{"guid": "395518a3-6acd-48fd-b8ad-2648bac0b18e:350ba6d3-cc31-474f-9f6c-7fe74738ec61", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1", "spisova_znacka": "17Saz/11/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/11/2024 z 28. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. februára 2025, sp. zn. 17Saz/11/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1", "identifikacne_cislo": "0724101788", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1", "nazov": "§ 19a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "nazov": "§ 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/350ba6d3-cc31-474f-9f6c-7fe74738ec61", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Saz/11/2024\n0724101788\n28. 02. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., cestovný pas C. č. F. s platnosťou do 20.\njanuára 2029, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: G. A., G. B., C. C., C., toho času: C.\nH. E., Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava,\nIČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková ul. č. 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: A./XXXX- J. z XX.\nXXXXXXX XXXX, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca dňa 10. júna 2024 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Ubľa\npožiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj\nživot pre politické prenasledovanie. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním dňa 21. júna 2024\nvykonaný vstupný pohovor počas ktorého uviedol, že v rokoch 2017 až 2021 bol sympatizantom politickej\nstrany C. H. D. (ďalej len „C.“). Od 14. januára 2022 sa stal členom a zároveň viceprezidentom C. za K.\nE., čo bolo zoskupenie viacero obcí v okrese B.. Jeho úloha bola propagácia strany C. a organizovanie\nmenších podujatí v okolí mesta B.. Problémy žalobcu mali začať 10. apríla 2022, keď strane C. bola\nvyslovená nedôvera a dostala sa do opozície. Tajné služby a C. armáda začala vyšetrovať viacerých\nčlenov C.. Boli podávané aj bezdôvodné trestné oznámenia na členov C.. V máji 2022 prišli k nemu\ndomov štyri jemu neznáme osoby a násilím ho vtiahli do osobného auta a odviezli na neznáme miesto,\nkde ho fyzicky napádali. Nakoľko mal na rukách putá, nemohol sa brániť. Po štyroch dňoch ho previezli\nna iné neznáme miesto, kde mu pomohli neznámi ľudia, odviezli ho do nemocnice na ošetrenie, kde\nzostal štyri dni a následne odišiel do miesta bydliska. Tento incident spája so svojim členstvom v C..\nTúto udalosť však na polícii nenahlásil. Naďalej chodil do práce a vyhýbal sa politickým aktivitám, a to\naž do rozhodnutia odchodu z C. dňa 8. októbra 2022. Po jeho odchode z krajiny pôvodu sa od brata\ndozvedel, že v septembri 2023 bolo neznámou osobou na neho podané falošné trestné oznámenie. Iné\ndôvody svojej žiadosti neuviedol. Na podporu svojich tvrdení žiadateľ do konania predložil ID kartu C., C.\ncestovný pas, ktorý si vybavil v Kyjeve na Veľvyslanectve C., nakoľko pas, s ktorým vycestoval z krajiny\npôvodu, stratil, ďalej fotokópiu karty, ktorou sa preukazoval v čase covidu, keď pomáhal obyvateľom v\nsusednej obci L. F., fotokópiu oznámenia, že sa 14. januára 2022 stal viceprezidentom C. za K. E. a\nfotokópiu trestného oznámenia z polície zo dňa 3. septembra 2023.\n\n2. Žalovaný rozhodnutím I.: A./XXXX-X z XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\nrozhodol, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“);\nneposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje\ndoplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli\npočas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom\nEurópskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o\nazyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej\nv krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický\nprávny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa\nzákonom stanovené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom posúdenia\nžiadosti žalobcu boli využité najmä informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu C. č. p.:\nI.: A./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXXXX XXXX, I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX,\nI.: A./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXX XXXX, I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX.\n4. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami\n§ 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e) zákona o azyle. Žalovaný poukázal, že skúmal, či akty, ktoré boli voči\nžalobcovi prijaté, možno považovať za prenasledovanie. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o tom,\nže bol unesený neznámymi ľuďmi, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by únos\nbol organizovaný alebo tolerovaný štátnymi orgánmi výlučne kvôli jeho regionálnym politickým aktivitám.\nŽalobca sám v konaní uviedol, že únoscov nepoznal, pričom sa iba domnieva, že bol unesený kvôli\ntomu, že v regióne aktívne politicky pôsobil, a preto sa jedná o výlučne subjektívny, ničím nepodložený\nnázor. K tomuto záveru žalovaný dospel aj na základe informácií o krajine pôvodu žalobu, ktoré politické\ndianie v C. popisujú. Z nich je zrejmé, že C. vláda pod vedením C., ktorá nastúpila do úradu v roku\n2018, bola zosadená v apríli 2022 prostredníctvom parlamentného hlasovania o nedôvere. I napriek\ntomu, že sa strana dostala do opozície, vo voľbách v apríli 2024 si zabezpečila všeobecné kreslá v\nNárodnom zhromaždení a v provinčných zhromaždeniach. Po prehratých voľbách k útokom zo strany\nštátnych orgánov voči členom C. v krajine dochádzalo, avšak jednalo sa výlučne o útoky na vysokých\nfunkcionárov. Organizácia Freedom House vo svojej správe Sloboda vo svete 2024 - C. zverejnenej v\nroku 2024 informovala, že medzi opatrenia prijaté proti C. počas roka 2023 patrilo zatknutie viacerých\nfunkcionárov po násilných protestoch v máji. Na zadržaných bol vyvíjaný nátlak, aby sa zriekli M. a strany,\nčo bolo podmienkou prepustenia. Vysokí predstavitelia strán, ktoré to odmietli, ako napríklad B. A. N.,\nzostali koncom roka vo väzení. Bývalý O. H. C. P. H. v júni oznámil založenie novej strany D. C., ktorá\nmala prilákať prebehlíkov z C.. Ide však o udalosti, ktoré sa udiali až po odchode žalobcu z C. a jeho\nosobnú bezpečnosť žiadnym spôsobom neovplyvnili. Žalovaný vyhodnotil, že informácie, ktoré popisujú\npolitické dianie v C., hovoria o tom, že pretrvávajúcim javom v politike krajiny sú neustále potýčky\nčlenov a sympatizantov rôznych politických strán pri organizovaných demonštráciách a manifestáciách.\nVyhrážkami, ale aj fyzickými útokmi, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu, sa snažia členovia jednej\npolitickej strany zastrašiť členov a sympatizantov ostatných politických strán a tak oslabiť ich vplyv v\ndanom regióne. Takéto konflikty nemajú v žiadnom prípade charakter politického prenasledovania a\nvzhľadom na ich charakter sa jedná o problémy so súkromnými osobami.\n5. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.\n1Sža/17/2008 z 19. augusta 2002 dôvodil, že v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by\nmu štátne orgány v krajine pôvodu zabránili domáhať sa ochrany svojich práv. Tak, ako to vyplýva z jeho\nvýpovede, jeho únos na polícii nehlásil a tým nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany, pričom táto je v\nkrajine jeho pôvodu funkčná a účinná. Tak, ako to vyplýva z informácií, ktoré sú obsahom spisového\nmateriálu, každý občan C. sa môže domáhať ochrany svojich práv, vrátane práva na život a ochranu\nsvojej osobnosti. Poukázal na skutočnosť, že menovaný po únose žil pol roka naďalej v regióne svojho\nbydliska bez toho, aby sa podobný incident zopakoval, alebo aby niekto nejakým spôsobom ohrozil jeho\nbezpečnosť. Preto ani nemal dôvod na to, aby krajinu pôvodu opustil.\n6. K podanému falošnému trestnému oznámeniu neznámou osobou žalovaný uviedol, že uvedené\nnezodpovedá objektívnej skutočnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu, trestné oznámenie malo byť na jeho\nosobu podané za to, že počas prejavu dňa 8. marca 2022 v meste B. podnecoval ľudí k vzbure. Žalovaný\n\nuvedené spochybnil poukazom na to, že v čase, keď sa mal daný prejav konať, bola strana C. ešte\nstále vládnucou stranou, nakoľko z národného zhromaždenia odstúpila až 10. apríla 2022 po hlasovaní\no vyslovení nedôvery predsedovi vlády. Je podľa žalovaného nereálne, aby žalobca, ako člen vtom\nčase vládnucej strany, podnecoval ľudí k občianskej neposlušnosti. Preto tvrdenie žalobcu o podaní\ntrestného oznámenia na jeho osobu vyznieva vysoko nedôveryhodne. Ďalej poukázal, že žalobca si na\nVeľvyslanectve C. na Ukrajine 22. januára 2024 bez akýchkoľvek problémov vybavil nový cestovný pas,\na to niekoľko mesiacov po tom, čo na neho údajne malo byť podané trestné oznámenie. Táto skutočnosť\ntiež má preukazovať, že v C. nemôže byť trestne stíhanou osobou, nakoľko takýmto osobám cestovné\npasy nie sú vydávané. Rovnako štát C. mal vedomosť o mieste jeho pobytu a K. nežiadal o vydanie\njeho osoby.\n7. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný\nodôvodnil tak, že sa zaoberal každým z bodov definície vážneho bezprávia uvedenom v § 2 písm.\nf) zákona o azyle samostatne, pričom pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu\nkonštatoval, že v prípade žalobcu mu takýto trest nehrozí. Zároveň žalovaný tiež dospel k záveru, že\nžalobcovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie ani trest, a to s poukazom\nna Ústavu C., ktorá zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho zaobchádzania\nalebo trestania. Pokiaľ sa jedná o takéto zaobchádzanie zo strany štátu, žalovaný poukázal, že žalobca\nnie je obvinený zo žiadneho trestného činu, za ktorý by mu trest hrozil a nehrozí mu ani trestné\nstíhanie. V súvislosti s obavou z mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany\nneštátnych aktérov dospel žalovaný k záveru, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že nikdy sa v C. s\npodobným správaním voči svojej osobe nestretol. Snaha subsumovať jeho potenciálne problémy pod\nuvedené zákonné ustanovenie teda nie je možné. Ďalej tiež žalovaný uviedol, že v C. v súčasnosti\nneprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného práva a situácia\nv krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného spoločenstva chápaná. Poukázal k tomu na výklad\npojmu vojnový konflikt v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C-285/12 Diakite v. Belgicko.\nSituácia v provincii C. nezodpovedá takejto definícii. V provincii C. sú takéto úmrtia minimálne, pričom\ntieto sú výsledkom izolovaných incidentov (najmä teroristických útokov) a nie ozbrojených stretov.\nTakéto ojedinelé incidenty sa vyskytujú aj v rámci Európy. Žalovaný preto skonštatoval, že na základe\nindividuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny\npôvodu, resp. do miesta svojho trvalého bydliska, mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia\nv zmysle § 13a zákona o azyle.\n8. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle\na k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods.\n5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR\nžiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými\nby sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.\nII. Správna žaloba\n9. Žalobca sa správnou žalobou z 20. novembra 2024 (doručenou tunajšiemu súdu 5. decembra 2024)\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Správnu žalobu podal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a\nf) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\nZa nesprávne právne posúdenie považoval záver žalovaného, ktorým vylúčil možnosť, že za únos a\nnásledne mučenie žalobcu boli zodpovedné príslušné štátne orgány C.. Ak chcel žalovaný jednoznačne\nvylúčiť účasť štátnych orgánov na vyššie uvedenom únose žalobcu, mal so žalobcom vykonať doplňujúci\npohovor, na ktorom mal presne kladenými otázkami overiť podrobnosti únosu, ktorými by si potvrdil\nsvoju teóriu o únose žalobcu súkromnými osobami, alebo by tá bola vyvrátená. Presvedčenie žalobcu\no tom, že sa na jeho únose podieľali štátne orgány C. je podporené aj udalosťami, ktoré po páde vlády\npolitickej strany C. v C. nasledovali. Ide o únosy členov C., pričom tento fakt potvrdzujú aj informácie\nz medzinárodných zdrojov zabezpečené jednak žalovaným, ale taktiež aj žalobcom. Žalobca nebol len\nradovým členom strany, ale pôsobil na relatívne vysokej pozícii na úrovni miestnej správy. Poukázal\nna správu Ministerstva vnútra spojeného kráľovstva: Informácie o krajine a usmernenia o ochrane\npre britské azylové orgány týkajúce sa aktérov ochrany (právny rámec; polícia a polovojenské sily;\n\nporušovanie ľudských práv; miera kriminality; právny štát a súdnictvo; mechanizmy dohľadu a sťažností)\nz júla 2024 ohľadom vynútených zmiznutí osôb, ako aj na správu USSD HR Report 2022 „Organizácie\npre ľudské práva Index transformácie Bertelsmann Stiftung (BTI) na rok 2022 pre C., na obdobie od 1.\nfebruára 2019 do 31. januára 2021, podľa ktorej C. naďalej zažíva násilné zmiznutia aktivistov a údajne\nunesených jednotlivcov vojenskými a spravodajskými agentúrami; zatiaľ čo právne snahy pokračujú s\ncieľom získať týchto nezvestných ľudí, pokusy stanoviť vládu zodpovednú za tieto činy doteraz stroskotali\nna súde a v stálych parlamentných výboroch a osobitných komisiách. Toto tvrdenie bolo zopakované\naj v správe na obdobie od 1. februára 2021 do 31. januára 2023. Ďalej poukázal aj na kompiláciu\ninformácií OSN pre pracovnú skupinu pre univerzálnosť, Periodický prehľad o podpore a ochrane\nľudských práv, uverejnený v novembri 2022, k zvýšenému počtu nútených zmiznutí osôb patriacich k\nmenšinám, najmä sindhským menšinám, politickým aktivistom, novinárom a obhajcom ľudských práv\nv provincii B.. K najnovšiemu vývoju politickej situácie v C. odkázal na správy Aljazeera a India Today,\npodľa ktorých malo dôjsť k stretom medzi M. priaznivcami a políciou, pričom si tieto mali vyžiadať obete\nna životoch, zranených ako aj zatknutých demonštratov. Bol preto toho názoru, že zistenie skutkového\nstavu žalovaným nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca tiež citoval z rozsudku NS SR\nsp. zn. 1 Sžak/5/2020 z 30. júna 2020 ohľadom úrovne dôkazov v konaní o azyle, ako aj z rozsudku NS\nSR sp.zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013.\n10. Vyhodnotenie trestného oznámenia žalovaným podaného na žalobcu, považoval žalobca tiež za\nnesprávne právne posúdenie. Časový rozostup medzi dátumom 8. marca 2022, kedy malo dôjsť k\núdajnému podnecovaniu k vzbure žalobcom a dátumom 10. apríla 2022, kedy došlo k odstúpeniu C. z\nNárodného zhromaždenia, je len mesiac a 2 dni. Podľa jeho názoru k tak zásadnému kroku, akým je\nodstúpenie ktorejkoľvek politickej strany z Národného zhromaždenia nedôjde bez vážnych udalostí a bez\nurčitého vývoja politickej situácie v krajine, ktoré tomu predchádzajú, ale tento krok je zvyčajne konečným\ndôsledkom dlhodobého boja na politickej scéne tej-ktorej krajiny. Žalobca zdôraznil, že súčasná vládna\ngarnitúra podáva umelo vykonštruované trestné oznámenia na členov C. s cieľom oslabiť personálnu\nkapacitu tejto strany. Zároveň pripomenul, že aj trestné oznámenie, ktoré bolo podané na jeho osobu\nsa nezakladá na pravde, resp. reálnych udalostiach, ktoré sa v zmysle trestného oznámenia mali udiať\nv C. ešte počas pobytu žalobcu v domovskej krajine. Dodal, že jeho verejné vystúpenia sa netýkali\npodnecovania k vzbure, či občianskej neposlušnosti, tak ako to uviedol žalovaný, ale práve naopak,\ntýkali sa upozorňovania ľudí na aktuálny politický vývoj smerujúci k pádu C.. Žalobca poprel, aby\nkedykoľvek v minulosti v rámci svojich príhovorov k verejnosti podnecoval k vzbure, či obdobným akciám.\nŽalobca považoval trestné oznámenie na jeho osobu za dostatočný dôkaz vykonštruovaného trestného\nstíhania proti nemu. Žalobca tiež namietal, že na pohovore uviedol, že dňa 3. septembra 2023 bolo na\nneho podané falošné trestné oznámenie, kde ho príslušníci polície obvinili z propagácie strany C. a jej\npredsedu D. M. a nie že trestné oznámenie malo byť na jeho osobu podané za to, že počas prejavu\ndňa 8. marca 2022 v meste B. podnecoval ľudí k vzbure. Ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel v\nsnahe nájsť krajinu, kde nebude jeho život ohrozený nielen politickým prenasledovaním a mučením, ale\nani iným vážnym bezprávím, akým je vojna samotná. Bol preto toho názoru, že v tomto prípade nie je\nnamieste mu „zazlievať“, že na Ukrajine o medzinárodnú ochranu nepožiadal, resp. pripísať mu to na\nškodu. Vo vzťahu k časti rozhodnutiu o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobca namietal, že žalovaný\nnapriek dôkazu, ktorý žalobca o existencii trestného stíhania jeho osoby v krajine pôvodu do konania\ndoložil, na túto skutočnosť pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany vôbec neprihliadal, resp.\nexistenciu dôkazu v tejto súvislosti úplne odignoroval. Poukázal tiež, že žalovaný uznal priebeh udalostí\ntvrdených žalobcom na vstupnom pohovore so žalovaným o tom, že bol žalobca unesený a následne\núnoscami mučený a na strane druhej, v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že\nz výpovede žalobcu vyplýva, že sa žalobca s mučením, alebo neľudským zaobchádzaním zo strany\nneštátnych aktérov nikdy v C. nestretol. Citoval následne zo Spoločnej správy Svetovej organizácie proti\nmučeniu (OMCT) a spravodlivosti Projekt C. (JPP), zverejnenej v marci 2021, podľa ktorej mučenie zo\nstrany polície a iných orgánov činných v trestnom konaní je v C. také endemické, že je to vo veľkej miere\nbežná prax. Mučenie je akceptované ako nevyhnutná súčasť presadzovania práva v C., a páchatelia\nmučenia sú beztrestní vďaka kombinácii sociokultúrneho prijatia, nedostatku nezávislého dohľadu a\nvyšetrovania, rozšírenej právomoci na zatknutie a zadržanie, procesné medzery a neúčinné záruky.\nTaktiež poukázal na správu HRCP z júna 2022 vo vzťahu k mučeniu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 23. decembra 2024 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol.\nNapadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a vecne správne. Ku kumulácii namietaných dôvodov\nžalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a f) SSP poukázal, že nie je možné, aby boli relevantné\nvšetky súčasne. Uviedol, že príslušnosť žalobcu a jeho status v rámci politickej strany C. vyhodnotil v\nnapadnutom rozhodnutí ako také, ktoré a priori nedeterminujú opodstatnenosť obáv z prenasledovania.\nŽalobca bol údajne na regionálnej úrovni politicky aktívny a domnieva sa preto, že únos, ktorý opísal\nžalovanému, mal politický kontext. Žalovaný však tieto udalosti vyhodnotil ako spor so súkromnými\nosobami, nakoľko ani žalobca nevedel, kto boli tieto osoby a nevypovedal ani o žiadnych konkrétnych\nsúvislostiach medzi únosom a jeho členstvom v strane C.. U žalobcu sa počas pohovoru jednoznačne\nneidentifikovala korelácia medzi jeho politickou príslušnosťou a násilím, ktorému údajne čelil. Žalovaný\nsa pritom na podrobnosti dopytoval. Ďalej žalovaný poukázal, že dal vypracovať odpovede na otázky o\nkrajine pôvodu, ktoré na jednej strane potvrdili časté potýčky medzi politickými stranami, na strane druhej\nneinformovali o plošnom zatýkaní a zaobchádzaní s odporcami tak, aby bolo možné sa domnievať,\nže práve žalobca bude vystavený prenasledovaniu. Ku správam, na ktoré bolo odkazované v správnej\nžalobe uviedol, že zaznamenávajú protesty, v dôsledku ktorých boli niektorí účastníci týchto protestov\nzatknutí. Tieto udalosti by však podľa názoru žalovaného s najväčšou pravdepodobnosťou neviedli\nk zatknutiu žalobcu, nakoľko žalobca sa už dva roky zdržuje v zahraničí a o politiku sa nezaujíma.\nSvoje profily na sociálnych sieťach má okrem toho súkromné, a teda nie sú verejne známe a jeho\nprípadné názory nie sú zo strany štátu sledovateľné, a teda ani postihnuteľné. Žalovaný tiež poukázal, že\nžalobca sa ani počas správneho konania neprezentoval ako aktívne pôsobiaci, keď nevedel odpovedať\nna otázku ohľadom aktuálnej politickej situácii v C.. Ak by bol politický aktivista a zaujímal by sa o\npolitiku, disponoval by aspoň základným prehľadom o politickom dianí vo svojej krajine. Žalobcove\nvýpovede teda podľa názoru žalovaného nenasvedčujú, že by bol skutočne politickým aktérom strany\nC., ktorý by sa mohol obávať postihu za svoje aktivity. Absencia opodstatnených obáv z prenasledovania\nvyplýva podľa žalovaného aj z ďalších častí výpovede žalobcu. Podľa nej žalobca odchádzal z C.\nkoncom roku 2022, pričom si po zmene vlády bez ťažkostí vybavil cestovný pas. Je zrejmé, že ak by bol\nhľadanou osobou v C., cestovné doklady a opustenie krajiny pôvodu by mu nebolo umožnené. Situácia\nsa dokonca zopakovala v roku 2024, keď údajne stratil svoj pas a bez problémov mu bol vystavený\nnový. K správam uvedených v správnej žalobe, ktoré pojednávajú o nezákonných praktikách z roku 2021\nžalovaný uviedol, že tieto udalosti idú na vrub vtedy vládnucej strany C., ku ktorej sa hlási aj žalobca.\nPreto táto argumentácia je podľa žalovaného neaktuálna, nakoľko odvtedy došlo v C. v zmene režimu,\nale aj nekonzistentná vo vzťahu k jeho individuálnym okolnostiam. Tieto správy dokumentujú udalosti,\nktoré môžu nasvedčovať tie skutočnosti, že prípadný zatykač na žalobcu vykazuje znaky oprávneného\ntrestného stíhania, ak by sa porušovaniu zákonov ako člen C. dopúšťal.\n12. Žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal\n13. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n14. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n15. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n16. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n17. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n18. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania\nalebo vážneho bezprávia\n1. štát,\n2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n19. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n21. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n22. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n23. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho\npôvodu, pohlavia a veku.\n24. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nV. Konanie na správnom súde\n25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol\nbez nariadenia pojednávania dňa 28. februára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.\n\n4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo\nzverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: I.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX\nXXXX, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol\ndoplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel\nzlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu\nna účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n27. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko\nkoncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.\nj. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.\n28. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp.\nzn. 8Sža/41/2009 zo 4. augusta 2009).\n29. „Opodstatnenosť obáv“ z prenasledovania je kľúčovým pojmom definície utečenca. Pri posudzovaní\nobjektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom\nkontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu\nutečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach\nopodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho\nneznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho\nneznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou\nskúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej\nistej rasy alebo sociálnej skupiny.\n30. Zároveň treba uviesť, že mať iné politické názory než vláda ešte nie je samé o sebe dostatočným\nmotívom na prijatie žiadosti o priznanie štatútu utečenca a žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod\nsa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre\nsvoju kritickosť voči politike a metódam režimu (Handbook on Procedures and Criteria for Determining\nRefugee Status, bod 80).\n31. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu obáv o svoj život\npre politické prenasledovanie. Vo vzťahu k neudeleniu azylu sa žalovaný dostatočne a logicky\nvysporiadal s predostretým azylovým príbehom žalobcu, keď žalovaný nespochybnil jeho tvrdenie o tom,\nže bol unesený neznámymi ľuďmi, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by\núnos bol organizovaný alebo tolerovaný štátnymi orgánmi výlučne kvôli jeho regionálnym politickým\naktivitám. Žalobca v konaní uviedol, že únoscov nepoznal, pričom sa iba domnieva, že bol unesený\nkvôli tomu, že v regióne aktívne politicky pôsobil. Informácie, ktoré popisujú politické dianie v C., hovoria\no tom, že pretrvávajúcim javom v politike krajiny sú neustále potýčky členov a sympatizantov rôznych\npolitických strán pri organizovaných demonštráciách a manifestáciách. Vyhrážkami, ale aj fyzickými\nútokmi, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu, sa snažia členovia jednej politickej strany zastrašiť členov\na sympatizantov ostatných politických strán a tak oslabiť ich vplyv v danom regióne. Takéto konflikty\nnemajú v žiadnom prípade charakter politického prenasledovania a vzhľadom na ich charakter sa jedná\no problémy so súkromnými osobami.\n\n32. Aj správny súd je toho názoru, že zo všetkých žalobcom prezentovaných skutočností vyplýva, že\nmohol mať problémy len so súkromnými osobami. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal\nproblémy s políciou, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nebol ani nikdy trestaný. V tejto\nsúvislosti správny súd vyhodnotil aj falošné trestné oznámenie, ktoré malo byť na žalobcu podané\ntak, že pokiaľ nebolo na základe uvedeného trestného oznámenia vedené trestné stíhanie štátnymi\norgánmi C., nemá vo vzťahu k preukázaniu prenasledovania žalobcu žiadnu relevanciu. V C. si bez\nproblémov vybavil na pasovom úrade cestovný pas, a rovnako tak v čase už podaného údajného\nfalošného trestného oznámenia si na Veľvyslanectve C. v Kyjeve vybavil nový cestovný pas (a teda\nak by bol v C. trestne stíhaný, cestovný pas by mu nebol vydaný, rovnako tak vzhľadom na vedomosť\nC. o mieste jeho pobytu požiadal by o vydanie jeho osoby). Aj v podmienkach Slovenskej republiky je\nbežné, že osoby podávajú trestné oznámenia, pričom tieto sú následne odmietnuté, príp. inak vybavené\n(pozri § 197 Trestného poriadku), a teda trestné stíhanie ani nezačne.\n33. Správny súd v Bratislave vykonal aj vlastné šetrenie situácie v krajine pôvodu žalobcu a v tejto\nsúvislosti prihliadol aj na najnovšiu Správu o krajine pôvodu C. Európskej agentúry pre azyl z decembra\n2024, z ktorej nevyplýva plošné prenasledovanie členov a podporovateľov C.. Zo správy je zrejmé, že\nÚstava C. zaručuje slobodu združovania (článok 17), „[...] s výhradou primeranej situácie obmedzenia\nuloženej zákonom v záujme suverenity alebo integrity C., verejného poriadku alebo morálky. Zo správy\nďalej vyplýva, že opatrenia (aj keď možno excesívne) proti členom a podporovateľom opozičných strán\nboli reakciou na masívne protesty (uvedené informácie sú v súlade aj so správami Aljazeera a India\nToday, na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe), ktorých sa však žalobca nemohol zúčastniť,\nkeďže v tom čase sa už nenachádzal v C.. Na druhej strane z predmetnej správy rezultuje, že súdy\nposkytujú zatknutým demonštrantom adekvátnu ochranu. Napríklad Najvyšší súd v Islamabade dňa 29.\ndecembra 2023 rozhodol, že námestník komisára hlavného mesta nemá právomoc vydávať príkazy na\nzadržanie podľa oddielu 3 z roku 1960 vyhlášky o udržiavaní verejného poriadku. V októbri 2024 polícia\nvykonala raziu u C. pridruženej političke a zatkli ju, avšak bola 9. októbra 2024 prepustená na súdny\npríkaz. V marci 2024 CIVICUS ohlásil pokračujúci zásah proti opozičným protestom. Zdroje informovali o\nzvýšenom nasadení bezpečnostných síl, násilí, vrátane stretov medzi políciou a demonštrantmi, použití\nnadmernej sily zo strany polície, masových zatknutí demonštrantov, a obetí. Mobilné a internetové služby\nboli pozastavené úradmi vo viacerých mestách. Zo správy teda vyplývajú skutočnosti viažuce sa na\nmasívne demonštrácie ako reakcia silových zložiek, a s tým spojené opatrenia proti kritikom. Samotných\ndemonštrácií sa však, ako už bolo spomínané, žalobca nezúčastnil. (pozri Q. s. 123 - 124). Z predmetnej\nsprávy tiež vyplýva, že provincia C. (z ktorej žalobca pochádza) bola relatívne pokojná v roku 2023\na ak boli nejaké útoky militantov, ich cieľmi boli najmä policajné stanice ako aj výcviková základňa C.\nvzdušných síl. Rovnako tak cieľmi útokov boli policajti na jar a v auguste 2024. Ďalej je tu identifikované\nsektárske davové násilie proti kresťanom (pozri Q. s.59 -60). Žalobca ako moslim teda nie je priamo\nani objektom záujmu útokov militantných skupín.\n34. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vyplýva že „za prenasledovanie v zmysle §\n8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované\nči prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre\nudelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany\nsvojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu\nako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby,\nnemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu“(1 Sža50/2010 z 8. júna 2010). Pokiaľ\nskutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich\npráv pred príslušnými orgánmi nie je v konaní vyvrátená, i za predpokladu, že tvrdenia žiadateľa o hrozbe\nnásilia alebo potrestania zo strany súkromnej osoby by boli pravdivé, nie je možné takéto dôvody uznať\nak žiadateľ nepreukáže, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými\nútokmi takejto osoby resp. v prípade potreby mu ju neposkytla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža4/2009 zo dňa 12.03.2009). Rovnaký záver obsahuje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, z\nktorého vyplýva, že za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany, je možné považovať len takú situáciu, kedy zo strany štátnych orgánov moci\ndochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi\nsúkromných osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža45/2011 zo dňa 27.11.2011).\n\n35. Žalovaný aj v súlade s uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR správne\ndospel k záveru, že dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany u žalobcu nie je daný, nakoľko ten\nsa so svojim problémom so žiadosťou o pomoc na žiadne štátne orgány neobrátil.\n36. Aj správny súd je toho názoru, že žalobca mal v prvom rade riešiť svoje problémy v rámci C. (nie\ntieto riešiť opustením krajiny pôvodu). Pretože tak nekonal, neprejavil dostatočný záujem o ochranu\nsvojej osoby v domovskej krajine, pričom vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred ochranou\nmedzinárodnou, nie je možné aplikovať inštitút azylu na riešenie žalobcových problémov. Zmyslom azylu\nnie je poskytnúť ochranu pred akýmkoľvek negatívnym javom v krajine pôvodu.\n37. V kontexte aj so zadováženými správami o krajine pôvodu správny súd nezistil naplnenie už\nprvého prvku definície utečenca, nakoľko problémy so súkromnými osobami mal žalobca možnosť riešiť\nprostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov. Z informácií o C. nevyplynulo, že by vnútroštátna ochrana\nbola v krajine nedostupná a ani sám žalobca neuviedol, že by márne uplatnil všetky dostupné prostriedky\nochrany, ktoré mal k dispozícii. Namiesto toho sa rozhodol vycestovať z územia C., navyše ani nie\nv bezprostrednom čase po tvrdenom únose, ale pol roka po ňom, pričom žiadne ďalšie podobné incidenty\nsa už vo vzťahu k jeho osobe neopakovali. Keďže udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po\nodchode z krajiny pôvodu, nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcove obavy z prenasledovania,\nktoré subjektívne pociťuje, mohli byť opodstatnené.\n38. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno uvažovať ani o vážnom\nbezpráví. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, ani iným spôsobom nevyšlo v konaní pred žalovaným\nnajavo, že by mu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy, odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej\nochrany. Správny súd považuje k tomu za dôležité uviesť, že žalovaný pri odôvodňovaní jednotlivých\nbodov § 2 ods. f) zákona o azyle síce nesprávne uviedol, že v súvislosti s obavou z mučenia alebo\nneľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov je z výpovede žalobcu zrejmé, že\nsa nikdy v C. s podobným správaním voči svojej osobe nestretol, čo nemá podľa názoru správneho súdu\noporu v administratívnom spise, avšak vzhľadom na špecifiká daného prípadu, a to že sa s tvrdeným\núnosom žalobcu neznámymi osobami žalovaný dostatočne vysporiadal v rámci odôvodnenia vo vzťahu\nk neudeleniu azylu, správny súd konajúc o správnej žalobe vo veciach azylu v postavení skutkového\nsúdu odkazuje na vyhodnotenie tejto situácie žalovaným v rámci časti o neudelení azylu, a teda že\nmohlo ísť o problémy so súkromnými osobami a žalobca sa mal predovšetkým obrátiť na vnútroštátne\norgány, vnútroštátnu ochranu však žalobca nevyužil. Pôvodcom vážneho bezprávia musí byť rovnako\nako pri pôvodcovi prenasledovania 1. štát, resp. 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo\npodstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v\nprvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo\nvážnym bezprávím. V konaní o správnej žalobe vo veciach azylu sa správny súd s odkazom na § 135\nods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v postavení skutkového súdu, a preto správny súd\nnepovažoval za nevyhnutné zrušiť v tejto časti rozhodnutie žalovaného pre uvedenú nesprávnosť v\nodôvodnení, ktorej náprava by na celkový výsledok rozhodnutia v tejto časti nemohla mať žiaden vplyv a\nvecne by nemohlo dôjsť k inému posúdeniu veci. Na druhej strane je však nutné tiež vytknúť žalovanému,\nže obdobné nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia by sa nemali vyskytovať, lebo v iných prípadoch by\nmohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ak by to odôvodňovali individuálne okolnosti\ntoho-ktorého prípadu.\n39. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu, ktoré nemalo byť podľa žalobcu zobrané do úvahy, správny súd\npoukazuje (obdobne ako v bode 32 tohto uznesenia), že samotné trestné oznámenie ešte neznamená,\nže voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal\nproblémy s políciou, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nebol ani nikdy trestaný. V tejto\nsúvislosti preto správny súd vyhodnotil aj falošné trestné oznámenie, ktoré malo byť na žalobcu podané\ntak, že uvedené nepreukazuje, že bolo na jeho základe vedené trestné stíhanie štátnymi orgánmi C.,\nneodôvodňuje teda ani reálnu hrozbu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, alebo reálnu hrozbu\nmučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu zo strany štátnych aktérov.\nPodanie predmetného falošného trestného oznámenia preto nemá vo vzťahu k preukázaniu hrozby\nvážneho bezprávia zo strany štátnych aktérov žiadnu relevanciu. V C. si žalobca bez problémov vybavil\nna pasovom úrade cestovný pas, a rovnako tak v čase už podaného údajného falošného trestného\n\noznámenia si na Veľvyslanectve C. v Kyjeve vybavil nový cestovný pas (a teda ak by bol v C. trestne\nstíhaný, cestovný pas by mu nebol vydaný, rovnako tak vzhľadom na vedomosť C. o mieste jeho pobytu\npožiadal by o vydanie jeho osoby).\n40. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že správy o C., na ktoré poukazoval žalobca v správnej\nžalobe, sa týkajú aj období od 1. februára 2019 do 31. januára 2021, od 1. februára 2021 do 31. januára\n2023, a teda nedobrovoľné zmiznutia osôb, sa ako negatívny jav vyskytovali v C. ako v období počas\nktorého bola C. pri moci (ku ktorej sa hlási žalobca), tak aj potom. Preto samotný tvrdený únos žalobcu\nnebol spochybnený. Taktiež správy z roku 2021 poukazujúce na nezákonné praktiky idú na ťarchu strany\nC., ktorá bola vtedy vládnucou stranou, navyše z dôvodu zmeny režimu sú tieto aj neaktuálne.\n41. „Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť\nk danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých,\nktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú“ (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža\n48/2014). V danom prípade správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu zohľadnil\nvšetky vyhlásenia poskytnuté žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho\npostavenie a osobné pomery. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval\nustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal\nvšetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a\nspráv o krajine pôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil aj možnosť vystavenia\nžalobcu reálnej hrozbe smerom do budúcnosti.\n42. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 219 SSP).\n43. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}