Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/120/2024 0724101710 05. 06. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101710.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., so sídlom C. D. XX, XXX XX C. D., IČO: 50 180 134, právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848 proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 8691/2024-6111, č. záznamu 20172/2024 zo dňa 09.09.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.11.2024 z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 05.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 18.11.2024, sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. spisu 8691/2024-6111, č. záznamu 20172/2024 zo dňa 09.09.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) ako aj rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 68380/2024/621-010 zo dňa 05.02.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bola uložená žalobkyni povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu vo výške XX XXX,XX EUR a penále 0,1% zo sumy XX XXX,XX EUR za každý deň omeškania podľa § 43 ods. 10 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 292/2014 Z. z.“) v spojení s § 10 ods. 1 písm. j) a k) zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. ako aj v zmysle § 31 ods. 1 písm. n), § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 061PO090257 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.08.2019. Rozhodnutím žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobkyne zamietnuté. Spolu so žalobou žalobkyňa podala aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 2. V návrhu na priznanie odkladného účinku žalobkyňa uviedla, že ju prvostupňový orgán eviduje ako dlžníka titulom nevrátenia sumy. Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, čo znamená, že orgán verejnej správy môže prakticky kedykoľvek vykonať exekúciu sumy XX.XXX EUR spolu s príslušenstvom, čo bude pre žalobkyňu ako mladého farmára likvidačné a tým pádom sa celý účel zmyslu podpory mladým poľnohospodárom, míňa sledovanému cieľu. V danom prípade je potrebné podľa žalobkyne konštatovať, že rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom je vylúčený. 3. Žalovaný doručil dňa 12.05.2025 správnemu súdu vyjadrenie k správnej žalobe, v ktorom sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril tak, že nevidí žiaden právny dôvod na priznanie odkladného
účinku, preto návrh žalobkyne navrhol zamietnuť. Dňa 12.05.2025 žalovaný doručil správnemu súdu aj administratívny spis. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022, II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 8. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8). 9. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,
Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“ 10. Správny súd sa zaoberal dôvodom uvedeným žalobkyňou v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd uvádza, že žalobkyňa len všeobecným tvrdením poukázala na to, aký dopad môže mať napadnuté rozhodnutie na jej podnikateľské postavenie, avšak toto tvrdenie ostalo izolované, bez podpory konkrétnymi argumentami a dôkazmi k návrhu. Takéto tvrdenie žalobkyne samé o sebe, bez ďalšieho, nie je osvedčením tvrdenej hrozby závažného účinku rozhodnutia žalovaného. Správnemu súdu žalobkyňa neozrejmila svoju majetkovú či finančnú situáciu, a už vôbec nie príčinnú súvislosť medzi dopadom účinkov rozhodnutia žalovaného na jej konkrétnu (správnemu súdu neozrejmenú) situáciu resp. postavenie. 11. Na základe vyššie uvedeného správny súd sumárne uzatvára, že žalobkyňa dostatočne nevymedzila a ani neosvedčila existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje tvrdenia neprecizovala a ani ničím nepodložila. Žalobkyni v konaní podľa § 185 písm. a) SSP prislúcha povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne a dostatočne preukázať, pričom v tomto prípade nedošlo ani k riadnej artikulácii či vymedzeniu dôsledkov rozhodnutia na žalobkyňu a k osvedčeniu existencie zákonom predvídaných následkov rozhodnutia. 12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ Správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je kolízia súkromného záujmu žalobkyne s verejným záujmom, ktorým je v tomto prípade záujem štátu na ochrane finančných záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie. 13. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 14. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].