{"guid": "3685b543-6999-4444-911e-bc2e94c8233f:2d3d216b-dd5f-47ce-9e69-cd581b18dfa1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1", "spisova_znacka": "6Shs/1/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6Shs/1/2024 z 5. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 5. februára 2025, sp. zn. 6Shs/1/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1", "identifikacne_cislo": "0724101534", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-10.odsek-9", "nazov": "§ 10 ods. 9 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-10.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/347", "nazov": "zákon č. 347/1990 Zb. Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/347", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/347-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/387", "nazov": "predpis č. 387/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/387-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2001/136#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d3d216b-dd5f-47ce-9e69-cd581b18dfa1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6Shs/1/2024\n0724101534\n05. 02. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101534.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AGROFERT, a.s., so sídlom Pyšelská 2327/2, Chodov,\n149 00 Praha 4, IČ: 261 85 610, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02\nBratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom\nPlátennícka 2, 821 09 Bratislava, IČO: 00 699 063, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2024/NIK/POK/R/40 zo dňa 18.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe, takto\nrozhodol:\nSprávny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.10.2024 z a m\nieta.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 07.10.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2024/NIK/POK/R/40 zo dňa 18.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým\nžalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a potvrdil svoje rozhodnutie (vydané na nižšom stupni\nrozhodovania) č. 2023/NIK/POK/3/19 zo dňa 29.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\nPrvostupňovým rozhodnutím pritom žalovaný rozhodol tak, že žalobca spôsobom uvedeným vo výroku\ntohto rozhodnutia porušil § 10 ods. 9 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene\na doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných\nústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona\nč. 387/2011 Z.z. a tiež § 10 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej\nsúťaže“). Za tieto porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov žalovaný uložil žalobcovi pokuty\nvo výške 7 000 000,00 eur a vo výške 14 000 000,00 eur, t.j. pokuty v celkovej výške 21 000 000,00\neur. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia a priznania práva na náhradu trov konania voči žalovanému.\n2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok\npodľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), keďže okamžitým nastúpením právnych následkov napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutia žalovaného“) by hrozili závažná ujma\na vážne nenapraviteľné následky, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné\nna zachovanie účelu tohto súdneho konania a nie je v rozpore s verejným záujmom. Rozhodnutiami\nžalovaného totiž boli žalobcovi uložené pokuty v celkovej výške 21 000 000,00 eur. Tieto pokuty boli\nsplatné do 60 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, teda do 26.11.2024. Uhradením takto\nbezprecedentne vysokých sporných a z časti už na prvý pohľad prekludovaných pokút hrozila žalobcovi\nzávažná ujma na jeho „cash flow“ pozícii a podnikateľských aktivitách. Táto ujma navyše zahŕňa nielen\nsumu 21 000 000,00 eur uložených pokút, ale tiež približne 630 000,00 eur ročne, čo predstavuje\npriemerné ročné úroky vo výške 3 %, ktoré by žalobca zinkasoval, keby sumu pokút držal na bankových\n\núložkách. Takúto sumu možno v slovenskom právnom prostredí považovať za škodu veľkého rozsahu\n(v zmysle § 125 ods. 1 Trestného poriadku, resp. iných predpisov, ktoré pojem škoda veľkého rozsahu\npoužívajú), a teda analogicky za ujmu závažnú pre posúdenie na účely SSP. Jednorazové uhradenie\nsporných pokút tak predstavuje enormný negatívny jednorazový zásah do hotovostnej pozície žalobcu\na vážne ohrozuje jeho podnikateľské aktivity.\n3. Závažnosť ujmy spočívajúcej v povinnosti uhradiť uložené pokuty zvýrazňuje tiež pomer ich\ncelkovej výšky k hospodárskemu výsledku, ktorý celá slovenská pekárenská divízia žalobcu, ktorej\nsa rozhodnutia žalovaného týkajú, kumulatívne od akvizície PBP až do súčasnosti dosiahla. Za\nuzavreté účtovné obdobia rokov 2014 až 2023 dosiahla podľa prehľadu vývoja hospodárskeho\nvýsledku po zdanení kumulatívny záporný hospodársky výsledok (stratu) vo výške – 9 218 132,00\neur. Ak sa k uvedeným hospodárskym výsledkom slovenskej pekárenskej divízie žalobcu pridruží\nešte povinnosť uhradiť uložené pokuty, pôjde o finančnú záťaž, ktorá môže mať negatívny dopyt na\nďalšie zamestnávanie a realizáciu akýchkoľvek investícií v tejto oblasti, a tiež k odchodu žalobcu zo\nslovenského pekárenského trhu. Ak nedôjde k odloženiu účinkov rozhodnutí žalovaného, žalobcovi\nhrozí vzhľadom na závažnosť v nich obsiahnutých záverov o údajnom spáchaní správnych deliktov,\nvýšku uložených pokút a riziko ich medializácie významná negatívna reputačná ujma ešte predtým,\nako správny súd preskúma správnosť a zákonnosť daných záverov spolu s postupmi žalovaného.\nPredpoklad, že rozhodnutia žalovaného budú žalovaným aktívne medializované, a že dobrá povesť\nžalobcu utrpí závažnú a nenapraviteľnú ujmu, vyplýval aj z pozvánky žalovaného pre zástupcov médií\nna tlačovú konferenciu k prípadu žalobcu na 08.10.2024. Priznanie odkladného účinku po dobu súdneho\nprieskumu rozhodnutí žalovaného nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak totiž žalobca vo veci\nneuspeje, žalovaný bude môcť plnenie týchto rozhodnutí a odstránenie ním tvrdeného protiprávneho\nstavu ďalej požadovať a prípadne aj efektívne vymáhať.\n4. Podaním zo dňa 15.11.2024 žalobca doplnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\nkonštatujúc, že vlastní 100 % - ný podiel v akciovej spoločnosti Penam CZ, ktorá následne vlastní\n100 % - ný podiel v akciovej spoločnosti Peza a v akciovej spoločnosti Penam SK, ktorá ďalej vlastní\ntakmer 100 % - ný podiel v akciovej spoločnosti ŠARPEK. Spoločnosť Penam CZ prostredníctvom týchto\ndcérskych spoločností pôsobí na pekárenskom trhu na Slovensku. Žalobca tak má prostredníctvom\nspoločnosti Penam CZ na Slovensku majetok v podobe akcií v spoločnostiach tvoriacich jej slovenskú\npekárenskú divíziu. Slovenská pekárenská divízia žalobcu je významným zamestnávateľom v mnohých\nregiónoch Slovenskej republiky, pričom zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov. Príslušné mzdové\nnáklady vrátane príslušných odvodových povinností na týchto zamestnancov predstavovali čiastku vo\nvýške 24 500 000,00 eur ročne. Slovenská pekárenská divízia žalobcu pritom neustále čelí rastu ceny\npráce. Okamžité vyplatenie sumy uložených pokút by viedlo k vážnej hrozbe potreby zníženia nákladov\nna zamestnávanie a znižovania stavu zamestnanosti v spoločnostiach slovenskej pekárenskej divízie.\n5. Okamžitá povinnosť uhradiť sporné pokuty by mala negatívny dopad aj na investičné aktivity žalobcu,\nvrátane aktivít jej slovenskej pekárenskej divízie, keďže zdroje, ktoré inak mali byť na ne použité,\nbude potrebné okamžite použiť k úhrade sporných pokút. Takýto postup by nepochybne ohrozil nielen\nkonkurencieschopnosť, ale i samotnú prevádzkyschopnosť pekární. Závažnosť dopadu okamžitého\nuhradenia sporných pokút znásobuje fakt, že žalobca kalkuloval dopady tzv. „konsolidačného balíka“.\nLen náklady na novozavedenú tzv. transakčnú daň pritom žalobca odhadoval na sumu presahujúcu\n180 000,00 eur. Uvedené vážne riziká znásoboval taktiež fakt, že vzhľadom na štandardnú dĺžku konaní\ntýkajúcich sa súdneho prieskumu a postupov žalovaného, hrozilo, že ak by bol žalobca povinný okamžite\nuhradiť sumu sporných pokút, tak k týmto objektívne veľmi vysokým prostriedkom nebude mať prístup\na možnosť použiť ich na pokrytie opísaných nákladov zamestnávania, realizáciu investícií, či pokrytie\nnásledkov tzv. konsolidačného balíčka v dĺžke mnohých rokov.\n6. Publicita prípadu v dôsledku aktivít žalovaného má negatívny dopad na reputáciu žalobcu\na jeho slovenskej pekárenskej divízie. Existencia napádaných vykonateľných rozhodnutí žalovaného\nnepochybne vážne a nenapraviteľne ohrozuje dôveryhodnosť žalobcu u významných obchodných\npartnerov a tým aj ďalšie podnikanie žalobcu na Slovensku. Rozhodnutie o odkladných účinkoch\nsprávnej žaloby má preto zásadný význam pre žalobcu aj v prípade, ak by úhrada napádaných pokút\nbola vynútená skôr, ako bude rozhodnuté o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n\n7. Pri posúdení návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo potrebné prihliadnuť aj\nna procesný aspekt a procesné práva žalobcu ako aj na jeho základné práva garantované Ústavou\nSR. S uvedenou obranou základných práv a ústavných princípov priamo súvisí i to, že pokuty boli\nuložené spôsobom, ktorý zakladá prinajmenšom dôvodný predpoklad, že nielen základ, ale ani ich výška\nnebude môcť byť súdom potvrdená. Dôvodnosť potreby priznať odkladný účinok je daná aj tým, že\nv administratívnom konaní nebola zabezpečená nezávislosť kontroly prvostupňového rozhodnutia.\n8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak\nje s ním dokonca v súlade. Pri tak závažných pochybnostiach a procesných pochybeniach, aké žalobca\npopísal, ako aj pri tak očividne spornej a enormnej výške pokút, vrátane predpokladu rozhodnutia napriek\npreklúzii, nie je ani v súlade s verejným záujmom, aby v takejto situácii bola vynútená ich úhrada pred\nsúdnym prieskumom.\n9. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa\n07.01.2025 konštatujúc, že ho nepovažuje za relevantný. Žalobca už uloženú pokutu uhradil, čo\nsamo osebe vyvracalo všetky jeho dôvody pre priznanie odkladného účinku, ktoré sa tým stali\nbezpredmetnými. Žalovaný zotrval na stanovisku, že pokuta vo výške 21 000 000,00 eur nebola\nlikvidačná ani neprimeraná a ani neviedla k úpadku žalobcu. Námietky žalobcu boli v rovine\nneosvedčených hypotetických následkov a následkov, ktoré ešte ani nenastali, a ktoré ani nepredstavujú\ndôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe. Preukazovať existenciu\nhrozby závažnej ujmy bolo povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musela byť priama, bezprostredná\na nesmelo ísť len o hypotetickú možnosť, čo vyplývalo aj zo záverov správnej súdnej praxe\n(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018).\nPripodobňovanie uloženej pokuty k definícii výšky škody spáchanej trestnými činmi v zmysle Trestného\nzákona nemalo žiadnu oporu v zákone, keďže išlo o dve úplne rozdielne inštitúty. Hypotetickými boli\ntvrdenia týkajúce sa ročných úrokov zo sumy pokuty. Žalobca zároveň minimálne od začatia správneho\nkonania (v roku 2021) mal vedomosť o hroziacej pokute, a teda bol povinný hospodáriť tak, aby zvládal\npodnikateľské riziko aj ekonomickú záťaž.\n10. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepredložil účtovné doklady (napr. výročnú správu alebo správu\naudítora), ktoré by sa týkali jeho právnickej osoby ako subjektu, ktorému bola uložená pokuta, a ktoré\nby preukazovali tvrdené ohrozenie jeho podnikateľských aktivít. Namiesto toho predkladal účtovné\npodklady jeho dcérskych spoločností, ktoré ale boli pre predmetnú právnu vec irelevantné, keďže pokuta\nnebola udelená subjektom slovenskej divízie, ale priamo žalobcovi. Navyše finančná odolnosť materskej\nspoločnosti (žalobcu) umožňovala absorbovať pokutu bez ohľadu na finančné výsledky jednotlivých\ndivízií. Iba za roky 2022 a 2023 žalobca dosiahol kumulatívny zisk po zdanení 614 700 000,00 eur.\nUložené pokuty predstavovali 3,4 % z tejto sumy. Zisky žalobcu v posledných rokoch boli dostatočne\nvysoké na to, aby zaplatenie uložených pokút nepredstavovalo výrazný negatívny vplyv na podnikateľské\naktivity žalobcu do budúcna.\n11. Argumentácia žalobcu opierajúca sa iba o finančné výsledky spoločností v slovenskej divízii žalobcu\nbola zavádzajúca. Pokuty totiž boli ukladané žalobcovi a nie jeho dcérskym spoločnostiam.\n12. Čo sa týka argumentu, že uložená pokuta môže mať negatívny dopyt na ďalšie zamestnávanie\na realizáciu investícií v tejto oblasti a údajného odchodu žalobcu zo slovenského pekárenského trhu,\nopäť išlo o hypotetické a neosvedčené námietky ohľadom následkov, ktoré ani nenastali, a ktoré\nnepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Taktiež\nv rovine hypotetických následkov a následkov, ktoré ešte nenastali, zostali tvrdenia žalobcu o hroziacej\nnegatívnej reputačnej ujme. Priznanie odkladného účinku nemá ako zabrániť medializácii prípadu. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že odkladný účinok sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutí\nžalovaného, ktoré podliehajú okrem iného aj povinnému zverejňovaniu v zmysle relevantnej právnej\núpravy.\n13. Celková pokuta bola uložená žalobcovi v zákonných limitoch, nebola neprimeraná ani likvidačná\na verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže je vyjadrený v čl. 55 Ústavy SR. Akékoľvek tvrdenia\nžalobcu o tom, že priznanie odkladného účinku nebude mať dopad na verejný záujem, bolo potrebné\npovažovať za bezpredmetné.\n\n14. K doplneniu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že pokuty\nv celkovej výške 21 000 000,00 eur neboli likvidačné ani neprimerané. Zisky žalobcu v posledných\nrokoch boli dostatočne vysoké na to, aby zaplatenie uložených pokút nepredstavovalo výrazný negatívny\nvplyv na podnikateľské aktivity do budúcna. Finančná odolnosť materskej spoločnosti, t.j. žalobcu,\numožňuje absorbovať pokutu bez ohľadu na finančné výsledky jednotlivých divízií. Iba za roky 2022\na 2023 žalobca dosiahol kumulatívny zisk po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur. Celková výška\nuložených pokút predstavovala 3,4 % z uvedenej sumy. Zmena právnej úpravy, resp. výdavky vyvolané\nnovými reguláciami by neboli relevantným argumentom ani v prípade, ak by bola pokuta uložená priamo\nspoločnostiam slovenskej divízie, keďže ide o jeden z prejavov podnikateľského rizika, ktoré v prípade,\nže sa spoločnosti dopustia porušenia právnych predpisov, nie je možné vykladať na ťarchu žalovaného.\n15. Na vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\nreagoval žalobca podaním zo dňa 15.01.2025 konštatujúc, že zaplatenie pokút nemá a nemôže mať za\nnásledok nepriznanie odkladného účinku. Samotnou úhradou pokút nedošlo k nijakému zmierneniu či\nodpadnutiu ekonomických ani iných následkov, ktoré žalobcovi a osobitne spoločnostiam jej slovenskej\npekárenskej divízie hrozili a naďalej hrozia. Naopak, tieto sa začali materializovať a prehlbovať. Hrozba\nvzniku škôd nie je len možná, ale je už i daná, a to v podobe ušlého úročenia a znehodnocovania\nv dôsledku inflácie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca uhradil predmetné pokuty, rešpektovanie práva\nnemôže byť žalobcovi na ujmu.\n16. Žalovaný nesprávne a účelovo na viacerých miestach tvrdil, že argumentovanie výsledkami\ndotknutých pekárenských dcérskych spoločností žalobcu nie je pre vec podstatné, keďže pokuta\nnebola uložená im. Toto tvrdenie bolo nesprávne. Žalovaný totiž nielen nepreukázal, ale riadne ani\nnešpecifikoval kontrolu ani spôsob, ktorým mala byť vykonaná. Tým nebol ani riadne špecifikovaný\nsubjekt údajného výkonu takejto kontroly. Zároveň je potrebné konštatovať, že dopady uložených\npokút na pekárenské dcérske spoločnosti boli relevantné. I keď pokuty neboli uložené im, priamo\nsúviseli s výkonom pekárenskej činnosti žalobcu na Slovensku prostredníctvom týchto spoločností.\nPreto uložené pokuty majú dopad na ekonomickú racionalitu podnikania žalobcu na Slovensku\nprostredníctvom predmetných spoločností.\n17. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ak by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, dobrovoľne uhradené\npokuty by sa nepovažovali za bezdôvodné obohatenie ani za plnenie bez právneho dôvodu, a že\nžalovaný by vrátil predmetné pokuty až konečným rozhodnutím vo veci, ktoré by malo za účinok zrušenie\njeho rozhodnutí, tieto jeho tvrdenia nemali oporu v relevantnej právnej úprave. Podľa § 186 ods. 1 SSP\nplatí, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ by teda správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, žalovaný by nemal žiadny účinný\ntitul, na základe ktorého by mohol zadržiavať sumu uhradených pokút patriacu žalobcovi.\n18. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n19. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného\nuznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,\na) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska\nškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,\nb) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad\nv právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi\nby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom\nEurópskej únie.\n20. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť\npodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov\nverejnej správy.\n\n21. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n22. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,\nmôže obsahovať iba stručné odôvodnenie.\n23. Správny súd prvotne uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba\nv prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný\núčinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o\npriznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené\nÚstavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom\nsvojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho\nvydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie\nsmeruje.\n24. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej\nžalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými\nprávnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na\nživotnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma\nbezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná\nujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby\ntakejto ujmy pritom treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku,\npričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je\nna žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného\nnásledku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd\nvyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného\nk návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej\nžalobe sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie\nnaň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z\ntakéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky\nprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n25. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú\nsplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n26. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou vzniku\nzávažnej ujmy a vážnych nenapraviteľných následkov. Hrozbu takejto ujmy, resp. takýchto následkov\npotom bližšie vymedzil v žalobe a vo svojich ďalších podaniach. Osobitne pritom poukázal na celkovú\nvýšku uložených pokút a negatívne dôsledky nemožnosti nakladania so sumou uložených pokút\nv prípade jej úhrady.\n27. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru,\nže žalobca nepreukázal hrozbu vzniku závažnej ujmy a vážnych nenapraviteľných následkov. Žalobca\nk návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, resp. k správnej žalobe ani k ďalším\npodaniam nepripojil také prílohy, na základe ktorých by správny súd mohol overiť žalobcom tvrdené\nnásledky rozhodnutí žalovaného, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom tvrdených následkoch rozhodnutí\nžalovaného. Prílohy, ktoré žalobca predložil, sa týkali jeho dcérskych spoločností (konkrétne spoločností\nPENAM SLOVAKIA, a.s., PEZA, a.s., Šarišské pekárne a cukrárne, akciová spoločnosť) a tie tak\nobsahovali informácie týkajúce sa majetkového postavenia „iba“ jeho dcérskych spoločností. Pokuty\nvšak boli rozhodnutiami žalovaného uložené priamo žalobcovi. Pre posúdenie splnenia podmienok\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe bola preto relevantná majetková situácia samotného\nžalobcu. Celková suma žalobcovi uložených pokút vo výške 21 000 000,00 eur v pomere ku\nkumulatívnemu zisku žalobcu za roky 2022 a 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, na\nktorý poukazoval žalovaný, a ktorého výšku žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, sa pritom\nnejaví byť takou, že by mohla pre žalobcu reálne predstavovať hrozbu vzniku závažnej ujmy a vážnych\nnenapraviteľných následkov. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výšku pokút uložených\n\nurčitému subjektu nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k jeho celkovej majetkovej situácii. Dopad\npokút uložených určitému subjektu totiž závisí od jeho celkovej majetkovej situácie, keď tá istá suma\nuloženej pokuty môže mať rôzne dopady na rôzne subjekty v rôznej majetkovej situácii.\n28. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výškou sumy uložených pokút a následkami uložených pokút poukazoval\nna hospodárske výsledky svojich dcérskych spoločností, správny súd pripomína, že predmetné pokuty\nboli uložené žalobcovi. V zmysle rozhodnutí žalovaného sa totiž správnych deliktov mal dopustiť žalobca.\nVýšku sumy uložených pokút a dopad uložených pokút bolo preto potrebné porovnať s majetkovou\nsituáciou žalobcu a nie jeho dcérskych spoločností.\n29. V nadväznosti na poukaz žalobcu na ustanovenia zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v súvislosti s výškou sumy uložených pokút, ktorú\nžalobca vo svojich podaniach opakovane zdôrazňuje, správny súd uvádza, že pripodobňovanie uloženej\npokuty, resp. uložených pokút k škode spáchanej trestnými činmi v zmysle Trestného zákona skutočne\nnemá oporu v relevantnej právnej úprave, ako na to dôvodne poukázal žalovaný. Pokuta totiž\npredstavuje sankciu uloženú za spáchanie správneho deliktu. Naproti tomu účelom vymedzenia škody\nv Trestnom zákone je stanoviť jedno z kritérií posúdenia trestnosti určitého skutku, pričom výška škody\nje eventuálne skutočnosťou odôvodňujúcou použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu.\nHoci SSP neobsahuje legálnu definíciu hospodárskej alebo finančnej škody, nemožno na daný prípad\nbez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu škody veľkého rozsahu upravenú v § 125 ods. 1 Trestného zákona.\nSSP predpokladá hrozbu značnej finančnej škody, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade\nohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Napokon, ako to už bolo uvedené,\nna účely rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe výšku pokút uložených\nurčitému subjektu nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k jeho celkovej majetkovej situácii, ktorú\nje povinný preukázať žalobca.\n30. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené negatívne dôsledky nemožnosti nakladania so sumou uložených\npokút v prípade jej úhrady, správny súd uvádza, že aj v tomto smere je potrebné následky\nrozhodnutí žalovaného vnímať v kontexte majetkovej situácie žalobcu. Žalobcom uvádzanú výšku\nušlého zisku z úročenia sumy uložených pokút vo výške 630 000,00 eur ročne ako aj žalobcom\nuvádzané znehodnotenie sumy uložených pokút vo výške 609 000,00 eur ročne nemožno vzhľadom\nna kumulatívny zisk žalobcu za roky 2022 a 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, na\nktorý poukazoval žalovaný, a ktorého výšku žalobca relevantným spôsobom nespochybnil, vnímať ako\nzávažnú ujmu a vážne nenapraviteľné následky, a to ani pri eventuálnom súčte žalobcom uvádzaných\nsúm (t.j. sumy 630 000,00 eur a sumy 609 000,00 eur ročne). Správny súd tu ale pre úplnosť\ndodáva, že úročenie peňazí predpokladá ich vlastnenie, pričom v prípade vlastnenia peňazí je potrebné\npočítať z možnosťou ich znehodnotenia v dôsledku inflácie. Vyššie žalobcom uvedené sumy (t.j. sumu\n630 000,00 eur a sumu 609 000,00 eur ročne) preto nemožno vnímať tak, že by sa mali spočítavať, a že\nby teda mali predstavovať kumulatívnu ročnú škodu.\n31. Správny súd si uvedomuje, že žalobca by mohol sumu uložených pokút investovať rôznymi spôsobmi\na prípadne dosahovať zhodnotenie tejto sumy aj iným spôsobom ako jej úročením. Investovanie je však\nspravidla spojené s rizikom, i keď v rôznej miere. Eventuálny ušlý zisk z investovania sumy uložených\npokút iným spôsobom ako jej použitím na účely úročenia tak možno považovať len za hypotetický, čo\nale na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018).\n32. Pokiaľ žalobca uvádza, že náklady na novozavedenú transakčnú daň odhaduje na sumu presahujúcu\n180 000,00 eur len za rok 2025, správny súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že aj tieto\npredpokladané náklady žalobcu je potrebné vnímať v kontexte jeho majetkovej situácie. Predmetnú\nžalobcom predpokladanú sumu pritom nemožno vzhľadom na kumulatívny zisk žalobcu za roky 2022\na 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, na ktorý poukazoval žalovaný, a ktorého výšku žalobca\nrelevantným spôsobom nespochybnil, vnímať ako závažnú ujmu a vážne nenapraviteľné následky.\n33. Správny súd ďalej v nadväznosti na predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\npoukazuje na skutočnosť, že žalobca návrh na priznanie odkladného účinku v časti odôvodnil iba\npoukazom na hypotetické dôsledky týchto rozhodnutí, a to napríklad vo vzťahu k dopadom rozhodnutí\nžalovaného na svoje dcérske spoločnosti. Hypotetická možnosť tvrdenej hrozby však na priznanie\n\nodkladného účinku správnej žalobe nepostačuje – hrozba totiž musí byť priama a nesmie ísť len\no hypotetickú možnosť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018,\nsp. zn. 7Sžsk/17/2018).\n34. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú hrozbu negatívnej reputačnej ujmy, nie je zrejmé, ako by jej bolo\nmožné zabrániť priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe sa totiž nijako nedotýka právoplatnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré podliehajú okrem iného aj\npovinnému zverejňovaniu v zmysle § 30 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ako na to dôvodne\npoukázal samotný žalovaný. Aj keby teda správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, nič\nby to nezmenilo na tom, že by naďalej existovali právoplatné rozhodnutia žalovaného, a že tie by\nnaďalej podliehali povinnému zverejneniu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe by ani nijako\nnespochybňovalo zákonnosť rozhodnutí žalovaného, keďže správny súd pri rozhodovaní o návrhu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako neposudzuje otázku (ne)zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy, ktoré majú byť predmetom správneho súdneho prieskumu.\n35. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\nspochybňujúce v konečnom dôsledku zákonnosť rozhodnutí žalovaného a postupu, ktorý predchádzal\nvydaniu týchto rozhodnutí, tieto neboli pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe relevantné. Žalobcom eventuálne tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\na postupu orgánov verejnej správy v administratívnom konaní totiž nie sú zákonným predpokladom na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Správny súd si tak pri rozhodovaní\no návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania, neutvára a ani nemôže\nutvárať úsudok o tom, či je daný dôvodný predpoklad, že základ alebo výšku pokuty nebude môcť\npotvrdiť.\n36. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí\npodania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj\ndostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle § 185 písm. a) alebo\nb) SSP. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň\npovinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen\nuviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,\nže nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú\nhospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno teda\nnesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu,\naby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu,\nprípadne iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním\nkonkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv. Žalobca však nepredložil dôkazy, na základe ktorých by si\nsprávny súd mohol utvoriť úsudok o jeho majetkovej situácii a vychádzajúc z preukázanej majetkovej\nsituácie žalobcu úsudok o žalobcom tvrdených následkoch rozhodnutí žalovaného, keď samotná výška\nsumy uložených pokút neosvedčovala splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe. Správny súd by preto návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol\nvyhovieť ani vtedy, ak by neprihliadal na žalovaným uvádzaný kumulatívny zisk žalobcu za roky 2022\na 2023 po zdanení vo výške 614 700 000,00 eur, ktorého výšku ostatne žalobca relevantným spôsobom\nani nespochybnil.\n37. Keďže žalobca nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody,\nprípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd sa už nezaoberal preukázaním\nnaplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to skutočnosti, že\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Predpoklady\npre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP stanovené kumulatívne,\na teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n\n38. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov\ndefinovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe zamietol.\n39. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe, avšak zároveň je správna žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná\na naopak, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený,\nno z meritórneho hľadiska je správna žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].\n\n(§ 139", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "36607e91-8bce-4d5e-ba72-3db1bda95467:dfd8ca87-20d3-4cbb-b037-cf83be21e45a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4", "spisova_znacka": "BA-7Sa/75/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/75/2017 z 22. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201442.4"}]}