Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/105/2023 0723101054 15. 07. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101054.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 3/ G. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, 832 91 Bratislava, IČO: 00 603 317, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.09.2023, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2023 o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobcovia podaním zo dňa 02.07.2023 požiadali žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie informácie, či žalovanému v poskytnutí stanoviska, resp. v súčinnosti podľa § 17 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) vo veci sťažnosti špecifikovanej v predmetnom podaní bráni nejaká skutočnosť (a ak áno, o akú skutočnosť ide) alebo či ide o situáciu, že žalovaný neposkytuje v konaní súčinnosť/marí konanie o sťažnosti iba na základe svojvôle. Uvedenú informáciu žalobcovia žiadali sprístupniť poštou v listinnej podobe. 2. Žalovaný listom č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) žalobcom oznámil, že poskytnutie vyjadrenia pre Okresný úrad Bratislava vo veci predmetnej sťažnosti bolo v štádiu prípravy tamojším stavebným úradom, pričom vyjadrenie malo byť zaslané Okresnému úradu Bratislava v najbližšom možnom termíne. Omeškanie stanovenej lehoty bolo spôsobené kritickým poddimenzovaním personálneho stavu a dlhodobo neúnosným pracovným zaťažením pracovníkov stavebného úradu u žalovaného. 3. Žalobcovia, majúc za to, že žalovaný svojím rozhodnutím neposkytol požadovanú informáciu, podali proti nemu odvolanie zo dňa 23.07.2023 (ďalej len „odvolanie“). V odvolaní žalobcovia poukázali na § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého mala povinná osoba povinnosť na základe žiadosti o sprístupnenie informácie sprístupniť pravdivú informáciu. To, čo žalovaný uviedol
ako sprístupnenie požadovanej informácie, bolo evidentne účelovou lžou. Žalovaný uviedol svojvoľné vyhlásenie, obsah ktorého bol v rozpore s pravidlami fungovania verejnej moci a elementárnou logikou. Z tvrdení žalovaného totiž vyplývalo, že dlhodobo nebol zabezpečený riadny chod orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy. Stavebný úrad u žalovaného mal byť podľa jeho vyjadrenia dlhodobo nefunkčným orgánom verejnej správy. Ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, išlo by o závažnú skutočnosť, o ktorej by žalovaný musel informovať verejnosť aj štát. A hlavne by musel situáciu nejako riešiť. Z komunikácie Okresného úradu Bratislava vyplývalo, že ako nadriadený orgán verejnej správy nebol o žiadnej takejto skutočnosti informovaný. Naopak, z komunikácie Okresného úradu Bratislava bolo zrejmé, že žalovaný na jeho viacnásobné žiadosti a výzvy žiadnym spôsobom nereagoval. Ak by skutočne došlo k situácii, ktorú ako dôvod uvádzal žalovaný, na žiadosť a výzvy Okresného úradu Bratislava by musel primeraným spôsobom reagovať. Išlo totiž o sťažnosť s obsahom najvyššej závažnosti, a to vo veci možného ohrozenia verejného zdravia. 4. Žalovaný na odvolanie žalobcov nijako nereagoval. II. Žaloba 5. Žalobou zo dňa 06.10.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 09.10.2023, sa žalobcovia domáhali zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného o ich odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobcovia zároveň žiadali, aby im bolo priznané právo na náhradu trov konania. 6. Žalobcovia v žalobe zhrnuli priebeh administratívneho konania vo veci ich žiadosti o sprístupnenie informácie, pričom konštatovali, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu žalovaného im nebolo doručené postúpenie odvolania odvolaciemu orgánu. Žalobcom tiež nikdy nebolo doručené upovedomenie odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o dátume, kedy mu bolo odvolanie žalobcov doručené, a ani rozhodnutie odvolacieho orgánu o ich odvolaní. Márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcov dňa 08.09.2023 vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolací orgán odvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (ďalej len „fiktívne rozhodnutie o odvolaní žalobcov“). 7. Fiktívne rozhodnutie bolo už svojím charakterom nepreskúmateľné v celom rozsahu, pretože nemalo náležitosti v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalobcovia preto navrhli, aby správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného vo veci ich žiadosti o sprístupnenie informácie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.04.2024 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 9. Zákon o slobode informácií nepripúšťal možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým žalovaný (ako povinná osoba) sprístupnil požadovanú informáciu. Uvedené bolo zrejmé z § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií. Zákon o slobode informácií upravoval oprávnenie žalobcov ako žiadateľov podať riadny opravný prostriedok v § 19 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého odvolaním bolo možné napadnúť len rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, resp. rozhodnutie podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií a nepochybne tiež tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré vznikalo za splnenia zákonných podmienok podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. 10. Ak podal žiadateľ odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné podať odvolanie, bolo potrebné v súlade s § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií aplikovať zákonnú úpravu v zmysle § 57 správneho poriadku pre postup prvostupňového orgánu. V predmetnej právnej veci však zákon o slobode informácií nepripúšťal podanie odvolania a preto nebolo možné aplikovať § 57 správneho poriadku, resp. § 53 a nasl. správneho poriadku, a to tak pre postup prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj odvolacieho orgánu verejnej správy.
11. K argumentácii o existencii fiktívneho rozhodnutia bolo potrebné uviesť, že zákonné podmienky pre existenciu tzv. fiktívneho rozhodnutia upravoval § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Účelom fiktívneho rozhodnutia bola ochrana účastníka konania pred nečinnosťou povinnej osoby s tým, že ak bola povinná osoba nečinná a nerozhodla o žiadosti o sprístupnenie informácie v zákonnej lehote, fikcia vydania zamietavého rozhodnutia dávala žiadateľovi o sprístupnenie informácie priestor napadnúť nečinnosť opravným prostriedkom. 12. V predmetnej právnej veci neexistovala legitímna potreba pre fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu, keďže informácia bola sprístupnená na podklade žiadosti žalobcov a vo veci žalobcov bolo rozhodnuté v súlade s § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií. V dôsledku sprístupnenia informácie nebola splnená signifikantná podmienka v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií pre vznik fiktívneho rozhodnutia spočívajúca v samotnom nevydaní rozhodnutia. 13. Žalobcovia možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužili. IV. Konanie na správnom súde 14. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 16. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv a slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 18. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 19. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
22. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 23. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 24. Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. 25. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 26. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 27. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 28. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodovanie žalovaného vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie, správny súd prvotne uvádza, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. 29. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla. Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácie sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. 30. Zákon o slobode informácií upravuje viacero spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, a to sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (i), vydanie písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ii), „vydanie“ tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (iii) a odloženie žiadosti o sprístupnenie informácie (iv). S určitou mierou zjednodušenia možno teda konštatovať, že žiadosť o sprístupnenie informácie môže povinná osoba (odhliadnuc od možnosti jej odloženia) vybaviť buď sprístupnením požadovanej informácie (i), buď formou rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie (ii), a to či už skutočného (ii/a) alebo fiktívneho (ii/b).
31. Samotný spôsob vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie podlieha prieskumu zákonnosti, a to na základe opravného prostriedku, resp. prostriedku sui generis (t.j. protestu prokurátora). V právnej doktríne pritom nie je sporné, že žiadateľ má právo domáhať sa nielen prieskumu zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie, ale tiež prieskumu zákonnosti postupu povinnej osoby, ktorým tá formálne sprístupnila požadovanú informáciu (ďalej len „formálne sprístupnenie informácie“), a to uplatnením riadneho opravného prostriedku (napr. Šoltysová, Ľ.: Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 290 – 291, Ikrényi, P., Bako, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 439). Na ilustráciu možno v tomto smere spomenúť konštatovanie prezentované v právnej doktríne, v zmysle ktorého sa žiadateľ môže domáhať prieskumu pozitívneho vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, aj keď sa povinná osoba „tvári“, že žiadosti vyhovela, ale v skutočnosti konkrétnu informáciu nesprístupnila (Ikrényi, P., Bako, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 434). Uvedenému právu žiadateľa potom, v súlade s postulátmi materiálneho právneho štátu a princípmi dobrej správy, zodpovedá povinnosť príslušného orgánu verejnej správy vybaviť riadny opravný prostriedok smerujúci proti formálnemu sprístupneniu informácie. Žiadateľ totiž má právo, aby sa oboznámil s výsledkom prieskumu zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie zo strany orgánu verejnej správy príslušného rozhodnúť o riadnom opravnom prostriedku, ktorý buď odstráni jeho pochybnosti o pravdivosti, komplexnosti alebo relevantnosti sprístupnenej informácie alebo mu umožní urobiť kvalifikované rozhodnutie ohľadom ďalšieho postupu zameraného na ochranu jeho práva na informácie. 32. V súvislosti s právom žiadateľa domáhať sa prieskumu zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie uplatnením riadneho opravného prostriedku nemožno opomenúť, že vybavenie tohto opravného prostriedku zo strany príslušného orgánu verejnej správy má zásadný význam z hľadiska súdnej ochrany práva na informácie. V právnej doktríne ani súdnej praxi pritom nie je sporné, že žiadateľ sa môže domáhať súdnej ochrany práva na informácie aj v prípade formálneho sprístupnenia informácie (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa 28. 7. 2022, ods. 46, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011 a sp. zn. 2Sži/9/2012 zo dňa 27.03.2013, Šoltysová, Ľ.: Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 291). Na ilustráciu možno v tomto smere spomenúť konštatovanie prezentované v správnej súdnej praxi, v zmysle ktorého „bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa v ďalšom konaní v rozsahu žalobných bodov aj s výhradami žalobcov k formálne poskytnutým informáciám, či takýto postup nemôže predstavovať reálne odmietnutie poskytnutia informácie“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa 28. 7. 2022, ods. 46). 33. Pre objasnenie významu vybavenia riadneho opravného prostriedku, ktorým sa žiadateľ domáha preskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie, zo strany príslušného orgánu verejnej správy z hľadiska súdnej ochrany práva na informácie správny súd uvádza, že žiadateľ sa samozrejme nemôže domáhať súdnej ochrany práva na informácie podaním správnej žaloby smerujúcej priamo proti formálnemu sprístupneniu informácie. Žiadateľ, pokiaľ je toho názoru, že formálne sprístupnenie informácie je v skutočnosti odmietnutím sprístupnenia požadovanej informácie alebo jej časti, musí najprv uplatniť riadny opravný prostriedok a až následne v nadväznosti na jeho vybavenie sa môže domáhať súdnej ochrany práva na informácie. Súdna ochrana verejných subjektívnych práv, medzi ktoré patrí aj právo na informácie v zmysle zákona o slobode informácií, je totiž podmienená uplatnením riadneho opravného prostriedku, pokiaľ je prípustný a v prípadoch, kedy požadovaná informácia nebola sprístupnená lege artis, riadny opravný prostriedok je prípustný. 34. Pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty na uplatnenie práva na súdnu ochranu práva na informácie, ktorá sa poskytuje v rámci správneho súdnictva, správny súd v prvom rade uvádza, že ho nemožno spájať s okamihom doručenia písomnosti povinnej osoby, ktorou tá formálne sprístupnila informáciu, žiadateľovi. Tento okamih totiž má predstavovať okamih doručenia individuálneho správneho aktu, ktorý je z povahy veci prvostupňovým individuálnym správnym aktom. Navyše, berúc do úvahy lehotu na podanie riadneho opravného prostriedku proti tomuto individuálnemu správnemu aktu, lehotu na predloženie riadneho opravného prostriedku a spisového materiálu orgánu verejnej správy príslušnému rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku a napokon aj lehotu na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku a tiež lehotu na podanie správnej žaloby, nemožno opomenúť skutočnosť, že žiadateľ čakajúci na vybavenie riadneho opravného prostriedku by lehotu na podanie správnej žaloby neraz
zmeškal, pokiaľ by tá začínala plynúť od okamihu, kedy mu bola doručená písomnosť povinnej osoby, ktorou tá formálne sprístupnila informáciu. Žiadateľ by totiž čakal na vybavenie jeho riadneho opravného prostriedku spravidla zrejme v domnienke, že lehota na uplatnenie práva na súdnu ochranu práva na informácie mu začne plynúť až od okamihu, kedy mu bude oznámený spôsob vybavenia jeho riadneho opravného prostriedku. Keďže sa ale žiadateľ môže cestou riadneho opravného prostriedku domáhať prieskumu zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie, lehota na uplatnenie práva na súdnu ochranu práva na informácie začína plynúť od doručenia odpovede (reakcie) orgánu verejnej správy príslušného rozhodnúť o riadnom opravnom prostriedku žiadateľovi alebo od márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku, v ktorom prípade nastáva fikcia negatívneho rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku. Len takýto výklad zodpovedá subsidiárnej povahe správneho súdnictva a postulátom materiálneho právneho štátu. 35. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú právnu vec. 36. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovia žiadosťou zo dňa 02.07.2023 požiadali žalovaného o sprístupnenie informácie, či mu v poskytnutí stanoviska, resp. v súčinnosti podľa § 17 zákona o sťažnostiach vo veci sťažnosti špecifikovanej v predmetnom podaní bráni nejaká skutočnosť (a ak áno, o akú skutočnosť ide) alebo či ide o situáciu, že žalovaný neposkytuje v konaní súčinnosť/ marí konanie o sťažnosti iba na základe svojvôle. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že žalovaný svojím rozhodnutím, t.j. listom č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023, žalobcom oznámil, že poskytnutie vyjadrenia pre Okresný úrad Bratislava vo veci predmetnej sťažnosti bolo v štádiu prípravy tamojším stavebným úradom, pričom vyjadrenie malo byť zaslané Okresnému úradu Bratislava v najbližšom možnom termíne, a že omeškanie stanovenej lehoty bolo spôsobené kritickým poddimenzovaním personálneho stavu a dlhodobo neúnosným pracovným zaťažením pracovníkov stavebného úradu u žalovaného. Z administratívneho spisu správny súd napokon zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného, t.j. proti jeho listu č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023, podali žalobcovia odvolanie, na ktoré žalovaný už nijako nereagoval. 37. Z uvedeného je zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci v nadväznosti na odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného, t.j. proti jeho listu č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023, zostal žalovaný nečinný a odvolanie žalobcov nijako nevybavil. Inými slovami, žalovaný o odvolaní žalobcov nerozhodol a ani vo veci odvolania žalobcov nevydal žiadne opatrenie, ktorú skutočnosť žalovaný v správnom súdnom konaní ani nijako nespochybňoval. Keďže odvolanie žalobcov bolo podané v režime zákona o slobode informácií, a keďže žalovaný o tomto odvolaní nijako nerozhodol a ani vo veci odvolania žalobcov nevydal žiadne opatrenie, správny súd dospel k záveru, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie o odvolaní žalobcov. 38. Pokiaľ ide o deň „vydania“ fiktívneho rozhodnutia o odvolaní žalobcov, správny súd vychádzal z toho, že odvolanie žalobcov bolo žalovanému doručené dňa 25.07.2023. Keďže žalovaný (ako povinná osoba) sám o odvolaní žalobcov nerozhodol postupom podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku, bol povinný predložiť odvolanie orgánu príslušnému rozhodnúť o ňom najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené. Orgán príslušný rozhodnúť o odvolaní mal o tomto riadnom opravnom prostriedku rozhodnúť v lehote 15 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie predložené. Posledný deň tejto lehoty, t.j. 08.09.2023, je potom dňom „vydania“ fiktívneho rozhodnutia o odvolaní žalobcov. 39. Proti fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní žalobcov podali žalobcovia žalobu. Keďže fikcia rozhodnutia o odvolaní žalobcov nastala dňa 08.09.2023 a žalobcovia svoju žalobu podali dňa 09.10.2023, je zrejmé, že žalobcovia žalobu (v intenciách vyššie uvedenej argumentácie správneho súdu) podali včas v zákonnej lehote. Pre úplnosť správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak by riadny opravný prostriedok proti formálnemu sprístupneniu informácie skutočne bolo možné ignorovať a ponechať ho nevybavený, ako to nesprávne naznačuje žalovaný, pričom lehota na podanie eventuálnej žaloby by sa počítala od okamihu doručenia písomnosti povinnej osoby, ktorou tá formálne sprístupnila informáciu, žiadateľovi, v predmetnej právnej veci by to znamenalo, že žalobcovia zmeškali lehotu na podanie žaloby, v dôsledku čoho by správny súd potom ani nemohol pristúpiť k posúdeniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. listu žalovaného č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023. Tento individuálny správny akt totiž bol žalobcom doručený dňa 20.07.2023, pričom žalobcovia žalobu podali dňa 09.10.2023.
40. Po ustálení záveru o včasnosti podania žaloby (a o splnení ostatných procesných podmienok) správny súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti žaloby smerujúcej proti fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní žalobcov. 41. Fiktívne rozhodnutie je z povahy veci rozhodnutím nepreskúmateľným. Pre fiktívne rozhodnutie je totiž charakteristická úplná absencia dôvodov. Ak teda žalobcovia namietali, že napadnuté fiktívne rozhodnutie je už svojím charakterom nepreskúmateľné v celom rozsahu, pretože nemá náležitosti požadované v § 47 správneho poriadku, ich námietka bola dôvodná. 42. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, správny súd v prvom rade uvádza, že jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy ako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 36/2006 zo dňa 15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Je tak zrejmé, že k zisťovaniu obsahu a zmyslu právnej normy ustanovenej v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií nemožno pristupovať len prísne formálne. Naopak, pri zisťovaní obsahu a zmyslu právnej normy ustanovenej v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií je potrebné uplatniť materiálny prístup, a to so zohľadnením celkového charakteru a účelu práva na informácie. 43. Pri materiálnom prístupe k právnej norme ustanovenej v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií zohľadňujúcom celkový charakter a účel práva na informácie nemožno dospieť k záveru, že by bolo zámerom zákonodarcu touto právnou normou vylúčiť možnosť podať riadny opravný prostriedok, resp. opravný prostriedok vôbec voči formálnemu sprístupneniu informácie vždy a za každých okolností. Už z jazykového výkladu § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že možnosť podať opravný prostriedok je vylúčená „len“ vtedy, ak „povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote“. Uvedené nasvedčuje zámeru zákonodarcu vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok „len“ v tých prípadoch, kedy došlo k sprístupneniu požadovanej informácie lege artis. O tom, či v nadväznosti na konkrétnu žiadosť skutočne došlo k sprístupneniu požadovanej informácie lege artis, pochopiteľne môžu existovať pochybnosti a žiadateľ má mať v podmienkach materiálneho právneho štátu možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie uplatnením opravného prostriedku. Tomu potom zodpovedá povinnosť príslušného orgánu verejnej správy riadne vybaviť opravný prostriedok, ktorým sa žiadateľ domáha preskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie. Právnu normu ustanovenú v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií v časti týkajúcej sa vylúčenia možnosti podania opravného prostriedku preto treba vykladať tak, že sa týka procesného postupu orgánu verejnej správy, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku, v prípadoch, kedy dospeje k záveru, že skutočne došlo k sprístupneniu požadovanej informácie lege artis. V takom prípade orgán verejnej správy, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku, „iba“ oznámi žiadateľovi, že požadovaná informácia bola riadne sprístupnená v súlade s relevantnou právnou úpravou a preto o opravnom prostriedku nebude vydávať formalizované rozhodnutie. V nadväznosti na toto oznámenie (opatrenie) sa potom žiadateľ môže eventuálne domáhať súdnej ochrany práva na informácie. V rovnakom duchu bolo v právnej doktríne konštatované, že „pokiaľ príslušný orgán dospeje k záveru, že informácia bola riadne sprístupnená, nebude vydávať rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku, ale iba oznámi žiadateľovi výsledok prešetrenia“ (Šoltysová, Ľ.: Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 291). S právnym názorom prezentovaným v právnej doktríne, podľa ktorého by mal odvolací orgán odvolanie zamietnuť, ak zistí, že povinná osoba sprístupnila požadovanú informáciu v celom rozsahu (Ikrényi, P., Bako, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 446), sa správny súd nestotožňuje. Odvolací orgán totiž „v prvom rade preskúma, či bolo odvolanie podané včas a oprávnenou osobou a či je prípustné (teda či nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie vylučuje, či sa účastník nevzdal práva na odvolanie). Ak zistí, že niektorá podmienka nie je splnená, v zmysle SpP vybaví odvolanie neformalizovaným spôsobom, t. j. neformálnym listom účastníkovi konania oznámi, že neboli splnené podmienky ustanovené zákonom na to, aby bolo možné odvolanie vybaviť preskúmaním
rozhodnutia a vydaním rozhodnutia o odvolaní“ (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D.: Správny poriadok. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 517). V každom prípade aj z uvedené právneho názoru prezentovaného v právnej doktríne vyplýva, že „odvolací orgán“ nemôže „ignorovať“ podané odvolanie a ponechať ho nevybavené, ale musí podávateľovi „odvolania“ oznámiť, že vo veci nebude vydávať formalizované rozhodnutie o odvolaní. 44. Pre úplnosť správny súd dodáva, že právnu normu ustanovenú v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií v časti týkajúcej sa vylúčenia možnosti podania opravného prostriedku nemožno vykladať tak, že by ňou zákonodarca mienil legalizovať nevybavenie riadneho opravného prostriedku, ktorým sa žiadateľ domáha preskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie. Naopak, v intenciách už uvedeného výkladu je potrebné takýto riadny opravný prostriedok vybaviť. Pokiaľ orgán verejnej správy, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku, v nadväznosti na uplatnený riadny opravný prostriedok zostane nečinný, nastúpi fikcia jeho rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácie. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho vecou, aby si utváral úsudok o tom, ako mal orgán verejnej správy, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku, predmetný riadny opravný prostriedok vybaviť, ak zostal nečinný a nijako ho nevybavil. 45. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že požadovanú informáciu sprístupnil, a že preto v predmetnej právnej veci nemohla nastať žiadna fikcia jeho rozhodnutia, správny súd uvádza, že k posúdeniu zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie by mohol pristúpiť vtedy, ak by žalovaný riadne vybavil odvolanie žalobcov. Bolo by porušením zásady subsidiarity správneho súdnictva, ak by správny súd zaujal stanovisko k zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie bez toho, aby vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie bol najprv vybavený riadny opravný prostriedok zo strany orgánu verejnej správy príslušného rozhodnúť o ňom. Správny súd napokon ani nemôže uplatniť postup, kedy by lehotu na podanie správnej žaloby počítal od nastúpenia fikcie rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ale následne pri posúdení dôvodnosti žaloby by ignoroval fiktívne rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku a posudzoval by samotné formálne sprístupnenie informácie ako prvostupňový individuálny správny akt. 46. S tvrdením žalovaného, že v predmetnej právnej veci neexistovala „legitímna potreba pre fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu“, nemožno súhlasiť. „Legitímna potreba pre fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu“ daná bola, a to vo vzťahu k súdnej ochrane práva žalobcov na informácie, ako to už bolo vysvetlené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. 47. S poukazom na uvedené správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2023 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 48. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s odvolaním žalobcov. Pokiaľ pritom žalovaný dospeje k záveru, že požadovaná informácia bola riadne sprístupnená, tento svoj záver oznámi žiadateľom formou individuálneho správneho aktu. 49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 50. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.