Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/116/2024 0724101638 23. 05. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101638.1
Uznesenie 4 5S/116/2024 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XXXX/X, XXX XX D. E., zastúpeného: Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, odbor železničnej polície, F. XX, XXX XX D., o správnej žalobe vo veciach správneho trestania na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-ZP-1/2024-SK zo dňa 26. 08. 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 4 5S/116/2024 Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04. 11. 2024 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 05. 11. 2024 (ďalej len „žaloba“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-ZP-1/2024SK zo dňa 26. 08. 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Odbor železničnej polície, Oddelenie železničnej polície Policajného zboru Nové Zámky (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. KRPZ-NR-ZP1-30/2024-S zo dňa 26.06.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 108 ods. 1 písm. h) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“) a podľa § 108 ods. 2 písm. e) zákona o dráhach v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil pokutu vo výške 100,- Eur. 2. Súčasťou žaloby (bod XIV.) bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) (ďalej len „návrh“). Návrh žalobca odôvodnil tým, že na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v správnom konaní nasadá konanie o vymáhaní náhrady škody, ktorá vykoľajením vznikla. Nepriznaním odkladného účinku by mohol podľa žalobcu vzniknúť celý komplex vzťahov týkajúcich sa náhrady škody v dôsledku jej vymáhania od „vinníka“ označeného v rozhodnutí. 3. Žalovaný doručil na správny súd svoje vyjadrenie k žalobe dňa 14. 04. 2025. K návrhu žalovaný neuviedol žiadnu argumentáciu. Spisový materiál bol v listinnej podobe doručený správnemu súdu dňa 16. 04. 2025.
4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 5. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020, bod 18). 8. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) . 9. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod 14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022, bod 34). 10. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil správny súd k posudzovaniu dôvodnosti návrhu, ktorého podstata spočívala v poukaze žalobcu na prípadné nadväzujúce konanie o náhrade škody a jej následného vymáhania od žalobcu.
11. Správny súd uvádza, že žalobca v súvislosti so svojim návrhom neuviedol žiadne bližšie skutkové tvrdenia, ktorými by rozvinul ním prezentované naplnenie podmienok na priznanie odkladného účinku a nepriložil ani žiadne dôkazy. Žalobca svoj návrh odôvodnil len s odkazom na prípadné ďalšie nadväzujúce konania, v tomto prípade konanie o náhrade škody a na vznik žalobcom bližšie nešpecifikovaného „komplexu vzťahov týkajúcich sa náhrady škody“. Žalobca opomenul do návrhu poňať argumentáciu o základnej materiálnej podmienke pre priznanie odkladného účinku, a to o hrozbe závažnej ujmy, škody, príp. hrozbe iného vážneho nenapraviteľného následku. Žiada sa tiež uviesť, že žalobca súdu neprezentoval svoju aktuálnu finančnú alebo majetkovú situáciu, kedy by bolo možné posúdiť rozsah dopadov napadnutého rozhodnutia na žalobcu. Takto koncipovaný návrh bolo preto nutné zo strany správneho súdu označiť za nespĺňajúci základné obsahové náležitosti, ktoré predpokladajú jednak ustanovenia SSP, ako aj citovaná judikatúra, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať (bod 8. uznesenia). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žaloby je výnimočnej povahy, a jeho úlohou nie je len vo všeobecnosti oddialiť účinky napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bez toho, aby na to boli nastolené relevantné dôvody. 12. Je potrebné len opätovne pripomenúť, že návrh na priznanie odkladného účinku je vo výlučnej dispozičnej sfére žalobcu a od vymedzenia relevantných dôvodov a ich preukázania na základe predložených dôkazov závisí v konečnom dôsledku aj rozsah odôvodnenia uznesenia správneho súdu o tomto návrhu (bod 7. uznesenia). Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať povinnosť žalobcu a predpokladať možné dopady do jeho sfér v prípade ponechania účinkov napadnutého rozhodnutia. 13. Správny súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. 14. Správny súd týmto konštatuje, že v konaní neboli naplnené materiálne dôvody podľa citovaných ustanovení SSP na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného žalovaným. 15. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 16. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].