Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2S/9/2023 0723100773 22. 10. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100773.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 10, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48 302 392, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 16208/2018/SV/35376 zo dňa 21.05.2018, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/015580-4 zo dňa 01.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ako príslušný stavebný úrad vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (ďalej aj „navrhovateľ“). Prvostupňový orgán uviedol, že navrhovateľ podal dňa 27.02.2018 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra project“ v rozsahu stavebných objektov: SO 743.1 Prípojka plynu; SO 743.2 Meranie plynu; SO 743.3 Areálový rozvod STL; SO 744 Rozvod horúcej vody; SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV – 1. časť kolaudácie; SO 746.1 Areálové rozvody VN 22 kV – 1. časť kolaudácie; E. XXX D. rozvody – 1. časť kolaudácie. Dňa 13.11.2017 podal žalobca podanie s tým obsahom, že spĺňa podmienky na účastníctvo v predmetnom konaní. 2. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak ako okruh účastníkov územného, resp. stavebného konania. Odkázal na to, že § 78 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) taxatívne vymedzuje, že účastníkom kolaudačného konania je stavebník a vlastník pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, prípadne stavby. Z uvedeného ustanovenia nevyplynulo, že by priznávalo právo byť účastníkom konania osobám, ktorým
toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je to v územnom alebo stavebnom konaní. Prvostupňový orgán zistil, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená a nebol ani vlastníkom zo žiadnej z uvedených stavieb. Zároveň mu postavenie účastníka kolaudačného konania nevyplynulo ani z osobitného predpisu, pretože § 78 stavebného zákona jasne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, čo znamená, že žalobca nebol v predmetnom konaní účastníkom konania. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 10.04.2018, pričom namietol, že bol účastníkom predmetného kolaudačného konania a nie je možné ho ako účastníka konania vylúčiť. 4. Na podklade podaného rozhodnutia vydalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutie č. 16208/2018/SV/35376 zo dňa 21.05.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný ustálil, že žalobcovi neprináležalo postavenie účastníka konania, pretože okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak ako okruh účastníkov územného alebo stavebného konania. Žalobca mal ako zainteresovaná verejnosť plnohodnotné právo byť účastníkom územného alebo stavebného konania predmetných stavieb, avšak právo žalobcu byť účastníkom kolaudačného konania mu môže vyplývať len po splnení podmienok § 78 stavebného zákona. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že zákonom stanovený okruh účastníkov kolaudačného konania nemožno rozšíriť ani aplikáciou § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pretože stavebný zákon je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k správnemu poriadku. V rozsahu, v ktorom je situácia upravená špeciálnou normou nemožno aplikovať všeobecnú normu, a to ani na základe rozširujúceho výkladu. Po preskúmaní spisu žalovaný uzavrel, že žalobca nebol vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená a nebol ani vlastníkom žiadnej z uvedených stavieb. Súčasne žalobcovi postavenie účastníka kolaudačného konania nevyplynulo ani z osobitného predpisu, pretože § 78 stavebného zákona jasne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcov 6. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 20.08.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. 7. Žalobca namietol záver odvolacieho orgánu a prvostupňového orgánu, ktorý uviedol, že žalobca nemal postavenie účastníka konania, keďže stavebný zákon v § 59 ods. 1 stanovuje okruh účastníkov konania. Ďalej vyjadril nesúhlas aj s tým záverom orgánov verejnej správy, že v danom prípade sa jedná o kolaudačné konanie, ktorému nepredchádzalo žiadne konanie podľa osobitného predpisu, a teda, predmetná stavba nebola predmetnom posudzovania vplyvov na životné prostredie a skutočnosť, že žalobca bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov, neznamená, že toto účastníctvo sa automaticky vzťahuje aj na iné stavebné konania. 8. Žalobca uviedol, že predmetná stavba sa nachádza v strategickom parku, a to konkrétne v rámci budovania stavebného zámeru Automotive Nitra Projekt, na ktorý sa vzťahovalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“), ktorého žalobca bol účastníkom, a preto je účastníctvo žalobcu v predmetnom kolaudačnom konaní preukázateľne dané z § 24 ods. 2 zákona o EIA. 9. Žalobca uviedol, že kolaudačnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa samotného Strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom o EIA, ktorý vo svojej prílohe č. 8, v časti Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, a to v zmysle časti „B“ stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiská, len ako stavebné konanie zastaviť.
10. Ďalej žalobca namietol, že správny orgán v procese, ktorý rozhodnutiam predchádzal, nepostupoval podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nesplnil si povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Taktiež žalobca namietol, že v rámci prvostupňového orgánu rozhodol vylúčený pracovník – F. G. H., na ktorého bolo v relevantnom čase podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, ktorá skutočnosť sama o sebe logicky a objektívne má za následok minimálne pochybnosť o predpojatosti danej osoby. O tejto skutočnosti mali mať správne orgány vedomosť, keďže žalobca jeho trestné oznámenie v danej veci doručil aj Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky. III. Predchádzajúci priebeh súdneho konania Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 11. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.12.2018 žalobu odmietol s odkazom na § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú. Na podklade podanej kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.12.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Právny predchodca žalovaného – Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky - sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.08.2020. Žalovaný zotrval na svojich záverov a uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o kolaudačné konanie, kedy okruh účastníkov konania stanovuje § 78 ods. 1 stavebného zákona, pričom žalobca nemal postavenie účastníka kolaudačného konania. V súvislosti s námietkou žalobcu, že svoje účastníctvo odvodzuje podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pričom konkrétne poukazuje na zisťovacie konanie žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade sa jednalo o navrhovanú činnosť – „Automotive Nitra Project“, ktorá bola súčasťou posudzovania v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA pri zámere Automotive Nitra Project. Žalobca preto mal právo byť účastníkom územného alebo stavebného konania, avšak nie účastníkom kolaudačného konania. 13. K námietke žalobcu ohľadom porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že okresný úrad oznámil začatie kolaudačného konania, do ktorého sa žalobca prihlásil. Následne prvostupňový orgán ustálil, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania, vydal prvostupňové rozhodnutie a toto bolo žalobcovi doručené. Odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo preskúmané odvolacím orgánom, a preto nedošlo k porušeniu práv žalobcu. 14. K námietke týkajúcej sa vylúčenia zamestnanca žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nebolo podané oznámenie podľa § 10 správneho poriadku a nebolo ani zistené splnenie druhej podmienky vylúčenia zamestnanca podľa § 11 správneho poriadku. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 15. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 05.11.2020, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 16. Ďalší účastník konania sa v súdnom konaní nevyjadril. 17. Krajský súd v Nitre vydal rozsudok č. k. 26S/28/2020-153 zo dňa 27.01.2022, ktorým napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej vydal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 1Svk/55/2022 zo dňa 21.07.2023, pričom spomenutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd vyslovil, že správny súd vec znova prejedná, bude rešpektovať závery kasačného súdu, opätovne preskúma napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a konania tým predchádzajúce a vyhodnotí žalobné námietky. 18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Žaloba, pôvodne podaná na Krajský súd v Nitre, sa tak po konaní na kasačnom súde previedla na tunajší súd a je vedená pod sp. zn. 2S/9/2023. 20. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktoré vydalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. S odkazom na zákon č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prešla pôsobnosť Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia od 01.01.2023 na žalovaného. Správny súd tak namiesto Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pokračoval v konaní so žalovaným, ktorý je v oblasti vyvlastnenia nástupcom pôvodne žalovaného subjektu. 21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, viazaný právny názorom kasačného súdu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 22. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 22.10.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 23. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 26. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu 28. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. 29. Podľa § 24 ods. 2, zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
30. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 31. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 32. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak žalobcu vylúčili ako účastníka predmetného kolaudačného konania. 33. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účasti dotknutej verejnosti (žalobcu) v kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom rozhodovania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, konkrétne sa ňou zaoberal vo svojom rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024, a na ktorý správny súd v podrobnostiach odkazuje: „30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. 31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“). 32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver. 34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona. 35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam. 36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA). 38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona).
40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny. 41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“ 34. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej dokončením, preto sa v danej veci nejedná o prípad uvedený v bodoch 38 a 39 rozsudku kasačného súdu. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval, že tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci predchádzajúceho (povoľovacieho) konania. 35. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022 správny súd dáva do pozornosti, že tieto závery obsahujú aj odpoveď na otázku týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to v bode 41 tohto rozsudku, kde konštatuje, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP). 36. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie správny súd uvádza, že ju považuje za nerelevantnú pre dané konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané v kolaudačnom konaní, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania. 37. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými rozhodnutiami týkajúce sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej správy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda či žalobca ako účastník konania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu, ako aj zo samotných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový orgán alebo právny predchodca žalovaného zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý by tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu odkazovali.
38. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení z kolaudačného konania rozhodoval F. G. H. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia žalobcu na neznámeho páchateľa automaticky neznamená vylúčenie tohto zamestnanca z predmetného konania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza námietka zaujatosti proti F. G. H. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení F. G. H. z predmetného konania, v dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval vylúčený zamestnanec správneho orgánu. 39. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že spĺňajú zákonom vyžadované atribúty a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru správneho súdu aj vyplýva. Na podklade uvedeného preto správny súd žalobcu ako nedôvodnú s odkazom na § 190 SSP zamietol. 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania, pretože správny súd nezistil, že mu trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade. 41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).