Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Saz/10/2024 0724101787 19. 02. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101787.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, štátna príslušnosť: C., cestovný pas C. č. B. s platnosťou do XX. XXXXXXXX XXXX, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: A. D., A. E. F. C., G. H. X, H. I. X, C. C., toho času: Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková ul. č. 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného H.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca dňa 30. mája 2024 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Ubľa vyhlásil, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním dňa 11. júna 2024 vykonaný vstupný pohovor a dňa 25. septembra 2024 doplňujúci pohovor, v ktorých uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný, väznený, zatknutý alebo zadržaný. Od roku 2011 do roku 2017 bol sympatizantom politickej strany Pakistan Tchree-k Insaľ (ďalej len „PTI“). V roku 2018 sa stal členom PTI a jeho hlavnou úlohou bola propagácia strany na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom jeho účtu s názvom F. A.. Ďalej uviedol, že pôsobil ako D. D. PTI v mestskej časti F. C. v meste D.. Vlastnil aj členský preukaz, ktorý dňa 27. augusta 2024 predložil do konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Zároveň predložil fotokópiu rozhodnutia pakistanskej vlády o obmedzení vydávania pasov žiadateľom o azyl v zahraničí, fotokópiu pozvánky na stretnutie členov PTI v meste D., sereenshoty príspevkov na jeho sociálnom účte F. A., doklady totožnosti, fotokópiu vizitky, ktorú používal pri podnikaní, fotografiu autosalónu, v ktorom podnikal, fotografie zo stretnutí členov politickej strany PTI a fotokópiu potvrdenia o povolení zdržiavať sa na území Ukrajiny. O udelenie azylu požiadal z dôvodu obavy o svoj život, lebo neznámi ľudia v krajine pôvodu sa mu telefonicky vyhrážali, aby nepokračoval v politických aktivitách a prestal zverejňovať články a fotky na sociálnej sieti Facebook. Tieto vyhrážky začali v auguste 2022, keď padla vláda a boli zablokované sociálne siete. Na políciu nechcel ísť, lebo by od nich nedostal žiadnu pomoc. So žiadosťou o pomoc sa obrátil na nadriadených v politickej strane PTI, ktorí mu poradili, aby opustil Pakistan. Nechal doma svoju rodinu a prišiel na územie SR, aby mal bezpečný život. Chcel by tu zostať žiť a čo najskôr sa zamestnať. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že z Pakistanu vycestoval bez problémov v októbri 2022 legálne na svoj platný cestovný pas a bieloruské víza, ktoré si vybavil cez cestovnú agentúru v meste D.. Cestoval letecky cez Dubaj do mesta Minsk v Bielorusku a ďalej pokračoval na
územie Ukrajiny, kde bol zadržaný a umiestnený v tábore v meste Luck, v ktorom sa zdržiaval viac ako rok. Po prepustení vycestoval do mesta Kyjev, kde si na veľvyslanectve Pakistanu vybavil nový cestovný pas. V Kyjeve býval v prenajatom byte od konca decembra 2023 do konca mája 2024, kedy odtiaľ vycestoval vlakom do Užhorodu a ďalej pokračoval v ceste taxíkom na ukrajinsko-slovenský hraničný prechod Ubľa, kde požiadal o azyl. K dôvodom svojej žiadostí počas doplňujúceho pohovoru uviedol, že jeho maloletý syn spolu s bratrancom mali počas cesty do školy na motorke dopravnú nehodu, pri ktorej syn menovaného spadol na zem a zlomil si ruku. Stalo sa to v apríli 2024 a podľa vyjadrenia žiadateľa, to nebola obyčajná dopravná nehoda, pretože neznáme auto sledovalo motorku dlhší čas, vodič auta do nich nabúral zozadu a z miesta nehody ušiel. Dopravnú nehodu nebol nikto nahlásiť na polícii, lebo podľa názoru menovaného „v takýchto situáciách polícia zohráva nejakú rolu“. Na potvrdenie svojej výpovede predložil v elektronickej podobe fotografiu syna so zlomenou rukou, dve röntgenové snímky a dva recepty na predpis liekov proti bolesti. Na záver doplňujúceho pohovoru uviedol, že od jeho odchodu z Pakistanu v októbri 2022 až doteraz telefonujú jeho manželke neznáme osoby, ktoré sa jej pýtajú na žiadateľa a miesto jeho pobytu. Tieto obťažujúce anonymné telefonáty sa pokúsili s manželkou vyriešiť novou SIM kartou, ale napriek výmene SIM karty obťažujúce telefonáty pokračovali. Ďalej menovaný uviedol, že nemá problém vrátiť sa do krajiny pôvodu, keďže tam má rodinu, ale pokiaľ v Pakistane vládne koalícia politických strán C. C. C. a C. A. K., nechce sa dobrovoľne vrátiť. Ak sa politická strana PTI a jej vodca F. L. dostanú k moci, tak sa rád vráti do svojej krajiny. 2. Žalovaný rozhodnutím H.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“); neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité informácie z materiálov „Pakistan - informácie o krajine pôvodu“ vypracované k uvedenému prípadu, vedené pod č. p.: A./XXXXXX-XXX M. XX.XX.XXXX., H. C.: A./ XXXXXX-XXX M. XX.XX.XXXX, H. C.: A./XXXX XX-XXX M. XX.XX.XXXX, H. C.: A.- XXXX/XXXXXXXXX M. XX.XX.XXXX, H. C.: A./XXXXXX-XXX M. XX.XX.XXXX, ako aj informácie z iných verejne dostupných zdrojov. 4. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami § 13 ods. 1 písm. a), § 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e) zákona o azyle. Skonštatoval, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Dospel k záveru, že situácia žalobcu nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudzím štátnym príslušníkom, adekvátna. Z výpovedí žalobcu a dôkazov, ktoré do konania predložil, žalovanému vyplynulo, že dôvodom žiadosti žalobcu o azyl sú politické problémy, súvisiace s jeho členstvom a aktivitami v politickej strane PTI. V roku 2018 sa stal členom PTI a pôsobil ako D. D. v mestskej časti F. C. v meste D.. Jeho hlavnou úlohou bola propagácia strany na sociálnej sieti Facebook a organizovanie menších podujatí v rodnom meste D.. Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva vo svojej publikácii o politických stranách uverejnenej v máji 2023 informovalo, že PTI je centristická politická strana, ktorú vedie N. O. L. F. L.. Vznikla v roku 1996 a bola treťou najväčšou politickou stranou v Pakistane. PTI často kritizovala systémové vykorisťovanie, korupciu a predsudky v pakistanskej politike. V národných voľbách v roku 2018 získala najväčší počet kresiel a jej predseda F. L. pôsobil v rokoch 2018 až 2022 vo funkcii predsedu vlády. Dňa 10. apríla 2022 bol F. L. po hlasovaní o vyslovení nedôvery odvolaný z funkcie predsedu vlády a následne strana PTI odstúpila z Národného zhromaždenia. Podpredseda Národného zhromaždenia
prijal 8. mája 2022 rezignácie 123 členov Národného zhromaždenia z PTI. V októbri 2022 bol F. L. volebnou komisiou Pakistanu (Election Commission of Pakistan - ECP) diskvalifikovaný z poslaneckého mandátu pre nedeklarovanie majetku. Po jeho odvolaní viedla L. strana demonštrácie po celej krajine a požadovala predčasné voľby. Strane bolo odopreté právo zúčastniť sa vo februári 2024 volieb pod svojim volebným symbolom, kriketovou pálkou, z dôvodu porušenia volebného zákona. Kandidáti PTI preto museli kandidovať ako nezávislí. Napriek tomu získali 93 kresiel v Národnom zhromaždení, čo bolo viac ako ktorákoľvek iná strana. Po voľbách vstúpili do politickej strany Sunnitská rada Ittehad (SIC), ktorá podala žalobu proti rozhodnutiu o odopretí práva strane PTI zúčastniť sa volieb. Najvyšší súd vo svojom uznesení z júla 2024 uznal PTI za politickú stranu a potvrdil, že neexistencia volebného symbolu nemá vplyv na zákonné právo strany postaviť kandidátov. „PTI bola a je politickou stranou, ktorá si v parlamentných voľbách v roku 2024 zabezpečila všeobecné kreslá v národnom zhromaždení a provinčných zhromaždeniach,“ uvádza sa vo verdikte. Líder PTI ocenil rozhodnutie najvyššieho súdu a označil ho za víťazstvo právneho štátu. „Toto rozhodnutie sa zapíše do histórie. Je to víťazstvo pre pakistanskú demokraciu a obnovenie práva našej strany,“ povedal médiám po rozhodnutí. Strana PTI má milióny členov a aktuálne sa teší veľkej ľudovej podpore v celej krajine. Po L. odmietnutí spojiť sa s akýmkoľvek zo svojich súperov, koaličnú vládu vytvorili strany, ktoré sa umiestnili na druhom a treťom mieste spolu s ďalšími menšími stranami. 5. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol členom PTI v čase, kedy táto politická strana bola vládnou stranou a aj po tom, čo sa dostala do opozície, tak neuvádzal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Z Pakistanu vycestoval legálne a dokonca na Ukrajine kontaktoval zastupiteľský úrad svojej krajiny, kvôli vybaveniu nového cestovného pasu, čo dokazuje, že sa ani neobával pakistanských štátnych orgánov. Napriek tomu, že počas pohovoru povedal, že v auguste 2022 sa mu začali telefonicky vyhrážať neznámi ľudia a chceli, aby ukončil politické aktivity a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku, uvedené vyznieva nedôveryhodne, nakoľko podľa jeho vlastných slov jeho facebookový účet, na ktorom mal propagovať politickú stranu PTI je súkromný, teda taký, ktorý nie je verejne prístupný. Žalovaný ďalej dôvodil, že ak by aj napriek pripustil, že udalosti sa stali tak, ako o nich vypovedal, mohol mať výlučne problémy so súkromnými osobami. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR následne žalovaný konštatoval, že žalobca sa so svojim problémom so žiadosťou o pomoc na žiadne štátne orgány neobrátil. Počas pohovoru síce uviedol, že polícii vyhrážky nenahlásil, lebo by sa od nich nedočkal pomoci, uvedené je však v príkrom rozpore s informáciami, podľa ktorých ochrana zo strany štátnych orgánov je k dispozícii pre všetkých občanov Pakistanu, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Taktiež bol žalovaný toho názoru, že pokiaľ žalobca necítil dôveru voči policajným autoritám (čo považoval iba za subjektívnu domnienku žalobcu), mohol žalobca svoju situáciu v rámci vnútroštátnej ochrany riešiť tzv. vnútroštátnym presídlením, teda presťahovaním sa do inej časti krajiny, a to aj s poukazom na ústavu Pakistanu zakotvujúcu možnosť slobodného pohybu naprieč celým územím krajiny. Žalovaný preto dospel k záveru, že žalobca mohol riešiť svoje problémy v rámci Pakistanu a nebol nútený krajinu pôvodu opustiť. Poukázal, že tak žalobca nekonal, neprejavil dostatočný záujem o ochranu svojej osoby v domovskej krajine, pričom vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred ochranou medzinárodnou. Považoval zároveň za neodôvodnené riešenie situácie žalobcom formou opustenia krajiny pôvodu a snahou využiť inštitút azylu na riešenie svojich problémov. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s anonymnými telefonátmi manželke žalobcu ako aj s dopravnou nehodou jeho syna, keď poukázal že predmetné problémy mala jeho manželka riešiť prostredníctvom štátnych orgánov, resp. aj v prípade nehody bolo potrebné sa obrátiť na príslušnú políciu a tento čin nahlásiť. Z výpovede žalobcu mal žalovaný za preukázané, že jeho rodinní príslušníci nikoho nepožiadali o pomoc, prípadne ochranu. Poukázal pritom na správu Ministerstva zahraničných vecí Holandska zverejnenej 5. júla 2024, podľa ktorej v Pakistane je možnosť podať oznámenie trestného činu na policajnej stanici a v prípade, ak by polícia odmietla vybaviť podnet, existujú rôzne možnosti, ako požiadať o ochranu. Obete môžu podať sťažnosť alebo môže byť ustanovený zmierovací sudca, ktorý prípad prevezme. 6. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný odôvodnil tak, že sa zaoberal každým z bodov definície vážneho bezprávia uvedenom v § 2 písm. f) zákona o azyle samostatne, pričom pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu považoval v prípade žalobcu aplikáciu tejto formy trestu za vylúčenú. Ako dôvod poukázal na tvrdenie žalobcu, že nemal v krajine pôvodu žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebolo voči nemu preukázané žiadne vedenie trestného konania, ani sa nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Zároveň žalovaný tiež dospel k záveru, že žalobcovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce
zaobchádzanie ani trest, a to s poukazom na Ústavu Pakistanu, ktorá zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Pokiaľ sa jedná o takéto zaobchádzanie zo strany štátu, žalovaný poukázal, že žalobca nie je obvinený zo žiadneho trestného činu, za ktorý by mu trest hrozil a nehrozí mu ani trestné stíhanie. V súvislosti s obavou z mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov dospel žalovaný k záveru, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že nikdy sa v Pakistane s podobným správaním voči svojej osobe nestretol. Snaha subsumovať jeho potenciálne problémy pod uvedené zákonné ustanovenie teda nie je možné. Ďalej tiež žalovaný uviedol, že v Pakistane v súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného práva a situácia v krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného spoločenstva chápaná. Poukázal k tomu na výklad pojmu vojnový konflikt v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C-285/12 Diakite v. Belgicko. Situácia v okrese D. a ani v samotnej provincii Pandžáb nezodpovedá takejto definícii. V provincii Pandžáb sú takéto úmrtia minimálne, pričom tieto sú výsledkom izolovaných incidentov (najmä teroristických útokov) a nie ozbrojených stretov. Takéto ojedinelé incidenty sa vyskytujú aj v rámci Európy. Žalovaný preto skonštatoval, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho trvalého bydliska, mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle. 7. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. II. Správna žaloba 8. Žalobca sa správnou žalobou z 20. novembra 2024 (doručenou tunajšiemu súdu 5. decembra 2024) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Správnu žalobu podal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že bol členom PTI v čase, kedy táto politická strana bola vládnucou stranou a aj po tom, čo sa dostala do opozície nemal uvádzať žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Poukázal, že keďže samotný predseda strany PTI, F. L. je v súčasnej dobe vo väzení a jeho politickej strane nebolo umožnené kandidovať vo voľbách v roku 2024, je zrejmé, že samotná politická strana a jej predseda sú v Pakistane perzekvovaní. Tým, že žalobca túto stranu verejne ako jej člen podporoval a vyvíjal politickú aktivitu, stal sa týmto svojím konaním „nežiadúcou osobou“ pre súčasnú vládnu garnitúru. Poukázal, že napriek tomu, že na pohovoroch so žalovaným vypovedal, že sa mu vyhrážali neznáme osoby, je vysoko pravdepodobné, že týmito osobami boli práve ľudia poverení súčasnou vládou, keďže práve tá zaviedla prax únosov, okrem iných aj členov strany PTI, vyhrážok a svojvoľného trestného stíhania na základe vykonštruovaných trestných prípadov. Bol toho názoru, že žalovaný nevzal zreteľ na informácie o krajine pôvodu, ktoré do konania zabezpečil žalobca a ktoré uvedenú prax únosov členov strany PTI potvrdzujú. O praxi únosov členov PTI rozprával aj na doplňujúcom pohovore so žalovaným, kde vypovedal, že bol prostredníctvom Facebookového účtu F. A. obťažovaný, pričom mal obavy, keďže videl vo svojom okolí, ako boli členovia PTI strany unesení z dôvodu propagácie PTI. Ďalej poukázal na najnovšie udalosti v súvislosti s politickou situáciou v Pakistane prezentované v správach Aljazeera a India Today, podľa ktorých malo dôjsť k stretom medzi L. priaznivcami a políciou, pričom si tieto mali vyžiadať obete na životoch, zranených ako aj zatknutých demonštrantov. 9. Žalobca tiež namietal, že síce na pohovoroch so žalovaným uviedol, že príspevky uverejňoval na súkromnom facebookovom účte A. B., ktorého názov si pre obťažovanie z dôvodu propagácie PTI strany zmenil pred 5 až 6 rokmi na účet s názvom F. A., avšak žalobca na pohovoroch neuviedol, že tento účet je súkromný, a teda aj verejnosti neprístupný. Práve naopak, žalobca prostredníctvom tohto účtu zverejňoval príspevky v prospech strany PTI, propagoval ju a týmto spôsobom ju ako člen strany aj podporoval, čo následne viedlo k vyhrážkam voči jeho osobe za uvedené aktivity. Žalobca je toho názoru, že žalovaný mal preveriť, či facebookový účet žalobcu pod názvom F. A. je, resp. v čase zodpovedajúcom
výpovedi žalobcu bol verejne prístupný a to skôr, ako výpoveď žalobcu ohľadom verejnej prístupnosti tohto účtu posúdi ako nedôveryhodnú. Považoval preto zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 10. Žalobca bol tiež toho názoru, že z informácií o krajine pôvodu, zabezpečených jednak žalovaným, ale predovšetkým žalobcom, jednoznačne vyplýva, že pôvodcom prenasledovania, v tomto prípade aktívnych členov strany PTI je samotný štát prostredníctvom na to poverených ľudí. Aj keby pôvodcom vyhrážok a množstva únosov členov PTI strany boli neštátne subjekty, s prihliadnutím na informácie o krajine pôvodu, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, poukázal, že štát nemá najmenší záujem na poskytnutí ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím členov strany PTI, keďže tí predstavujú pre súčasnú vládu politickú hrozbu smerom do budúcna. Vyjadril presvedčenie, že prenasledovanie členov strany PTI je, ak nie priamo vykonávané štátnymi zložkami, tak minimálne štátnou mocou tolerované. Považoval preto žalovaným uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR pre azylový prípad žalobcu za irelevantné. Rovnako je podľa jeho názoru irelevantná aj úvaha žalovaného, že žalobca mal riešiť svoju bezpečnostnú situáciu vnútroštátnym presídlením. Štátna moc pôsobí na celom území krajiny, pričom v jednotlivých častiach krajiny má svoje úrady a zložky, ktoré plnia pokyny nadriadených, čo sú v tomto prípade snahy o „umlčanie“ členov a prívržencov bývalej vládnucej strany, ktorá má stále veľkú podporu medzi pakistanským obyvateľstvom. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžak/5/2020 z 30. júna 2020 ohľadom úrovne dôkazov v konaní o azyle, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 27. decembra 2024 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne. Poukázal, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu posúdil individuálne v súlade s § 19a zákona o azyle a zistil skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaná (správny poriadok) v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. Z výpovedí žalobcu síce vyplýva, že stranu PTI, ako jej člen verejne podporoval, avšak žalobca nikde neuviedol, že sa stal nežiadúcou osobou pre vládnu garnitúru krajiny pôvodu. Žalovaný poukázal na zápisnicu z 30. mája 2024, z ktorej vyplýva, že žalobca v domovskej krajine nemal problémy s políciou, ani nebol nikdy trestaný, taktiež prehlásil, že bol členom politickej strany, ale iba ako administratívny pracovník. Žalovaný dal tiež do pozornosti pohovor z 11. júna 2024, v ktorom žalobca svoju výpoveď doplnil s tým, že v rokoch 2011 až 2017 bol sympatizantom strany PTI a v roku 2018 sa stal jej členom. Jeho úlohou bola propagácia strany na sociálnej sieti Facebook. V rámci tohto pohovoru žalobca uviedol ako dôvod požiadania o udelenie azylu skutočnosť, že sa obáva o svoj život, nakoľko, ako tvrdil, neznámi ľudia sa mu začali telefonicky vyhrážať, aby nepokračoval v politických aktivitách. Žalobca pri pohovore spresnil, že to boli neznámi ľudia, ktorých osobne nepoznal. Žalobca mal tiež podľa žalovaného uviesť, že na propagáciu strany PTI vytvoril 2 stránky na Facebooku, názov prvej bol F. A., druhá stránka mala názov D. I.. Počas doplňujúceho pohovoru z 25. septembra 2024 žalobca spresnil, že účet F. A. sa pôvodne volal „A. B.“, avšak kvôli obťažovaniu zmenil názov tohto facebookového konta. K spomenutému obťažovaniu vysvetlil, že tým myslel jeho obavy, pretože videl okolo seba, ako boli členovia PTI unesení z dôvodu propagácie PTI. Žalobca však nespresnil, o ktorých členov PTI z jeho okolia sa malo jednať a za akých okolností mali byť títo unesení. Ďalej žalovaný poukázal, že počas pohovoru z 11. júna 2024 žalobca uviedol, že nebol prenasledovaný políciu, armádou, alebo inými zložkami štátu. Telefonické vyhrážky zo strany neznámych osôb, ktoré ho žiadali aby nepokračoval v politických aktivitách a prestal zverejňovať fotky a články na Facebooku na polícii neohlásil, pretože na políciu nechcel ísť, lebo by som od nich nedostal žiadnu pomoc. Žalovaný poukázal aj na rozpor žalobcu vo vlastných tvrdeniach, keď počas pohovoru z 11. júna 2024 žalobca výslovne uviedol, že vytvoril 2 stránky na Facebooku, názov prvej bol F. A., druhá stránka mala názov D. I., pričom prvé konto na Facebooku F. A. je súkromné, druhé s názvom D. I. je verejne prístupné. 12. Podľa žalovaného samotná opodstatnenosť obáv žalobcu nebola potvrdená objektívnym prvkom, ktorý v tomto prípade predstavujú informácie o krajine pôvodu. Podľa dostupných informácií má PTI niekoľko miliónov členov. Z verejne dostupných zdrojov v prvom rade vyplýva, že opatrenia polície Pakistanu sa zameriavajú na funkcionárov a tiež na vysokopostavených predstaviteľov strany PTI. Dostupné zdroje zároveň neuvádzajú incidenty voči členom/stúpencom/aktivistom strany PTI, ku ktorým by došlo opakovane v provincii Pandžáb, konkrétne v okresoch D. a Sialkot, s výnimkou informácie o únose poslanca Národného zhromaždenia za PTI zo Sialkotu (zdroj.: Deccan Herald,
strana administratívneho spisu č. 42.). Za tretie, aj v prípade opatrení polície voči členom/stúpencom/ aktivistom strany PTI vo forme zadržania - v dostupných zdrojoch je tiež používaný výraz únos, štát je schopný poskytnúť účinnú ochranu pred prenasledovaním, či vážnym bezprávím, prostredníctvom súdneho dohľadu a súdnych rozhodnutí tak, ako to uvádzajú verejne dostupné zdroje (napr. v prípade zadržania aktivistu sociálnych médií, strana admin. spisu č. 40). Vychádzajúc z výpovedí žalobcu, žalobca sa nikdy neobrátil na štátne orgány so žiadosťou o pomoc a podporu, čím nebolo preukázané, že štát alebo strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 13. Žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal 14. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 15. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 17. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 19. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 20. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 21. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
22. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c). 24. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 25. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. V. Konanie na správnom súde 26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 19. februára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: H.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX XXXX, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 28. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 29. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo 4. augusta 2009).
30. „Opodstatnenosť obáv“ z prenasledovania je kľúčovým pojmom definície utečenca. Pri posudzovaní objektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom kontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny. 31. Zároveň treba uviesť, že „mať iné politické názory než vláda ešte nie je samé o sebe dostatočným motívom na prijatie žiadosti o priznanie štatútu utečenca a žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre svoju kritickosť voči politike a metódam režimu.“ (pozri Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“ vydaná v januári 1992 Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov, v Kapitole II Všeobecné zásady pre udelenie statusu utečenca, časť B Výklad znenia podmienok, odsek (3) “z rasových, náboženských, národnostných, sociálnych a politických dôvodov“ (f) Politické názory, v bode 80). 32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu obáv o svoj život pre politické prenasledovanie. Uviedol, že bol členom politickej strany PTI ako administratívny pracovník, zároveň tvrdil, že v domovskej krajine nemal problémy s políciou a nebol nikdy trestaný (Zápisnica o podaní vysvetlenia z 30. mája 2024). Zo vstupného pohovoru so žalobcom ako žiadateľom o azyl za účelom objasnenia a zdôvodnenia jeho žiadosti o azyl vyplýva, že z Pakistanu vycestoval na cestovný pas, ktorý si vybavil bez problémov na pasovom úrade v meste D. v roku 2022 za účelom cesty do zahraničia, lebo chcel odísť z Pakistanu. Následne si počas pobytu na Ukrajine osobne na Veľvyslanectve Pakistanu v Kyjeve vybavil nový cestovný pas, keďže pôvodný pas mu zobrali vojaci v Bielorusku. Žalobca tiež popísal cestu z Pakistanu až na územie SR. Ďalej zo vstupného pohovoru vyplýva, že nebolo proti nemu vedené žiadne trestné konanie, členom politickej strany PTI bol od roku 2018, predtým od roku 2011 do roku 2017 bol jej sympatizantom. Jeho hlavnou úlohou bola propagácia strany PTI na sociálnej sieti Facebook, vytvoril 2 stránky na Facebooku, názov prvej bol „F. A.“, druhá stránka mala názov „D. I.“. Prvé konto na Facebooku „F. A.“ je súkromné, druhé s názvom „D. I.“ je verejne prístupné, pričom mal na starosti články o činnosti strany PTI a uverejňovanie fotiek z mítingov PTI. Ako dôvod žiadosti o udelenie azylu žalobca uviedol, že sa obáva o svoj život. Neznámi ľudia v Pakistane sa mu začali v auguste 2022 (keď padla vláda a boli zablokované sociálne siete) telefonicky vyhrážať, aby nepokračoval v politických aktivitách a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku. Boli to neznámi ľudia, ktorých osobne nepoznal, pričom takéto vyhrážky mali dostávať aj iní členovia PTI. Problémy s týmito vyhrážkami neriešil. Ak by prestal v politických aktivitách, tak by prestali aj telefonické vyhrážky. Na políciu nešiel, lebo by od nich nedostal žiadnu pomoc. Poradil sa s nadriadenými vo svojej strane PTI a tí mu poradili aby opustil Pakistan. Iné dôvody pre udelenie azylu neuviedol. 33. V doplňujúcom pohovore z 25. septembra 2024 žalobca tvrdil, že Facebookový účet „F. A.“ bol založený pred 14 až 15 rokmi, druhý účet „D. I.“ je starý 7 rokov. Účet „F. A.“ sa pôvodne volal „A. B.“, avšak kvôli obťažovaniu si ho pred 5 až 6 rokmi zmenil na „F. A.“. Pod obťažovaním myslel svoje obavy, pretože videl okolo seba, ako boli členovia PTI unesení z dôvodu propagácie PTI. K propagácii strany PTI uviedol, že táto trvala od 2012 do 2018. Medzi rokmi 2018 až 2022 nebol až tak aktívny, od roku 2022 zas bol aktívny. Ďalej poukázal, že jeho rodina sa obáva o život v Pakistane, čo má súvisieť s nehodou, ktorú mal jeho syn, keď išiel na motorke so svojim bratrancom, dlho ich sledovalo neznáme auto, ktoré do nich nabúralo zozadu. Pri tomto jeho syn spadol na zem a zlomil si ruku. Táto dopravná nehoda nebola hlásená na polícii a to z dôvodu, že sa žalobca skrýva pred políciou. Bol toho názoru, že polícia zohráva nejakú rolu v takýchto situáciách. Zároveň žalobca poukázal aj na obťažujúce telefonáty jeho manželke, z neznámych čísiel, neznámymi ľuďmi. 34. Podľa názoru správneho súdu žalovaný vykonal adekvátne dokazovanie k všetkým žalobcom tvrdeným dôvodom pre udelenie azylu. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom
a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. 35. Žalovaný dostatočne a logicky vyhodnotil azylový príbeh žalobcu, keď poukázal, že žalobca bol členom PTI v čase, kedy táto politická strana bola vládnou stranou a aj po tom, čo sa dostala do opozície, tak neuvádzal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Z Pakistanu vycestoval legálne a dokonca na Ukrajine kontaktoval zastupiteľský úrad svojej krajiny, kvôli vybaveniu nového cestovného pasu, čo dokazuje, že sa ani neobával pakistanských štátnych orgánov. Napriek tomu, že žalobca počas pohovoru povedal, že v auguste 2022 sa mu začali telefonicky vyhrážať neznámi ľudia a chceli, aby ukončil politické aktivity a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku, uvedené žalovaný vyhodnotil ako nedôveryhodné, nakoľko podľa vlastných slov žalobcu jeho Facebookový účet, na ktorom mal propagovať politickú stranu PTI je súkromný, teda taký, ktorý nie je verejne prístupný. Žalovaný k tomu dôvodil, že ak by aj napriek tomu pripustil, že udalosti sa stali tak, ako o nich žalobca vypovedal, tak žalobca mohol mať výlučne problémy so súkromnými osobami. 36. Aj správny súd je toho názoru, že zo všetkých žalobcom prezentovaných skutočností vyplýva, že mohol mať problémy len so súkromnými osobami. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal problémy s políciou a nebol nikdy trestaný. V Pakistane si bez problémov vybavil na pasovom úrade pas, a rovnako tak na Veľvyslanectve Pakistanu v Kyjeve. Vyhrážky neznámych ľudí, ktorých osobne nepoznal a ktorí žiadali od žalobcu aby nepokračoval v politických aktivitách a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku vyznievajú nedôveryhodne aj z toho dôvodu, že tieto mali začať v auguste 2022, avšak to už žalobca ani nemal svoj súkromný facebookový účet pod svojim menom, ale pod pseudonymom „F. A.“. Z časových súsledností tak, ako ich predostrel žalobca, totiž vyplýva, že v dobe, keď si svoj facebookový účet mal žalobca zmeniť na „F. A.“ pre obavy z obťažovania (t.j. pred 5 – 6 rokmi), nebol až tak aktívny v propagovaní (t. j. medzi rokmi 2018 až 2022); následne v čase, keď malo začať dochádzať ku reálnym obťažujúcim telefonátom (v auguste 2022), žalobcov súkromný facebookový účet nemal minimálne už 3 roky zriadený pod svojim menom, ale pod pseudonymom „F. A.“. Nedôveryhodne pôsobí aj jeho vysvetlenie v doplňujúcom pohovore vo vzťahu k nenahláseniu dopravnej nehody syna, keď tvrdil, že táto nebola nahlásená z dôvodu, že sa (žalobca) skrýva pred políciou. Uvedené je priamo v rozpore s informáciami, ktoré žalobca predostrel vo svojich predchádzajúcich výpovediach, keďže ani raz nespomenul, že by sa pred políciou skrýval, naopak tvrdil, že nemal problémy s políciou. 37. Správny súd v Bratislave vykonal aj vlastné šetrenie situácie v krajine pôvodu žalobcu a v tejto súvislosti prihliadol aj na najnovšiu Správu o krajine pôvodu Pakistan Európskej agentúry pre azyl z decembra 2024, z ktorej nevyplýva prenasledovanie členov a podporovateľov PTI v bežnom živote. Zo správy je zrejmé, že Ústava Pakistanu zaručuje slobodu združovania (článok 17), „[...] s výhradou primeranej situácie obmedzenia uloženej zákonom v záujme suverenity alebo integrity Pakistanu, verejného poriadku alebo morálky. Zo správy ďalej vyplýva, že opatrenia (aj keď možno excesívne) proti členom a podporovateľom opozičných strán boli reakciou na masívne protesty (uvedené informácie sú v súlade aj so správami Aljazeera a India Today, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe), ktorých sa však žalobca nemohol zúčastniť, keďže v tom čase sa už nenachádzal v Pakistane. Na druhej strane z predmetnej správy rezultuje, že súdy poskytujú zatknutým demonštrantom adekvátnu ochranu. Napr. Najvyšší súd v Islamabade dňa 29. decembra 2023 rozhodol, že námestník komisára hlavného mesta nemá právomoc vydávať príkazy na zadržanie podľa oddielu 3 z roku 1960 vyhlášky o udržiavaní verejného poriadku. V októbri 2024 polícia vykonala raziu u PTI pridruženej političke a zatkli ju, avšak bola 9. októbra 2024 prepustená na súdny príkaz. V marci 2024 CIVICUS ohlásil pokračujúci zásah proti opozičným protestom. Zdroje informovali o zvýšenom nasadení bezpečnostných síl, násilí, vrátane stretov medzi políciou a demonštrantmi, použití nadmernej sily zo strany polície, masových zatknutí demonštrantov, a obetí. Mobilné a internetové služby boli pozastavené úradmi vo viacerých mestách. Zo správy teda vyplývajú skutočnosti viažuce sa na masívne demonštrácie ako reakcia silových zložiek, a s tým spojené opatrenia proti kritikom. Samotných demonštrácií sa však, ako už bolo spomínané, žalobca nezúčastnil. (pozri https://euaa.europa.eu/publications/pakistan-country-focus s. 123 - 124). Z predmetnej správy tiež vyplýva, že provincia Pandžáb (z ktorej žalobca pochádza) bola relatívne pokojná v roku 2023 a ak boli nejaké útoky militantov, ich cieľmi boli najmä policajné stanice ako aj výcviková základňa pakistanských vzdušných síl. Rovnako tak cieľmi útokov boli policajti na jar a v auguste 2024. Ďalej je tu identifikované sektárske davové násilie proti kresťanom (pozri https://euaa.europa.eu/
publications/pakistan-country-focus s.59 -60). Žalobca ako moslim teda nie je priamo ani objektom záujmu útokov militantných skupín. 38. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vyplýva že „za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu“(1 Sža50/2010 z 8. júna 2010). Pokiaľ skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušnými orgánmi nie je v konaní vyvrátená, i za predpokladu, že tvrdenia žiadateľa o hrozbe násilia alebo potrestania zo strany súkromnej osoby by boli pravdivé, nie je možné takéto dôvody uznať ak žiadateľ nepreukáže, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi takejto osoby resp. v prípade potreby mu ju neposkytla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža4/2009 zo dňa 12.03.2009). Rovnaký záver obsahuje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, je možné považovať len takú situáciu, kedy zo strany štátnych orgánov moci dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi súkromných osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža45/2011 zo dňa 27.11.2011). 39. Žalovaný aj s prihliadnutím na uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR preto správne dospel k záveru, že dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany u žalobcu nie je daný, nakoľko ten sa so svojim problémom so žiadosťou o pomoc na žiadne štátne orgány neobrátil. Žalovaný pritom vyvrátil tvrdenia žalobcu, že polícii vyhrážky nenahlásil, lebo by sa od nich nedočkal pomoci, poukazujúc na príkry rozpor s informáciami podľa ktorých ochrana zo strany štátnych orgánov je k dispozícii pre všetkých občanov Pakistanu, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. 40. Aj správny súd je toho názoru, že žalobca mal v prvom rade riešiť svoje problémy v rámci Pakistanu a nie hneď opustiť krajinu pôvodu. Pretože tak nekonal, neprejavil dostatočný záujem o ochranu svojej osoby v domovskej krajine, pričom vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred ochranou medzinárodnou, nie je možné aplikovať inštitút azylu na riešenie žalobcových problémov. Zmyslom azylu nie je poskytnúť ochranu pred akýmkoľvek negatívnym javom v krajine pôvodu. 41. V kontexte aj so zadováženými správami o krajine pôvodu správny súd nezistil naplnenie už prvého prvku definície utečenca, nakoľko problémy so súkromnými osobami mal žalobca možnosť riešiť prostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov. Z informácií o Pakistane nevyplynulo, že by vnútroštátna ochrana bola v krajine nedostupná a ani sám žalobca neuviedol, že by márne uplatnil všetky dostupné prostriedky ochrany, ktoré mal k dispozícii. Namiesto toho sa rozhodol vycestovať z územia Pakistanu. Preto nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcove obavy z prenasledovania, ktoré subjektívne pociťuje, mohli byť opodstatnené. 42. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno uvažovať ani o vážnom bezpráví. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, ani iným spôsobom nevyšlo v konaní pred žalovaným najavo, že by mu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy, odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej ochrany. 43. „Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú“ (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža 48/2014). V danom prípade správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu zohľadnil všetky vyhlásenia poskytnuté žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale napríklad posúdil aj možnosť vystavenia žalobcu reálnej hrozbe vážneho bezprávia smerom do budúcnosti.
44. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 240 SSP). 45. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Doručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.