{"guid": "9858af23-d352-42bc-baf2-1b2c319e72e1:d758b1e5-2bcb-48a7-9e15-2f5b7cd7e6d2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101787.1", "spisova_znacka": "17Saz/10/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Saz/10/2024 z 19. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. februára 2025, sp. zn. 17Saz/10/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101787.1", "identifikacne_cislo": "0724101787", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2025-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-15.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 15 ods. 3 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-15.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "nazov": "§ 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "nazov": "§ 20 ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-240", "nazov": "§ 240 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-240", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-15", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-240", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d758b1e5-2bcb-48a7-9e15-2f5b7cd7e6d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101787.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101787.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101787.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n17Saz/10/2024\n0724101787\n19. 02. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101787.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX. XXXX XXXX, štátna príslušnosť: C., cestovný pas C. č. B. s platnosťou do XX. XXXXXXXX\nXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: A. D., A. E. F. C., G. H. X, H. I. X, C. C.,\ntoho času: Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so\nsídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková ul. č. 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného H.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX XXXX, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca dňa 30. mája 2024 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Ubľa\nvyhlásil, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy\no svoj život. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním dňa 11. júna 2024 vykonaný vstupný\npohovor a dňa 25. septembra 2024 doplňujúci pohovor, v ktorých uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný,\nväznený, zatknutý alebo zadržaný. Od roku 2011 do roku 2017 bol sympatizantom politickej strany\nPakistan Tchree-k Insaľ (ďalej len „PTI“). V roku 2018 sa stal členom PTI a jeho hlavnou úlohou bola\npropagácia strany na sociálnej sieti Facebook prostredníctvom jeho účtu s názvom F. A.. Ďalej uviedol,\nže pôsobil ako D. D. PTI v mestskej časti F. C. v meste D.. Vlastnil aj členský preukaz, ktorý dňa\n27. augusta 2024 predložil do konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Zároveň predložil\nfotokópiu rozhodnutia pakistanskej vlády o obmedzení vydávania pasov žiadateľom o azyl v zahraničí,\nfotokópiu pozvánky na stretnutie členov PTI v meste D., sereenshoty príspevkov na jeho sociálnom\núčte F. A., doklady totožnosti, fotokópiu vizitky, ktorú používal pri podnikaní, fotografiu autosalónu, v\nktorom podnikal, fotografie zo stretnutí členov politickej strany PTI a fotokópiu potvrdenia o povolení\nzdržiavať sa na území Ukrajiny. O udelenie azylu požiadal z dôvodu obavy o svoj život, lebo neznámi\nľudia v krajine pôvodu sa mu telefonicky vyhrážali, aby nepokračoval v politických aktivitách a prestal\nzverejňovať články a fotky na sociálnej sieti Facebook. Tieto vyhrážky začali v auguste 2022, keď padla\nvláda a boli zablokované sociálne siete. Na políciu nechcel ísť, lebo by od nich nedostal žiadnu pomoc.\nSo žiadosťou o pomoc sa obrátil na nadriadených v politickej strane PTI, ktorí mu poradili, aby opustil\nPakistan. Nechal doma svoju rodinu a prišiel na územie SR, aby mal bezpečný život. Chcel by tu zostať\nžiť a čo najskôr sa zamestnať. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že z Pakistanu vycestoval bez problémov\nv októbri 2022 legálne na svoj platný cestovný pas a bieloruské víza, ktoré si vybavil cez cestovnú\nagentúru v meste D.. Cestoval letecky cez Dubaj do mesta Minsk v Bielorusku a ďalej pokračoval na\n\núzemie Ukrajiny, kde bol zadržaný a umiestnený v tábore v meste Luck, v ktorom sa zdržiaval viac ako\nrok. Po prepustení vycestoval do mesta Kyjev, kde si na veľvyslanectve Pakistanu vybavil nový cestovný\npas. V Kyjeve býval v prenajatom byte od konca decembra 2023 do konca mája 2024, kedy odtiaľ\nvycestoval vlakom do Užhorodu a ďalej pokračoval v ceste taxíkom na ukrajinsko-slovenský hraničný\nprechod Ubľa, kde požiadal o azyl. K dôvodom svojej žiadostí počas doplňujúceho pohovoru uviedol,\nže jeho maloletý syn spolu s bratrancom mali počas cesty do školy na motorke dopravnú nehodu, pri\nktorej syn menovaného spadol na zem a zlomil si ruku. Stalo sa to v apríli 2024 a podľa vyjadrenia\nžiadateľa, to nebola obyčajná dopravná nehoda, pretože neznáme auto sledovalo motorku dlhší čas,\nvodič auta do nich nabúral zozadu a z miesta nehody ušiel. Dopravnú nehodu nebol nikto nahlásiť na\npolícii, lebo podľa názoru menovaného „v takýchto situáciách polícia zohráva nejakú rolu“. Na potvrdenie\nsvojej výpovede predložil v elektronickej podobe fotografiu syna so zlomenou rukou, dve röntgenové\nsnímky a dva recepty na predpis liekov proti bolesti. Na záver doplňujúceho pohovoru uviedol, že od\njeho odchodu z Pakistanu v októbri 2022 až doteraz telefonujú jeho manželke neznáme osoby, ktoré\nsa jej pýtajú na žiadateľa a miesto jeho pobytu. Tieto obťažujúce anonymné telefonáty sa pokúsili s\nmanželkou vyriešiť novou SIM kartou, ale napriek výmene SIM karty obťažujúce telefonáty pokračovali.\nĎalej menovaný uviedol, že nemá problém vrátiť sa do krajiny pôvodu, keďže tam má rodinu, ale pokiaľ\nv Pakistane vládne koalícia politických strán C. C. C. a C. A. K., nechce sa dobrovoľne vrátiť. Ak sa\npolitická strana PTI a jej vodca F. L. dostanú k moci, tak sa rád vráti do svojej krajiny.\n2. Žalovaný rozhodnutím H.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\nrozhodol, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“);\nneposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje\nazyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje\ndoplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli\npočas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom\nEurópskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá\nžiadosť o azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie,\npretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná\no špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe,\nktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom\nposúdenia žiadosti žalobcu boli využité informácie z materiálov „Pakistan - informácie o krajine pôvodu“\nvypracované k uvedenému prípadu, vedené pod č. p.: A./XXXXXX-XXX M. XX.XX.XXXX., H. C.: A./\nXXXXXX-XXX M. XX.XX.XXXX, H. C.: A./XXXX XX-XXX M. XX.XX.XXXX, H. C.: A.- XXXX/XXXXXXXXX M. XX.XX.XXXX, H. C.: A./XXXXXX-XXX M. XX.XX.XXXX, ako aj informácie z iných verejne\ndostupných zdrojov.\n4. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami\n§ 13 ods. 1 písm. a), § 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e) zákona o azyle. Skonštatoval, že v prípade\nžalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny\nsvojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv\na slobôd. Dospel k záveru, že situácia žalobcu nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia\nnajvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudzím štátnym príslušníkom, adekvátna. Z výpovedí\nžalobcu a dôkazov, ktoré do konania predložil, žalovanému vyplynulo, že dôvodom žiadosti žalobcu\no azyl sú politické problémy, súvisiace s jeho členstvom a aktivitami v politickej strane PTI. V roku\n2018 sa stal členom PTI a pôsobil ako D. D. v mestskej časti F. C. v meste D.. Jeho hlavnou úlohou\nbola propagácia strany na sociálnej sieti Facebook a organizovanie menších podujatí v rodnom meste\nD.. Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva vo svojej publikácii o politických stranách uverejnenej\nv máji 2023 informovalo, že PTI je centristická politická strana, ktorú vedie N. O. L. F. L.. Vznikla v\nroku 1996 a bola treťou najväčšou politickou stranou v Pakistane. PTI často kritizovala systémové\nvykorisťovanie, korupciu a predsudky v pakistanskej politike. V národných voľbách v roku 2018 získala\nnajväčší počet kresiel a jej predseda F. L. pôsobil v rokoch 2018 až 2022 vo funkcii predsedu vlády.\nDňa 10. apríla 2022 bol F. L. po hlasovaní o vyslovení nedôvery odvolaný z funkcie predsedu vlády\na následne strana PTI odstúpila z Národného zhromaždenia. Podpredseda Národného zhromaždenia\n\nprijal 8. mája 2022 rezignácie 123 členov Národného zhromaždenia z PTI. V októbri 2022 bol F. L.\nvolebnou komisiou Pakistanu (Election Commission of Pakistan - ECP) diskvalifikovaný z poslaneckého\nmandátu pre nedeklarovanie majetku. Po jeho odvolaní viedla L. strana demonštrácie po celej krajine\na požadovala predčasné voľby. Strane bolo odopreté právo zúčastniť sa vo februári 2024 volieb pod\nsvojim volebným symbolom, kriketovou pálkou, z dôvodu porušenia volebného zákona. Kandidáti PTI\npreto museli kandidovať ako nezávislí. Napriek tomu získali 93 kresiel v Národnom zhromaždení, čo\nbolo viac ako ktorákoľvek iná strana. Po voľbách vstúpili do politickej strany Sunnitská rada Ittehad\n(SIC), ktorá podala žalobu proti rozhodnutiu o odopretí práva strane PTI zúčastniť sa volieb. Najvyšší\nsúd vo svojom uznesení z júla 2024 uznal PTI za politickú stranu a potvrdil, že neexistencia volebného\nsymbolu nemá vplyv na zákonné právo strany postaviť kandidátov. „PTI bola a je politickou stranou,\nktorá si v parlamentných voľbách v roku 2024 zabezpečila všeobecné kreslá v národnom zhromaždení\na provinčných zhromaždeniach,“ uvádza sa vo verdikte. Líder PTI ocenil rozhodnutie najvyššieho súdu\na označil ho za víťazstvo právneho štátu. „Toto rozhodnutie sa zapíše do histórie. Je to víťazstvo pre\npakistanskú demokraciu a obnovenie práva našej strany,“ povedal médiám po rozhodnutí. Strana PTI\nmá milióny členov a aktuálne sa teší veľkej ľudovej podpore v celej krajine. Po L. odmietnutí spojiť sa s\nakýmkoľvek zo svojich súperov, koaličnú vládu vytvorili strany, ktoré sa umiestnili na druhom a treťom\nmieste spolu s ďalšími menšími stranami.\n5. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol členom PTI v čase, kedy táto politická strana bola vládnou\nstranou a aj po tom, čo sa dostala do opozície, tak neuvádzal žiadne problémy so štátnymi orgánmi.\nZ Pakistanu vycestoval legálne a dokonca na Ukrajine kontaktoval zastupiteľský úrad svojej krajiny,\nkvôli vybaveniu nového cestovného pasu, čo dokazuje, že sa ani neobával pakistanských štátnych\norgánov. Napriek tomu, že počas pohovoru povedal, že v auguste 2022 sa mu začali telefonicky vyhrážať\nneznámi ľudia a chceli, aby ukončil politické aktivity a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku,\nuvedené vyznieva nedôveryhodne, nakoľko podľa jeho vlastných slov jeho facebookový účet, na ktorom\nmal propagovať politickú stranu PTI je súkromný, teda taký, ktorý nie je verejne prístupný. Žalovaný\nďalej dôvodil, že ak by aj napriek pripustil, že udalosti sa stali tak, ako o nich vypovedal, mohol mať\nvýlučne problémy so súkromnými osobami. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR následne\nžalovaný konštatoval, že žalobca sa so svojim problémom so žiadosťou o pomoc na žiadne štátne orgány\nneobrátil. Počas pohovoru síce uviedol, že polícii vyhrážky nenahlásil, lebo by sa od nich nedočkal\npomoci, uvedené je však v príkrom rozpore s informáciami, podľa ktorých ochrana zo strany štátnych\norgánov je k dispozícii pre všetkých občanov Pakistanu, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Taktiež\nbol žalovaný toho názoru, že pokiaľ žalobca necítil dôveru voči policajným autoritám (čo považoval iba\nza subjektívnu domnienku žalobcu), mohol žalobca svoju situáciu v rámci vnútroštátnej ochrany riešiť\ntzv. vnútroštátnym presídlením, teda presťahovaním sa do inej časti krajiny, a to aj s poukazom na\nústavu Pakistanu zakotvujúcu možnosť slobodného pohybu naprieč celým územím krajiny. Žalovaný\npreto dospel k záveru, že žalobca mohol riešiť svoje problémy v rámci Pakistanu a nebol nútený krajinu\npôvodu opustiť. Poukázal, že tak žalobca nekonal, neprejavil dostatočný záujem o ochranu svojej osoby\nv domovskej krajine, pričom vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred ochranou medzinárodnou.\nPovažoval zároveň za neodôvodnené riešenie situácie žalobcom formou opustenia krajiny pôvodu a\nsnahou využiť inštitút azylu na riešenie svojich problémov. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia\nvysporiadal aj s anonymnými telefonátmi manželke žalobcu ako aj s dopravnou nehodou jeho syna, keď\npoukázal že predmetné problémy mala jeho manželka riešiť prostredníctvom štátnych orgánov, resp. aj\nv prípade nehody bolo potrebné sa obrátiť na príslušnú políciu a tento čin nahlásiť. Z výpovede žalobcu\nmal žalovaný za preukázané, že jeho rodinní príslušníci nikoho nepožiadali o pomoc, prípadne ochranu.\nPoukázal pritom na správu Ministerstva zahraničných vecí Holandska zverejnenej 5. júla 2024, podľa\nktorej v Pakistane je možnosť podať oznámenie trestného činu na policajnej stanici a v prípade, ak by\npolícia odmietla vybaviť podnet, existujú rôzne možnosti, ako požiadať o ochranu. Obete môžu podať\nsťažnosť alebo môže byť ustanovený zmierovací sudca, ktorý prípad prevezme.\n6. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nžalovaný odôvodnil tak, že sa zaoberal každým z bodov definície vážneho bezprávia uvedenom v §\n2 písm. f) zákona o azyle samostatne, pričom pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho\nvýkonu považoval v prípade žalobcu aplikáciu tejto formy trestu za vylúčenú. Ako dôvod poukázal\nna tvrdenie žalobcu, že nemal v krajine pôvodu žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebolo voči\nnemu preukázané žiadne vedenie trestného konania, ani sa nedopustil žiadneho trestného činu, za\nktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon.\nZároveň žalovaný tiež dospel k záveru, že žalobcovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce\n\nzaobchádzanie ani trest, a to s poukazom na Ústavu Pakistanu, ktorá zakazuje akúkoľvek formu mučenia\nči neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Pokiaľ sa jedná o takéto zaobchádzanie\nzo strany štátu, žalovaný poukázal, že žalobca nie je obvinený zo žiadneho trestného činu, za ktorý by\nmu trest hrozil a nehrozí mu ani trestné stíhanie. V súvislosti s obavou z mučenia alebo neľudského\nzaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov dospel žalovaný k záveru, že z výpovede\nžalobcu je zrejmé, že nikdy sa v Pakistane s podobným správaním voči svojej osobe nestretol. Snaha\nsubsumovať jeho potenciálne problémy pod uvedené zákonné ustanovenie teda nie je možné. Ďalej\ntiež žalovaný uviedol, že v Pakistane v súčasnosti neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený\nkonflikt v zmysle medzinárodného práva a situácia v krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného\nspoločenstva chápaná. Poukázal k tomu na výklad pojmu vojnový konflikt v rozhodnutí Súdneho dvora\nEurópskej únie č. C-285/12 Diakite v. Belgicko. Situácia v okrese D. a ani v samotnej provincii Pandžáb\nnezodpovedá takejto definícii. V provincii Pandžáb sú takéto úmrtia minimálne, pričom tieto sú výsledkom\nizolovaných incidentov (najmä teroristických útokov) a nie ozbrojených stretov. Takéto ojedinelé incidenty\nsa vyskytujú aj v rámci Európy. Žalovaný preto skonštatoval, že na základe individuálneho posúdenia\ndôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho\ntrvalého bydliska, mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle.\n7. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle\na k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods.\n5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR\nžiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými\nby sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa správnou žalobou z 20. novembra 2024 (doručenou tunajšiemu súdu 5. decembra 2024)\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Správnu žalobu podal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a teda z dôvodu,\nže rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý\nvzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi\nalebo v nich nemá oporu. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že bol členom PTI v čase, kedy táto\npolitická strana bola vládnucou stranou a aj po tom, čo sa dostala do opozície nemal uvádzať žiadne\nproblémy so štátnymi orgánmi. Poukázal, že keďže samotný predseda strany PTI, F. L. je v súčasnej\ndobe vo väzení a jeho politickej strane nebolo umožnené kandidovať vo voľbách v roku 2024, je zrejmé,\nže samotná politická strana a jej predseda sú v Pakistane perzekvovaní. Tým, že žalobca túto stranu\nverejne ako jej člen podporoval a vyvíjal politickú aktivitu, stal sa týmto svojím konaním „nežiadúcou\nosobou“ pre súčasnú vládnu garnitúru. Poukázal, že napriek tomu, že na pohovoroch so žalovaným\nvypovedal, že sa mu vyhrážali neznáme osoby, je vysoko pravdepodobné, že týmito osobami boli práve\nľudia poverení súčasnou vládou, keďže práve tá zaviedla prax únosov, okrem iných aj členov strany\nPTI, vyhrážok a svojvoľného trestného stíhania na základe vykonštruovaných trestných prípadov. Bol\ntoho názoru, že žalovaný nevzal zreteľ na informácie o krajine pôvodu, ktoré do konania zabezpečil\nžalobca a ktoré uvedenú prax únosov členov strany PTI potvrdzujú. O praxi únosov členov PTI rozprával\naj na doplňujúcom pohovore so žalovaným, kde vypovedal, že bol prostredníctvom Facebookového\núčtu F. A. obťažovaný, pričom mal obavy, keďže videl vo svojom okolí, ako boli členovia PTI strany\nunesení z dôvodu propagácie PTI. Ďalej poukázal na najnovšie udalosti v súvislosti s politickou situáciou\nv Pakistane prezentované v správach Aljazeera a India Today, podľa ktorých malo dôjsť k stretom medzi\nL. priaznivcami a políciou, pričom si tieto mali vyžiadať obete na životoch, zranených ako aj zatknutých\ndemonštrantov.\n9. Žalobca tiež namietal, že síce na pohovoroch so žalovaným uviedol, že príspevky uverejňoval na\nsúkromnom facebookovom účte A. B., ktorého názov si pre obťažovanie z dôvodu propagácie PTI strany\nzmenil pred 5 až 6 rokmi na účet s názvom F. A., avšak žalobca na pohovoroch neuviedol, že tento\núčet je súkromný, a teda aj verejnosti neprístupný. Práve naopak, žalobca prostredníctvom tohto účtu\nzverejňoval príspevky v prospech strany PTI, propagoval ju a týmto spôsobom ju ako člen strany aj\npodporoval, čo následne viedlo k vyhrážkam voči jeho osobe za uvedené aktivity. Žalobca je toho názoru,\nže žalovaný mal preveriť, či facebookový účet žalobcu pod názvom F. A. je, resp. v čase zodpovedajúcom\n\nvýpovedi žalobcu bol verejne prístupný a to skôr, ako výpoveď žalobcu ohľadom verejnej prístupnosti\ntohto účtu posúdi ako nedôveryhodnú. Považoval preto zistenie skutkového stavu orgánom verejnej\nsprávy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n10. Žalobca bol tiež toho názoru, že z informácií o krajine pôvodu, zabezpečených jednak žalovaným,\nale predovšetkým žalobcom, jednoznačne vyplýva, že pôvodcom prenasledovania, v tomto prípade\naktívnych členov strany PTI je samotný štát prostredníctvom na to poverených ľudí. Aj keby pôvodcom\nvyhrážok a množstva únosov členov PTI strany boli neštátne subjekty, s prihliadnutím na informácie o\nkrajine pôvodu, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, poukázal, že štát nemá najmenší záujem\nna poskytnutí ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím členov strany PTI, keďže\ntí predstavujú pre súčasnú vládu politickú hrozbu smerom do budúcna. Vyjadril presvedčenie, že\nprenasledovanie členov strany PTI je, ak nie priamo vykonávané štátnymi zložkami, tak minimálne\nštátnou mocou tolerované. Považoval preto žalovaným uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR pre\nazylový prípad žalobcu za irelevantné. Rovnako je podľa jeho názoru irelevantná aj úvaha žalovaného,\nže žalobca mal riešiť svoju bezpečnostnú situáciu vnútroštátnym presídlením. Štátna moc pôsobí na\ncelom území krajiny, pričom v jednotlivých častiach krajiny má svoje úrady a zložky, ktoré plnia pokyny\nnadriadených, čo sú v tomto prípade snahy o „umlčanie“ členov a prívržencov bývalej vládnucej strany,\nktorá má stále veľkú podporu medzi pakistanským obyvateľstvom. Žalobca poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžak/5/2020 z 30. júna 2020 ohľadom úrovne dôkazov v konaní o azyle,\nako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 27. decembra 2024 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol.\nNapadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a správne. Poukázal, že žiadosť žalobcu o udelenie\nazylu posúdil individuálne v súlade s § 19a zákona o azyle a zistil skutočný stav veci podľa § 32\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaná (správny poriadok) v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v\npriebehu správneho konania uviedol. Z výpovedí žalobcu síce vyplýva, že stranu PTI, ako jej člen verejne\npodporoval, avšak žalobca nikde neuviedol, že sa stal nežiadúcou osobou pre vládnu garnitúru krajiny\npôvodu. Žalovaný poukázal na zápisnicu z 30. mája 2024, z ktorej vyplýva, že žalobca v domovskej\nkrajine nemal problémy s políciou, ani nebol nikdy trestaný, taktiež prehlásil, že bol členom politickej\nstrany, ale iba ako administratívny pracovník. Žalovaný dal tiež do pozornosti pohovor z 11. júna 2024,\nv ktorom žalobca svoju výpoveď doplnil s tým, že v rokoch 2011 až 2017 bol sympatizantom strany PTI\na v roku 2018 sa stal jej členom. Jeho úlohou bola propagácia strany na sociálnej sieti Facebook. V\nrámci tohto pohovoru žalobca uviedol ako dôvod požiadania o udelenie azylu skutočnosť, že sa obáva\no svoj život, nakoľko, ako tvrdil, neznámi ľudia sa mu začali telefonicky vyhrážať, aby nepokračoval v\npolitických aktivitách. Žalobca pri pohovore spresnil, že to boli neznámi ľudia, ktorých osobne nepoznal.\nŽalobca mal tiež podľa žalovaného uviesť, že na propagáciu strany PTI vytvoril 2 stránky na Facebooku,\nnázov prvej bol F. A., druhá stránka mala názov D. I.. Počas doplňujúceho pohovoru z 25. septembra\n2024 žalobca spresnil, že účet F. A. sa pôvodne volal „A. B.“, avšak kvôli obťažovaniu zmenil názov\ntohto facebookového konta. K spomenutému obťažovaniu vysvetlil, že tým myslel jeho obavy, pretože\nvidel okolo seba, ako boli členovia PTI unesení z dôvodu propagácie PTI. Žalobca však nespresnil,\no ktorých členov PTI z jeho okolia sa malo jednať a za akých okolností mali byť títo unesení. Ďalej\nžalovaný poukázal, že počas pohovoru z 11. júna 2024 žalobca uviedol, že nebol prenasledovaný políciu,\narmádou, alebo inými zložkami štátu. Telefonické vyhrážky zo strany neznámych osôb, ktoré ho žiadali\naby nepokračoval v politických aktivitách a prestal zverejňovať fotky a články na Facebooku na polícii\nneohlásil, pretože na políciu nechcel ísť, lebo by som od nich nedostal žiadnu pomoc. Žalovaný poukázal\naj na rozpor žalobcu vo vlastných tvrdeniach, keď počas pohovoru z 11. júna 2024 žalobca výslovne\nuviedol, že vytvoril 2 stránky na Facebooku, názov prvej bol F. A., druhá stránka mala názov D. I., pričom\nprvé konto na Facebooku F. A. je súkromné, druhé s názvom D. I. je verejne prístupné.\n12. Podľa žalovaného samotná opodstatnenosť obáv žalobcu nebola potvrdená objektívnym prvkom,\nktorý v tomto prípade predstavujú informácie o krajine pôvodu. Podľa dostupných informácií má\nPTI niekoľko miliónov členov. Z verejne dostupných zdrojov v prvom rade vyplýva, že opatrenia\npolície Pakistanu sa zameriavajú na funkcionárov a tiež na vysokopostavených predstaviteľov strany\nPTI. Dostupné zdroje zároveň neuvádzajú incidenty voči členom/stúpencom/aktivistom strany PTI,\nku ktorým by došlo opakovane v provincii Pandžáb, konkrétne v okresoch D. a Sialkot, s výnimkou\ninformácie o únose poslanca Národného zhromaždenia za PTI zo Sialkotu (zdroj.: Deccan Herald,\n\nstrana administratívneho spisu č. 42.). Za tretie, aj v prípade opatrení polície voči členom/stúpencom/\naktivistom strany PTI vo forme zadržania - v dostupných zdrojoch je tiež používaný výraz únos, štát\nje schopný poskytnúť účinnú ochranu pred prenasledovaním, či vážnym bezprávím, prostredníctvom\nsúdneho dohľadu a súdnych rozhodnutí tak, ako to uvádzajú verejne dostupné zdroje (napr. v prípade\nzadržania aktivistu sociálnych médií, strana admin. spisu č. 40). Vychádzajúc z výpovedí žalobcu,\nžalobca sa nikdy neobrátil na štátne orgány so žiadosťou o pomoc a podporu, čím nebolo preukázané,\nže štát alebo strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n13. Žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal\n14. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n15. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n16. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n17. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n18. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n19. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n20. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n21. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n\n22. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n23. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n24. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho\npôvodu, pohlavia a veku.\n25. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\nV. Konanie na správnom súde\n26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol\nbez nariadenia pojednávania dňa 19. februára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.\n4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo\nzverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: H.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX\nXXXX, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol\ndoplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel\nzlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu\nna účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n28. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko\nkoncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.\nj. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a\nvzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.\n29. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp.\nzn. 8Sža/41/2009 zo 4. augusta 2009).\n\n30. „Opodstatnenosť obáv“ z prenasledovania je kľúčovým pojmom definície utečenca. Pri posudzovaní\nobjektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom\nkontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu\nutečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach\nopodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho\nneznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho\nneznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou\nskúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej\nistej rasy alebo sociálnej skupiny.\n31. Zároveň treba uviesť, že „mať iné politické názory než vláda ešte nie je samé o sebe dostatočným\nmotívom na prijatie žiadosti o priznanie štatútu utečenca a žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod sa\nobávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre svoju\nkritickosť voči politike a metódam režimu.“ (pozri Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa\nKonvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“ vydaná v januári 1992\nÚradom Vysokého komisára OSN pre utečencov, v Kapitole II Všeobecné zásady pre udelenie statusu\nutečenca, časť B Výklad znenia podmienok, odsek (3) “z rasových, náboženských, národnostných,\nsociálnych a politických dôvodov“ (f) Politické názory, v bode 80).\n32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu obáv o svoj život pre politické\nprenasledovanie. Uviedol, že bol členom politickej strany PTI ako administratívny pracovník, zároveň\ntvrdil, že v domovskej krajine nemal problémy s políciou a nebol nikdy trestaný (Zápisnica o podaní\nvysvetlenia z 30. mája 2024). Zo vstupného pohovoru so žalobcom ako žiadateľom o azyl za účelom\nobjasnenia a zdôvodnenia jeho žiadosti o azyl vyplýva, že z Pakistanu vycestoval na cestovný pas, ktorý\nsi vybavil bez problémov na pasovom úrade v meste D. v roku 2022 za účelom cesty do zahraničia, lebo\nchcel odísť z Pakistanu. Následne si počas pobytu na Ukrajine osobne na Veľvyslanectve Pakistanu\nv Kyjeve vybavil nový cestovný pas, keďže pôvodný pas mu zobrali vojaci v Bielorusku. Žalobca tiež\npopísal cestu z Pakistanu až na územie SR. Ďalej zo vstupného pohovoru vyplýva, že nebolo proti\nnemu vedené žiadne trestné konanie, členom politickej strany PTI bol od roku 2018, predtým od roku\n2011 do roku 2017 bol jej sympatizantom. Jeho hlavnou úlohou bola propagácia strany PTI na sociálnej\nsieti Facebook, vytvoril 2 stránky na Facebooku, názov prvej bol „F. A.“, druhá stránka mala názov\n„D. I.“. Prvé konto na Facebooku „F. A.“ je súkromné, druhé s názvom „D. I.“ je verejne prístupné,\npričom mal na starosti články o činnosti strany PTI a uverejňovanie fotiek z mítingov PTI. Ako dôvod\nžiadosti o udelenie azylu žalobca uviedol, že sa obáva o svoj život. Neznámi ľudia v Pakistane sa mu\nzačali v auguste 2022 (keď padla vláda a boli zablokované sociálne siete) telefonicky vyhrážať, aby\nnepokračoval v politických aktivitách a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku. Boli to neznámi\nľudia, ktorých osobne nepoznal, pričom takéto vyhrážky mali dostávať aj iní členovia PTI. Problémy\ns týmito vyhrážkami neriešil. Ak by prestal v politických aktivitách, tak by prestali aj telefonické vyhrážky.\nNa políciu nešiel, lebo by od nich nedostal žiadnu pomoc. Poradil sa s nadriadenými vo svojej strane\nPTI a tí mu poradili aby opustil Pakistan. Iné dôvody pre udelenie azylu neuviedol.\n33. V doplňujúcom pohovore z 25. septembra 2024 žalobca tvrdil, že Facebookový účet „F. A.“ bol\nzaložený pred 14 až 15 rokmi, druhý účet „D. I.“ je starý 7 rokov. Účet „F. A.“ sa pôvodne volal „A. B.“,\navšak kvôli obťažovaniu si ho pred 5 až 6 rokmi zmenil na „F. A.“. Pod obťažovaním myslel svoje obavy,\npretože videl okolo seba, ako boli členovia PTI unesení z dôvodu propagácie PTI. K propagácii strany\nPTI uviedol, že táto trvala od 2012 do 2018. Medzi rokmi 2018 až 2022 nebol až tak aktívny, od roku 2022\nzas bol aktívny. Ďalej poukázal, že jeho rodina sa obáva o život v Pakistane, čo má súvisieť s nehodou,\nktorú mal jeho syn, keď išiel na motorke so svojim bratrancom, dlho ich sledovalo neznáme auto, ktoré\ndo nich nabúralo zozadu. Pri tomto jeho syn spadol na zem a zlomil si ruku. Táto dopravná nehoda\nnebola hlásená na polícii a to z dôvodu, že sa žalobca skrýva pred políciou. Bol toho názoru, že polícia\nzohráva nejakú rolu v takýchto situáciách. Zároveň žalobca poukázal aj na obťažujúce telefonáty jeho\nmanželke, z neznámych čísiel, neznámymi ľuďmi.\n34. Podľa názoru správneho súdu žalovaný vykonal adekvátne dokazovanie k všetkým žalobcom\ntvrdeným dôvodom pre udelenie azylu. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými,\npre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom\n\na správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné\npochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.\n35. Žalovaný dostatočne a logicky vyhodnotil azylový príbeh žalobcu, keď poukázal, že žalobca bol\nčlenom PTI v čase, kedy táto politická strana bola vládnou stranou a aj po tom, čo sa dostala do\nopozície, tak neuvádzal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Z Pakistanu vycestoval legálne a dokonca\nna Ukrajine kontaktoval zastupiteľský úrad svojej krajiny, kvôli vybaveniu nového cestovného pasu,\nčo dokazuje, že sa ani neobával pakistanských štátnych orgánov. Napriek tomu, že žalobca počas\npohovoru povedal, že v auguste 2022 sa mu začali telefonicky vyhrážať neznámi ľudia a chceli, aby\nukončil politické aktivity a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku, uvedené žalovaný vyhodnotil\nako nedôveryhodné, nakoľko podľa vlastných slov žalobcu jeho Facebookový účet, na ktorom mal\npropagovať politickú stranu PTI je súkromný, teda taký, ktorý nie je verejne prístupný. Žalovaný k tomu\ndôvodil, že ak by aj napriek tomu pripustil, že udalosti sa stali tak, ako o nich žalobca vypovedal, tak\nžalobca mohol mať výlučne problémy so súkromnými osobami.\n36. Aj správny súd je toho názoru, že zo všetkých žalobcom prezentovaných skutočností vyplýva, že\nmohol mať problémy len so súkromnými osobami. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal\nproblémy s políciou a nebol nikdy trestaný. V Pakistane si bez problémov vybavil na pasovom úrade\npas, a rovnako tak na Veľvyslanectve Pakistanu v Kyjeve.\nVyhrážky neznámych ľudí, ktorých osobne nepoznal a ktorí žiadali od žalobcu aby nepokračoval\nv politických aktivitách a prestal zverejňovať články a fotky na Facebooku vyznievajú nedôveryhodne\naj z toho dôvodu, že tieto mali začať v auguste 2022, avšak to už žalobca ani nemal svoj súkromný\nfacebookový účet pod svojim menom, ale pod pseudonymom „F. A.“. Z časových súsledností tak, ako ich\npredostrel žalobca, totiž vyplýva, že v dobe, keď si svoj facebookový účet mal žalobca zmeniť na „F. A.“\npre obavy z obťažovania (t.j. pred 5 – 6 rokmi), nebol až tak aktívny v propagovaní (t. j. medzi rokmi 2018\naž 2022); následne v čase, keď malo začať dochádzať ku reálnym obťažujúcim telefonátom (v auguste\n2022), žalobcov súkromný facebookový účet nemal minimálne už 3 roky zriadený pod svojim menom,\nale pod pseudonymom „F. A.“. Nedôveryhodne pôsobí aj jeho vysvetlenie v doplňujúcom pohovore vo\nvzťahu k nenahláseniu dopravnej nehody syna, keď tvrdil, že táto nebola nahlásená z dôvodu, že sa\n(žalobca) skrýva pred políciou. Uvedené je priamo v rozpore s informáciami, ktoré žalobca predostrel\nvo svojich predchádzajúcich výpovediach, keďže ani raz nespomenul, že by sa pred políciou skrýval,\nnaopak tvrdil, že nemal problémy s políciou.\n37. Správny súd v Bratislave vykonal aj vlastné šetrenie situácie v krajine pôvodu žalobcu a v tejto\nsúvislosti prihliadol aj na najnovšiu Správu o krajine pôvodu Pakistan Európskej agentúry pre azyl\nz decembra 2024, z ktorej nevyplýva prenasledovanie členov a podporovateľov PTI v bežnom živote.\nZo správy je zrejmé, že Ústava Pakistanu zaručuje slobodu združovania (článok 17), „[...] s výhradou\nprimeranej situácie obmedzenia uloženej zákonom v záujme suverenity alebo integrity Pakistanu,\nverejného poriadku alebo morálky. Zo správy ďalej vyplýva, že opatrenia (aj keď možno excesívne)\nproti členom a podporovateľom opozičných strán boli reakciou na masívne protesty (uvedené informácie\nsú v súlade aj so správami Aljazeera a India Today, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe), ktorých\nsa však žalobca nemohol zúčastniť, keďže v tom čase sa už nenachádzal v Pakistane. Na druhej\nstrane z predmetnej správy rezultuje, že súdy poskytujú zatknutým demonštrantom adekvátnu ochranu.\nNapr. Najvyšší súd v Islamabade dňa 29. decembra 2023 rozhodol, že námestník komisára hlavného\nmesta nemá právomoc vydávať príkazy na zadržanie podľa oddielu 3 z roku 1960 vyhlášky o udržiavaní\nverejného poriadku. V októbri 2024 polícia vykonala raziu u PTI pridruženej političke a zatkli ju, avšak\nbola 9. októbra 2024 prepustená na súdny príkaz. V marci 2024 CIVICUS ohlásil pokračujúci zásah\nproti opozičným protestom. Zdroje informovali o zvýšenom nasadení bezpečnostných síl, násilí, vrátane\nstretov medzi políciou a demonštrantmi, použití nadmernej sily zo strany polície, masových zatknutí\ndemonštrantov, a obetí. Mobilné a internetové služby boli pozastavené úradmi vo viacerých mestách.\nZo správy teda vyplývajú skutočnosti viažuce sa na masívne demonštrácie ako reakcia silových zložiek,\na s tým spojené opatrenia proti kritikom. Samotných demonštrácií sa však, ako už bolo spomínané,\nžalobca nezúčastnil. (pozri https://euaa.europa.eu/publications/pakistan-country-focus s. 123 - 124). Z\npredmetnej správy tiež vyplýva, že provincia Pandžáb (z ktorej žalobca pochádza) bola relatívne pokojná\nv roku 2023 a ak boli nejaké útoky militantov, ich cieľmi boli najmä policajné stanice ako aj výcviková\nzákladňa pakistanských vzdušných síl. Rovnako tak cieľmi útokov boli policajti na jar a v auguste\n2024. Ďalej je tu identifikované sektárske davové násilie proti kresťanom (pozri https://euaa.europa.eu/\n\npublications/pakistan-country-focus s.59 -60). Žalobca ako moslim teda nie je priamo ani objektom\nzáujmu útokov militantných skupín.\n38. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vyplýva že „za prenasledovanie v zmysle §\n8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované\nči prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre\nudelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany\nsvojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu\nako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby,\nnemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu“(1 Sža50/2010 z 8. júna 2010). Pokiaľ\nskutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich\npráv pred príslušnými orgánmi nie je v konaní vyvrátená, i za predpokladu, že tvrdenia žiadateľa o hrozbe\nnásilia alebo potrestania zo strany súkromnej osoby by boli pravdivé, nie je možné takéto dôvody uznať\nak žiadateľ nepreukáže, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými\nútokmi takejto osoby resp. v prípade potreby mu ju neposkytla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža4/2009 zo dňa 12.03.2009). Rovnaký záver obsahuje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, z\nktorého vyplýva, že za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany, je možné považovať len takú situáciu, kedy zo strany štátnych orgánov moci\ndochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi\nsúkromných osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža45/2011 zo dňa 27.11.2011).\n39. Žalovaný aj s prihliadnutím na uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR preto\nsprávne dospel k záveru, že dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany u žalobcu nie je daný,\nnakoľko ten sa so svojim problémom so žiadosťou o pomoc na žiadne štátne orgány neobrátil. Žalovaný\npritom vyvrátil tvrdenia žalobcu, že polícii vyhrážky nenahlásil, lebo by sa od nich nedočkal pomoci,\npoukazujúc na príkry rozpor s informáciami podľa ktorých ochrana zo strany štátnych orgánov je k\ndispozícii pre všetkých občanov Pakistanu, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť.\n40. Aj správny súd je toho názoru, že žalobca mal v prvom rade riešiť svoje problémy v rámci Pakistanu\na nie hneď opustiť krajinu pôvodu. Pretože tak nekonal, neprejavil dostatočný záujem o ochranu\nsvojej osoby v domovskej krajine, pričom vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred ochranou\nmedzinárodnou, nie je možné aplikovať inštitút azylu na riešenie žalobcových problémov. Zmyslom azylu\nnie je poskytnúť ochranu pred akýmkoľvek negatívnym javom v krajine pôvodu.\n41. V kontexte aj so zadováženými správami o krajine pôvodu správny súd nezistil naplnenie už\nprvého prvku definície utečenca, nakoľko problémy so súkromnými osobami mal žalobca možnosť riešiť\nprostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov. Z informácií o Pakistane nevyplynulo, že by vnútroštátna\nochrana bola v krajine nedostupná a ani sám žalobca neuviedol, že by márne uplatnil všetky dostupné\nprostriedky ochrany, ktoré mal k dispozícii. Namiesto toho sa rozhodol vycestovať z územia Pakistanu.\nPreto nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcove obavy z prenasledovania, ktoré subjektívne\npociťuje, mohli byť opodstatnené.\n42. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno uvažovať ani o vážnom\nbezpráví. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, ani iným spôsobom nevyšlo v konaní pred žalovaným\nnajavo, že by mu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy, odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej\nochrany.\n43. „Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť\nk danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých,\nktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú“ (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža\n48/2014). V danom prípade správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu zohľadnil\nvšetky vyhlásenia poskytnuté žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho\npostavenie a osobné pomery. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval\nustanovenia zákona o azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal\nvšetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a\nspráv o krajine pôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale napríklad posúdil aj možnosť\nvystavenia žalobcu reálnej hrozbe vážneho bezprávia smerom do budúcnosti.\n\n44. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 240 SSP).\n45. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}