Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6Shs/1/2024 0724101534 05. 02. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AGROFERT, a.s., so sídlom Pyšelská 2327/2, Chodov, 149 00 Praha 4, IČ: 261 85 610, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Plátennícka 2, 821 09 Bratislava, IČO: 00 699 063, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2024/NIK/POK/R/40 zo dňa 18.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.10.2024 z a m ieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 07.10.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2024/NIK/POK/R/40 zo dňa 18.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a potvrdil svoje rozhodnutie (vydané na nižšom stupni rozhodovania) č. 2023/NIK/POK/3/19 zo dňa 29.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím pritom žalovaný rozhodol tak, že žalobca spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia porušil § 10 ods. 9 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 387/2011 Z.z. a tiež § 10 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“). Za tieto porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov žalovaný uložil žalobcovi pokuty vo výške 7 000 000,00 eur a vo výške 14 000 000,00 eur, t.j. pokuty v celkovej výške 21 000 000,00 eur. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a priznania práva na náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže okamžitým nastúpením právnych následkov napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutia žalovaného“) by hrozili závažná ujma a vážne nenapraviteľné následky, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné na zachovanie účelu tohto súdneho konania a nie je v rozpore s verejným záujmom. Rozhodnutiami žalovaného totiž boli žalobcovi uložené pokuty v celkovej výške 21 000 000,00 eur. Tieto pokuty boli splatné do 60 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, teda do 26.11.2024. Uhradením takto bezprecedentne vysokých sporných a z časti už na prvý pohľad prekludovaných pokút hrozila žalobcovi závažná ujma na jeho „cash flow“ pozícii a podnikateľských aktivitách. Táto ujma navyše zahŕňa nielen sumu 21 000 000,00 eur uložených pokút, ale tiež približne 630 000,00 eur ročne, čo predstavuje priemerné ročné úroky vo výške 3 %, ktoré by žalobca zinkasoval, keby sumu pokút držal na bankových
úložkách. Takúto sumu možno v slovenskom právnom prostredí považovať za škodu veľkého rozsahu (v zmysle § 125 ods. 1 Trestného poriadku, resp. iných predpisov, ktoré pojem škoda veľkého rozsahu používajú), a teda analogicky za ujmu závažnú pre posúdenie na účely SSP. Jednorazové uhradenie sporných pokút tak predstavuje enormný negatívny jednorazový zásah do hotovostnej pozície žalobcu a vážne ohrozuje jeho podnikateľské aktivity. 3. Závažnosť ujmy spočívajúcej v povinnosti uhradiť uložené pokuty zvýrazňuje tiež pomer ich celkovej výšky k hospodárskemu výsledku, ktorý celá slovenská pekárenská divízia žalobcu, ktorej sa rozhodnutia žalovaného týkajú, kumulatívne od akvizície PBP až do súčasnosti dosiahla. Za uzavreté účtovné obdobia rokov 2014 až 2023 dosiahla podľa prehľadu vývoja hospodárskeho výsledku po zdanení kumulatívny záporný hospodársky výsledok (stratu) vo výške – 9 218 132,00 eur. Ak sa k uvedeným hospodárskym výsledkom slovenskej pekárenskej divízie žalobcu pridruží ešte povinnosť uhradiť uložené pokuty, pôjde o finančnú záťaž, ktorá môže mať negatívny dopyt na ďalšie zamestnávanie a realizáciu akýchkoľvek investícií v tejto oblasti, a tiež k odchodu žalobcu zo slovenského pekárenského trhu. Ak nedôjde k odloženiu účinkov rozhodnutí žalovaného, žalobcovi hrozí vzhľadom na závažnosť v nich obsiahnutých záverov o údajnom spáchaní správnych deliktov, výšku uložených pokút a riziko ich medializácie významná negatívna reputačná ujma ešte predtým, ako správny súd preskúma správnosť a zákonnosť daných záverov spolu s postupmi žalovaného. Predpoklad, že rozhodnutia žalovaného budú žalovaným aktívne medializované, a že dobrá povesť žalobcu utrpí závažnú a nenapraviteľnú ujmu, vyplýval aj z pozvánky žalovaného pre zástupcov médií na tlačovú konferenciu k prípadu žalobcu na 08.10.2024. Priznanie odkladného účinku po dobu súdneho prieskumu rozhodnutí žalovaného nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak totiž žalobca vo veci neuspeje, žalovaný bude môcť plnenie týchto rozhodnutí a odstránenie ním tvrdeného protiprávneho stavu ďalej požadovať a prípadne aj efektívne vymáhať. 4. Podaním zo dňa 15.11.2024 žalobca doplnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konštatujúc, že vlastní 100 % - ný podiel v akciovej spoločnosti Penam CZ, ktorá následne vlastní 100 % - ný podiel v akciovej spoločnosti Peza a v akciovej spoločnosti Penam SK, ktorá ďalej vlastní takmer 100 % - ný podiel v akciovej spoločnosti ŠARPEK. Spoločnosť Penam CZ prostredníctvom týchto dcérskych spoločností pôsobí na pekárenskom trhu na Slovensku. Žalobca tak má prostredníctvom spoločnosti Penam CZ na Slovensku majetok v podobe akcií v spoločnostiach tvoriacich jej slovenskú pekárenskú divíziu. Slovenská pekárenská divízia žalobcu je významným zamestnávateľom v mnohých regiónoch Slovenskej republiky, pričom zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov. Príslušné mzdové náklady vrátane príslušných odvodových povinností na týchto zamestnancov predstavovali čiastku vo výške 24 500 000,00 eur ročne. Slovenská pekárenská divízia žalobcu pritom neustále čelí rastu ceny práce. Okamžité vyplatenie sumy uložených pokút by viedlo k vážnej hrozbe potreby zníženia nákladov na zamestnávanie a znižovania stavu zamestnanosti v spoločnostiach slovenskej pekárenskej divízie. 5. Okamžitá povinnosť uhradiť sporné pokuty by mala negatívny dopad aj na investičné aktivity žalobcu, vrátane aktivít jej slovenskej pekárenskej divízie, keďže zdroje, ktoré inak mali byť na ne použité, bude potrebné okamžite použiť k úhrade sporných pokút. Takýto postup by nepochybne ohrozil nielen konkurencieschopnosť, ale i samotnú prevádzkyschopnosť pekární. Závažnosť dopadu okamžitého uhradenia sporných pokút znásobuje fakt, že žalobca kalkuloval dopady tzv. „konsolidačného balíka“. Len náklady na novozavedenú tzv. transakčnú daň pritom žalobca odhadoval na sumu presahujúcu 180 000,00 eur. Uvedené vážne riziká znásoboval taktiež fakt, že vzhľadom na štandardnú dĺžku konaní týkajúcich sa súdneho prieskumu a postupov žalovaného, hrozilo, že ak by bol žalobca povinný okamžite uhradiť sumu sporných pokút, tak k týmto objektívne veľmi vysokým prostriedkom nebude mať prístup a možnosť použiť ich na pokrytie opísaných nákladov zamestnávania, realizáciu investícií, či pokrytie následkov tzv. konsolidačného balíčka v dĺžke mnohých rokov. 6. Publicita prípadu v dôsledku aktivít žalovaného má negatívny dopad na reputáciu žalobcu a jeho slovenskej pekárenskej divízie. Existencia napádaných vykonateľných rozhodnutí žalovaného nepochybne vážne a nenapraviteľne ohrozuje dôveryhodnosť žalobcu u významných obchodných partnerov a tým aj ďalšie podnikanie žalobcu na Slovensku. Rozhodnutie o odkladných účinkoch správnej žaloby má preto zásadný význam pre žalobcu aj v prípade, ak by úhrada napádaných pokút bola vynútená skôr, ako bude rozhodnuté o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
7. Pri posúdení návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo potrebné prihliadnuť aj na procesný aspekt a procesné práva žalobcu ako aj na jeho základné práva garantované Ústavou SR. S uvedenou obranou základných práv a ústavných princípov priamo súvisí i to, že pokuty boli uložené spôsobom, ktorý zakladá prinajmenšom dôvodný predpoklad, že nielen základ, ale ani ich výška nebude môcť byť súdom potvrdená. Dôvodnosť potreby priznať odkladný účinok je daná aj tým, že v administratívnom konaní nebola zabezpečená nezávislosť kontroly prvostupňového rozhodnutia. 8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak je s ním dokonca v súlade. Pri tak závažných pochybnostiach a procesných pochybeniach, aké žalobca popísal, ako aj pri tak očividne spornej a enormnej výške pokút, vrátane predpokladu rozhodnutia napriek preklúzii, nie je ani v súlade s verejným záujmom, aby v takejto situácii bola vynútená ich úhrada pred súdnym prieskumom. 9. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.01.2025 konštatujúc, že ho nepovažuje za relevantný. Žalobca už uloženú pokutu uhradil, čo samo osebe vyvracalo všetky jeho dôvody pre priznanie odkladného účinku, ktoré sa tým stali bezpredmetnými. Žalovaný zotrval na stanovisku, že pokuta vo výške 21 000 000,00 eur nebola likvidačná ani neprimeraná a ani neviedla k úpadku žalobcu. Námietky žalobcu boli v rovine neosvedčených hypotetických následkov a následkov, ktoré ešte ani nenastali, a ktoré ani nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe. Preukazovať existenciu hrozby závažnej ujmy bolo povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musela byť priama, bezprostredná a nesmelo ísť len o hypotetickú možnosť, čo vyplývalo aj zo záverov správnej súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Pripodobňovanie uloženej pokuty k definícii výšky škody spáchanej trestnými činmi v zmysle Trestného zákona nemalo žiadnu oporu v zákone, keďže išlo o dve úplne rozdielne inštitúty. Hypotetickými boli tvrdenia týkajúce sa ročných úrokov zo sumy pokuty. Žalobca zároveň minimálne od začatia správneho konania (v roku 2021) mal vedomosť o hroziacej pokute, a teda bol povinný hospodáriť tak, aby zvládal podnikateľské riziko aj ekonomickú záťaž. 10. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepredložil účtovné doklady (napr. výročnú správu alebo správu audítora), ktoré by sa týkali jeho právnickej osoby ako subjektu, ktorému bola uložená pokuta, a ktoré by preukazovali tvrdené ohrozenie jeho podnikateľských aktivít. Namiesto toho predkladal účtovné podklady jeho dcérskych spoločností, ktoré ale boli pre predmetnú právnu vec irelevantné, keďže pokuta nebola udelená subjektom slovenskej divízie, ale priamo žalobcovi. Navyše finančná odolnosť materskej spoločnosti (žalobcu) umožňovala absorbovať pokutu bez ohľadu na finančné výsledky jednotlivých divízií. Iba za roky 2022 a 2023 žalobca dosiahol kumulatívny zisk po zdanení 614 700 000,00 eur. Uložené pokuty predstavovali 3,4 % z tejto sumy. Zisky žalobcu v posledných rokoch boli dostatočne vysoké na to, aby zaplatenie uložených pokút nepredstavovalo výrazný negatívny vplyv na podnikateľské aktivity žalobcu do budúcna. 11. Argumentácia žalobcu opierajúca sa iba o finančné výsledky spoločností v slovenskej divízii žalobcu bola zavádzajúca. Pokuty totiž boli ukladané žalobcovi a nie jeho dcérskym spoločnostiam. 12. Čo sa týka argumentu, že uložená pokuta môže mať negatívny dopyt na ďalšie zamestnávanie a realizáciu investícií v tejto oblasti a údajného odchodu žalobcu zo slovenského pekárenského trhu, opäť išlo o hypotetické a neosvedčené námietky ohľadom následkov, ktoré ani nenastali, a ktoré nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Taktiež v rovine hypotetických následkov a následkov, ktoré ešte nenastali, zostali tvrdenia žalobcu o hroziacej negatívnej reputačnej ujme. Priznanie odkladného účinku nemá ako zabrániť medializácii prípadu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že odkladný účinok sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré podliehajú okrem iného aj povinnému zverejňovaniu v zmysle relevantnej právnej úpravy. 13. Celková pokuta bola uložená žalobcovi v zákonných limitoch, nebola neprimeraná ani likvidačná a verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže je vyjadrený v čl. 55 Ústavy SR. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že priznanie odkladného účinku nebude mať dopad na verejný záujem, bolo potrebné považovať za bezpredmetné.
14. K doplneniu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že pokuty v celkovej výške 21 000 000,00 eur neboli likvidačné ani neprimerané. Zisky žalobcu v posledných rokoch boli dostatočne vysoké na to, aby zaplatenie uložených pokút nepredstavovalo výrazný negatívny vplyv na podnikateľské aktivity do budúcna. Finančná odolnosť materskej spoločnosti, t.j. žalobcu, umožňuje absorbovať pokutu bez ohľadu na finančné výsledky jednotlivých divízií. Iba za roky 2022 a 2023 žalobca dosiahol kumulatívny zisk po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur. Celková výška uložených pokút predstavovala 3,4 % z uvedenej sumy. Zmena právnej úpravy, resp. výdavky vyvolané novými reguláciami by neboli relevantným argumentom ani v prípade, ak by bola pokuta uložená priamo spoločnostiam slovenskej divízie, keďže ide o jeden z prejavov podnikateľského rizika, ktoré v prípade, že sa spoločnosti dopustia porušenia právnych predpisov, nie je možné vykladať na ťarchu žalovaného. 15. Na vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 15.01.2025 konštatujúc, že zaplatenie pokút nemá a nemôže mať za následok nepriznanie odkladného účinku. Samotnou úhradou pokút nedošlo k nijakému zmierneniu či odpadnutiu ekonomických ani iných následkov, ktoré žalobcovi a osobitne spoločnostiam jej slovenskej pekárenskej divízie hrozili a naďalej hrozia. Naopak, tieto sa začali materializovať a prehlbovať. Hrozba vzniku škôd nie je len možná, ale je už i daná, a to v podobe ušlého úročenia a znehodnocovania v dôsledku inflácie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca uhradil predmetné pokuty, rešpektovanie práva nemôže byť žalobcovi na ujmu. 16. Žalovaný nesprávne a účelovo na viacerých miestach tvrdil, že argumentovanie výsledkami dotknutých pekárenských dcérskych spoločností žalobcu nie je pre vec podstatné, keďže pokuta nebola uložená im. Toto tvrdenie bolo nesprávne. Žalovaný totiž nielen nepreukázal, ale riadne ani nešpecifikoval kontrolu ani spôsob, ktorým mala byť vykonaná. Tým nebol ani riadne špecifikovaný subjekt údajného výkonu takejto kontroly. Zároveň je potrebné konštatovať, že dopady uložených pokút na pekárenské dcérske spoločnosti boli relevantné. I keď pokuty neboli uložené im, priamo súviseli s výkonom pekárenskej činnosti žalobcu na Slovensku prostredníctvom týchto spoločností. Preto uložené pokuty majú dopad na ekonomickú racionalitu podnikania žalobcu na Slovensku prostredníctvom predmetných spoločností. 17. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ak by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, dobrovoľne uhradené pokuty by sa nepovažovali za bezdôvodné obohatenie ani za plnenie bez právneho dôvodu, a že žalovaný by vrátil predmetné pokuty až konečným rozhodnutím vo veci, ktoré by malo za účinok zrušenie jeho rozhodnutí, tieto jeho tvrdenia nemali oporu v relevantnej právnej úprave. Podľa § 186 ods. 1 SSP platí, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by teda správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, žalovaný by nemal žiadny účinný titul, na základe ktorého by mohol zadržiavať sumu uhradených pokút patriacu žalobcovi. 18. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 20. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
21. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 22. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 23. Správny súd prvotne uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 24. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby takejto ujmy pritom treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 25. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 26. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou vzniku závažnej ujmy a vážnych nenapraviteľných následkov. Hrozbu takejto ujmy, resp. takýchto následkov potom bližšie vymedzil v žalobe a vo svojich ďalších podaniach. Osobitne pritom poukázal na celkovú výšku uložených pokút a negatívne dôsledky nemožnosti nakladania so sumou uložených pokút v prípade jej úhrady. 27. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal hrozbu vzniku závažnej ujmy a vážnych nenapraviteľných následkov. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, resp. k správnej žalobe ani k ďalším podaniam nepripojil také prílohy, na základe ktorých by správny súd mohol overiť žalobcom tvrdené následky rozhodnutí žalovaného, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom tvrdených následkoch rozhodnutí žalovaného. Prílohy, ktoré žalobca predložil, sa týkali jeho dcérskych spoločností (konkrétne spoločností PENAM SLOVAKIA, a.s., PEZA, a.s., Šarišské pekárne a cukrárne, akciová spoločnosť) a tie tak obsahovali informácie týkajúce sa majetkového postavenia „iba“ jeho dcérskych spoločností. Pokuty však boli rozhodnutiami žalovaného uložené priamo žalobcovi. Pre posúdenie splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bola preto relevantná majetková situácia samotného žalobcu. Celková suma žalobcovi uložených pokút vo výške 21 000 000,00 eur v pomere ku kumulatívnemu zisku žalobcu za roky 2022 a 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, na ktorý poukazoval žalovaný, a ktorého výšku žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, sa pritom nejaví byť takou, že by mohla pre žalobcu reálne predstavovať hrozbu vzniku závažnej ujmy a vážnych nenapraviteľných následkov. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výšku pokút uložených
určitému subjektu nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k jeho celkovej majetkovej situácii. Dopad pokút uložených určitému subjektu totiž závisí od jeho celkovej majetkovej situácie, keď tá istá suma uloženej pokuty môže mať rôzne dopady na rôzne subjekty v rôznej majetkovej situácii. 28. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výškou sumy uložených pokút a následkami uložených pokút poukazoval na hospodárske výsledky svojich dcérskych spoločností, správny súd pripomína, že predmetné pokuty boli uložené žalobcovi. V zmysle rozhodnutí žalovaného sa totiž správnych deliktov mal dopustiť žalobca. Výšku sumy uložených pokút a dopad uložených pokút bolo preto potrebné porovnať s majetkovou situáciou žalobcu a nie jeho dcérskych spoločností. 29. V nadväznosti na poukaz žalobcu na ustanovenia zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v súvislosti s výškou sumy uložených pokút, ktorú žalobca vo svojich podaniach opakovane zdôrazňuje, správny súd uvádza, že pripodobňovanie uloženej pokuty, resp. uložených pokút k škode spáchanej trestnými činmi v zmysle Trestného zákona skutočne nemá oporu v relevantnej právnej úprave, ako na to dôvodne poukázal žalovaný. Pokuta totiž predstavuje sankciu uloženú za spáchanie správneho deliktu. Naproti tomu účelom vymedzenia škody v Trestnom zákone je stanoviť jedno z kritérií posúdenia trestnosti určitého skutku, pričom výška škody je eventuálne skutočnosťou odôvodňujúcou použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu hospodárskej alebo finančnej škody, nemožno na daný prípad bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu škody veľkého rozsahu upravenú v § 125 ods. 1 Trestného zákona. SSP predpokladá hrozbu značnej finančnej škody, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Napokon, ako to už bolo uvedené, na účely rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe výšku pokút uložených určitému subjektu nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k jeho celkovej majetkovej situácii, ktorú je povinný preukázať žalobca. 30. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené negatívne dôsledky nemožnosti nakladania so sumou uložených pokút v prípade jej úhrady, správny súd uvádza, že aj v tomto smere je potrebné následky rozhodnutí žalovaného vnímať v kontexte majetkovej situácie žalobcu. Žalobcom uvádzanú výšku ušlého zisku z úročenia sumy uložených pokút vo výške 630 000,00 eur ročne ako aj žalobcom uvádzané znehodnotenie sumy uložených pokút vo výške 609 000,00 eur ročne nemožno vzhľadom na kumulatívny zisk žalobcu za roky 2022 a 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, na ktorý poukazoval žalovaný, a ktorého výšku žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, vnímať ako závažnú ujmu a vážne nenapraviteľné následky, a to ani pri eventuálnom súčte žalobcom uvádzaných súm (t.j. sumy 630 000,00 eur a sumy 609 000,00 eur ročne). Správny súd tu ale pre úplnosť dodáva, že úročenie peňazí predpokladá ich vlastnenie, pričom v prípade vlastnenia peňazí je potrebné počítať z možnosťou ich znehodnotenia v dôsledku inflácie. Vyššie žalobcom uvedené sumy (t.j. sumu 630 000,00 eur a sumu 609 000,00 eur ročne) preto nemožno vnímať tak, že by sa mali spočítavať, a že by teda mali predstavovať kumulatívnu ročnú škodu. 31. Správny súd si uvedomuje, že žalobca by mohol sumu uložených pokút investovať rôznymi spôsobmi a prípadne dosahovať zhodnotenie tejto sumy aj iným spôsobom ako jej úročením. Investovanie je však spravidla spojené s rizikom, i keď v rôznej miere. Eventuálny ušlý zisk z investovania sumy uložených pokút iným spôsobom ako jej použitím na účely úročenia tak možno považovať len za hypotetický, čo ale na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018). 32. Pokiaľ žalobca uvádza, že náklady na novozavedenú transakčnú daň odhaduje na sumu presahujúcu 180 000,00 eur len za rok 2025, správny súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že aj tieto predpokladané náklady žalobcu je potrebné vnímať v kontexte jeho majetkovej situácie. Predmetnú žalobcom predpokladanú sumu pritom nemožno vzhľadom na kumulatívny zisk žalobcu za roky 2022 a 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, na ktorý poukazoval žalovaný, a ktorého výšku žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, vnímať ako závažnú ujmu a vážne nenapraviteľné následky. 33. Správny súd ďalej v nadväznosti na predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalobca návrh na priznanie odkladného účinku v časti odôvodnil iba poukazom na hypotetické dôsledky týchto rozhodnutí, a to napríklad vo vzťahu k dopadom rozhodnutí žalovaného na svoje dcérske spoločnosti. Hypotetická možnosť tvrdenej hrozby však na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje – hrozba totiž musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018). 34. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú hrozbu negatívnej reputačnej ujmy, nie je zrejmé, ako by jej bolo možné zabrániť priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa totiž nijako nedotýka právoplatnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré podliehajú okrem iného aj povinnému zverejňovaniu v zmysle § 30 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ako na to dôvodne poukázal samotný žalovaný. Aj keby teda správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, nič by to nezmenilo na tom, že by naďalej existovali právoplatné rozhodnutia žalovaného, a že tie by naďalej podliehali povinnému zverejneniu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe by ani nijako nespochybňovalo zákonnosť rozhodnutí žalovaného, keďže správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako neposudzuje otázku (ne)zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré majú byť predmetom správneho súdneho prieskumu. 35. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spochybňujúce v konečnom dôsledku zákonnosť rozhodnutí žalovaného a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, tieto neboli pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe relevantné. Žalobcom eventuálne tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy v administratívnom konaní totiž nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Správny súd si tak pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania, neutvára a ani nemôže utvárať úsudok o tom, či je daný dôvodný predpoklad, že základ alebo výšku pokuty nebude môcť potvrdiť. 36. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle § 185 písm. a) alebo b) SSP. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno teda nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv. Žalobca však nepredložil dôkazy, na základe ktorých by si správny súd mohol utvoriť úsudok o jeho majetkovej situácii a vychádzajúc z preukázanej majetkovej situácie žalobcu úsudok o žalobcom tvrdených následkoch rozhodnutí žalovaného, keď samotná výška sumy uložených pokút neosvedčovala splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd by preto návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť ani vtedy, ak by neprihliadal na žalovaným uvádzaný kumulatívny zisk žalobcu za roky 2022 a 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, ktorého výšku ostatne žalobca relevantným spôsobom ani nespochybnil. 37. Keďže žalobca nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd sa už nezaoberal preukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP stanovené kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
38. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 39. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, avšak zároveň je správna žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je správna žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].
(§ 139