Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3S/112/2024 0724101522 09. 10. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101522.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E., zastúpený zákonnými zástupcami matkou F. G. B., nar. XX.XX.XXXX a otcom F. A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. X, D. E., právne zastúpení: Vidhi Pandit, s.r.o., so sídlom Dúhová 8, Slovenský Grob, IČO: 56 831 927, proti žalovanému: Obec Chorvátsky Grob, Námestia Josipa Andriča 17, Chorvátsky Grob, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 11257/2024, 705/2024/06 zo dňa 6 augusta 2024, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Obce Chorvátsky Grob č. 11257/2024, 705/2024/06 zo dňa 6 augusta 2024 ako aj prvostupňové rozhodnutie Základnej školy s materskou školou, so sídlom Javorova alej 1, Chorvátsky Grob č. listu 0275/2024 zo dňa 11. júna 2024 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 18.04.2024 bola Základnej škole s materskou školou, so sídlom Javorová alej 1, Chorvátsky Grob (ďalej len „základná škola“), doručená žiadosť zákonných zástupcov žalobcu o prijatie žalobcu do základnej školy. 2. Riaditeľka základnej školy (ďalej len „riaditeľka základnej školy“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 0275/2024 zo dňa 11.06.2024 rozhodla o neprijatí žiaka na základné vzdelávanie v základnej škole. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že kapacitné možnosti základnej školy v školskom roku 2024/25 boli na úrovni 50 miest, pričom na základe už právoplatných rozhodnutí bolo prijatých 50 detí, z čoho vyplýva, že kapacita základnej školy bola naplnená na 100% a z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žiadosti zákonných zástupcov žiaka (žalobcu). 3. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podali zákonní zástupcovia žalobcu odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 11257/2024, 705/2024/06 zo dňa 6 augusta 2024 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba
4. Žalobca podal dňa 5.10.2024 na Správny súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci riaditeľovi základnej školy a nové konanie. 5. Žalobca poukázal na nezákonnosť celého prijímacieho konania, ktoré malo byť v rozpore so zákonom § 20 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „školský zákon“), resp. v rozpore so všeobecne záväzným nariadením obce Chorvátsky Grob č. 5/2024 o určení školských obvodov základných škôl zriadených obcou Chorvátsky Grob a o určení miesta a času zápisu dieťaťa na plnenie školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „VZN č. 5/2024“), ktoré bolo účinné od 12.07.2024. Žalobca mal za to, že žalovaný nezistil náležite skutkový stav, pretože sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že riaditeľka základnej školy bola povinná prednostne prijať na plnenie školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v spádovej oblasti základnej školy. Riaditeľka základnej školy postupovala podľa všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 2/2023 o určení školských obvodov základných škôl zriadených obcou a o určení miesta a času zápisu dieťaťa na plnenie školskej dochádzky v základnej škole v znení všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 3/2024, ktorým sa mení všeobecne záväzného nariadenia obce Chorvátsky Grob č. 2/2023 o určení školských obvodov základných škôl zriadených obcou a o určení miesta a času zápisu dieťaťa na plnenie školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „VZN č. 2/2023“), pričom nezobrala do úvahy jeho možnú nezákonnosť a jeho dopad na zákonnosť prijímania žiakov, ktoré bude veľmi ťažko napraviť. Žalobca sa domnieval, že riaditeľka základnej školy sa nemohla zbaviť zodpovednosti iba vyhlásením, že postupovala podľa platného VZN č. 2/2023. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný v rámci odvolacieho procesu nezákonné prvostupňové rozhodnutie zrušiť a postupovať podľa školského zákona. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť preskúmať podstatné náležitosti prvostupňového rozhodnutia a rozhodol v rozpore s VZN č. 5/2024, ktoré podstatným spôsobom menilo celú situáciu pri prijímaní žiakov na základnú školu. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.12.2024, v ktorom uviedol, že na základnú školu bolo prednostne prijatých 16 detí s trvalým pobytom v spádovej oblasti, ktorých súrodenec už plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole a 6 detí zamestnancov základnej školy bez trvalého pobytu v obci Chorvátsky Grob. Zvyšné voľné miesta v počte 28 boli obsadené žrebovaním náhodným výberom z celkového počtu 61 žiadostí o prijatie žiaka do základnej školy bez ohľadu na adresu trvalého pobytu. 7. Žalovaný potvrdil, že riaditeľka základnej školy namiesto detí zo spádovej oblasti prednostne prijala deti, ktoré nemali trvalý pobyt v spádovej oblasti a dokonca aj deti, ktoré nemali ani trvalý pobyt v obci Chorvátsky Grob. Konanie riaditeľky základnej školy ako prvostupňového orgánu nebolo v súlade s obligatórnou zákonnou povinnosťou podľa § 20 ods. 6 školského zákona. Riaditeľka základnej školy obhajovala správnosť svojho postupu pri prijímacom konaní s poukazom na § 3 ods. 4 a 5 VZN č. 2/2023. Žalovaný však e-mailom dňa 26.04.2024 informoval riaditeľku základnej školy o podanom proteste prokurátora, ako aj o zámere napadnuté VZN č. 2/2023 zrušiť a nahradiť ho úplne novým všeobecne záväzným nariadením a zároveň ju vyzval, aby pri prijímaní deti postupovala v súlade s nálezom prokurátorky a v súlade s platnými právnymi predpismi, aby nedochádzalo k porušeniu školského zákona. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na to, že riaditeľka základnej školy v čase žrebovania (prijímania deti na povinnú školskú dochádzku) dňa 06.06.2024 mala vedomosť o podanom proteste prokurátora, a teda mala vedomosť o nezákonnosti napadnutých ustanovení § 3 ods. 4 a 5 VZN č. 2/2023. Vzhľadom na to, že riaditeľka základnej školy nerešpektovala výzvu žalovaného, v dôsledku čoho došlo k závažnému porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, žalovaný riaditeľku základnej školy odvolal z funkcie dňa 28.10.2024. 8. Žalovaný ďalej poukázal na § 27 ods. 3 zákona č. 151/2001 Z. z. o prokuratúre v relevantnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podľa ktorého orgán verejnej správy, ktorý zistí, že protest prokuratúra je dôvodný, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu, všeobecne záväzný právny predpis zrušiť alebo ho nahradiť. V tak krátkej dobe nebolo možné zo strany žalovaného posúdiť protest prokurátora, rozhodnúť sa či mu bude vyhovené (toto sa stalo dňa 10.05.2024) a následne vypracovať nové znenie všeobecne záväzného nariadenia. Najbližšie rokovanie
obecného zastupiteľstva sa konalo dňa 25.06.2024, kedy bolo VZN č. 2/2023 zrušené a bolo schválené nové VZN č. 5/2024, ktoré nadobudlo účinnosť 12.07.2024. 9. Žalovaný mal v čase rozhodovania o odvolaniach rodičov (spolu 24) vedomosť, že mnohé rozhodnutia prvostupňového orgánu boli v rozpore so zákonom, pri prijímacom procese sa uprednostnili deti, ktoré na to nemali zákonný nárok, čím bol porušený § 20 ods. 6 školského zákona. Žalovaný žiadal od riaditeľky základnej školy zoznam prijatých detí, ktorý nebol žalovanému predložený v zákonnej lehote. Žalovaný vyhodnocoval aj možnosti zrušenia prvostupňových rozhodnutí a ich vrátenia prvostupňovému orgánu na opätovné rozhodnutie, avšak vzhľadom na naplnenie kapacity základnej školy by prvostupňový orgán rozhodol rovnako. Žalovaný bral do úvahy aj skutočnosť, že zrušením 24 rozhodnutí prvostupňového orgánu by mohol uvrhnúť do neistoty všetkých prijatých žiakov, ale aj tých žiakov, ktorí neboli prijatí. Žalovaný taktiež zvažoval, či by zrušenie rozhodnutí prvostupňového orgánu nezasiahlo do práv rodičov žiakov ako aj do práv samotných detí, hoci nezákonne prijatých. 10. Žalovaný ďalej skonštatoval, že žalobca mal trvalý pobyt v spádovej oblasti základnej školy (čo nebolo v prvostupňovom rozhodnutí uvedené správne), ale jeho prijatiu bránili kapacitné dôvody. Podľa § 20 ods. 6 školského zákona je možné do základnej školy prijať len taký počet žiakov, ktorý zodpovedá maximálnemu počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Podľa § 20 ods. 6 druhá veta školského zákona, ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na naplnenie kapacity riaditeľka základnej školy v prejednávanom prípade postupovala procesne správne, a preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie o neprijatí žalobcu na základne vzdelávanie potvrdil. V žalobcovom prípade žalovaný zabezpečil aj možnosť plniť školskú dochádzku v základnej škole, ktorá mala dostatok kapacitných možností, lebo bolo nesporné, že na základnej škole počet prihlášok prevyšoval jej kapacity. Vzhľadom na to, že žalobca nebol prijatý do jeho spádovej základnej školy v dôsledku nedostatočnej kapacity, čo školský zákon pripúšťa, nebol napadnutým rozhodnutím porušený školský zákon, a teda nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom. IV. Replika a duplika 11. Dňa 16.01.2025 bola správnemu súdu doručená replika žalobcu. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. Žalobca disponuje aj informáciou, že základnú školu navštevuje dieťa, ktoré nebolo prijaté ani na základe podaného odvolania. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom žalovaného, že ak zákon pripúšťa neprijať dieťaťa z kapacitných dôvodov, tak nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu z dôvodu, že zákon nebol porušený. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.02.2025 zotrval na svojich argumentoch a zároveň poukázal na skutočnosť, že to, či by bolo alebo nebolo dieťa prijaté na základnú školu, ak by sa nerozhodovalo podľa VZN č. 2/2023 a VZN č. 3/2023 je čisto hypotetické. V. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona, žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie. 14. Podľa § 20 ods. 6 školského zákona, riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 16. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 9. októbra 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 2. septembra 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 18. Správny súd vyhodnotil ako zmätočnú obranu žalovaného v súdnom konaní, kde na jednej strane súhlasil s tvrdením žalobcu, že riaditeľka základnej školy postupovala nezákonne pri prijímaní žiakov na základné vzdelávanie, na čo ju aj žalovaný upozornil a neskôr odvolal z funkcie, a následne žalovaný prezentoval názor, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a riaditeľka základnej školy postupovala v súlade so školským zákonom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa žalovaného riaditeľka základnej školy rozhodla v rámci prvostupňového rozhodnutia procesne správne, pretože do základnej školy bol prijatý maximálny možný počet žiakov, v základnej škole už nezostala voľná kapacita a žalobcu podľa § 20 ods. 6 školského zákona nebolo možné do základnej školy prijať. 19. Ustanovenie § 20 ods. 6 školského zákona upravuje povinnosť riaditeľa príslušnej spádovej školy prednostne prijať na plnenie školskej dochádzky žiakov, ktorý majú miesto trvalého pobytu v spádovej oblasti, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Z uvedeného vyplýva, že až do naplnenia maximálnej kapacity, riaditeľ školy musí prijať iba deti zo spádovej oblasti, čo sa v danom prípade nestalo. Riaditeľka školy, v prípade, ak to po prijatí všetkých žiakov zo spádovej oblasti umožňuje kapacita školy, môže prijať i deti s trvalým pobytom mimo spádovej oblasti, resp. s trvalým pobytom mimo obce. Naopak, ak počet žiadostí o prijatie do školy prevyšuje kapacitu školu, žiaka na základnú školu neprijme. V takomto prípade je na zriaďovateľovi základnej školy, aby určil ďalší postup (určil inú základnú školu, na ktorej si bude žiak plniť povinnú školskú dochádzku). V prejednávanom prípade prvostupňový orgán, ani žalovaný, takýto zákonný postup nedodržali, v dôsledku čoho boli na plnenie školskej dochádzky na príslušnej základnej škole prijaté deti s trvalým pobytom mimo spádovej oblasti a naopak, žiaci s trvalým pobytom v spádovej oblasti neboli na základnú školu prijatí. 20. Obranu riaditeľky základnej školy, že konala podľa vtedy ešte stále účinného VZN č. 2, nie je možné vyhodnotiť ako dôvodnú. Zvolený postup žrebovania žiakov, ktorí si podali žiadosť o prijatie do základnej školy, vrátane tých, ktorí nemali v obci Chorvátsky Grob ani trvalý pobyt, resp. nemali pobyt v spádovej
oblasti, bol v rozpore i s vtedy účinným VZN č. 2. Naviac, ak riaditeľka základnej školy mala vedomosť o možnej nezákonnosti VZN č. 2, ako osoba, ktorej podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení, je zverený výkon štátnej správy na úseku škôl, bola povinná, s ohľadom na možný dopad na práva a oprávnené záujmy žiakov, postupovať primerane s ohľadom na § 20 ods. 6 školského zákona. Neobstojí ani argument žalovaného, že riaditeľku základnej školy na vzniknutú situáciu upozornil, a pre krátkosť času nemohlo byť VZN č. 2 zrušené pred začatím procesu prijímania žiakov. V čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo VZN č. 2 zrušené a nahradené novým VZN č. 5. Prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že ak žalovaný ako odvolací orgán zistil, že prvostupňové konanie bolo zaťažené vadou, ktorá mala vplyv na jeho zákonnosť, bol povinný na túto skutočnosť prihliadnuť, rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 21. Správny súd je oboznámený s problematikou nedostatočnej kapacity materských a základných škôl, a to nielen v obci Chorvátsky Grob, ktorú považuje za všeobecne známu skutočnosť v zmysle § 122 SSP, ani tento dôvod však nemôže ospravedlniť nezákonný postup riaditeľky základnej školy, ako aj žalovaného, ktorý sa premietol do nezákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že opätovným prehodnotením rozhodnutí o prijatí žiakov na základné vzdelávanie, z ktorých niektoré boli vydané v rozpore so zákonom, by nastolil stav právnej neistoty u prijatých žiakov. Ako správne poukázal žalobca, nie je možné akceptovať názor žalovaného, že z dôvodu právnej istoty rodičov žiakov, ako aj samotných žiakov, hoc aj nezákonne prijatých, bolo lepšie ponechať nezákonné rozhodnutia v platnosti, a to na úkor práv a oprávnených záujmov žiakov, ktorí mali byť podľa zákona (i keď v niektorých prípadoch iba hypoteticky, vzhľadom na kapacitu školu) prijatí. Správny súd na tomto mieste poukazuje na zásadu „z bezpráva nemôže vzniknúť právo“ (ex iniuria ius non oritur), to znamená, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Ak teda žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože mal za to, že bolo vydané v súlade s § 20 ods. 6 školského zákona, vec nesprávne právne posúdil, pretože jeho záver je v priamom rozpore s § 20 ods. 6 školského zákona. 22. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy, viazaných právnym názorom správneho súdu (§191ods. 6 SSP), vec nanovo prejednať, a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu aj odôvodniť. 23. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.