Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/124/2024 0724101746 23. 05. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101746.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Sankt Hubert SK, a.s., IČO: 36 384 127, so sídlom: Okoličianska 741/69, 031 04 Liptovský Mikuláš, právne zastúpeného: JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., IČO: 36 832 103, so sídlom: M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00 156 621, so sídlom: Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 6782/2024-640, č. z. 20120/2024 zo dňa 06.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 25.11.2024 zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou podanou dňa 25.11.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. s. 6782/2024-640, č. z. 20120/2024 zo dňa 06.09.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 67962/2024/621-006 zo dňa 23.01.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa § 10 ods. 1 písm. j), písm. k) zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“), v zmysle čl. 59 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2021/2116 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (ďalej len „nariadenie č. 2021/2116“), podľa čl. 30 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2022/128, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, kontroly, zábezpeky a transparentnosť (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), v spojení s § 31 ods. 1 písm. b), písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) a podľa § 46 Správneho poriadku uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu vo výške 34 942,79 Eur v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie podpory formou Jednotnej žiadosti na rok 2016 č. 6260024662, ďalej vyslovil, že žalobca sa dopustil porušenia povinnosti podľa § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. a), § 6, § 8 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov, čím sa dopustil aj porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b), písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. na skutkovom základe uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí, a zároveň žalobcovi uložil v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 %
zo sumy 34 942,79 Eur, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom nasledujúcim po dni vykonateľnosti rozhodnutia až do jej zaplatenia. 2. V rámci podanej žaloby (bod „IV.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu vznikla značná hospodárska a finančná škoda, keďže jeho predmetom je vysoké peňažné plnenie. Dal do pozornosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko aj v prípade zamietnutia žaloby žalobca bude stále povinný predmetnú sumu spolu s penále zaplatiť. Ak bude žalobe vyhovené, zanikne aj exekučný titul voči žalobcovi. Nakoľko ide o vysokú sumu, v kontexte celého prípadu je podľa neho hospodárnejšie, racionálnejšie a spravodlivejšie, aj s prihliadnutím na možný budúci problém s prípadnou refundáciou trov exekučného konania v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, pristúpiť k výkonu oboch rozhodnutí až po tom, ako ich preskúma správny súd a rozhodne o podanej žalobe. Zaplatenie tak vysokej sumy, aká bola žalobcovi uložená, mu spôsobí tak výraznú finančnú a hospodársku škodu, a celkovo závažnú ujmu, ktorá môže viesť k jeho platobnej neschopnosti, úpadku a následnej likvidácii, prípadne konkurzu. Nepriznaním odkladného účinku vznikne žalobcovi i žalovanému značná finančná a hospodárska škoda. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci podaného vyjadrenia k správnej žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.04.2025, v ktorom uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. S poukazom na českú judikatúru zdôraznil, že žalobca musí konkretizovať, aká závažná ujma mu hrozí a z akých konkrétnych okolností takú hrozbu vyvodzuje. Žalovaný považoval za potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil finančnú disciplínu a je povinný vrátiť neoprávnenú platbu na základe prvostupňového rozhodnutia a zaplatiť penále. Priznanie odkladného účinku tak podľa žalovaného potenciálne ohrozí ochranu finančných záujmov Európskej únie. Na základe uvedeného konštatoval, že nevidí žiaden právny dôvod, pre ktorý by mal byť inštitút odkladného účinku uplatnený, a žiadal, aby súd návrh žalobcu zamietol. 4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 30.04.2025. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda,
vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. 9. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä hroziaca značná hospodárska a finančná škoda a závažná ujma vedúca k platobnej neschopnosti, úpadku a následnej likvidácii, prípadne konkurzu, sú všeobecné, nekonkrétne, a neboli podložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami ani dôkazmi, preto súd v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil hrozbu kvalifikovaných následkov výkonu napadnutého rozhodnutia a svoje tvrdenia nepreukázal. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie návrhu. 13. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie žalobcu a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. V konaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe súd posudzuje okolnosti konkrétnej veci prísne individuálne, pri zachovaní dispozičnej zásady vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP a pri zohľadnení skutočností, ktoré v konkrétnom konaní boli riadne preukázané a osvedčené, resp. vyšli najavo. 14. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom, keď sa obmedzil len na analýzu budúcich výsledkov správneho súdneho prieskumu a ich dopad na uloženú povinnosť.
Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia uložených povinností a výkonu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúcich na úseku poskytovania podpory v poľnohospodárstve vo vzťahu k poskytnutým platbám, spojených aj s ochranou finančných záujmov Európskej únie, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky § 185 písm. a) SSP. 15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].