Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/41/2024 0724101716 18. 02. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101716.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, (P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava), IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Miestny úrad Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OOTZP/OŽP/10569/47045/2024/Slo zo dňa 25.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.11.2024 zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 18.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „súd“ alebo aj „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OOTZP/OŽP/10569/47045/2024/Slo zo dňa 25.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), ktorým žalovaný v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietol žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie o životnom prostredí v rozsahu dokumentov a dôkazov preukazujúcich odôvodnený prípad výrubu v súvislosti so žiadosťou o výrub 3 kusov drevín nachádzajúcich sa na pozemku reg. C-KN parc. č. 2842/1 v k. ú. A., ekologické a estetické funkcie týchto drevín a ich význam pre životné prostredie, ako aj ich význam pre zdravie človeka, vedeného pod sp. zn. OOTZP/OŽP/10367/45966/2024/Slo. 2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy a iného nenapraviteľného následku a tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Poukázal na to, že konanie žalovaného voči žalobcovi má znaky šikanózneho výkonu práva, čo smerovalo k ujme na procesných právach žalobcu. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia žalobca vyzdvihol najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania, sa podľa žalobcu v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí zrušujúcim rozsudkom, avšak toto administratívne rozhodnutie už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, a preto je v týchto prípadoch potrebná aplikácia odkladného účinku, ktorej použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca poukázal na princíp právnej istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré v značnej miere prelamuje inštitút odkladného účinku správnej žaloby, či zásadu preventívnej opatrnosti. Podľa žalobcu je potrebné, aby dočasne jeden princíp ustúpil druhému - v kontexte uvedených skutočností musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti (založený iba na prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného
prostredia. Podľa žalobcu prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“), ktorú je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia. Nepriznanie odkladného účinku by znamenalo nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca teda navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia: i) povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa osobitného právneho predpisu, Aarhuského dohovoru, ústavno-konformným a euro-konformným spôsobom a ii) uplatňujúc ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania 1 žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákone s poukazom na článok 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenia brániace zneužitiu vlastníctva, poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície s ním definitívne vyrieši. 3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním z 31.01.2025. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že s poukazom na jeho argumenty odôvodňujúce zastavenie konania (neexistujúce fiktívne rozhodnutie atď.) je presvedčený, že nie sú dané žiadne dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP a navrhol žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. 4. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 5. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“ 6. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“ 7. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ktorý by mal prevážiť princíp právnej istoty a prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov v tomto prípade, ďalej ho odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, iného nenapraviteľného následku či závažnou ujmou na životnom prostredí s poukazom na zákon o životnom prostredí, osobitné právne predpisy, všeobecné princípy ochrany životného prostredia, ako aj dočasnou potrebou pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia, čím by sa len dočasne odložila realizácia práv zámeru žiadateľa v záujme ochrany životného prostredia. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. 8. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie a predbežnej opatrnosti. Žalobca tiež len vo všeobecnej rovine konštatoval, aké účinky má priznanie či nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nekonkretizoval, v čom má spočívať akákoľvek ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo dôjsť výkonom napadnutých rozhodnutí, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o poskytnutie informácií - nie rozhodnutia o povolení výrubu drevín, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, vrátane skutočnosti, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tak, ako tvrdil. Ergo v prípade
argumentácie žalobcu odôvodňujúcej návrh na priznanie odkladného účinku absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdenou (všeobecne charakterizovanou) hrozbou závažnej ujmy a napadnutými rozhodnutiami týkajúcimi sa neposkytnutia žiadaných informácií. 9. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu, resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca neuviedol ani jediný možný negatívny dôsledok výkonu napadnutých rozhodnutí týkajúcich sa neposkytnutia informácií, ktorý by mohol nastať, a ktorý by reálne hrozil. Potrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného prostredia interpretoval v podstate tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe však nie je dostatočný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za neodôvodnený. 10. Správny súd tiež konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorá by v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí hrozila. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, závažnú ujmu na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok, pričom hrozba tvrdenej ujmy musí byť priama, musí mať závažný dopad a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nepodložený a žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, iného nenapraviteľného následku, príp. závažnej ujmy na životnom prostredí. 11. Súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí je potom pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. 12. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy, závažnej ujmy na životnom prostredí, či iný zákonom definovaný nenapraviteľný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).