{"guid": "03af3d5f-d072-40a6-8260-93b29653dff5:2cc1d3bf-c2f3-415a-9ea4-f4687f81506d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101054.1", "spisova_znacka": "6S/105/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/105/2023 z 15. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. júla 2025, sp. zn. 6S/105/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101054.1", "identifikacne_cislo": "0723101054", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2025-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/9/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 9/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/9/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/9-2010/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/9#paragraf-17", "/SK/ZZ/1991/23#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cc1d3bf-c2f3-415a-9ea4-f4687f81506d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101054.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101054.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/105/2023\n0723101054\n15. 07. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0723101054.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 3/ G.\nA. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Nové\nMesto, so sídlom Junácka 1, 832 91 Bratislava, IČO: 00 603 317, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 08.09.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2023 o odvolaní žalobcov proti\nrozhodnutiu žalovaného č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023 a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobcovia podaním zo dňa 02.07.2023 požiadali žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie\ninformácie, či žalovanému v poskytnutí stanoviska, resp. v súčinnosti podľa § 17 zákona č. 9/2010 Z.\nz. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) vo veci sťažnosti\nšpecifikovanej v predmetnom podaní bráni nejaká skutočnosť (a ak áno, o akú skutočnosť ide) alebo\nči ide o situáciu, že žalovaný neposkytuje v konaní súčinnosť/marí konanie o sťažnosti iba na základe\nsvojvôle. Uvedenú informáciu žalobcovia žiadali sprístupniť poštou v listinnej podobe.\n2. Žalovaný listom č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) žalobcom oznámil, že poskytnutie vyjadrenia pre Okresný úrad Bratislava vo veci\npredmetnej sťažnosti bolo v štádiu prípravy tamojším stavebným úradom, pričom vyjadrenie malo byť\nzaslané Okresnému úradu Bratislava v najbližšom možnom termíne. Omeškanie stanovenej lehoty\nbolo spôsobené kritickým poddimenzovaním personálneho stavu a dlhodobo neúnosným pracovným\nzaťažením pracovníkov stavebného úradu u žalovaného.\n3. Žalobcovia, majúc za to, že žalovaný svojím rozhodnutím neposkytol požadovanú informáciu, podali\nproti nemu odvolanie zo dňa 23.07.2023 (ďalej len „odvolanie“). V odvolaní žalobcovia poukázali\nna § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého mala povinná osoba povinnosť na\nzáklade žiadosti o sprístupnenie informácie sprístupniť pravdivú informáciu. To, čo žalovaný uviedol\n\nako sprístupnenie požadovanej informácie, bolo evidentne účelovou lžou. Žalovaný uviedol svojvoľné\nvyhlásenie, obsah ktorého bol v rozpore s pravidlami fungovania verejnej moci a elementárnou\nlogikou. Z tvrdení žalovaného totiž vyplývalo, že dlhodobo nebol zabezpečený riadny chod orgánu\nvykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy. Stavebný úrad u žalovaného mal byť podľa jeho\nvyjadrenia dlhodobo nefunkčným orgánom verejnej správy. Ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, išlo by\no závažnú skutočnosť, o ktorej by žalovaný musel informovať verejnosť aj štát. A hlavne by musel\nsituáciu nejako riešiť. Z komunikácie Okresného úradu Bratislava vyplývalo, že ako nadriadený orgán\nverejnej správy nebol o žiadnej takejto skutočnosti informovaný. Naopak, z komunikácie Okresného\núradu Bratislava bolo zrejmé, že žalovaný na jeho viacnásobné žiadosti a výzvy žiadnym spôsobom\nnereagoval. Ak by skutočne došlo k situácii, ktorú ako dôvod uvádzal žalovaný, na žiadosť a výzvy\nOkresného úradu Bratislava by musel primeraným spôsobom reagovať. Išlo totiž o sťažnosť s obsahom\nnajvyššej závažnosti, a to vo veci možného ohrozenia verejného zdravia.\n4. Žalovaný na odvolanie žalobcov nijako nereagoval.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobou zo dňa 06.10.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa\n09.10.2023, sa žalobcovia domáhali zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného o ich odvolaní proti\nrozhodnutiu žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobcovia zároveň žiadali, aby im bolo\npriznané právo na náhradu trov konania.\n6. Žalobcovia v žalobe zhrnuli priebeh administratívneho konania vo veci ich žiadosti o sprístupnenie\ninformácie, pričom konštatovali, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu žalovaného im nebolo\ndoručené postúpenie odvolania odvolaciemu orgánu. Žalobcom tiež nikdy nebolo doručené\nupovedomenie odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o dátume, kedy\nmu bolo odvolanie žalobcov doručené, a ani rozhodnutie odvolacieho orgánu o ich odvolaní. Márnym\nuplynutím lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcov dňa 08.09.2023 vzniklo fiktívne rozhodnutie,\nktorým odvolací orgán odvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (ďalej len „fiktívne\nrozhodnutie o odvolaní žalobcov“).\n7. Fiktívne rozhodnutie bolo už svojím charakterom nepreskúmateľné v celom rozsahu, pretože nemalo\nnáležitosti v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalobcovia preto navrhli, aby správny súd fiktívne\nrozhodnutie žalovaného vo veci ich žiadosti o sprístupnenie informácie zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.04.2024 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n9. Zákon o slobode informácií nepripúšťal možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu,\nktorým žalovaný (ako povinná osoba) sprístupnil požadovanú informáciu. Uvedené bolo zrejmé z § 18\nods. 1 zákona o slobode informácií. Zákon o slobode informácií upravoval oprávnenie žalobcov ako\nžiadateľov podať riadny opravný prostriedok v § 19 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého\nodvolaním bolo možné napadnúť len rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, resp.\nrozhodnutie podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií a nepochybne tiež\ntzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré vznikalo za splnenia zákonných podmienok podľa § 18 ods. 3 zákona\no slobode informácií.\n10. Ak podal žiadateľ odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné podať odvolanie, bolo\npotrebné v súlade s § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií aplikovať zákonnú úpravu v zmysle §\n57 správneho poriadku pre postup prvostupňového orgánu. V predmetnej právnej veci však zákon\no slobode informácií nepripúšťal podanie odvolania a preto nebolo možné aplikovať § 57 správneho\nporiadku, resp. § 53 a nasl. správneho poriadku, a to tak pre postup prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy ako aj odvolacieho orgánu verejnej správy.\n\n11. K argumentácii o existencii fiktívneho rozhodnutia bolo potrebné uviesť, že zákonné podmienky\npre existenciu tzv. fiktívneho rozhodnutia upravoval § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Účelom\nfiktívneho rozhodnutia bola ochrana účastníka konania pred nečinnosťou povinnej osoby s tým, že ak\nbola povinná osoba nečinná a nerozhodla o žiadosti o sprístupnenie informácie v zákonnej lehote,\nfikcia vydania zamietavého rozhodnutia dávala žiadateľovi o sprístupnenie informácie priestor napadnúť\nnečinnosť opravným prostriedkom.\n12. V predmetnej právnej veci neexistovala legitímna potreba pre fiktívne rozhodnutie odvolacieho\norgánu, keďže informácia bola sprístupnená na podklade žiadosti žalobcov a vo veci žalobcov bolo\nrozhodnuté v súlade s § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií. V dôsledku sprístupnenia informácie\nnebola splnená signifikantná podmienka v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií pre vznik\nfiktívneho rozhodnutia spočívajúca v samotnom nevydaní rozhodnutia.\n13. Žalobcovia možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužili.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n14. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa §\n107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho\nsúdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\nV.\nRelevantné právne predpisy\n15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n16. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv\na slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n18. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované\ninformácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom\nv spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n19. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\nneposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala\nrozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade\npovažuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n\n22. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní\nod doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú\ninformáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú\ninformáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán\nzruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o\nsprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá\nsa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia\ntohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n23. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú\nsa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n24. Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom\nodvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka\nkonania.\n25. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n26. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n27. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu\norgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov\nrýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n28. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodovanie žalovaného\nvo veci žiadosti o sprístupnenie informácie, správny súd prvotne uvádza, že právo na informácie\npredstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať,\nprijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej\nkontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi.\n29. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná\nosoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon\no slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa\nzákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť\núsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla. Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo\nzákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala\nvyužiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom\nznalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácie sprevádzať tak, aby mu\nbolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo\nnajširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti\nnevyhovieť.\n30. Zákon o slobode informácií upravuje viacero spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie\ninformácie, a to sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (i), vydanie písomného\nnegatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ii), „vydanie“ tzv. fiktívneho negatívneho\nrozhodnutia o nesprístupnení informácie (iii) a odloženie žiadosti o sprístupnenie informácie (iv).\nS určitou mierou zjednodušenia možno teda konštatovať, že žiadosť o sprístupnenie informácie\nmôže povinná osoba (odhliadnuc od možnosti jej odloženia) vybaviť buď sprístupnením požadovanej\ninformácie (i), buď formou rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie (ii), a to či už\nskutočného (ii/a) alebo fiktívneho (ii/b).\n\n31. Samotný spôsob vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie podlieha prieskumu zákonnosti,\na to na základe opravného prostriedku, resp. prostriedku sui generis (t.j. protestu prokurátora).\nV právnej doktríne pritom nie je sporné, že žiadateľ má právo domáhať sa nielen prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie, ale tiež prieskumu zákonnosti postupu povinnej\nosoby, ktorým tá formálne sprístupnila požadovanú informáciu (ďalej len „formálne sprístupnenie\ninformácie“), a to uplatnením riadneho opravného prostriedku (napr. Šoltysová, Ľ.: Fikcia rozhodnutia\no nesprístupnení informácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 290 – 291, Ikrényi, P., Bako, M. a kol.:\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 439). Na ilustráciu\nmožno v tomto smere spomenúť konštatovanie prezentované v právnej doktríne, v zmysle ktorého sa\nžiadateľ môže domáhať prieskumu pozitívneho vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, aj keď\nsa povinná osoba „tvári“, že žiadosti vyhovela, ale v skutočnosti konkrétnu informáciu nesprístupnila\n(Ikrényi, P., Bako, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: C. H. Beck,\n2023, s. 434). Uvedenému právu žiadateľa potom, v súlade s postulátmi materiálneho právneho štátu\na princípmi dobrej správy, zodpovedá povinnosť príslušného orgánu verejnej správy vybaviť riadny\nopravný prostriedok smerujúci proti formálnemu sprístupneniu informácie. Žiadateľ totiž má právo,\naby sa oboznámil s výsledkom prieskumu zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie zo strany\norgánu verejnej správy príslušného rozhodnúť o riadnom opravnom prostriedku, ktorý buď odstráni jeho\npochybnosti o pravdivosti, komplexnosti alebo relevantnosti sprístupnenej informácie alebo mu umožní\nurobiť kvalifikované rozhodnutie ohľadom ďalšieho postupu zameraného na ochranu jeho práva na\ninformácie.\n32. V súvislosti s právom žiadateľa domáhať sa prieskumu zákonnosti formálneho sprístupnenia\ninformácie uplatnením riadneho opravného prostriedku nemožno opomenúť, že vybavenie tohto\nopravného prostriedku zo strany príslušného orgánu verejnej správy má zásadný význam z hľadiska\nsúdnej ochrany práva na informácie. V právnej doktríne ani súdnej praxi pritom nie je sporné, že\nžiadateľ sa môže domáhať súdnej ochrany práva na informácie aj v prípade formálneho sprístupnenia\ninformácie (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo\ndňa 28. 7. 2022, ods. 46, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa\n16.11.2011 a sp. zn. 2Sži/9/2012 zo dňa 27.03.2013, Šoltysová, Ľ.: Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení\ninformácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 291). Na ilustráciu možno v tomto smere spomenúť\nkonštatovanie prezentované v správnej súdnej praxi, v zmysle ktorého „bude úlohou správneho súdu\nvysporiadať sa v ďalšom konaní v rozsahu žalobných bodov aj s výhradami žalobcov k formálne\nposkytnutým informáciám, či takýto postup nemôže predstavovať reálne odmietnutie poskytnutia\ninformácie“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa\n28. 7. 2022, ods. 46).\n33. Pre objasnenie významu vybavenia riadneho opravného prostriedku, ktorým sa žiadateľ domáha\npreskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie, zo strany príslušného orgánu verejnej\nsprávy z hľadiska súdnej ochrany práva na informácie správny súd uvádza, že žiadateľ sa samozrejme\nnemôže domáhať súdnej ochrany práva na informácie podaním správnej žaloby smerujúcej priamo\nproti formálnemu sprístupneniu informácie. Žiadateľ, pokiaľ je toho názoru, že formálne sprístupnenie\ninformácie je v skutočnosti odmietnutím sprístupnenia požadovanej informácie alebo jej časti, musí\nnajprv uplatniť riadny opravný prostriedok a až následne v nadväznosti na jeho vybavenie sa môže\ndomáhať súdnej ochrany práva na informácie. Súdna ochrana verejných subjektívnych práv, medzi ktoré\npatrí aj právo na informácie v zmysle zákona o slobode informácií, je totiž podmienená uplatnením\nriadneho opravného prostriedku, pokiaľ je prípustný a v prípadoch, kedy požadovaná informácia nebola\nsprístupnená lege artis, riadny opravný prostriedok je prípustný.\n34. Pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty na uplatnenie práva na súdnu ochranu práva na informácie,\nktorá sa poskytuje v rámci správneho súdnictva, správny súd v prvom rade uvádza, že ho nemožno\nspájať s okamihom doručenia písomnosti povinnej osoby, ktorou tá formálne sprístupnila informáciu,\nžiadateľovi. Tento okamih totiž má predstavovať okamih doručenia individuálneho správneho aktu,\nktorý je z povahy veci prvostupňovým individuálnym správnym aktom. Navyše, berúc do úvahy lehotu\nna podanie riadneho opravného prostriedku proti tomuto individuálnemu správnemu aktu, lehotu na\npredloženie riadneho opravného prostriedku a spisového materiálu orgánu verejnej správy príslušnému\nrozhodovať o riadnom opravnom prostriedku a napokon aj lehotu na rozhodnutie o riadnom opravnom\nprostriedku a tiež lehotu na podanie správnej žaloby, nemožno opomenúť skutočnosť, že žiadateľ\nčakajúci na vybavenie riadneho opravného prostriedku by lehotu na podanie správnej žaloby neraz\n\nzmeškal, pokiaľ by tá začínala plynúť od okamihu, kedy mu bola doručená písomnosť povinnej osoby,\nktorou tá formálne sprístupnila informáciu. Žiadateľ by totiž čakal na vybavenie jeho riadneho opravného\nprostriedku spravidla zrejme v domnienke, že lehota na uplatnenie práva na súdnu ochranu práva\nna informácie mu začne plynúť až od okamihu, kedy mu bude oznámený spôsob vybavenia jeho\nriadneho opravného prostriedku. Keďže sa ale žiadateľ môže cestou riadneho opravného prostriedku\ndomáhať prieskumu zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie, lehota na uplatnenie práva na\nsúdnu ochranu práva na informácie začína plynúť od doručenia odpovede (reakcie) orgánu verejnej\nsprávy príslušného rozhodnúť o riadnom opravnom prostriedku žiadateľovi alebo od márneho uplynutia\nlehoty na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku, v ktorom prípade nastáva fikcia negatívneho\nrozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku. Len takýto výklad zodpovedá subsidiárnej povahe\nsprávneho súdnictva a postulátom materiálneho právneho štátu.\n35. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.\n36. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovia žiadosťou zo dňa 02.07.2023 požiadali\nžalovaného o sprístupnenie informácie, či mu v poskytnutí stanoviska, resp. v súčinnosti podľa § 17\nzákona o sťažnostiach vo veci sťažnosti špecifikovanej v predmetnom podaní bráni nejaká skutočnosť\n(a ak áno, o akú skutočnosť ide) alebo či ide o situáciu, že žalovaný neposkytuje v konaní súčinnosť/\nmarí konanie o sťažnosti iba na základe svojvôle. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že\nžalovaný svojím rozhodnutím, t.j. listom č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023, žalobcom\noznámil, že poskytnutie vyjadrenia pre Okresný úrad Bratislava vo veci predmetnej sťažnosti bolo\nv štádiu prípravy tamojším stavebným úradom, pričom vyjadrenie malo byť zaslané Okresnému úradu\nBratislava v najbližšom možnom termíne, a že omeškanie stanovenej lehoty bolo spôsobené kritickým\npoddimenzovaním personálneho stavu a dlhodobo neúnosným pracovným zaťažením pracovníkov\nstavebného úradu u žalovaného. Z administratívneho spisu správny súd napokon zistil, že proti\nrozhodnutiu žalovaného, t.j. proti jeho listu č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023, podali\nžalobcovia odvolanie, na ktoré žalovaný už nijako nereagoval.\n37. Z uvedeného je zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci v nadväznosti na odvolanie žalobcov proti\nrozhodnutiu žalovaného, t.j. proti jeho listu č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023, zostal\nžalovaný nečinný a odvolanie žalobcov nijako nevybavil. Inými slovami, žalovaný o odvolaní žalobcov\nnerozhodol a ani vo veci odvolania žalobcov nevydal žiadne opatrenie, ktorú skutočnosť žalovaný\nv správnom súdnom konaní ani nijako nespochybňoval. Keďže odvolanie žalobcov bolo podané v režime\nzákona o slobode informácií, a keďže žalovaný o tomto odvolaní nijako nerozhodol a ani vo veci\nodvolania žalobcov nevydal žiadne opatrenie, správny súd dospel k záveru, že žalovaný vydal fiktívne\nrozhodnutie o odvolaní žalobcov.\n38. Pokiaľ ide o deň „vydania“ fiktívneho rozhodnutia o odvolaní žalobcov, správny súd vychádzal z toho,\nže odvolanie žalobcov bolo žalovanému doručené dňa 25.07.2023. Keďže žalovaný (ako povinná osoba)\nsám o odvolaní žalobcov nerozhodol postupom podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku, bol povinný\npredložiť odvolanie orgánu príslušnému rozhodnúť o ňom najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo\nodvolanie doručené. Orgán príslušný rozhodnúť o odvolaní mal o tomto riadnom opravnom prostriedku\nrozhodnúť v lehote 15 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie predložené. Posledný deň tejto lehoty, t.j.\n08.09.2023, je potom dňom „vydania“ fiktívneho rozhodnutia o odvolaní žalobcov.\n39. Proti fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní žalobcov podali žalobcovia žalobu. Keďže fikcia rozhodnutia\no odvolaní žalobcov nastala dňa 08.09.2023 a žalobcovia svoju žalobu podali dňa 09.10.2023, je\nzrejmé, že žalobcovia žalobu (v intenciách vyššie uvedenej argumentácie správneho súdu) podali včas\nv zákonnej lehote. Pre úplnosť správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak by riadny opravný\nprostriedok proti formálnemu sprístupneniu informácie skutočne bolo možné ignorovať a ponechať\nho nevybavený, ako to nesprávne naznačuje žalovaný, pričom lehota na podanie eventuálnej žaloby\nby sa počítala od okamihu doručenia písomnosti povinnej osoby, ktorou tá formálne sprístupnila\ninformáciu, žiadateľovi, v predmetnej právnej veci by to znamenalo, že žalobcovia zmeškali lehotu na\npodanie žaloby, v dôsledku čoho by správny súd potom ani nemohol pristúpiť k posúdeniu zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, t.j. listu žalovaného č. 25001/7555/2023/SU/VORE zo dňa 11.07.2023. Tento\nindividuálny správny akt totiž bol žalobcom doručený dňa 20.07.2023, pričom žalobcovia žalobu podali\ndňa 09.10.2023.\n\n40. Po ustálení záveru o včasnosti podania žaloby (a o splnení ostatných procesných podmienok)\nsprávny súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti žaloby smerujúcej proti fiktívnemu rozhodnutiu o odvolaní\nžalobcov.\n41. Fiktívne rozhodnutie je z povahy veci rozhodnutím nepreskúmateľným. Pre fiktívne rozhodnutie\nje totiž charakteristická úplná absencia dôvodov. Ak teda žalobcovia namietali, že napadnuté fiktívne\nrozhodnutie je už svojím charakterom nepreskúmateľné v celom rozsahu, pretože nemá náležitosti\npožadované v § 47 správneho poriadku, ich námietka bola dôvodná.\n42. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, správny súd v prvom\nrade uvádza, že jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme\na je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy\nako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom\nnie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné\nobsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho\npredpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho\nsystému (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 36/2006 zo dňa 15.2.2007).\nJednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Je tak zrejmé, že\nk zisťovaniu obsahu a zmyslu právnej normy ustanovenej v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií\nnemožno pristupovať len prísne formálne. Naopak, pri zisťovaní obsahu a zmyslu právnej normy\nustanovenej v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií je potrebné uplatniť materiálny prístup, a to so\nzohľadnením celkového charakteru a účelu práva na informácie.\n43. Pri materiálnom prístupe k právnej norme ustanovenej v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií\nzohľadňujúcom celkový charakter a účel práva na informácie nemožno dospieť k záveru, že by bolo\nzámerom zákonodarcu touto právnou normou vylúčiť možnosť podať riadny opravný prostriedok, resp.\nopravný prostriedok vôbec voči formálnemu sprístupneniu informácie vždy a za každých okolností.\nUž z jazykového výkladu § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že možnosť podať\nopravný prostriedok je vylúčená „len“ vtedy, ak „povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované\ninformácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote“. Uvedené nasvedčuje\nzámeru zákonodarcu vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok „len“ v tých prípadoch, kedy došlo\nk sprístupneniu požadovanej informácie lege artis. O tom, či v nadväznosti na konkrétnu žiadosť\nskutočne došlo k sprístupneniu požadovanej informácie lege artis, pochopiteľne môžu existovať\npochybnosti a žiadateľ má mať v podmienkach materiálneho právneho štátu možnosť domáhať sa\npreskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie uplatnením opravného prostriedku. Tomu\npotom zodpovedá povinnosť príslušného orgánu verejnej správy riadne vybaviť opravný prostriedok,\nktorým sa žiadateľ domáha preskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie. Právnu\nnormu ustanovenú v § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií v časti týkajúcej sa vylúčenia možnosti\npodania opravného prostriedku preto treba vykladať tak, že sa týka procesného postupu orgánu verejnej\nsprávy, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku, v prípadoch, kedy dospeje\nk záveru, že skutočne došlo k sprístupneniu požadovanej informácie lege artis. V takom prípade orgán\nverejnej správy, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku, „iba“ oznámi žiadateľovi,\nže požadovaná informácia bola riadne sprístupnená v súlade s relevantnou právnou úpravou a preto\no opravnom prostriedku nebude vydávať formalizované rozhodnutie. V nadväznosti na toto oznámenie\n(opatrenie) sa potom žiadateľ môže eventuálne domáhať súdnej ochrany práva na informácie.\nV rovnakom duchu bolo v právnej doktríne konštatované, že „pokiaľ príslušný orgán dospeje k záveru,\nže informácia bola riadne sprístupnená, nebude vydávať rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku,\nale iba oznámi žiadateľovi výsledok prešetrenia“ (Šoltysová, Ľ.: Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení\ninformácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 291). S právnym názorom prezentovaným v právnej doktríne,\npodľa ktorého by mal odvolací orgán odvolanie zamietnuť, ak zistí, že povinná osoba sprístupnila\npožadovanú informáciu v celom rozsahu (Ikrényi, P., Bako, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k\ninformáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 446), sa správny súd nestotožňuje. Odvolací\norgán totiž „v prvom rade preskúma, či bolo odvolanie podané včas a oprávnenou osobou a či je\nprípustné (teda či nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie vylučuje, či sa účastník\nnevzdal práva na odvolanie). Ak zistí, že niektorá podmienka nie je splnená, v zmysle SpP vybaví\nodvolanie neformalizovaným spôsobom, t. j. neformálnym listom účastníkovi konania oznámi, že neboli\nsplnené podmienky ustanovené zákonom na to, aby bolo možné odvolanie vybaviť preskúmaním\n\nrozhodnutia a vydaním rozhodnutia o odvolaní“ (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J.,\nMedžová, D.: Správny poriadok. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 517). V každom prípade aj z uvedené\nprávneho názoru prezentovaného v právnej doktríne vyplýva, že „odvolací orgán“ nemôže „ignorovať“\npodané odvolanie a ponechať ho nevybavené, ale musí podávateľovi „odvolania“ oznámiť, že vo veci\nnebude vydávať formalizované rozhodnutie o odvolaní.\n44. Pre úplnosť správny súd dodáva, že právnu normu ustanovenú v § 18 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií v časti týkajúcej sa vylúčenia možnosti podania opravného prostriedku nemožno vykladať\ntak, že by ňou zákonodarca mienil legalizovať nevybavenie riadneho opravného prostriedku, ktorým sa\nžiadateľ domáha preskúmania zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie. Naopak, v intenciách už\nuvedeného výkladu je potrebné takýto riadny opravný prostriedok vybaviť. Pokiaľ orgán verejnej správy,\nktorý by bol inak príslušný rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku, v nadväznosti na uplatnený\nriadny opravný prostriedok zostane nečinný, nastúpi fikcia jeho rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 zákona\no slobode informácie. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho vecou, aby si utváral\núsudok o tom, ako mal orgán verejnej správy, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o riadnom opravnom\nprostriedku, predmetný riadny opravný prostriedok vybaviť, ak zostal nečinný a nijako ho nevybavil.\n45. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že požadovanú informáciu sprístupnil, a že preto\nv predmetnej právnej veci nemohla nastať žiadna fikcia jeho rozhodnutia, správny súd uvádza, že\nk posúdeniu zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie by mohol pristúpiť vtedy, ak by žalovaný\nriadne vybavil odvolanie žalobcov. Bolo by porušením zásady subsidiarity správneho súdnictva, ak by\nsprávny súd zaujal stanovisko k zákonnosti formálneho sprístupnenia informácie bez toho, aby vo veci\nžiadosti o sprístupnenie informácie bol najprv vybavený riadny opravný prostriedok zo strany orgánu\nverejnej správy príslušného rozhodnúť o ňom. Správny súd napokon ani nemôže uplatniť postup, kedy\nby lehotu na podanie správnej žaloby počítal od nastúpenia fikcie rozhodnutia o riadnom opravnom\nprostriedku, ale následne pri posúdení dôvodnosti žaloby by ignoroval fiktívne rozhodnutie o riadnom\nopravnom prostriedku a posudzoval by samotné formálne sprístupnenie informácie ako prvostupňový\nindividuálny správny akt.\n46. S tvrdením žalovaného, že v predmetnej právnej veci neexistovala „legitímna potreba pre fiktívne\nrozhodnutie odvolacieho orgánu“, nemožno súhlasiť. „Legitímna potreba pre fiktívne rozhodnutie\nodvolacieho orgánu“ daná bola, a to vo vzťahu k súdnej ochrane práva žalobcov na informácie, ako to\nuž bolo vysvetlené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.\n47. S poukazom na uvedené správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2023 postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n48. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s odvolaním žalobcov. Pokiaľ pritom\nžalovaný dospeje k záveru, že požadovaná informácia bola riadne sprístupnená, tento svoj záver oznámi\nžiadateľom formou individuálneho správneho aktu.\n49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešným žalobcom priznal plnú\nnáhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n50. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}