Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/71/2023 0723101196 11. 12. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101196.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Peter Patay, advokát, so sídlom: Hviezdoslavova 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Kollárova 8, 917 02 Trnava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX C., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX C., 3/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX C., 4/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX C., 5/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: F. I. XXX/X, XXX XX A. J. A., 6/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. E. XXXX/XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-TT-OVBP2-2023/042150-002 zo dňa 08.09.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-TT-OVBP2-2023/042150-002 zo dňa 08.09.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 6/ súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Obec C. ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový orgán“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodnutím č. j. SOÚ-522/2023-PEA zo dňa 13.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 88 ods. 3, § 90 Stavebného zákona povolil odstránenie stavby „Rodinný dom č. XXX“ na pozemku parc. L. M. XXX/X v katastrálnom území C., obec C. (ďalej len „odstraňovaná stavba“, „stavba“ alebo „predmetná stavba“) na základe žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby, podanej zo strany ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ ako vlastníkov predmetnej stavby v podiele 1/1. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí zároveň určil podmienky realizácie odstránenia stavby a vznesené námietky žalobkyne zamietol. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na výsledky ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, uskutočneného dňa 09.12.2022,
a uviedol, že odstránením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani práva účastníkov konania. Poukázal na nevyhovujúci stav odstraňovanej stavby a nehospodárnosť jej prípadných opráv s tým, že pozemok bude zo strany ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ ďalej využitý na výstavbu nového rodinného domu. 2. Na základe odvolania žalobkyne podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2023/042150-002 zo dňa 08.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a odvolanie žalobkyne zamietol. Stotožnil sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne, a odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako neopodstatnené. II. Žaloba 3. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou dňa 31.10.2023 na Správny súd v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda s poukazom na nedostatočné zistenie skutkového stavu a absenciu jeho opory v administratívnom spise, a z obsahu žaloby správny súd zistil aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou susedného rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. L. M. XXX/X, v katastrálnom území C., obec C., okres D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX. Uviedla, že rodinný dom je jej obydlím, ako aj jej rodiny, kde majú prihlásený trvalý pobyt a bývajú v ňom. Za dôležitú označila skutočnosť, že odstraňovaná stavba je konštrukčne vzájomne previazaná s jej rodinným domom, s ktorým tvorí stavebne a konštrukčne previazaný celok. Na odôvodnenie existencie žalobných dôvodov poukázala na § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku a v nadväznosti na ne uviedla, že správny orgán má povinnosť vykonať všetky dôkazy, aby zistil skutkový stav čo najpresnejšie. Zdôraznila zásadu materiálnej pravdy, presné a úplné zistenie skutkového stavu, ktorý zodpovedá skutočnosti, a upriamila pozornosť na Technický popis, ktorý bol priložený k žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby prvostupňovému orgánu. Podľa žalobkyne je v Technickom popise uvedené, že strop odstraňovanej stavby tvoria „drevené trámové stropy“, ktoré sa však v asanovanom objekte nenachádzajú. Stropy oboch rodinných domov v skutočnosti tvoria keramické valené klenby. Podľa žalobkyne výsledky miestneho zisťovania nie sú presné. Podľa napadnutého rozhodnutia má stavba valbovú strechu, stropy sú drevené, v skutočnosti sú však tvorené valenými klenbami. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom miestneho zisťovania je overenie skutočného stavu veci, k čomu však podľa nej v tomto prípade nedošlo. Stavebný úrad tak uskutočnil úkon, ktorý mal viesť k riadnemu zisteniu skutkového stavu, avšak úkon neviedol k očakávanému výsledku. Nesprávny záver bol prevzatý do prvostupňového rozhodnutia a následne do napadnutého rozhodnutia. Uvedené je zrejme ovplyvnené vadou v Technickom popise, odkiaľ bola táto vada bez kontroly prevzatá do oboch preskúmavaných rozhodnutí. Zistený skutkový stav, ktorý bol použitý ako podklad napadnutého rozhodnutia, teda nebol zistený presne, nezodpovedá reálnej skutočnosti, a preto preskúmavané rozhodnutia nie sú zákonné. Zo strany prvostupňového orgánu a pôvodného žalovaného (ďalej spolu aj „správne orgány“) tak došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, čo podľa žalobkyne zakladá žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 5. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 32 ods. 2 Správneho poriadku a § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) a vysvetlila, že aj keď rozsah zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ teda vyhláška č. 453/2000 Z. z. ako vykonávacia vyhláška k Stavebnému zákonu určuje potrebu statického posúdenia a toto v konaní absentuje, nezabezpečil si správny orgán
dostatočný podklad pre rozhodnutie. Oba rodinné domy sú konštrukčne vzájomne previazané a pôvodne tvorili jeden celok. Napriek povinnosti, vyplývajúcej pre správny orgán z vyhlášky č. 453/2000 Z. z., a to vyhotoviť statický posudok v prípade búrania stavby v radovej zástavbe, kam sa radia aj prípady dvojdomov, tento v danom prípade vyhotovený nebol. S absenciou posudku statika sa správne orgány nijako nevysporiadali, napriek tomu vydali preskúmavané rozhodnutia, ktoré sú podľa žalobkyne arbitrárne, čo z obsahu žaloby správny súd vyhodnotil ako žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V prípade oboch rodinných domov ide o dvojdom, na ktorý sa má vzťahovať režim radovej zástavby, napriek tomu nebol vyžiadaný statický posudok a o žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby sa rozhodlo bez relevantnej opory v administratívnom spise. Preskúmavané rozhodnutia boli vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a sú arbitrárne a nezákonné. Podľa žalobkyne tak došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 6. K žalobe žalobkyňa priložila Stanovisko statika N. E. J. k prebiehajúcim asanačným prácam objektu č. XXX v obci C. na parcele č. XXX/X, vyhotovené dňa 13.10.2023, ktorého záverom bolo, že je potrebné, aby stavebný úrad asanačné práce zastavil až do doby, kým stavebník nepredloží statický posudok ich vplyvu na statickú bezpečnosť a stabilitu susediaceho domu č. XXX, vypracovaný odborne spôsobilou osobou – statikom. 7. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla zrušiť obe preskúmavané rozhodnutia, ktoré podľa nej trpia namietanými vadami, a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 %. III. Vyjadrenie pôvodného žalovaného 8. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) dňa 12.02.2024. Zhrnul priebeh administratívneho konania, zopakoval obsah preskúmavaných rozhodnutí a nimi stanovené podmienky odstránenia stavby, vrátane zachovania spoločnej steny a zákazu použitia trhacích látok, a zdôraznil, že za škodu vzniknutú na susedných stavbách alebo pozemkoch v zmysle § 89 ods. 2 Stavebného zákona zodpovedá vlastník odstraňovanej stavby. Dodal, že tým, že odstraňovaná stavba je v zlom technickom stave, ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ si plnia svoju zákonnú povinnosť a ich konanie nie je v rozpore so zákonom. 9. Na základe uvedeného pôvodný žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. 10. V zmysle § 1 ods. 1 písm. b), § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešli kompetencie orgánov na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd preto v súlade s § 180 ods. 3 SSP ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný orgán verejnej správy. IV. Replika žalobkyne, duplika žalovaného 11. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 09.04.2024 (replika). Nesúhlasila s postojom pôvodného žalovaného, že keď je nejaká stavba v zlom technickom stave, je nutné ju odstrániť bez ohľadu na ostatné s ňou súvisiace stavebno-technicky prepojené stavby, resp. ich stabilitu. Podľa pôvodného žalovaného vlastník stavby postupoval správne, keď nedbal na skutočnosť, že domy sú prepojené a rodinný dom žalobkyne sa môže zrútiť, pričom nebol v rozpore s právnymi predpismi zaobstaraný statický posudok. Takýto postup pôvodného žalovaného je v rozpore s právnymi predpismi a je z hľadiska možných následkov pre žalobkyňu nesprávny. 12. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na aktuálny stav svojho rodinného domu, na ktorom v dôsledku búracích prác vznikajú praskliny, spoločná stena vplyvom snehu a dažďa vlhne, pričom sa na nej vo veľkom rozsahu tvoria plesne a hrozí jej zrútenie. Existencia plesní na spoločnej
stene vo veľkom rozsahu, ktoré sa ďalej šíria aj na susedné steny, je škodlivá zdraviu obyvateľov rodinného domu. Žalobkyňa nad rámec včas uplatnených žalobných dôvodov v zmysle § 183 SSP ďalej namietala, že jej nebolo riadne doručené prvostupňové rozhodnutie. Na dôvažok dodala, že odstraňovaná stavba nebola v takom zlom stave, aby bolo nutné jej odstránenie, len jej vlastník ju neudržiaval. Zároveň k replike pripojila aj fotodokumentáciu aktuálneho stavu domu, ktorú podaním doručeným súdu dňa 24.04.2024 doplnila o ďalšie fotografie. 13. Žalovaný sa k replike žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.04.2024 (duplika). Zotrval na obsahu vyjadrenia pôvodného žalovaného k žalobe, preskúmavané rozhodnutia označil za plne komfortné so znením príslušných právnych predpisov, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a náležité odôvodnené. Poukázal na to, že žalobkyňa argumentuje možnými, avšak toho času nie existujúcimi eventualitami vývoja stavu nehnuteľností v jej vlastníctve, ku ktorým by mohlo dôjsť v dôsledku odstránenia stavby. Zdôraznil, že preskúmavanými rozhodnutiami správne orgány stanovili podmienky odstránenia stavby, ktorých naplnením má dôjsť k ochrane záujmov žalobkyne. Naplnenie podmienok je však zodpovednosťou vlastníka odstraňovanej stavby, ktorý nesie zodpovednosť aj za prípadné škody. Tvrdené nežiaduce následky odstránenia stavby však nemajú spôsobilosť odôvodniť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 14. Vzhľadom na uvedené žalovaný označil žalobu za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania žalovanému. V. Ďalší účastníci konania a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 15. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/71/2023-118 zo dňa 08.08.2025, právoplatným dňa 03.09.2025, súd pribral do konania ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 6/ ako vlastníkov ďalších susedných nehnuteľností, ktorí sa však k veci nevyjadrili. 16. Podaním doručeným súdu dňa 14.10.2024 žalobkyňa požiadala o čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci s poukazom na to, že stav nehnuteľnosti sa naďalej zhoršuje, čo spôsobuje, že bývanie žalobkyne a jej rodiny v jej vlastnom dome je nielen nepríjemné, ale aj život ohrozujúce. Súdu predložila Statický posudok N. E. A. z mája 2024, v ktorom statik uviedol, že z hľadiska statiky a stability nosných konštrukcií hrozí degradácia konštrukcií v mieste novovzniknutej štítovej steny a následná strata stability v tomto mieste, pretože búracími prácami došlo k nešetrnému zákroku. Odstránením stavby došlo k narušeniu funkčného využívania obytných priestorov druhého rodinného domu a bol znehodnotený majetok vlastníka. 17. Opakované urgencie žalobkyne s popisom aktuálneho stavu domu a s priloženou fotodokumentáciou boli súdu doručené dňa 25.04.2025, 02.06.2025. 18. K veci sa dodatočne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.09.2025, v ktorom v podstate zopakoval argumentáciu zo svojich predchádzajúcich podaní, najmä absenciu nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí v dôsledku vzniku škody, a zdôraznil oneskorenosť niektorých skutkových tvrdení žalobkyne. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. VI. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 21. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 22. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 23. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 24. Podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. 25. Podľa § 89 ods. 2 Stavebného zákona vlastník odstraňovanej stavby zodpovedá za škodu vzniknutú na susedných stavbách alebo pozemku, pokiaľ ju nevyvolal ich závadný stav. Náklady zabezpečovacích prác, ktoré treba súbežne urobiť pre závadný stav susednej stavby, znáša vlastník tejto stavby. 26. Podľa § 90 ods. 1 Stavebného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. 27. Podľa § 90 ods. 2 Stavebného zákona v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie. 28. Podľa § 90 ods. 3 Stavebného zákona podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov, c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami. 29. Podľa § 90 ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení stavby a) uložiť povinnosť oznámiť určité štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu, b) uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých prác zo svojich pozemkov alebo stavieb, c) určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability susedných stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na priľahlých komunikáciách a pod., d) uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd a vysadiť zeleň, e) uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania. 30. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Podľa § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k žiadosti o povolenie na odstránenie stavby sa pripojí v prípade radovej zástavby statické posúdenie, ktorým sa preukazuje zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability nosných konštrukcií susedných stavieb a ich bezpečného užívania. VII. Posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP uskutočnil dňa 11.12.2025 verejné ústne pojednávanie v danej veci, na ktoré riadne predvolal všetkých účastníkov konania, pri zachovaní lehoty na prípravu na pojednávanie v zmysle § 108 ods. 3 SSP. Pojednávania sa zúčastnila len žalobkyňa. Právny zástupca žalobkyne, žalovaný, ani ďalší účastníci konania v rade 1/ až 6/ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. 34. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bolo podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona povolené odstránenie predmetnej stavby, teda rodinného domu č. XXX na pozemku parc. L. M. XXX/X v obci C., ktorý je susednou nehnuteľnosťou k nehnuteľnosti žalobkyne, a to rodinného domu č. XXX na pozemku parc. L. M. XXX/X v obci C.. 35. Správny súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu pôvodného žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom sa v prvom rade zameral na posúdenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť. 36. Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 stanovuje požiadavky, ktorými sa zabezpečuje riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. V zmysle označeného ustanovenia je esenciálnou náležitosťou rozhodnutia uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uvedenie úvah, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a tiež to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozpore so zákonom je také rozhodnutie, ktoré neobsahuje niektorú z uvedených náležitostí. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil, vrátane úvah týkajúcich sa podstatných námietok vznesených účastníkmi konania v konkrétnej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané a pre ktoré prípadne nebolo vyhovené jeho námietkam, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i riadny prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Správny súd zdôrazňuje, že pre zachovanie práv účastníkov konania nie je zo strany orgánov verejnej správy potrebné dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach O. proti P., O. A. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku). 37. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola v čase podania žiadosti ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ o vydanie povolenia na odstránenie stavby výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území C., obec C., okres D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, a ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území C., obec C., okres D., zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX. Z charakteru rodinných domov č. XXX a XXX, ktorý vyplýva z obsahu administratívneho spisu a z prvostupňového rozhodnutia, je zrejmé, že boli susedné, resp. prepojené spoločnou stenou, ktorá v zmysle podmienok stanovených prvostupňovým rozhodnutím mala po odstránení stavby zostať zachovaná, pričom v susednej nehnuteľnosti (rodinný dom žalobkyne č. XXX) mala zároveň zostať otvorená povala. Z uvedených skutočností je zrejmé, že označené rodinné domy, teda odstraňovaná stavba a rodinný dom žalobkyne, sú určitým spôsobom konštrukčne prepojené, čo ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné. 38. Správny súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že po začatí administratívneho konania o vydanie povolenia o odstránenie stavby žalobkyňa podaním doručeným stavebnému úradu dňa 13.03.2023 vzniesla námietky, v rámci ktorých okrem iného uviedla, že nesúhlasí s búraním spoločných stien rodinných domov bez prítomnosti statika. Následne po vydaní prvostupňového rozhodnutia podala žalobkyňa dňa 27.03.2023 odvolanie, v rámci ktorého s poukazom na spoločné steny oboch rodinných domov a charakter stavby opakovane namietala absenciu statika a jeho ingerencie v danom konaní. 39. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo zo žiadosti ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ o vydanie povolenia na odstránenie stavby, adresovanej prvostupňovému orgánu. K žiadosti boli pripojené nasledujúce listiny: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého mal stavebný úrad za preukázané, že rodinný dom č. XXX s pozemkom parc. L. M. XXX/X v katastrálnom území C. sú v bezpodielovom spoluvlastníctve ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ ako manželov; kópia z mapy katastra nehnuteľností, Technická správa k postupu pri odstraňovaní stavby s fotodokumentáciou (projektová dokumentácia); Prehlásenie stavebného dozoru; vyjadrenie Okresného úradu v Senici, Odboru starostlivosti o životné prostredie, odpadové hospodárstvo z 01.08.2022. Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spoločná stena rodinného domu č. XXX (t. j. odstraňovanej stavby) a rodinného domu č. XXX (t. j. rodinného domu žalobkyne) zostane zachovaná, čo vyplýva aj z projektovej dokumentácie, asanovaná stavba slúžila na bývanie, no je roky neobývaná, bola nadobudnutá ďalšími účastníkmi konania v rade 1/ a 2/ v júli 2022 už v zlom stavebno-technickom stave, na čo poukázala aj žalobkyňa vo svojom podnete, na základe ktorého bol vykonaný štátny stavebný dohľad. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí ďalej konštatoval, že oba rodinné domy sú jednopodlažné a bez obytného podkrovia, prípojky na predmetnej stavbe sú roky odpojené, múry pôvodného objektu nie sú nijako zabezpečené proti vzlínaniu zemnej vlhkosti a vlhkosť do múrov už vzlína, čo je zrejmé už z bežnej obhliadky. Objekt je založený na kamenných základoch. Odstraňovacie práce budú prebiehať postupným ručným rozoberaním od strechy k základom tak, aby nenastali dynamické účinky na zostávajúce konštrukcie s požiadavkou na minimalizovanie prachu a hluku, ktoré sa však nedajú úplne vylúčiť. Podľa stavebného úradu odstránením predmetnej stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Stavebný úrad konštatoval, že stavba je v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave a jej opravy by boli nehospodárne a neúčelné, pričom pozemok má byť využitý na výstavbu nového rodinného domu. Vzhľadom na uvedené vydal rozhodnutie, ktorým povolil odstránenie stavby. Námietku žalobkyne v znení „Nesúhlasím, aby pán D. búral spoločné steny, ktoré sú staré a mokré, bez môjho súhlasu a prítomnosti statika. Má plán, o ktorom som nič nevedela, ani nebola informovaná, aj z dôvodu, že z nášho dvora neni možné hluk, prach.“ zamietol. 40. Napadnutým rozhodnutím pôvodný žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná stavba je jednopodlažná, nepodpivničená, obdĺžnikového tvaru s rozmermi 12 m x 8 m, so zastavanou plochou 96 m2, má valbovú strechu. Nosné konštrukcie sú z pálenej tehly, stropy sú drevené, krytina je keramická - skladaná, konštrukcia krovu drevená, výplne otvorov sú drevené, objekt nie je napojený na inžinierske siete, oplotenie nie je súčasťou búracích prác. Ďalej pôvodný žalovaný zhrnul odvolacie námietky žalobkyne a vyjadrenia účastníkov konania. Poukázal na § 88 ods. 3 Stavebného zákona, na vyhlášku č. 453/2000 Z. z., ako aj na žiadosť ďalších účastníkov konania v rade 1/a 2/ o vydanie povolenia na odstránenie stavby z dôvodu havarijného stavu a konštatoval, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie povolenia v zmysle § 88 ods. 3 Stavebného zákona. Zhrnul priebeh administratívneho konania a citoval ustanovenie § 90 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Stavebného zákona a § 47 ods. 2 Správneho poriadku a konštatoval, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v súlade so zákonom. S poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku ďalej dodal, že stavebný úrad sa vysporiadal s námietkami žalobkyne vznesenými v prvostupňovom konaní, a citoval časť prvostupňového rozhodnutia. Spôsob vysporiadania sa s námietkami žalobkyne považoval za dostatočný a poukázal na § 89 ods. 2 Stavebného zákona,
týkajúci sa zodpovednosti za škodu na susedných nehnuteľnostiach v dôsledku odstraňovania stavby. Pôvodný žalovaný mal za to, že odvolanie žalobkyne je obsahovo totožné s jej predchádzajúcimi námietkami, s ktorými sa vysporiadal už stavebný úrad ako prvostupňový orgán. Žalobkyňa podľa neho neuviedla žiadne nové okolnosti alebo dôvody, pre ktoré by pôvodný žalovaný dospel k záveru, že odstránením stavby sa ohrozí jej stavba. Dodal, že búracie práce prebehnú na základe projektovej dokumentácie vypracovanej odborne spôsobilou osobou, ktorá zároveň bude vykonávať stavebný dozor a bude zodpovedná za riešenie búracích prác, s tým, že každý vlastník stavby je zo zákona povinný starať sa o technický stav svojej stavby. Doplnil, že s ohľadom na zlý technický stav stavby si ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ plnia svoju zákonnú povinnosť a ich konanie nie je v rozpore so zákonom. Žalobkyňa podľa pôvodného žalovaného mala možnosť počas celého konania komunikovať so stavebným úradom, nahliadať do spisu, uplatniť svoje námietky, preto pôvodný žalovaný odvolacie námietky zamietol ako neopodstatnené. Na dôvažok konštatoval, že nedošlo k porušeniu zákona a prvostupňové rozhodnutie nie je potrebné zmeniť ani zrušiť. 41. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku (v spojení s § 140 Stavebného zákona) vo vzťahu k tým jeho náležitostiam, ktoré zahŕňajú úvahy správneho orgánu, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, konkrétne vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom potreby zabezpečenia statického posúdenia ako podkladu pre vydanie rozhodnutia povoľujúceho odstránenie stavby, ktorá námietka bola žalobkyňou opakovane vznesená v priebehu administratívneho konania - v rámci prvostupňového aj odvolacieho konania (viď bod 38. rozsudku). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 88 ods. 3 Stavebného zákona v spojení s § 24 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktoré stanovujú náležitosti žiadosti o vydanie takéhoto povolenia a dokumenty, ktoré je potrebné k žiadosti pripojiť, pričom § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. v prípade radovej zástavby vyžaduje statické posúdenie, ktorým sa preukazuje zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability nosných konštrukcií susedných stavieb a ich bezpečného užívania. Pôvodný žalovaný, ani stavebný úrad, sa s touto námietkou žalobkyne, ktorá mala podstatný charakter pre vydanie rozhodnutia v danej veci, nezaoberali a riadne sa s ňou nevysporiadali. Ignorovali skutočnosť, že oba rodinné domy sú konštrukčne prepojené (spoločná stena, povala), a teda zásah do odstraňovanej stavby znamená aj zásah do obydlia žalobkyne. Vzhľadom na vzájomnú konštrukčnú prepojenosť nehnuteľností pritom bolo potrebné sa zaoberať tým, či sa v danom prípade jedná o radovú zástavbu rodinných domov (radová zástavba sa vyznačuje okrem iného aj tým, že rodinné domy sa nachádzajú vedľa seba, susedia, a majú spoločné steny, aby sa minimalizovala strata priestoru), prípadne jej podobnú zástavbu, ktorá vyžaduje ingerenciu statika, resp. statického posúdenia, za účelom zhodnotenia mechanickej odolnosti a stability konštrukcií rodinného domu žalobkyne a jeho ďalšieho bezpečného užívania. Absencia týchto úvah v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spôsobuje rozpor s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vzhľadom na nedostatok dôvodov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, aj jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak nie je možné považovať za postačujúce nielen s ohľadom na zachovanie procesných práv žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania, medzi ktoré patrí aj právo dozvedieť sa dôvody napadnutého rozhodnutia, vrátane poskytnutia relevantných odpovedí na ňou vznesené námietky, ktoré právo jej takýmto odôvodnením bolo odňaté, ale najmä s ohľadom na právne následky napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k zásahu do jej vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorý je podľa jej vyjadrenia obydlím jej samotnej, ako aj jej rodiny, a ktoré má ako vlastník právo riadne užívať. 42. Pôvodný žalovaný bol povinný zaujať relevantné stanovisko k záverom a spôsobu vysporiadania sa s námietkami žalobkyne zo strany stavebného úradu v súlade s § 59 Správneho poriadku, a to aj v kontexte uplatnených odvolacích námietok, k čomu však v danej veci nedošlo. Napriek tomu, že žalobkyňa opakovane vznášala námietku absencie statického posúdenia (absenciu prítomnosti statika v konaní), stavebný úrad ani pôvodný žalovaný sa k tejto námietke nevyjadrili. Namiesto tohto sa pôvodný žalovaný obmedzil len na opakovanie argumentácie z prvostupňového rozhodnutia a na strohé konštatovania, ktoré sú nedostatočné a nedávajú relevantné odpovede na zásadnú námietku potreby statického posúdenia v danej veci. Správny súd podotýka, že uvedená námietka žalobkyne mala o to podstatnejší charakter, že rozdiel medzi zabezpečením statického posúdenia a jeho absenciou by mohol znamenať ohrozenie riadneho užívania obydlia, zdravia a bezpečnosti žalobkyne a jej rodiny.
43. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobkyňou v správnom súdnom konaní predložené nové dôkazy (viď body 6., 12., 16., 17. rozsudku) nevykonal s poukazom na § 120 písm. a) SSP, keďže ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Predmetné dôkazy podľa správneho súdu neboli spôsobilé ovplyvniť výsledok konania, keďže podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, navyše pre vydanie rozhodnutia v danej veci bol postačujúci obsah administratívneho spisu. 44. Správny súd vzhľadom na uvedené rezultuje, že je potrebné prisvedčiť námietke žalobkyne, zistenej z obsahu správnej žaloby, o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a jeho arbitrárnosti pre nedostatok jeho dôvodov. Nedostatok dôvodov správny súd identifikoval vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom potreby zabezpečenia statického posúdenia ako podkladu pre vydanie povolenia na odstránenie stavby v zmysle § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorá námietka bola žalobkyňou opakovane vznesená v priebehu administratívneho konania. Pôvodný žalovaný, ani stavebný úrad, sa s touto námietkou riadne nevysporiadali a nedali odpoveď ani na súvisiacu otázku, či vzhľadom na charakter odstraňovanej stavby ide o tzv. radovú zástavbu alebo nie. Posúdenie týchto skutočností má podľa správneho súdu podstatný vplyv pre vydanie rozhodnutia o odstránení stavby. 45. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je ako nepreskúmateľné potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný v ďalšom konaní zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky. 46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 47. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobnými dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP sa už nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady napadnutého rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti v tomto konaní predčasné. Až po tom, ako žalovaný odstráni vytýkané nedostatky a vysporiada sa s otázkami podstatnými pre konanie v danej veci tak, ako bolo naznačené v predchádzajúcich častiach rozsudku, v nadväznosti na ktoré vysloví svoje závery, tieto dostatočným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodní, bude možné tieto závery v prípadnom novom konaní podrobiť aj testu zákonnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP. V prípade, že konajúce orgány dôjdu k záveru, že skutkové okolnosti danej veci nie sú dostatočné na to, aby umožňovali dospieť k jednoznačným záverom, bude ich úlohou dokazovanie doplniť, prípadne zopakovať a tento postup zrealizovať v súlade so zákonom, pri zachovaní práv účastníkov konania. Žalovaný sa v ďalšom konaní bude musieť vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami jasným a zrozumiteľným spôsobom, osobitne so zreteľom na žalobkyňu, na ktorej práva majú preskúmavané rozhodnutia zásadný vplyv. 48. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky je možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného. 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom podľa § 175 ods. 2 SSP. 50. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 6/ súd rozhodol podľa § 169 SSP a náhradu trov konania im nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by im v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti trovy vznikli (por. uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).
51. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.