{"guid": "d44baf8e-5bee-410c-a0ad-63ed8a30ad2b:ae70671f-278c-4c13-af69-74dc0740c68c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100486.1", "spisova_znacka": "1S/46/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/46/2024 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2025, sp. zn. 1S/46/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100486.1", "identifikacne_cislo": "0724100486", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae70671f-278c-4c13-af69-74dc0740c68c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100486.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100486.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n1S/46/2024\n0724100486\n22. 10. 2025\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724100486.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej\nveci žalobcu: JUDr. Bc. Ján Falath, advokát, so sídlom Pribinova 28, 811 09 Bratislava – Staré Mesto,\nzastúpený: FALATH & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pribinova 28, 811 09 Bratislava – mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 56 136 048, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka\n10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/2014/2023 zo dňa\n19.10.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca sa elektronickou žiadosťou o sprístupnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I/Mestského\nsúdu Bratislava I vo veci Baránik v. Pružinec zo dňa 11.08.2023 (ďalej len „žiadosť“), pôvodne podanou\nna Mestský súd Bratislava I, neskôr postúpenou na Mestský súd Bratislava IV, domáhal podľa § 14\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“)\nsprístupnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I/Mestského súdu Bratislava I vo veci A. B. a A. C.\nD. v konaní o náhrade nemajetkovej ujmy, pretože predmetný rozsudok nebol dohľadateľný na stránke\nOkresného súdu Bratislava I/Mestského súdu Bratislava I.\n2. Na podklade podanej žiadosti vydal Mestský súd Bratislava IV rozhodnutie č. 1SprI/6120/2023 zo dňa\n18.08.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosť v zmysle § 9 ods. 1 a 2 a § 18 ods.\n2 zákona o slobode informácií odmietol.\n3. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobcom požadované informácie – sprístupnenie požadovaného\nrozhodnutia, sa týkajú ochrany a súkromia fyzických osôb a taktiež ochrany osobných údajov, pri ktorých\nje poskytovanie informácií obmedzené ustanoveniami § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.\nZ dôvodu, že žalobca žiadal o poskytnutie rozhodnutia súdov týkajúceho sa fyzických osôb, povinná\nosoba musela zisťovať, či je vôbec možné poskytnúť žiadané informácie a súčasne naplniť podmienky,\nktoré zákon stanovuje na ochranu osobných údajov. Z verejne dostupných informácií je zrejmé, že\npredmetná žiadosť sa týka súdneho rozhodnutia, v ktorom je účastníkom konania sudkyňa Krajského\n\nsúdu v Bratislave A. C. D., ako aj poslanec E. A. B.. Obe osoby sú tak jasne identifikovateľnými osobami,\npretože na Krajskom súde v Bratislave pôsobí len jedna sudkyňa, ktorá sa volá A. C. D., a členom\npolitickej strany Sloboda a Solidarita a poslancom je iba jeden E. A. B.. Z uvedeného dôvodu by sa\naj prípadná anonymizácia rozhodnutia minula svojmu účelu, pretože konkrétne rozhodnutie by bolo\nmožné priamo a jednoznačne priradiť ku konkrétnym fyzickým osobám, ktorých sa predmetné konanie\ntýkalo. Naviac, predmetom požadovaného rozhodnutia bola ochrana osobnosti. Podľa § 9 ods. 1 zákona\no slobode informácií na sprístupnenie informácií, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby,\nje potrebný predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby. Z § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií\nnevyplýva povinnosť povinnej osoby si tento súhlas vyžiadať, a preto, ak žiadateľ daným súhlasom\nnedisponuje a nepreukáže ho povinnej osobe, povinná osoba informácie nesprístupní.\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08.09.2023. Namietol, že súdy sú\npovinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia, a teda aj požadovaný rozsudok. Tento nebol zverejnený\nku dňu podania žiadosti a ani podania odvolania. K nesprístupneniu požadovaného rozhodnutia žalobca\nuviedol, že súd nemôže žiadateľovi nesprístupniť súdne rozhodnutia – naopak, musí ho žiadateľovi\nsprístupniť s tým, že urobí všetky opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov dotknutých\nosôb. Elementárnym opatrením je anonymizácia údajov. K identifikácii osôb žalobca uviedol, že\nv prípade, ak je strana sporu kvôli mediálnej známosti prípadu identifikovateľná, tak to neznamená, že\nrozsudok nebude sprístupnený.\n5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 1SprI/214/2023 zo dňa 19.10.2023\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový orgán ako povinná osoba\npostupoval v súlade so zákonom o slobode informácií a prvostupňové rozhodnutie je riadne odôvodnené\na preskúmateľné.\n6. Žalovaný sa stotožnil s právnou argumentáciou povinnej osoby, ktorá správne uviedla, že žalobca\nžiadal o sprístupnenie takých informácií, ktoré sa týkajú konkrétnych, v žiadosti identifikovaných\ndvoch fyzických osôb, konkrétne krstným menom a priezviskom, pričom v kontexte daného prípadu,\nkedy sú fyzické osoby v žiadosti riadne identifikovateľné, a teda žiadateľ má záujem o informácie\no konkrétnych dvoch fyzických osobách, nie je možné žiadosti vyhovieť. Žalovaný uviedol, že\nsprístupnenie rozhodnutia, ktoré sa má obsahovo týkať konkrétnej fyzickej osoby, špecifikovanej\nv žiadosti, je zákonom obmedzené, resp. sprístupnením takéhoto rozhodnutia by povinná osoba\nporušila § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona\no ochrane osobných údajov. Povinná osoba nemôže bez súhlasu dotknutej osoby, resp. osôb sprístupniť\nhociktorému žiadateľovi súdne rozhodnutie len preto, že žiadateľ podal svoju žiadosť v právnom režime\nzákona o slobode informácií a žiada sprístupniť rozhodnutie v anonymizovanej podobe, argumentujúc\ntým, že súdne pojednávanie je verejné, a teda, keď sa teoreticky ako verejnosť mohol zúčastniť súdneho\npojednávania, môže aj v tomto zvolenom právnom režime žiadať o sprístupnenie rozhodnutia po\nvykonaní anonymizácie osobných údajov. Na uvedenom argumente nemôže správny orgán informácie\nsprístupniť.\n7. Žalovaný mal za to, že v prípade vykonanej anonymizácie osobných údajov by tento akt nebol\npostačujúci a žiadateľ by si automaticky sprístupnené rozhodnutie spojil s konkrétnymi fyzickými\nosobami, pričom argument žalobcu, že sa jedná o mediálne známu vec neobstojí v právnom režime,\nktorý si zvolil, pretože žiadne ustanovenia zákona o slobode informácií neumožňuje povinnej osobe\nsprístupniť tie informácie, ktoré sú mediálne známe, a preto bol tento argument vyhodnotený ako\nirelevantný.\n8. Posledne, aj argument žalobcu, že keby sa zúčastnil súdneho pojednávania ako verejnosť a tieto\ninformácie by získal, bol podľa názoru žalovaného nepodstatný, pretože štatút verejnosti súdnych\npojednávaní nemôže byť automatickým dôvodom pre sprístupnenie rozhodnutých vydaných na verejne\nkonanom súdnom pojednávaní, pretože by príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií, ktoré\npojednávajú o obmedzení určitého druhu informácií žiadateľovi, stratili na význame. Žalovaný uzavrel, že\npráve otázka riadnej identifikovateľnosti dvoch fyzických osôb bola v tomto prípade kľúčová pre aplikáciu\n§ 9 zákona o slobode informácií.\nII.\n\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.12.2023 (ďalej len „žaloba“), pôvodne podanou na\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, následne postúpenou na tunajší súd, domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n10. Žalobca namietol, že orgány verejnej správy (i) nerešpektovali ustálenú rozhodovaciu prax\nprezentovanú Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 2S/94/05 zo dňa 15.02.2006, (ii) v rozpore so\nzákonom o slobode informácií neanonymizovali rozsudok Okresného súdu Bratislava I, čím by ochránili\npráva dotknutých osôb a sprístupnili rozhodnutie a (iii) nezohľadnili skutočnosť, že sudkyňa A. C. D.\na poslanec B. sú verejnými funkcionármi, ktorým neprináleží taká vysoká miera ochrany súkromia ako\nbežným fyzickým osobám.\n11. Žalobca mal za to, že nikdy nežiadal o sprístupnenie údajov strán konania, avšak mal za to, že\nžalovaný mohol žalobcovi sprístupniť aj také informácie, ktoré sa pri „bežných osobách“ nesprístupňujú,\npričom úplným odmietnutím vyhovenia žiadosti došlo k zásahu do práva na informácie žalobcu.\nK danému žalobca odkázal na judikatúru, týkajúcu sa ochrany súkromia verejných osôb, resp. k zúženiu\ntejto ochrany. Žalobca mal za to, že pôsobenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave a poslanca\nSAS podlieha zúženiu práva na súkromie v súvislosti s ich postavením verejných funkcionárov. Podľa\nžalobcu dochádza u verejných funkcionárov k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho\nsa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv, z čoho vyplýva, že každá osoba\nvystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú pozornosť verejnosti nad takouto svojou činnosťou.\nŽalobca uviedol, že meno a priezvisko v spojení s funkciou nie je osobným údajom, ktorý používa\nochranu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Žalobca považoval za nepredstaviteľné, že\npovinná osoba a žalovaný bez toho, aby zvážili pri každom prípade okolnosti hodné osobitného zreteľa,\nako napríklad mediálny rámec prípadu, či fakt, že obe z dotknutých osôb majú zúženú formu ochrany\nosobnosti vzhľadom na svoje postavenie v spoločnosti, tak tento prípad zovšeobecňujú a pristupujú\nformalisticky.\n12. Žalobca ďalej poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a na povinnosť\nzverejňovania rozhodnutí. Konštatoval, že súd nemôže žiadateľovi nesprístupniť súdne rozhodnutie,\nnaopak, musí ho žiadateľovi sprístupniť s tým, že urobí všetky opatrenia na ochranu práv a právom\nchránených záujmov dotknutých osôb. Požadovaný rozsudok tak mal byť sprístupnený, s anonymizáciou\nosobných údajov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.05.2024, pričom sa nestotožnil s právnym názorom\nžalobcu vyjadreným v žalobe. Žalovaný, odkazujúc na ním vybrané rozhodnutia uviedol, že fyzická\nosoba uvedená v žiadosti, ktorá je určená alebo určiteľná, požíva právnu ochranu pred nesprístupnením\njej osobných údajov. Akt anonymizácie by ochranu nezabezpečil, keďže žiadateľ osobu v žiadosti\noznačil.\n14. Žalovaný sa vyjadril k argumentácii žalobcu, že dotknuté osoby ako verejní funkcionári musia strpieť\nzvýšenú mieru pozornosti. Tu žalovaný uviedol, že § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií vymedzuje\nosoby na pozícii verejného funkcionára, ktoré sa pri svojej rozhodovacej činnosti zúčastňujú na procese\npoužitia verejných prostriedkov. Z uvedeného ustanovenia však podľa žalovaného nevyplýva, že by\nho bolo možné využiť pri každej žiadosti o sprístupnenie informácií bez ďalšieho, opomenúc jeho prvé\ndva odseky, použijúc argument, že ide o verejného funkcionára. Z predmetného ustanovenia podľa\nžalovaného nevyplýva, že povinná osoba môže vykonať lustráciu fyzickej osoby, použijúc kľúčový\nargument, že ide o verejného funkcionára a neohroziť tak iné ústavné právo. Žalovaný zastal názor, že\npovinná osoba musela odmietnuť sprístupniť požadované informácie.\n15. Žalovaný zvýraznil, že fyzické osoby uvedené v predmetnej žiadosti sa nijakým spôsobom na\nprocese používania verejných prostriedkov v súvislosti so súdnym sporom, ktorého rozhodnutie\n\nje predmetom žiadosti, nezúčastňujú. Rozhodnutie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť sa týkalo\nsúkromnoprávneho sporu – sporu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, obsah ktorého\nnemá podľa žalovaného povinná osoba v režime zákona o slobode informácií priestor bližšie skúmať,\nzákon jej túto povinnosť neurčuje a tak argument žalobcu, že ide o osoby verejne aktívne, dokonca,\nže ide o medializovanú vec, nie je v právnom režime zákona o slobode informácií, kľúčový. Žalovaný\nnavrhol žalobu zamietnuť.\n16. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 22.09.2025, pričom zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii.\n17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.\n19. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 22.10.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré\nmajú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n22. Podľa 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,\nak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak\ndotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide\no sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel\narchivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov\na pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.\nUstanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n23. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania\nverejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok\nustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom\nobecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády\nSlovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky\nalebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim\npráce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,\nnadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu,\nktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa\nsprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo\nvymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto\nvýkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g)\nmzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon\npracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.\n\n24. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral\nna vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak\nžiadosti žalobcu nevyhoveli a odmietli sprístupniť požadované rozhodnutie.\n25. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd ustálil, že bolo potrebné posúdiť,\nči sa požadované rozhodnutie (teda požadovaná informácia), ktoré žalobca identifikoval menom\na priezviskom strán sporu, subsumuje pod výluku zverejnenia informácií – najmä vo vzťahu k aplikácii\n§ 9 zákona o slobode informácii.\n26. K výkladu § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií už kasačný súd zaujal stanovisko, a to v rozhodnutí\nsp. zn. 3Svk/33/2022 zo dňa 27.10.2023, pričom uviedol:\n„28. V ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje zákonodarca\nosobitné obmedzenie v prípade sprístupňovania informácií týkajúcich sa práva na súkromie fyzickej\nosoby a jej osobných údajov. V prípade týchto údajov v zásade platí, že tieto sa nesprístupňujú,\npokiaľ nie je dané splnenie jednej zo zákonodarcom daných podmienok (slovné vyjadrenie zákonodarcu\n„sprístupní len vtedy, ak“) - (i) požiadavku sprístupnenia informácie týkajúcej sa súkromia alebo\nosobného údaju upravuje osobitný zákon alebo (ii) so sprístupnením súhlasí fyzická osoba, ktorej sa\nvyžiadaná informácia týka. Vyššie uvedené zásady sprístupňovania osobných údajov fyzických osôb sú\nkonfrontované s princípom prevažujúceho verejného záujmu vyjadreným v § 9 ods. 3 zákona o slobode\ninformácií. Sám zákonodarca vymedzuje skupinu osôb, kde verejný záujem na kontrole ich činnosti\nprevyšuje záujem na ochrane taxatívne vymedzených osobných údajov (§ 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona\no slobode informácií).\n29. Je potrebné uviesť, že aj ustanovenia § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií\npodliehajú ústavne konformnému výkladu a pomeriavaniu konfliktu súkromného záujmu na ochrane\nsúkromia fyzickej osoby (vrátane ochrany jej osobných údajov) podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy a verejného\nzáujmu na kontrole vykonávania verejnej moci a dispozície s majetkom štátu vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1\nv spojení s čl. 26 ods. 4 a 5 Ústavy. Inými slovami, obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu\nochrany osobných údajov možno uplatniť len v súlade s jeho cieľom a tak, aby nedošlo k odňatiu podstaty\na zmyslu práva na prístup k informáciám o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy).\n30. Požiadavke na sprístupnenie informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s čl. 1\nods. 1 a čl. 26 ods. 4 a 5 v spojení s čl. a čl. 13 ods. 4 Ústavy tak môžu podliehať aj iné osobné údaje (ako\núdaje uvedené v § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií) alebo údaje o iných osobách ako\nosobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak bude daný ich priamy súvis s výkonom\nverejnej moci a identifikovaný prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení. V opačnom prípade by\ntotiž absolutizácia ochrany súkromia a osobných údajov mohla viesť k odňatiu možnosti kontroly výkonu\nverejnej moci a hospodárenia s verejnými prostriedkami verejnosťou, čo by bolo v priamom rozpore s\npodstatou a zmyslom obmedzovaného práva verejnosti na informácie o činnosti orgánov verejnej moci\n(čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 26 ods. 3 a 5 Ústavy).“\n27. V kontexte načrtnutého základu a vychádzajúc zo žalobných námietok je potrebné vyriešiť, (i) či je\núdaj / požadovaného súdne rozhodnutie označených strán sporu informáciou chránenou v zmysle § 9\nods. 1 zákona o slobode informácií, (ii) či existuje osobitný predpis, ktorý sprístupnenie takejto informácie\nupravuje a (iii) či neexistuje prevažujúci verejný záujem na sprístupnení požadovanej informácie.\n28. Údaje, resp. požadované súdne rozhodnutie žalobcom označených strán sporu sa podľa správneho\nsúdu dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a podliehajú ochrane podľa § 9 ods. 1 zákona\no slobode informácií. Žalobca požadovanú informáciu vymedzil menom a priezviskom strán sporu (a\nmeritom veci samej), ktorých sa požadované rozhodnutie týkalo – žalobca tak identifikoval strany sporu,\nidentifikoval tak konkrétne fyzické osoby, konkrétny spor, a to bez toho, aby predložil súhlas daných\nosôb so zverejnením požadovaného rozhodnutia a ani povinná osoba daným súhlasom nedisponovala.\nSprávny súd zároveň neidentifikoval žiaden osobitný predpis, ktorý by sprístupnenie požadovanej\ninformácie upravoval a ako to uvádza správny súd nižšie, neidentifikoval ani prevažujúci verejný záujem\nna sprístupnení požadovanej informácie.\n29. K danému správny súd dáva do pozornosti už ustálenú súdnu prax, ktorá sa týkala požiadavky na\nsprístupnenie informácií, kde boli žiadateľovi vopred známe osoby, ktorých údaje žiadal, čo je aj tento\nprípad (žalobca identifikoval strany sporu – A. C. D. a A. B.). V rozhodnutí sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa\n\n28.01.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „z uvedeného mal senát preukázané, že žalobca\nžiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná\nmenom, priezviskom a dátumom narodenia. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa\n§ 4 ods. 1 zákona č. 122/2003 Z.z. o ochrane osobných údajov. K takto podanej žiadosti nie je\nmožné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona č. 211/2000 Z.z., pretože ich poskytnutím\ninformácie by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmto osobnými\núdajmi nachádza v jej registri a že spisovaná značka Er sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej\nosoby (§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Senát dospel k záveru, že komunikácia medzi povinnou\nosobou a žiadateľom na základe zákona č. 211/2000 Z.z. nemôže prebiehať s obsahom osobných\núdajov, ktoré sú chránené zákonom č. 211/2000 Z.z., a to s ohľadom i na skutočnosť, že povinná\nosoba si pred poskytnutím žiadosti v rámci procesného postupu neoveruje identitu žiadateľa a údaje\nposkytuje emailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov.“ Podobne\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v rozsudku sp. zn. 3Sži/2/2013 zo dňa 09.04.2013 uviedol:\n„vychádzajúc z citovaných ustanovení niet pochýb o tom, že na základe súboru údajov o fyzickej osobe\n(v danom prípade prokurátora) a príslušnosti ku konkrétnemu štátnemu orgánu v sústave prokuratúry\n(miesto výkonu funkcie a ďalšie identifikačné údaje) možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto\nsúbor údajov treba považovať za osobné údaje dotknutej osoby. V danej veci žalobca požaduje\ninformácie o podnete špeciálneho prokurátora na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania\nproti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N.Z. a sprístupnenie „návrhu generálneho prokurátora\nna začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N.Z.“, (ktorý, ako\nvyplýva zo spisu a z obsahu vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 08.02.2011 doposiaľ podaný\nnebol). Žiadateľ teda uviedol a presne označil konkrétnu osobu - meno, priezvisko, funkciu, miesto\nvýkonu funkcie a orgán, v ktorom funkciu vykonáva. Na tomto mieste však treba poznamenať, že podnet\nprokurátora na disciplinárne konanie vzhľadom na vyššie uvedené je treba považovať za určitý sankčný\npostih iba v štádiu návrhu (po dobu konania vznikajúci) a v súvislosti s princípom prezumpcie neviny\ntáto skutočnosť nemá byť zverejňovaná, keďže sa nedá vylúčiť jej anonymita. Z uvedených dôvodov je\npotom žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona,\npretože ide o informácie o podnete na disciplinárne konanie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie.“\n30. Tu je potrebné uviesť, že žalobca podal žiadosť na podklade zákona o slobode informácií – zvolil\nsi teda právny režim prístupu k informáciám na podklade tohto zákona, a preto je potrebné aplikovať\naj podmienky, za ktorých povinná osoba požadované informácie nesprístupní. Žiadateľ tak musí byť\nuzrozumený s tým, že sa na neho budú vzťahovať obmedzenia poskytnutia informácií podľa zákona o\nslobode informácií. Na uvedenom nemení nič ani argumentácia žalobcu v tom smere, že podľa zákona\no súdoch sú súdy povinné zverejňovať anonymizované právoplatné rozhodnutia vo veci samej – je\npotrebné rozlišovať medzi povinnosťou súdu podľa zákona o súdoch a povinnosťou súdu ako povinnej\nosoby podľa zákona o slobode informácií. Keďže tieto povinnosti nemožno stotožňovať, nemožno ich ani\npodľa uvedených právnych predpisov vzájomne dopĺňať. Nemožno tak sanovať nesplnenie povinnosti\nsúdu podľa zákona o súdoch prostredníctvom zákona o slobode informácií.\n31. Pokiaľ žalobca ďalej v žalobe argumentoval aj § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, a to aj\ns odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001,\nsprávny súd uvádza, že je potrebné odlišovať situáciu, ktorú riešil Ústavný súd Slovenskej republiky a\nkde uzavrel, že otázkou verejného záujmu je slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní\nčinitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci, od okolností prejednávanej\nveci, kde nebolo preukázané, že by išlo o výkon právomoci verejného činiteľa na verejnosti. Naviac, v\nprejednávanej veci sa nejedná o informáciu o výkone právomoci verejného činiteľa na verejnosti, ale\no súdne rozhodnutie súkromnoprávneho sporu dvoch identifikovaných osôb. Správny súd upriamuje\npozornosť na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, kde je zakotvený princíp prevažujúceho\nverejného záujmu prostredníctvom vymedzenia skupiny osôb, kde verejný záujem na kontrole ich\nčinnosti prevyšuje záujem na ochrane taxatívne vymedzených osobných údajov. V prejednávanej veci\nvšak nebolo preukázané, že dotknuté osoby mali postavenie osoby v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobode\ninformácií, a požadovaná informácia nespadala pod tam vymedzené informácie.\n32. Vyššie uvedené závery nemožno prelomiť ani argumentáciou žalobcu o tom, že sa jednalo o sudkyňu\nKrajského súdu v Bratislave a poslanca za politickú stranu Sloboda a Solidarita – ako to už správny súd\nuviedol. Žalobca totižto požadoval informácie, ktoré sa nedotýkali ich činnosti ako verejných činiteľov,\nale rozhodnutia, týkajúceho sa ich súkromnej sféry v rámci súkromnoprávneho sporu. V súlade s už\n\ncitovaným rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 3Svk/33/2022 nie je vylúčené, aby požiadavke na\nsprístupnenie informácií podliehali aj iné osobné údaje (ako údaje uvedené v § 9 ods. 3 písm. a) až g)\nzákona o slobode informácií) alebo údaje o iných osobách ako osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona\no slobode informácií, avšak len za podmienky, že bude daný ich priamy súvis s výkonom verejnej moci\na identifikovaný prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení. Tieto okolnosti však v danom prípade\nnenastali - samotné stotožnenie funkcie verejnej činnosti s „osobou verejného záujmu“ bez ďalšieho nie\nje postačujúce na prelomenie ochrany osobnosti a súkromia zakotvenej v § 9 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií. Na uvedené nemá vplyv ani medializácia prípadu.\n33. Na podklade uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju\ns odkazom na § 190 SSP zamietol. Správny súd súčasne uvádza, že závery uvedené v tomto rozsudku\nautomaticky neznamenajú, že požadovaná informácia nebude nikdy sprístupnená – je však výlučne na\nžiadateľovi informácie, ako požiada o informáciu – žiadateľ o informáciu je povinný žiadať o informáciu\ntakým spôsobom, aby nedochádzalo k zásahu do osobných práv a súkromia dotknutých osôb, a to\ninými prostriedkami – napr. identifikáciou spisovej značky konania, identifikáciou termínom vyhlásenia\nrozsudku a podobne.\n34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nsúdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\n\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}