Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/46/2024 0724100486 22. 10. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100486.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: JUDr. Bc. Ján Falath, advokát, so sídlom Pribinova 28, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, zastúpený: FALATH & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pribinova 28, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 136 048, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/2014/2023 zo dňa 19.10.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca sa elektronickou žiadosťou o sprístupnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I/Mestského súdu Bratislava I vo veci Baránik v. Pružinec zo dňa 11.08.2023 (ďalej len „žiadosť“), pôvodne podanou na Mestský súd Bratislava I, neskôr postúpenou na Mestský súd Bratislava IV, domáhal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) sprístupnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I/Mestského súdu Bratislava I vo veci A. B. a A. C. D. v konaní o náhrade nemajetkovej ujmy, pretože predmetný rozsudok nebol dohľadateľný na stránke Okresného súdu Bratislava I/Mestského súdu Bratislava I. 2. Na podklade podanej žiadosti vydal Mestský súd Bratislava IV rozhodnutie č. 1SprI/6120/2023 zo dňa 18.08.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosť v zmysle § 9 ods. 1 a 2 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií odmietol. 3. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobcom požadované informácie – sprístupnenie požadovaného rozhodnutia, sa týkajú ochrany a súkromia fyzických osôb a taktiež ochrany osobných údajov, pri ktorých je poskytovanie informácií obmedzené ustanoveniami § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Z dôvodu, že žalobca žiadal o poskytnutie rozhodnutia súdov týkajúceho sa fyzických osôb, povinná osoba musela zisťovať, či je vôbec možné poskytnúť žiadané informácie a súčasne naplniť podmienky, ktoré zákon stanovuje na ochranu osobných údajov. Z verejne dostupných informácií je zrejmé, že predmetná žiadosť sa týka súdneho rozhodnutia, v ktorom je účastníkom konania sudkyňa Krajského
súdu v Bratislave A. C. D., ako aj poslanec E. A. B.. Obe osoby sú tak jasne identifikovateľnými osobami, pretože na Krajskom súde v Bratislave pôsobí len jedna sudkyňa, ktorá sa volá A. C. D., a členom politickej strany Sloboda a Solidarita a poslancom je iba jeden E. A. B.. Z uvedeného dôvodu by sa aj prípadná anonymizácia rozhodnutia minula svojmu účelu, pretože konkrétne rozhodnutie by bolo možné priamo a jednoznačne priradiť ku konkrétnym fyzickým osobám, ktorých sa predmetné konanie týkalo. Naviac, predmetom požadovaného rozhodnutia bola ochrana osobnosti. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií na sprístupnenie informácií, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, je potrebný predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby. Z § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť povinnej osoby si tento súhlas vyžiadať, a preto, ak žiadateľ daným súhlasom nedisponuje a nepreukáže ho povinnej osobe, povinná osoba informácie nesprístupní. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08.09.2023. Namietol, že súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia, a teda aj požadovaný rozsudok. Tento nebol zverejnený ku dňu podania žiadosti a ani podania odvolania. K nesprístupneniu požadovaného rozhodnutia žalobca uviedol, že súd nemôže žiadateľovi nesprístupniť súdne rozhodnutia – naopak, musí ho žiadateľovi sprístupniť s tým, že urobí všetky opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb. Elementárnym opatrením je anonymizácia údajov. K identifikácii osôb žalobca uviedol, že v prípade, ak je strana sporu kvôli mediálnej známosti prípadu identifikovateľná, tak to neznamená, že rozsudok nebude sprístupnený. 5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 1SprI/214/2023 zo dňa 19.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový orgán ako povinná osoba postupoval v súlade so zákonom o slobode informácií a prvostupňové rozhodnutie je riadne odôvodnené a preskúmateľné. 6. Žalovaný sa stotožnil s právnou argumentáciou povinnej osoby, ktorá správne uviedla, že žalobca žiadal o sprístupnenie takých informácií, ktoré sa týkajú konkrétnych, v žiadosti identifikovaných dvoch fyzických osôb, konkrétne krstným menom a priezviskom, pričom v kontexte daného prípadu, kedy sú fyzické osoby v žiadosti riadne identifikovateľné, a teda žiadateľ má záujem o informácie o konkrétnych dvoch fyzických osobách, nie je možné žiadosti vyhovieť. Žalovaný uviedol, že sprístupnenie rozhodnutia, ktoré sa má obsahovo týkať konkrétnej fyzickej osoby, špecifikovanej v žiadosti, je zákonom obmedzené, resp. sprístupnením takéhoto rozhodnutia by povinná osoba porušila § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov. Povinná osoba nemôže bez súhlasu dotknutej osoby, resp. osôb sprístupniť hociktorému žiadateľovi súdne rozhodnutie len preto, že žiadateľ podal svoju žiadosť v právnom režime zákona o slobode informácií a žiada sprístupniť rozhodnutie v anonymizovanej podobe, argumentujúc tým, že súdne pojednávanie je verejné, a teda, keď sa teoreticky ako verejnosť mohol zúčastniť súdneho pojednávania, môže aj v tomto zvolenom právnom režime žiadať o sprístupnenie rozhodnutia po vykonaní anonymizácie osobných údajov. Na uvedenom argumente nemôže správny orgán informácie sprístupniť. 7. Žalovaný mal za to, že v prípade vykonanej anonymizácie osobných údajov by tento akt nebol postačujúci a žiadateľ by si automaticky sprístupnené rozhodnutie spojil s konkrétnymi fyzickými osobami, pričom argument žalobcu, že sa jedná o mediálne známu vec neobstojí v právnom režime, ktorý si zvolil, pretože žiadne ustanovenia zákona o slobode informácií neumožňuje povinnej osobe sprístupniť tie informácie, ktoré sú mediálne známe, a preto bol tento argument vyhodnotený ako irelevantný. 8. Posledne, aj argument žalobcu, že keby sa zúčastnil súdneho pojednávania ako verejnosť a tieto informácie by získal, bol podľa názoru žalovaného nepodstatný, pretože štatút verejnosti súdnych pojednávaní nemôže byť automatickým dôvodom pre sprístupnenie rozhodnutých vydaných na verejne konanom súdnom pojednávaní, pretože by príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií, ktoré pojednávajú o obmedzení určitého druhu informácií žiadateľovi, stratili na význame. Žalovaný uzavrel, že práve otázka riadnej identifikovateľnosti dvoch fyzických osôb bola v tomto prípade kľúčová pre aplikáciu § 9 zákona o slobode informácií. II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.12.2023 (ďalej len „žaloba“), pôvodne podanou na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, následne postúpenou na tunajší súd, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 10. Žalobca namietol, že orgány verejnej správy (i) nerešpektovali ustálenú rozhodovaciu prax prezentovanú Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 2S/94/05 zo dňa 15.02.2006, (ii) v rozpore so zákonom o slobode informácií neanonymizovali rozsudok Okresného súdu Bratislava I, čím by ochránili práva dotknutých osôb a sprístupnili rozhodnutie a (iii) nezohľadnili skutočnosť, že sudkyňa A. C. D. a poslanec B. sú verejnými funkcionármi, ktorým neprináleží taká vysoká miera ochrany súkromia ako bežným fyzickým osobám. 11. Žalobca mal za to, že nikdy nežiadal o sprístupnenie údajov strán konania, avšak mal za to, že žalovaný mohol žalobcovi sprístupniť aj také informácie, ktoré sa pri „bežných osobách“ nesprístupňujú, pričom úplným odmietnutím vyhovenia žiadosti došlo k zásahu do práva na informácie žalobcu. K danému žalobca odkázal na judikatúru, týkajúcu sa ochrany súkromia verejných osôb, resp. k zúženiu tejto ochrany. Žalobca mal za to, že pôsobenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave a poslanca SAS podlieha zúženiu práva na súkromie v súvislosti s ich postavením verejných funkcionárov. Podľa žalobcu dochádza u verejných funkcionárov k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv, z čoho vyplýva, že každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú pozornosť verejnosti nad takouto svojou činnosťou. Žalobca uviedol, že meno a priezvisko v spojení s funkciou nie je osobným údajom, ktorý používa ochranu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Žalobca považoval za nepredstaviteľné, že povinná osoba a žalovaný bez toho, aby zvážili pri každom prípade okolnosti hodné osobitného zreteľa, ako napríklad mediálny rámec prípadu, či fakt, že obe z dotknutých osôb majú zúženú formu ochrany osobnosti vzhľadom na svoje postavenie v spoločnosti, tak tento prípad zovšeobecňujú a pristupujú formalisticky. 12. Žalobca ďalej poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a na povinnosť zverejňovania rozhodnutí. Konštatoval, že súd nemôže žiadateľovi nesprístupniť súdne rozhodnutie, naopak, musí ho žiadateľovi sprístupniť s tým, že urobí všetky opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb. Požadovaný rozsudok tak mal byť sprístupnený, s anonymizáciou osobných údajov. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.05.2024, pričom sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu vyjadreným v žalobe. Žalovaný, odkazujúc na ním vybrané rozhodnutia uviedol, že fyzická osoba uvedená v žiadosti, ktorá je určená alebo určiteľná, požíva právnu ochranu pred nesprístupnením jej osobných údajov. Akt anonymizácie by ochranu nezabezpečil, keďže žiadateľ osobu v žiadosti označil. 14. Žalovaný sa vyjadril k argumentácii žalobcu, že dotknuté osoby ako verejní funkcionári musia strpieť zvýšenú mieru pozornosti. Tu žalovaný uviedol, že § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií vymedzuje osoby na pozícii verejného funkcionára, ktoré sa pri svojej rozhodovacej činnosti zúčastňujú na procese použitia verejných prostriedkov. Z uvedeného ustanovenia však podľa žalovaného nevyplýva, že by ho bolo možné využiť pri každej žiadosti o sprístupnenie informácií bez ďalšieho, opomenúc jeho prvé dva odseky, použijúc argument, že ide o verejného funkcionára. Z predmetného ustanovenia podľa žalovaného nevyplýva, že povinná osoba môže vykonať lustráciu fyzickej osoby, použijúc kľúčový argument, že ide o verejného funkcionára a neohroziť tak iné ústavné právo. Žalovaný zastal názor, že povinná osoba musela odmietnuť sprístupniť požadované informácie. 15. Žalovaný zvýraznil, že fyzické osoby uvedené v predmetnej žiadosti sa nijakým spôsobom na procese používania verejných prostriedkov v súvislosti so súdnym sporom, ktorého rozhodnutie
je predmetom žiadosti, nezúčastňujú. Rozhodnutie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť sa týkalo súkromnoprávneho sporu – sporu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, obsah ktorého nemá podľa žalovaného povinná osoba v režime zákona o slobode informácií priestor bližšie skúmať, zákon jej túto povinnosť neurčuje a tak argument žalobcu, že ide o osoby verejne aktívne, dokonca, že ide o medializovanú vec, nie je v právnom režime zákona o slobode informácií, kľúčový. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 16. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 22.09.2025, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol. 19. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 22.10.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 22. Podľa 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 23. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
24. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak žiadosti žalobcu nevyhoveli a odmietli sprístupniť požadované rozhodnutie. 25. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd ustálil, že bolo potrebné posúdiť, či sa požadované rozhodnutie (teda požadovaná informácia), ktoré žalobca identifikoval menom a priezviskom strán sporu, subsumuje pod výluku zverejnenia informácií – najmä vo vzťahu k aplikácii § 9 zákona o slobode informácii. 26. K výkladu § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií už kasačný súd zaujal stanovisko, a to v rozhodnutí sp. zn. 3Svk/33/2022 zo dňa 27.10.2023, pričom uviedol: „28. V ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje zákonodarca osobitné obmedzenie v prípade sprístupňovania informácií týkajúcich sa práva na súkromie fyzickej osoby a jej osobných údajov. V prípade týchto údajov v zásade platí, že tieto sa nesprístupňujú, pokiaľ nie je dané splnenie jednej zo zákonodarcom daných podmienok (slovné vyjadrenie zákonodarcu „sprístupní len vtedy, ak“) - (i) požiadavku sprístupnenia informácie týkajúcej sa súkromia alebo osobného údaju upravuje osobitný zákon alebo (ii) so sprístupnením súhlasí fyzická osoba, ktorej sa vyžiadaná informácia týka. Vyššie uvedené zásady sprístupňovania osobných údajov fyzických osôb sú konfrontované s princípom prevažujúceho verejného záujmu vyjadreným v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Sám zákonodarca vymedzuje skupinu osôb, kde verejný záujem na kontrole ich činnosti prevyšuje záujem na ochrane taxatívne vymedzených osobných údajov (§ 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií). 29. Je potrebné uviesť, že aj ustanovenia § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií podliehajú ústavne konformnému výkladu a pomeriavaniu konfliktu súkromného záujmu na ochrane súkromia fyzickej osoby (vrátane ochrany jej osobných údajov) podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy a verejného záujmu na kontrole vykonávania verejnej moci a dispozície s majetkom štátu vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 26 ods. 4 a 5 Ústavy. Inými slovami, obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov možno uplatniť len v súlade s jeho cieľom a tak, aby nedošlo k odňatiu podstaty a zmyslu práva na prístup k informáciám o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy). 30. Požiadavke na sprístupnenie informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 26 ods. 4 a 5 v spojení s čl. a čl. 13 ods. 4 Ústavy tak môžu podliehať aj iné osobné údaje (ako údaje uvedené v § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií) alebo údaje o iných osobách ako osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak bude daný ich priamy súvis s výkonom verejnej moci a identifikovaný prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení. V opačnom prípade by totiž absolutizácia ochrany súkromia a osobných údajov mohla viesť k odňatiu možnosti kontroly výkonu verejnej moci a hospodárenia s verejnými prostriedkami verejnosťou, čo by bolo v priamom rozpore s podstatou a zmyslom obmedzovaného práva verejnosti na informácie o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 26 ods. 3 a 5 Ústavy).“ 27. V kontexte načrtnutého základu a vychádzajúc zo žalobných námietok je potrebné vyriešiť, (i) či je údaj / požadovaného súdne rozhodnutie označených strán sporu informáciou chránenou v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, (ii) či existuje osobitný predpis, ktorý sprístupnenie takejto informácie upravuje a (iii) či neexistuje prevažujúci verejný záujem na sprístupnení požadovanej informácie. 28. Údaje, resp. požadované súdne rozhodnutie žalobcom označených strán sporu sa podľa správneho súdu dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a podliehajú ochrane podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Žalobca požadovanú informáciu vymedzil menom a priezviskom strán sporu (a meritom veci samej), ktorých sa požadované rozhodnutie týkalo – žalobca tak identifikoval strany sporu, identifikoval tak konkrétne fyzické osoby, konkrétny spor, a to bez toho, aby predložil súhlas daných osôb so zverejnením požadovaného rozhodnutia a ani povinná osoba daným súhlasom nedisponovala. Správny súd zároveň neidentifikoval žiaden osobitný predpis, ktorý by sprístupnenie požadovanej informácie upravoval a ako to uvádza správny súd nižšie, neidentifikoval ani prevažujúci verejný záujem na sprístupnení požadovanej informácie. 29. K danému správny súd dáva do pozornosti už ustálenú súdnu prax, ktorá sa týkala požiadavky na sprístupnenie informácií, kde boli žiadateľovi vopred známe osoby, ktorých údaje žiadal, čo je aj tento prípad (žalobca identifikoval strany sporu – A. C. D. a A. B.). V rozhodnutí sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa
28.01.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „z uvedeného mal senát preukázané, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2003 Z.z. o ochrane osobných údajov. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona č. 211/2000 Z.z., pretože ich poskytnutím informácie by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmto osobnými údajmi nachádza v jej registri a že spisovaná značka Er sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Senát dospel k záveru, že komunikácia medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe zákona č. 211/2000 Z.z. nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené zákonom č. 211/2000 Z.z., a to s ohľadom i na skutočnosť, že povinná osoba si pred poskytnutím žiadosti v rámci procesného postupu neoveruje identitu žiadateľa a údaje poskytuje emailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov.“ Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v rozsudku sp. zn. 3Sži/2/2013 zo dňa 09.04.2013 uviedol: „vychádzajúc z citovaných ustanovení niet pochýb o tom, že na základe súboru údajov o fyzickej osobe (v danom prípade prokurátora) a príslušnosti ku konkrétnemu štátnemu orgánu v sústave prokuratúry (miesto výkonu funkcie a ďalšie identifikačné údaje) možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto súbor údajov treba považovať za osobné údaje dotknutej osoby. V danej veci žalobca požaduje informácie o podnete špeciálneho prokurátora na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N.Z. a sprístupnenie „návrhu generálneho prokurátora na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N.Z.“, (ktorý, ako vyplýva zo spisu a z obsahu vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 08.02.2011 doposiaľ podaný nebol). Žiadateľ teda uviedol a presne označil konkrétnu osobu - meno, priezvisko, funkciu, miesto výkonu funkcie a orgán, v ktorom funkciu vykonáva. Na tomto mieste však treba poznamenať, že podnet prokurátora na disciplinárne konanie vzhľadom na vyššie uvedené je treba považovať za určitý sankčný postih iba v štádiu návrhu (po dobu konania vznikajúci) a v súvislosti s princípom prezumpcie neviny táto skutočnosť nemá byť zverejňovaná, keďže sa nedá vylúčiť jej anonymita. Z uvedených dôvodov je potom žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona, pretože ide o informácie o podnete na disciplinárne konanie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie.“ 30. Tu je potrebné uviesť, že žalobca podal žiadosť na podklade zákona o slobode informácií – zvolil si teda právny režim prístupu k informáciám na podklade tohto zákona, a preto je potrebné aplikovať aj podmienky, za ktorých povinná osoba požadované informácie nesprístupní. Žiadateľ tak musí byť uzrozumený s tým, že sa na neho budú vzťahovať obmedzenia poskytnutia informácií podľa zákona o slobode informácií. Na uvedenom nemení nič ani argumentácia žalobcu v tom smere, že podľa zákona o súdoch sú súdy povinné zverejňovať anonymizované právoplatné rozhodnutia vo veci samej – je potrebné rozlišovať medzi povinnosťou súdu podľa zákona o súdoch a povinnosťou súdu ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií. Keďže tieto povinnosti nemožno stotožňovať, nemožno ich ani podľa uvedených právnych predpisov vzájomne dopĺňať. Nemožno tak sanovať nesplnenie povinnosti súdu podľa zákona o súdoch prostredníctvom zákona o slobode informácií. 31. Pokiaľ žalobca ďalej v žalobe argumentoval aj § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, a to aj s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001, správny súd uvádza, že je potrebné odlišovať situáciu, ktorú riešil Ústavný súd Slovenskej republiky a kde uzavrel, že otázkou verejného záujmu je slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci, od okolností prejednávanej veci, kde nebolo preukázané, že by išlo o výkon právomoci verejného činiteľa na verejnosti. Naviac, v prejednávanej veci sa nejedná o informáciu o výkone právomoci verejného činiteľa na verejnosti, ale o súdne rozhodnutie súkromnoprávneho sporu dvoch identifikovaných osôb. Správny súd upriamuje pozornosť na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, kde je zakotvený princíp prevažujúceho verejného záujmu prostredníctvom vymedzenia skupiny osôb, kde verejný záujem na kontrole ich činnosti prevyšuje záujem na ochrane taxatívne vymedzených osobných údajov. V prejednávanej veci však nebolo preukázané, že dotknuté osoby mali postavenie osoby v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, a požadovaná informácia nespadala pod tam vymedzené informácie. 32. Vyššie uvedené závery nemožno prelomiť ani argumentáciou žalobcu o tom, že sa jednalo o sudkyňu Krajského súdu v Bratislave a poslanca za politickú stranu Sloboda a Solidarita – ako to už správny súd uviedol. Žalobca totižto požadoval informácie, ktoré sa nedotýkali ich činnosti ako verejných činiteľov, ale rozhodnutia, týkajúceho sa ich súkromnej sféry v rámci súkromnoprávneho sporu. V súlade s už
citovaným rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 3Svk/33/2022 nie je vylúčené, aby požiadavke na sprístupnenie informácií podliehali aj iné osobné údaje (ako údaje uvedené v § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií) alebo údaje o iných osobách ako osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, avšak len za podmienky, že bude daný ich priamy súvis s výkonom verejnej moci a identifikovaný prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení. Tieto okolnosti však v danom prípade nenastali - samotné stotožnenie funkcie verejnej činnosti s „osobou verejného záujmu“ bez ďalšieho nie je postačujúce na prelomenie ochrany osobnosti a súkromia zakotvenej v § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Na uvedené nemá vplyv ani medializácia prípadu. 33. Na podklade uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Správny súd súčasne uvádza, že závery uvedené v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že požadovaná informácia nebude nikdy sprístupnená – je však výlučne na žiadateľovi informácie, ako požiada o informáciu – žiadateľ o informáciu je povinný žiadať o informáciu takým spôsobom, aby nedochádzalo k zásahu do osobných práv a súkromia dotknutých osôb, a to inými prostriedkami – napr. identifikáciou spisovej značky konania, identifikáciou termínom vyhlásenia rozsudku a podobne. 34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).