Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sa/11/2024 0724100897 27. 08. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100897.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou správnemu súdu dňa 11. júna 2024 sa žalobca domáha, aby správny súd uložil žalovanej, ako orgánu príslušnému, povinnosť konať a rozhodnúť o jeho žiadosti zo 6. marca 2024 o priznanie starobného dôchodku. 2. Súčasťou žaloby bola aj sťažnosť (bez podpisu žalobcu a bez opatrenia dennou dodacou pečiatkou žalovanej) podaná v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej žalobca namietal, že lehota na vydanie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti zo 6. marca 2024 uplynula dňa 5. mája 2024, oznámenie o výsledku prešetrenia uvedenej sťažnosti žalovanou zo 6. júna 2024, z ktorého vyplynulo, že žalovaná žalobcovu neformálnu žiadosť zo 6. marca 2024 o priznanie starobného dôchodku postúpila z dôvodu vecnej príslušnosti na ďalšie konanie Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GRZVJS“) v prílohe listu z 22. apríla 2024, o čom bol žalobca informovaný listom z rovnakého dňa. Súčasťou žaloby bola aj v poradí štyridsiata žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku žalovanou zo 6. marca 2024. Ku žalobe bolo pripojené aj stanovisko GRZVJS z 15. marca 2024, avšak z jeho obsahu vyplýva, že to sa netýka predmetnej veci, keďže sa v ňom spomína žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku z 29. decembra 2023, t. j. iná žiadosť ako tá, ktorou inicioval konanie vo veci priznania starobného dôchodku v preskúmavanom konaní. 3. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla genézu vývoja konaní vo veci starobného dôchodku žalobcu, pričom zdôraznila, že vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/70/2013 z 30. apríla 2014, nie je oprávnená konať a rozhodovať o starobnom dôchodku žalobcu. Nie je dôvod preto namietať jej nečinnosť vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku žalobcu na starobný dôchodok, navyše za stavu, keď mu na jeho opakované žiadosti o vrátenie nároku na starobný dôchodok a spätné vyplatenie a opakované sťažnosti, poskytuje vysvetlenie o aplikovanej právnej úprave zdôrazňujúc záväznosť právneho názoru kasačného súdu vyjadreného vo vyššie uvedenom rozsudku. Zároveň poukázala na početné konania prebiehajúce pred správnym súdom týkajúce sa namietanej nečinnosti žalovanej v konaniach o iných žiadostiach žalobcu o priznanie nároku na starobný dôchodok. 4. Žalovaná dodala, že administratívny spis žalobcu sa v čase vyjadrenia nachádzal na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (z dôvodu podanej kasačnej sťažnosti v obdobnej veci) a preto ho správnemu súdu napriek výzve nemohla predložiť.
5. Keďže správny súd zistil, že žalobca ku žalobe nepripojil kópiu listiny žalovanej z 22. apríla 2024, ktorým mu mala oznámiť, že jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo 6. marca 2024 postúpila GRZVJS z dôvodu vecnej príslušnosti (a to napriek skutočnosti, že v žalobe na túto listinu odkazuje) ako aj z dôvodu, že žalovaná nedisponovala administratívnym spisom, z ktorého by si správny súd existenciu tejto listiny overil, správny súd vyzval žalobcu na jej predloženie. 6. Dňa 23. júla 2025 zaslal žalobca správnemu súdu kópiu listu žalovanej z 22. apríla 2024 adresovaného GRZVJS, vo veci postúpenia podania o nároku na starobný dôchodok (žiadosť žalobcu zo 6. marca 2024) a oznámenie žalovanej adresované žalobcovi z 22. apríla 2024, ktorým mu zaslala na vedomie list adresovaný GRZVJS o postúpení jeho žiadosti o starobný dôchodok zo 6. marca 2024, a teda, ktorým ho informovala o vybavení jeho žiadosti. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. Správny súd konštatuje, že aj napriek nepredloženiu administratívneho spisu zo strany žalovanej z dôvodu, že tento sa nachádza na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti, mohol ustáliť skutkový stav už iba z podanej žaloby a žalobcom (dodatočne) pripojených príloh, pričom tento sa ukázal medzi účastníkmi konania ako nesporný. Z tvrdení žalobcu ako aj pripojených príloh je zrejmé, že žalobca žiadosťou zo 6. marca 2024 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku. Žalovaná žalobcovu žiadosť zo 6. marca 2024 vybavila tak, že ju listom č. XXX XXX XXXX X, F./XXXX, XXXXX-XX/XXXX-XX z 22. apríla 2024 postúpila GRZVJS na ďalšie konanie. O postúpení žiadosti žalobcu zo 6. marca 2024 vyrozumela žalobcu listom č. XXX XXX XXXX X, F./XXXX, XXXXX-XX/XXXX-XX z 22. apríla 2024, ktorého prílohou bol aj zmienený list o postúpení veci GRZVJS. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj s ohľadom na obsah podanej žaloby, správny súd ustálil, že žalobca sa domáha prieskumu namietanej nečinnosti žalovanej, ktorá má spočívať v nekonaní a nerozhodnutí o žalobcovej žiadosti zo 6. marca 2024 o priznanie starobného dôchodku a to napriek skutočnosti, že bol písomne oboznámený s dôvodom jej nekonania listom z 22. apríla 2024. Žalobca teda nesúhlasí so spôsobom vybavenia jeho žiadosti zo 6. marca 2024. 7. Za nečinnosť je možné považovať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej moci administratívne konanie ani nezačal. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna.
8. S účinnosťou od 1. júla 2023 bola pôvodná definícia nečinnosti orgánu verejnej správy upravená v § 3 ods. 1 písm. d) SSP doplnená o negatívny pojmový znak, ktorý predpokladá, že za nečinnosť, teda pasivitu orgánu verejnej správy, nemožno považovať stav, keď síce orgán verejnej správy nekoná, avšak iba za predpokladu, pokiaľ tomuto nekonaniu predchádzalo rozhodnutie alebo opatrenie z ktorého dôvod takejto mienenej pasivity orgánu verejnej správy vyplýva. Zároveň treba skúmať, či po vydaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Inými slovami, pokiaľ orgán verejnej správy účastníka administratívneho konania upovedomí o dôvodoch, prečo v administratívnom konaní nekoná alebo nepokračuje a to osobitne vydaným rozhodnutím alebo opatrením, nemôže sa zo strany orgánu verejnej správy jednať o nečinnosť. Žalobca má v takom prípade totiž možnosť domáhať sa priamo prieskumu týchto individuálnych správnych aktov a to prostredníctvom na to prislúchajúcich druhov správnych žalôb podľa SSP, t. j. iných ako žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Správny súd dodáva, že pri tomto type správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je priestor pre vyhodnocovanie, či žalovaný orgán verejnej správy postupoval správne, keď žiadosť žalobcu zo 6. marca 2024 postúpil GRZVJS ako orgánu vecne príslušnému. Správny súd by prekročil svoje limity súdneho prieskumu dané správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 9. Nová právna úprava definičných znakov nečinnosti má, o. i., za následok zjednodušenie posudzovania a rozhodovania o namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože pokiaľ žalobca sám v podanej žalobe poukáže na skutočnosť, že ho orgán verejnej správy upovedomil o dôvodoch, prečo nekoná, a opatrenie alebo rozhodnutie pripojí ku správnej žalobe (prípadne jeho existenciu správny súd overí z administratívneho spisu) správny súd v zásade nemá inú možnosť ako konštatovať, že minimálne ku dňu vydania rozhodnutia alebo opatrenia obsahujúceho dôvody nekonania orgánu verejnej správy nebol orgán verejnej správy nečinný. Správnemu súdu preto postačuje posúdiť, či sa od vydania rozhodnutia alebo opatrenia podstatne nezmenili okolnosti. 10. Pod podstatnou zmenou okolností možno rozumieť akékoľvek okolnosti ktoré majú za následok, že primárne (formálne) zákonne konštatované nekonanie orgánu verejnej správy sa zmení na nečinnosť. Bude sa však jednať skôr o výnimočné prípady, kedy už samotné rozhodnutie alebo opatrenie odôvodňujúce nekonanie orgánu verejnej správy predpokladá, že situácia sa môže buď samotným plynutím času alebo pričinením žalobcu, či iných subjektov, zmeniť tak, že dôvod nekonania dodatočne odpadne. Ako príklad môže správny súd uviesť prerušenie konania pre existenciu určitej prekážky, ktorá pokiaľ dodatočne odpadne (čím sa podstatne zmenia okolnosti) a orgánu verejnej správy v ďalšom konaní nič neprekáža, ak v primeranej lehote nezvolí vhodný procesný postup alebo nevydá nerozhodnutie, dopúšťa sa nečinnosti. 11. S konkretizáciou na prejednávanú vec má nekonanie žalovanej o žalobcovej žiadosti zo 6. marca 2024 o priznanie starobného dôchodku pôvod v jej vecnej nepríslušnosti na vybavenie takejto žiadosti, čo vyplýva z listu adresovaného žalobcovi dňa 22. apríla 2024. Z uvedeného je zrejmé, že nekonanie nemá iba prechodnú povahu a v zásade nie je možné, aby sa okolnosti týkajúce sa jej vecnej nepríslušnosti na vybavenie žiadosti žalobcu zo 6. marca 2024 akokoľvek plynutím času zmenili. V danom prípade teda správny súd nezistil podstatnú zmenu okolností na ktoré pamätá § 3 ods. 1 písm. d) druhá časť vety za bodkočiarkou SSP. Napokon, ani žalobca v podanej žalobe netvrdil skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako podstatnú zmenu okolností majúcich za následok, že žalovaná je nečinná. 12. Správny súd jedným dychom dodáva, že hoci konanie o žalobe proti nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP predpokladá, že správny súd posudzuje existenciu nečinnosti na základe tvrdení žalobcu uvedených v podanej žalobe, na ňu nadväzujúceho vyjadrenia žalovanej a predloženého administratívneho spisu z ktorého overuje zistený skutkový stav (ak je sporný), s ohľadom na zmenu pôvodnej právnej úpravy (bod 8 predmetného uznesenia) ako aj osobitosti prejednávanej veci, bol správny súd schopný bez pochybností detegovať neexistenciu nečinnosti už iba na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listín a to bez osobitnej potreby vyžiadať si administratívny spis, či prihliadnuť sa vyjadrenie žalovanej. Akékoľvek ďalšie vyjadrenie žalovanej či žalobcu by nemohlo zvrátiť prezentované závery správneho súdu. 13. Správny súd už iba na základe podanej žaloby a pripojených príloh jednoznačne ustálil, že v predmetom prípade nemožno konštatovať nečinnosť žalovanej spĺňajúcu definíciu podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, keďže žalovaná žalobcu listom z 22. apríla 2024 upovedomila, prečo o jeho žiadosti
o priznanie starobného dôchodku zo 6. marca 2024 nekoná a nebude o nej rozhodovať. Skutočnosť, že žalobca bol zo strany žalovanej o spôsobe vybavenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo 6. marca 2024 postúpením GRZVJS vyrozumený, nerozporuje. Žalobca v zásade brojí práve voči spôsobu vybavenia jeho žiadosti, teda voči postúpeniu žiadosti o priznanie starobného dôchodku GRZVJS, avšak takýto postup nemôže byť predmetom preskúmania v rámci žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 242 a nasl. SSP. 14. Záverom správny súd dodáva, že žalobca v rámci žaloby proti nečinnosti navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia iného orgánu verejnej správy, ako je žalovaný a to v režime podľa ustanovenia § 27 ods. 1 SSP, čo však v predmetom konaní nie je objektívne možné. Odhliadnuc od odlišnosti orgánov verejnej správy, postup podľa citovaného ustanovenia sa uplatní iba za predpokladu preskúmavania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorému toto skôr vydané rozhodnutie predchádza a z ktorého žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie záväzné, alebo, ktoré nie je samostatne preskúmateľné. V predmetnom prípade nie je predmetom prieskumu na základe podanej žaloby rozhodnutie či opatrenie, ale žalobca namieta nečinnosť žalovanej. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že zmienené rozhodnutie GRZVJS G. D. H./XX-XXXX zo 7. marca 2018 bolo preskúmavané v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. NR-22Sa/20/2023 a sp. zn. 15Sas/39/2024. 15. V zmysle vyššie uvedených konštatovaní, keďže namietaná nečinnosť žalovanej nespĺňa definičné znaky nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP a teda žalovaná sa nedopustila nečinnosti, správny súd žalobu podľa § 249 SSP zamietol. 16. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 493e v spojení § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).