnych aktérov. Podanie predmetného falošného trestného oznámenia preto nemá vo vzťahu k preukázaniu hrozby vážneho bezprávia zo strany štátnych aktérov žiadnu relevanciu. V C. si žalobca bez problémov vybavil na pasovom úrade cestovný pas, a rovnako tak v čase už podaného údajného falošného trestného
oznámenia si na Veľvyslanectve C. v Kyjeve vybavil nový cestovný pas (a teda ak by bol v C. trestne stíhaný, cestovný pas by mu nebol vydaný, rovnako tak vzhľadom na vedomosť C. o mieste jeho pobytu požiadal by o vydanie jeho osoby). 40. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že správy o C., na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe, sa týkajú aj období od 1. februára 2019 do 31. januára 2021, od 1. februára 2021 do 31. januára 2023, a teda nedobrovoľné zmiznutia osôb, sa ako negatívny jav vyskytovali v C. ako v období počas ktorého bola C. pri moci (ku ktorej sa hlási žalobca), tak aj potom. Preto samotný tvrdený únos žalobcu nebol spochybnený. Taktiež správy z roku 2021 poukazujúce na nezákonné praktiky idú na ťarchu strany C., ktorá bola vtedy vládnucou stranou, navyše z dôvodu zmeny režimu sú tieto aj neaktuálne. 41. „Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú“ (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža 48/2014). V danom prípade správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu zohľadnil všetky vyhlásenia poskytnuté žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil aj možnosť vystavenia žalobcu reálnej hrozbe smerom do budúcnosti. 42. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 219 SSP). 43. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Doručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.